Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu. Takže na stole máme zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce, ktorého hlavným motívom je podľa predkladateľov pomôcť slovenským poľnohospodárom, potravinárom a má pomôcť zabezpečiť ich lepšie financovanie.
No, podľa nás sa tento problém domácej výroby potravín v tomto prípade opäť chytá za chvost. Máme málo domácich potravín, nakoľko ich za súčasných podmienok nie je ľahké dopestovať a vyrábať, ale zákon namiesto toho, aby znižoval zábrany pre ich výrobu, sa chystá trestať aj tých, čo aj to málo, čo vyprodukujeme, predávajú. A tým teraz nemyslíme len veľké obchodné reťazce, ale napríklad aj rôzne snahy malopredajcov a výrobcov vzájomnou spoluprácou narušiť monopol veľkých obchodných sietí a ponúkať domáce výrobky vo vlastnej réžii.
Donedávna možno platilo, že jednou z čiastočných príčin nedostatku domácich výrobkov na pultoch bolo monopolné postavenie obchodných reťazcov. Veď odhadom kontrolujú až 80 % predaja. Zmena spotrebiteľského správania a rastúci záujem o domáce výrobky však priniesol zmenu. Reťazce začali zjednodušovať podmienky pre umiestňovanie domácich výrobkov na pultoch aj bez zásahu štátu. Dokonca viackrát upozorňovali, že by uvítali oveľa viac domácich výrobkov, keby sa konečne začali na Slovensku aj reálne vyrábať alebo produkovať.
Rovnako však začali vznikať aj snahy domáce výrobky k spotrebiteľom dostať aj mimo veľkoobchodných reťazcov. Niektorí domáci výrobcovia a predajcovia začali spolupracovať a vytvárať vlastné obchody zamerané na domáce produkty a postupne zvyšovať ich počet a rozširovať pôsobenie na slovenskom trhu. Je preto zrejmé, že pokiaľ by sa darilo výraznejšie podporiť domácu výrobu, tieto výrobky by si už dnes vedeli nájsť rýchlejšiu cestu k spotrebiteľovi aj bez ďalších zásahov.
Záujem o podporu domácej výroby preto treba zamerať na proces jej výroby a nie trestať jej predaj. Lebo návrh zákona priamo ohrozuje aj vznikajúcu snahu vytvárať obchody zamerané výlučne na predaj domácich výrobkov, ktoré obchádzajú veľké reťazce. V zmysle zákona podľa § 2 č. 1a sa obchodným reťazcom stáva aj vlastnenie už dvoch obchodov, pokiaľ sú v dvoch okresoch pod jednotným logom. Teda ak by sa novovznikajúce domáce siete stali dostatočne úspešnými, budú musieť hneď zaplatiť 2,5-percentný odvod z obratu za to, že sa im darí úspešne dostávať domáce výrobky k zákazníkom.
Aby sme si vedeli predstaviť, o čom sa bavíme, tak finančne to vychádza tak, že stačí, ak budú mať napríklad 10 predajní s čistým mesačným obratom vyšším ako 6 700 euro, čo naozaj nie je žiaden problém dosiahnuť. Alebo menej predajní s vyšším obratom. Rovnako sa trestá spoločná iniciatíva viacerých predajní spolupracovať pri predaji domácich výrobkov. V zmysle návrhu zákona sú podľa § 2 č. 1e obchodnou alianciou a budú musieť tiež platiť dodatočnú povinnú daň z obratu. Z uvedeného je jasné, že zákon práve znemožní alebo aspoň výrazne sťaží vznik alternatívnych ciest, ako sa bez veľkoobchodných reťazcov dostať k domácim výrobkom. Teda namiesto toho, aby sme im boli povďační za túto snahu, ideme im hádzať pod nohy ďalšie polená.
Súčasne treba upozorniť na stav, kedy ideme týmto nezmyselným odvodom zaťažiť aj štandardné slovenské reťazce. Tieto majú maržu, o ktorej sa ako dôvode zavedenia tohto odvodu hovorí najviac, len vo výške jedného percenta, o čom vy všetci viete. Čo je porovnateľné s výškou marže vo vyspelých krajinách. Tiež treba povedať, že práve tieto slovenské reťazce predávajú najviac slovenských produktov. Takže tu vzniká paradoxná situácia, kedy chceme pomáhať slovenským pestovateľom, potravinárom či chovateľom, ale vy ich zaťažíte 2,5-percentným odvodom, tým, ktoré tieto produkty predávajú najviac. Tento stav je reálny aj preto, lebo podľa pravidiel EÚ sa nemôžu dať vybraným skupinám žiadne výnimky, takže tento odvod bude platiť naozaj pre všetkých, pre slovenských, ako aj zahraničných predajcov.
Poďme k ďalšiemu nebezpečenstvu, ktoré vyplýva z aplikácie tohto zákona v praxi. Povedzme si na rovinu, čo tento odvod reálne prinesie do cien potravín, ale nielen tých. Každý podnik aby dosiahol zisk. To je úplne prirodzené, preto si nemôžeme myslieť, že reťazce neurobia nič s tým, že budú musieť veľkú časť svojich ziskov odviesť vo forme nového a nesystémového odvodu štátu. Najpravdepodobnejší scenár je ten, že si tieto náklady zahrnú do svojich cien výrobkov, ktoré, samozrejme, porastú, na čo, samozrejme, doplatia spotrebitelia. No nielen tí, ale aj slovenskí pestovatelia, potravinári či chovatelia, lebo ich výrobky budú drahšie a tým opäť menej konkurenčné. Tu treba pripomenúť, že stúpať môžu aj ceny iných komodít, ktoré tieto reťazce predávajú. Sú to školské potreby, hygienické potreby, knihy, jednoducho všetko, keďže tento odvod sa bude počítať aj z predaja týchto výrobkov.
Ďalšou možnosťou, ako si budú predajcovia alebo ako si budú môcť kompenzovať svoje škody, je možnosť, že siahnu na mzdové podmienky svojich zamestnancov, možno nie tým, že znížia ich príjmy, ale môžu prísť o rôzne benefity, prípadne nepríde k nárastu miezd. Poslednou možnosťou je to, že sa ešte viac prehĺbi problém, o ktorom sa stále hovorí ako o najväčšom probléme slovenských producentov, a to sú nízke nákupné ceny zo strany reťazcov. Tieto by však mohli klesnúť ešte nižšie, keďže je možné, že reťazce budú svojich dodávateľov tlačiť do ešte nižších cien, hoci tieto sú už teraz naozaj reálne veľmi nízke.
Za veľký problém tohto zákona pokladám aj to, že tento zákon nevraví nič o tom, ako budú tieto peniaze využívané. Nemáme nič konkrétne, takže nevieme komu a ako sa vďaka nim bude naozaj a reálne pomáhať. Doteraz nie sú zverejnené presné pravidlá, kto bude mať na tieto peniaze nárok, aké odvetvia, aké budú podmienky získania, či to bude automaticky nárokovateľné, alebo to bude niekto posudzovať a podľa akých pravidiel. Hoci sme počuli niekoľko verzií, stále je to len vo forme prísľubov a verejných vyhlásení. Očakával by som, že predkladatelia zákona spolu so zákonom takéto pravidlá predstavia, aby sme predošli podozreniam, že tu ide len o to, aby boli do rozpočtu dotlačené ďalšie finančné prostriedky, ktoré nemusia mať práve tých príjemcov, ktorých najviac potrebujú, ale budú využité úplne inak. Toto podozrenie je o to silnejšie, že peniaze pôjdu priamo do rozpočtu ministerstva, kde sa takáto na prvý pohľad výrazná suma môže celkom ľahko "stratiť".
Zastavme sa aj pri tom, akým spôsobom je tento zákon do pléna predkladaný. Je to poslanecký návrh, vďaka čomu je obídené mimorezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri takomto kontroverznom zákone určite nemalo chýbať. Toto pokladáme za naozaj veľmi nešťastné. Aj to je ďalším dôkazom, že tento zákon je veľmi nesystémový. Myslím, že z vyššie uvedeného je jasné, že my v SaS tento zákon nepodporíme.
Ďakujem pekne.
