Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.10.2018 o 14:27 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 14:27 - 14:36 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Páni kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, vyjadrím sa teda aj ja k tomuto zákonu. Tento návrh zákona sme kritizovali už v prvom čítaní a očakávali sme aj na základe dosť masívnej kritiky, že sa niečo zmení a že teda v druhom čítaní prídete s nejakou konštruktívnou zmenou. Nejaké zmeny nastali, avšak nie také, ktoré by tomuto zákonu pristali asi najviac. Takže poďme si o tom povedať niečo viac.
Tento návrh zákona jednoznačne zvýhodňuje jedno odvetvie podnikania na úkor druhého. Vládna koalícia stále tvrdí, ako je na Slovensku stále lepšie a lepšie, máme nízku nezamestnanosť, no napriek tomu ideme stále pomáhať jednému vybranému odvetviu a navyše tak, že na toto odvetvie sa zložia ostatní podnikatelia z iných odvetví. Čiže všetky spoločnosti zamestnávajúce viac ako 49 ľudí budú musieť svojím zamestnancom preplácať ich dovolenku na Slovensku, čiže budú pomáhať iba jednému vybranému odvetviu, a tým je spomínaný cestovný ruch.
Je treba pripomenúť tento paradox vo svetle iného návrhu zákona, ktorý predkladá SNS na tejto schôdzi. Tým je zákon o mimoriadnom odvode pre reťazce - 2,5-percentný. A tento zákon bude podľa nás mať za následok zdražovanie potravín, čo postihne všetkých slovenských producentov potravín, ktorí dodávajú svoje produkty na slovenský trh, pretože drahšie potraviny sa budú horšie predávať a zhorší sa im podnikateľské prostredie. Čiže uvedený zákon im výrazne priťaží a títo producenti sa budú musieť okrem tohto vysporiadať aj s ďalším problémom, a tým je preplácanie cestovných poukážok. Samozrejme netreba zabúdať ani na to, že už ste všetkým zdvihli náklady na prácu večer, v štátny sviatok a cez víkend. No podľa vás majú problém len ubytovacie zariadenia a podniky v cestovnom ruchu a ideme tomuto odvetviu pomáhať ako jedinému.
Tieto kroky sú jasným dôkazom, že zákony, ktoré predkladáte, sú nesystémové a snažia sa akosi napraviť sťažené podnikateľské prostredie, ktoré však najskôr vytvárate. Najskôr všetkým podnikateľom zvýšite spomínané príplatky a potom ideme vybrané odvetvia zachraňovať rôznymi formami dotácií alebo jednorazovým vstupom do podnikateľského prostredia, čo sú v tomto prípade spomínané poukážky. V prípade potravinárov im najskôr zdražíme predajné ceny v reťazcoch, kde svoje produkty umiestňujú najviac a potom ich z odvodu, ktoré zvýšením spôsobí, budeme dávať dotácie, pričom mechanizmus rozdeľovania týchto dotácií je veľmi nejasný, pretože stále nemáme k nemu žiadne jasné pravidlá. Keď vravíme o formách pomoci, ktoré cestovný ruch už dostáva na úkor iných odvetví, treba pripomenúť aj to, že už v súčasnosti toto odvetvie má výraznú pomoc, a to vo forme školopovinných lyžiarskych kurzov pre naše deti, ktoré samozrejme zase platí štát, teda zase všetci ostatní.
Poďme sa pozrieť, kto toto celé, samozrejme, zaplatí. Budú to zamestnávatelia, ktorí budú mať zvýšené náklady a potom nielen zvýšené náklady so samotným poskytovaním tohto, týchto poukážok, alebo preplácania týchto nákladov, ale aj s tým, ako s tým naložia. Majú dve možnosti. Prvá možnosť je, že samozrejme, že sa budú preplácať jednotlivé náklady, ktoré budú zamestnanci nosiť, čo si pri počte 100, 150, 200 ľudí viem predstaviť, ako tá mzdárka, ktorá to bude spracovávať, bude mať z toho veľkú radosť, alebo využijú možnosť tzv. stravenkových spoločností, čo je určite pre nich jednoduchšie, ale, samozrejme, zase tu vzniká problém, že zase to budú zvýšené náklady, pretože tieto stravenkové spoločnosti si, samozrejme, vypýtajú províziu. Je známe, že táto provízia je určená zákonom maximálne 3 %. Takže napríklad ak niekto zamestnáva 100 ľudí, výška hodnoty poukazov môže byť 50 000 eur, z čoho je zákonom určená maximálne trojpercentná provízia až 1 500 eur. Takže okrem spomínaných nákladov budú musieť zaplatiť aj toto.
Tento zákon zvýhodňuje iba časť zamestnancov. Je jasné, hlavne po pozmeňovacom návrhu, ktorý ste predložili, že ste rozdelili zamestnancov do dvoch kategórií. Prvá kategória sú zamestnanci vo firmách, ktoré majú menej ako 49, respektíve menej ako 50 zamestnancov. Ja naozaj nerozumiem, aký je rozdiel medzi zamestnancom, ktorý robí vo firme s takýmto počtom a so zamestnancom, ktorý robí vo firme nad 50 zamestnancov. Naozaj mi to nedáva žiadnu logiku a neviem. Nemôžeme sa ani spoľahnúť na to, že tie väčšie firmy to skorej utiahnu. Tento argument, samozrejme, tiež neplatí, pretože počet zamestnancov vôbec nie je určujúci pri tom, ako si firma vedie, aký vytvára zisk a teda vôbec nie je relevantný k tomu, či si uvedené náklady bude môcť dovoliť.
Už som spomenul stravenkové spoločnosti. Treba pripomenúť, že my v SaS sme aj toto, tieto stravenkové spoločnosti v minulosti kritizovali, pretože si myslíme, že tento spôsob preplácania jedálenských náhrad nie je úplne správny a dá sa to urobiť jednoduchšie a tieto stravenkové spoločnosti zbytočne vytvárajú ďalšie náklady pre zamestnávateľa a preto si aj myslíme, že tento návrh zákona je smerovaný smerom k nim, aby sa im zase v tomto pomáhalo.
Podľa nás je týchto problémov naozaj dosť, ale ešte stále sme si nepovedali, či tento zákon zamestnancom aj reálne pomôže alebo nie. Poďme sa baviť o realite. To znamená, ako sa môžu s problémom cestovných poukážok vysporiadať zamestnávatelia. Kľudne sa môže stať, že firmy, ktoré v súčasnosti dávajú svojím zamestnancom nejaké benefity, jednoducho tieto benefity kvôli tomuto zákonu rozdelia. Časť financií dajú spôsobom ako doteraz a čas formou cestovného poukazu. Ale nie preto, že by tých svojich zamestnancov nechceli odmeňovať, že by nechceli pre nich vytvárať lepšie podmienky, ale jednoducho už si to viac nemôžu dovoliť. Už teraz majú nastavený nejaký svoj systém odmeňovania, kde majú zahrnuté určité finančné prostriedky, ktoré dávajú svojím zamestnancom, no a jednoducho, keď viac nemôžu dať, tak jednoducho nemôžu. Preto urobia možnože to, ako som spomínal, že to rozdelia. Čiže je celkom možné, že reálne si zamestnanci neprídu na viac financií ako doteraz, akurát sa k týmto peniazom budú dostávať ťažšie a ťažšie to budú mať aj zamestnávatelia. A to je presne ten rozdiel, ako vnímame my podnikanie, my v SaS.
My vravíme, nechajte na zamestnávateľa, ako nastaví svoju schému odmeňovania zamestnancov. Ak uváži, že pre jeho zamestnancov je vhodné usporiadať napríklad Deň detí alebo možno nejaký spoločný event alebo vianočný večierok, no nech to tak spraví. Ak uváži, že dá zamestnancom jednoducho finančnú odmenu, nech to spraví takto. Jednoducho nechajme na ňom, akou formou svojich zamestnancov odmení. To je prirodzené a podľa nás aj správne. A nevyužívať silu zákona na to, aby sme mu aj v tomto niečo prikazovali, lebo presne toto tento zákon robí. Prikazuje zamestnávateľovi, aby dal peniaze ako odmenu svojmu zamestnancovi na jeden účel a tým je dovolenka na Slovensku.
V tom nás môže napadnúť aj ďalšia vec, či sa vôbec nezamýšľame nad tým, či chce zamestnanec na tú dovolenku na Slovensku vôbec ísť. Čo ak chce vidieť more? Čo je na tom zlé? Alebo čo ak chce byť jednoducho doma na dovolenke? Viem, že mi odpoviete, že mu v tom nebránite, ale potom tu vzniká hneď ďalší problém. Ak bude doma alebo pôjde do zahraničia, nebude mať nárok na peniaze, ktoré dostane zo zákona jeho kolega, ktorý na dovolenku na Slovensku pôjde. A to vnímame opäť ako nespravodlivosť, keďže bude zvýhodňovaný jeden zamestnanec pred druhým.
Ja naozaj nerozumiem tomu, prečo chcete, aby štát stále niekomu niečo prikazoval, namiesto toho, aby sme nechali na zamestnávateľa, ako bude odmeňovať svojich zamestnancov. To by bolo úplne najjednoduchšie a aj najspravodlivejšie. A následne nechajme na zamestnanca, čo urobí s vlastnými peniazmi, a teda aj to, ako a kde bude tráviť svoju dovolenku. Ak na Slovensku, super, ale ak chce ísť k moru, takisto v pohode. Je to jeho vec.
Záverom mi dovoľte povedať, že my v SaS sme za to, aby sa podporoval turistický ruch, ale poďme to robiť správne. Máme na to viacero regulárnych možností. Napríklad znížme administratívne a byrokratické zaťaženie podnikateľov tak, aby čo najmenej svojho času trávili papierovačkami. Alebo umožnime ľahšie aj sezónne zamestnávanie. Najúčinnejším riešením je zníženie vysokého daňového a odvodového zaťaženia, čoho výsledkom by bolo viac peňazí pre každého.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:10 - 19:11 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. Áno, presne, my sme nad tým premýšľali, či naozaj dať tam nejaký pevný termín, ale na druhej strane ho dáme teraz možno 1. august a naozaj možno už budúci rok bude také teplo, že to bude lepšie robiť skorej, a zase by sme robili nejaké veci, ktoré nie sú systémové a možno by sa zase menil nejak zákon. Tak preto sme sa rozhodli to riešiť týmto spôsobom, že tam dáme teda neobmedzené a nemyslíme si, že by to bol naozaj nejaký problém.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 19:04 - 19:08 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tento návrh zákona sme vlastne predložili možno ako reakciu na to, čo sa udialo v auguste tohto roku. Možno ste to postrehli, možno nie. Na vysvetlenie, súčasná právna úprava je taká, že povolenie predávať burčiak alebo teda nápoj s názvom burčiak sa môže od 15. augusta. Tento rok vzhľadom na klimatické podmienky to vyšlo trošku skorej a pani ministerka sa rozhodla dať výnimku zo zákona a mohlo sa to predávať teda aj skorej. Avšak máme za to, že táto výnimka nie je v súlade so zákonom, a teda aby sme takýmto veciam predchádzali, rozhodli sme sa to upraviť.
Takže obmedzenie predaja burčiaku termínom od 15. augusta slovenským vinárom spôsobuje ťažkosti nielen v prípade, ak hrozno dozreje skôr, pretože je potrebné surovinu spracovať. Slovenských spracovateľov hrozna toto časové obmedzenie dostáva zároveň do pozície nekonkurencieschopného súťažiaceho subjektu na trhu, keďže v okolitých štátoch takéto obmedzenie buď je, alebo je časovo výhodnejšie. V Českej republike nápoj s označením burčiak je povolené predávať napríklad už od 1. augusta.
Keďže v Európskej únii je jednou zo základných slobôd voľný pohyb tovaru, predaj burčiakov označených iným názvom než burčiak z okolitých štátov sa na Slovensku zakázať a obmedziť nemôžeme.
Možno teraz trošku tak viac, že ako to s tým teplom je a prečo teda tento problém vlastne vzniká. Postupné otepľovanie sa prejavuje aj vo vinohradníctve. V prvom rade sa na Slovensku v posledných desiatich rokoch začalo dariť červeným odrodám, ktoré sú náročnejšie na teplo ako biele odrody. Zmeny nastali aj u bielych vín, jednak vďaka väčšiemu počtu teplých dní dosahujú tieto vína vyššiu prirodzenú cukornatosť a skoršie odrody, ktoré sú často určené práve len na konzum v podobe burčiakov, dozrievajú skôr, ako bývalo zvykom a bez umožnenia ich skoršieho legálneho predaja sa takto zbytočne zmrazovali a následne po 15. auguste rozmrazovali.
Všetky spomenuté zmeny nie sú náhodné, ale ide o všeobecne sledovaný trend. Z toho dôvodu nevidíme riešenie len v posunutí dňa, od ktorého sa bude tento burčiak môcť predávať legálnym spôsobom. Dnes nevieme, či za pár rokov, ale možno už na budúci rok bude postačovať 1. august, ako sme, nad čím sme uvažovali ako najskôr, a teda aby to bolo podobné ako v Českej republike. Ale nakoniec sme sa teda rozhodli, že v našom návrhu bude úplné zrušenie dátumu predaja.
Možno len tak na okraj ohľadne tých teplôt. Podľa konštatovania Milana Lapina, pedagóga Univerzity Komenského a člena medzinárodného tímu venovaného zmenám klímy, do roku 2050 sa očakáva zvýšenie oteplenia o 6 stupňov oproti situácii v roku 2015. Teda priemerná letná teplota sa z 27 stupňov zvýši na 33 stupňov a teplotne bude rásť počet letných dní. Rovnako sa však budú zvyšovať aj extrémne letné teploty, ktoré donedávna boli na maximálnej teplote 38 stupňov, no začnú sa dostávať aj nad 40 stupňov.
Keď sme tento návrh zákona konzultovali, tak sa, tak vznikali aj také obavy, že teda či to, ako sa to bude, či nebude nejaké podvodné správanie. Takže obavy, že bude viesť, toto viesť k nárastu predaja umelého a nekvalitného burčiaku, nezdieľame. Prípadnému neférovému predaju nikdy nezabránime a stáva sa to aj dnes. Na druhej strane skôr vidíme, ako sa zvyšuje všeobecné povedomie verejnosti o víne i nárokov konzumentov na kvalitu. Informovaný a náročnejší konzument je najlepšia ochrana pred špekulantom. A nezabúdajme, že stále tu máme predsa kontrolné orgány kvality, ktoré si tiež vykonávajú svoju úlohu.
Ďalej, možno posledný bod, mám to nazvané že úcta k zákonom. Takže to je k tomu, čo som začal. Zákony sú základným stavebným kameňom štátu. Stabilita štátu spočíva na ich pevnosti a kvalite. Často menené, menenie zákonov narúša vnútornú istotu občanov. Rovnako tak vytváranie rôznych výnimiek či účelových obchádzaní a porušovaní zákonov. Zákon nie je možné, tento zákon nie je, zákon nie je možné meniť vyhláškou. Iniciatíva ministerky Matečnej umožniť skorší predaj burčiaku tak mala ísť cez parlament. Náš návrh preto okrem svojej obsahovej logičnosti sa snaží aj predchádzať každoročným účelovým zmenám zákona, keď sa podľa potreby budú meniť termíny vhodné na predaj burčiaku.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.10.2018 19:01 - 19:02 hod.

Radoslav Pavelka
Ďakujem pekne. Takže predkladáme návrh, ktorým sa mení tento zákon o vinohradníctve a vinárstve. Hlavným účelom prijatia návrhu zákona je odstrániť slovenským vinárom prekážky predaja burčiaku. Dôvodom sú klimatické zmeny, ktoré majú za následok skorší nástup slnečných a teplých dní, v dôsledku čoho hrozno dozrieva skôr.
Ďakujem pekne. To je zatiaľ všetko. Ostatné viac v rozprave, do ktorej sa teraz hlásim. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 17:30 - 17:32 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže dve veci. Ja sa vrátim k tomu, že 80-percentný podiel reťazcov na predaji. Áno, je to tak. Ale poďme hľadať riešenia, čo s tým, ako to, čo s tým spraviť. Jedným z riešení je to, čo som aj rozprával v rozprave, že poďme podporovať alebo umožnime mať normálne podmienky tým malým, tým nezávislým predajcom, ktorí do toho idú. Tí majú malé marže. Chcú predávať slovenské výrobky a je ich viac. Vy to určite dobre viete. Ale oni majú veľký problém, aby sa udržali v tomto konkurenčnom boji. Ale keď im to ešte zdaníme alebo dáme im tento ďalší odvod, budú mať ešte väčší problém, hej? Čiže miesto toho, aby sme skúšali hľadať alternatívy k tým veľkým, čo sú tie malé, hoci tie nikdy nebudú dominantné, to si tiež povedzme na rovinu, ale prečo to neskúsiť a prečo nepomáhať? Keď sa im vytvoria dobré podmienky a len nebudú sa im teda hádzať tie polená pod nohy, tak do toho nepôjdu a nepôjdu do toho ani tí ďalší. To si treba uvedomiť.
A ešte jedna vec. No spomínali ste, že opozícia kritizuje návrhy. No povedzme si, boli sme spolu v diskusii na TA3 a ja si dovolím odcitovať vášho koaličného kolegu pána Antala, ktorý povedal: S takouto podobou zákona máme problém. Hej? Čiže naozaj a týkalo sa to problematiky práve zdanenia teda alebo teda zodvodovania aj slovenských reťazcov, ktoré sú na tom teda očividne horšie ako tie zahraničné. Takže ja som veľmi zvedavý, ako to dopadne pri hlasovaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 16:32 - 16:33 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, máte pravdu, zmýlil som sa, beriem. Ale na druhej strane to nič nemení na tej podstate, hej? Vôbec to na tom nič nemení, že práve najviac postihnutí budú naši, postihnuté budú naše domáce reťazce. Je úplne jedno, ako to terminologicky nazveme, ale to je fakt. Proste keď niekto menej zarobí a vy mu z toho mála veľa zoberiete, tak jednoducho bude o to viac postihnutý a bude mať veľký problém. Keď niekto zarobí veľa, zoberiete mu niečo, určite to znesie skorej. Takže to je podstatné.
K tomu, čo povedala pani ministerka. Nuž, viete, nahovoríme toho naozaj všetci veľmi veľa, ale podstatné je to, čo sa stane realitou. To znamená, ako to bude vytvorené a aké tam budú naozaj pravidlá. Veď aj v návrhu zákona sa hovorí, najmä budú využité. Čo je najmä? Takže počkajme si na to, aké to bude naozaj, a potom to budeme hodnotiť, ale preto si myslím, že práve preto ste to mali predložiť na komplet tak, ako to má, aby tieto pochybnosti, ktoré máme oprávnené, určite boli mimo toho.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 16:22 - 16:29 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu. Takže na stole máme zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce, ktorého hlavným motívom je podľa predkladateľov pomôcť slovenským poľnohospodárom, potravinárom a má pomôcť zabezpečiť ich lepšie financovanie.
No, podľa nás sa tento problém domácej výroby potravín v tomto prípade opäť chytá za chvost. Máme málo domácich potravín, nakoľko ich za súčasných podmienok nie je ľahké dopestovať a vyrábať, ale zákon namiesto toho, aby znižoval zábrany pre ich výrobu, sa chystá trestať aj tých, čo aj to málo, čo vyprodukujeme, predávajú. A tým teraz nemyslíme len veľké obchodné reťazce, ale napríklad aj rôzne snahy malopredajcov a výrobcov vzájomnou spoluprácou narušiť monopol veľkých obchodných sietí a ponúkať domáce výrobky vo vlastnej réžii.
Donedávna možno platilo, že jednou z čiastočných príčin nedostatku domácich výrobkov na pultoch bolo monopolné postavenie obchodných reťazcov. Veď odhadom kontrolujú až 80 % predaja. Zmena spotrebiteľského správania a rastúci záujem o domáce výrobky však priniesol zmenu. Reťazce začali zjednodušovať podmienky pre umiestňovanie domácich výrobkov na pultoch aj bez zásahu štátu. Dokonca viackrát upozorňovali, že by uvítali oveľa viac domácich výrobkov, keby sa konečne začali na Slovensku aj reálne vyrábať alebo produkovať.
Rovnako však začali vznikať aj snahy domáce výrobky k spotrebiteľom dostať aj mimo veľkoobchodných reťazcov. Niektorí domáci výrobcovia a predajcovia začali spolupracovať a vytvárať vlastné obchody zamerané na domáce produkty a postupne zvyšovať ich počet a rozširovať pôsobenie na slovenskom trhu. Je preto zrejmé, že pokiaľ by sa darilo výraznejšie podporiť domácu výrobu, tieto výrobky by si už dnes vedeli nájsť rýchlejšiu cestu k spotrebiteľovi aj bez ďalších zásahov.
Záujem o podporu domácej výroby preto treba zamerať na proces jej výroby a nie trestať jej predaj. Lebo návrh zákona priamo ohrozuje aj vznikajúcu snahu vytvárať obchody zamerané výlučne na predaj domácich výrobkov, ktoré obchádzajú veľké reťazce. V zmysle zákona podľa § 2 č. 1a sa obchodným reťazcom stáva aj vlastnenie už dvoch obchodov, pokiaľ sú v dvoch okresoch pod jednotným logom. Teda ak by sa novovznikajúce domáce siete stali dostatočne úspešnými, budú musieť hneď zaplatiť 2,5-percentný odvod z obratu za to, že sa im darí úspešne dostávať domáce výrobky k zákazníkom.
Aby sme si vedeli predstaviť, o čom sa bavíme, tak finančne to vychádza tak, že stačí, ak budú mať napríklad 10 predajní s čistým mesačným obratom vyšším ako 6 700 euro, čo naozaj nie je žiaden problém dosiahnuť. Alebo menej predajní s vyšším obratom. Rovnako sa trestá spoločná iniciatíva viacerých predajní spolupracovať pri predaji domácich výrobkov. V zmysle návrhu zákona sú podľa § 2 č. 1e obchodnou alianciou a budú musieť tiež platiť dodatočnú povinnú daň z obratu. Z uvedeného je jasné, že zákon práve znemožní alebo aspoň výrazne sťaží vznik alternatívnych ciest, ako sa bez veľkoobchodných reťazcov dostať k domácim výrobkom. Teda namiesto toho, aby sme im boli povďační za túto snahu, ideme im hádzať pod nohy ďalšie polená.
Súčasne treba upozorniť na stav, kedy ideme týmto nezmyselným odvodom zaťažiť aj štandardné slovenské reťazce. Tieto majú maržu, o ktorej sa ako dôvode zavedenia tohto odvodu hovorí najviac, len vo výške jedného percenta, o čom vy všetci viete. Čo je porovnateľné s výškou marže vo vyspelých krajinách. Tiež treba povedať, že práve tieto slovenské reťazce predávajú najviac slovenských produktov. Takže tu vzniká paradoxná situácia, kedy chceme pomáhať slovenským pestovateľom, potravinárom či chovateľom, ale vy ich zaťažíte 2,5-percentným odvodom, tým, ktoré tieto produkty predávajú najviac. Tento stav je reálny aj preto, lebo podľa pravidiel EÚ sa nemôžu dať vybraným skupinám žiadne výnimky, takže tento odvod bude platiť naozaj pre všetkých, pre slovenských, ako aj zahraničných predajcov.
Poďme k ďalšiemu nebezpečenstvu, ktoré vyplýva z aplikácie tohto zákona v praxi. Povedzme si na rovinu, čo tento odvod reálne prinesie do cien potravín, ale nielen tých. Každý podnik aby dosiahol zisk. To je úplne prirodzené, preto si nemôžeme myslieť, že reťazce neurobia nič s tým, že budú musieť veľkú časť svojich ziskov odviesť vo forme nového a nesystémového odvodu štátu. Najpravdepodobnejší scenár je ten, že si tieto náklady zahrnú do svojich cien výrobkov, ktoré, samozrejme, porastú, na čo, samozrejme, doplatia spotrebitelia. No nielen tí, ale aj slovenskí pestovatelia, potravinári či chovatelia, lebo ich výrobky budú drahšie a tým opäť menej konkurenčné. Tu treba pripomenúť, že stúpať môžu aj ceny iných komodít, ktoré tieto reťazce predávajú. Sú to školské potreby, hygienické potreby, knihy, jednoducho všetko, keďže tento odvod sa bude počítať aj z predaja týchto výrobkov.
Ďalšou možnosťou, ako si budú predajcovia alebo ako si budú môcť kompenzovať svoje škody, je možnosť, že siahnu na mzdové podmienky svojich zamestnancov, možno nie tým, že znížia ich príjmy, ale môžu prísť o rôzne benefity, prípadne nepríde k nárastu miezd. Poslednou možnosťou je to, že sa ešte viac prehĺbi problém, o ktorom sa stále hovorí ako o najväčšom probléme slovenských producentov, a to sú nízke nákupné ceny zo strany reťazcov. Tieto by však mohli klesnúť ešte nižšie, keďže je možné, že reťazce budú svojich dodávateľov tlačiť do ešte nižších cien, hoci tieto sú už teraz naozaj reálne veľmi nízke.
Za veľký problém tohto zákona pokladám aj to, že tento zákon nevraví nič o tom, ako budú tieto peniaze využívané. Nemáme nič konkrétne, takže nevieme komu a ako sa vďaka nim bude naozaj a reálne pomáhať. Doteraz nie sú zverejnené presné pravidlá, kto bude mať na tieto peniaze nárok, aké odvetvia, aké budú podmienky získania, či to bude automaticky nárokovateľné, alebo to bude niekto posudzovať a podľa akých pravidiel. Hoci sme počuli niekoľko verzií, stále je to len vo forme prísľubov a verejných vyhlásení. Očakával by som, že predkladatelia zákona spolu so zákonom takéto pravidlá predstavia, aby sme predošli podozreniam, že tu ide len o to, aby boli do rozpočtu dotlačené ďalšie finančné prostriedky, ktoré nemusia mať práve tých príjemcov, ktorých najviac potrebujú, ale budú využité úplne inak. Toto podozrenie je o to silnejšie, že peniaze pôjdu priamo do rozpočtu ministerstva, kde sa takáto na prvý pohľad výrazná suma môže celkom ľahko "stratiť".
Zastavme sa aj pri tom, akým spôsobom je tento zákon do pléna predkladaný. Je to poslanecký návrh, vďaka čomu je obídené mimorezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri takomto kontroverznom zákone určite nemalo chýbať. Toto pokladáme za naozaj veľmi nešťastné. Aj to je ďalším dôkazom, že tento zákon je veľmi nesystémový. Myslím, že z vyššie uvedeného je jasné, že my v SaS tento zákon nepodporíme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2018 9:50 - 9:51 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Spravodajská správa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Vážené panie poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1105). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2018 15:39 - 15:44 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, na rokovaní máme druhé čítanie tohto zákona, v ktorom predkladatelia predložili pomerne rozsiahly pozmeňovací návrh, resp. dva, v ktorým svoj pôvodný návrh výrazne upravili a doplnili, čo ja teda hodnotím pozitívne, pretože určite je lepšie, ak sa problémové body upravia v druhom čítaní, ako by sa mal prijať zákon, ktorý by sme museli novelizovať v rýchlej dobe po jeho uvedení do praxe. Tento návrh zákona vyvolal rôzne reakcie. Napríklad sa veľa rozprávalo o jeho zbytočnosti alebo o tom, že bude ohrozené zdravie obyvateľstva, prípadne boli spomínané hrozby rôznych výpadkov na daniach. Na strane druhej sa ozývali názory, ktoré tento návrh podporovali ako jedno z pozitívnych opatrení, ktorým sa podporuje sloboda jednotlivca. Sloboda a Solidarita si ctí slobodu každého občana a táto myšlienka liberalizácie pestovateľského pálenia alkoholu je nám preto blízka. Zastávame taktiež názor, že takéto pálenie nebude pre jeho užívateľa nejako extra nebezpečné, keďže tento problém nemáme ani v súčasnosti, keď sa páli načierno a na podstatne horších destilačných zariadeniach. Dokonca som presvedčený, že takýto alkohol vypálený pre svoju osobnú potrebu je určite kvalitnejší ako niektoré lacné liehoviny, ktoré sa bežne predávajú v obchodnej sieti.
Jedným dychom však treba povedať, že táto liberalizácia a sloboda jednotlivca nemôže byť v rozpore s právom Európskej únie. V SaS takisto vyznávame hodnoty Únie a jednou z nich je aj dodržiavanie súladu národného práva s právom Únie. V takom, v takom prípade sú problém..., v tomto prípade sú problémom najmä nejasnosti pri aplikácii smernice č. 92/83-EHS z 19. októbra 1992, ktorá rozpráva o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje. V tejto smernici je čl. 22 bod 7, ktorý hovorí o podmienkach, za akých môžu niektoré krajiny, a medzi nimi aj Slovensko, uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane. Presné znenie tohto článku znie: „Maďarsko, Rumunsko a Slovensko si môžu uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane najmenej vo výške 50 % štandardnej národnej sadzby spotrebnej dane z etylalkoholu na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia, v ktorých sa ročne vyrobí viac ako 10 hl etylalkoholu z ovocia dodaného domácnosťami pestovateľov ovocia. Uplatňovanie zníženej daňovej sadzby sa obmedzí na 50 l destilátov z ovocia na jednu domácnosť pestovateľov ovocia ročne určených výlučne na ich osobnú spotrebu. Komisia prehodnotí túto úpravu v roku 2015 a preloží Rade správu o možných menách.“ Koniec citátu.
Treba pripomenúť, že tento stav naďalej platí aj v súčasnosti, hoci je veľmi pravdepodobné, že táto smernica sa bude v najbližšej dobe upravovať, keďže už je naozaj stará a niektoré veci už naozaj neplatia tak, ako platili v tej dobe. Čo je však dôležité, je, že z tohto článku je zrejmé, že táto daňová úľava platí len pre pálenie v páleniciach, kde sa vypáli viac ako 10 hl, čo je teda podstatne viac, ako je spomínané povolené množstvo v nami prerokovávanom zákone. Na uvedené znenie spomínanej smernice sú, samozrejme, rôzne názory. Preto je dôležité, aby sa predkladatelia zákona k uvedeným skutočnostiam dostatočne jasne vyjadrili. Takisto považujem za potrebné povedať, že ak tieto nejasnosti budú pretrvávať a v prípade schválenia tohto zákona sa zrejme obrátime na Európsku komisiu so žiadosťou o jej vyjadrenie sa k uvedenému zákonu. Určite by však bolo správnejšie, keby sme takéto dostatočne jasné vyjadrenie mali už teraz, teda v čase schvaľovania tohto zákona, čím by sme rozptýlili viaceré obavy.
O tom, že tieto obavy nie sú len tak vymyslené, môžme súdiť napríklad aj z toho, že v súčasnej dobe sú aktuálne dve konania ohľadne spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje o porušení práva EÚ, a to voči Chorvátsku ešte z roku 2014 a voči Rakúsku z roku 2016.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 9:55 - 9:55 hod.

Radoslav Pavelka
Ďakujem, no odpovedali ste mi, že ste sa rozhodli nezaťažiť zamestnávateľov do 50 zamestnancov, pretože by to bolo pre nich drahé. Nejak tak ste sa približne vyjadrili. Áno, ale nie je to odpoveď na moju otázku, ktorú som vám položil, že tým pádom sú tí zamestnanci u tých menších zamestnávateľov diskriminovaní. A prečo to tak je, prečo oni nemajú zo zákona na to nárok a tí, ktorí pracujú u vyšších, majú nárok?
Ďakujem.
Skryt prepis