Ďakujem pekne. Pán predseda, pán zastupujúci minister, kolegovia, kolegyne. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Dnes máme na programe zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým takýmto zákonom bol zákon o mimoriadnom odvode, ktorý ako však vidíme, nemá žiadnu oporu nielen od opozície, ale aj od odbornej...
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán zastupujúci minister, kolegovia, kolegyne. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Dnes máme na programe zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým takýmto zákonom bol zákon o mimoriadnom odvode, ktorý ako však vidíme, nemá žiadnu oporu nielen od opozície, ale aj od odbornej verejnosti. Okrem iného je proti aj Klub 500, ZMOS, odberatelia, ale aj dodávatelia. No a treba povedať, že je proti aj koaličný partner, v tomto prípade je to MOST – HÍD.
O tom, že tento zákon naozaj nie je dobrý, svedčí aj to, že bol presunutý, jeho druhé čítanie na koniec rokovania tejto schôdze, pričom predkladatelia avizujú rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý však očividne nie je ľahké napísať, a stále ho nemáme k dispozícii, tak uvidíme, v akej podobe bude nakoniec predvedený a podľa toho sa k nemu aj vyjadríme. Osobne si však myslím, že by bolo najlepšie, keby tento zákon bol úplne stiahnutý z rokovania.
No ale teraz sa vráťme k zákonu o neprimeraných obchodných podmienkach, resp. neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Zastávam názor, že tento zákon do obchodných vzťahov neprinesie veľa dobrého, keďže výrazne do týchto vzťahov zasahuje a výrazne obmedzuje priestor voľnému podnikaniu a slobodného trhu, ktorý je základom nášho zriadenia. Ako príklad uvediem len niekoľko bodov zákona, ktoré sú problematické a podľa mňa nie sú dobre naformulované.
Ako prvý je to zákaz kúpy potravín odberateľom za nižšiu cenu, ako sú jej ekonomicky oprávnené náklady. To je konkrétne zakázané v § 3 ods. 5 písm. m). Prečo si myslím, že tento zákaz je, je dobrý? Každý, kto podnikal, vie, že niekedy nastanú v podnikaní situácie, kedy človek musí siahnuť aj po nepopulárnych opatreniach, a teda napríklad predávať svoj tovar alebo svoje výrobky aj pod nákupnú cenu. Nikto to nerobí rád, ale jednoducho niekedy také situácie môžu nastať. Napríklad môže byť tak konkrétne v poľnohospodárstve, máte svojich zásob veľa, neviete ich umiestniť na trh a hrozí vám, že vám zostanú. Tým pádom vám vznikajú ďalšie náklady, musíte to niekde skladovať, musíte ho poprípade niekde premiestňovať. Jednoducho sú s tým ďalšie náklady, ktoré sú pre vaše podnikanie, určite nie je dobré. V takomto prípade platí, že mať menej je viac. Pre výrobcu je vtedy lepšie predať niečo pod náklady a mať aspoň nejaký príjem, ako si navyšovať svoje ďalšie neskoršie náklady.
Úplne konkrétne môžem povedať napríklad príklad. Dopestovali ste sto, 100 ton ovocia, kde sú vaše ekonomicky oprávnené náklady na jedno kilo napríklad 10 centov. Predávate ho po pätnásť. To sa vám darí a predáte za takúto cenu napríklad 90 ton. Ale potom nastanú problémy, jednoducho trh je presýtený, možno príde konkurencia, ktorá predáva lacnejšie, a vy jednoducho tých zvyšných 10 ton neviete predať. A opäť prichádza to, čo som vravel, máte s tým problém. Máte to na sklade, možno to musíte dať do nejakého chladiarenského zariadenia, jednoducho s tým musíte zase niečo robiť, no a to sú zase vaše ďalšie náklady. Preto je možnože lepšie, možnože ho budete musieť dokonca aj znehodnotiť. Možno je preto lepšie, keď máte možnosť ponúknuť odberateľovi za nižšiu cenu, kde síce niečo stratíte, ale celkovo nestratíte toľko, ako keby ste za tých zvyšných 10 ton nezískali nič. Jednoducho tak to niekedy v obchode chodí.
Môže tak isto nastať prípad v podnikaní, že z nejakého dôvodu potrebujete možnože jednorazovo väčšiu sumu financií alebo nejaký väčší objem peňazí, ktoré jednoducho nemáte, a vtedy môžete pristúpiť možno k tomu, že sa dohodnete s vaším odberateľom, že keď zoberie naraz väčšie množstvo za nižšiu cenu, tak vám to vyplatí a vy máte peniaze hneď. To sa kľudne môže stať a nie vašou vinou, možno máte iného odberateľa, ktorý vám nezaplatil, a vy potrebujete mať peniaze, aby ste mohli ďalej podnikať. Musíte predsa zaplatiť svojich zamestnancov, musíte zaplatiť odvody, musíte zaplatiť dane, musíte zaplatiť ďalšie náklady, aby ste mohli ďalej fungovať. Vtedy je opäť lepšie, keď máte tých peňazí možno menej, ale máte, aby ste mohli ďalej jednoducho pracovať.
Ďalší prípad môže nastať, keď uvádzate nejaký nový výrobok alebo niečo nové na trh a častokrát sa stáva, že súčasťou marketingu sú aj rôzne akcie, kedy tá cena tohto výrobku je výrazne nižšia, ako sa bude predávať neskoršie. Stáva sa to a takto to funguje, možno to nie je úplne správne, ale funguje to takto, a vtedy v takomto prípade takýto predaj by mal byť umožnený.
Ešte tu je jeden ďalší problém, že ako budeme tie skutočné ekonomické oprávnené náklady posudzovať? V zákone existuje taká formulácia, ale je veľmi všeobecná, a ja si neviem reálne predstaviť ako sa to bude robiť. Tých nákladov je naozaj veľmi veľa, každý výrobca alebo pestovateľ ich má rôzne, ale vždy sú to mzdové náklady, odvodové náklady, sú tam PHM, sú tam rôzne výrobné náklady ďalšie, prenájmy, doprava, jednoducho je toho naozaj veľa. A ten odberateľ, ktorý to od vás berie, jednoducho to nevie posúdiť, pretože nemá šancu, on predsa nemôže k vám prísť, nemôže si od vás vypýtať vašu účtovnú knihu, aby toto jednoducho zistil. Čiže on naozaj nevie, aké sú tie vaše reálne náklady. Nemôže to dokonca ani porovnať, pretože keď jeden dodávateľ je z jedného možno kraja, druhý z druhého, jeho náklady môžu byť iné. Niekto má teplejšie podnebie, niekto nie, má iné náklady na vykurovanie, jednoducho tie náklady sú rôzne a naozaj sa to nedá porovnať. Dokonca sa to nedá porovnať ani u jedného dodávateľa, možno o rok, pretože za ten rok sa môžu aj jeho náklady výrazne zmeniť.
Takisto si vôbec neviem predstaviť, ako to budú kontrolovať kontrolné orgány, pretože kontrolné orgány by v takomto prípade, ak by to chceli posúdiť, museli jednoducho prísť k tomu dodávateľovi a všetky tieto náklady si zistiť a potom to dávať na kontrolu a na ďalšie jednanie. Len pripomínam, že podľa tohto zákona je pokuta za tento prečin alebo za tento problém až do výšky 300-tisíc eur.
No s tým súvisí aj ďalší problém, že hoci tento zákon sa javí ako zákon proti zlým, v úvodzovkách zlým, obchodným reťazcom, v skutočnosti je v tomto zákone napísané, že sa týka každého potravinárskeho obchodu. To znamená, aj hocijakého malého obchodu, či už sú to dva, tri obchody, alebo jeden malý obchod, pre tento návrh zákona je to potravinársky obchod a teda tento zákon naň platí. No teraz si predstavte, že tento malý obchod, ktorý ráta naozaj každé malé euro, ktorý je niekde na sídlisku, ktorý je dobrý na to, že tí občania, keď potrebujú, tak si idú kúpiť nejakú drobnosť, nepredáva žiadne veľké množstvá, možno príde za ním nejaký pestovateľ ovocia, ktorému nejaké ovocie alebo zelenina zostala a ponúkne mu to za dobrú cenu, proste nech sa len toho zbaví, on to uvíta, má to za dobrú cenu, môže to predávať. No a nejaký dobrák to anonymne nahlási, čo je podľa tohto zákona možné, tomuto človeku príde kontrola, no a môže to dopadnúť veľmi zle. Opäť si neviem predstaviť, ako tento drobný predajca vie reálne posúdiť oprávnené ekonomické náklady. Nuž a stále platí tá formula, že môže dostať pokutu až do výšky 300-tisíc eur. Predstavte si ten malý predajca, keď dostane pokutu 300-tisíc eur. To nielen zlikviduje jeho podnikanie, ale myslím si dosť výrazne aj celý jeho život.
No keď sme pri tých pokutách, treba sa zamyslieť aj nad výkladom § 14, ktorý pojednáva o výške pokút. Zaujímavý je najmä odsek 5, kde by som si dovolil citovať. "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne napísané akékoľvek upresnenie, za čo sa aká veľká pokuta môže udeliť. Je tam len jediný maximálny limit a tým je maximálna výška pokuty. Samotná výška pokuty je teda na orgáne kontroly, ktorý si vyššie uvedené upresnenia môže vysvetliť po svojom. Nuž a povedzme si otvorene, je naozaj rozdiel, ak kontrola udelí pokutu 5-tisíc euro alebo 200-tisíc euro za ten istý priestupok. Takéto možnosti sú ako stvorené na vytváranie možnosti korupcie, respektíve hľadania spôsobov ako ovplyvniť orgán, ktorý určí výšku pokuty.
Ďalší negatívny dopad na odberateľov má tento návrh zákona v oblasti, kde by ich mal skôr chrániť. Ide o oblasť kvality potravín. Predložený návrh sťažuje odberateľom včasnú kontrolu kvality dodávaných výrobkov, pričom povinnosť garantovať kvalitu a čerstvosť pod hrozbou vysokých pokút ponecháva na nich. Konkrétne podľa § 3 ods. 5 písm. b) je odberateľ oprávnený vykonať prehliadky výrobných priestorov a urobiť rozbory a skúšky potravín na vlastné náklady len v primeranom rozsahu a so súhlasom dodávateľa. Čiže pokiaľ dodávateľ povie, že jednoducho si neželá takúto kontrolu, odberateľ nemá šancu skontrolovať, či výrobok, ktorý kupuje, ktorý bude ďalej predávať, je v poriadku po hygienickej stránke, aj po inej stránke, no a pokiaľ mu príde kontrola, pokutu zaplatí za nekvalitu on.
Problémom je tiež § 3 ods. 5 písm. aa), to je to, to je ten posledný bod, v ktorom sa vraví, že "neprimeranou podmienkou je aj iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktorá sa odchyľuje od poctivého obchodného styku". Koniec citátu.
Takáto formulácia je veľmi neurčitá a môže sa pod ňu schovať naozaj rôzne konanie. Pre účastníkov obchodného vzťahu to znamená, že nemajú presne určené pravidlá a teda vlastne nevedia, aké ich konanie môže spadať pod toto znenie a tým pádom sú stále v akejsi neistote, čo by určite žiaden zákon nemal dovoľovať.
Na záver mi treba, dovoľte, povedať, že podľa môjho názoru zase len vytvárame jedného veľkého strašiaka a ukazujeme na tie, v úvodzovkách, veľké a zlé zahraničné reťazce, ako na niečo, čo nie je dobré a čo nepodporuje našu ekonomiku a čo vadí našim výrobcom a poľnohospodárom. Určite, že jednania s týmito reťazcami nie sú ľahké, ale ten, kto niekedy podnikal alebo robil v akejkoľvek oblasti, kde boli jednania, vie, že takmer žiadne obchodné jednania nie sú ľahké. Vždy sa každý snaží získať pre seba čo najväčšiu výhodu. V tomto prípade možno tie reťazce, ale opäť po skúsenostiach a tí, ktorí sa možno rozprávate s dodávateľmi, ste prišli na to, alebo vám bolo povedané, tak ako mne osobne v jednom rozhovore s jedným dodávateľom zeleniny, že áno, tie jednania nie sú ľahké, ale keď už sa raz na niečom dohodnem, tak to platí. Výhodou je, že tie peniaze prichádzajú načas, že sú zazmluvnené objednávky na dlhšiu dobu a tým pádom je podnikanie lacnejšie pre nich. Ako protiklad dávajú napríklad to, keď by museli jednať nie s jedným, ale teda s piatimi reťazcami, ale so 100 alebo 200 menšími odberateľmi, keby za každým museli chodiť, keby museli s nimi tieto ceny dojednávať. Určite by to bolo ekonomicky náročnejšie ako v takomto prípade.
Ďalšia vec je, pred nedávnom som čítal v Denníku N rozhovor s jedným pestovateľom, myslím, že rajčín, ktorý spomínal vlastne podobné prípady a ktorý vravel, že existujú asi dva druhy reťazcov. S jednými, s ktorými sa jedná ťažko, a s druhými, ktorí chápu slovenskú reáliu a vedia, že slovenský zákazník si pýta slovenské výrobky a je ochotný za ne dať aj vyššiu cenu. Veď nakoniec to vidíme, keď chodíme do týchto reťazcov, že sa naozaj, aspoň teda podľa môjho odhadu, podiel potravín aj v reťazcoch zvyšuje. Nuž a tie reťazce, ktoré to chápu, jednoducho majú takýchto potravín viac. Je to vždy len o dohode, no a pokiaľ sa to nedarí, našťastie, tých reťazcov je viac, aj slovenskí dodávatelia majú možnosť zásobovať tie, s ktorými sa vedia dohodnúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis