Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

27.10.2016 o 11:21 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.10.2016 11:21 - 11:21 hod.

Renáta Kaščáková
Ďakujem. Ja by som tiež chcela poprosiť pri tom prvom hlasovaní, to bolo hlasovanie č. 211, nezobralo mi hlasovacie zariadenie a chcela som byť "za". Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2016 14:02 - 14:04 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela len vo svojej faktickej iba veľmi pekne poďakovať kolegyni Natálii Blahovej, ktorá bod po bode doslova na šróbiky rozobrala navrhovaný rokovací poriadok a uviedla desiatky dôvodov, pre ktoré v praxi nemôže fungovať, a uviedla tiež dostatočné zdôvodnenie toho, prečo sa jeho ustanovenia nebudú môcť dať vymôcť v praxi. Ako sme počuli, je v tom množstvo nejasností, množstvo otázok, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď, na výklad a bude tam príliš veľký priestor na subjektívny výklad dodržovania pravidiel predsedajúcim atď. Netreba to opakovať.
Už v prvom čítaní som aj ja v rozprave poukazovala na to, že návrh rokovacieho poriadku okrem toho, že veľmi pravdepodobne je protiústavný, tak je najmä v príkrom rozpore so zdravým rozumom, a najlepšie by bolo, keby bol stiahnutý z programu, aby tento parlament neutŕžil len ďalšiu hanbu, ktorá ho už aj tak plieska dosť.
Preto sa veľmi prihováram, aby tento parlament schválil pozmeňujúci návrh predložený pani Blahovou, ktorým sa vypúšťajú tie najtoxickejšie ustanovenia, to znamená, že takmer všetky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 18:34 - 18:35 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja nadviažem na kolegu Ivana s tým, že by som vlastne len zhrnula celú podstatu tých nedostatkov, ktoré podľa nášho názoru tento zákon obsahuje, a to sú v podstate tri, resp. štyri veci. A to je už spomínaná teda dvojitá záťaž, to znamená, že náklady na vyvolané investície, ktoré dnes vlastne nemajú žiadne pravidlá, a práve zmyslom tohto zákona malo by byť, aby sa tie pravidlá nastavili a upravili, čo sa nestalo.
To znamená, že tie náklady na vyvolané investície investor bude musieť platiť tak či tak, plus navyše je tam ten mestský poplatok. Druhá vec je tá neadresnosť, to znamená použitie tých vybraných poplatkov. A tretia vec je ten dvojaký meter. To znamená, že výstavba domov do 150 m bola vyňatá z tohto zákona, z tohto poplatku, pričom práve v území, keď ide o územie ako spomínaný Chorvátsky Grob, ktoré zasahuje veľkú plochu, je to veľa domov, ktoré by sa mohli vlastne týmito čiastkami na tú investíciu vyskladať.
No a v neposlednom rade je to, je to vlastne výška toho poplatku. To tu už tiež bolo spomenuté. My dnes vlastne hovoríme o výške, ktorá je medzi 10 a 35 eurami, pričom nie je vôbec známe, že z čoho táto výška bola vôbec vypočítaná. A mám pocit, že je vlastne určená len takpovediac z brucha, pričom k tomuto odporúčam aj štúdiu, ktorú pre úniu miest vypracoval svojho času Inštitút komunálnej politiky, myslím si, že sa tak volá, pána Viktora Nižňanského, ktorý práve poukazoval na príklady dobrej praxe napríklad aj z Kanady, kde, alebo z iných štátov, kde sú presné modely, akým spôsobom sa vlastne a čo všetko sa do takejto výšky poplatku má zarátavať.
Takže odporúčame tento materiál pre prípadné štúdium do ďalšieho čítania.
Takže toľko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 18:03 - 18:05 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Takisto som presvedčená, že tento zákon nemá všetky náležitosti, ktoré by si zaslúžil, a súhlasím s pánom Viskupičom, že je v ňom množstvo vecí, ktoré by bolo potrebné dopracovať. Je mi veľmi ľúto, že na minulej schôdzi neprešiel náš návrh, aby sme celý zákon zrušili a v zásade sa postarali o nejaké celkové jeho prepracovanie.
Bolo by ideálne keby sa ešte podarilo odložiť účinnosť tohto zákona, ale pochybujem, že to legislatívny proces umožní. Ja len zareagujem veľmi krátko na jednu vec z vystúpenia pána Viskupiča, ktorý tam uviedol pojem boj proti developerom. Ono to vyzerá, ako keby tí developeri boli všetci tí zlí, ktorí proste prznia tie naše mestá a bránia ich rozvoju. Áno, sú takí, je veľa odstrašujúcich príkladov, pani poslankyňa nejaké spomínala, asi najvypuklejší je príklad Chorvátskeho Grobu, kde, kde vďaka priam mafiánskym praktikám sa udialo to, čo tam vidíme dnes, že kde namiesto krásneho rozvoja tej obce vidíme rozbité cesty, nárast počtu obyvateľstva, obec zrazu nevie, čo s tým, zničenie identity toho miesta atď., čiže tieto časy tu boli a možno developeri majú takéto nálepky, ale v súčasnosti už sú aj osvietení developeri, ktorí rozumejú pojmu mestský rozvoj, rozvoj územia, a práve takí spolupracovali aj na príprave tohto zákona, ktorý, bohužiaľ, predkladatelia pán Raši a pán Choma trošku pretvorili a predložili ho úplne v pozmenenej verzii, než boli pôvodné predstavy.
Preto si myslím, že tento zákon stojí za prepracovanie, verím, že v druhom čítaní sa pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máme, to podarí. Aj my sa budeme o také snažiť a verím, že sa dostane do troška lepšej podoby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2016 14:06 - 14:08 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
... sa chcela poďakovať Eugenovi Jurzycovi za jeho opäť brilantný príspevok a chcela by som ho doplniť zopár štatistickými údajmi voľne dostupnými. Predtým by som však chcela zacitovať pána premiéra Fica, ktorý vo svojej úvodnej reči povedal, že Slovensku sa darí, ale o tom opozícia nehovorí, lebo nemá čo ponúknuť, zbytočne vyrušujú vládu v robote a chcú prekryť jej dobré výsledky; voľne povedané. Takže pozrime sa na tie dobré výsledky vlády a odcitujem zopár voľne dostupných štatistických údajov.
Takže:
1. Už pri programovom vyhlásení vlády v rozprave som ukázala graf podielu HDP našich regiónov na celkovom HDP, z ktorého bolo zrejmé, že úroveň našich regiónov roky systematicky klesá.
2. Na Slovensku je bez práce stále približne každý ôsmy ekonomicky aktívny človek. Tí, čo pracujú, berú priemernú mzdu, ktorá je len približne 30 % európskeho priemeru, ani tú však nedosahujú až dve tretiny zamestnaných Slovákov.
3. V pásme chudoby, ktoré sa podľa Štatistického úradu začína na aktuálnej hranici 347 eur na mesiac, žije až polovica nezamestnaných a tiež osamelí dôchodcovia s nižšou penziou, ako je táto suma.
4. Stúpa počet pracujúcich ľudí ohrozených rizikom chudoby, takže aj keď človek pracuje, reálne mu hrozí bieda. Čo je najhoršie. Najhoršie sú na tom rodiny s deťmi, najmä s tromi a viac deťmi, pričom každá tretia z nich je pod hranicou biedy.
5. Podľa posledného prieskumu Eurobarometer, ktorý je k dispozícii, sa až viac ako dve pätiny Slovákov obávajú skĺznutia za hranicu chudoby. S tvrdením, že pociťujú riziko spadnutia do chudoby, sa stotožnilo až 44 % dopytovaných Slovákov.
Takže ja sa chcem spýtať, od akej práce vlastne zdržuje opozícia túto vládu?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 11:21 - 11:23 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Ja tiež pochádzam z prostredia samosprávy a takisto môžem povedať teda nejakú svoju konkrétnu skúsenosť. Poviem ju konkrétne z Trenčína.
Máme tam nejakú koncepciu rozvoja stredného školstva, na základe ktorej dochádza napríklad k tomu, že školy, ktoré majú povedzme trojnásobný záujem o štúdium, tak týmto školám boli ubraté niektoré triedy práve preto, aby sa mohol posilniť povedzme nejaký odbor technický, a myslíme si, že týmto činom donútime deti, aby nešli študovať humanitárne smery, ale rovno technické, pretože ich potrebuje, ako to nazval tuto kolega Baška, trh práce.
No, trh práce potrebuje možno nejakých absolventov do jedného podnikateľského sektoru, a to konkrétne do automobilového, ale ja si práve myslím, že aj iné odbory sú potrebné a tie kraj jednoducho zmapované častokrát nemá. A my nevieme dnes povedať, že prečo je teda trojnásobný záujem ľudí o humanitné odbory, či nepotrebujeme náhodou zdravotníkov, či nepotrebujeme účtovníkov, či nepotrebujeme remeselníkov, prečo potrebujeme zrovna technických pracovníkov do automobilového priemyslu. To je jedna vec, kedy si teda myslím, že prvoradá úloha župy je robiť koncepčnú prácu a môže to robiť cez práve, cez povoľovanie učebných odborov a cez počet otváraných tried.
A čo sa, ale predmetom tejto rozpravy je samospráva, školská samospráva a otázka, či má mať zriaďovateľ právo veta. Pán Blanár, ja si myslím, že demokracia a právo veta, to je oxymoron. Jednoducho právo veta nie je demokratické.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2016 15:09 - 15:10 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Áno, samozrejme, súhlasím s tým, že otázka financovania verejnoprávnych médií by mohla byť zaujímavou diskusiou, respektíve otázka existencie verejnoprávnych médií ako taká, ako takých. Ale čo sa týka regionálnych médií a ich vzťahu k samosprávam, tam neviem, či by to malo zmysel, aby sme zachádzali do takej celoplošnej debaty. Tuto si myslím, že je to skôr otázka autonómie samosprávy ako takej a nejakého pohľadu na to, akým spôsobom samospráva sa vysporiadava s vlastným financovaním a s vlastným spôsobom aj informovanosti svojich občanov sama. Takže, ale súhlasím, bolo by to na diskusiu a ďakujem vám za vašu faktickú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2016 14:57 - 15:07 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si dať niekoľko poznámok na podporu predkladaného návrhu. Nebudem sa púšťať do otázky samotnej opodstatnenosti existencie verejnoprávnych médií, hoci, ako naznačila aj kolegyňa Kiššová, tak aj toto by možno bolo na zaujímavú diskusiu, ale asi nie v tomto čase.
Akceptujem, že je tu istý status quo. Jednoducho istý spoločenský konsenzus, že na našom trhu má popri súkromných televíziách a nespočetných digitálnych médiách, ktoré sú relatívne novým fenoménom, existovať aj štátna verejnoprávna televízia a že bude garantovať isté služby a respektíve programy, ktoré ponuka ostatných komerčných televízií zabezpečiť zo svojej podstaty možno nedokáže. Takže ak tu teda máme takýto stav, takéto rozhodnutie, tak potom je podľa mňa na mieste otázka, aké by malo byť jeho čo možno najspravodlivejšie a zároveň najprehľadnejšie financovanie z našich daní?
Argumentáciu klubu SaS dostatočne prezentovala Jana Kiššová. My sme tento názor zreteľne prezentovali už v čase petície za zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2008, kde sme vyzbierali vyše 80-tisíc podpisov alebo v období, keď bola SaS súčasťou vlády, prípadne cez viacero ďalších medializovaných vystúpení. Takže náš názor je dlhodobo konzistentný a jasný. Považujeme za systémovejšie a aj zmysluplnejšie platiť verejnoprávnu televíziu priamo zo štátneho rozpočtu tak, ako to navrhuje aj predkladaný návrh zákona a nie z koncesionárskych poplatkov, nakoľko tieto považujeme za de facto ďalšiu daň, ako už bolo povedané. Koncesionárske poplatky nielenže sú poplatkom navyše k daniam a poplatkom, ktorých už tak či tak ako občania platíme až až - vláda sociálnej demokracie oplýva naozaj neprebernou škálou možností, ako občana obrať o jeho poctivo zarobené peniaze -, ale je to aj poplatok, ktorý považujeme za nespravodlivý.
A tá nespravodlivosť je v tom, že koncesionárske poplatky sú rovnaké pre všetkých bez ohľadu na výšku ich príjmov, pretože na verejné služby sa zvykne skladať prostredníctvom daní v závislosti od výšky príjmov. To znamená, tí, čo majú vyšší príjem, na základe rovnakej percentuálnej sadzby zaplatia viac daní. Koncesionárske poplatky sú v tomto smere anomália. V neposlednom rade je tu nespravodlivosť pre právnické osoby, tak isto to už bolo povedané, ktoré platia v závislosti od počtu zamestnancov, čo tiež nič nehovorí o bohatstve firmy a je teda nezmyselné odvodzovať povinnosť prispievať na verejné služby takouto formou. No a nespravodlivá je aj plošne znížená sadzba pre dôchodcov, pričom aj medzi dôchodcami existujú rozdiely v dôchodkových príjmoch. Táto daň je teda nespravodlivá, ale aj nesociálna a čudujem sa, že sociálna vláda takýto poplatok už dávno nezrušila, ale naopak, že sa objavujú úvahy o jej ďalšom zvýšení, teda aspoň v časti koalície, nakoľko vieme, že práve na výške koncesionárskych poplatkov niečo v súkolí porozumenia medzi koaličnými partnermi začalo výrazne škrípať.
Takže ak už existuje tá spoločenská dohoda, že takúto službu chceme a máme, potom by bolo poctivejšie, keby ju štát platil z tých daní, ktoré už od občanov vyberá a nezavádzal na to ďalšie poplatky. Bude to navyše aj prehľadnejšie a ak sme za tieto služby ochotní dať radovo tých sto miliónov eur, ktoré už plus-mínus dnes dávame na RTVS, pričom cez koncesionárske poplatky na to vyberáme zhruba tri štvrtiny tejto sumy a zvyšok sa dofinancováva zo štátneho rozpočtu, no tak potom je prehľadnejšie túto sumu prehľadne zakotviť priamo do rozpočtu. Dá sa ďalej, samozrejme, diskutovať o tom princípe, že ak porastie HDP, potom má proporčne porásť aj táto suma, ale to by bolo asi na druhé čítanie.
Takže ak to mám zhrnúť, nie som proti spolufinancovaniu slovenských audiovizuálnych diel z verejnoprávnych zdrojov ako takému. Nepochybne, respektíve verejnej televízii a tým aj audiovizuálnej tvorby. Nepochybne to môže prispieť k vzniku nielen domácich, ale možno aj medzinárodných koprodučných projektov a k financovaniu či už z ďalších európskych alebo súkromných zdrojov. Verejné, verejnoprávne televízie sú na to všeobecne využívané aj v iných štátoch a bez ich zázemia by pôvodná tvorba bola určite obtiažnejšia. S tým sa dá súhlasiť. Ale som proti ich financovaniu z koncesionárskych poplatkov, respektíve za ich financovanie priamo z rozpočtu, pretože to korešponduje s princípmi, ktoré odbremeňujú občanov od nesystémového daňového zaťaženia, ktoré ovplyvňuje ich sociálne postavenie. Preto vyzývam k podpore tohto návrhu aj ostatných kolegov poslancov aj z radov sociálnych demokratov, ktorým tak isto záleží na kvalite života našich občanov a majú záujem o naozajstné sociálne riešenia.
Sám pán minister financií Kažimír tu pred niekoľkými dňami hovoril o tom, ako mu leží na srdci skvalitnenie života občanov, konkrétne dôchodcov, a ako pre nich krvopotne vyhľadal a vyčlenil v štátnom rozpočte zdroje na vianočný príspevok k dôchodkom vo výške radovo desiatok miliónov eur. V prepočte na dôchodcu má ísť o jednorazové prilepšenie k ročnému starobnému dôchodku o dvanásť eur.
Koncesionárske poplatky znamenajú, že z druhého vrecka pán Kažimír, ak to mám personalizovať, ročne vytiahne do štátnej kasy každému dôchodcovi majiteľovi elektrickej zástrčky, zásuvky, z vrecka 28 eur. A ostatným platiteľom raz toľko, 55 eur. Dokonca tu počúvame o tom, ako by sa táto suma mala ešte zvýšiť.
Takže z pohľadu občana to považujem za ďalší exemplárny príklad toho, ako štát ľudí na jednej strane o peniaze oberá, vymýšľa nové a nové poplatky, de facto len inak nazvané dane, aby potom na druhej strane mohol prispieť vybranej skupine, ideálne dôchodcov, v nádeji, že sa za to vládnucej strane poďakujú svojím hlasom pri voľbách. My tvrdíme, že daní sa už vyberá dosť, veď takmer 150 dní pracuje každý zamestnaný človek pre štát, a ak chceme verejnoprávne médium, nájdime naň peniaze priamo v rozpočte. Sú tam, len by stačilo s tým, čo sa vezme občanom na daniach, efektívne nakladať, nerobiť predražené nákupy, nerobiť nepoctivé verejné obstarávania, dávať pozor na podozrivé nadmerné miliónové vratky DPH, ako napríklad v prípade Bašternák, dávať pozor na to, aby sa nekradlo, aby peniaze nefučali z rozpočtu tisícorakými dierami, aby sa tu prestali neefektívne rozhadzovať miliardy. Potom by za peniaze, ktoré daňoví poplatníci už platia, mohli dostať oveľa kvalitnejšie služby od štátu, ktoré si za svoje peniaze zaslúžia. Nielen službu verejnoprávnych médií, ako to navrhuje, o ktorých sa teraz rozprávame, ale aj zdravotnú službu, sociálnu, vzdelávaciu, obranné služby a tak ďalej. Skrátka služby štátu by boli oveľa, oveľa kvalitnejšie.
Takže som za to, aby sa za to, aby sa na to nevyberali ľuďom z vrecka zakaždým osobitné poplatky. Koncesionárske poplatky, to je jednoducho povedané veľmi pochopiteľné gesto, je to len ďalšia platba navyše, ktorou štát siaha priamo do vrecka občanov. A preto považujem za správne ich zrušiť a uvedený návrh na ich zrušenie podporím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 10:05 - 10:07 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Fecko, ja tiež veľmi oceňujem, že si všímate túto tému, pretože rozvoj regiónov je vážna vec, a hovoríte, že lazy teraz plačú, ale ja hovorím, že lazy, a nielen lazy, ale aj obce a mestá plačú po rokoch a rokoch snahy o vyrovnávanie regionálnych rozdielov, o ktoré sa už niekoľko rokov proste vláda snaží cez rôzne dotácie, snažíme sa o to cez európske dotácie, cez štátne dotácie, cez rôzne stimuly a napriek tomu, ako som už aj v minulom niektorom mojom vstupe ukazovala na evidentnom grafe, regióny nám upadajú. Takže je to, je to dôsledok nejakého vývoja, a myslím si, že tejto téme, touto témou sa naozaj treba vážne, vážne zaoberať, ale osobne som tiež cez systémovejšie riešenia. Vítam najmä teda príspevok pána kolegu Dostála, ktorý tu hovoril o municipalizácii. Ja viem, že je to ťažká téma. Musela by sa tu nájsť dostatočná vôľa v celom štáte, aby sa tu urobili nejaké systémové zmeny, a nie je to jednoduché.
Ale cesta dotácií, ktorú navrhujete, mi príde trošku, trošku nesystémová. Najmä teda tak, ako som si všimla, tie dotácie cez povedzme rezort pôdohospodárstva mi prídu ako vytrhnuté z kontextu, pretože druhým dychom spomínate, že treba dotovať možno cesty alebo, alebo dopravné nejaké, dopravu detí do škôl z tých lazov a tak ďalej. Je tam možno tematika cestovného ruchu, je tam tematika kultúrneho dedičstva, je tam tematika ochrany životného prostredia a to všetko sú integrované veci, ktoré by sa mali riešiť vlastne koncepčnejším spôsobom, a nie nejakými, nejakými dotáciami vytrhnutými z kontextu. A myslím si, že my sme na to mali aj šancu, aj máme šancu cez integrovaný regionálny operačný program, ktorý by mal teraz vlastne byť rozdeľovaný.
Máme regionálne integrované územné stratégie a plány hospodárskych rozvojov. Ja si myslím, že tieto dokumenty a tieto nástroje by mali byť prvoradé pri nejakom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 14:59 - 15:12 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis

66.
Ďakujem. Dúfam, že to stihnem. Pani poslankyňa Vaľová, Sulíkove obrazovky, no, tak predpokladám, že keď tu také boli, tak asi boli v súlade s rokovacím poriadkom, tak že by nebránilo, keby sme tu takéto pomôcky mali. (Reakcie z pléna.) Ťažké slová, ste hovorili, že používam ako žena. No ja ich, bohužiaľ, musím používať, lebo odrážajú našu ťažkú realitu, ktorú občania vnímajú, bohužiaľ, vďaka pôsobeniu, dlhodobému pôsobeniu vašej vlády.
Pán poslanec Grendel, súhlasím, vizuálne pomôcky by mali byť úplne bežné, mali tu byť dávno. A to bolo vlastne obsahom môjho vystúpenia.
Pán poslanec Blanár, na vašu poznámku, že aspoň nejaký úžitok by bol, teda mal byť z pána Bašku, ja som nemyslela jeho osobne, ja som myslela jeho spojenie z jeho funkcie župana, áno, ja som mala na mysli, že som, že necítim, že by bol osoh z toho, že je zároveň županom poslancom Národnej rady, pretože ja som si doteraz nikde v regióne nevšimla jeho prínos napríklad ako poslanca pre našu župu a možno týmto by bol užitočný aspoň pre parlament.
Pán poslanec Matovič, do tých 20-ch minút som sa chcela zmestiť, viete prečo? Lebo ma plieska hanba za celý parlament, že sa tu vôbec zdržujeme ako celok s takýmito vecami, pričom by sme mali riešiť úplne iné veci. A s ostatným sa dá súhlasiť.
A pán poslanec Fecko a Dostál, ďakujem za vaše pripomienky, súhlasím a som vďačná za vaše postrehy.

Skryt prepis