Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto prerokovávanému bodu. Začnem s tým, či tento, toto uznesenie, návrh na uznesenie podporím, alebo nie. Ale dovoľte mi krátky úvod.
Máme teraz tak v úzkom slede dva body, o ktorých sa veľa diskutovalo. Jeden bol ten, o ktorom sme už hlasovali, a to bol ten návrh uznesenia o definícii, o pracovnej definícii antisemitizmu a teraz máme návrh uznesenia o...
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto prerokovávanému bodu. Začnem s tým, či tento, toto uznesenie, návrh na uznesenie podporím, alebo nie. Ale dovoľte mi krátky úvod.
Máme teraz tak v úzkom slede dva body, o ktorých sa veľa diskutovalo. Jeden bol ten, o ktorom sme už hlasovali, a to bol ten návrh uznesenia o definícii, o pracovnej definícii antisemitizmu a teraz máme návrh uznesenia o Globálnom rámci OSN o migrácii, skrátene povedané. V Národnej rade vieme, ako hlasujeme, máme vlastne niekoľko možností, ale tie tri základné sú: za, zdržať sa a byť proti. V cirkevných kruhoch, predstavte si, tiež sa hlasuje, napríklad na konciloch a tam sú troška iné možnosti. Je „placet“, „non placet“ a „placet iuxta modum“. To znamená: za, proti a za s výhradami.
Tak ja, keby som mal teraz tú možnosť, tak by som hlasoval za tento, za tento návrh tým placet iuxta modum, čiže „za s výhradami“, podobne ako som hlasoval za s výhradami o tej pracovnej definícii antisemitizmu. Vysvetlím krátko.
Samozrejme, som proti antisemitizmu, pretože kresťan nemôže byť antisemita, to tu zaznelo a nebudem to opakovať. Ale ten predložený text, o ktorom sme o jedenástej hlasovali, tak mal aj mnohé také podľa mňa nešťastné formulácie, ktoré môžu byť rôzne prekrúcané. Budí dojem niektorých vecí, ktoré síce tak možno neboli myslené, ale môžu byť tak vysvetľované alebo použité, a myslím si v konečnom dôsledku, že ten návrh robí medvediu službu židovskému spoločenstvu alebo štátu Izrael. Ale bol som za, aj keď s výhradami.
Podobne môžem povedať, že aj tu pri tomto návrhu budem hlasovať za s výhradami. Tá hlavná výhrada je, že naozaj argumentácia alebo celkový dojem, ktorý sa vytvára pri tejto diskusii, naozaj niekedy troška zaváňa, nechcem povedať, že slovo hystéria, ale preháňaním niektorých vecí, ktorých sa ten dokument ani netýka. Napríklad, to je asi zrejmé, ale chcem to zopakovať, že to nie je dokument o utečencoch, ale priamo v tom dokumente sa píše, že to je o migrantoch a o utečencoch je a bude iný dokument. A preto, ak z jednej alebo z druhej strany, teda proti alebo za sa používajú takéto argumenty, tak je to troška zavádzajúce. A navyše, ak sa budí takáto hystéria okolo toho dokumentu, tak vieme, že na Slovensku alebo kdekoľvek sú to vždy body pre extrémne riešenia a pre extrémne politické názory.
Ja poviem, ja necítim z prípadného prijatia tohto dokumentu žiaden strach, nechytá ma žiadna panika a už vôbec nie hystéria, ale napriek tomu toto uznesenie podporím, lebo si nemyslím, že by sa Slovenská republika k tomuto dokumentu mala pridávať.
Jeden z predrečníkov hovoril o tom, že ako sa postupne niektoré veci dejú takou salámovou metódou, bolo to až tak názorne, doteraz som to tak nepočul, vysvetlené, ako sa šúpe saláma a tak ďalej, ešte zo začiatku.
Ja som spokojný s pozíciou Slovenskej republiky, čo sa týka zahraničnej politiky a čo sa týka aj postoja k migrácii ako takej. Nemyslím si, že treba, aby Slovensko robilo nejaké zásadné obraty. Viete, niekto povie, no veď keď sa to prijme, tak sa vlastne nič zásadného nezmení, nie je to záväzné, aj keď slovo záväzok alebo povinnosť sa tam opakuje často, je to len deklaratívne. Viete, ak budem obrátený týmto smerom, tak stojím na tomto mieste, som obrátený tam, ak sa otočím na opačnú stranu, stále som na tom istom mieste, nič sa nestalo, ale akonáhle začnem kráčať, tak je veľmi dôležité, či som otočený tým smerom, zameraný tým smerom alebo tým.
Ja si myslím, že prijatím tohto dokumentu, a poviem aj konkrétne veci, Slovensko naberá iný obrat. Napríklad niekto by to možno nazval, že, stavá nás do pozície, že by Slovenská republika vo svojej zahraničnopolitickej orientácii bola viac proimigrantská. A to je pre mňa aj filozoficky najväčšia výhrada voči tomuto dokumentu, to, že hodnotí migráciu ako vyslovene pozitívnu alebo len pozitívnu vec, kde-tu sú také, akože no nepredvídateľné veci môžu byť, ale v zásade je to celé perfektné, pozitívne, myslím, že by som mohol použiť slovo, že hodnotenie migrácie je také naivné až príliš optimistické. Preto si myslím, že je dobré, aby Slovenská republika k tomuto paktu, alebo teda rámcu, ako sme si vypočuli, nepristupovala.
Neviem, koľkí to urobili, ja aj ako člen zahraničného výboru som si tento rámec prečítal, preštudoval, tých 33 strán, teda neviem, ako kto má aký preklad, ja som mal 33-stranový. Niekde som čítal, že 34 strán to má.
Ja som rád, že je táto diskusia a že prebieha, ale myslím si, že skôr, ako by sme mali prijímať nejaké globálne pakty alebo kompakty, alebo rámce, mali by sme mať na Slovensku národný pakt, národný rámec a dohodnúť sa, jasný postoj. Pretože vlastne toto celé, čo okolo toho vzniká, je preto, lebo zdá sa, že v tejto veci sú niektoré veci, ktoré sú, v ktorých sme zhodní, poviem aj o niektorých, niektorých postojoch zahraničných, ale sú niektoré, ktoré vyšli na povrch, že teda my vlastne nevieme čo a ako. Jedna vec je, aké sú názory rôznych, rôznych politických strán od nejakých ultrapravicových po extrémne liberálne, ale druhá vec je, aká je celá pozícia Slovenskej republiky, najmä v tejto chvíli aj vlády Slovenskej republiky.
Boli tu spomínané rôzne aktivity k tejto diskusii. Jedna z nich je aj konferencia, ktorú zaštiťujem spolu s europoslancami Annou Záborskou a Branislavom Škripekom, bude v piatok dopoludnia v kinosále tu v Národnej rade 30. novembra. Srdečne vás pozývam. Ale myslím si, že nestačia len nejaké konferencie, politické debaty, ale, ale je dôležité, aby, aby o tom vedeli aj ľudia.
Dneska som zachytil jedno vyjadrenie, už si nepamätám, ktorý to bol politik, povedal, že 99 % ľudí nevie, o čom ten kompakt je, a populisti to zneužívajú. A to je chyba. Máme demokraciu. Démos - ľud by o tom mal vedieť. Mal by vedieť, o čom to je. A tak funguje, tak funguje demokracia. Nemôže si nejaká politická elita povedať, že to ľudia o tom nič nevedia, to my určíme.
Viete, ja si myslím, že celý ten trend vo svete aj v Európe, konkrétne aj na Slovensku, kde získavajú body extrémisti alebo extrémne riešenia, je preto, lebo z nejakej intelektuálnej povýšenosti si niektoré politické elity myslia, že môžu ťahať úplne opačným smerom než väčšina národa, než väčšina ľudí v tej krajine, konkrétne v našom prípade tu na Slovensku. Treba sa znížiť, treba s ľuďmi rozprávať, treba ľudí počúvať a treba presvedčiť. Nielen na nejakých odborných konferenciách, nielen možno tu v parlamente, ale aj v teréne.
V prvom rade si myslím, že v tejto veci je to zodpovednosť ministra zahraničných vecí a ministerstva, aby tieto veci dosahovalo, aby naozaj sme mali nejaký národný rámec, nejakú národnú dohodu aj v tejto veci, a preto vôbec nie je škoda, že takáto debata tu prebieha, len nestačí to asi, aby sme si urobili nejakú povinnú jazdu, potom zahlasovali. Vyzerá, že dneska asi o piatej podľa prihlásených do rozpravy to nebude, asi zajtra. A poďme ďalej, že naozaj o týchto veciach treba hovoriť.
Naozaj je pravda, tí, čo hovoria, že robí sa okolo toho hystéria. Býva to často populistické a ľudia nevedia. No tak toto môžme nejakým spôsobom zmeniť. Nehovorím, že to zajtra zmeníme, o týždeň, ale potrebujeme sa o tom baviť. Nieže tu niekto príde, teda, pardon, v tomto prípade niekto, ale minister zahraničných vecí a v zásade povie: „Ja tam idem, hotovo, ako môžte sa roztrhať, a keď nie, tak sa hodím o zem, alebo odstúpim a mňa nezaujíma, čo si myslí 90 % ľudí.“ Tak to nemôže ísť.
Ďalšia vec, ktorú si myslím, že je veľmi dôležité vzhľadom na veľkosť krajiny, akou je Slovensko, komunikácia, konzultácia, zhoda s okolitými krajinami, so susedmi. Tak štandardne, bolo to tu povedané, V4 plus Rakúsko, ale aj ďalšie krajiny špeciálne strednej Európy alebo možno kultúrne a politicky, historicky, by sme povedali, krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska, alebo ďalších, ďalších blízkych celkov. Ale vieme, že tieto krajiny majú k tomu minimálne podozrievavý, až odmietavý postoj. V4 bola spomínaná, ale takisto aj Chorvátsko, Švajčiarsko a potom aj naši spojenci Austrália a Spojené štáty americké.
Niekedy zaznievajú také morálne apely, ako, ako máme myslieť na tých migrantov, ako im máme vyjsť v ústrety, že je to ľudské, že je to kresťanské. Súhlasím.
Ja za seba teraz, nie ako poslanec Národnej rady, nie ako politik, ale ako súkromná osoba, lepšie povedané, ako otec rodiny, s celou rodinou ubezpečujem vás, že na ľudí, ktorí sú v takejto situácii, myslím. Evanjelium hovorí že nech ľavá ruka nevie, čo robí pravá, prípadne naopak, už si to nepamätám, takže nebudem rozprávať čo a ako, ale v každom prípade myslíme na ľudí aj na Slovensku, aj v zahraničí, ktorí sú v ťažkej situácii, a je ich dosť.
Dnes cez obednú pauzu som sa zúčastnil prijatia sýrskeho arcibiskupa z Aleppa, ktorý nám hovoril o ich situácii, ako je to v Sýrii. Tieto veci ma enormne zaujímajú. Ale ako poslanec Slovenskej republiky som skladal sľub a je to pre mňa vážna vec a myslím, že pre každého z vás, kde som sľuboval vernosť Slovenskej republike, a že budem pracovať v prospech jej občanov. A ja som si dneska pozrel aj sľub ministra. Myslím, že úplne totožný alebo takmer totožný. Určite v tom, že sľuboval vernosť Slovenskej republike a pracovať v prospech jej občanov. Ak občania chcú, aby sme boli solidárni, aby sme pomáhali aj iným krajinám, a o tom som presvedčený, že väčšina Slovákov je na tom tak, tak potom môžme aj my takýmto spôsobom sa k tomu pridať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis