Videokanál poslanca

V roku 2008 bol, dá sa povedať, dosť podstatným spôsobom zmenený tlačový zákon, ktorý platil od roku, tuším, 1960 a priniesol nové prvky do tejto oblasti v rámci jeho právneho systému. V rokoch 2010 až 2012 v mediálnej oblasti bolo prijatých mnoho nových právnych noriem, ktoré vytvorili trošku inú situáciu v mediálnom priestore, a medzi nimi zasiahli zmeny aj tlačový zákon. V podstate sa tam hovorilo o tom, že právo na odpoveď zostane, tak ako ste hovorili aj vy, pán poslanec. Ale tá zmena bola podstatná v jednom, a síce v tom, že reálne vymožitené právo na právo na odpoveď sa stratilo v súvislosti s tým, že z tohto zákona bola vylúčená práve finančná pokuta. A táto finančná pokuta svojím spôsobom nútila vydávateľov k tomu, aby dotknutej osobe dala možnosť sa vyjadriť a uviesť veci na pravú mieru, ak to tak môžem povedať. Bez tohto, bez tejto klauzuly sa v podstate tlačový zákon stal bezzubý a možno to je aj taká situácia, o ktorej hovoril pán Hrnčiar vo svojom vystúpení, že sa nedočkal ani práva na odpoveď, aj právo na opravu bolo v takej podobe, ako bolo. To znamená, že tlačový zákon v takej podobe, ako v súčasnom období je, je podstatne v praxi neuplatniteľný a dá sa povedať, že ani objektívne nemôže slúžiť verejnosti na to, aby dostávala možno podľa všetkého čo najobjektívnejšie informácie.

Pani poslankyňa, ja si nemyslím, že je dôležité, že koľko bolo využitých alebo koľkokrát bolo využité, bol využitý tento inštitút, ale že je tá možnosť, aby sa v prípade, že sa verejnosť dozvie nejaké informácie, ktoré nie sú pravdivé a menia pohľad na inštitúciu, osobu, má možnosť tá inštitúcia alebo osoba tento opravný prostriedok využiť. To je základná filozofia.
So sadzbami sú spojené, samozrejme, aj tá vymožiteľnosť. Treba povedať, že do roku 2011 bolo toľko prípadov, o ktorých som hovoril, v tých desiatich mesiacoch to bolo, tuším len v denníku SME. Ale podstatné bolo, že ho využili a že sa niečo stalo a že verejnosť sa v tom denníku, kde takáto informácia bola zverejnená, v tom istom denníku zrejme tí istí čitatelia, aj keď možno nie všetci, mali možnosť oboznámiť aj s tou druhou stranou a opraviť si možno ten názor. Veci sa dávali, dá sa povedať, na správnu, správnu mieru.
To je jedno, či je to súkromný priestor alebo iný priestor, ale jednoducho ak sa to dotýka osoby a je verejný záujem pre to, aby noviny prinášali predovšetkým objektívne a pravdivé informácie, tak je všetko v poriadku, keď aj tento súkromný priestor bude týmto spôsobom využívaný. Slúži to verejnosti, slúži to občanom práve k tomu, aby dostali podľa možnosti čo najobjektívnejšiu informáciu. Takže ja význam, význam vidím tohto práva na odpoveď a podporujem tento návrh poslancov.

Pani poslankyňa, právo na odpoveď má svoj význam a myslím si, že dosť veľký v súvislosti s tým, že je to istý opravný prostriedok v období, keď je verejnosť informovaná nie celkom pravdivo, alebo keď je poškodená aj povesť nejakej osoby. Práve preto ho možno zaviedli do svojho právneho systému aj rôzne krajiny Európskej únie, aj tie, ktoré sú v našich očiach demokratické. A my sme si podľa tohto možno aj v predchádzajúcom období z ich legislatívy aj brali vzor.
Áno, v roku 2011 bol zmenený tlačový zákon, ktorý bol v platnosti od roku 2008, a možno povedať, že práve ten tlačový zákon dával verejnosti aj reálne vymožiteľné právo na uverejnenie opravy nepravdivých informácií. Bol počas jeho pôsobnosti robený aj prieskum, myslím si, že to bolo v denníku SME, študentmi jednej vysokej školy, kde sa zistilo, že počas 10 mesiacov jeho trvania v tom období o túto žiadosť požiadalo 28 čitateľov a iba jeden politik. Čiže malo to svoj význam a verejnosť sa naučila narábať s týmto inštitútom.
Takže ja by som to nespochybňoval, pretože ozaj verejnosť má právo na presné informácie a toto je opravný prostriedok k tomu, aby sa k pravdivejšej informácii verejnosť dostala.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. tlačový zákon v znení neskorších predpisov, ktorý máme a prejednávame pod tlačou 1290.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľujem si predložiť pozmeňovací a doplňujúci návrh k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý rieši určenie výšky sumy dotácie poskytovanej na tento účel. Navrhujem v ňom vypustenie presne určenej minimálnej sumy. Suma by sa tak mala každoročne určiť v štátnom rozpočte na príslušný rok. Zároveň sa zapracovať, do tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sú zapracované aj stanoviská vlády v súlade s jej uznesením z 10. októbra 2018 a rieši aj zmeny legislatívneho a technického charakteru.
Teraz prejdem k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, jeho presnej citácii, takže.
1. V čl. I bod 1 v poznámke pod čiarou k odkazu 2a sa slová (citujem) "neskorších predpisov" (koniec citácie) nahrádzajú slovami (citujem) "zákona č. 270/2018 Z. z.". Koniec citácie.
2. V čl. I bod 2 znie (citujem): "2. V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie (citujem):
"(6) Dotáciu na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu možno poskytnúť žiadateľovi podľa odseku 1 písm. j), ktorý je verejnou vysokou školou 2a) a ktorý poskytuje vzdelávanie v akreditovanom umeleckom študijnom odbore 16d), najmä v študijných odboroch výtvarné umenie, dizajn, hudobné umenie, divadelné umenie, tanečné umenie, filmové umenie a multimédiá." Koniec citácie.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16d) znie (citujem):
"16d) § 51 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.". Koniec citácie.
Ďalšie doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie zákonom presne určenej minimálnej sumy, ktorú by malo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na nový dotačný program pre verejné vysoké školy s umeleckými študijnými programami vyčleniť. Výška sumy dotácie poskytovanej na tento účel zo štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanoví v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Ostatné navrhované zmeny sú legislatívno-technického charakteru. Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navyše zapracúva aj stanovisko vlády Slovenskej republiky k predmetnému poslaneckému návrhu zákona v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 472/2018 zo dňa 10. októbra 2018.
V súvislosti s týmto mojím pozmeňovacím a doplňujúcim návrhom žiadam o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy a hlasovať o ňom samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý je gestorský výbor k predmetnému návrhu zákona, predkladám spoločnú správu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1087 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1348 z 18. septembra 2018 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý o návrhu zákona nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh predmetného zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 443 z 9. októbra 2018, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 323 z 8. októbra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 129 zo 4. októbra 2018 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ako som už spomínal, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež a šport o návrhu zákona nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Výbory Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou bodu IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 135 zo 16. októbra 2018. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem za slovo. Pardon. Na záver by som chcel podporiť tento zákon, pretože ho hodnotím pozitívne, nakoľko prináša niektoré veci, ktoré doteraz v praxi neboli zaužívané.
Určuje jednoznačne pôsobnosť inšpekcie životného prostredia vo veciach, ktoré udeľujú sankcie, čím nebude dochádzať k možnostiam, že by sa začali riešiť problémy, ktoré by nastali, dvomi štátnymi orgánmi, a nakoniec by sa mohlo stať, že tieto orgány tieto záležitosti ani jeden nebudú riešiť alebo ich budú riešiť obidvaja naraz. Čiastočne dochádza aj k doplneniu zakázaných činností, alebo stanoveniu ďalších obmedzení, ktoré sa presúvajú z vodného zákona, čo je v dobe, kedy vody je čoraz menej a bude mať čoraz väčšiu hodnotu, pozitívne a potrebné. Tento zákon určuje ďalej do budúcnosti aj zapísanie CHVO do katastra, čo bude dobré aj z hľadiska, že človek bude vedieť pri kúpe nehnuteľností, že ho čakajú nejaké obmedzenia, o ktorých dovtedy ani netušil, nakoľko tieto oblasti boli zakreslené len vo vodohospodárskych mapách, ktoré sa v podstate nachádzajú na úradoch a bežný človek sa ku nim nedostane. Prínosom je aj informovanie ľudí obcou v prípade, že dôjde k znečisteniu pitnej vody a jej pravidelný monitoring, ktoré zase zabezpečuje len Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Myslím si, že v závere by bolo potrebné sa zamyslieť aj, ale aj nad vecou, aby ten zákon fungoval teda tak, aby bol pre ľudí čo najprístupnejší, že tieto mapy, o ktorých som tu hovoril a spomínal, majú byť spracované v gis formáte, na ktorý nie sme technicky momentálne vybavení a nemáme na to ani programy a nemáme na to ani prispôsobené počítače. Toto sú veci, ktoré by sme mali po prijatí tohto zákona, sa na ne zamerať, aby sme ho dostali úplne do života tak, aby ten zákon napĺňal svoju podstatu, a z tohto miesta vás preto chcem poprosiť pri hlasovaní o tomto zákone o vašu podporu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, vo vzťahy k výške zábezpeky v súdnych konaniach o určení obsahu licenčnej zmluvy je dnes táto zábezpeka vo výške 100 % odmeny určenej sadzobníkom organizácie kolektívnej správy, ktorú musí používateľ ukladať do úschovy, napr. notárskemu úradu alebo súdu. Od tejto problematike alebo tejto výške sa viedla aj diskusia v rámci prejednávania na výboroch Národnej rady, ale aj s dotknutými organizáciami a s ministerstvom kultúry. V návrhu zákona bola táto zábezpeka znížená na 50 %. Po tejto diskusii a po prvom čítaní a rozprave vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj diskusiách so zainteresovanými stranami a gestorským ministerstvom navrhujeme ako primeranejšiu výšku zábezpeky, a to výške 80 %. Táto výska sa javí ako hodná na vyváženie postavenia zástupcov autorov a používateľov diel v prípade súdneho sporu o určenie obsahu licenčnej zmluvy a primeranosti odmeny pre autorov.
Celková odmena vychádza zo sadzobníka organizácie kolektívnej správy.
V tomto duchu chcem predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Dušana Jarjabka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 1064):
1. V čl. I bod 4 § 165 ods. 10 sa slová „50%“, nahrádzajú slovami „80 %“.
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhovanú zákonnú prezumpciu neprimeranosti licenčnej odmeny navrhnutej organizáciou kolektívnej správy v jej sadzobníku v prípade nedohody s používateľom a začatia súdneho konania o určenie obsahu licenčnej zmluvy sa navrhuje korekcia príliš vysokej odchýlky, 50 %, na primeranejšiu mieru.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.

Vymazať rámček!

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ako určený spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ako gestorského výboru, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.185/2015 Z. z. tzv. Autorský zákon v znení neskorších predpisov, ktorý máme po tlačou 1064 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1329 zo 12. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 435 z 9. októbra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 129 zo 4. októbra 2018 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá č. 134 zo 16. októbra 2018.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
To je z mojej strany k spoločnej správe všetko.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.