Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážený predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem krátko hovoriť, lebo predrečníci už povedali viac-menej všetko, čo sa dá, takže ja len v krátkosti.
Navrhovaná zmena tohto zákona zvyšuje počet veriacich, ktorých musí náboženský subjekt dokladovať za účelom registrácie. Registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu. V súčasnosti mnohí veriaci nemajú štátom uznanú svoju cirkev, ale to im nebráni slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Slovensko totiž nie je Saudská Arábia. Na Slovensku preto môžeme stretnúť veriacich rôznych náboženstiev, pôsobia tu napr. skupiny uznávajúce predkresťanských, slovanských, germánskych či keltských bohov, občas môžme stretnúť budhistu a zväčšuje sa komunita moslimov. Funguje to zatiaľ v pohode vedľa seba. Prenasledovanie či zločiny z dôvodu odlišného náboženstva nie sú na Slovensku na programe dňa. Toto však veľmi rýchlo môže byť minulosťou. Ak ponecháme súčasné, príliš benevolentné podmienky na uznanie cirkvi štátom, poľahky sa nám stane, že štát uzná a finančne bude podporovať skupinu ľudí, ktorí sú, obrazne povedané, extrémne výbušnej povahy. Rôznymi formami, čo, žiaľ, vidíme v západnej časti Únie, často aj násilím, budú presadzovať svoje fundamentalistické videnie sveta, snažiť sa zrušiť práva žien a podobne. Z pozície štátom uznávanej cirkvi v prípade to budú mať oveľa jednoduchšie ako za súčasného stavu.
Jedným zo spôsobov ochrany pred týmto rizikom je aj táto novela zákona, v ktorej sa navrhuje, aby sa zvýšila hranica registrovaných členov cirkvi z 20- na 50-tisíc. Niekomu by sa mohlo zdať číslo 50-tisíc veľké, ale v tejto súvislosti nie je. Hovoríme predovšetkým o finančných príspevkoch od štátu. Napríklad 50-tisíc získaných hlasov v parlamentných voľbách pre politickú stranu je stále málo na to, aby politická strana získala od štátu príspevok na svoju činnosť. Z tohto pohľadu sa hranica 50-tisíc javí ako optimálna. Podľa môjho názoru by do budúcna toto číslo podmieňujúce registráciu cirkvi mohlo byť omnoho väčšie a vyššie. Opäť pripomínam, že registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože vyznávať svoju vieru môže slobodne aj člen neregistrovanej cirkvi.
Ďakujem za slovo, za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som chcel uviesť, že takýto návrh zákona považujem za snahu o kriminalizáciu spoločnosti. Zavádzanie ďalších nových skutkových podstát trestných činov je účelový luxus, ktorý si môže dovoliť..., len tí, čo nevidia iné vážnejšie praktické problémy bežných ľudí.
Zameriame sa na § 424a, kde sa zavádza do paragrafového znenia pojem apartheid. Uvádzam definíciu apartheidu podľa Stručného politologického slovníka, podľa ktorého:
"Apartheid je antihumánna doktrína založená na rasovej diskriminácií časti obyvateľstva v mnohorasovom štáte. Menejcennosť rasy je daná aj zákonmi, ktoré ju diskvalifikujú z politického, kultúrneho a vedeckého života. Prax zaručuje aj jej nerovnoprávne ekonomické a sociálne postavenie. OSN v roku 1966 označila apartheid za zločin proti ľudskosti a v roku 1973 prijala medzinárodnú dohodu o zákaze a postihu apartheidu."
Otázka smerom k predkladateľovi zákona. Je, naozaj už v Slovenskej republike tak efektívne fungujú súdy, prokuratúra a polícia, aby sme riešili problémy v minulosti typické pre Juhoafrickú republiku a dnes pre multikultulárne krajiny? Zaujíma toto naozaj občanov Slovenska? Nie je skôr úlohou ministerstva spravodlivosti podieľať sa na tvorbe zákonov zvyšujúcich vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike, ako sústrediť na problémy iných kontinentov? Má vláda Slovenskej republiky pocit, že by jednotlivé rasy boli na našom území diskriminované v politike, kultúre, vedeckom živote, dokonca aj inými zákonmi v takej miere, aby sme zavádzali nové skutkové podstaty trestných činov na tomto základe? V Slovenskej republike pomaly, Slovenská republika sa pomaly, v Slovenskej republike sa pomaly dostávame do stavu, že ľudia začínajú mať obavy realizovať svoje ľudské a občianske práva v strachu, či sa tak nedopustia trestného činu. Je to spôsobené neistotou v interpretácii trestného práva a neustále sa meniacou legislatívou, ktorá až nadbytočne reguluje takmer každý detail života občanov cez represie.
Vrátim sa k samotnému § 424a Apartheid a diskriminácia skupiny osôb. Už z názvu paragrafu neviem, čo si mám myslieť o stave legislatívneho procesu v Slovenskej republike. Či sme už ozaj ako Juhoafrická republika, aby sme zákonmi riešili apartheid? Obsah tohto paragrafu je tiež na pováženie. Uvediem na príklade:
"Kto uplatňuje etnickú segregáciu, potrestá sa ako verejný činiteľ sadzbou od 8 do 15 rokov."
Teraz sa v Košiciach pripravuje zámer rozsiahlej výstavby jednopodlažných bytov na Luníku IX. Je veľký predpoklad, že tam budú bývať čisto naši cigánski spoluobčania z vybývaných a zbúraných bytoviek z Luníka IX. Preto sa pýtam, dopustí sa touto investičnou akciou primátor mesta segregácie podľa tohto paragrafu? V súčasnosti platný Trestný zákon pojem segregácia nepozná. V tomto predloženom návrhu sa do zákona zavádza, ale nikde sa presne nedefinuje. Presne takéto návrhy zákonov robia právo nejasným a nepredvídateľným. Tento návrh je súčasťou snahy vládnych a časti opozičných strán akýmsi spôsobujú spútať a zošnurovať verejnú diskusiu. Niečo podobné sme tu mali za socializmu. Socialistické zriadenie to nezachránilo, rovnako ako to v dlhodobom horizonte nepomôže ani súčasnému systému. Nedá sa dlhodobo úspešne fungovať za stavu, že občania nemôžu alebo sa boja povedať svoj názor zo strachu pred trestným stíhaním. Možno občania na chvíľu vystrašene stíchli tým, že nepôjdu hlavou proti múru. Ale s tým presvedčením, že pri prvej reálnej príležitosti to poriadne osladia tým, ktorých sa po celý čas báli. Dejiny sú plné takýchto príbehov. Situácia v celej Európe nie je dobrá. Nik z nás nevie, čo prinesie najbližší deň, týždeň, mesiac.
Preto na Slovensku potrebujeme v dnešnej dobe širokú diskusiu na aktuálne témy. Aj tie nepríjemné. A nie ticho spojené zo strachom z represálií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, si kladie za cieľ pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Bolo by chybou sa na tento návrh dívať z pohľadu roku 2016 alebo z pohľadu jedného volebného obdobia. Les rastie podľa druhu drevín 100 rokov, 120 rokov aj viac. Aj rastúce dreviny ako napríklad topoľ to stihne najskôr za 20 rokov. Už tých 20 rokov je v živote človeka dlhá doba. Za 20 rokov bude aj tento parlament úplne iný. Dnes preto veľmi často berieme úžitok z lesov, ktoré lesník založil, ako sa hovorí, ešte za cisára pána.
Je našou povinnosťou pristupovať k slovenským lesom zodpovedne tak, ako k nim pristupovali celé generácie lesníkov v minulosti.
Doplnenie Ústavy Slovenskej republiky týmito dvomi vetami, to je naozaj iba základné minimum, ktoré môžeme spraviť pre dobro veci. Máme už dnes zákon o lesoch z roku 2005. Hospodárenie v lesoch podľa plánov starostlivosti o les je u nás tiež veľmi dlhou tradíciou, ale ako keby to stále nestačilo. Verejnosť vníma, že stav lesov nie je taký, ako by mal byť, a drevo z nich veľmi často putuje do sveta, kde ho zhodnotia s vysokou pridanou hodnotou.
Viem, že v súčasnosti lesného hospodára trápi celý rad problémov. Sú obdobia, kedy je ťažko predať konkrétny sortiment konkrétnej dreviny. Máme kalamity, v dôsledku ktorých je v istom čase dreva na trhu nadbytok. A kalamita sa spracovať musí, chceme či nechceme, pre zdravotný stav lesov. O tom však by mal byť následne prijatý spomínaný zákon, aby bolo legislatívne možné pružne reagovať na situáciu, ktorá v tomto segmente vznikne o rok, o päť či o dvadsať rokov.
Môže sa v priebehu rokov stať, že nastane nedostatok nejakého sortimentu, a to aj sortimentu pre mnohých obyvateľov existenčne dôležitého, akým je palivové drevo. Zákon, ktorý by v budúcnosti mal naplniť tento navrhovaný nový odsek ústavy, musí mať primárne za cieľ lesnému hospodárovi zlepšiť podmienky pre prácu. Rozhodne by nemal byť len o možnosti regulácie vývozu dreva, to by bolo príliš málo.
Týmito návrhmi doplnená ústava by jasne deklarovala, že slovenské lesy a ich drevo sú jednou z priorít štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, interpelujem pána ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 29. 8. 2016 internetový portál www.noviny.sk zverejnil článok týkajúci sa bitky v obci Radvaň nad Laborcom, kde skupina Cigánov z Medzilaboriec fyzicky napadla miestnych obyvateľov, pričom bolo zranených desať občanov z obce Radvaň nad Laborcom, ktorí museli následne absolvovať lekárske ošetrenie na chirurgii. Po hromadnej bitke starosta obce Radvaň nad Laborcom poukázal na problémy s nedostatkom policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach, podľa jeho vyjadrenia osobne ponúkol obecné priestory vedeniu Policajného zboru Slovenskej republiky na zriadenie Obvodného oddelenia Policajného zboru, ktoré bolo v minulosti zrušené. Na túto ponuku nikto z kompetentných osôb nereagoval. Starosta obce Michal Svičin ďalej uviedol, citujem: "Sú tu podstavy, vrabce o tom čvirikajú, že tu policajti nechcú ísť slúžiť, lebo sa boja práve Rómov, nikto to nerieši, pokiaľ sa naozaj nestane veľké nešťastie." Koniec citátu.
Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove priznala, že na obvodnom oddelení v Medzilaborciach je šesť voľných pracovných miest, ale ďalej uviedla, že štandardný výkon služby je plnohodnotne zabezpečený.
Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v tomto okrese a na neobsadené tabuľkové miesto na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach je vyhlásenie hovorkyne v protiklade s realitou. Preto dávam tri otázky.
Prvá: Aké opatrenia po tejto udalosti vykonalo vedenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, aby zabezpečilo štandardný a plnohodnotný výkon hliadkovej služby v uvedenej obci?
Druhá otázka: Plánuje prezident Policajného zboru Slovenskej republiky v danej obci znovuobnovenie zrušeného Obvodného oddelenia Policajného zboru?
Tretia otázka: V akom časovom horizonte plánuje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove doplniť voľné tabuľkové miesta na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 22 zo 7. júna 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (tlač 141). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.