Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka doplnenia maloobchodného predaja, pri ktorom možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom. K súčasným výnimkám, ako je maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach alebo predaj cestovných lístkov, sa pridáva nová výnimka, a to predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobu dňa 1. novembra.
Odôvodnenie návrhu: Vzhľadom na charakter sviatku 1. novembra, Sviatok všetkých svätých, je potrebné vziať do úvahy potrebu predaja kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobu na pamiatku zosnulým. Mnohí občania využívajú možnosť v deň sviatku nakúpiť si kvety a ďalšie predmety k hrobom v predajniach umiestnených priamo na cintorínoch alebo v ich tesnej blízkosti. Táto možnosť umožňuje občanom zbaviť sa starostí s prepravou a uskladnením týchto vecí pred cestou a počas cesty na miesta posledného odpočinku svojich blízkych. Kvety a predmety určené na výzdobu hrobu na pamiatku zosnulým sú špecifickým tovarom. Je to hlavne tým, že deň ich spotreby je v drvivej väčšine práve 1. november. Preto požiadavka, aby v ten deň bol možný ich predaj, je plne oprávnená.
Tento návrh bol prekonzultovaný s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím vás o podporu môjho návrhu.
Pani predsedajúca, prečítam doslovný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Po prvé, v čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie: 2. Príloha č. 1a sa dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie: "Predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobu dňa 1. novembra."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci stavu cestnej komunikácie 1/57 pri obci Horné Srnie, kde bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby 12. 10. 2009, ale do dnešného dňa sa v danom úseku stavba nerealizovala.
Stav cesty 1/57 medzi Novou Nemšovou a Horným Srním je možné podľa platných noriem považovať za nevyhovujúci až havarijný. Vizuálnou prehliadkou na mieste bola zistená nerovnosť povrchu vozovky, poškodenie nespevnenej krajnice a úsek cesty v tvare S od 147,1 km do 147,9 km, kde je šírka jazdného pruhu nedostatočná. Na danom úseku cesty došlo v období od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2016 k 12 dopravným nehodám. Viac než počet nehôd na danom úseku sú znepokojivé ich následky. Podľa vyjadrenia starostu obce Horné Srnie mali 4 nehody za následok smrť. Je len otázkou času, kedy nastane ďalšia vážna dopravná nehoda. Situácia natoľko znepokojuje miestnych obyvateľov, že dňa 19. 9. 2016 doručili do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky petíciu s názvom Petícia na úpravu cestnej komunikácie 1/57. Na základe uvedeného sa na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vám položiť nasledujúce otázky:
1. V akom stave sa podľa cestnej databanky nachádza cesta 1/57, úsek Nová Nemšová - Horné Srnie?
2. Aké opravy a rekonštrukčné práce boli na danej ceste od roku 2009 vykonané a v akom objeme?
3. Aké konkrétne opatrenia plánuje správca danej cesty vykonať, aby odstránil jej nevyhovujúci stav?
4. Ak správca cesty plánuje súčasný stav zlepšiť, v akom stave sa nachádza realizácia týchto opatrení?
5. Považujete správu na tejto ceste za dostatočnú?
Ešte jednu mám.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Drobný, Stanislav, poslanec NR SR
Vážený pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa mojich informácií je v Univerzitnej nemocnici Ružinov umiestnený röntgenový prístroj, ktorý nie je patrične odtienený, pretože tam nie sú zabezpečené potrebné ochranné prostriedky proti röntgenovému žiareniu. Zamestnanci, ako aj pacienti sú tak vystavovaní nadmernému žiareniu, čo ohrozuje ich zdravie a život. Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vám položiť nasledujúce otázky:
1. Aký je stav bezpečnosti voči žiareniu na röntgenovom pracovisku v jednej z malých operačných sál určených pre jednodňovú chirurgiu v poliklinickej časti Univerzitnej nemocnice Ružinov?
2. Aké opatrenia navrhujete prijať, aby sa v prípade zistenia nedostatočného zabezpečenia odstránil súčasný, život a zdravie ohrozujúci stav?
3. Akú zodpovednosť vyvodíte, ak sa zistí porušenie bezpečnosti?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu. Naozaj je teda namieste otázka, či má cirkevné spoločenstvo nárok na finančnú podporu už pri počte 20-tisíc členov, ako je tomu dnes, alebo by to číslo malo byť vyššie. Dnes ľudí znepokojuje nefungovanie štátu v iných oblastiach, ako je financovanie cirkvi, napríklad zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej. Zdá sa, že pohľad na tento zákon sa vo verejnosti, ale aj tu v sále zúžil len na jeden aspekt zákona, a to na ten, že zákon znemožní štátne financovanie islamistických radikálov a teroristov, ktorí by si poľahky mohli vytvoriť svoju základňu z niektorej mešít, oháňajúc sa pritom členstvom v registrovanej cirkvi, tak ako sa to deje v Nemecku, Francúzsku a inde. Mnohých z nás iste aj tento aspekt motivoval za tento zákon zahlasovať. Sú tu medzi nami aj takí, čo z nejakých dôvodov hlasovali proti tomuto návrhu zákona. Tí buď tento aspekt podcenili, alebo zvýšenie rizika teroristického útoku na území Slovenska nie je pre nich vecou podstatnou.
A pán prezident návrh zákona vetoval, čo som aj očakával. Pán prezident sa už niekoľkokrát prejavil ako stúpenec migrácie z Arábie a Afriky na Slovensko. Neraz dokonca vyjadroval svoje sympatie k zámeru Bruselu na povinné prerozdeľovanie migrantov po štátoch Európskej únie. Migrant v Taliansku je aj náš migrant, povedal náš pán prezident nedávno v Taliansku. Ja by som radšej videl, aby slovenské choré deti boli aj s našimi chorými deťmi, na ktoré štát nájde prostriedky, keď ich tie deti potrebujú.
Prečítal som si dôvody vrátenia zákona prezidentom a ani jeden u mňa neobstojí. Dostávať finančné príspevky od štátu na chod cirkví nemá nič spoločné so slobodou vyznania.
Tú ma rovnako člen registrovanej, ako aj neregistrovanej cirkvi. Hovoriť v tejto súvislosti o diskriminácie, o diskriminácii je naozaj scestné. To by sa už mohol sťažovať naozaj každý, čo od štátu nedostane peniaze na niečo, o čom je presvedčený, že by mal dostať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že svoje rozhodnutie z 30. 11. 2016 potvrdíme hlasovaním aj dnes.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V dôvodovej správe k návrhu zákona je podrobne uvedené, prečo by bolo vhodné, aby držitelia zbrojného preukazu skupiny B mohli legálne vlastniť aj niektoré typy tzv. dlhých zbraní. Ide o zbrane ľudovo nazývané malorážky, ďalej brokovnice, guľové zbrane s dĺžkou hlavne nad 28 cm, okrem zbraní vojenského typu, pri brokových nad 60 cm. Účelom tohto návrhu je posilniť možnosti obrany obyvateľov vo svojich domovoch, hlavne v odľahlých oblastiach.
Prvý prípad útoku na domácnosť po zmene systému v roku 1989 sa stal hneď v roku 1990. Ide o známy prípad v Polichne, kde päť agresívnych páchateľov napadlo rodinu Turčanových priamo v ich domácnosti. Prípad bol natoľko vážny, že sa o ňom rokovalo aj na pôde Národnej rady. Poslanec za Demokratickú stranu Ivan Brndiar v rozprave povedal tieto vety, citujem: "V ostatnom čase sa často vyskytujú prípady spoločenských konfliktov, z ktorých jeden stručne popíšem. Pred dvomi týždňami došlo v obci Polichno, okres Lučenec, k vážnej udalosti s tragickými dôsledkami. Po incidente v miestnom hostinci nasledovala séria stupňujúcich sa potýčok. Udalosti vyvrcholili v dome jedného z aktérov tak, že došlo k porušeniu domovej slobody skupinou občanov Rómov bývajúcich v susedstve. Atakovaný obyvateľ domu použil loveckú zbraň. Podľa mojich zistení na mieste, ďalej u predsedu Okresného národného výboru v Lučenci, u Krajského prokurátora v Banskej Bystrici a u vyšetrovateľov Krajskej správy v Banskej Bystrici je možnosť včasného, účinného zásahu pre policajtov v obdobných situáciách stupňujúceho sa konfliktu veľmi ohraničená. Početný stav policajtov je očividne nízky, ich technické vybavenie je primitívne. Policajti sú sústredení do väčších obcí, často dosť ďaleko od miest možných konfliktov. Tým reálne nie je daná možnosť rýchle a účinne zasiahnuť na mieste." Koniec citátu.
Dnes po dvadsiatich šiestich rokoch musím, žiaľ, konštatovať, že občania sú vo svojich domácnostiach vo väčšom ohrození, ako boli v roku 1990. Počet útokov na občanov v obydliach narastá a navyše vzhľadom k tomu, že orgány Európskej únie presadzujú politiku otvorenia vonkajších hraníc Únie pre kohokoľvek, nebezpečenstvo útokov bude narastať. Ako príklad je možné uviesť Taliansko, kde sa mnohé, hlavne južné regióny sa dostali do stavu, kedy je domáce obyvateľstvo ohrozované priam až na živote. Polícia ani karabinieri nedokážu ochrániť domácnosti v celých oblastiach a miestni občania sú veľmi často v čase útoku po dlhý čas odkázaní na vlastnú obranu. Federálny úrad pre vyšetrovanie v roku 2011 zverejnil informáciu o tom, že množstvo násilnej kriminality za predchádzajúce štyri roky významne kleslo navzdory tomu, že narástol predaj palných zbraní. V tom čase sa odhadoval počet držiteľov legálnych zbraní na 80 až 90 miliónov obyvateľov Spojených štátov. Z toho vyplýva, že legálna držba zbraní občanmi nespôsobuje nárast kriminality, ale jej pokles. Po týchto zisteniach štát Texas od 1. 1. 2016 na základe nového zákona povolil občanom so zbrojným pasom, ktorí absolvovali bezpečnostný kurz, nosiť strelné zbrane bez ich skrývania. Týka sa to približne jedného milióna obyvateľov. Zástancovia nového zákona predpokladajú, že to prispeje k ďalšiemu zvýšeniu verejnej bezpečnosti.
Naproti tomu orgány Európskej únie pripravujú smernicu na odzbrojenie civilistov s legálne držanými zbraňami, a to v čase, keď po území Európy, keď sa po území Európy pohybujú ľudia bez identity, neraz aj s nepriateľským úmyslom proti jej obyvateľom.
Získať na Slovensku zbrojný preukaz skupiny B nie je jednoduchá vec. Jeho držiteľ musí prejsť náročnou skúškou a psychotestmi. Musí mať dokonalé zvládnuté ustanovenia zákona o krajnej núdzi a nutnej obrane. V odľahlých vidieckych oblastiach je okrem vyššieho rizika stavu nutnej obrany aj vyššie riziko stavu krajnej núdze. Obyvateľ, prípadne jeho domáce zvieratá sa napríklad môžu stať terčom útoku divého zvieraťa postihnutého besnotou. Účelom tohto návrhu zákona je umožniť obyvateľom Slovenska efektívnejšiu obranu v prípade útoku na ich vlastné obydlie.
Dôvodov, prečo je potrebné tento návrh zákona schváliť, je viac než dosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive.
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný celkom 15-krát. Napriek početnej novelizácii súčasná právna úprava dostatočne nerieši praktické potreby držiteľov zbrojných preukazov. V súčasnej právnej úprave slúžia v zmysle § 27 ods. 1 citovaného zákona na zabezpečenie ochrany osoby a majetku skupiny zbrojných preukazov A a B. Tieto oprávňujú držiteľov na držanie, prípadne aj na nosenie výlučne krátkych strelných zbraní.
Zhoršovanie bezpečnostnej situácie a s ním spojená potreba účinnejšej ochrany životov, zdravia a majetku obyvateľov vyvoláva verejný tlak na rozšírenie možnosti použiť na obranu zbraň, ktorá bude čo najlepšie prispôsobená fyzickým danostiam a schopnostiam majiteľa strelca alebo obrancu. Zároveň potreba účinnej ochrany vyvoláva v kruhoch odbornej verejnosti aj diskusiu o vhodnosti, respektíve o dostatočnej účinnosti krátkych zbraní, najmä pri ochrane a obrane majetku alebo pri obrane proti útoku viacerých útočníkov, napríklad v chatových oblastiach alebo v oblastiach s lazníckym osídlením.
Najjednoduchšou možnosťou ako občanom poskytnúť efektívnejšie zbrane na ochranu ich životov, zdravia aj majetku je poskytnúť im možnosť na tento účel využívať nielen strelné zbrane krátke, ale aj strelné zbrane dlhé. Dlhé zbrane však podľa súčasnej platnej legislatívy nie je možné používať inak ako výlučne na športové účely alebo na výkon práv poľovníctva. Dlhé zbrane poskytujú možnosť efektívnej obrany aj strelcom, ktorí z dôvodu subtílnosti fyzickej stavby tela alebo z dôvodu zlého znášania spätného rázu výkonnejších krátkych zbraní nemôžu na obranu svojho života, zdravia alebo majetku použiť dostatočne výkonné krátke zbrane. Ľudia aj ich majetok sa môžu a, žiaľ, aj čoraz častejšie sa stávajú terčom útokov páchateľov priamo v súkromí svojich nehnuteľností, najčastejšie rekreačných chát a domov lazníckeho typu.
Je nepochybné, že každý občan Slovenskej republiky má právo na ochranu života, zdravia a majetku seba aj svojich blízkych. Špecifickým príkladom je použitie opakovacej dlhej zbrane v krajnej núdzi v riedko osídlených oblastiach, napríklad pri útoku divej zvery, na záujem chránený zákonom. Z tohto dôvodu by tí, ktorí splnia zákonom stanovené požiadavky, držitelia zbrojných preukazov príslušnej skupiny mali mať možnosť disponovať dostatočne účinnou zbraňou prispôsobenou svojim schopnostiam. Preto nevidíme dôvod na to, aby boli držitelia zbrojného preukazu skupiny B naďalej obmedzovaní v práve držať dlhú strelnú zbraň a predkladaná novela takúto diskrimináciu a obmedzenie odstraňuje.
Zároveň však nami predkladaná novela akceptuje v súčasnosti platné obmedzenie týkajúce sa nosenia zbrane podľa oprávnení zbrojného preukazu skupiny A. Novela tiež akceptuje ochranu spoločnosti pred možným zneužitím vojenských zbraní a zbraní z nich odvodených. Preto sa rozšírenie možnosti držať dlhé zbrane pre držiteľov zbrojného preukazu skupiny B nevzťahuje na samonabíjacie dlhé zbrane odvodené z vojenských zbraní.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh má pozitívny dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.

Vážení prítomní ministri vlády, vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
K verejnosti sa dostávajú správy o tom, že vysokí predstavitelia Európskej únie pripravujú návrh na jednotnú sociálnu dávku pre emigrantov. Táto by mala byť vyplácaná vo všetkých krajinách Európskej únie v jednotnej výške. Návrh zverejnil eurokomisár Günther Oettinger a podporujú ho aj iní predstavitelia Európskej únie. Ťažko sa však dá dopátrať k oficiálnym číslam. Niektoré zdroje uvádzajú, že okrem starostlivosti zahŕňajúcej ubytovanie a stravu by migrantovi prináležala ešte táto dávka v odhadovanej výške približne 800 euro na jedného migranta mesačne.
Mám dve otázky. Akými informáciami o tomto zámere disponuje vláda Slovenskej republiky?
A druhá otázka. Aké je stanovisko vlády Slovenskej republiky?
Ďakujem za pozornosť.

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečo práve 50-tisíc členov registrovaných cirkví? Ako dospeli predkladatelia tohto zákona k tomuto číslu? Všeobecná časť dôvodovej správy je veľmi strohá a vôbec sa nezaoberá tým, prečo by práve limit 50-tisíc členov registrovaných cirkví malo eliminovať špekulatívne registrácie.
Počet obyvateľov Slovenskej republiky je približne 5 426-tisíc, pričom veriacich hlásiacich sa k registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam je približne 4 076-tisíc obyvateľov, teda 75 % celkovej populácie Slovenska. Z toho vyplýva, že už v podstate ani nie je priestor pre ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti, a to aj vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu. Pokiaľ chceme mať istotu, že nebude dochádzať k špekuláciám pri dnes už ustálenom počte cirkví a náboženských spoločností, mali by sme pristúpiť k požiadavke ustálenej na 250-tisíc členov pri registrácii.
Podotýkam, že dnes máme na Slovensku registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločenstiev. Dávam do pozornosti, že tri najväčšie registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike s počtom veriacich 3 347-tisíc. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku s počtom veriacich 316-tisíc, Gréckokatolícka cirkev na Slovensku s počtom veriacich 206-tisíc.
Z predkladaného pozmeňovacieho návrhu vyplýva, že po jeho prijatí by pravdepodobne žiadna ďalšia cirkev už nemala šancu sa stať štátom uznávanou cirkvou a poberať tak príspevky od štátu na svoju činnosť. Možno teoreticky ešte tá moslimská, teda za predpokladu, že by Slovenská republika odovzdala svoje zvrchované právo riadiť migračné toky na svojom území do Bruselu. Aj to len teoreticky, lebo prakticky by po plnej realizácii týchto plánov neziskových mimovládnych organizácií a Bruselu štát s vysokou pravdepodobnosťou skrachoval a následne upadol do chaosu. To by už potom neboli financované ani teraz štátom uznané cirkvi.
Prijatím tohto návrhu by sme vyslali signál, že nebude také ľahké pre ďalšiu cirkev získať príspevky zo štátneho rozpočtu. Cirkvám, ktoré sú dnes štátom uznané, uznanie ani príspevky týmto neberieme. Požiadali o uznanie v dobe, kedy vo verejných zdrojoch bola priaznivejšia situácia, ako je dnes. Všetci, dúfam, vieme, ako vyzerá súčasné hospodárenie štátu. Naozaj nie je tu priestor na potencionálne výdavky tohto typu. Budeme radi, ak na budúci rok neskolabuje slovenské zdravotníctvo. Mimovládky a nimi ovládaní politici, médiá budú iste kričať do sveta, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko podporujú 250-tisícovú hranicu registrácie, pretože cítia nevraživosť voči islamu. Nie je to pravda. Opakujem, nie je to pravda, že by strana niekoho odsudzovala alebo prechovávala nevraživosť k ľuďom pre ich vieru a presvedčenie.
Pravdou ale naďalej zostáva, že vždy budeme ctiť a zachovávať kresťanské tradície a v duchu odkazu našich predkov bojovať o to, aby občania mohli slobodne kresťanskú vieru vyznávať, podľa nej žiť, ako aj verejne pôsobiť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, keď na verejnosť prenikli informácie o našej legislatívnej aktivite, dostával som veľmi často otázku od verejnosti, kedy sa konečne začne prerokovávať ten náš slovenský FARA zákon o zdroji informácií a tzv. propagande šírenia mimovládnymi neziskovými organizáciami.
FARA zákon bol v Spojených štátoch amerických prijatý v roku 1938 ako odpoveď na nemeckú propagandu. Sloboda slova v Spojených štátoch už vtedy bola a stále je na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Vlastne po tomto týždni, po schválení tzv. extrémistického zákona je radovo na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Kľudne mohli v roku 1938 americkí zákonodarcovia schváliť zákon obmedzujúci slobodu slova, ako to hanebne urobil tento parlament v utorok. Lenže sloboda slova bola pre väčšinu amerických zákonodarcov príliš posvätná, aby problémy s nemeckou propagandou riešili obmedzením občianskych práv svojich občanov. Oni na rozdiel od slovenského parlamentu práva občanov posilnili. Nešli cestou trestných stíhaní za názor, stanovili pre tých, čo sa snažili formovať verejnú mienku, povinnosť označiť zdroje svojho zahraničného financovania.
"Koho chleba ješ, toho pieseň spievaš", hovorí príslovie. Americká verejnosť má dnes na rozdiel od verejnosti slovenskej právo sa dozvedieť, kto za konkrétnou mimovládnou neziskovou organizáciou stojí. Keďže americká verejnosť pozná zdroj informácií a identitu osôb, ktorých cieľom je ovplyvniť, je ju ovplyvniť, môže oveľa lepšie kriticky vyhodnotiť podsúvané informácie. Nie je trestaný za názor, ale väčšina, väčšia informovanosť verejnosti. To by bola odpoveď od amerických zákonodarcov na vzniknutú situáciu. Vďaka zákonu FARA napríklad americká verejnosť dnes vie, že politika USA je významne ovplyvňovaná moslimskými sponzormi.
Nemá význam, aby som tu detailne rozoberal americký zákon. Plus-mínus podobne rieši prakticky rovnaký spoločenský problém, aký dnes máme na Slovensku. A nielen na Slovensku. Mimovládne neziskové organizácie začali negatívne zasahovať do chodu, do chodu mnohých krajín. Niekde viac, niekde menej ovládli tvorbu médií, politické strany, vrcholových politikov a majú snahu riadiť politiku celých krajín, ba aj Európskej únie ako takej.
Napríklad v Izraeli prebehla ohľadom registrácie mimovládnych neziskových organizácií dôsledná a dlhá diskusia. Názory v nej boli rôzne, ale nakoniec Izraelský parlament prijal ešte tvrdšiu verziu zákona, ako majú Spojené štáty. Účel zákona je ale rovnaký - transparentné informovanie verejnosti o úlohe zahraničných sponzorov pri financovaní a podpore mimovládnych neziskových organizácií. V diskusii prípravu zákona zjednodušili. V roku 2012 prakticky prevzali americký vzor.
Na Slovensku tento navrhovaný zákon môže pomôcť aj samotným mimovládnym organizáciám. Dnes je slovo mimovládka medzi bežnými ľuďmi už ako nadávka. Občas občan rozlišuje medzi mimovládkami pofidérnymi, štedro dotovanými zo zahraničia a tými ostatnými, ale naozaj už len občas. Väčšinou je mimovládka považovaná za niečo pre spoločnosť zlé a spoločnosti ako takej škodiace.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, samozrejme, je mi jasné, že sú tu medzi nami aj takí poslanci, čo sú vo svojej podstate vyslanci mimovládnych neziskových organizácií v tomto parlamente. Hlasovanie o predloženom zákone naznačí, koľko ich tu takých je.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 37 z 10. októbra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 269. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh, ktorý by mal zrušiť zákon, ktorý predovšetkým upravoval postup pri zmene vlastníckeho práva poľnohospodárskym pozemkom.
Tu je potrebné uviesť, že ten zákon sa netýka všetkých poľnohospodárskych pozemkov. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté pozemky do 20 árov, preto väčšina bežných ľudí s tým zákonom problém naozaj nemá. Rovnako zákon občanovi žiadne povinnosti neukladá, ak predáva svoj podiel osobe blízkej alebo príbuznej. Možno v niektorých prípadoch zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva, ale nemôžem súhlasiť s tvrdením autorov návrhu, že sú zvýhodnení úplne neopodstatnene.
Cieľom zákona je predovšetkým zabezpečiť ešte akú-takú potravinovú bezpečnosť našej krajiny. Nebolo by dobré, aby sa pre zmeny vlastníckych vzťahov komplikovalo samotné obrábanie poľnohospodárskych pozemkov. To, že sa predaj pozemkov musí zverejniť v bezplatnom registri a že je určené poradie, v akom sa pozemok má ponúkať na odpredaj, je isté obmedzenie, ale pokiaľ z nejakých zvláštnych príčin nechce vlastník predať pozemok vopred určenej osobe či subjektu, nemá s nimi prakticky žiaden problém. Cena pozemku je súčasťou zverejnenia a pokiaľ ju stanovil reálne, tak ju v niektorom z typov ponúkania iste predá.
Povedzme si úprimne, v súčasnej dobe obmedzujeme vlastnícke práva v mnohých oblastiach života – niekedy naozaj zbytočne – aj drsnejšie, ako to robí tento zákon. Možno si spomeniete, ako nabehli štátne orgány na jeden penzión tu v Bratislave. Prevádzkovateľ penziónu z obavy o bezpečnosť či o predčasný odchod iných hostí odmietol zarezervovať ubytovanie študentovi kdesi z Arábie alebo Turecka. Súviselo to s aktuálnou vlnou terorizmu. Má z toho problém majiteľ penziónu? Má, pokiaľ viem. Je to jeho majetok, ten penzión? Je. Zasiahol mu štát do práva využívať jeho majetok podľa jeho vôle? Zasiahol.
Takže prekvitajúce slovenské poľnohospodárstvo je vďaka všetkým ponovembrovým vládam a hlavne vďaka nášmu členstvu v Európskej únii ďalekou minulosťou. Pozor na jednu vec! Za posledné roky nepostihla Európu a svet rozsiahla, až globálna neúroda. Raz za desaťročia sa tak zákonite stane, vždy to tak bolo, v staroveku, v stredoveku a v novoveku. Istý čas sa kontinentálne neúrody dali nahrádzať dovozom z iných kontinentov. Kto si dnes už spomenie napríklad na neúrodu v roku 1947? V súčasnosti máme mnohé časti planéty tak husto obývané, že ani v dobrom roku nevyprodukujú nič navyše, maximálne tak migračnú vlnu. Netreba sa nechať ukolísať tým, že dnes sa niekde páli obilie v elektrárňach a polia sú obsiate energetickými plodinami. Ak raz tu vďaka nezodpovednosti politikov udrie po dlhých rokoch hlad, táto spoločnosť ako taká to nemusí prežiť v súčasnej podobe.
Najviac diskusií vyvoláva podmienka v zákone, ktorá podmieňuje kúpu väčších poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne trvalým pobytom na Slovensku desať rokov. To niektorým politikom vadí, pretože príslušný paragraf sťažuje skupovanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Len táto vec má dve strany mince. Ak sa západný farmár rozhodne presídliť na Slovensko a skúpiť tu pôdu, je tu ešte jeden veľký spoločenský problém, a to ten, že po celý čas boli a naďalej sú slovenskí poľnohospodári diskriminovaní zo strany Európskej únie. Alexander Pastorek, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, uvádza, že naši poľnohospodári dostávajú približne 200 eur na hektár a napríklad dánsky 400 eur na hektár. Je ťažké súťažiť na jednotnom trhu, ak nie sú jednotné pravidlá. A tak má slovenský poľnohospodár problém prežiť, prakticky niet potravinárskej komodity, kde by nehrozila strata. To potom poľahky, nediskriminačne, nediskriminačne cudzinec vykúpi slovenskému farmárovi pôdu rovno spod jeho pluhu. Preto by sme mali ako prvoradé riešiť, ako dosiahnuť nediskriminačné podmienky pre našich poľnohospodárov a nie rušiť zákon č. 140/2014.
Ďakujem za pozornosť.