Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, zákon o verejnom obstarávaní má predovšetkým za úlohu zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov a znížiť možnosť pre korupciu. Sami za tie roky vidíme, že snaha naplniť tento cieľ vedie k rovnakým výsledkom, ako keď niečo robia Pat a Mat. Súčasný stav je aj dôsledkom straty národného povedomia, straty vlastenectva. Národné povedomie a vlastenectvo je pre vládnucu triedu na Slovensku už roky nežiaduce a v posledných mesiacoch už dokonca touto vládnou koalíciou aj kriminalizované.
Snaha za akúkoľvek cenu pretvoriť pronárodne cítiaceho občana na svetoobčana bez národa a vlasti prináša mnoho neželaných dôsledkov. Svetoobčan bez národného povedomia sa často stáva človekom, ktorý je schopný okradnúť každého na svete, pokiaľ sa mu k tomu dostane čo i len tej najmenšej príležitosti. Naproti tomu vlastenecky zmýšľajúci občan pri svojom rozhodovaní hľadí v prvom rade na prospech Slovenska. Ak by všetci, čo rozhodujú o použití verejných zdrojov, boli vlastenci, tak zákon o verejnom obstarávaní by bol zbytočný.
Snaha eliminovať korupciu v súčasnom prostredí vedie bezprostredne k minimalizácii faktorov, ktoré môže obstarávateľ zohľadniť, až nakoniec sa blížime k tomu, že hlavným kritériom sa stáva cena a nie kvalita. Ak obstarávame potraviny pre školy či zariadenia sociálnych služieb, mali by to byť hlavne o ich kvalite a zdravotnej nezávadnosti.
Nedá sa spoliehať len na orgány potravinovej správy. Vďaka za každý ich zásah, keď škodlivé potraviny stihnú stiahnuť skôr, než napáchajú škody na zdraví. Ale nie vždy to stihnú. A koľko zdravotne závadových potravín prejde aj bez toho, že by si niekto niečo všimol. Ide o vážne veci, ktoré by sme nemali podceňovať, lebo môžu skončiť až smrťou konzumenta. Aktuálne sme tu mali kauzu vajíčok kontaminovaných fipronilovým prípravkom DEGA 16. V tejto súvislosti ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyzvala slovenských spotrebiteľov, aby uprednostňovali čerstvé slovenské potraviny, ktoré podliehajú prísnej kontrole.
Táto predkladaná novela zákona je presne o tom, umožniť verejnému obstarávateľovi uprednostniť čerstvé slovenské potraviny. Je to naozaj zvláštne, ak ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka k takémuto kroku vyzýva, a pritom jej výzvu nejde v praxi pri verejnom obstarávaní potravín naplniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členova vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci. Interpretujem (pozn. red.: správne má byť – "interpelujem") pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 14. 3. 2017 schválilo plénum Európskeho parlamentu návrh novely Smernice Rady č. 91/477 o kontrole nadobúdania a držby zbraní. Európska komisia pri príprave a schvaľovaní návrhu nepreukázala tzv. právny základ návrhu a nerešpektovala zásadu subsidiarity. Európsky parlament považuje schválenie tohto materiálu za dôležitý bod boja proti terorizmu. Teroristické útoky však neboli spáchané občanmi Európskej únie, ktorí by boli držiteľmi príslušného povolenia na legálne držanie zbraní či zberateľmi. Zbrane použité pri týchto útokoch boli nadobudnuté ilegálne. Reštrikčné opatrenia sú preto zamerané na nesprávnu skupinu a nepôsobia preventívne proti teroristickým útokom, ale ako aktívne odzbrojenie občanov členských štátov Európskej únie.
Nesúlad navrhovanej právnej normy s ústavnými právami jednotlivých krajín Európskej únie spôsobí vysokú problematickosť aplikácie do právnych poriadkov členských krajín. Návrh napr. nepočíta s povolením držby zbraní legálne nadobudnutých pred účinnosťou legislatívy, ktoré majú podliehať zákazu. Zbrane takto nadobudnuté majú byt' zničené, pričom návrh nepočíta s vyplácaním náhrad za obmedzenie vlastníctva. Podľa smernice Rady má byt' držba zbraní uvedených v bode 2 povolená iba vybraným osobám, ktoré spravujú kultúrne a historické dedičstvo. Zbrane, ktoré tieto osoby nadobudli pred účinnosťou legislatívy, však majú byť znehodnotené podľa nových prísnejších predpisov, ktorých následkom bude zničenie mnohých zbraní a ich historického dedičstva, čím Európsky parlament priamo šliape po národných špecifikách historických zázemí či hodnotách členských krajín.
V neposlednom rade smernica tiež ignoruje základné princípy konštrukcie zbraní, balistiky a jej vplyvu na vlastnosti jednotlivých druhov zbraní a potenciálnu rizikovosť pre bezpečnosť občanov. Smernica tak napr. vyslovuje čiastočný zákaz samonabíjacích zbraní, ktoré vznikli úpravou zo zbraní samočinných, a zákaz samonabíjacích zbraní pre civilné použitie, ktoré sa podobajú na zbrane so samočinným mechanizmom. Možné aplikačné dôsledky prijatia návrhu bez zmien prinesie občanom Slovenskej republiky napr. stratu možnosti účinne a efektívne brániť život, zdravie a majetok v medziach zákona. Zákaz držby sa týka rozšírených zbraní, ktoré budú veľkoplošne zakázané, porušenie základných princípov právneho štátu a slobody jednotlivca, ktoré je v konflikte so základnými ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Zásadný nárast počtu nelegálne držaných zbraní, čierneho trhu a s tým spojenej kriminality v úseku zbraní a streliva napr. kvôli rozšíreniu zoznamu a definície tzv. hlavných častí zbraní, ktoré bude potrebné spätne k dátumu nadobudnutia registrovať a ktorých držba bude možná už iba za predpokladu držby príslušného povolenia zbrojného preukazu. Väčšina momentálnych držiteľov by sa tak naraz dopúšťala trestného činu nedovoleného ozbrojovania.
Likvidácia kultúrneho dedičstva, ako aj niektorých športových odvetví, vzácne zbierkové predmety by podľa hroziacej legislatívy mali byť zničené a zákaz samonabíjacích zbraní by prakticky znamenal koniec niektorým streleckým disciplínam, v ktorých okrem iného slovenskí reprezentanti pravidelne získavajú vysoké medzinárodné ocenenia, zásadný dopad na podnikateľov v oblasti zbraní a streliva, s tým spojené zvýšenie nezamestnanosti a zníženie výberu daní. Slovenská republika doteraz ponúkala vhodné prostredie pre podnikanie v tejto oblasti a mala silno vyvinutú sieť subdodávateľov, ktorí by boli touto legislatívnou zmenou existenčne ohrození. Skrátenie doby platnosti zbrojného preukazu na päť rokov, čo spôsobí zbytočnú byrokratickú záťaž občanov.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
Po prvé. Aký postoj plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaujať k vyššie uvedenej smernici Rady č. 91/477?
Po druhé. Ako bude Ministerstvo pristupovať k vyššie uvedeným aplikačným problémom?
A za tretie. Ktoré časti smernice Rady č. 91/477 chce ministerstvo aplikovať do zákona č. 190/1993 Z. z. o strelných zbraniach a strelive?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, čakal som na tento deň, na túto chvíľu, vedel som, že raz nastane chvíľa, keď táto vládna koalícia sa bude musieť pozrieť pravde do očí. Čas, v ktorom ekonomika jednoznačne ukazuje výsledky katastrofálneho štýlu riadenia štátu. Toho spôsobu správy vecí verejných, ktorý tu vládna koalícia a s ňou spolupracujúca časť opozície za posledný rok a pol predvádzala a treba povedať, že aj za roky predtým.
Ja nespochybňujem potrebu výstavby ciest, ale akože to, že vami spravovaný štát na to nemá, nemá na to v časoch, keď sa podľa vás Slovensku výnimočne darí. Prečo v čase, podľa vás tak úspešnom, nebolo zadlženie znížené na takú mieru, že by ste si mohli na výstavbu ciest požičať a nepotrebovali ste, a nepotrebovali na to rušiť dlhovú brzdu?
Toto je pokus dostať voliča bez rebríka na povalu.
Áno, návrh uznesenia naznačuje, že pôžičky na dlhovú brzdu by bolo možné brať len na výstavbu ciest uvedených v prílohe návrhu uznesenia. A to je tak, ako keby otec rodiny najprv prepil výplatu a potom obhajoval pôžičku na jedlo s tým, veď je to len na jedlo. Prečo ste nemysleli na cesty vtedy, keď ste schvaľovali milióny mimovládkam? Prečo ste na ne nemysleli vtedy, keď ste za cenu vysokých nákladov vytvárali špeciálne zložky ideovej polície? Nestačil by mi časový limit na vystúpenie v rozprave, ak by som mal vymenovať všetky veci, kde peniaze štátu leteli, ako sa hovorí, von oknom. Nepotrebujeme rušiť dlhovú brzdu. Stačí urobiť poriadok v štátnom rozpočte na rok 2018 a bude aj na cesty, a to bez ďalších dlhov.
Ešte pohľad na ekonomickú stránku veci. Otázne je, či si Európska centrálna banka ešte môže dovoliť takú mieru vydávania nekrytých peňazí. Už asi nie, a tak pravdepodobne nás čaká rast úrokových mier a postupný nástup hospodárskej krízy. Preto na tzv. lacné peniaze treba už asi zabudnúť v tomto čase. Dúfam, že sa v tejto sále nájde dosť zodpovedných poslancov na to, aby tento návrh uznesenia neprešiel. Zadlžovať Slovensko nie je cesta pre jeho budúcnosť.
Vážení prítomní, dlhová brzda chráni tento štát pred zlyhaním jeho elít. Jedno hlúpe rozhodnutie za druhým a výsledok je, že chýbajú peniaze na veci potrebné. A vtedy je čas pre vládnu koalíciu sa nad svojou politikou zamyslieť. Rušenie dlhovej brzdy mi pripadá ako činnosť obsluhy Černobyľskej elektrárne v čase straty ovládania reaktoru. Vypínali jeden bezpečnostný systém za druhým a vieme, ako to dopadlo. Dlhová brzda je bezpečnostný systém Slovenska, nevypínajme ho!
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vo svojom vystúpení sa chcem zamerať na jednu oblasť návrhu zákona, a to na fakt, že návrh zákona nezavádza imperatívny mandát. Dnes rok aj niečo od volieb máme v parlamente 12 nezaradených poslancov. Niektorí z tohto počtu boli zo svojho pôvodného poslaneckému klubu vylúčení, iní odišli sami. Navrhovaná strata mandátu sa netýka poslancov, ktorí by boli vylúčení z poslaneckého klubu, pretože opustenie poslaneckého klubu sa neudialo z ich podnetu. Vylúčenie poslanca z poslaneckému klubu a jeho pôsobenie v pozícii nezaradeného poslanca iste nevnímajú občania pozitívne.
Oveľa horšie sú ale tie prípady, keď sa poslanec vyvezie do parlamentu na kandidátke strany, ktorú potom z vlastnej vôle opustí, aby svoj mandát uplatňoval v poslaneckom klube strany inej. To už je z morálneho hľadiska zrada voliča a pár tu prítomných svojho voliča týmto spôsobom zradilo. Chápem, že sú situácie, keď je naozaj ťažko zostať v klube strany, keď sa samotná strana úplne spreneverí svojim predvolebným sľubom a tak si, diplomaticky povedané, urobí z ústneho otvoru zadnú časť tela.
Je iste ťažké sa pozrieť z pozície poslanca vládnej koalície do očí voličom, ktorým po celý časť predvolebnej kampane vtĺkal do hlavy motto "S Ficom nikdy". Ale morálne čistým riešením takej nemilej situácie nie je zdupkať z poslaneckého klubu. Morálnou povinnosťou poslanca je zostať v klube a presviedčať ostatných poslancov, aby plnili to, čo sľúbili svojmu voličovi. A trvať na tom až do doby, kým to ostatní v klube akceptujú, prípadne do doby, kým dotyčného rebelanta vylúčia z klubu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Slovenská republika má za celé roky svojej existencie len jedno úspešné referendum, a to o vstupe do Európskej únie. Aj to napriek obrovskej a drahej mediálnej kampani prešlo len tesne s účasťou 52,15 %. Myslím, že každému z nás je jasné, že 50-percentná hranica účasti voličov na referende je pre akékoľvek budúce referendum zničujúca.
Preto podľa tohto návrhu by bolo referendum platné v prípade, ak sa ho zúčastní minimálne polovica z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili posledných parlamentných volieb. Že ide o číslo postačujúce, uvediem na príklade. Z princípov parlamentnej demokracie vyplýva, že vláda musí získať dôveru väčšiny v parlamente a väčšina v parlamente musí vo voľbách získať hlasy minimálne polovice voličov, inak by nebola väčšinou. A ak je polovica voličov z parlamentných volieb zastúpená svojimi poslancami dostačujúca na dôveru vláde, tak potom je rovnako postačujúca na platné referendum. To už ani nespomínam našich europoslancov, ktorí svoje mandáty získali vo voľbách s účasťou 13, 05 %.
Dnes tu pred nami stojí zásadná otázka: Máme alebo nemáme dať občanom Slovenska do rúk nástroj, ktorým môžu priamo ovplyvňovať dôležité rozhodnutia v ich krajine? Ja osobne si myslím, že my im ten nástroj dať musíme. Po mnohých nesprávnych rozhodnutiach v posledných mesiacoch dôvera občanov v systém mimoriadne klesá. Nedá sa dlhodobo pristupovať k správe vecí verejných bohorovným štýlom, že my máme na všetko mandát, lebo voliči nám dali hlas.
Vážení kolegovia z MOST-u či bývalej SIET-e, povedali ste pred voľbami svojim voličom o tom, že pôjdete v prípade potreby do vlády s Robertom Ficom? Ktorá zo strán pred voľbami otvorene povedala svojim voličom, že je za prijatie diktátu Únie ohľadom presídľovania migrantov na Slovensku? Tu snáď len MOST - HÍD bol úprimný a stálo ho to nejaké to poslanecké miesto.
Dámy a páni, musíme otočiť tento trend rozkladu demokracie, volič nemôže byť naďalej v tejto krajine v takejto miere klamaný. Slovo volič nie je od slova vôl. Volič musí mať možnosť sa v referende vyjadriť k existenčne dôležitým otázkam spoločenského vývoja. Napríklad teraz je čas spýtať sa občana konkrétne na otázku povinných kvót presídľovania migrantov na Slovensku. Nie je to vec, kde my máme morálne právo rozhodnúť, teda určite nemáme morálne právo hlasovať za prijatie požiadaviek Bruselu. Rovnako bez referenda nemáme morálne právo rozpustiť slovenskú štátnosť v nijakom jadre Únie.
Vážení kolegovia, dôverujme svojim voličom, dajme im funkčné referendum a podporte tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja len v krátkosti zhrniem, čo tu bolo povedané kolegom Schlosárom.
Trestný čin, ako aj následný trest je veľký zásah do života obete, páchateľa, ako aj ďalších ľudí. Vieme, že posúdenie vecí orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj súdmi nemusí byť vždy ideálne spravodlivé. Preto zákonodarstvo v trestnom práve umožňuje využiť opravné prostriedky. Prax ukázala, že veľmi často sú to rozhodnutím súdu schválené výsledky v konaní o dohode o vine a treste, ktoré poškodený oprávnene vníma ako nespravodlivé voči nemu.
Poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi okruhu strán trestného konania – obžalovaný, prokurátor, poškodený. Poškodenému sa okrem prípadu, ak si uplatnil nárok na náhradu škody, nedoručuje rovnopis rozhodnutia súdu. Opravný prostriedok môže byť v súčasnosti, môže v súčasnosti použiť len vtedy, ak pokladá za nespravodlivý výrok o náhrade škody. Ale k nespravodlivosti voči nemu môže dôjsť aj pri iných, pri inom výroku. V takomto prípade nemá poškodený zodpovedajúcu možnosť uplatniť opravný prostriedok. To môže viesť až k tomu, že páchateľ, posmelený nespravodlivým rozsudkom, stratí ďalšie zábrany v konaní voči poškodenej osobe. Vcelku to vedie k vyššej miere postihnutia občanov trestnou činnosťou, pričom občania po strate dôvery v právny štát trestnú činnosť v menej závažných prípadoch ani nenahlásia.
Návrh zákona dáva poškodenému právo napadnúť rozhodnutie súdu v neprospech obžalovaného a tým odstraňuje spomínanú disproporciu v spomínanom okruhu strán trestného konania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, k príprave tohto zákona sme pristúpili na základe mnohých podnetov od obhospodarovateľov lesa, príslušníkov Policajného zboru, ako aj od mnohých občanov, ktorým stav slovenskej prírody a krajiny nie je ľahostajný. Kto pozná problematiku nelegálnych výrubov v lese a lesného hospodárstva celkovo, ten iste vie, prečo je takáto právna úprava potrebná. Nelegálny výrub drevín je v mnohých oblastiach Slovenska veľkým problémom pre vlastníkov lesa. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že štát prostredníctvom zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. ukladá vlastníkovi, ako aj obhospodarovateľovi lesa celý rad povinností, ktorých splnenie si vynucuje aj pod hrozbou sankcií. Cieľom štátom uložených povinností je, aby na lesnom pozemku rástol kvalitný les plniaci produkčné aj mimoprodukčné funkcie lesov. Dosiahnutie zákonom požadovaného stavu lesa stojí jeho obhospodarovateľa nemálo úsilia a zdrojov. Kto v lese vykonáva nelegálny výrub stromov, ten toto úsilie marí. Štátu tak vzniká morálna povinnosť zabezpečiť také legislatívne prostredie, ktoré umožňuje efektívnu ochranu lesa pred nelegálnymi výrubmi.
Predkladaný zákon rieši praktický problém, s ktorým sa osoby chrániace les vo svojej praxi stretávajú. Ak občan vojde do lesa so všetkým svojím vybavením a ak ho aj lesná stráž alebo príslušníci Policajného zboru v lese stretnú, môžu ho iba sledovať, či nezačne konať protiprávnu činnosť, a potencionálny páchateľ si len počká na čas, keď bude musieť hliadka odísť inam a dielo skazy lesa sa začína. Slovo potencionálny páchateľ je iste namieste. Lebo aký iný dôvod má občan, ktorý sa nechystá píliť stromy alebo spracúvať hrubé drevo, chodiť po lese s takýmto vybavením? V súčasnosti je potrebné páchateľa chytiť priamo pri pílení, manipulácii či odvoze nakradnutého dreva, aby orgány mohli konať. To už môže byť pre konkrétnu časť lesa naozaj neskoro. Po prijatí tohto návrhu zákona bude musieť občan pri kontrole príslušným orgánom zdokladovať, za akým účelom sa po lese pohybuje s výbavou umožňujúcou spílenie väčších stromov. To môže zachrániť nejeden lesný strom, nejeden hektár lesa.
Na ilustráciu uvádzam, že v Trestnom zákone už existuje jeden zákaz nosenia nástrojov do krajiny a tým pádom aj do lesa. Z § 249 Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva vyplýva zákaz vyhľadávačov kovov alebo iných detenčných zariadení. Predkladatelia zákona si uvedomujú, že predmetná vec má v mnohých prípadoch aj sociálny rozmer. A to predovšetkým v okolí osád, tzv. marginalizovaných komunít. Tu je zároveň nevyhnutná efektívna terénna sociálna práca s neprispôsobivými spoluobčanmi. Peniaze na rôzne projekty pre tieto komunity sú v rozpočte už vyčlenené. Neuspokojivé výsledky sociálnej práce s týmito komunitami, nech je ich príčina akákoľvek, nemôžu byť dôvodom pre nezabezpečenie ochrany práv vlastníkov a obhospodarovateľov lesa.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Ministerstvo vnútra schválilo dotáciu na projekt miestnej občianskej poriadkovej služby v rómskych komunitách, teda takzvané rómske hliadky. Na tento projekt bolo vyčlenených 10 miliónov eur. Výkon tejto práce nesie podobné znaky, ako práca v súkromnej bezpečnostnej službe. Zamestnanci SBS si však musia absolvovať odbornú prípravu, takzvaný kurz SBS. Svoju bezúhonnosť musia zdokladovať odpisom z registra trestov a musia zložiť skúšku odbornej spôsobilosti, ktorá preverí ich znalosť potrebných právnych predpisov, ako aj znalosť postupov pri ochrane osôb a majetku.
V tejto súvislosti si vám dovoľujem položiť tieto otázky:
1. Ako bude prebiehať výberové konanie medzi uchádzačmi o prácu v rómskych hliadkach? Bude mať vo výberovej komisii zastúpenie aj príslušník najbližšieho obvodného oddelenia policajného zboru?
2. Aké požiadavky musia spĺňať členovia rómskych hliadok? Čiže napríklad výška ukončeného vzdelania, fyzické predpoklady, odborná spôsobilosť.
3. Budú musieť členovia rómskych občianskych hliadok dokladovať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov?
4. Akým dokladom, prípadne spôsobom budú uchádzači o prácu v rómskych hliadkach dokladovať, že sú príslušníci rómskeho etnika?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja poviem v krátkosti pár slov vzhľadom na to, že za včerajšok a dnešný deň k tejto téme bolo povedané vlastne všetko, čo sa malo povedať. Takže máme pred sebou návrh novely Zákonníka práce, ktorý pre pracovníkov maloobchodu opätovne povýši nedeľu na deň pracovné voľna. Predtým, než sme sa rozhodli tento návrh vypracovať, sme si na mnohých miestach overili, čo pre pracovníkov maloobchodu, majiteľov obchodov, ako aj spotrebiteľov nedeľa ako deň pracovného voľna prinesie.
Samotní pracovníci maloobchodu nemajú záujem o prácu v nedeľu. Tá nie je poväčšine dostatočne ohodnotená, celkovo sú mzdy v tomto sektore služieb veľmi nízke. Nie je preto nič prekvapujúce, že Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu sa už roky o návrat nedele medzi dni pracovného voľna zasadzuje. Prieskumy tiež ukazujú, že ani zákazníci nevidia v zatvorení obchodov cez sviatky a v nedeľu problém. V roku 2014 vykonala v tejto veci prieskum agentúra Polis. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že 58 respondentov zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevníma ako problém. Nakoniec rodinný rozpočet drvivej väčšiny ľudí neumožňuje väčšie nákupy každý deň, preto nemajú problém návštevu obchodu vypustiť práve v nedeľu. Problémy to neprinesie ani majiteľom obchodov, keďže v nedeľu budú mať zavreté všetci, nik tým nezíska konkurenčnú výhodu. Dnes, ak by majiteľ zavrel obchod na základe vlastnej iniciatívy, prenechá časť tržieb konkurencii.
V tejto veci je ale najdôležitejšia požiadavka pracovníkov obchodu, ktorú prezentujú aj ich odbory. Zákazník v nedeľu nakupovať môže a nemusí. Majiteľ obchodu môže nedeľné tržby oželieť, ak mu za to nestoja. Pracovníci obchodu, čo sú prevažne ženy, v nedeľu do tej práce v mnohých prípadoch proste musia, nemajú na výber. A tak často nemajú ani len ten jeden deň v týždni, v ktorom môžu byť všetci členovia rodiny pospolu. Dámy a páni, doprajme im ten, aspoň jeden jediný deň.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (tlač 461). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.