Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie ministerky, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Nasledujúca interpelácia je určená ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V stredu 2. 5. 2018 sa konala v marockom Marrákeši piata euroafrická ministerská konferencia a migrácii a rozvoji. Na tejto konferencii bol prijatý dokument, tzv. Marrákešská politická deklarácia. Jej text je zverejnený na stránke Európskej komisie. Súčasťou deklarácie je aj akčný plán na roky 2018 až 2020, ktorý slúži na implementáciu záverov spomenutých vo vyhlásení. V dokumente je menovite spomenuté aj Slovensko, ktoré súhlasí s prierezovými prioritami deklarácie.
Za 1. Prístup založený na ľudských právach. Za 2. Osobitná pozornosť sa bude venovať otázkam rodovej rovnosti a ochrane migrantov v Európe v zraniteľných situáciách, najmä žien a detí. Za 3. Zvýšená pozornosť venovaná v boji proti xenofóbii, rasizmu, diskriminácii. Za 4. Regionálny prístup. Za 5. Prístup založený na inkluzívnom a viacstrannom partnerstve.
A za 6. Osobitnú pozornosť venovať zhromaždeniu, analýze a zdieľaniu roztriedených údajov.
Na základe vyššie uvedených skutočností si vám dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Za 1. Aké je stanovisko ministerstva zahraničných vecí k tejto otázke?
Za 2. Zúčastnilo sa Slovensko konferencie v Marrákeši?
Za 3. Podpísal poverený zástupca Slovenskej republiky príslušné dokumenty?
Za 4. Na základe akého mandátu predstaviteľ ministerstva dokumenty podpísal?
Za 5. Aké konkrétne kroky bude vláda v tejto téme realizovať?
A za 6. Prečo o takejto dôležitej veci, ktorá reálne obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky, znižuje jej bezpečnosť a sociálny zmier, nebola informovaná Národná rada Slovenskej republiky?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, chystáme sa vyslať 152 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej a Poľskej republiky k ruským hraniciam. Koho záujmy tam vlastne idú chrániť? Z vojenského hľadiska našich 152 vojakov tam nič neznamená. Ani celková vojenská prítomnosť štátov NATO v tom regióne nie je silou, ktorú by ruská armáda musela brať nejak extra vážne. Rusko na rozdiel od štátov NATO dokáže efektívne mobilizovať brancov, a to rovno v miliónoch. Koho by sme mobilizovali my, staré kádre ešte socialistickej armády či proeurópsky ladenú časť slovenskej mládeže? To by bola parádna elitná armáda švejkov. Alebo by sa mobilizovalo tých pár Slovenských brancov, proti ktorým sa viedla očierňovacia mediálna kampaň spolu so snahou ich zakázať? Plus je tu otázka, čo z mobilizačnej výzbroje a výstroje ešte existuje, čo sa nerozpredalo za tie roky. Toto celé už pripomína Švejkove „Na Belehrad!“ a „Tuhle válku vyhrajem!“
Problém nevidím na, vo vojenskej rovine. Ruskej armáde je úplne jedno, kde slovenskí vojaci sú, aj keby do Lotyšska odišli celé Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Problém vidím v rovine bezpečnostnej a politickej. Posielať niekomu vojsko na jeho hranice, navyše do iného štátu, to je aktom minimálne nedôvery, ak nie aj priameho nepriateľstva. Spolu s udalosťami na Blízkom východe to spôsobuje nervozitu a nervozita môže spôsobovať chyby. Pokiaľ by výsledkom chýb provokácií a nedorozumení bol akýkoľvek vojnový konflikt, je vám jasné, že neprežijeme. Pri súčasných počtoch jadrových hlavíc je jedno, kde vybuchnú. Tí šťastnejší z nás zomrú hneď, tí menej šťastní o nejaký čas. Preto nepovažujem za správne vyslať slovenskú jednotku k ruským hraniciam. A kto má štipku zdravého rozumu a pudu sebazáchovy, nemôže toto nezodpovedné vyslanie slovenských vojakov na cudzie hranice a cudzie územia podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, problém rôznych čiernych stavieb a chatrčí na cudzích pozemkoch je širší, ako je ich samotná existencia a s tým spojený zásah do vlastníckych práv majiteľov pozemkov. Tu ide reálne o to, že v istých situáciách a lokalitách proste zákony Slovenskej republiky neplatia. Sú to smutné ľudské príbehy majiteľov nehnuteľností. Mnohí majú k predmetným nehnuteľnostiam osobný vzťah, sú to lúky, kde vyrastali, či polia, na ktorých nadobudnutie si ich predkovia doslovne zodrali ruky.
Štát vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy ukladá mnohé povinnosti a za ich nedodržiavanie sú v zákone sankcie. Je to logické. Potravinová bezpečnosť štátu vyžaduje, aby sme si našu slovenskú poľnohospodársku pôdu kompletne nezničili. Nemá význam v tejto chvíli citovať celé paragrafy 3 a 4 zákona 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Uvediem len § 3 ods. 1 písm. a): "Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou." Ako má občan naplniť tento paragraf zákona, keď ľudia okupujúci jeho pozemok ho na jeho výzvu neopustia a veľmi často sú na vlastníka agresívni? Čo má robiť vlastník pozemku napríklad v prípade, že na jeho pozemku ľudia okupujúci jeho pozemok začnú vytvárať čiernu skládku? Pokiaľ je na pozemku nelegálne osídlenie, vtedy sa ho často úrady snažia nevidieť. Ale ak náhodou sa pozemok uvoľní, úrady vedia výzvu na likvidáciu čiernej skládky alebo prípadne čiernej stavby rýchlo majiteľovi pozemku napísať. Stalo sa tak napríklad v Spišských Tomášovciach, ktoré vtedajšia výzva úradov dostala do kritického stavu. Prípad bol v roku 2014 medializovaný z dôvodu, že sa jednalo aj o pozemky známeho humoristu. Zmyslom tohto návrhu zákona je, aby vlastník mal právo získať súčinnosť polície pri plnení si povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 220/2004 Z. z., ako aj pri uplatňovaní si vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vzniká tak možnosť vyriešiť ochranu vlastníckych práv, ako aj ochranu poľnohospodárskej pôdy skôr než nastane stav, kedy už sa nedá postupovať inak než zdĺhavým postupom podľa § 135 písm. c) Občianskeho zákonníka.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, od roku 2015 nám počet trestných činov páchaných maloletými osobami narastá. Zvlášť v násilnej kriminalite, kde nám to stúpa medziročne o približne 25 percent. Samozrejme, zverejnené štatistiky môžu obsahovať len trestné činy, kde bol zistený páchateľ. Kriminalita maloletých osôb je problémom predovšetkým v oblastiach s vysokým zastúpením asociálnych obyvateľov. Asociáli čoraz viac využívajú maloletých do 14 rokov na páchanie rôznych foriem kriminality, žiaľ, často sú to rodičia tých detí. Vedia o absentujúcej trestnej a priestupkovej zodpovednosti maloletých osôb, a preto nahovárajú deti nielen na rôzne krádeže, ale aj lúpežné prepady. Tie deti naozaj v mnohých prípadoch nemajú na výber. Zníženie veku trestnej zodpovednosti a priestupkovej zodpovednosti na 12 rokov tak zároveň maloletých chráni proti zneužívaniu na kriminálnu činnosť.
Doterajšie legislatívne opatrenia ohľadom kriminality maloletých nie sú dostatočne účinné. Za tým účelom prijatý § 211 Trestného zákona – ohrozovanie mravnej výchovy mládeže naráža v aplikačnej praxi na mnohé problémy. Je problém dokázať, že rodičia umožnili maloletému páchať priestupky alebo trestné činy. V mnohých prípadoch rodičia nedokázali zabrániť protiprávnej činnosti svojho potomka, aj keď sa o to snažili. V súčasnosti využívaný systém výchovných opatrení sa tiež často míňa účinkom. Výchovné opatrenie nie je spravidla automaticky dôsledok konkrétneho činu a tak maloletý páchateľ nevie, kedy pohár trpezlivosti v jeho prípade pretečie.
Podstatná zmena, ktorú prináša náš návrh, je v tom, že pre osobu staršiu ako 12 rokov by už neexistoval vek ako okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť. Po konkrétnom čine by prišiel konkrétny trest, hoc aj mierny trest vo forme výchovného opatrenia. Rozhodujúce pre oblasť kriminality maloletých starších ako 12 rokov je to, že tým zaniká ich beztrestnosť u konkrétneho činu. Obavy z preplnenia reedukačných zariadení nie sú na mieste. Skončí v ňom jeden maloletý páchateľ, ostatní z partie si už dobre rozmyslia, či tam pôjdu za ním. Z vlastnej dlhoročnej praxe mestského policajta môžem potvrdiť, že možnosť umiestnenia v reedukačnom centre je pre maloletých silnou motiváciou upustiť od protiprávnej činnosti. Podobná situácia je aj u priestupku. Beztrestnosť pri páchaní priestupkov je mostom k páchaniu trestných činov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Po sociálnych sieťach koluje výrok mylne pripisovaný prezidentovi Českej republiky Milošovi Zemanovi, ktorý znie: "Pokiaľ žijete v krajine, kde môžete byť potrestaný za chytanie rýb bez povolenia, ale nie za ilegálny vstup do krajiny bez povolenia, máte plné právo povedať, že táto krajina je vedená bláznami." Nech tento bonmot povedal ktokoľvek, vo veľkej miere vystihuje súčasný paradox našej legislatívy. (Rečník si odkašľal.) Pardon. Zákony sa postupne upravili tak, že orgány činné v trestnom konaní podľa nich dokonca riešia už aj trestnosť kritiky výstavby domov a bytov pre obyvateľov segregovaných osád, ale ilegálne si na územie Slovenskej republiky môže prísť kto chce, ako chce, kedy chce, a zdržiavať sa tu nelegálne v úplnej pohode, veď je to len priestupok. To, že prípadná pokuta je spravidla nevymožiteľná, to je asi každému z nás jasné.
V susednom Maďarsku skúšali všetko možné na ochranu vnútornej bezpečnosti krajiny. V tejto súvislosti je známa výstavba plotu na schengenských hraniciach Maďarska. Ani ten plot nestačil, a tak v Maďarsku nakoniec dospeli k poznaniu, že ilegálny vstup do krajiny je potrebné hodnotiť ako trestný čin. Inak by aj ten ich plot skončil v zberných surovinách. Aj keď zákon v Maďarsku umožňuje za ilegálny vstup do krajiny uložiť trest odňatia slobody, najčastejšie udeleným trestom je deportácia a následne zákaz vstupu do Maďarska. Odňatie slobody sa uplatňuje pri súbehu s niektorým s ďalších trestných činov. Informácie o nekompromisnom postupe maďarských úradov sa rýchlo rozšírili po pašeráckej sieti a balkánska prevádzačska trasa sa presmerovala cez Slovinsko.
Otázka je, čo by sa dialo na Slovensku, ak by rovnako silný nápor migrácie, aký postihol Maďarsko, smeroval na našu východnú hranicu. Je tu predpoklad, že štát by v dotknutých lokalitách doslova skolaboval a nevedel by tam zabezpečiť bezpečnosť. To sa stalo niektorým oblastiam v Bulharsku, kde následne chýbajúcu štátnu moc nahrádzali spontánne vytvorené domobrany. Predpokladám, že nikto z nás nechce, aby sa z územia Slovenska stalo korzo pre nelegálnych migrantov, takýto smer vývoja si neželá nik z nás, a preto je na mieste sa poučiť v tejto problematike z maďarských skúseností. Práve o tom je tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Stando, dobre si povedal. Ja len zopakujem, že slovenská hymna vznikala v časoch revolučných rokov 19. storočia. Prišla do doby, keď vytúžená slovenská štátnosť bola príliš ďalekou budúcnosťou. Dnes tú vytúženú štátnosť máme, sny našich predkov sa v tejto veci naplnili. Je preto namieste venovať tie necelé dve minúty na začiatku otvorenia schôdze Národnej rady Slovenskej republiky našej hymne. Venovať tú chvíľku času zároveň aj ako spomienku na tých, ktorí svojím celoživotným dielom postavili základy, na ktorých stojí naša dnešná štátnosť. Spomienka na ich dielo a osudy by nás mali všetkých, všetkých malo motivovať, aby sme chránili našu štátnosť, pretože ona je dielom generácie našich predkov.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, o tom, že hospodáriť sa má rozumne a vyrovnane, to nás učili naši rodičia, starí rodičia, teda v aspoň poriadnych a slušných rodinách. A rovnako by to malo platiť aj v poriadnom a slušnom štáte. Minimálne v dobe, keď sa údajne Slovensku ekonomicky darí, ako to radi hovoria vládni predstavitelia.
Keď sa darí ekonomike, prečo sa nedarí mať vyrovnaný rozpočet? Kedy potom máme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet? V čase krízy, ktorá v tom čase radikálne zníži príjmy štátneho rozpočtu? Kríza príde, pretože je javom cyklickým. Otázkou je len, že kedy.
Rozpočet je o príjmovej a výdavkovej strane. Na strane príjmov sa súčasnej vládnej moci nedá uprieť snaha. Za všetko tu spomeniem novú daň z poistiek. Proti poplatku za cirkevný sobáš sme hlasovali my poslanci proti jedine z Ľudovej strany Naše Slovensko. Môže sa v tomto pléne schváliť daň aj za vzduch, ktorý dýchame, rozpočtu to nepomôže. Jeho problém je predovšetkým na jeho výdavkovej strane.
Výdavky štátneho rozpočtu sú mnohokrát určené na veľmi zvláštne ciele. Vieme o tom všetci, presviedčame sa o tom dennodenne. Mohol by som tu menovať príklad za príkladom, ale to nie je cieľ môjho vystúpenia. Túto vec potrebujeme riešiť systémovo. Pokiaľ budeme mať ústavným zákonom dané, že vláda musí stavať rozpočet ako vyrovnaný, tak vláda bude nútená rozumnejšie si stanoviť priority. Potreba efektívnosti výdavkov skôr či neskôr Slovensko dobehne a na mnohé výdavky potom aj tak nebude. Tie dnešné dlhy bude potrebné splatiť aj s úrokmi.
To, čo som povedal o štátnom rozpočte, platí, samozrejme, aj pre rozpočty samospráv. Preto je dnes najvyšší čas nastaviť zákony tak, aby od výkonnej moci vyžadovali hospodárne hospodárenie s verejnými prostriedkami.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrhom zákona, ktorý prešiel prvým čítaním, sú pred exekúciou chránené dôležité druhy majetku obcí, zabezpečujúce nevyhnutné podmienky pre hmotný život obyvateľov. Pozmeňujúci návrh rozširuje majetok obce chránený pred exekúciou o miesta posledného odpočinku zosnulých a miesta poslednej rozlúčky s nimi. Pochovávanie mŕtvych a úcta k nim je zdokumentovaná už z čias neandertálcov. Preto je naozaj prekvapivé, že exekútor dá v 21. storočí pietne miesta do exekúcie.
Zo samotného znenia je iste jasné, za akým účelom bol tento pozmeňujúci návrh predložený. Preto vás, vážení kolegovia, žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sa takéto veci už nestávali.
Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Drobného k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (tlač 746):
V čl. I sa v bode 1 za slovami „Exekúcii nepodlieha“ vkladajú slová, ktoré znejú: „cintorín, urnový háj, kolumbárium a dom smútku vo vlastníctve obcí“.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa exekučná imunita obcí vzťahovala aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí, ktoré slúžia ako pohrebisko, cintorín, urnový háj, kolumbárium či ako miesto rozlúčky s nebohými, dom smútku. Predošlo by sa tak prípadom, keď bol zadlženej obci exekvovaný aj cintorín, ako sa to stalo napríklad v obci Ondavka v okrese Bardejov. Takémuto neetickému a nedôstojnému konaniu môžeme do budúcnosti predísť tak, že v zákone o exekútoroch a exekučnej činnosti bude explicitne uvedené, že pohrebiská a domy smútky nemôžu podliehať exekúcii.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi obrany Slovenskej republiky Petrovi Gajdošovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa mediálne zverejnených informácií podpísal prezident Donald Trump rozpočet na rok 2018 k zakúpeniu pozemkov a vybudovaniu zariadení leteckých základní mimo Spojených štátov. Tohtoročný plán výdavkov na tento účel vraj zahŕňa 214 mil. dolárov na výstavbu zariadení na Islande, v Nórsku a vo väčšine krajín východnej Európy vrátane Slovenskej republiky.
Na Slovensku by išlo špecificky o investíciu Spojených štátov do modernizácie vojenských letísk Kuchyňa pri Malackách a Sliač pri Zvolene. Podľa predstaviteľa leteckých síl Spojených štátov by všetky tieto investície do infraštruktúry vojenských letísk mali posilniť schopnosť amerických vzdušných síl v Európe a zadržiavať tzv. ruskú agresiu. Napriek mediálnej zásterke možno konštatovať, že ide evidentnú snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní Spojených štátov na území Slovenskej republiky vo výlučnom záujme Spojených štátov vo východnej Európe zamerané proti tzv. ruskej hrozbe. Na základe vyššie uvedených skutočností si vám dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Akým spôsobom prebehlo schválenie investícií Spojených štátov do vojenských alebo akýchkoľvek iných leteckých zariadení na území Slovenskej republiky?
2. Ktoré kompetentné orgány o týchto investíciách hlasovali, kedy o nich hlasovali a akým spôsobom hlasovanie prebehlo.
3. Ak v predmetných prípadoch ide o investície NATO, požadujem o informáciu, akým spôsobom prebieha financovanie.
Ďakujem za pozornosť.