Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Marian, súhlasím s tebou, že odloženie hlasovania bolo účelové, a mňa osobne to ani neprekvapuje. Mne táto skutočnosť bola už jasná, keď sa odhlasovalo preloženie nášho návrhu novely zákona o umelom ukončení tehotenstva na koniec schôdze ako posledný bod programu. To niečo naznačovalo. Jednoznačne nám to chceli znechutiť, ale moc sa im to nepodarilo. Týmto spôsobom sa snažia umlčať hlas svojho svedomia, ale pred vlastným svedomím neutečú a hlasovanie môžu odkladať, koľko chcú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Natálka, spomínala si demokraciu na Slovensku a napriek tomu sa tu úplne bezbreho a na želanie vykonávajú potraty. Umelé ukončenie tehotenstva je najväčšie zlo. Právo na život je to úplne prvé, súčasne i to najdôležitejšie ľudské právo garantované ústavou, bez ktorého všetky ostatné ľudské práva strácajú akýkoľvek zmysel. Preto je veľkým paradoxom, že títo propotratoví tzv. demokrati organizovaní v mimovládkach platených zo zahraničia schvaľujú vraždenie nenarodených detí, a pritom majú plné ústa ľudských právd. Pýtam sa, nie je to farizejské?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Stando, spomínal si vo svojom príhovore feministky. Je zvláštne, že aj keď pôvodne feministky boli prolife, dnešné feministky tvrdia, že potrat je oslobodzujúci a je to ich právo. Nie je právo ženy zabiť svoje dieťa. Nie je exkluzívnym právom ženy ísť k lekárovi a dovoliť mu, aby popravil jej dieťa. Nie je oslobodzujúce nechať svojmu dieťaťu roztrhať končatinu za končatinou. Toto nie je voľba ani sloboda, to je tragédia pre všetkých zúčastnených. A preto by to nemalo existovať v nijakej civilizovanej krajine. Ženy nezískavajú slobodu prelievaním krvi svojich detí.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Martin, chcem zareagovať na tvoje slová, čo si spomínal na začiatku svojho príhovoru, o zodpovednosti oboch partnerov.
Zodpovední ľudia musia niekedy urobiť aj ťažké rozhodnutia. Možno je zlé načasovanie, možno sú ťažké okolnosti. Ale to neospravedlňuje zabitie nevinného života. Vybrať si vychovávanie dieťaťa je zodpovedné. Vybrať si adopciu je zodpovedné, ale vybrať si potrat a zabrániť dieťaťu, ktoré už existuje, akokoľvek je malé, je nezodpovedným a neodvolateľným zlom. Potrat je niekedy využívaný na rýchle zakrytie jednorazovky alebo riešenie vzťahu, ktorý sa pokazil. Ale keď dvaja dospelí ľudia urobia rozhodnutie a participujú v aktivite, o ktorej je známe, že sa pri nej začne život dieťaťa, títo dospelí musia prijať aj zodpovednosť za svoje činy. Aj najlepšie plánovanie môže zlyhať. Ale vyhnutie sa zodpovednosti by nemalo stáť inú ľudskú bytosť jej život. Dieťa nemôže za to, že jeho rodičia sú nezodpovední. Dieťa si nezaslúži zomrieť preto, že jeho rodičia sú nezodpovední.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Martin, spomínal si psychické stavy ženy po absolvovaní potratu. Možnože teraz budem trochu tvrdý. Akokoľvek sa žena bude snažiť zabudnúť, nikdy nevymaže, čo potratom urobila. Umelý potrat zabíja nevinný život. Čas nevymaže zabitie ani neuľahčí vnímanie tejto reality. Potrat je krutá tragédia a je voľbou, ktorá by nikdy nemala byť zvolená, lebo táto voľba zostáva navždy. Mnoho ľudí verí, že umelý potrat vyrieši určitý problém. Môže sa zdať, že v danej chvíli bol problém vymazaný, možno môže dievča ďalej študovať, možno sa rodičia ani nedozvedia, že bola tehotná, možnože bude aféra zatajená. Ale v realite potrat iba ukryje problémy, ale nevyrieši ich. To, že je to momentálne legálne, neznamená, že je to v poriadku. A to, že sa potrat často deje potajomky, neznamená, že so ženou nezostane navždy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické poznámky. Ja len pevne dúfam a verím, že táto rozprava zobudí svedomie kolegov poslancov z iných politických strán a zajtra zahlasujú podľa vlastného vedomia a svedomia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jedným z najtragickejších javov v súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s pravicovým liberalizmom. Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrana ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
V dnešnej dobe je vo viacerých oblastiach vedy zaužívaný a prijatý termín umelé prerušenie tehotenstva napriek tomu, že daný termín je; napriek tomu, že daný termín je nepravdivý, zavádzajúci a sugestívny. Z rozličných vedeckých zorných uhlov je zrejmé, že tehotenstvo nie je možné prerušiť a potom v tom pokračovať, ako sa to sugestívne tvrdí, ale pravda je taká, že tehotenstvo možno umelo ukončiť z rozličných dôvodov a nemožno v ňom neskôr zase pokračovať. Ale život dieťaťa má prevahu nad celou verejnou mienkou a pre odobratie jeho života sa nemožno odvolávať na slobodu názoru či na princíp demokratickej väčšiny, alebo na dovolenie umelého ukončenia tehotenstva zo strany právneho systému.
Teologické nazeranie na uvedenú problematiku je v terminologickom vyjadrení diametrálne odlišné od právnej roviny argumentácie. Umelé ukončenie tehotenstva, čiže potrat, je v morálnej teológii považované za vraždu nevinnej ľudskej bytosti, ktorá je jedinečnou osobou s právom na život.
Potrat alebo umelé ukončenie tehotenstva je mnohými ľuďmi obhajovaný ako jediné možné východisko z komplikovaných a ťažkých životných situácií, ktoré stavajú človeka pred dilemu, ako sa rozhodnúť. Problém umelého ukončenia tehotenstva sa nedotýka len morálnej zodpovednosti konkrétnych a zainteresovaných osôb, ale zasahuje každého človeka, ktorý má byť jeho ochrancom. V tejto oblasti zohráva významnú úlohu mnoho faktorov, napr. náboženský alebo kultúrny model spoločnosti, jej tradície, história, etická a hodnotová orientácia, ako aj atmosféra spoločnosti, na ktorú vplýva verejná mienka v prevažnej miere utváraná a ovládaná médiami. Konzumné a egoistické chápanie života potláča prostredníctvom médií svet pravdivých hodnôt, čím sa vytvára mentalita proti životu spôsobená mnohorakými príčinami, pričom štát sa súhlasne podieľa na antirodinnej, antimanželskej a antinatalistickej politike predovšetkým v právnej rovine.
Programová vojna za rozšírenie legalizácie potratov má jednoznačne medzinárodný charakter a koncentruje sa na zakotvenie potratu do právneho systému. Ale človek nikdy nemôže poslúchať právny predpis, ktorý je sám osebe nemorálny. Táto situácia a postoje sú motivované dôvodmi rozličného charakteru, pričom dochádza k cieľavedomému a pokryteckému; a pokryteckému ukrývaniu plnosti pravdy o neadekvátnosti falzifikovaného zdôvodnenia odobratia života nenarodenému nevinnému dieťaťu.
V dnešnej dobe dochádza k absurdným situáciám ukončenia tehotenstva z dôvodov ekonomicko-sociálnych, ktoré sú motívom už počatého dieťaťa, paradoxne, v mene jeho budúceho dobra. Praktický materializmus a egoizmus a s ním spojená konzumná mentalita často sugestívne tlačí rodičov k rozhodnutiu neumožniť narodenie dieťaťa, lebo je lepšie neporodiť dieťa, ako ho priviesť na svet a tým ho odsúdiť na núdzu a neistú budúcnosť. Akokoľvek deklarácie tohto druhu znejú triviálne a tragicky, používajú ich často ľudia, ktorí majú dostatok prostriedkov na chov milovaných drahých exotických zvierat, psov a mačiek. Na druhej strane je faktom existencia skutočných ekonomicko-sociálnych ťažkostí vo veľa rodinách, ale tieto ťažkosti sú často výsledkom antirodinnej, antipôrodnej politiky štátu. Je však preukázateľným faktorom, že umelé ukončenie tehotenstva z týchto dôvodov sa realizuje častejšie u ekonomicky a sociálne lepšie postavených ľudí ako u ľudí chudobných.
Ľudský život je v súčasnosti konfrontovaný s kultúrou smrti, ktorá je popretím úcty voči ľudskému životu, pričom táto kultúra smrti nie je úplne totožná s hmotnou a duchovnou núdzou mnohých národov, hladom, endemickými chorobami alebo násilím rôzneho charakteru. Pomocou cielenej mediálnej kampane a pod vplyvom demokratickej ideológie sa programovo vytvára zdanie, že o všetkom možno rozhodnúť rokovaním a dohodou, kde sa vychádza zo zvráteného a hanebného ponímania ničím a nikým neohraničenej ľudskej slobody chápanej ako absolútnej moci nad inými a proti iným, čo pramení v strate citlivosti na človeka. Z týchto faktov vyplýva čoraz väčší vplyv štátnej moci a ideológie, teda aj legislatívy, na postoj človeka k ľudskému životu.
Umelé ukončenie tehotenstva nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa to vyskytuje v dejinách ľudstva odnepamäti. V poslednom storočí však táto hriešna prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa sociálne prijateľnou, legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne propagovanou a šírenou. Interrupčné zákonodarstvo je jednou z vymožeností socialistického štátneho zriadenia, ktoré bolo uvalené na Slovensko v auguste 1950, keď parlament prijal zákon č. 86/1950. Tento zákon dovoľoval umelé ukončenie tehotenstva v troch prípadoch: znásilnenie, ohrozenie života matky a v prípade genetickej poruchy plodu. V roku 1957 zákonom č. 68/1957 dôvody boli podstatne rozšírené a legálne potraty boli povolené aj z ďalších niekoľko desiatok akože dôležitých príčin.
Posledné znenie zákona prijaté 23. októbra 1986 a v podstate platné dodnes umožňuje interrupčný zásah prakticky neobmedzene, na želanie. V súčasnosti je ukončenie tehotenstva dovolené v prvých dvanástich týždňoch tehotenstva. Jediným zmienky hodným obmedzením je predpoklad, že od predošlej interrupcie uplynulo aspoň šesť mesiacov, ale aj tu sú výnimky. V prípade znásilnenia alebo keď je žena staršia než 35 rokov, alebo keď už má aspoň dve deti, v takých prípadoch sú potraty legálne, dovolené aj častejšie než každých šesť mesiacov.
Výsledky takéhoto uvoľneného prístupu k trvalému prerušeniu tehotenstva sú katastrofálne. Od roku 1950 počet, počet potratov závratne vzrastal a dosiahol svojho vrcholu ku koncu 80. rokov minulého storočia. Je síce pravda, že od roku 1990 počet potratov prejavuje klesajúcu tendenciu, nie však preto, že sa zmenil všeobecný postoj k potratom, zapríčinil to ľahší prístup k moderným antikoncepčným prostriedkom.
V bezcitnom úradnom jazyku sa to oznamuje takto: Organizácia medzinárodného plánovaného rodičovstva zaznamenala, že po roku 1990 bol na Slovensku päťnásobný nárast v spotrebe antikoncepčných piluliek.
Smutnou skutočnosťou je, že neklesá iba počet potratov, ale nebezpečne klesajúcu tendenciu prejavuje aj počet novonarodených detí. Vývoj demografickej štruktúry veku obyvateľstva hovorí o vážnom nastávajúcom probléme. Na Slovensku aj v ostatných európskych krajinách je zaznamenaný veľmi malý počet narodených detí pri porovnaní s minulosťou. Od roku 1980 do roku 2000 došlo na Slovensku k takmer 50-percentnému poklesu z 95-tisíc detí ročne na 55-tisíc ročne. Ak budeme v tomto trende pokračovať, v roku 2060 obyvateľstvo Slovenska podľa údajov z Eurostatu klesne o 840-tisíc, čiže na 4,6 milióna.
V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom Slovensko bez dorastu? V ňom autor upozorňuje na vážny poklesu pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. V tom čase bol počet detí na jednu rodinu 3,6. Pri dnešnom rozvrate rodinného života by bol počet detí na jednu rodinu prakticky nezistiteľný. Mierou natality je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodnom veku, od roku, od 15. roku do 48. roku života. Kým v roku 1960 na Slovensku bol index 3,1, v roku 2016 bol už iba 1,4. Nad takýmto stavom by sa profesor Chura musel rozplakať. Skrátka dostali sme sa pod úroveň jednoduchej reprodukcie.
Pred 80 rokmi profesor Chura charakterizoval situáciu takto: "Naším svetom rozhostila sa bieda, áno, bieda duševná. Táto podmieňuje biedu hmotnú a obe spoločne i každá samostatne podmieňuje subnatalitu. Na šírení biedy duchovnej si veľkú zásluhu vydobývajú noviny. Noviny namiesto toho, aby povzbudzovali a zušľachťovali a psychicky dvíhali človeka, vzbudzujú v ňom tie najhoršie predstavy, bičujú v ňom najnižšie pudy a udržujú ich v stálom napätí." Tieto slová platia vo zvýšenej miere aj dnes, iba namiesto výrazu noviny by tam mali byť médiá, tlač, rádio, televízia, internet.
Aj dnes sú v spoločnosti ľudia, skupiny a organizácie, ktoré bojujú proti tomuto nebezpečenstvu, ktoré svätý pápež Ján Pavol II. nazval kultúrou smrti. Viditeľným prejavom ich obrany života sú skupinové modlitby pred klinikami, pochody za život a iné podobné aktivity. Je to chvályhodný prístup, ale nestačí. Kultúra života sa musí presadzovať predovšetkým na pôde parlamentu, tak ako sa to deje v susednom Poľsku. A tu sme opäť svedkom javu tak typického pre slovenské pomery, hoci mnohí politici sa hlásia ku kresťanskému svetonázoru a prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina obyvateľstva si želá, aby potraty boli umožnené len z veľmi vážnych dôvodov, ani jedna politická strana – či už koaličná, alebo opozičná – nezaujala otvorený postoj a nenavrhla zmenu zákona v tomto zmysle. A tak sme sa na túto úlohu podujali my, médiami nenávidená a v parlamente izolovaná politická strana Ľudová strana Naše Slovensko. Je to krok v správnom smere.
Očakávalo by sa, že naše úsilie nájde podporu a pochopenie aspoň v tých kruhoch, ktoré sa stavajú proti kultúre smrti. Stalo sa však čosi neočakávané, prekvapivé, čo vyvoláva sklamanie u každého kresťansky zmýšľajúceho Slováka. Kolega poslanec Uhrík takto informuje o reakcii, s akou prijala tento podnet Slovenská kresťanská mediálna pospolitosť: Na tlačovú konferenciu do Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sme predstavovali daný návrh zákona, sme okrem mainstreamových médií pozvali aj množstvo katolíckych médií. Je pre nás istým sklamaním, že na tlačovú konferenciu venujúcu sa zákonu na zlepšenie ochrany života nenarodených detí neprišiel do Národnej rady Slovenskej republiky napokon nikto z nich a o našom návrhu zákona poväčšine vôbec neinformovali. Podobne sa zachovali aj komerčné mainstreamové médiá, ktoré to úplne odignorovali. Opäť sa ukázalo, že synovia sveta sú vo svojich prostriedkoch priebojnejší a následne aj úspešnejší než synovia svetla. Vedia svoje akcie lepšie organizovať, vedia, ako pritiahnuť na svoju stranu vplyvných spojencov, mienkotvorné médiá a bohatých sponzorov, aby potom úspešne zviedli nerozhodných, zastrašili bojazlivých a odzbrojili neohrozených. Iniciatíva Ľudovej strany Naše Slovensko ostáva bez podpory, lebo aj tí jednotlivci a skupiny, čo s ňou vnútorne súhlasia, nevedia nájsť dosť odvahy prejaviť svoje cítenie aj navonok.
Bývalí poslanci za KDH Ján Hudacký a Martin Fronc v otvorenom liste adresovanom nám poslancom okrem iného napísali, citujem: "Vážený pán poslanec, vážená pani poslankyňa, dovoľujeme si vás osloviť vo veci zmeny zákona č. 73/1986 Z. z. v znení zmien a noviel o umelom prerušení tehotenstva. Návrh zákona je reštrikciou oproti pôvodnému veľmi flexibilnému zneniu, ktoré umožňovalo za istých okolností ukončiť život dieťaťa bez udania dôvodu a možno aj bez existencie reálneho dôvodu. Vieme, že tieto rozhodnutia sa rodia vo vypätých emočných situáciách, keď sloboda rozhodovania je mnohokrát výrazne pozbavená racionality a chápania závažnosti rozhodnutia. Skupina poslancov dnes navrhuje zmenu, ktorá svojím obsahom zúži takéto rozhodnutia na zákonom predpokladané prípady.
Určite nás môžu znepokojovať otázky, či je tento návrh úprimný, či nie je podporou tohoto zákona priamo alebo nepriamo podporená aj celá kontraverzná programová skladba navrhovateľov. V tomto prípade by sme však museli prejaviť znepokojenie nad každým návrhom a skúmať jeho úprimnosť a širší dosah. Sme presvedčení, že si asi všetci uvedomujeme iracionalitu takéhoto myšlienkového postupu. Ako kresťania musíme povedať s apoštolom Pavlom, že pohnutia srdca nech skúma Boh. My ľudia, či už liberáli z hľadiska rešpektu k samotnej rovnosti osoby, aby jedna osoba nemohla rozhodovať o druhej osobe, aj keď nenarodenej, a my kresťania z hľadiska posvätnosti hodnoty života, bez ktorej žiadne iné hodnoty nemajú reálnu dôležitosť a zmysel, o čom sme sa presvedčili empiricky pri táboroch smrti nacistického režimu.
Osobitne na katolíkov v Národnej rade sa obraciame so slovami nám tak blízkeho poľského pápeža. Dávame vám do pozornosti jeho slová v encyklike Evangelium vitae, podľa ktorých katolík nemôže v prípade takéhoto hlasovania váhať a musí podporiť toto reštriktívne znenie zákona. Preto sa obraciame na vás – poslancov Národnej rady – my bývalí poslanci, ktorí dnes už nevieme ovplyvniť inak ako morálnym apelom osud tohto zákona. Na všetkých vás, ktorí uznávate hodnoty života z dôvodu jeho posvätnosti Božieho diela alebo z iných dôvodov, rešpektu k dokonalosti života, filozofie alebo slobodomyseľného svetonázoru, sa obraciame, aby ste podporili tento návrh zákona.
S hlbokým rešpektom pred vaším rozhodnutím a legitimitou zastupiteľskej demokracie Ján Hudacký a Martin Fronc za Inštitút kresťansko-sociálnej politiky." Koniec citácie.
Pre mňa praktizujúceho kresťana je tento zákon zároveň otázkou mojej viery. Chodil som do kostola v čase bývalého režimu, v čase, keď to hrozilo problémami. Najnovšie už za vieru problémy hrozia aj dnes. Ale to nie je témou môjho dnešného príspevku. Samozrejme si uvedomujem situáciu žien, ktoré sa mnohokrát podrobia umelému ukončeniu tehotenstva z dôvodu, že si uvedomujú, že by nedokázali svojmu budúcemu dieťaťu zabezpečiť ani minimálnu mieru dôstojnej existencie. A tam je priestor pre nás všetkých, obzvlášť pre vás, dámy a páni z vládnej koalície.
Vaše návrhy zákonov bez problémov prechádzajú. Posledné mesiace, ba i roky sa pripravuje presídľovanie migrantov z Afriky, Arábie na Slovensko. Tých migrantov bude potrebné all inclusive zaopatriť. Padajú rôzne čísla budúcich presídlených. Vláda podpisuje jeden vítací dokument za druhým. Nedá sa nevidieť súvis medzi aktivitami NAKA proti slobode slova a pripravovaným presídľovaním migrantov na Slovensko. Pôsobí to ako príprava na umlčanie kritikov presídľovania. Nepočul som zatiaľ žiadne znepokojenie z vlády, že ako to presídľovanie finančne pokryjeme. Takže pokiaľ máme zdroje na presídľovanie tisícov migrantov, tie isté zdroje musia spoľahlivo postačiť na potrebu pomoci budúcim matkám v ich prípadnej ťažkej situácii. Chápem, že pre niektorých v sále je nepresídlený migrant niečo podobné ako pre mňa kresťana ľudský plod, ktorého životná púť skončila umelým ukončením tehotenstva. Je to divný stav vecí, keď my ako spoločnosť potrebné peniaze slovenským ženám nedáme s tým, že veď môžu podstúpiť interrupciu, ale vynaložíme ich radšej na presídľovanie migrantov s odôvodnením, že migráciu potrebujeme, lebo máme nízku pôrodnosť.
Vážení, uvedomujeme si ten neskutočne nelogický paradox a absenciu zdravého rozumu? Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Marian, chcem len potvrdiť tvoje slová a skutočné príbehy jasne ukazujú znova a znova, že umelé ukončenie tehotenstva zabíja nielen nenarodené deti, ale ubližuje aj ženám. Ublíženie prichádza v rôznych formách, v mentálnej, emočnej, vzťahovej a fyzickej. Ženy aj v dnešnej dobe zomierajú práve aj pri legálnych potratoch. Strata plodnosti alebo zvýšený výskyt spontánnych potratov po umelých potratoch je len zrnkom piesku v problémoch spojených s umelými potratmi. Obrovské množstvo skutočných príbehov, ktoré sú v dnešnej dobe ľahko overiteľné, dokazuje, že nielen deti, ale aj ženy sú skutočnými obeťami tohto skutku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, páni kolegovia, ja len v krátkosti zhrniem, čo tu bolo povedané k tomuto návrhu zákona, čo hovorili moji kolegovia, v krátkosti to zhrniem. Mnohé štáty sveta, napríklad Spojené štáty americké, Izrael, Maďarsko, Rusko, chránia svoju demokraciu pred zahraničnými vplyvmi a na ne naviazanými skupinkami. Slovensko zatiaľ svojich občanov pred zahraničnými vplyvmi nechráni.
V návrhu zákona ide o podobný princíp, aký používame pri potravinách v prípade látok, ktoré nazývame éčka. Výrobca potravín je zo zákona povinný uviesť použité éčka na obale výrobku a tým umožniť spotrebiteľovi sa dozvedieť, čo si spolu s výrobkom kupuje. Informácia "Pozor! Zahraničný agent" by nútila politické mimovládne organizácie postupovať voči občanovi otvorene a občan by sám posúdil prípadné riziká konkrétneho politického éčka na svoj život.
Peniaze na činnosť sa nedávajú nikomu len tak a nám Slovákom už vôbec nie. Vždy ide o investíciu na dosiahnutie cieľa investora, čo samozrejme platí aj v prípade mimovládnych organizácií. Prax ukazuje, že dokonca tu hrozí perzekúcia a strata slobody občanov Slovenska. Politické mimovládne organizácie so zahraničným finančným krytím dostávajú svojich ľudí do orgánov štátnej moci na Slovensku. Koľko ľudí s previazaním na mimovládky už priamo pôsobí v štruktúrach represívnych zložiek štátu a vykonáva tam činnosť proti Slovenskej republike a slobode slova? Kontrolu nad médiami rôzne skupinky prakticky už získali. Ktoré médiá dnes otvorene napíšu napríklad o problémoch s radikálnym islamizmom a jeho príčinami? Pre vedenie RTVS, našťastie už bývalé, bol dokonca nežiadúci film o víťazstve Jána III. Sobieskeho pri Viedni nad Turkami, pripadal im xenofóbny.
Dámy a páni z vládnej koalície, ale aj vy z opozície, sami dobre viete, že tu pôsobia rôzne poprepletané skupinky, ktoré by rady strhli reálnu vládnu moc na seba. Hlas občana pre tieto skupinky nič neznamená, ani ten vyjadrený vo voľbách. Občan je pre nich len nesvojprávny rasista a xenofób, ktorý by podľa nich nemal čo hovoriť do ničoho a za prípadný názor by mal byť trestaný.
Udalosti po vražde vo Veľkej Mači ukázali, ako vedia byť ľudia z politických kruhov a mimovládiek neobjektívni. Ako drsne, bez ohľadu na pravdu vedia ísť za svojím cieľom. Ísť proti svojim politickým protivníkom. V minulosti tu bola verejne známa kauza s názvom skupinka, ktorá pred pár rokmi prispela k dlhodobej kríze slovenskej pravice. Ku kríze, ktorú dodnes nerozchodila. Ktovie, aké skupinky stoja v pozadí všetkých tých aktivít NAKA zameranými proti slobode slova? Radoví občania vinia za to vládu, ktorá možno už ani nevládne v tejto sfére. Vymklo sa jej to z rúk a to tiež v budúcnosti prinesie svoje dôsledky.
Preto si nemyslím, že by ste všetci z vládnej koalície s týmito aktivitami represívnych zložiek štátu súhlasili. Naozaj nastal čas aj u vás vstať a povedať, tak už dosť, aj my sme za to, aby Slovensko ostalo demokratickou krajinou. A k tomu potrebujeme okrem iného aj tento predkladaný zákon. Ďakujem za pozornosť.