Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, to, čo zažívajú za posledné mesiace naše štátne symboly, to je ako zlý sen. Ich v úvodzovkách umelecké stvárnenie vo forme ženského pohlavného orgánu a rôzne iné znevažujúce zobrazenia, poškodenia a podobne. Áno, mohli by sme to zobrať tak, že je to ich vizitka. Obraz autorov týchto primitivizmov, prejav ich nenávisti ku všetkému slovenskému a k Slovensku. Prejav ich oikofóbie a proste to neriešiť, prípadne riešiť cez iné paragrafy Trestného zákona. Len to by sme potom nemohli mať v Trestnom zákone prísne paragrafy na hanobenie iných vecí. Samozrejme, nielen otázka legislatívy, ale aj jej uplatňovania represívnymi zložkami štátu.
Metóda dvojitého metra, keď sa úzkostlivo stráži všetko cudzie a voči vlastnému je všetko dovolené, to je hlavný problém. Naše štátne symboly si zaslúžia minimálne nielen rovnakú, ak nie osobitnú ochranu pred hanobením na území Slovenskej republiky. Už len z úcty k tým, ktorí Slovensko pokladajú za svoju vlasť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, slabým miestom právneho systému na Slovensku je generálny prokurátor. Ten je v očiach občanov spochybnený už jeho voľbou v parlamente. Široká verejnosť vníma túto funkciu ako politicky dosadeného predstaviteľa represívnych zložiek štátu, ktorý viac než záujmy štátu a spravodlivosť pre občanov presadzuje záujmy a beztrestnosť tých, čo jeho zvolenie zabezpečili.
A niet sa čomu diviť. Spomeňme si na udalosti z rokov 2010 až 2013, počas ktorých sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nedokázali zhodnúť a legitímnym a transparentným spôsobom zvoliť generálneho prokurátora. Voľbu generálneho prokurátora v tomto období sprevádzal intenzívny politický boj, séria škandálov, vzájomných útokov, nekalých praktík a následných zásahov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Objavili sa takisto aj závažné podozrenia z korupcie a kupovania si hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Tak si zopakujme, ako to prebiehalo:
- Bol 3. november 2010. Prebehla neúspešná tajná voľba generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky. Kandidoval Dr. Dobroslav Trnka, Dr. Eva Mišíková a Dr. Ján Hrivnák.
- 22. novembra 2010. Kandidátom koalície sa stal prof. Jozef Čentéš.
- 2. decembra 2010, pardon, 2010, ospravedlňujem sa, v tajnom hlasovaní bol takmer zvolený Dobroslav Trnka, chýbali 2 hlasy. Vo vládnej koalícii nastávajú spory. ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) koalícia sa navzájom podozrieva z podpory Dobroslava Trnku.
- 7. decembra 2010. Neúspešná voľba.
- 2. februára 2011. Funkčné obdobie Dobroslava Trnku skončilo.
- Apríl 2011. Národná rada schválila verejnú voľbu generálneho prokurátora, avšak Ústavný súd nariadil tajnú voľbu.
- 17. mája 2011. Neúspešná tajná voľba, Dobroslav Trnka dostal 70 hlasov. Jozef Čentéš sa pred voľbou vzdal.
- 15. júna 2011. Ústavný súd trvá na tajnej voľbe, kým nerozhodne, či je taká voľba zákonná.
- 17. jún 2011. Poslanci zvolili v tajnej voľbe Jozefa Čentéša, ale prezident chce s vymenovaním čakať na Ústavný súd.
- 14. júla 2011. Dobroslav Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd, považuje sa za zvoleného už v máji.
- September 2011. Prezident považuje omylom skartovanú výpoveď Igora Matoviča za prekážku vymenovania Jozefa Čentéša.
- 5. októbra 2011. Ústavný súd oznámil, že voľba môže byť tajná aj verejná.
- 7. novembra 2011. Jozef Čentéš podáva na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovu nečinnosť.
- 29. februára 2012. Poslanci KDH, SDKÚ, MOST-a – HÍD a SaS sa obracajú na Ústavný súd vo veci, či má prezident právo Jozefa Čentéša nevymenovať.
- 3. máj 2012. Prezident odmieta Jozefa Čentéša vymenovať. Odôvodňuje to tým, že jeho zvolenie nie je spojené s podozrením z korupcie.
- 24. októbra 2012. Ústavný súd rozhodol, že prezident môže odmietnuť zvoleného kandidáta, ale musí mať na to relevantné dôvody.
- 2. januára 2013. Prezident oznámil, že Jozefa Čentéša nevymenuje.
- 3. januára 2013. Jozef Čentéš podal sťažnosť na Ústavný súd. Obe strany sporu neskôr namietli dvanásť z trinástich ústavných sudcov. Ústavný súd je zablokovaný.
- 14. januára 2013. Rada prokurátorov považuje za najvhodnejšieho kandidáta Jaromíra Čižnára. Jaromír Čižnár nechce kandidovať, kým ústavní sudcovia sa nevyjadria, či sa voľba môže diať.
- 24. apríla 2013. Vláda schválila novelu zákona o konaní pred Ústavným súdom. Má to byť reakcia na sťažnosť Jozefa Čentéša.
- 30. apríla 2013. Novelu zákona v skrátenom konaní schválil parlament.
- 10. mája 2013. Novela ešte neplatí. Predsedníčka Ústavného súdu Iveta Macejková pridelila sťažnosť Jozefa Čentéša sudcovi Petrovi Brňákovi, aj keď ten bol z konania vylúčený. Pridelenie umožňovala spomínaná novela, tá však ešte neplatila.
- 20. mája 2013. Prezident podpísal predmetnú novelu, opoziční poslanci podali podanie na Ústavný súd.
- 5. júna 2013. Ústavní sudcovia pozastavili účinnosť novely.
- 13. júna 2013. Jediným kandidátom voľby je Jaromír Čižnár.
- 18. júna 2013. Jaromír Čižnár bol zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky.
- 17. júla 2013. Jaromír Čižnár bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Toto bola genéza politickej voľby generálneho prokurátora. Preto je nevyhnutné vzhľadom k rozsiahlym právomociam a závažnosti riešených vecí, aby generálny prokurátor od prvej chvíle po menovaní predstavoval autoritu tak pre občanov, ako aj pre odbornú verejnosť. Voľba generálneho prokurátora vo voľbách, v ktorých oprávnenými voličmi by boli všetci prokurátori, sudcovia, advokáti, exekútori, by veľmi pomohla riešeniu problémov s právnym stavom na Slovensku. Navrhovaný spôsob voľby, ako aj možnosť odvolania generálneho prokurátora referendom zbaví funkciu generálneho prokurátora politických vplyvov a to je rozhodujúce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je na území Slovenskej republiky jediným štátnym jazykom slovenský jazyk. Znalosť slovenského jazyka by preto prirodzene mala patriť k základnej intelektuálnej výbave každého občana Slovenskej republiky, pričom povinnosťou štátu je zabezpečiť dostatočné podmienky na to, aby sa každý obyvateľ Slovenskej republiky mohol vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku.
V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, kedy sa slovenským rodičom na národnostne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy z dôvodu ich nedostatočných kapacít. S takýmto problémom zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. V tomto okrese sa v poslednom období totiž podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti najmä na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, kam sa prisťahovalo množstvo mladých slovenských rodín. Prirodzene, že svoje deti chcú umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Preto sa niektoré slovenské deti dostávajú do situácie, v akej boli ich prastarí rodičia za Uhorska, v dobe ministrovania grófa Alberta Apponyiho. Apponyiho školské zákony im znemožnili sa vzdelávať v reči, ktorej rozumeli. Dnes na rozdiel od Apponyiho čias ostáva slovenským rodičom možnosť voziť deti do vzdialenejších slovenských škôl. To im prináša náklady navyše, ale hlavne oveľa skoršie ranné vstávanie pre deti, keďže rodičov potom ešte čaká cesta do práce.
Je absurdné, že Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národnostných menšín. Je základnou povinnosťou a zodpovednosťou štátu zachovať a rozvíjať národnú identitu Slovákov.
Predkladaný návrh zákona ukladá povinnosť štátu v obci zriadiť školu s vyučovacím jazykom slovenským za určitých podmienok. Nutnou podmienkou pre zriadenie takejto základnej školy je, aby žiadosť o zriadenie novej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským podpísali zákonní zástupcovia detí starajúci sa spolu o minimálne päť školopovinných detí. Štát by potom novú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským zriadil, avšak iba v prípade, ak by sa základná škola, schopná zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky v slovenskom jazyku pre dotyčné deti, nenachádzala ani v danej obci, ani v jej blízkom okolí spomínaných 6 km dopravnej cesty vlakom alebo autobusom.
Myslím si, že vynaložené zdroje potrebné na zabezpečenie výučby slovenských detí v ich rodnom jazyku sa spoločnosti vrátia tak v podobe šťastných detí, ako aj v podobe rozvoja daných obcí.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 1111. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán predkladateľ, ja by som sa chcel, poprosil by som, keby ste mi vysvetlili, ako si to predstavujete v praxi sčítavanie hlasov volebných a potom aj referendových. Lebo z praxe vieme, že keď sa volebné sčítavajú, tak to trvá do dvoch, do troch v noci. Podpíše sa zápisnica. A potom, kedy stihnú tie referendové lístky? Lebo pokiaľ viem, tak na druhý deň už z tej komisie nepríde nikto. To hovorí prax. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, každá vláda, ktorá má záujem o budúcnosť ňou spravovaného štátu, sa stará o priaznivý demografický vývoj. Tu by mohli spozornieť mnohí poslanci, ktorí, diplomaticky povedané, nemajú Rusko práve v láske.
Podpora demografického vývoja v Rusku je jedna z vecí, na ktorú prezident Putin kladie dôraz v súperení so západnou časťou sveta. V Rusku zároveň pochopili, že demografický vývoj nemá len svoju kvantitatívnu stránku, ale aj kvalitatívnu. Ide o to, ktoré ničím iným než svojim životným štýlom odlíšené skupiny obyvateľstva systém motivuje mať deti, ktoré, naopak, demotivuje.
Dnes je na Slovensku najviac demotivovanou skupinou ľudí práve tá časť obyvateľstva, ktorá tvorí hodnoty. Samozrejme, že táto skupina ľudí vychováva svoje deti nákladnejším spôsobom než skupiny obyvateľstva dlhodobo pracovne nezaradené. Pre tzv. pracujúcu majoritu je, teda až na pár negatívnych výnimiek, zabezpečenie základných životných potrieb detí naozaj prioritné. Za základnú potrebu nechápu len jedlo, teplo či hygienu, ale aj prostredie, v ktorom dokážu zabezpečiť zdravý mentálny vývoj svojho potomka. Nevedia si predstaviť situáciu, že by prostredníctvom utrpenia svojich detí vydierali spoločnosť s požiadavkami na vyššie sociálne zabezpečenie. Robia si výhľadovo výpočty udržateľnosti príjmov a výdavkov, a ak to nevychádza, tak odložia počatie dieťaťa na neskôr. Niekedy je to možno až o prehnanej zodpovednosti voči svojmu potomstvu. Ale v mnohých prípadoch im to naozaj nevychádza, pokiaľ nechcú svoje dieťa vychovávať v chudobe. Nemyslím teraz na manželské páry, ktoré deti nechcú, aby si nepokazili vysoký životný štandard, či ženy, ktoré si nechcú pokaziť postavu. Myslím na rodiny, ktorým do rozhodnutia mať dieťa objektívne chýba suma z pohľadu štátu zvládnuteľná.
My dnes potrebujeme miesto súčasnej demotivácie slušných mladých rodín mať deti začať s ich motiváciou. To nám zabezpečí prirodzenú reprodukciu ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Predstava o tom, že deti z pracujúcich rodín nepotrebujeme, že nejaký Ali z Mali netúži v živote po ničom inom, ako pracovať na Slovensku na naše dôchodky, taká predstava je, mierne povedané, scestná.
Samozrejme, plne spravodlivý dokáže byť len Pán Boh. My ale môžeme nastaviť systém tak, aby reflektoval mieru zásluhovosti rodičov budúceho dieťaťa. Myslím, že je veľmi kontraproduktívne, nezohľadňovať zásluhovosť rodičov pri tvorbe hodnôt. K tomuto konštatovaniu ma vedú nielen morálne dôvody, ale aj dôvody pragmatické. Komunisti verili a mnohí z nich dodnes veria, že môže existovať svet nepoznajúci zásluhovosť, svet v ktorom každý dostane podľa jeho potrieb. Zatiaľ taký svet nevidíme ani v náznakoch. Preto je potrebné ten návrh zákona podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tí, čo ma lepšie poznáte viete, že som za menej byrokracie, za menej regulácií. Avšak v oblasti reklamy vysielanej v televíznom a rozhlasovom vysielaní nastal stav, že tu je regulácia naozaj potrebná. Oprávnene môžeme hovoriť o reklamnom smogu, ktorý zahlcuje naše domácnosti. Je to svojím spôsobom aj klamanie spotrebiteľa, ktorým je televízny a rozhlasový divák. Ak v televízii ide upútavka na zaujímavý film, nespomína sa v nej, že divák dostane film rozkúskovaný reklamami na niekoľko častí. Neuvádza sa, že popri hereckých hviezdach filmového priemyslu bude počas filmu predstavených neskutočné množstvo nových výrobkov, spotrebného materiálu a tovaru.
Samozrejme, že na príjmy z reklamy sú odkázané tie televízne a rozhlasové stanice, ktoré nemajú zaistený príjem z koncesionárskych poplatkov. 5 % z celkového vysielacieho času a max. 10 % počas hodiny je dostatočná doba na to, aby reklamný čas priniesol požadované príjmy. Zákonitosti ekonomiky hovoria, že so zmenšením ponuky reklamného priestoru by mal prísť zvýšený dopyt, ktorý by sa mal prejaviť vo vyšších cenách za reklamu. Nakoniec ceny reklamy majú v roku 2018 výrazne rásť aj pri súčasnej legislatíve. Portál Mediálne, Trend, odhaduje medziročný nárast cien okolo 15 % a viac. Vyššie ceny budú motivovať zadávateľov reklamy ku kratším reklamným šotom, v ktorých poskytnú dostatočnú informáciu za kratší čas.
Zaujímavým prvkom návrhu zákona je povinnosť zobrazovať vo vysielaní čas zostávajúci do skončenia práve bežiacej reklamy alebo telenákupu. Asi ani samotný zadávateľ reklamy by nechcel, aby na ním ponúkaný produkt hľadel divák s túžbou, aby mu ten produkt čo najskôr zmizol z očí, pretože ten divák si chce pozrieť film a nie napríklad reklamu prerušovanú filmom. Internetové médiá zobrazovanie času do konca reklamy využívajú často už dnes. Neraz je to vec, ktorá presvedčí diváka neprekliknúť sa na stránku inú. Ak je čas do konca reklamy dlhší, divák, ktorý o to nemá záujem, by si odbehol na chvíľu od prijímača vybaviť svoje veci, prípadne prepol na iný kanál. Na iný kanál spravidla prepne aj dnes. Len keďže netuší koniec reklamy, tak je to o sústavnom prepínaní, ktoré svojho času majstrovsky zobrazila humorná filmová postava Fantozzi.
V konečnom dôsledku by prijatím tejto novely zákona mohol nastať stav, v ktorom je aj vlk sýty, aj ovca celá. Divák získa svoju pohodu a televízie s rádiami na tom tratiť nebudú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tím štyroch príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických s dvoma kusmi vojenskej techniky naozaj nepredstavuje jednotku, ktorá by písala dejiny. Navyše ide o spojeneckých vojakov, keďže sme s armádou Spojených štátov v spoločnom vojenskom pakte. V pakte, ktorý nás môže dostať do veľkých problémov, ba možno aj do hrobu, ak sa politika Spojených štátov amerických a Európskej únie nezmení.
Podľa predloženého materiálu sa jedná o inštruktorov jednotky civilno-vojenskej spolupráce. Armáda Spojených štátov používa takéto jednotky aj za účelom psychologických operácií. Napríklad s týmto zámerom boli použité v Afganistane. Špecializácia tých vojakov znie ako niečo extra, ale je to presne to, čomu sa za čias socializmu hovorilo politruk. Ak bol politruk zo Sovietskeho zväzu, tak to bol tzv. poradenku. Tak ako sme poradenkov nepotrebovali v tých časoch, rovnako ich nepotrebujeme ani dnes, preto budem hlasovať proti tomuto návrhu. Zároveň dúfam, že nás bude proti tomuto návrhu hlasovať oveľa viac, pretože mnohí z tohto pléna spomínajú na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ako na mimoriadne negatívny okamih našich dejín. Spomínajú to často napriek tomu, že je to už 50 rokov stará udalosť. S negatívnym hodnotením okupácie Československa, samozrejme, súhlasím. Nič dobré nemôže byť na tom, že vtedajšie elity za pomoci hrubej sily, represií presadili svoje záujmy napriek záujmom obyvateľov Slovenska.
Pozývací list, o ktorom hlasujeme my, sa týka len štyroch vojakov. To je naozaj neporovnateľné oproti pol miliónu vraj spojeneckých vojakov, ktorí prišli do vtedajšieho Československa pod zámienkou iného pozývacieho listu. Toho listu, ktorý okupačné vojská dostali od poniektorých osobností z radov vtedajších elít. Bolo by krásne, ak by sme si na 50. výročie smutných udalostí augusta 1968 mohli povedať, že dnes žiadne cudzie vojenské jednotky ani cudzích vojakov na území Slovenska nemáme, čo, bohužiaľ, povedať nemôžeme.
Preto sa pýtam, návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva je v záujme obyvateľov Slovenska alebo niekoho iného?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Marian, čo sa čuduješ. Čo sa týka pani poslankyne Verešovej, je to len reakcia ženy, ktorú hryzie svedomie. A zo zúfalstva píše blogy, kde napáda všetkých, ktorí mali odvahu predložiť tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Natálka, chcem ti poďakovať za tvoje osobné svedectvo a životnú skúsenosť a za to, že si bola ochotná verejne vystúpiť so svojou životnou skúsenosťou, takže vieš, o čom hovoríš, a som ti za to vďačný. Klobúk dolu.
Ďakujem.