Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, navrhované uznesenie predsedu Národnej rady pána Andreja Danka ohľadom definície antisemitizmu považujem za kontraproduktívny a úplne zbytočný krok, nakoľko v našom právnom systéme už máme platný zákon, ktorý rôzne formy antisemitizmu považuje za trestný čin.
V časti C uznesenie odporúča vláde Slovenskej republiky meniť legislatívu, čo pravdepodobne prinesie ďalšiu novelizáciu Trestného zákona. Bude to ďalšie legislatívne opatrenie na obmedzenie slobody slova a na takzvané zavretie úst ľuďom, ktorí by len náznakom kritiky spomenuli slová Žid, Izrael, nedajbože, holokaust. Vynucovanie politickej korektnosti u širokej verejnosti prostredníctvom paragrafu Trestného zákona je neúčinné a kontraproduktívne.
Reálne, komu pomôže definícia antisemitizmu? Slovensku? Izraelu? Občanom Slovenska alebo občanom Izraela? Alebo komu? Mne táto osobná aktivita pána Andreja Danka pripadá ako určitá nadpráca na štátnej návšteve Izraela, kde zistil, že, citujem: "Slovensko je historickým dlžníkom Izraela. Slovensko musí byť príkladom v legislatívnych postupoch pri prijímaní danej normy." Tu na tomto mieste chcem upozorniť, že ja ako osoba sa necítim ani nie som historickým dlžníkom žiadneho štátu na svete, teda ani Izraela nie. Pozitívnemu pohľadu Slovákov na štát Izrael naozaj nepomôže, ak bude zákonom zadefinované, že o štáte Izrael a jeho obyvateľoch sa môže rozprávať len v superlatívoch, bez náznaku kritiky. Tobôž, keď samotní občania Izraela s uvedenou definíciou, prevzatou od aliancie IHRA, nesúhlasia.
Kamil Kandalaft napísal na portáli POLE, kultúrno-spoločenský blog, zaujímavý článok, ktorý si vám dovoľujem odcitovať: "Sme skupina izraelských občanov aktívne vystupujúcich proti politike našej vlády, ktorá zahŕňa okupáciu, kolonizáciu a apartheid proti Palestínčanom a Palestínčankam. Niektorí z nás sú potomkami preživších holokaust. Neoblomne zastávame univerzálne zásady rovnosti v ľudských právach a stojíme proti všetkým formám rasizmu vrátane antisemitizmu.
V rámci našich aktivít podporujeme výzvu palestínskej občianskej spoločnosti na demokratickú nenásilnú kampaň za bojkot, stiahnutie investícií a sankcie voči izraelskej vláde a voči izraelským a medzinárodným inštitúciám a spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na vážnom porušovaní medzinárodného práva a ľudských práv Palestínčanov a Palestínčaniek Izraelu. Vzhľadom na uvedené vyzývame všetkých členov a členky Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí podporujú demokraciu, ľudské práva a slobodu slova, aby zamietli definíciu antisemitizmu vypracovanú alianciou IHRA spolu s takzvanými príkladmi, ktoré zahŕňa súčasný návrh uznesenia.
Dovoľujeme si upozorniť na to, že táto definícia nikdy nezískala jednohlasnú podporu všetkých Židov. Naopak, právny posudok vypracovaný pre židovskými organizáciami vedené konzorcium vo Veľkej Británii varuje, že dokument aliancie IHRA je navrhnutý zle a môže pri snahe o definovanie antisemitizmu zavádzať, čo prináša riziko "nezákonného obmedzovania legitímnych vyjadrení politických názorov". V posudku sa píše, že obhajcov ľudských práv Palestínčanov, "ktorí napríklad opisujú Izrael ako osadnícko-kolonialistický štát, ktorý uplatňuje politiku apartheidu, alebo tých, čo vyzývajú na opatrenia v rámci bojkotu stiahnutia investícií alebo sankcií voči Izraelu, nie je správne označovať ako antisemitov. Je známe, že definícia od aliancie IHRA umlčiava kritiku Izraela.
Upozorňujeme tiež na to, že v máji tohto roka, prestížna britská mimovládna organizácia Liberty, zaoberajúca sa občianskymi slobodami, varovala, že "definícia od aliancie IHRA zahmlievaním chápania podstaty antisemitizmu, ktoré bolo dovtedy jasné, môže oslabiť obranu pred antisemitizmom". Podľa nej zamieňaním antisemitizmu a kritiky Izraela či legitímnej obrany práv Palestínčanov "ohrozuje slobodu prejavu".
V júni 2018 verejne vyjadrilo 27 britských židovských osobností svoje znepokojenie z nebezpečenstva takéhoto spájania vyhlásením, v ktorom píšu: "Kritika Izraela nie je antisemitská, pokiaľ k nej nevedú protižidovské predsudky" a "kritizovanie zákonov a opatrení štátu Izrael ako rasistických spadajúcich pod definíciu apartheidu nepredstavuje antisemitizmus." Toto vyhlásenie podporili významné osobnosti rozličných profesií a politických príslušností.
V júli 2018 30 židovských organizácií z viac ako desiatky krajín zverejnilo svoje spoločné stanovisko, v ktorom vyzývajú "naše vlády, miestne zastupiteľstvá, univerzity a ostatné inštitúcie, aby odmietli definíciu od aliancie IHRA". Podľa nich je definícia zámerne sformulovaná tak, aby legitímna kritika Izraela a obhajoba práv Palestínčanov mohli byť stotožňované s antisemitizmom a definícia mohla slúžiť "ako nástroj na potláčanie prvých uvedených". Píšu, že takéto ich hádzanie do jedného vreca "oslabuje tak palestínsky zápas za slobodu, spravodlivosť a rovnoprávnosť, ako aj globálny zápas proti antisemitizmu".
História nebude k rasizmu veľkorysá. Časom sa bude ako rasizmus odsudzovať aj ilegálna politika našej vlády proti Palestínčanom a Palestínčankam. Sme presvedčení, že Národná rada Slovenskej republiky by nemala byť spoluzodpovedná za ilegálne izraelské opatrenia tým, že bude umlčovať kritiku porušovania ľudských práv. Vyzývame vás, aby ste odmietli tento pokus o zmätenie verejnosti zamieňaním oprávnenej kritiky Izraela s antisemitizmom." Koniec citátu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dnes tu rokujeme o veci, ktorú sme možno mali riešiť už skôr. Máme predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý svojou chýbajúcou sebareflexiou dokáže destabilizovať a vyhrocovať politickú situáciu na Slovensku.
Predseda parlamentu Slovenskej republiky Andrej Danko, známy vo verejnosti aj ako kapitán Danko či kandidát vied, je iste osobou mimoriadne populárnou. Videá, v ktorých vyjadruje svojským, nenapodobniteľným štýlom a spôsobom svoje myšlienky, majú oveľa väčšiu sledovanosť než prenosy z parlamentu. Musím uznať, že pán Andrej Danko sa minul povolaniu. Má naozaj schopnosť zabaviť národ.
Ale on okrem toho svojím prístupom destabilizuje a vyhrocuje politickú situáciu, a to tým, že oficiálnym vypovedaním vojny parlamentnej strane, ktorú legitímne do Národnej rady Slovenskej republiky zvolilo 209-tisíc voličov. Dehonestuje nielen funkciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ale už potiera samotné princípy parlamentnej demokracie.
Čakal som, že túto personálnu zmenu bude prednostne riešiť samotná Slovenská národná strana v rámci svojich interných možností už len z úcty k Martinovi Rázusovi a k vlastnej členskej základni. Čakal som, že ak sa Slovenská národná strana nerozhýbe, tak ju k tomu budú tlačiť koaliční partneri. Nedočkal som sa.
Tu nejde už o osobu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ako takú, ale tu ide o Slovenskú republiku. Národná rada aj vďaka osobe Andreja Danka stráca v spoločnosti autoritu. Ešte horšie je, že z titulu funkcie predsedu parlamentu chodí pán Andrej Danko do zahraničia, kde nadväzuje osobné priateľstvá rovnako rýchlo, ako rýchlo dokáže postupovať v armádnych hodnostiach. A následne jeho zaliečavé sľuby jeho novým zahraničným rýchlopriateľom máme my tu v pléne riešiť rôznymi návrhmi zákonov a uzneseniami, ktoré obmedzujú občianske práva a slobody obyvateľov Slovenska.
Chodiac medzi pospolitým ľuďom, poznám jeho názory na pána Danka ako predsedu Slovenskej národnej strany. Prevládajú negatívne názory vďaka jeho prístupu ako na ňu v neprospech Slovenska a z verejne známych dôvodov ako za koalíciu s MOST-om - HÍD za skrytú, miestami až otvorenú podporu návrhov poškodzujúcich Slovensko, za pretláčanie represívnych zákonov proti slovenskému obyvateľstvu a pár ďalších vecí, ktoré široká verejnosť vníma negatívne.
Je už najvyšší čas pre zmenu na pozícii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a ja dúfam, že k nej príde. A tiež dúfam, že ten, kto príde po Andrejovi Dankovi, vráti do parlamentu dôstojnosť a politickú kultúru. Je najvyšší čas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak povýšime nedeľu na deň pracovného voľna, znamená to hlavne, že v nedeľu budú zatvorené obchody. Čo to prinesie občanom? Pán Sulík opäť zažije osobnú traumu. Nebude si mať kde kúpiť teplé rožky. Bolo to dostatočne medializované, myslím, že každý vie, prečo spomínam práve pána Sulíka.
Tak sa pozrime na situáciu, keď pán Sulík kupuje v nedeľu rožky. Na jednej strane pultu spokojný pán Sulík s rožkami, na druhej strane pokladníčka, predavačka, ktorá je vo väčšine prípadov nespokojná s tým, že nedeľa nie je deň pracovného voľna. Voľná nedeľa by dala do jej života systém, v ktorom by jeden deň v týždni mohla venovať svojej rodine. Pán Sulík si rožky bude musieť kúpiť v sobotu, ale to snáď zvládne. Aj si tie rožky uskladniť tak, aby sa dali na druhý deň v nedeľu konzumovať.
Ak hovorím o tom, že predavačky by voľnú nedeľu privítali, mám to nielen z osobných stretnutí, ale deklaruje to aj odborový zväz. Máme tú skúsenosť so zákazom maloobchodného predaja vo sviatok a ohlas je kladný. Naposledy to bola nie predavačka maloobchodu, ale pracovníčka veľkoskladu, ktorá mi povedala, že konečne po toľkých rokoch môže rátať aspoň so sviatkami ako dňom pre rodinu. Veľkosklad, v ktorom pracuje, tiež prestal pracovať vo sviatky, nakoľko nebolo komu tovar vyskladňovať. Nedeľu ako deň pracovného voľna ako spoločnosť zvládneme, tak ako sme ju zvládli pred rokmi, rovnako ako ju zvládajú dnes v Rakúsku a v Nemecku.
Nedeľa ako deň pracovného voľna je zároveň napĺňaním cyrilo-metodskej tradície, ku ktorej sa Slovenská republika vo svojej ústave hlási. K naplneniu tradície neodmysliteľne platí i zachovanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone.
Viem, že v tomto parlamente je časť poslancov, ktorých kresťanský charakter štátu neteší a práve z toho dôvodu budú hlasovať proti zákonu. Keby sme predložili návrh na povinnosť zamestnávateľa strpieť modlitebné prestávky vyžadované koránom, vtedy by nadšene súhlasili.
Záverom ešte jedna praktická vec. V súčasnosti je pre majiteľa predajne problematické zavrieť predajňu v nedeľu na základe vlastného rozhodnutia, keď konkurent nechal, ju nechá otvorenú. Ak sa zákonom ustanoví povinnosť mať zavreté v nedeľu pre každého, nakoniec bude drvivá väčšina občanov spokojná. Ani majitelia predajní o nič neprídu, občanov Slovenska pri kúpe vecí limitujú nízke príjmy a nie to, že sa dostanú do obchodu iba v nedeľu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, otázka povinného očkovania je témou už roky. Je to aj súčasť všeobecnej diskusie, čo má byť v demokracii povinné a čo na báze dobrovoľnosti. Vo svojom vystúpení nebudem sa zaoberať medicínskou stránkou veci.
Ak vo väčšine štátov Európskej únie nie je očkovanie povinné, iste je ich právny stav v tejto veci dostatočne odborne podložený. Môžme sa na to pozrieť aj cez iné čísla. 358 mil. občanov Únie nemá povinnosť nechať očkovať svoje deti, 159 mil. má. V tých 159 mil. je aj 11 mil. Belgičanov povinne očkovaných len proti jednej chorobe. Vieme, aké chvíle zažívajú matky, ak u svojich malých detí badajú po očkovaní zmeny v správania či príznaky choroby. Mnohí rodičia zaregistrovali prvé príznaky postihnutia svojho dieťaťa práve po očkovaní.
Zrušením povinnosti očkovať nezanikne očkovanie, bude to len viac o osvete u lekára a výrobcovia vakcín budú musieť oveľa viac dokladovať verejnosti neškodnosť ich vakcín a ich prínos pre zdravie človeka. Koľkí sa dajú očkovať napríklad proti chrípke aj za vlastné peniaze napriek tomu, že účinnosť tých vakcín je problematická. Nad tým, či očkovať, alebo neočkovať svoje dieťa, sa zamýšľajú hlavne zodpovední rodičia a tí si potrebné informácie vyhľadajú. Svoju úlohu tu zohráva fakt, že niekdajšie rokmi overené monovalentné vakcíny už sú z obehu stiahnuté a dnes sa často používajú troj- a dokonca aj štvorvakcíny.
Zrušenie povinnosti očkovať postaví rodičov pred úlohu správne sa rozhodnúť. Lekárov pred úlohu kvalifikovane a hlavne pravdivo informovať o účinkoch a prípadných rizikách vakcíny, ako aj o rizikách nezaočkovania proti konkrétnej chorobe.
Verím, že rozhodnutia očkovať či neočkovať voči konkrétnej chorobe budú správne po dôkladnom zvážení, v najlepšom záujme dieťaťa, a to aj bez represívnej ruky štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, cieľom tohto návrhu zákona je, aby poškodený získal právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste.
Podanie takéhoto návrhu zákona je nutnosť, ktorá prináša doba. Dôvera v spravodlivosť na súdoch je na minime. Vieme, že je to objektívny pohľad verejnosti, a vieme aj prečo. Navyše v tejto dobe je výkon súdnej moci po celej Európe tlačený ideológiou tzv. multikultúry, čo v praxi znamená, že aj páchatelia najzávažnejších trestných činov, ako sú únosy a znásilnenia, sú štátnou a súdnou mocou mierne trestaní alebo aj netrestaní v niektorých prípadoch, teda ak sú z radov nepôvodných obyvateľov krajiny. Mottom je snaha o nešírenie nenávisti a obetiam len ostávajú oči pre plač.
Uvediem tu príklad zo zahraničia, kde slabé postavenie poškodených v trestnom konaní bolo príčinou trestuhodnej nečinnosti zodpovedných orgánov, ktoré po dlhú dobu od roku 1997 do roku 2013 neriešili sexuálne obťažovanie detí gangom Pakistancov v britskom Rotherhame. O tomto obrovskom škandále písali na Slovensku v roku 2014 aj mainstreamové, nielen alternatívne médiá. A dialo sa tak vďaka tomu, že britské úrady a súdy zavreli v tomto prípade obe oči, aby neboli obvinení z rasizmu, radšej zastrašovali obete, aby bol "pokoj".
Ak si my dnes nastavíme právny systém tak, že aj poškodený bude mať dostupné všetky opravné prostriedky nielen o náhrade škody, ale aj o možnosť napríklad zablokovať dohodu o vine a treste, nemusíme mať obavy, že by sa na Slovensku udialo niečo také ako v britskom meste Rotherham. Každý policajt, prokurátor či sudca si dobre rozmyslí, či bude konať a rozhodovať podľa svojho svedomia alebo podľa mediálneho tlaku, aplikovať tie "vyššie" idey.
Súčasný právny stav, keď je poškodeným v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, by sa dal donedávna hodnotiť len ako nespravodlivý. V dnešnej Európe sa stáva vážnym nedostatkom slovenskej legislatívy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (tlač 1168). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zákona reguluje možnosti, ktorými sa občan Slovenska môže ako volič podieľať na správe vecí verejných. Je v tejto súvislosti zvláštne, že takýto návrh zákona nie je vládny návrh zákona, ale ako poslanecký návrh poslancov vládnych strán. Tak má verejnosť menšiu možnosť zákon pripomienkovať, ako by tomu bolo pri vládnom návrhu zákona, možno práve o to ide.
Žijeme v zložitej dobe, ktorú poznačila hlavne migračná kríza. Pokus vytvoriť zrýchleným spôsobom multikulturálnu spoločnosť narazil na realitu problémov s kriminalitou, na neochotu sa integrovať a hlavne na limity verejných zdrojov. Poznanie reality otočilo verejnú mienku v celej Európe, ktorá dnes už nie je vítacia, ako bola na začiatku roku 2015. Pokračovanie politiky presídľovania migrantov do Európy, pri ktorej sa nerozlišuje utečenec od ekonomického migranta, si vyžaduje dostať nesúhlasiacu väčšinu verejnosti mimo hry. Takmer v celej Európskej únii sa občanom rôznymi spôsobmi znemožňuje uplatniť sloboda slova, miestami aj volebné právo zvoliť si poslanca podľa svojich preferencií. Vidíme v Európe snahy meniť výsledky volieb trestnými stíhaniami, imigráciu nepodporujúcich politikov. Napríklad taliansky líder Matteo Salvini čelí úplne absurdnému obvineniu z únosu migrantov len preto, že ich nechcel vpustiť do schengenského priestoru.
Je mi od začiatku jasné, že my z Ľudovej strany Naše Slovensko nebudeme v Európe výnimkou, pretože sme stranou, ktorá vo veci presídľovania migrantov nie je prípustná k dohode na úkor Slovenska.
Čo som ale nečakal, je to, že budú poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí budú bojovať za to, aby mne a mnohým ďalším bolo znemožnené byť v štruktúrach niektorej z politických strán po prípadnom zákaze našej politickej strany.
Nemám ilúzie o vlastenectve poslancov za SNS, ale rátal som s tým, že aspoň vedia odhadnúť dôsledky svojich krokov. Vážení, svojim voličom toto naozaj nevysvetlíte. Voliči Progresívneho Slovenska a podobných strán vám síce zatlieskajú, ale voliť vás nebudú. Oceňujem aspoň vašu úprimnosť, že ste v predloženom materiáli úprimne priznali, že ním sledujete zákaz obmedziť politické práva moje a mojich kolegov. Ja možno o nejaký čas nebudem môcť byť podľa vašeho návrhu vo vymenovaných pozíciách v žiadnej strane. Vy budete môcť, ale dosť pochybujem, že vás to neskôr v mimoparlamentnej strane bude baviť.
Ešte sa vrátim k pozmeňovaciemu návrhu k § 390 Správneho súdneho poriadku, k jeho novému odseku 2. Keď ste tam chceli len postihnúť mňa a mojich kolegov z poslaneckého klubu, vedenie strany, iste nie je to demokratické, ale čert to ber. Vy však chystáte obmedzenie práva byť politicky aktívny aj pre osoby, ktoré boli na kandidátnej listine strany. Keď si zoberieme, že sú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, do VÚC, do miestnych zastupiteľstiev, tak tu uplatňujete kolektívnu vinu voči veľkému počtu ľudí. Ľudí, ktorí ani len s tými pochybnými vykonštruovanými obvineniami nemajú nič spoločné. Len proste nám dali súhlas ku kandidatúre na kandidátnej listine legálnej politickej strany. Chcete novým zákonom postihnúť ľudí, ktorí nechceli meniť svet, chceli len prispieť k lepšiemu fungovaniu svojej obce či svojho kraja.
Tento návrh má pre nás predsa len jedno pozitívum. Vzhľadom na jeho načasovanie, spôsob podania a všetko to okolo neho bude už veľmi ťažko potichučky rozpustiť ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) stranu bez toho, aby to široká verejnosť nevnímala ako dôsledok politických rozhodnutí. Koho chcete po tomto všetkom presvedčiť, že to všetko má politikmi neovplyvňujúci priebeh? Ako môže takýto zásah štátnej moci proti nám vnímať občan, a to nielen náš volič terajší či budúci? Nie sme tak malou stranou, že by si toto všetko občania nevšimli. Ani tak veľkou, že by niekto uveril tomu, že môžeme predstavovať reálne ohrozenie demokracie. Sme opozičnou stranou, čo znamená stranou bez vplyvu na výkonnú moc v štáte. Rozpustenie našej politickej strany a obmedzenie politických práv pre široký okruh ľudí, čo sa v niektorých prípadoch naozaj len mihli okolo našej strany, to všetko nespraví z občanov nadšených podporovateľov migrácie ani politiky Bruselu. Jediné, čo sa tým dosiahne, že sa nemalej časti občanov znemožní uplatniť ich voľba vo voľbách.
Aj ja mám svojich voličov, inak by som za týmto rečníckym pultom v tejto chvíli nestál. Vďaka tomu, čo sa dnes deje, nemalá časť verejnosti dospeje k poznaniu, že voľby sú aj tak o ničom, pretože ich výsledky sa dajú meniť alebo vopred predurčiť silovými prostriedkami. Parlament a vláda budú následne vnímané viac ako režim, než ako demokratická inštitúcia, pretože vzídu z neslobodných volieb. Z volieb, v ktorých bolo časti obyvateľstva znemožnené voliť podľa svojho gusta. Voľba tej-ktorej strany, tá môže byť braná ako voľba múdra aj hlúpa, pozitívna či negatívna. Ale vždy je to voľba občana, hlas ľudu, hlas Boží. Brať ľudu slobodu voľby nie je správne v žiadnych časoch, ale obzvlášť nebezpečné je to v čase, keď už je jasne vidno na obzore nepokojné časy. Časy, keď do krízy spoločenskej nevyhnutne smeruje kríza hospodárska.
Nezvyšujme preto spoločenskú krízu takýmito zákonmi, lebo sa blíži čas, kedy nám bude spoločenský konsenzus a pocit spolupatričnosti v ťažkých časoch až príliš chýbať.
Ďakujem za pozornosť.