Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi často počúvame, ako sa Slovensku darí a ako sa jeho obyvateľom dobre žije. Vláda rovnako ako mainstreamové médiá sa však často vyhýbajú komentovať ukazovatele, ktoré ukazujú niečo iné. Jedným z veľmi nepriaznivých ukazovateľov sú exekúcie. Iste je veľa exekúcií, ktoré si občan spôsobil sám svojím štýlom života. Avšak je tu aj veľký podiel viny systému, keďže v posledných rokoch riešime na Slovensku takmer milión fyzických osôb v exekúcii. Je to alarmujúce číslo a to číslo zákonite nemôžu tvoriť len osobné chyby jednotlivcov. Veď tu ide o 18 % mieru exekvovaných v Slovenskej republike a to číslo by bolo ešte vyššie, ak by sme ho počítali len z dospelých obyvateľov. To znamená, že jeden zo šiestich ľudí, ktorých denne stretávame má alebo v nedávnej dobe mal niečo dočinenia s exekúciou. V niektorom regióne je ich viac, inde menej, ale aj tak je to celkovo katastrofa.
Vysoko hodnotím všetky snahy riešiť túto problematiku, nech už prebehli na úrovni vlády, alebo tu v parlamente. Stále je ale čo zlepšovať. Problematika exekúcií má rovnako ľudský, ako aj ekonomický rozmer. Ak má Slovensko prosperovať, tak potrebuje mať spokojných občanov, ľudí aktívne a efektívne ekonomicky činných. Občan, ktorý žije v absolútnej chudobe ubitý existenčnými starosťami, ten sa nemôže plne angažovať ako tvorca hodnôt, pretože mnoho z jeho potenciálu pohltí každodenný boj o základné prežitie.
Plne si uvedomujem, že v exekúciách sú dve strany mince. Je tu dlžník a je tu veriteľ. Pritom ten veriteľ nemusí byť len nejaký úžerník, ale rovnako ním môže byť občan - podnikateľ, ktorého nezaplatenie faktúry dostalo do druhotnej platobnej neschopnosti.
Predkladaný návrh rieši malú časť tejto širokej problematiky. Prijatie tohto návrhu nemôže byť na škodu ani jednej strany. Ak sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, tak s tým netreba otáľať, nech sa pred tým exekvovaný občan môže čo najskôr vrátiť k normálnemu životu, a to nielen v záujme svojom, ale aj v záujme spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, stratiť jedného z rodičov je ľudské, ľudsky ťažké aj v časoch, keď sme dospelí a zabezpečení, a nie ešte v čase, keď je dieťa alebo mladý človek odkázaný na jeho príjem. Zvyčajne to znamená ďalšie roky života na pokraji chudoby, koniec snov o štúdiu a kariére vo svojom vytúženom odbore. Ak by pomoc štátu umožnila týmto mladým ľuďom doštudovať, tak už môžeme hovoriť nielen o pomoci, ale v plnej miere o investovaní do ľudských zdrojov.
Financie Slovenskej republiky určite neohrozí zvýšenie vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku na plnú sumu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zosnulý manžel, manželka ku dňu smrti. Starostlivosť o nezaopatrené dieťa ostáva podmienkou vyplácania vdovského dôchodku v plnej výške, čo zabezpečuje § 74 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Dôchodky na Slovensku sú vo všeobecnosti nízke, čo ovplyvňuje sumy vyplácané v týchto prípadoch. Na druhej strane občanom Slovenska čoraz viac vstupuje do života drahota, čo naozaj už nejde prekryť propagandou, krásnymi grafmi a štatistickými údajmi.
Spoločensko-politická diskusia, ako aj konkrétne kroky vlád v Európe sa v posledných rokoch výrazne točia okolo migračného toku, okolo kvót na povinné presídľovanie migrantov, sankcií za odmietanie kvót a podobne. Pritom sa nedá nevidieť, že nevyhnutné náklady na financovanie migračného toku nie sú pre Brusel, ako aj pre slovenských či európskych promerkelovských politikov problém, ktorý by im stál za zmienku. Ak je niečo pre politické elity v pozadí systému žiadané, vtedy sa peniaze vždy nájdu. Ak ide o radového, nepreferovaného občana, vtedy systém hľadá množstvo dôvodov na to, aby tento platca daní dostával čo najmenej podpory od štátu.
Výdavky na naše navrhované zvýšenie by spoločnosť nemala problém si kompenzovať inde. Máme veľa iných výdajov v štáte, ktoré sú, ak nie priam škodlivé, tak minimálne zbytočné a neužitočné. Tým nemyslím len na čoraz viac prebujnelé dotovanie rôznych politických aktívnych mimovládok zo štátneho rozpočtu, ktoré sú popritom štedro dotované aj zo zahraničia. Snáď v každej oblasti použitia verejných zdrojov by sme našli rezervy v ich efektívnosti.
Iste sa nájde spôsob, ako časť z ušetrených zdrojov previesť na Sociálnu poisťovňu za účelom podpory sirôt, ako aj vdov a vdovcov starajúcich sa o nezaopatrené dieťa. Podporme preto našu budúcnosť, naše deti, ktoré sa nie vlastnou vinou dostali do nešťastnej situácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona rieši problematickú časť súčasného legislatívneho riešenia náhrady trov konania, podanie sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o určenie výšky trov nemá v súčasnosti odkladný účinok na splatnosť trov konania protistrane. Ak súd rozhodne o oprávnenosti sťažnosti povinného a na základe jeho sťažnosti zníži výšku trov konania, vtedy si povinný musí nárokovať vrátenie určenej časti vyplatených trov konania od protistrany. Tento proces trvá častokrát niekoľko týždňov a pre povinného platiteľa trov to môže znamenať výrazne zaťažujúci zásah do jeho aktuálnych majetkových pomerov. Oveľa jednoduchšie je, ak by povinnosť plnenia nastala až po skončení konania o sťažnosti. Dá sa očakávať, že protistrany v spore sú strany znepriatelené. Ak by tomu bolo inak, tak by spravidla nepotrebovali k vyriešeniu sporu súd. Následne je možné očakávať aj rôzne obštrukcie pri plnení záväzku vrátiť rozdiel medzi pôvodnou a novo určenou výškou trov konania. Nemusí ísť len o konanie úmyselne plánované. Stupňujúca sa ekonomická kríza zasahuje širšie vrstvy obyvateľstva, pre ktoré naozaj do písmena platí, že zo štatistík a grafov o ekonomickom raste sa nenaje ani nenasýti. Čoraz viac ľudí sa potáca na hranici chudoby a každý výdaj navyše znamená pre ich rodinný rozpočet katastrofu, často aj nutnosť sa zadlžiť. Nebolo by preto v dnešnej dobe nič prekvapujúce na tom, ak by osoba povinná peniaze vrátiť mala s ich vrátením problém, pretože ich už medzitým použila na niečo iné. Rýchle konania o sťažnosti by riešilo mnohé, ale na druhej strane rýchlosť nesmie byť nadradená spravodlivosti. Preto čím menej takýchto trecích plôch budeme mať v našom právnom systéme, tým lepšie pre Slovensko a jeho občanov. Tu nejde iba pohľad na úrovni jednotlivca, ale aj o celospoločenský záujem. Nemôžu rozvíjať svoj potenciál ľudia zahltení existenčnými starosťami, občania potácajúci sa na hrane existencie. Následne je ich prínos pre našu spoločnosť nižší, ako je ich potenciál. To musíme mať na pamäti, a nielen pri tomto zákone.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Rovnako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd deklaruje právo na spravodlivé súdne konanie. V čl. 6 ods. 1 dohovoru sa uvádza, citujem: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o akéhokoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.“
Pri pohľade na zlú súčasné znenie zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vidíme, že toto garantované právo je právom občana, pokiaľ ten má dostatok finančných zdrojov na účte. V dnešnej demokracii sme svedkami toho, ako sme si všetci rovní a tí majetnejší sú rovnejší. Príloha k zákonu obsahuje sadzobník súdnych poplatkov. Tam je to hlavne v bode A, podľa ktorého je sadzba poplatku 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu. Často môže ísť o sumu, na ktorú poškodený občan nemá prostriedky, a v tej chvíli je pre neho tak Ústava Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd iba kusom papiera potlačenom písmenami.
Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch preto uvádza v § 4 prípady, kedy sa súdny poplatok nevyžaduje, napr. v ods. 2 písm. c) sú okrem iných od poplatku oslobodené aj niektoré typy mimovládnych organizácií angažujúcich sa v politike. Ak môžu byť oslobodené od súdnych poplatkoch tieto mimovládne organizácie, máme za to, aby poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku boli oslobodení od povinnosti platenia predmetného súdneho poplatku. Je to v záujme právne štátu aj sociálnej spravodlivosti.
Ako vieme, dôchodcovia sú vo všeobecnosti nízkopríjmovou skupinou obyvateľstva, ktorá je zároveň častým terčom pre rôznych špekulantov a nemorálnych osôb, ktorí využívajú ich bezbrannosť v snahe obrať ich o ich posledný majetok. Ak ostatnú bez prostriedkov, ťažko sa pravdy domôžu. Preto oslobodenie od súdnych poplatkov je v prípade nízkopríjmových dôchodcov oveľa dôležitejšie, než je tomu u mimovládnych organizácií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Podľa zákona 368/2018 Z. z., ktorý vstúpil do účinnosti 1. 1. 2019, Finančná správa Slovenskej republiky zavádza projekt online napojenia všetkých registračných pokladníc na portál Finančnej správy s názvom eKasa. Aj keď cieľ eKasy je pochopiteľný, spôsob jeho dosiahnutia vyvoláva otázky. Množstvo podnikateľov je opätovne nútených meniť na vlastné náklady svoje registračné pokladnice. To znamená, nielen kúpiť nové pokladnice, ale aj preškoliť personál, výrobcovia počítačových programov musia upraviť rozhrania a podobne. To je len časť problémov a termín 1. 7. 2019, kedy podnikateľ musí mať novú pokladnicu, sa rýchlo blíži. Pokladnice musia mať certifikát a prvý bol vydaný 15. marca a až 26. marca bol certifikovaný väčší počet pokladníc. Na základe vyššie uvedených skutočností si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky.
1. Naozaj bolo nutné takto hnať široký okruh podnikateľov do náhlej výmeny zariadení, keď dnes sú už povinné fiškálne pokladnice?
2. Nedala sa situácia riešiť tak, že povinnosť mať eKasu, pokladnicu, by mal len ten, komu v súčasnosti používaná fiškálna pokladňa skončí životnosť?
3. Bude do 1. júla dostatok nových alebo modernizovaných pokladní pre každého? Zamýšľal sa predkladateľ zákona vôbec nad otázkou technického zabezpečenia?
4. Nebolo by pri tomto stave vecí namieste predĺžiť termín zavedenia eKasy, aby to šlo bez stresu?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Odcitujem problémovú časť ústavy. "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Pýtam sa, je to ešte nezávislý štát, ak nad zákonmi nášho štátu sú predpisy zo zahraničia?
Socializmus deklarujeme ako nedemokratické a diktátorské zriadenie, napriek tomu také ustanovenie o prednosti cudzích právnych predpisov v Ústave Československej socialistickej republiky nenájdeme. Často počúvame, že Československá socialistická republika bola v područí Sovietskeho zväzu, bola okupovanou krajinou. Pochádzam z rodiny, ktorá bola v tých časoch označená za politicky nespoľahlivú, a ako mladý človek som sa musel vyrovnávať s dôsledkami z tohto vyplývajúcimi. Ak si pozrieme vtedajšiu socialistickú ústavu, bolo tam všetko možné. Písalo sa tam o súdružskej spolupráci so Sovietskym zväzom a ostatnými krajinami svetovej socialistickej sústavy. Ale nikde sa tam nepísalo o prednosti zákonov Sovietskeho zväzu. Socialistická ústava nemala v sebe nič o nadradenosti predpisov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, známej pod skratkou RVHP, nad zákonmi Československa. K tomu ešte treba dodať, že ani Sovietsky zväz, ani RVHP nám sem nevnucovali kvóty na migrantov a požiadavky na ich nadštandardné zabezpečenie. To sa ľahko môže udiať práve na základe tohto problémového článku ústavy. Môžete namietnuť, že u nás nemajú prednosť zákony Nemecka, ani Francúzska, ale zákony únijné. Zatiaľ. Dovolím si tu podotknúť, že keď sa staneme takzvaným zdravým jadrom Európskej únie, tak nám budú nadradené aj zákony Nemecka, aj Francúzska.
Na Slovensku musia platiť výlučne a len slovenské právne predpisy. Tu nejde len o stránku národnej suverenity, tu ide aj o praktickú stránku veci. A tu sa opäť vrátim do minulosti k socializmu. Takmer v každej verejnej knižnici nájdete Zbierku zákonov z čias socializmu. Spravidla sa jedná o viac či menej hrubú knihu, kde sú jednotlivé čiastky viazané po rokoch. Čo rok, to kniha spravidla. Koľko novelizácií alebo nových zákonov tu len my schválime za rok? Koľko kníh by to bolo? Ako sa v tom má radový občan alebo živnostník či podnikateľ vyznať? A do toho tu máme odsek demokratickej Ústavy Slovenskej republiky, ktorý určuje, že ak je slovenský zákon v nesúlade s niečím v Únii, tak platí to únijné. Občan tak dnes nemá právnu istotou, ak koná podľa slovenského zákona. Občan by dnes teda podľa platnej ústavy Slovenskej republiky mal poznať v prvom rade predpisy Európskej únie, nakoľko majú prednosť, a až potom zákony, ktoré tu schvaľujeme. Pokiaľ platí tento článok ústavy, tak aj my tu v parlamente pôsobí nie ako nezávislé ústavodarné zhromaždenie, ale ako akási koloniálna samospráva vydávajúca všeobecne záväzné nariadenie. Dnes máme šancu to zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona sa snaží riešiť problém, ktorý sužuje väčšinu krajín sveta, a to za nezákonné rozhodnutia a škody spôsobené verejnými funkcionármi, politikmi vyvodiť hmotnú zodpovednosť, aby sa pravdepodobnosť týchto rozhodnutí minimalizovala.
Predkladaný návrh zakomponuje do Ústavy Slovenskej republiky povinnosť nahradiť škodu spôsobenú nezákonným úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím fyzickým osobám, ktoré vykonávajú verejnú moc vo verejnej správe individuálne alebo v rámci kolektívneho orgánu.
Niektoré osoby vykonávajúce verejnú moc nemajú v sebe dostatok morálneho ani vlasteneckého cítenia, ktoré by viedlo ich kroky v línii tých najlepších rozhodnutí v prospech ľudu, ktorých vo funkcii zastupujú. Ak by to bolo u týchto osôb vlastenecké cítenie samozrejmosťou, neboli by potrebné takéto zákony. Aj ten, čo na výkon funkcie objektívne nemá predpoklady, by sa jej sám sebakriticky vzdal, aby nespôsobil štátu a národu škodu.
Keďže žijeme v Európskej únii, kde je vlastenectvo nielen nežiaduce, ale posúvané až do roviny extrémizmu a trestného práva, tak je logické, že problémy s korupciou a rozhodnutiami v neprospech ľudu sú u nás veľmi vysoké. Ak nie je účinný mechanizmus na postih za takého rozhodnutie, potom ľahko sa prijímajú rozhodnutia neuvážené, ba priam lajdácke, či rozhodnutia ovplyvnené snahou sa obohatiť na úkor občanov. Samozrejme chápem, že rozhodnutie v akejkoľvek veci spravidla nesie v sebe aj isté riziko neúspechu, ktorý môže nastať aj z vyššej moci. To je však iná vec, než keď ku škode príde z dôvodu úmyselného porušenia povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Konatelia a členovia predstavenstva súkromných spoločností, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Niet dôvod, prečo by to u verejných funkcionárov malo fungovať inak.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, doterajšia platná právna úprava umožňuje orgánom činných v trestnom konaní trestne stíhať osoby, ktoré sú staršie ako 14 rokov. Toto legislatívne obmedzenie veku momentálne zneužívajú určité organizované kriminálne skupiny asociálnych spoluobčanov zamerané na drobnú pouličnú trestnú činnosť. Výhodu má taká skupina asociálnych spoluobčanov porušujúca zákon, kde si dospelý člen manažuje svojich členov mladších ako 14 rokov. Deti majú beztrestnosť, pričom on sám sa priamo na výkone trestného činu nepodieľa a dokázať mu organizovanie trestného činu je veľmi ťažké, pritom dieťa od 12 do 14 rokov môže byť natoľko fyzicky vyspelé, že hlavne starší ľudia a ženy útok nedokážu odvrátiť, zvlášť ak je vykonávaný v tlupe a za pomoci rôznych pomôcok. Preto v mnohých krajinách je hranica vekovej hranice práve na veku 12 rokov, napríklad v susednom Maďarsku, ako tu bolo spomínané, ktoré tiež sužujú kriminalitou neprispôsobiví spoluobčania.
Samozrejme, nie je účelom zákona, aby tieto deti skončili medzi dospelými kriminálnikmi. Súd iste zohľadní ich vek a možnosť nápravy. Dôležité v tejto veci je, aby nemohli trestné činy páchať beztrestne. Z praxe vieme, že tieto organizované skupiny detí, ako aj ich šéfovia, si boli tejto beztrestnosti plne vedomí a páchali trestnú činnosť bez obáv, že za svoje konanie budú niesť nejaké následky. Máme informácie, že tieto deti ihneď po spáchaní trestného činu a zadržaní políciou okamžite s úsmevom na tvári hlásili zakročujúcim policajtom svoj vek a neplnoletosť.
Preto navrhujeme, aby sa hranica trestnej zodpovednosti maloletých osôb znížila na 12 rokov. Očakávam, že zníženie veku trestnej zodpovednosti obmedzí zneužívanie týchto detí, pretože zanikne hlavný dôvod ich nasadzovania na trestnú činnosť, ktorým je ich beztrestnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Istanbulský dohovor má údajne prioritne chrániť ženy pred násilím. Otázka je, aké ženy chce vlastne chrániť, keď identitu pohlavia zatláča do úzadia. Chce chrániť rodiča č. 1 alebo rodiča č. 2?
Neverím tomu, že všetci tu prítomní neviete, o čo ide v Istanbulskom dohovore. Nechcem veriť tomu, že chcete byť zodpovední za demontáž tradičnej rodiny na Slovensku. Nechcem veriť tomu, že vy sami chcete vystaviť svoje deti nebezpečenstvu gender ideológie. Nebojíte sa, že vám raz vaše deti môžu dať otázku: „Otec, mama, prečo ste toto dovolili?“
Istanbulský dohovor výstižne charakterizoval uznávaný kňaz otec Marián Kuffa. Ten okrem iného povedal, teraz citujem: „Gender totalita je projekt zameraný proti Bohu a rodine. Byť politikom nie je ľahké, ale byť katolíkom v politike je nesmierne vážna vec. Poblúdenia národa budú týmto politikom pripísané a my kňazi sme zodpovední, ak sme ich na to neupovedomili. Kto propaguje a pretláča genderizmus, vedomie, vedome stavia národ proti Bohu. Stačí si zobrať do rúk Bibliu, aby ste pochopili, ako sa takáto vedomá rebélia vždy skončí. Boh sa nenechá donekonečna urážať. On len dáva čas nám ľuďom zaradiť sa do správneho tábora.“ Otec Marián ďalej hovorí. „Pozývam poslancov, buďte na Božej strane a budete na dobrej strane. Pozývam vás k tomu, vo štvrtok zahlasujte za zrušenie dohovoru. Kto chráni Boží svet, bude požehnaný.“
Toľko citácia otca Mariána Kuffu a teraz môj názor laika. Ja k slovám otca Mariána dodávam, prijímam jeho pozvanie a chcem byť na Božej strane. Chcem Slovensko chrániť pred gender totalitou. Chcem, aby moje deti a deti všetkých Slovákov a Sloveniek vyrastali v rodinnom kruhu bez vplyvu cudzej ideológie. História mi dnes dáva za pravdu. Ak sa ľudstvo zrieklo Boha a začalo si samo riadiť morálku, vždy to skončilo tragicky. Vždy. Napríklad Sodoma Gomora, Rímska ríša, ale aj v novšej histórii ako Francúzska revolúcia, boľševizmus v Rusku a nacizmus v Nemecku.
Musíme si uvedomiť obrovskú zodpovednosť, ktorú máme voči Slovensku. Istanbulský dohovor mení zažité paradigmy v spoločnosti, mení pohľad na prirodzený chod života, a čo je najdôležitejšie, odporuje Bohu. Aj rozumný ateista neveriaci v existencii Boha uzná, že rozvracanie tradičnej rodiny gender ideológiou neprinesie spoločnosti nič dobré.
Viem, že sú tu medzi nami aj neveriaci, ale jedno mi verte, nikto z nás sa zodpovednosti nevyhne. Každý, či už tomu verí, alebo nie, bude niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie v tejto veci. Mňa by zaujímalo, kto má potrebu vynakladať toľko energie na pretláčanie a zavedenie týchto vecí vo svete. Len koľko peňazí a času sa vložilo do rôznych tých gender štúdií aj do samotného Istanbulského dohovoru. Veď sa ten čas i peniaze mohli využiť oveľa zmysluplnejšie.
Kto nie je schopný žiť v zmysle tradičných hodnôt a Božieho konceptu rodiny, tak nech si, nech s tým nezaťažuje ostatných. Slovensko nie je Saudská Arábia, že by sme tu riešili, kto čo robí za dverami svojej spálne, pán Poliačik. A keď už som spomenul Saudská Arábiu, ak by tam došlo na základe Istanbulského dohovoru k zlepšeniu zaobchádzania so ženami a LGBT komunitou, potom by som uznal, že niekde na svete má dohovor svoje opodstatnenie.
Stále vidím nádej pre Slovensko do budúcna. Dúfam, že vo voľbách do Európskej únie sa situácia zmení tak, že sa vyhneme osudu Rímskej ríše, ktorú zložil práve rozklad tradičných hodnôt spôsobený dobovými liberálnymi progresívcami.
Na rozum voličov v ostatných krajinách Európskej únie sa však spoliehať nemôžeme. Musíme stavať na vlastných silách, schopnostiach a hlavne tradíciách. Všetko zvládneme, pokiaľ ostaneme verní našej kresťanskej tradícii a Desatoro. V hlasovaní o tomto návrhu má každý z nás poslancov možnosť prispieť k budúcnosti Slovenska a verím, že sa nájde dosť poslancov na to, aby sme zabránili zlu hroziacemu z Istanbulu vo forme zvrátenej ideológie zabalenej do krásnych ľúbivých fráz preniknúť do našej vlasti.
Prosím vás, vážené kolegyne, kolegovia, hlasujte za budúcnosť našich, vašich detí. Nedovoľme zapracovanie nebezpečnej ideológie do našich zákonov.
Ďakujem za pozornosť.