Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri investičnej pomoci je vždy potrebné mať na pamäti, že najprv sa peniaze musia niekomu vziať, aby sa potom mohli niekomu dať. V posledných rokoch veľmi stúpajú rôzne formy finančného zaťaženia podnikateľov. Nie sú to len dane a odvody, ale rôzne iné poplatky a štátom vynútené náklady. Pred rokmi pribudlo cestné mýto. Najnovšie štát vyžaduje výmenu tisícov kusov registračných pokladníc. Aj aktuálne komplikácie okolo STK a emisných kontrol zaťažujú okrem radových občanov aj podnikateľské subjekty. To všetko nemôže končiť nikde inde ako v náraste ceny výrobku pre spotrebiteľa.
Súčasný progresívny rast cien, ktorý prerastá vo všeobecnú drahotu a chudobu širokých vrstiev obyvateľstva, nespôsobili ekonomické faktory. Je to v plnej miere dôsledok drahého štátu. Drahý štát je výsledkom štýlu vládnutia na Slovensku, štýlu, ktorý je vyprázdnený už nielen o vlastenectvo, ale často aj o odbornosť a rozvahu. Vidieť to aj na investičných pomociach, ktoré z pohľadu smerovali do iných regiónov, než bolo žiaduce.
Investičnú pomoc nemožno hodnotiť len základnou matematikou, že či je teoretický predpoklad návratu investície pre štát. Je potrebné zrátať aj nepriame dopady. Pred pridelením investičnej pomoci je nutné vyhodnotiť, čo spraví takáto zvýhodnená výroba s regionálnym či celoštátnym podnikateľským prostredím, ako ho zdeformuje a ako odradí investovať mnohých iných, ktorí sa nemôžu spoliehať na štátnu pomoc.
Investičná pomoc má vždy v sebe potenciál deformovať, a to už zo svojho princípu, že jednému nielenže nedáva, ale dokonca berie, a iný dostáva. Jeden z producentov, konkurent ostatných, tak dostáva pomoc z verejných zdrojov, ktorá znevýhodní ďalších na trhu. Vzniká tu samozrejme obrovský priestor na korupciu, čím, samozrejme, netvrdím, že každý takýto stimul nutne korupciu sprevádza.
Aký prínos pre región aj Slovensko ako celok prinesie investičná pomoc, ktorá negatívne ovplyvní zamestnanosť v konkurenčných firmách, prípadne zmení okolie novej firmy na kúsok Balkánu a Ukrajiny a v konečnom dôsledku demotivuje neprivilegovaných zamestnávateľov pri plánovaní ďalšieho rozvoja a vytváraní novým pracovných miest?
Iste sú prípady, keď vláda musí v medzinárodnom súboji o veľkú investíciu obetovať investičnú pomoc. Ak taká investičná pomoc smeruje do regiónu, kde, ako povedal pán bývalý premiér, nič nie je, tam naozaj je oveľa menšia šanca ňou niečo pokaziť ako v rozvinutom regióne s minimálnou nezamestnanosťou. Teoreticky môže byť pomoc v zaostalom regióne o niečo nákladnejšia. Môže nastať potreba rekonštrukcie cesty, výstavby bytov a ďalšej infraštruktúry. Ale radšej mať jednu novú firmu v málo rozvinutom a chudobnom regióne Slovenska, než dve nové kdesi pri Bratislave, kde v konečnom dôsledku riešia nezamestnanosť krajín Balkánu či Ukrajiny. Veľký investor v regióne s malou nezamestnanosťou vytvára ďalší tlak na zvýšenie cien nehnuteľností. Následne sa pre mladých ľudí z danej lokality stáva možnosť vlastného bývania veľmi vzdialená. Ak sa chcú osamostatniť od rodičov, musia región opustiť a odísť do regiónu, kde vlastné bývanie si dokážu získať. Nový investor im potrebné zvýšenie príjmu neprinesie, pretože úroveň platov udrží na minime pracovná sila zo zahraničia. Pracujúcim zo zahraničia iste niet čo závidieť. Ale im stačí jedna posteľ na ubytovni a aj ten slovenský plat, pretože ich rodiny žijú v krajine s oveľa nižšími životnými nákladmi, ako sú na Slovensku.
Je mnoho ďalších vecí, pre ktoré je nielen vhodné, ale priam nevyhnutné smerovať štátnu pomoc do najmenej rozvinutých okresov Slovenska. Ak tam nechcú investori ísť za cenu žiadneho stimulu, tak potom je čas si úprimne položiť otázku, prečo je tomu tak a hľadať riešenie. To, že nie je diaľnica hneď za bránou firmy, tým hlavným problémom asi nebude.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na potrebu obmedzenia trestnoprávnej imunity prezidenta Slovenskej republiky sa dá pozrieť z niekoľkých uhlov pohľadu. Svet sa vyvíja, spoločnosť a politika tiež.
Iste by málokto uvažoval nad takouto zmenou Ústavy Slovenskej republiky v časoch, keď funkciu prezidenta vykonávali Rudolf Schuster či Ivan Gašparovič. Bol to Andrej Kiska, ktorý počas svojho mandátu priniesol radikálnu zmenu v ponímaní funkcie prezidenta, a to, žiaľ, k horšiemu. Tu je na mieste otázka: Je to len osobou prezidenta ako takého, alebo či to má hlbšie príčiny? Jedna vec je tu na zamyslenie.
Kampane v prezidentských voľbách sú čoraz nákladnejšie. Priame náklady obmedzuje zákon, ale rôzne nepriame sa ťažko dajú vyčísliť. Koľko stojí taká absolútno nekritická priazeň mainstreamových médií? Napríklad. A tak nastáva situácia, keď zvolený prezident musí prejaviť vrúcnu a neskonalú vďačnosť tým, ktorí mu do prezidentského kresla pomohli. Niekedy postačuje vydať pre verejnosť nenápadné vyhlásenia typu migrant v Taliansku je aj našim migrantom, alebo že na Slovensko musíme prijať zopár tisíc migrantov, alebo že je nutné na území Slovenska vybudovať muničné sklady NATO to ako ochranu pred tzv. agresiou z Ruska. Potom treba sem-tam vrátiť nejaký zákon, ktorý niekomu v pozadí nevyhovuje. Inokedy je požiadavka zhodiť vládu a keď to nejde, tak aspoň premiéra. Iste si v tomto pléne spomeniete, ako sme tu riešili Marrákeš a podporovatelia migračného toku z Afriky na Slovensko dúfali, že prezidenta Kiska predsa len sadne do lietadla a dokument podpíše aj napriek uzneseniu parlamentu.
Preto v dnešnej turbulentnej dobe potrebujeme poistku pred zlyhaním prezidenta ako osoby. Táto poistka v istom zmysle môže pomôcť aj samotnému prezidentovi, ktorý následne nebude konfrontovaný s požiadavkami, za ktoré by mohol byť stíhaný. Napríklad požiadavka na podpis nejakého budúceho Marrákešu v rozpore s uznesením parlamentu.
Ďalší ešte možno významnejší pohľad je ten, že po zrušení imunity poslancov Národnej rady ostal prezident so svojou trestnoprávnou imunitou jediný vyčnievať, ako keby bol v pozícii stredovekého panovníka. Možnosť odvolania a trestného stíhania prezidenta zvoleného v priamej voľbe je v demokratických krajinách známa. Slovo "impeachment" poznáme z našich médií, hrozil Donaldovi Trumpovi, rovnako ako jeho predchodcom Obamovi či Clintonovi.
Predkladaný návrh slovenskej varianty impeachmentu má v sebe dostatočné množstvo poistiek, aby ochránila tento inštitút pred zneužitím. Trestnoprávna imunita by prezidentovi Slovenskej republiky naďalej ostala na výroky prednesené počas výkonu jeho funkcie podobne, ako je to v prípade poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, slobodné voľby sú jedným zo základných pilierov demokracie. Občania si v nich vyberajú svojich zástupcov, ktorí ich potom reprezentujú po určité volebné obdobie. Preto je veľmi dôležité, aby voliči mali plnú istotu v tom, že ich hlas bol spravodlivo zarátaný do výsledku volieb.
Súčasný systém zverejňovania informácií Štatistickým úradom je v mnohom dobrý. Vyžaduje však prístup k internetu aj akú-takú zručnosť v ovládaní webových stránok, to stále môže byť pre počítačovo menej zdatných problém. Na druhej strane však Štatistický úrad zverejňuje iba digitalizované údaje, ktoré by mali byť zhodné so zápisnicami volebných komisií. Kontrolovať zhodu podkladu a výsledných dát tak môžu iba tí, čo mali prístup k zápisnici príslušnej komisie a majú nejakú formu odpisu jej údajov. To je pomerne úzky okruh ľudí, predovšetkým ide o členov volebných komisií. Zverejňovaním zápisníc sa okruh ľudí s prístupom k tejto prvotnej informácii podstatne rozšíri. Už dnes sú obce, ktoré zápisnice zverejňujú dobrovoľne a nastáva čas, kedy by sa to malo stať štandardom.
Josif Stalin svojho času povedal: "Voľby nerozhodujú voliči, ale tí, čo počítajú hlasy." A na nás tu v tomto parlamentne je, aby len tieň tohto Stalinovho výroku nepadol na Slovensko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z času na čas v tomto parlamente príde do rozpravy téma zdravotníctva. Spomínajú sa rozpočty zdravotných poisťovní, dlhy nemocníc a mnoho iných vecí spojených s problémom financovania zdravotníctva. Mnoho chorôb aj úmrtí aj z dôvodov stravovania, a práve tu platí, že pre spoločnosť je lacnejšia prevencia ako riešenie úž vypuknutej choroby. Producent geneticky modifikovaných potravín využíva schopnosť geneticky pozmeneného organizmu vytvárať vo svojom tele chemické zlúčeniny, ktoré prirodzený rastlinný alebo živočíšny druh vo svojom tele nemá, prípadne ich aj má, ale s nižším obsahom. A tak vďaka týmto chemickým zlúčeninám, dosiahne pestovateľ či chovateľ vyššie výnosy, väčšiu odolnosť voči škodcom a chorobám a ďalšie benefity, napr. dlhšiu skladovateľnosť.
Je však úplne logické, že tieto chemické zlúčeniny môžu mať istú mieru negatívneho vplyvu aj na ľudský organizmus. Návrh zákona nerieši bezpečnosť či nebezpečnosť konkrétnych potravín, ale rieši právo spotrebiteľa byť vždy jasne informovaný o tom, že si kupuje potravinársky výrobok obsahujúci geneticky pozmenený organizmus. Občan-spotrebiteľ by sa tak bez nutnosti skúmania často miniatúrnych textov mohol rozhodnúť, či sa daný výrobok kúpi, alebo dá prednosť výrobku z geneticky nemodifikovaných rastlín alebo zvierat. Niet dôvod tolerovať rôzne formy sťažovania prístupu k tejto pre spotrebiteľa podstatnej informácie. Zvlášť pri väčších rodinných nákupoch je časovo náročné prelúskať zloženie všetkých nakúpených potravín a tak spotrebiteľ až doma zistí, že kúpil niečo, čomu sa chcel vyhnúť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Marian Kotleba, Martin Beluský a Stanislav Drobný.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie jednoznačnej informovanosti spotrebiteľa o tom, že potravinový výrobok obsahuje suroviny z geneticky modifikovaných organizmov. Geneticky modifikovaný organizmus je organizmus, ktorého genetický základ bol zmenený pomocou génových technológií. V praxi sa zvyčajne vyberie úsek DNA, nositeľky genetickej informácie, z jedného organizmu a vloží do DNA organizmu iného. To je možné uskutočniť aj medzi nepríbuznými druhmi, je dokonca možný prenos DNA z rastlín do zvierat a naopak.
Od pestovania a chovu geneticky modifikovaných organizmov sa očakáva predovšetkým vyššia produkcia potravín, nižšie náklady pri ich výrobe a spracovaní a v niektorých prípadoch aj zlepšenie kvality potravín. Mnohí vedci však upozorňujú na riziká ohľadom nepredvídateľnosti dôsledkov pri výrobe a konzumácii takýchto potravín. Môže nastať zvýšený výskyt rôznych chorôb u ľudí i zvierat, zvýšený výskyt alergií, rezistencia patogénov voči antibiotikám, ohrozenie prírodných ekosystémov a mnohé iné nežiaduce dôsledky. Každá genetická modifikácia je svojím spôsobom jedinečná podľa materiálu, ktorý sa spája. Následne niektorá geneticky modifikovaná potravina môže byť neškodná, iná naproti tomu vysoko riziková. Spotrebiteľ by mal preto mať k dispozícii už na prvý pohľad jasnú informáciu o prítomnosti geneticky upravovaných surovín v potravine. Ostane potom na ňom, aby sa rozhodol, či si konkrétnu potravinu kúpi aj s obsahom geneticky modifikovaných surovín alebo dá prednosť potravine získanej bez genetickej modifikácie. Nie je v spoločenskom záujme, aby sa potravina z geneticky modifikovaných surovín predávala v niektorých prípadoch len vďaka tomu, že sa výrobcovi podarilo danú informáciu pred spotrebiteľom skryť niekde v miniatúrnom texte o menej významných vlastnostiach výrobku.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (tlač 1538). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Stando, myslím, že si to našim kolegom z SaS zrozumiteľne vysvetlil a na názorných príkladoch ukázal, kam siaha ich tzv. odbornosť, ktorou sa tu akože prezentujú. Poukázal si aj na odlišný uhol pohľadu, na pojem "zdravý rozum". Ich liberálne vnímanie a prezentovanie pojmu "zdravý rozum" sa pre väčšinovú časť rozumnej spoločnosti javí ako "zbohom, zdravý rozum". Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Nechcel som reagovať, ale musím.
Vážená pani kolegyňa Zimenová, nestačím sa čudovať a som v nemom úžase. Mám len jednu otázku. Vy si uvedomujete, že sa nachádzate a rečníte v budove Národnej rady Slovenskej republiky? Opakujem, Slovenskej republiky. Lebo ako som vás počúval, ako aj vašich kolegov zo strany SaS, som nadobudol pocit, že sedím asi v budove Národnej rady nejakej nesvojprávnej multikulty krajiny. Dúfam, že ste pochopili, čo som vám chcel tým povedať, ja nechápavý, ako ste sa vyjadrili o tých, ktorí sa snažia chrániť vlastný štátny jazyk a nesúhlasia s vašou liberálnou protinárodnou aktivitou ohrozujúcou používanie štátneho jazyka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z predloženého materiálu vyplýva, že cieľom vyslania našej jednotky je údajné odstrašenie Ruska od akejsi agresie. Nielen zo súpisu počtu mužstva a výzbroje tohto nášho "expedičného zboru" je jasné, že z vojenského a taktického hľadiska je táto aktivita NATO čistým nezmyslom a fraškou. Táto aktivita priam evokuje spomienky na osobnosť našej vojensko-knižnej histórie z našej mladosti na "Dobrého vojaka Švejka". Toho Jozefa Švejka s barlami na vozíku, tlačeného pani Müllerovou, s jeho legendárnym pokrikom "Na Belehrad a túto vojnu vyhrajeme!"
Prípadná vojna v dnešnej geopolitickej konštalácii by sa nevyhla nasadeniu jadrových síl a tie sú v prípade Ruska naozaj odstrašujúce. Akákoľvek civilizácia na Slovensku a v Európe by v dôsledku radiácie a jadrovej zimy zanikla. A to aj v prípade, ak by jadrové nálože nevybuchli priamo na Slovensku, rovnako aj v prípade, ak by Rusko bolo prvým úderom zničené a explodovala by iba ich odvetná sústava jadrových zbraní, poslednej odplaty, známa ako mŕtva ruka či perimeter. A ak by sa aj nejakým zázrakom jadrové zbrane nepoužili, kto by ako ten Švejk tiahol do vojny "Za Junckera pána a jeho rodinu!"?
O profesionálnych vojakov by sme prišli v prvých dňoch vojny a koho by sme mobilizovali? Tú časť dnešnej mládeže, ktorá si v škole osvojila výchovu k liberalizmu, progresivite, nenávisti k vlasti a vlastnému národu? Pri ich úrovni vojenskej kvality by aj románový Jozef Švejk bol nielen dobrým vojakom, ale minimálne členom špeciálnej jednotky. Zamyslime sa logicky. Západ nemá z koho svoje stavy v prípade vojnového konfliktu dopĺňať, kým Rusko stále nezabudlo na brannú prípravu svojho obyvateľstva. Tam sú, na rozdiel od nás, aktivity typu "slovenskí branci" vítané už od základných škôl. Aké má toto dobrodružstvo význam, ak vojenský význam neexistuje? Vidím v tom snahu bruselských elít zakryť pred vlastným obyvateľstvom vlastné spoločenské problémy vytvorením obrazu vonkajšieho nepriateľa.
Bude nám tu chudoba, ceny rastú, znižuje sa úroveň zdravotnej starostlivosti a systém prináša svojim obyvateľom jednu komplikáciu za druhou. Najnovšie schválením nariadenia Európskej únie obšťastnil svojou genialitou vlastníkov motorových vozidiel, so zmenami týkajúcich sa STK a emisnej kontroly. Ale za to bruselské elity mediálne trúbia, ako ochránia občanov pred tzv. ruskou agresiou a určite aj pred agresiou z Marsu. Naši čelní predstavitelia si občas zájdu do Ruska povedať pár pekných slov a urobiť selfie. Prečo nie? Potrebujeme odtiaľ dovážať strategické suroviny. Aby bolo čím Rusku zaplatiť, potrebujeme vyvážať naše výrobky a ideálne priamo do Ruska. Ale kvôli sankciám to údajne nie je možné. Zaujímavé, že sa vyžaduje dodržiavanie sankcií od najchudobnejších členských štátov Európskej únie. Zaujímavé, že tých veľkých a ekonomicky silných členských štátov sa to nejak netýka. Zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou nedosiahneme inak, len naozaj musíme, ako to dievčatko z Andersenovej rozprávky "Cisárove nové šaty" nájsť odvahu povedať, že kráľ je nahý. Kto chce, nech sa tejto šaškárne zúčastňuje, ale na Slovensku nemáme žiadne poznatky o tom, že by ruské vojská mienili začať III. svetovú vojnu. Inak sme ako štát Ruskej federácii na smiech, a to nielen počtom a výzbrojou nášho kontingentu, ale aj s celou zahraničnou politikou štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Gáborovi Gálovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V zmysle zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ďalej budem používať len skratku ZVJS, je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní zákonom vymedzené úlohy, pričom je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. ZVJS prezentoval svoj zámer získať nové karabíny v štandardnom kalibri 9 mm Luger s tým, že tieto majú nahradiť zastaralé samopaly, vzor 58, ktoré sú pre potreby ZVJS v niektorých aplikáciách nevyhovujúce. Ako protihodnotu mal ZVJS ponúknuť staršie zbrane, ktoré má alebo mal vo svojom majetku, pričom slovenský výrobca vyjadril o tento spôsob zámeny záujem.
Samotný proces mal prebehnúť formou verejnej súťaže tak, aby sa mali možnosť zapojiť i ďalší záujemcovia. Víťaz sa mal vybrať podľa kritérií najväčšej protihodnoty za balík použitých zbraní.
Dňa 4. 9. 2018 sa na strelnici Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov uskutočnila prezentácia produktov slovenského výrobcu v kalibri 9 mm Luger. Prezentácia sa uskutočnila na žiadosť ZVJS a zúčastnil sa jej i generálny riaditeľ generál Ing. Milan Ivan. Počas prezentácie sa zástupcovia ZVJS vyjadrovali k predvádzaniu výrobkov veľmi kladne, a to i po prezentácii s praktickou ukážkou, pričom nemali žiadne výhrady ani pripomienky. Napriek tomu, že už od vyššie uvedenej prezentácie uplynulo viac ako osem mesiacov, súťaž vypísaná nebola.
Na základe vyššie uvedených skutočností si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Má ešte aktuálne ZVJS záujem o prezbrojenie na karabíny v kalibri 9 mm Luger?
2. V akom stave sa v súčasnosti nachádza súťaž na získanie karabín v štandardnom kalibri 9 mm Luger výmenou za zastaralé zbrane, pištole a revolvery vo výzbroji ZVJS?
Ďakujem za pozornosť.