Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, poviem pravdu, keď počujem slovné spojenie americký poradca, je mi zle. Je to de facto inštitút či funkcia, či zamestnanie, ktoré sa neslávne preslávilo v nespočetných konfliktoch naprieč celou zemeguľou. Tieto konflikty si vyžiadali milióny obetí tak vojakov, ako aj civilistov. Ako som už spomenul vo faktickej poznámke, títo tzv. poradcovia, dokonca niektorí z nich boli špecializovaní na mučenie, cvičili rôzne eskadry smrti, ktoré vraždili, mučili, znásilňovali.
Ja osobne to vnímam tak, že je jedno, či tu prídu štyria, piati, sto alebo dvesto, už tu budú a za nimi prídu ďalší. Zo Slovenska a Čiech odišli vojská Sovietskeho zväzu. Vyprázdnený priestor Varšavskej zmluvy okamžite zabralo NATO a my sme sa do toho chomúta navliekli sami. Teraz si po vzore Biľaka, Indru, Koldera, Švestku opäť pozývame cudzích vojakov. Tí starší, ktorí sú tu, pamätajú si tie mená, čo boli všade na stenách. Toto je nezvratný začiatok toho, že v prípade vojnového konfliktu budeme prvosledový terč, ako som to už v parlamente niekoľkokrát povedal.
Každý, kto púšťa na základe hocijakej zmluvy čo i len jedného jediného cudzieho vojaka na svoje územie, je kombinácia troch slov, to je vlastizradca, vlastizradca a ešte raz vlastizradca. Každá krajina, kde vstúpila baganča amerického vojaka desiatky rokov dozadu, to trpko oľutovala.
A teraz tu a v tomto dokumente nám títo vlastizradcovia, vlastizradcovia a ešte raz vlastizradcovia dávajú návrh na posvätenie prítomnosti tejto krvavej baganče. Ani sa netaja tým, že je to len ďalší krok v sérii krokov na zotročenie, úplné zotročenie. Svedčia o tom slová, citujem, je to priamo v tom návrhu: „vytvára bázu na rozvoj bilaterálnej spolupráce v tejto oblasti“.
Aby som to vysvetlil menej chápavým, prirovnám túto bázu ku zhubnému nádoru, z ktorého sa budú skôr či neskôr šíriť metastázy. Táto báza je len oficiálny začiatok. Je to alfa, ktorá má, ktorú má posvätiť Národná rada. Naša slovenská Národná rada tu v tejto miestnosti, táto Národná rada má vykonať vlastizradu, požehnať svojou vlastnou samovraždu. A toto je, prosím pekne, omega, lebo všade, kde je alfa, začiatok, je aj koniec, to je omega.
Našim vlastizradcom nestačí, že sa cez naše územie preháňajú americkí vojaci, resp. vojaci NATO. Našim vlastizradcom nestačí pelech špiónov a poradcov na ohradenej ambasáde USA. Našim vlastizradcom nestačí ani vlastizradca a úžerník, a ako sa často hovorí, aj daňový podvodník v bývalom pionierskom paláci. Naši vlastizradcovia chcú, aby volení zástupcovia ľudu, to je poslanci Národnej rady, si pošpinili prsty a tiež aj hlasovacie tlačítka touto donebavolajúcou drzosťou. Každý, kto túto skutočnosť chce presadiť, nech pamätá na stručný zoznam výčinov tejto vražednej krajiny, ktorej začiatok je navždy spojený s vyvražďovaním Indiánov a bizónov. Začnem v rokoch 50. minulého storočia:
1953 - akcia vo Filipínach - tisíce mŕtvych; 1950 - americké potlačenie povstania v Portoriku - tisíce mŕtvych; v rokoch 1950 až 1953 - americký zásah v Kórei - státisíce mŕtvych Kórejcov plus následné hromadné vraždenie desiatok tisícov politických väzňov; 1950 - počiatok americkej pomoci Francúzom vo Vietname, začalo to s poradcami ako u nás; 1953 - 1964 rozvrat, rozvrat britskej Guyany, takisto americkí poradcovia; 1956 - vojenská pomoc tibetským povstalcom proti Číne, najprv poradcovia, potom financie, potom zbrane; 1958 - rozvrat Indonézie; 1958 - okupácia Libanonu; 1958 - konfrontácia s Panamou; 1958 - americkí poradcovia pri povstaní v Indonézii; 1959 - napadnutie Laosu; 1959 - americkí poradcovia pri potlačení povstania na Haiti.
1960 - americkí poradcovia pri prevrate v Ekvádore; 1960 - agresia v Guatemale; 1960 - vojenský prevrat v Salvadore; 1961 - zavraždenie zvoleného prezidenta Patricea Lumumbu v Afrike; 1961 - Američania..., pardon, to nebolo v Afrike, 1961 - Američania zabíjajú svojho dosadeného diktátora Trujilla v Dominikánskej republike, tiež majú v tom prsty poradcovia; 1961 - agresia voči Kube; 1962 - americkí poradcovia pri potlačení povstania v Guatemale; 1963 -1966 - 23-tisíc vojakov pri potlačení povstania v Dominikánskej republike. Samozrejme, najprv prišli poradcovia. 1963 - rozvrat v Iráne; 1964 - podpora vojenského prevratu v Brazílii; 1967 - podpora vojenského prevratu v Grécku; 1965 - prevrat v Indonézii, 0,5 mil. mŕtvych; 1965 - 1973 - vojna vo Vietname, milióny mŕtvych, vojská plus poradcovia, ktorí cvičili juhokórejských vojakov, juhovietnamských vojakov; 1966 - poradcovia pri vyvražďovaní Indiánov v Guatemale, ktoré sa, ktorí sa nechceli vzdať svojej vlastnej pôdy.
1970 - americkí poradcovia na mučenie v Uruguaji, Americká škola sa to volalo v preklade; 1971 - 1973 - bombardovanie Laosu; 1972 - agresia v Nikarague; 1973 - zariadenie prevratu v Chile; 1973 - vojenská pomoc a poradcovia pri prevrate v Uruguaji; 1974 - podpora prevratu na Cypre; 1975 - podpora amerických vojakov pri marockom obsadení západnej Sahary; 1975 - 2002 - zástupná vojna so Sovietskym zväzom v Angole; 1975 - 2003 - podpora genocídy v Timore, kde zo 600-tisíc obyvateľov bolo vyvraždených 200-tisíc; 1978 - Guatemala, 20-tisíc mŕtvych. Vražedného diktátora Garciu kto podporoval? Nuž opäť americká baganča, americké peniaze a americkí poradcovia. 1979 - 1981 - puč a invázia žoldnierov sa Seychelách. Opäť, opäť tam boli paprče americkej rozviedky a ich tzv. poradcovia.
1979 -1989 - podpora povstalcov v Afganistane, ktorí sa nakoniec obrátili proti nim. To je americká vlastnosť, najprv niekoho vyzbroja a podporujú a potom ho zabijú. Ako toho krásavca bradatého. 1980 - 1982 - občianska vojna v Salvádore. Americkí poradcovia preškolili a vyškolili eskadry smrti takisto ako v ďalších krajinách strednej Ameriky, 75-tisíc mŕtvych; 1980 - Kambodža - USA, Nemecko a Švédsko dodávajú zbrane Červeným Kmérom už po zvrhnutí ich vlády, potom ešte desať rokov teraz s tými ich zbraňami a s ich poradcami terorizovali Kambodžu; 1980 - tisíce zabitých demonštrantov Južnej Kórei v meste Gwangju - opäť tam bola americká pomoc finančná aj poradenská. Poradenstvo nadovšetko, pán minister. 1984 - nastala taká zvláštna situácia. Polapili amerických agentov a poradcov pri kladení mín pri Nikarague. Medzinárodný súdny dvor to dokonca riešil. Pokuta bola určená na 18 mld. dolárov. Čo si myslíte, zaplatili to? Haha. 1985 - vyslanie odborníkov na mučenie a poradcov pre nikaragujských Contras; 1986 - bombardovanie Tripolisu a Benghází; 1987 - nevyprovokovaný útok na iránsku loď a zničenie iránskych ropných plošín; 1986 - podpora vraždenia v Kolumbii, poradcovia v akcii; 1987 - 1988 - pomoc Iraku vo vojne proti Iránu. Hovoria, také veci sa hovoria, že práve USA a Británia tam dodali ten smrtiaci plyn, ktorý bol použitý v dedine Halabdža, čo bolo okolo 5-6-tisíc mŕtvych. 1988 - invázia vojsk a poradcov do Hondurasu; 1989 - ozbrojený zásah v Paname; 1989 - americkí vojaci a poradcovia potláčajú nepokoje na Panenských ostrovoch.
1992 - 1994 - okupácia Somálska; 1993 - 1995 - bombardovanie Srbov; 1995 - bombardovanie letísk Srbskej Krajiny; 1996 - americkí poradcovia vo vojne v Kongu. To bola tá známa vojna o diamanty a tak ďalej. 1998 - zničenie továrne na lieky v Sudáne pod falošnou zámienkou, že sa tam vyrábajú nejaké plyny. No nakoniec skončilo to tak, že celý Sudán nemá lieky.
1999 - najväčší zločin v histórii posledných desaťročí v Európe, to je bombardovanie Juhoslávie a podpora teroristov z UCK, peniaze, zbrane aj poradcovia pri UCK;
2001 - invázia do Afganistanu. A túto krvavú históriu vojakov, amerických vojakov, poradcov dokončím spomenutím rozvratu Sýrie, Iraku a Líbye.
Myslíte si, pán minister, že takýchto poradcov nám treba, aj keď sú, najprv je ich málo, potom sa rozkotia ako mačky a myši?
Ďakujem za slovo.
