Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.5.2016 o 16:11 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 9:24 - 9:26 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Je to presne tak. Ďakujem za obe faktické poznámky a myslím si, že ak je diskusia, ktorá nemá byť len pre diskusiu, ale má mať aj nejaký záver, tak záverom by som chcel povedať, že dve normy, ktoré sa tu budú musieť čím skôr objaviť a možno už na nasledujúcu schôdzu, a to je úprava zákona o fungovaní týchto troch kultúrnych fondov, lebo ja som sa snažil hovoriť aj o fonde na podporu umenia a totižto je to dôležité povedať, pretože ak chcem urobiť poriadok, tak musím sa na to pozrieť nielen tak, že si nechám rozhádzaný na dvore celý veľký - a nazvem to až takými expresívnymi slovami - bordel a snažím sa stavať nejakú fasádu, ale musím urobiť najprv poriadok aj s tou históriou. Proste keď tu máme šesť, do budúcna šesť typov fondov v rámci kultúrneho sektora, tak si myslím, že nerobíme celkom dobre. Viem si predstaviť dva, je to na diskusiu, akým spôsobom, akým spôsobom zabezpečiť viaczdrojové financovanie. No a to je teda legislatívne nastavenie.
A druhé je - a do tej debaty pozývam - je zákon o mecenášstve, donorstve a sponzoringu, presne zadefinovanej strešnej normy, aby sa nám nestávalo to, že máme tu nejaké protežované výseky ľudskej činnosti, ako je šport, pretože v zákone o športe sa to čiastočne podarilo a kultúra zostala bokom. Ak niečo protežujem na úkor čohosi iného, tak vieme, že to nie je dobrý stav. Čiže mať strešnú normu o donorstve, sponzorstve a darcovstve je výzvou pre toto plénum na toto volebné obdobie z môjho pohľadu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.5.2016 9:02 - 9:21 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k návrhu zákona, ktorý podľa mňa bol niekoľkokrát umelo prerušený, táto rozprava, a tým, že som spravodajca tohoto bodu, tak by som sa chcel vyjadriť aj podľa mňa nie k veľmi milej situácii, ktorá sa deje v pléne tohto parlamentu. Chcel by som tomu venovať možno päť minút na začiatku, pretože sme boli za opozíciu obvinení a situácia je taká, že priamo tuná pánom predsedajúcim a podpredsedom parlamentu, že máme snahu vyrábať z pléna parlamentu holubník.
Vážený pán predsedajúci, holubník je to, keď bod, ktorý jedná o zrušení dvojpercentného odvodu do kultúrnych fondov je umelo počas rozpravy prerušený organizovaním tajnej voľby a tajná voľba dopadne tak, že je spochybnený proces kontroly, skrutátori za opozíciu sa vyjadria, že voľba nebola komfortná, zasadne grémium, grémium vyhodnotí proces ako závadný, ale situácia dopadne tak, že voľba je platná. Pán predsedajúci súčasne a podpredseda parlamentu má dokonca snahu toto skomentovať aj na Facebooku, neviem, či to robí on alebo jeho kolegovia. Ja by som pre účely toho, čo pri tomto bode reprezentujem, a to je spravodajca, chcel uviesť tri nasledujúce skutočnosti.
Po prvé, pán, chcel by som sa ospravedlniť pánovi poslancovi Marčekovi, keďže do tejto žabomyšej vojny bol zatiahnutý úplne umelo.
Druhá vec, ktorá bola podstatná pri vzniku môjho spravodajského postu, je, že som bol dvakrát informovaný o tom, že pán poslanec Marček môže byť vymenený, bol oslovený pán poslanec Tittel, bol som oslovený ja, situácia vznikla iba a len tak, že keďže sme tu boli všetci, bol tu pán poslanec Marček, bol tu pán poslanec Tittel, bol som tu aj ja, sme sa dohodli, že spravodajcovať tento bod budem ja. V súlade s rokovacím poriadkom som išiel za predsedajúcim pánom podpredsedom Hrnčiarom. Pán podpredseda Hrnčiar, tak ako určuje rokovací poriadok a v prísnom súlade, nie žiadne holubníky, ako to bolo pri tajnej voľbe, ohlásil ako spravodajcu tohto bodu mňa. Odvtedy som sa ujal tohoto postu a pri tomto bode vystupujem ako spravodajca. Je to absolútne bežná prax, nie je to žiadny holubník, je to proste situácia, ktorá v tomto parlamente nastáva stále. Je to obrovská formalita a z môjho pohľadu pri spravodajcovaní chcem požiadať kolegov z opozície, aby sme tento prísny formalizmus strážili a som teda zvedavý, keď budeme preberať mohutné zákony, ako je napríklad zákon o štátnom rozpočte, kde je takisto výborom určený spravodajca a budeme túto vec formalizovať až do tej miery, ako má snahu teraz pán podpredseda parlamentu a súčasne aj ten, kto vedie schôdzu. Budeme trvať na tom, že ten spravodajca tu bude tých päť, šesť, sedem dní sedieť.
Myslím si, že, ešte raz to zdôrazním, keďže pán kolega Marček prišiel teraz, chcem sa za túto situáciu ospravedlniť, nie je to bežná vec, potvrdzujem to, že sme v sále boli všetci, urobili sme jednu z bežných vecí, oznámili sme predsedajúcemu, čiže tomu, kto schôdzu vedie, že sa na tomto poste vymeníme. V súlade s rokovacím poriadkom pán Hrnčiar túto skutočnosť oznámil a preto si myslím, že túto búrku v pohári vody, tento prísny formalizmus a na druhej strane veľkú neslušnosť, keď niečo napíšem na Facebooku a nedovolím kolegovi, aby to mohol okomentovať, ako to spravil pán predsedajúci teraz, je len a len neslušné.
Držím palce predsedovi parlamentu v jeho snahe, ktorá sa možno ohlasuje príliš veľkými slovami. Ohlasujú ju dodržiavaním politickej kultúry. Ja len prosím, aby sme tu boli minimálne slušní. Nepotrebujeme to ťahať hneď pri každej príležitosti na najvyššiu možnú úroveň a rozprávať o parametroch politickej kultúry, úplne stačí na začiatok, keď sa budeme správať medzi sebou slušne, kultúrne a nebudeme viesť vojny, žabomyšie vojny, ktoré naozaj nezaujímajú nikoho.
Výmena na poste spravodajcu nie je nič, čo by zaujímalo kohokoľvek iného, kto je mimo tohoto pléna a preto obvinenie z klamstva a vypínania kamier a podobne a dokonca úplne najväčšia lož, ktorú zverejnil pán predsedajúci na svojom Facebooku, že som sa vraj vyhrážal nejakým mediálnym ničením, je úplná hlúposť. Nemám vplyv na médiá - žiadne tu nie sú - tak, aby som ja mohol cez hlúpu tému výmeny spravodajcu niekoho mediálne ničiť. Nemám dokonca ani takú ambíciu. Ďakujem.
K predmetu návrhu zákona. Keďže sme mali túto rozpravu niekoľkokrát prerušenú, dovolím si na začiatok povedať pár slov k legislatívnemu zámeru a pár slov k tomu, či tento legislatívny zámer ide dobrou cestou alebo zlou cestou. Včera sme začali rozprávať o tom, že financovanie kultúry, respektíve financovanie, samofinancovanie kultúry by malo mať tri základné parametre alebo mali by sme sa na to dívať optikou troch základných entít.
Prvá je, ako nám peniaze do kultúry vznikajú alebo odkiaľ chodia, ďalšia je, kto o nich rozhoduje a ako je drahé to rozhodovanie a tretia je, akým spravodlivým a transparentným spôsobom sa to samotné rozdeľovanie deje. Máme na Slovensku niekoľko typov fondov, kultúrnych, a to je ten prvý balík. Čiže kto peniaze zbiera, akým spôsobom sú tieto fondy financované alebo fandrézované a tieto typy fondov je podľa mňa minimálne načase začať riešiť komplexne. Často sa tu používa aj slovo systémov.
Čiže aby sme len pre predstavu povedali, ktoré typy fondov tu sú. Sú tu veľmi staré a z histórie a z tradície sú tri a zákonom č. 13/1993, ktorý sa snažíme týmto legislatívnym návrhom meniť, nám stále zostávajú. Tieto tri fondy literárny, hudobný, pardon - literárny, hudobný a výtvarný - sú teda fandrézované v zásade z dvoch základných zdrojov. Koncesionársky poplatok, ako uvádza dikcia zákona, alebo ten novší termín úhrady za služby verejnosti je jeden z pilierov financovania týchto fondov a teda tretíkrát oznamujem tomuto plénu, že ak platíte doma za zásuvku alebo zástrčku a mysliac si, že platíte za médium verejnej služby, nie, pilierovo financujete aj tieto tri fondy. Je to v zákone v § 15 a 16, je to urobené zhruba tým istým spôsobom, ako fungujú kolektívne ochranky, to znamená SOZA a podobne, čiže 0,14 % z koncesionárskych poplatkov za používanie a 0,1 pre rozhlasové vyhlásenie a 0,1 % za televízne. Asi nemá zmysel, každý si to vie pozrieť, ten zákon v zásade nie je veľmi zložitý, podľa mňa by potreboval úpravu ako celok. Prečo by potreboval úpravu ako celok? Pretože okrem tých troch fondov v zásade na tomto dvojpercentnom financovaní a financovaní z koncesionárskeho poplatku máme audiovizuálny fond, máme fond na podporu umenia a chceme vyrobiť fond na podporu menšinových kultúr. Šesť fondov, šesť manažmentov, šesť spôsobov, akým - a to je tá druhá kategória - sú manažované, de facto získavané a rozdeľované prostriedky do kultúry. Myslím si, že je absolútne jednoduché vyrátať, že ak by sme sa dostali v diskusii tak ďaleko, že by sme vytvorili jednu grantovú schému, čiže jeden mohutný kultúrny fond alebo fond na podporu kreatívy, urobíme v zásade tri základné veci. Stransparentníme, urobíme vyššiu mieru spravodlivosti a ušetríme finančné prostriedky na manažovanie týchto fondov. Včera v debate zaznela, a to dáme ako príklad no, akým spôsobom je financovaný tento typ fondov, kde my hovoríme o zrušení dvojpercentného odvodu. Kapacita tohoto fondu je jedna celá alebo 1 150-tisíc, grantová schéma rozdeľuje 600-tisíc. Čiže zhruba 50 % tohto fondu sa míňa na jeho vlastnú funkciu alebo jeho vlastnú činnosť v zmysle manažmentu a takže takmer 50 % z toho, čo dokáže vybrať, minie iba na svoju vlastnú existenciu. Z môjho pohľadu je to o 550-tisíc eur menej v kultúre, menej v kreatíve, menej v podpore toho, čo by bolo asi to najlepšie, čiže sa dostane na podporu kreatívcov, literátov a podobne.
Dám iný príklad, keďže mám aj inú schému, schéma financovania fondu na podporu umenia je iná. Tam sa bavíme o 15 miliónoch eur, 10 miliónov eur z bývalej kapitoly kultúry, čiže to, čo tam posiela ministerstvo kultúry, 5 miliónov eur z Tiposu. Tam je schéma financovania priamo v zákone a dokonca na centrálnom registri zmlúv si môžete prečítať, že je financovaný 4 % z tohto objemu. Čiže 4 % z 15 miliónov eur nás stojí Fond na podporu umenia.
Ďalšia schéma - audiovizuálny fond. Myslím si, že pre účely debaty nie je dôležité teraz rozorvať jednu po druhej, ale je dôležité spraviť a otvoriť naozaj komplexnú a systémovú debatu a ja hovorím, že mal by som chuť predložiť pozmeňujúci návrh alebo teda procedurálny návrh, aby sme sa o tejto téme pobavili hlbšie a predložili to ako celok a teda možno sa zamysleli nad tým, či celkovú tému nespracovať tak, že nielen zrušenie 2-percentného odvodu, ale aj vyriešenie toho, akým spôsobom budú fondy u nás fungovať, minimálne tieto tri. Tá zmena je síce viac paragrafových, pripravených paragrafov, ale pýtal som sa na začiatku, či ideme správnym smerom alebo správnou cestou a myslím si, že zrušenie 2-percentného odvodu ako neoprávnenej dane je tá správna cesta. Pretože ak by sme tieto fondy zjednotili, ušetríme peniaze na troch manažmentoch, ak by sme týmto fondom nedali pilierovú zdrojovosť iba z koncesionárskeho poplatku, ale pozreli si aj to, že používateľom hudobných a literárnych diel nie je len verejnoprávny rozhlas, ale všetky rádiá a ak by sme sa pozreli na to, že používateľom výtvarných, hudobných a literárnych diel nie je len STV1 a STV2, ale všetky televízie, tak by sme vedeli odpovedať na tú základnú otázku, čím nahradíme 2-percentný výpadok tejto neoprávnenej dane na začiatok.
Následne, a to už poviem do malej ambície programového vyhlásenia vlády a aj z môjho pohľadu následného legislatívneho plánu vlády, že by sme potrebovali vtiahnuť vyššiu mieru súkromného sektora, tento súkromný sektor motivovali a dostali podporu kultúry tam, kde v rámci Európy bola vždy, a to, že stojí, že stojí a padá vždy na donorstve, sponzorstve alebo mecenášstve.
Ak je v programovom vyhlásení vlády napísané iba to, že budeme sa zaoberať nejakými sponzorskými zmluvami, sme stále iba vykročení na pol kroku. Preto si myslím, že zákon o donorstve, mecenášstve a sponzorstve je výzva pre toto plénum a ak to nepredloží vláda, bohužiaľ, bohu vďaka, uvidíme, predložíme to my.
Takže dvojpercentný, zrušenie 2-percentného odvodu je podľa mňa prvý a ten menší krok na základe toho, aby sme sa zamysleli nad efektívnou, spravodlivou a dobre podporenou a dobre zorganizovanou podporou kultúry. Zopakujem, že šesť typov fondov míňa viac peňazí na svoju vlastnú existenciu, ako keby to bol jeden alebo dva mohutné fondy s - a teraz - transparentnou, spravodlivou a efektívnou štruktúrou získavania peňazí a ich prerozdeľovania. Je to základná manažérska logika, je to to, čo by sme slovenskej kultúre mohli darovať. Čo to potrebuje? Potrebuje to odvážneho ministra kultúry, ktorý s týmto legislatívnym návrhom príde, poprosí plénum parlamentu, aby sme v kultúre a v tejto fondovej "police makeing" vykročili tak troška odvážnejšie a jasné, že pri vnímaní všetkých možných záujmov a ich spájaní, čo politici majú robiť, vysvetlili, že my a naším prioritným záujmom je viac peňazí do kultúry a ich míňanie takým spôsobom, aby sme neživili manažmenty, ale ľudí kreatívy. To je základná výzva. Tým pádom si vieme odpovedať aj na mnohé iné otázky.
Takže ja tento návrh zákona podporím alebo novelu zákona podporím, pretože je v súlade s tým, čo chcem predkladať aj na nasledujúcej schôdzi. Hovoril som o tom širšie, na nasledujúcu schôdzu treba priniesť a prinesiem komplexný návrh spracovania riešenia otázky kultúrnych fondov, minimálne výseku týchto troch - hudobný, literárny a výtvarný - a skúsime túto debatu pre ľudí, ktorí sú ad jedna z výboru pre médiá a kultúru a ad jedna celé plénum poprosiť, aby sme tento typ debaty posunuli do spoločnosti a možno vyvinuli účinný tlak aj na ministerstvo kultúry, aby sme toho odvážneho ministra našli a konečne sme našli aj zdroje a aj spravodlivosť a aj efektivitu a aj transparentnosť pri financovaní kultúry. V kultúre je totižto málo peňazí, je to rezort taký ten popoluškovský, vždycky na chvoste, a ja už len na konci môjho vstupu voľne parafrázujem jednu z prvých viet výseku programového vyhlásenia vlády pre kultúrnu politiku, kde chce samotný minister odstraňovať vnímanie kultúry veľmi marxisticky, ale napísal tam, že chce odstrániť vnímanie kultúry ako nadstavbu.
Takže dúfam, že aj tento vstup do tej debaty mu v tomto pomôže a zároveň mu pomôže to, aby prestal vnímať kultúru ako, a zase citujem s programového vyhlásenia vlády: "neuchopiteľný spoločenský kapitál". V rámci debaty o fondoch, zdrojoch a peniazoch my vieme, že kultúra je vysoko, vysoko, vysoko uchopiteľný spoločenský kapitál a čím lepšie ho uchopiť budeme vedieť, tým lepšie sa nám tu bude žiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.5.2016 18:56 - 19:00 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, parlamentná rozprava má svoje úskalia, témy sa nám prelínajú. A v kontinuite toho, čo sme hovorili pri písomnej časti rozpravy o tomto návrhu zákona, ktorý sa môže niekomu zdať veľmi jednoduchý a triviálny, by som chcel doplniť ešte niekoľko základných faktov. Ony sú v zásade tri.
Prvá vec je, že nikto, nikto, ani navrhovateľ, ak som si prečítal dobre dôvodovú správu, ani nikto, kto ohlásil svoju ambíciu tento návrh zákona, resp. novelu fungovania zákona č. 13/1993 Z. z. podporiť, nemá ambíciu ublížiť slovenskej kultúre.
Druhá vec, ktorú je veľmi podstatné povedať, je, že existuje reálna snaha slovenskej kultúre, naopak, pomôcť. Slovenskej kultúre, kultúrnosti a hlavne zdrojom pomôže to, ak budeme mať nastavené spravodlivé mechanizmy toho, kde peniaze vznikať majú, spravodlivé mechanizmy, ktoré peniaze používajú takpovediac na svoj vlastný chod, a spravodlivé mechanizmy, ktoré budú tieto peniaze rozdeľovať. To sa, bohužiaľ, pri súčasnom a platnom znení zákona č. 13/1993 Z. z. nedeje.
Veľmi sme sa zamerali na tú prvú časť, čo je aj obsahom tohto návrhu zákona, a to je, kde tie peniaze vznikajú aj z pohľadu 2-percentnej neoprávnenej dane, a tak to volajme, je to 2-percnetná neoprávnená daň, ktorá je navrch pre určitý výsek spoločnosti, je nespravodlivá, a preto by sme ju chceli zmeniť.
Ja som sa snažil vo svojom prvom vystúpení povedať to, že existuje reálny nástroj, a bol som priamo vyzvaný pánom poslancom Hrnkom, aby sme teda osvetlili, kde tie peniaze nájdeme, kde nájdeme peniaze, ak 2-percentný odvod alebo túto nespravodlivú daň zrušíme. Snažil som sa osvetliť to, že toto plénum parlamentu už debatu o kultúrnych fondoch zažilo niekoľkokrát. A moja predstava, kde aj zrušenie 2-percentného odvodu je jedným z krokov, hovorí o tom, že existuje možnosť, aby sme mali dostatok peňazí, aby to bolo spravodlivé, aby peniaze spravodlivo vznikli, aby sa míňalo menej na réžiu organizácií a aby boli aj spravodlivo rozdelené.
Skúsim ešte raz, keďže už ani pán poslanec Hrnko ani pán poslanec Čaplovič tu nie sú, povedať, ako teda na to. Čiže okrem paragrafov, ktorými sa reálne mení a ruší 2-percentná nespravodlivá daň, máme možnosť zmeniť aj nastavenie § 15 a 16. A to znamená, že okrem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže, vážený pán poslanec, je 19.00 hodín, neviem, že či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Budem pokračovať zajtra.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 18:22 - 18:24 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Pán poslanec Mihál, keďže reagujeme na teba, je veľmi dôležité naozaj povedať, že istý typ viaczdrojového financovania týchto našich fondových rezíduí alebo toho, čo nám tu zostalo z veľmi ďalekej a hlbokej minulosti, je naozaj postavené nie iba na ľuďoch s minimálnymi mzdami a podobne, je to postavené na ľuďoch, ktorí majú doma elektrinu. To sú aj nezamestnaní, to sú aj ľudia na sociálnych dávkach, pretože tu máme okrem toho, že 2-percentný odvod je príliš nespravodlivá daň a navyše daňové zaťaženie, tak aj jednu z najnespravodlivejších daní, pretože nemá v sebe žiadnu progresiu. Každý jeden koncesionársky poplatok je totižto pevná suma. Čiže ju platia všetci, ktorí majú elektrinu. A tu pre účely tohoto pléna je treba povedať, že títo ľudia neplatia iba za STV1, STV2 a programové služby Slovenského rozhlasu, ale živia tieto fondy. Dokonca ich živia takým spôsobom, že to môže tvoriť až väčšinu príspevkov. Ja budem vo svojom vystúpení pri ústnom prihlásení hovoriť hlbšie, kde ten problém je zakopaný.
A je veľmi dôležité, čo povedal Jozef Mihál a zopakujem to. Tento fond míňa takmer 50 % z prostriedkov, ktoré má na svoju vlastnú réžiu. Čiže z 1,15 mil. minie 550-tisíc na réžiu a 600-tisíc prerozdelí. Toto je neakceptovateľné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 16:27 - 16:29 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Páni, ďakujem za vaše faktické poznámky. Z hlbokej bázy nepochopenia to skúsim ešte raz povedať.
Pán Hrnko, nejde o žiadne štátne peniaze, ja som hovoril o zdrojoch, dnes sú tie zdroje zavesené na RTVS, čiže vašu tvorbu financuje každý jeden človek na základe zástrčkového zákona, častokrát ani o tom nevie. A je to na základe tretej časti toho zákona, kde v druhej časti my hovoríme o zrušení 2 %. Pýtali ste sa na alternatívu, kde ich nájsť. Ja som pomenoval zdroje súkromného sektora, ja som nepomenoval žiadny štátny dozor, žiadne štátne zdroje.
Pán poslanec Čaplovič aj pán poslanec Hrnko hovorili o vzdušných zámkoch. Ja budem pre ideu jedného manažmentu, jedného silného a mohutného kreatívneho a kultúrneho fondu bojovať. Nie je to vzdušný zámok, je to to, čo si táto republika zaslúži, aby sme mohli mať autentickú, čo najlepšie možne zafinancovanú kreatívu a kultúrnu tvorbu. Myslím si, že tri fondy na kreatívu, to je málo, lebo máme omnoho viac oblastí, čiže je to na všetky oblasti kreatívy s vyššími zdrojmi, s väčšou podporou, s lepším mechanizmom fungovania, aby sme sa naozaj mohli dívať do budúcnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, čo si naša republika od roku 2016 zaslúži. Toto je môj postoj, a nie žiadny vzdušný zámok. Je to idea, pre ktorú budem hľadať podporu aj tohoto pléna.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.5.2016 16:11 - 16:23 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som začať... (Reakcia z pléna.) Nemôžete reagovať, neprihlásili ste sa, už rozprávam ja. Ďakujem. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si naliali čistého vína. Totižto problém fondov a vôbec ambície ministerstva kultúry, o ktorej môžeme mať rôzne názory, a to riešiť kultúrne prostredie cez odovzdávanie finančných prostriedkov do fondov, je z dlhodobého pohľadu po ôsmich rokoch fungovania toho istého ministra a jeho ďalších štyroch rokov, ktoré nás čakajú, jeden z momentov, ktorý sme objavili. Čiže vznikol nám Fond na podporu umenia. V programovom vyhlásení vlády je nový Fond na podporu menšinových kultúr. A máme tu tri rezíduá starého obdobia, ktoré si, predpokladám, v roku 1993 na konci roka všimli, že neexistuje kontinuita, no tak vznikol zákon č. 13/1993 Z. z., ktorý je jeden z mála zákonov, ktoré máme v tejto republike bez veľkých noviel, myslím. Keď som to ja dohľadal, jediná novela sa týkala, keď sme prechádzali na euro, toho, aby tento zákon ďalej fungoval v tom nastavení z roku 1993 iba pre účely teda, aby rešpektoval to, že už nerátame v korunách, ale v eurách. Debata je široká a debata je hlboká a ja tu nebudem reagovať na ad hominem invektívy pána Čaploviča. Nie je to mojím úmyslom.
Chcel by som povedať, že existuje reálne riešenie, aby boli podporení literáti, aby boli podporení umelci, ktorí pôsobia v hudobnej alebo výtvarnej zložke kreatívy a zároveň podľa najnovších výskumov, keďže kreatíva má definovaných z hľadiska medzinárodných dokumentov 27 oblastí, aby mohli mať zdrojovosť a všimnosť všetkých z 27 oblastí kreatívy. Ako to spraviť a kde nájsť tie zdroje? Môj predrečník hovoril o tom, že zrušenie 2-percentnej dane ohrozuje nedajbože aj národnú kultúru alebo jediný možný alebo nezávislý orgán, ktorý má prinášať autentickú slovenskú literárnu tvorbu. Amen, nech sa tak stane. A spravme to tak, aby sme nemali iba protežované oblasti kreatívy, ale aby bolo dostatočné množstvo zdrojov a aby sme nemali daň, ktorú mnohí vnímajú ako neoprávnenú daň za to, že sú kreatívni. Ono totižto to nefunguje len na tvorivých ľudí, ktorí priamo môžu získavať benefity. Ale ten mechanizmus je aj taký, že aj scénograf na Novej scéne musí odvádzať 2 % daní. A nie je to solidárne, lebo on z toho nič nemá. Ako sa to deje? No je tam zamestnaný a musí to platiť. A prečo to musí platiť? Narovnajme tie parametre a poviem vám a pomenujem to tak, ako som hovoril vo faktickej poznámke, kde tie zdroje reálne môžu byť.
Prvá vec je, že by sme zriadili fond , môžeme ho nazvať voľne kreatívny fond , a v septembri minulého roku som to predkladal, jeden veľký mohutný kultúrny fond na podporu kreatívy ako takej. A ak z oblasti zdrojovosti týchto fondov to nezavesíme iba na RTVS, čiže na úhrady za služby verejnosti, inak bording tohto zákona ešte č. 13/1993 Z. z. hovorí o koncesionárskych poplatkoch, i keď vieme dávno, že koncesionárske poplatky sú pre účely právneho jazyka volané úhrady za služby verejnosti, ani tam nenastala novela, myslím si, že nielen RTVS dve programové služby televízie a všetky programové služby rádia sú používateľom literárnych, hudobných alebo výtvarných diel, používateľmi sú totižto aj médiá, ktoré vysielajú na základe licencie, a preto ak sa pýtame po zdrojovosti a vyššej podpory kreatívy na Slovensku, vyššej podpory literárnych alebo hudobných, alebo výtvarných, alebo ďalších oblastí kreatívy, tak by sme mali vyrobiť minimálne vyrovnané podmienky. Viem, že sa z tohoto miesta hovorí veľmi ťažko, pretože je tu veľmi silný záujem. A ten silný záujem je, keďže mnohí z nás, z vás sú odkázaní od priazne mediálneho sveta, že to bude veľmi ťažké odargumentovať. Len si nalejme to čisté víno a povedzme, že reálne zdroje pre oblasť kreatívy a pre tých, ktorí idiotizujú spoločnosť, ak zacitujem ministra kultúry z minulého volebného obdobia, by sa zúčastnili na tom, aby mohla vznikať autentická, národná, vysokohodnotná kreatíva aj v oblasti literatúry, aj v oblasti hudby, aj v oblasti výtvarných umení, zdroje tu sú ukryté, a nie sú ukryté v 2-percentnom odvode. Ak budeme hovoriť o tom, že tento návrh zákona, o ktorom sa bavíme a ktorý predkladal navrhovateľ pán Jozef Mihál, hovorí o ako keby prvom kroku, tak to vnímajme tak, že existuje, a teda ja som v septembri predložil ten legislatívny zámer priamo v paragrafovom znení, že je to jeden zo štyroch bodov, ktorý by vedel vyriešiť zdroje, spravodlivosť, odťažil by napnutý rozpočet nášho verejnoprávneho vysielateľa. Vedeli ste, priznajme si to, o tom, že keď platíte koncesionársky poplatok RTVS, platíte odvod do fondov literárneho, hudobného a výtvarného? Z mojich diskusií, ktoré som absolvoval, keďže sme nedávno absolvovali kampaň, o tomto vie možno percento ľudí, ktorí tento koncesionársky poplatok platia. Nebúrim sa proti tomu, ale hovorím, že sme na základe zákona o vysielaní a retransmisii zadefinovali parametre fungovania mediálneho sveta, vytvorili nový druh používateľa. Len sme si nevšimli, že oblasť kreatívy, literatúry, hudby potrebuje vyššie zdroje. A nechali sme tento privátny sektor absolútne bez pozornosti. A odčerpávame finančné prostriedky z média verejnej služby na účel fungovania týchto fondov. Myslím si, že mali by sme minimálne, ak máme na mysli spravodlivosť a aj vyššiu zdrojovosť, sa zamyslieť nad týmto. A odpoveď na otázku, kde hľadať zdroje, je, dúfam, teraz už úplne jasná. Oddiskutujme to, skúsme sa pozrieť, či existuje reálna vôľa tohto pléna, možno ministerstva kultúry.
A ak budeme zriaďovať, počúvam o 8 mil., Fond na podporu menšinových kultúr, uvidíme, akým spôsobom bude tento fond zriadený. Fond na podporu umenia čiže bývalý grantový systém ministerstva sa vyčlenil a existuje tu Fond na podporu umenia, ktorý chcel mať kapacitu 20 mil. Na tento rok je to 15 mil. A teda máme tu ďalšie tri fondy. A myslím si, že keďže z tých medzinárodných dokumentov je 27 oblastí kreatívy, tak mohli by sme dopadnúť aj tak, že budeme mať 27 fondov plus menšinové kultúry. Je s tým problém a myslím si, že mnohí ľudia, čo tomu rozumejú, dokonca priamo z orgánov Fondu na podporu umenia dokonca, z celej kultúrnej obce sa nebránia tomu, lebo to chce politickú vôľu iba, aby jeden mohutný fond, ktorý by mohol podporovať kreatívu a mal by dostatočné množstvo zdrojov, tu naozaj vznikol. Čiže neklamme si tu. Nikto nechce znižovať kapacitu fondov, nikto nechce, aby autentická, kvalitná a vysoko možno následne oceňovaná tvorba v akejkoľvek oblasti kreatívy nebola podporovaná, pretože na tom sa asi všetci tu zhodneme, že, áno, naša kultúru podporu potrebuje. Len tam zaveďme parametre spravodlivosti a vyššej zdrojovosti. Ak to máme niekde hľadať, hľadajme to tam, kde tie peniaze sú, kreatívnych ľudí nechajme tvoriť, kreatívnych ľudí nezdaňujme zbytočne 2 % navyše a nájdime zdroje tam, kde tie zdroje ležia. Hovorím, chce to politickú vôľu.
Ja pre účely môjho vstupu, keďže sa tu chcela zaviesť alebo ohnúť tá debata, že niekto tu chce oblasť kreatívy akokoľvek atakovať, hovorím, že pre budúcu schôdzu k zákonu, ktorý som predkladal v septembri, skúsim absolvovať debaty pre potreby tohto, čo sme tu počuli, s každým jedným poslaneckým klubom a dohodnúť sa na tom, aby oblasť kreatívy, oblasť autentickej tvorby a kvalitnej tvorby mohla byť podporená tak, ako si to zaslúži, čiže budem sa snažiť, aby som získal možno aj odborné stanoviská, možno tie politické. A do budúcej schôdze tu predložím zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že miesto troch samostatných umeleckých fondov by sme zriadili fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania. Budem hovoriť aj o 2-percentnej dani a prípadne jej zrušení. Budem hovoriť o tom, že aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen Rozhlas a televízia Slovenska, ako je tomu v prevažnej miere v súčasnosti, ale aj všetky komerčné rádiá, televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa Autorského zákona. A budem sa snažiť určiť, aby štát podporoval, a to tu zaznelo aj v tých predchádzajúcich vystúpeniach, spisovateľov, hudobníkov, maliarov či iných umelecky nadaných ľudí, a teda celú oblasť kreatívy. Toto je moja ambícia, a preto by som bol veľmi rád, keby sme sa na tomto zhodli, neobviňovali sa z toho, že niekto tu má ambíciu ohrozovať kreatívu, nie, naopak, má ju ambíciu podporiť a má ju ambíciu podporiť tak, aby reflektovala rok 2016 a mali sme možnosť podpory tejto kultúry tak, ako si naozaj zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 16:07 - 16:09 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, neviete zbla nič o týchto fondoch a spravili ste teraz zo seba človeka, ktorý obhajuje neoprávnenú daň, a pritom netuší, normálne netuší, ako sú tieto fondy financované. Pre vás, vážení kolegovia a kolegyne, upozorňujem na § 15 a 16. Všetci tí, ktorí ste tu a máte doma elektrinu a kvôli tomu platíte koncesionárske poplatky, tak v § 15, aby ste vedeli, zákona č. 13/1993 Z. z. je napísané, že rozhlasové vysielanie literárnych diel bude spoplatnené z koncesionárskeho poplatku 0,14 % a televízne vysielanie literárnych diel bude spoplatnené výškou 0,1 % z koncesionárskych poplatkov. Terminológia už nesedí, zákon je starý a všetci, čo platíte koncesionárske poplatky, financujete tieto fondy. Pýtal sa pán poslanec Hrnko na to, že kde možno nájsť zdroje, a hovoril o Farme. Opakovane tomuto plénu som predkladal zákon, aby sme si všimli, že tu máme duálny systém, že tu fungujú vysielatelia aj z licencií a fondy literárny, hudobný a výtvarný živia iba koncesionárske poplatky. Pýtate sa na zdroje. Ja vám aj pre účely tejto debaty odpovedám, zdroje sú, nemusíme platiť 2-percentnú hlúpu navyše daň. Ale naberme odvahu a povedzme, že používateľom literárnych, hudobných aj výtvarných diel sú vysielatelia nielen zo zákona, ako je RTVS, ale aj vysielatelia z licencie, čiže tí, ktorí šíria Farmu. Ak chcete zabojovať proti Farme, dajte, aby títo ľudia platili rovnaký odvod do týchto fondov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.5.2016 15:55 - 15:57 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet, ako aj výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2016 11:34 - 11:55 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v tejto zlúčenej rozprave sa vyjadriť k niektorým témam, ktoré, myslím si, ešte znesú komentár, pretože dlho hovoríme o tom, že presne toto fórum by malo byť na to, aby témy prinášalo, pri prvých čítaniach odhalilo teda idey svojich návrhov a tém, ktoré by chcelo vyriešiť, a zároveň po otvorení tejto diskusie a náznaku tých riešení poprosiť toto plénum, aby posunulo návrhy zákonov do druhého čítania, aby sme ich mohli následne aj presadiť, aby mohli začať fungovať.
Vystúpenie rozdelím do dvoch okruhov.
Začnem voľne tým, kde Juro Droba skončil. A to bude téma gastrolístkov. A potom ako človek, ktorý sa dlho pohyboval v prostredí malého, možno až mikro- a stredného podnikania poviem zopár poznámok k niektorým bodom, ktoré, myslím si, sú dôležité na to, ako som spomínal v predchádzajúcom vstupe, aby vedeli urobiť účinný boj proti nezamestnanosti.
Téma gastrolístky je z môjho pohľadu téma takzvaného podnikateľského neba, kedy si niekto vymyslí, že presadí do zákona spôsob podnikania, zadefinuje si zopár sebe blízkych, možno dokonca rovno straníkov do firiem, ktoré môžu iba a len v tejto oblasti podnikať, a následne uvalí povinnosť úplne, úplne na všetkých. Toto je jednoducho nefér. A keď niekde existuje reálny príklad, že politická moc alebo sila štátu je zneužitá pre účely štyroch ľudí, tak je to presne príklad gastrolístkov.
Tú iróniu spomínal pán Jurzyca. A podľa mňa mal až zdvihnúť prst a povedať, že toto sa môže stať aj v iných oblastiach a niekto sem príde s nejakým reálnym nápadom. Napríklad mne napadá, že ak niekto bude chcieť pod rúškom sociálnodemokratického vyrovnávania sa problémov na školách zavádzať uniformy a vyčlení päť firiem, ktoré tie uniformy budú môcť šiť, je presný príklad toho, že vie niekto vytvoriť podnikateľské nebo, päť firiem bude dodávať uniformy, budú to straníci možno súčasnej koalície cez schránkové firmy, aby sa na to nevidelo, samozrejme, že sú v orgánoch týchto firiem, a budú zarábať na tom, že štát si vymyslel takýto kšeft, budú zarábať na tom, že si nebudú môcť pomôcť, a zároveň nad tým bude tá marketingová strecha a tá bude znieť, že potrebujeme vyriešiť to, aby sme deti na školách mali oblečené rovnako a neexistovali z hľadiska ich oblečenia sociálne rozdiely. Nie je to nápad. Je to irónia. A takto to, prosím vás, nerobme.
Preto gastrolístky zo všetkých argumentov, ktoré tu zazneli, je treba, ja to nazvem, zdobrovoľniť, čo sa vlastne rovná zrušeniu, pretože si myslím, že obeživo – euro – je dostatočný cenný papier na to, aby si ľudia vedeli realizovať svoju základnú potrebu. A to je ísť sa odstravovať.
Tie argumenty počúvame z druhej strany. Hlavne, myslím, aj minister Richter ich použil, že gastrolístky zabezpečujú udržiavanie stravovacích návykov a ľudia, ktorí by dostávali namiesto gastrolístkov eurá, by sa možno prestávali stravovať. A zároveň hovorí, že gastrolístky zabraňujú zneužívaniu eura na nákup alkoholu alebo že fajčiari si nemôžu kúpiť cigarety. To je falošný argument. Ak je niekto alkoholik, ak je niekto fajčiar a gastrolístky si vymení s kolegom alebo zvolí iný systém, viem, že je to zakázané, aby toto za alkohol a cigarety sa dalo vymieňať, ale netvárme sa, že sa to nedeje, možno niekedy aj priamo v prevádzkach, tak vytvára iba veľmi falošný argument na to, aby sme jednoducho zamestnancom po dohode so zamestnávateľom vyrobili jednu základnú vec, že by sa mohol rozhodnúť, či pre realizovanie svojej potreby sa odstravovať si vyberie peniaze alebo gastrolístky. Myslím si, že obrovské percento ľudí by si vybralo peniaze, a preto zdobrovoľnenie tejto voľby sa zdá mnohým, podľa mňa zainteresovaným možno aj priamo v tomto kšefte ako nedobrá vec.
Druhý argument, ktorý som počul, myslím, že z úst pána Buriana bol, že nie je tam nastavený systém, respektíve systém na zdanenie a zodvodovanie a podobne a že teda akým spôsobom k tomu prikročiť a bolo by to nesystémové. Ja mám pocit, že zrovna poslanci tohto pléna, ktorý paušálne náhrady nemajú pod žiadnym iným zdaňovacím mechanizmom, by si mali dať veľmi pozor na ústa v tejto téme, pretože ak paušálne náhrady pán Burian berie, tak tiež by sa mohol zamyslieť, či je to systémové, a keď máme dopriať našim ľuďom aspoň to, že sa môžu za peniaze odstravovať, tak viem si predstaviť, že tento systém zostane alebo sa nejaký navrhne. Čiže je to absolútne falošný argument. A nechať možno aj bez daňovej povinnosti ako príjem tento nárok na stravu v plnej výške nie je až tak nesystémová vec, ak ju pomeriame s tým, kde my neplatíme dane a odvody z našich paušálnych náhrad.
Myslím si, že ešte tretia vec, ktorú je veľmi dôležité pri gastrolístkoch spomenúť, je, áno, to, čo spomínal aj Juro Droba, rozhodnutie alebo nález Protimonopolného úradu, ktorý tieto firmy a ich spôsob podnikania nazval a odhalil ako kartel, čiže ďalší chorý prvok na trhu, ak sa máme tváriť, že tieto firmy pôsobia na trhu. A myslím si, že je to dostatočný tlak na to, aby každý kompetentný a rozumný člen tohto pléna zahlasoval za predložený návrh a jednoducho toto podnikateľské nebo pre zopár vyvolených zrušil.
Myslím si, že ak sa pozrieme do histórie týchto návrhov, tak tá debata je odblogovaná, dokonca v tejto volebnej kampani – poslednej – sa stala kvôli nálezu Protimonopolného úradu aj témou predvolebnej kampane. A tých, ktorí majú troška čas a cit pre verejnú mienku a názory ľudí, ktorí sú do tejto hry na nejaké stravovacie návyky zavlečení, čiže všetkých ľudí, ktorí sa živia prácou a dostávajú stravné lístky alebo toto čudné obeživo, tak je tu obrovský tlak práve, aby sa toto zrušilo. Argumenty tu nevychádzajú, je to téma, ktorá voľby, samozrejme, nerozhoduje, ale jednoznačne si neviem predstaviť kto zo zamestnancov by kopal za to, že miesto eur dostáva stravné lístky.
Myslím si, že nie je potrebné o tomto viacej hovoriť, pretože po debate, ktorú sme tu absolvovali, by bolo neúčelné presviedčať presvedčených a tváriť sa, že dokážeme presvedčiť nepresvedčených, alebo tých, ktorí majú iné motívy udržať tento biznis pri živote, aby zmenili svoj názor. Ja len chcem vyzvať aj z tohoto miesta, keďže nehovorím len k plénu parlamentu, ale aj určitým spôsobom k verejnosti, že bol by som veľmi citlivý a veľmi pozorne by som si teda prečítal, kto a ako sa k otázke zdrobrovoľnenia alebo zrušenia gastrolístkov pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zachoval. A sú čím ďalej, tým viac vyzývaní ľudia, aby sa správali len a len konzistentne, teraz súčasťou vládnej koalície, ktorí často hlasovali aj v koalícii Ivety Radičovej, aj v minulej opozícii za tento návrh, sa správali spôsobom, že vstup do vlády nemení ich svedomie a presvedčenie a charakter a zahlasujú rovnakým spôsobom, ako hlasovali pred tri štvrte rokom, pred rokom a pol a v rámci 5-ročného obdobia, keď pozrieme, rovnako. To znamená, že aspoň určitá miera konzistencie svojho vlastného presvedčenia v tejto otázke by zrušenie gastrolístkov vedela vyriešiť, pretože by sme tak získali podľa mňa, ak som to dobre rátal, tak až ústavnú väčšinu. Čiže je to výzva, samozrejme na zástupcov strán SIEŤ a MOST – HÍD, ktoré sú súčasťou koalície, pokiaľ ide o niektorých nových, táto výzva neplatí, ale u tých, ktorí sa tu vyskytli znova, presne padá tam, kde má byť. V opozícii, myslím si, aj tým, že spolu predkladáme so stranou SaS viaceré návrhy aj tento návrh, je asi naše presvedčenie jasné. U ostatných aj na základe vývoja debaty vidím, že viac-menej ťaháme za jeden povraz.
Druhá časť môjho vystúpenia by sa teda venovala problémom alebo návrhom zákonov, ktoré nesúvisia s gastrolístkami, ale súvisia s tým balíkom, nazvem ho voľne, Zákonníka práce. A mám tiež zopár poznámok, tak ako som to hovoril aj predtým, aby sme či už tému tzv. minimálnych mzdových nárokov alebo 36 mesiacov verzus 6 mesiacov pri možných súdnych sporoch, alebo agentúrne zamestnávanie zobrali veľmi na vedomie. A ja vyzývam už druhýkrát, aby sme ich vnímali v celku.
Zachytil som tlačovú konferenciu pána poslanca Beblavého a mám pocit, že nie veľmi pochopil účel predkladania štyridsiatich návrhov zákonov. A len sa voľne pýtam, na čo bolo toto treba. Myslím si, že je dosť jasné, že opozícia, a zopakujem to, má s témami prichádzať, má ich otvárať, má otvoriť diskusiu, prísť s riešeniami a snažiť sa pod tlakom tieto riešenia presadiť. Je len možno môj malý apel, ak sa mu zdajú tie jeho vyhlásenia na tlačovej konferencii, ktoré viedli jednak k množstvu a kvantite týchto návrhov alebo ku kritike z hľadiska recyklácie niektorých návrhov, že je táto debata tak troška úderom pod pás, pretože, áno, a nikto to nikdy nespochybnil, niektoré návrhy sme tu opakovane a opakovane a opakovane predkladali a robíme to práve preto, že neboli presadené. To, že sa naše názory nemenia a že využijúc štvrtú schôdzu parlamentu ako tú prvú riadnu, kde môžeme prísť s návrhmi zákonov, je predsa to, čo sa od opozície očakáva. Pýtal som sa vo faktickej poznámke, keďže sa tu vyhovárali na lehoty, že vláda mala spĺňať nejaké lehoty po programovom vyhlásení vlády a podobne, tak som sa skúsil opýtať aj vládnych poslancov, prečo oni sami neprišli s nejakým jedným jediným návrhom zákona, a odpoveď som do teraz nedostal. Čiže, pán poslanec Beblavý, vyzývam na tú diskusiu nie cez tlačovky, môžeme si sadnúť, a dúfam, že o kvantite, spôsobe podávania aj kvalite tých návrhov sa vieme pobaviť mimo tlačových konferencií. A budeme to robiť spôsobom, ako sa na opozíciu patrí, a to, že budeme kritizovať a atakovať vládu s našimi nápadmi, a nie strieľať do vlastných radov. Vypnutie friendly fire, ako možno sa hovorí, je len a len dobré a je, myslím si, v prospech Slovenska, a preto dúfam, že sa pochopíme, že 40 návrhov zákonov, respektíve všetky návrhy opozície, ktoré na tejto schôdzi, ktorú volám opozičná, boli predložené, vedie presne k tomu, kde opozícia má pôsobiť. A to je označenie tém a, keďže sme v prvom čítaní, čiže navrhnutie ideí, ako tieto témy riešiť.
Mal som ešte jednu poznámku k výzve od pána Buriana, kde ja som vnímal jeho vystúpenie skôr, a chcem mu zaň poďakovať, pretože je to jeden z mála vládnych poslancov, ktorý sa vôbec unúval vystúpiť v tomto pléne. A zaznelo v jeho vystúpení, že podáva teda ruku. Takže do budúcna by som chcel teda vidieť nejakú realizáciu tej podanej ruky. A keďže výsledok našej práce sa prejavuje hlavne v hlasovaní, tak možnože už vie teraz tú podanú ruku zrealizovať a vybrať návrhy zákonov, ktoré vie podporiť, pričom vie presvedčiť svoj vlastný klub, kolegov v koalícii. A tak môžeme tu mať riešenie posunutia návrhov zákonov do druhého čítania a realizácia podanej ruky sa pre potreby tohto pléna udeje v priamom prenose.
Posledné dve poznámky, ktoré chcem povedať.
Nebudem tak hutne a vetou po vete komentovať vystúpenie pána Blahu na Facebooku, pretože si myslím, že je jedným z nás, že pri debate mal plné právo sa prihlásiť písomne, mal plné právo prihlásiť sa ústne a ak mal ambíciu nejakým spôsobom skomentovať 40 návrhov opozície, mal sedieť tu, mal to povedať pre toto plénum, aby sme mohli reagovať a nerobili sme z tohoto pléna iba akúsi doplnkovú činnosť, pretože pre neho je dôležitejší ten Facebook. Vyzývam ho do budúcna, ak chce zavádzať a klamať pre získavanie svojej popularity a laikov na Facebooku, nech sa tohoto zdrží. Nesvedčí to debate, nesvedčí to demokratovi, nesvedčí to úrovni toho, čo poslanec Národnej rady má prezentovať. Ak napíše a nevie sa ospravedlňovať za tú vyslovenú lož, demagógiu a získava za to pozornosť a možno aj sympatie neinformovanej časti verejnosti a nevie absolvovať priamy stret s predkladateľom alebo ktorýmkoľvek z nás tuná v pléne, je to podľa mňa, a nebudem ostrý, ale to poviem, zbabelé. Vidím, že viacerí z vás kývate hlavou. A myslím si tým pádom, že to cítime rovnako. Čiže nabudúce, pán poslanec Blaha, ak budete mať záujem povedať, akým spôsobom chceme meniť Zákonník práce, prídite do tohto pléna, prihláste sa sem možno aj dvakrát, budeme veľmi radi odpovedať na vaše podpásové a demagogické útoky na to, že my chceme ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, vytvárať pracovné miesta.
A tým pádom voľne sa premostím k otázke tripartity, ja som sa ju tu snažil naznačiť pri mojom prvom vystúpení. A to je, že máme tri entity, o ktoré by sme sa mali zaujímať. A to sú ľudia zamestnania, ľudia, ktorí zamestnanie dávajú, a ľudia nezamestnaní, ak si voľne preložíme tripartitu, tak sú to aj odbory, ako aj tí, ktorí zamestnávajú, ktorí zastupujú zamestnancov, aj tí veľkí zamestnávatelia, ktorí sú pri tripartite zastúpení svojimi zástupcami, a je tam ten jeden dôležitý prvok a to je vláda a vláda by mala mať v prvom rade na mysli boj s nezamestnanosťou a aj v tomto dialógu ťahať za ten správny koniec a vytvárať podmienky na to, aby mohla práca vznikať, a tým pádom reálne zastupovať záujmy nezamestnaných. To by mala robiť.
Jozef Mihál tu naznačil to, že Zákonník práce nemôže byť symetrický alebo vyvážený, musí byť v prospech zamestnanca, s tým všetci súhlasíme, a ten pomer toho naklonenia by sa mal presne tu na tripartite dojednávať. To, že vláda umelo vyhne tento pomer v prospech jednej skupiny, znamená, že nebojuje za tých, za ktorých má, a to sú nezamestnaní, a umelo navyšuje ako keby pod rúškom svojho ideologického presvedčenia tému v neprospech zamestnancov a tým pádom pri mnohých veciach, či je to tých 36 mesiacov, či je to agentúrne zamestnávanie, či sú to gastrolístky, či sú to minimálne mzdové nároky a ďalšie byrokratické veci, ktoré sa snažíme zrušiť, bráni ľuďom zamestnania dávajúcim, aby mohli tie zamestnania vznikať. A preto si myslím, že je dôležité, aby sme v balíku , keďže sme v spojenej rozprave, tieto návrhy prijali.
Toľko moje poznámky a prosím ctené plénum o podporu návrhov aj tú optiku, že sa jedná balík, a nie rozoberanie po jednotlivých konkrétnych veciach, a ďakujem vám teraz za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 10:49 - 10:51 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, keďže som prihlásený aj do rozpravy, len jedna poznámka, ktorá presne zaznela v závere. A to je tá výzva, aby sme tú diskusiu viedli tu a teraz. Sú veľmi dôležité tie argumenty, dokonca, myslím si, až návrhy na obrovské systémové opatrenia. Jeden z nich voláš malý Zákonník práce. Myslím si, že my by sme sa mali zamerať na malé a stredné podnikanie omnoho viac a tie systémové opatrenia možno až do úrovne ministerstva pre malé a stredné podnikanie a vymeniť ho za ministerstvo rozkrádania hospodárstva. Čiže, áno, tú diskusiu treba viesť tu, preto ja veľmi oceňujem jeden fakt, ktorý na začiatku dnešného dňa tu zaznel. A to je, že napriek tomu, že tá diskusia sa nevedie tu, ale cez Facebookove statusy tak si si dal prácu. A to, že je verejnosť zavádzaná cez Facebookove statusy, si presne a jasne odhalil. To, že niekto ten Zákonník práce ani nečítal a má ambíciu sa na Facebooku vyjadrovať a nepríde sem do pléna, aby to povedal napriamo, aby si ho mohol opraviť, že v nedeľu nie je žiadny príplatok a on píše, že ho ideme zrušiť, je proste diskvalifikácia z diskusie. A tu by mal hanbu. Ale keď to napíše na Facebooku, tak je schovaný kdesi za bučkami a nepríde vôbec argumentovať sem do Národnej rady, kde jeden poslanec by s ním aspoň mal debatu o Zákonníku práce absolvovať.
Ďakujem.
Skryt prepis