Videokanál poslanca

Ďakujem pani poslankyni a pánom poslancom za reakcie.
K pánovi poslancovi Nemkymu. Ja mám už husiu kožu, keď niekto povie z vás, nie je to systémové a potrebuje to komplexnú úpravu. Dúfam, že to, čo som rozprával, si zoberiete k srdcu a budete hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie dôvody, ako sa vyhovoriť a niečo nepodporiť.
Ospravedlňujem sa za to skomolenie mena, pani poslankyňa. Ja presne to som mal na mysli, myslím si, že tu sme mali v pléne mnohé návrhy zákonov, ktoré v prvom čítaní ako idea prešli. A druhé čítanie je presne to fórum, kde sa môžeme pobaviť o tom, akým spôsobom môžme jednotlivé body zmeniť, aby mohol vzniknúť v tomto prípade aj čo najväčší konsenzuálny moment prijatia tejto zmeny čiže posilnenie účasti obyvateľov na správe vecí verejných.
No a dúfam, že ľudia, ktorí sa tej samospráve rozumejú, ja ich tu identifikujem viacej, sám sa medzi nich rátam len veľmi okrajovo, pripravia skutočne to, čo všetci chceme prijať, a kvalitná norma z tohto vzíde po druhom čítaní.
Ale to, čo povedal pán poslanec Sloboda, ma zarazilo. Odkážte svojim kolegom, že to nesmú robiť. Oni nemôžu totižto meniť zákonom stanovené pravidlá. A to je, že vy to právo jednoducho máte zo zákona vyššej právnej sily ako nejaké VZN-ko. Vidím, že bude vystupovať pán poslanec Kresák, možno by k tomu mohol zaujať aj odborné, správne stanovisko, ako aj pán poslanec Dostál, keďže sú obaja právnici.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Úvodom môjho vstupu do tejto rozpravy, z môjho pohľadu veľmi dôležitej rozpravy chcem uviesť dve skutočnosti.
Po prvé, podobne ako kolegovia žiadam ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odstúpil, pretože podvodníci a šéfovia mafie nemajú čo robiť v ministerských postoch (potlesk). Ďakujem.
Druhá poznámka na pána Uhríka, ktorý tu tiež už nie je, pán poslanec Budaj aj kolegom, ktorí mali naňho faktické poznámky, sa ospravedlňuje, šiel odhaliť pomník pánovi Antonovi Srholcovi a veľmi ho mrzí, že nemohol zareagovať, a poprosil ma, aby som to takýmto spôsobom odkázal. Dúfam, že je to dôvod, ktorý môžme zobrať na zreteľ. Takže týmto sa mojimi ústami ospravedlňuje, že si nevypočul faktické poznámky do konca.
Pani Vaľová, keby ste chvíľku nerozprávala, veľmi by som to ocenil, pretože ma to ruší. Ďakujem.
V zásade k predkladanému a zamýšľanému návrhu zákona, ktorý tu máme, vystúpilo niekoľko poslancov a niekoľko poslankýň a myslím si, že už len to, že tá debata funguje, sa mne zdá ako dobré.
Veľmi oceňujem poznámky pani poslankyne Antolovej, pretože mám pocit, že idú po tej vecnej rovine a snaží sa nájsť nejaký spôsob riešenia.
Čo oceňujem menej, to je do nemoty vymenovávaný spôsob, ako to nejde a ako by to nemalo ísť. Skúsim naznačiť to, čo zákonodarci všetci traja, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Budaj aj pán poslanec Žarnay chcú urobiť. A to hovoria hneď v úvode dôvodovej správy. A to je: „Cieľom predkladanej novely zákona je posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni.“ Je to dosť dôležitý moment na to, aby sme túto debatu mohli v tejto rovine, v rovine prvého čítania všetci schváliť a posunúť do čítania druhého, ak máme na mysli, že chceme posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, hľadajme spôsoby, ako to spraviť, a nehľadajme dôvody, ako sa vyhovoriť na to, že to urobiť nejde.
Podľa mňa chcem povedať tri základné veci, kde túto debatu následne budeme musieť posunúť. A sú to obrovské balíky problémov.
Ten predmetný zákon, tú tristošesťdesiatdevinu niekto volá bibliou samosprávy. A niekto iný o nej hovorí tak, že tento zákon je, ak to zacitujem, obrovský podvod.
Potom okrem orgánov, ktoré sú tu spomínané, často skloňovaného ZMOS-u, sú tu aj iné orgány, ktorých sa treba pýtať, napríklad ZOMOS a iné občianske združenia, ktoré by vedeli podať asi kvetnatejšie vysvetlenia toho, aké skúsenosti s týmto zákonom majú.
My sme pristúpili k výkonu mandátu. Volali sme to pracovne poslanecká hliadka. Odporúčam všetkým poslancom tohoto pléna, niektorí vedia, niektorí možno nevedia, že poslanci pléna Národnej rady majú možnosť zo zákona vystúpiť v orgánoch samosprávy, či už vo VÚC-kach, mestách alebo obciach. Poslanecký mandát Národnej rady sa teda dá vykonávať, keď zlyhá úplne všetko. A myslím si, že určite či už to budú kolegovia a kolegyne z OĽaNO alebo SaS alebo iných opozičných možno aj koaličných strán, že máme plné mailové schránky podnetov hlavne vtedy, keď už zlyhalo úplne všetko a občania si nemajú ako pomôcť a pozývajú nás na rokovanie samospráv. A toto rokovanie sme my pracovne volali poslanecká hliadka. Ja, ak si dobre pamätám, som vystúpil niekoľko desaťkrát na rokovaniach samospráv, a to hlavne vtedy, a zopakujem to, vždy, keď zlyhalo už úplne všetko. A myslím si, že sa to nedialo len mne, je tu omnoho viacej kolegov. A nie je to jednoduché, či sa budeme baviť o bratislavskom Starom Meste alebo Banskobystrickej župe alebo trnavskej samospráve alebo iných miestnych samosprávach, nebudem tu vymenovávať všetky, tak tým, že sa museli obrátiť na poslanca Národnej rady, aby mal kto predniesť ich problémy, ktoré ich trápia, či je to napríklad to, že v Trnave dokáže niekto predať polovicu areálu nemocnice ako nezastavateľný pozemok a potom ho premenuje, prerobí v rámci zmeny územného plánu na zastavateľný a keďže nikto v rámci procesu sa neozval a občania sa chceli brániť, vyzvali poslanca Národnej rady, pretože aj v samosprávach vládne strach, platí, čím menšia obec, tým väčší strach, čím menšia obec. A občania, ktorí to sledujú, hovoria, dovoľte mi zacitovať, nasledovné: „Musíme v našej samospráve fungovať podľa hesla: „Nemiešajte sa do nich, nech je pokoj, pretože vám to vrátia aj s úrokmi, aby si miestny mocipán so samosprávnou mafiou na nich nezasadol a neurobil im zo života peklo.“.“ Toto môže fungovať v samosprávach, dokonca tak, že prichádzajú ľudia o svoj vlastný komfort a dotýkajú sa s mocou, tam, kde by mala fungovať samospráva, nefunguje, funguje takmer pocit zemepána, samovládia alebo zneužívania moci.
Ja chcem povedať možno príklad, keď pán Budaj vie určite, mali sme nedávno tlačovku, napríklad už len to, že si novinár dovolí na základe dvestojedenástky, zákona sa opýtať konkrétnej obci, či starosta využíva služobné auto aj na súkromné účely. A toto sa stane predmetom trestného stíhania toho novinára, ktorý cez tento zákon sa pýtal. A dokonca sa nám teda stane v gescii ministerstva vnútra, že, čudujte sa svete, ten vyšetrovateľ tento podnet prijme a novinár ide päťkrát vypovedať. Existuje iný moment väčšej formy zastrašenia ako to, že niekto si takýmto spôsobom dovolí zastrašovať občanov, novinárov a všetkých, ktorí môžu a majú klásť otázky. Tento návrh zákona hovorí o tej miere participácie, že musí existovať základné pravidlo nie na určenie zmien rokovacích poriadkov, to bola ako keby tá najväčšia miera kritiky. A teda majme ambíciu urobiť jedno základné, ktoré navrhujú páni poslanci, aby sme samosprávu otvorili občanom, aby sme ju otvorili aj odbornosti a aby sme mali pravidlo také, že ho budú musieť rešpektovať všetci. Od toho totiž Národná rada je. Národná rada má mať ambíciu nie zasahovať, ale ustanovovať ústavné, zákonné pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako a aby platilo to dôležité pre demokratickú spoločnosť, že pri určených jasných a vymožiteľných pravidlách môžme očakávať od orgánov, ktoré sú tými pravidlami viazané, nejaký výkon. Čiže či poslanecká hliadka, kedy všetko zlyhá, alebo tento návrh zákona, aby to nezlyhávalo, je to, čo je hodné podporiť.
Ja by som sa skúsil ešte dotknúť jednej témy. A niekto to tu spomínal predo mnou, že my sme totižto v dobe omnoho ďalej. Podľa mňa vy, ktorí ste priamo volenými zástupcami samosprávy, všetci, ktorí zastupujete zastupiteľské funkcie v samosprávach, by ste mohli priniesť aj na pôdu parlamentu, aby to bolo autentické, aby to bolo odrokované s tým, s kým chcete, aj napríklad tému participatívnych rozpočtov. Rodí sa nám to v niektorých otvorených samosprávach, u niektorých zastupiteľov. Ale to je tiež jedným z pravidiel, ktoré by sme mohli prijať, aby sme či sociálne, či kultúrne či iné funkcie obcí, mestečiek, miest a VÚC-iek otvorili a v dobe v roku 2016 skúsili zadefinovať pravidlo také, že občania môžu pri participatívnych rozpočtoch rozhodovať nielen pri volebnom akte raz za štyri roky, ale počas výkonu, a to pri participatívnom rozpočte a za presne určených pravidiel a presne určenú sumu. Myslím si, že aj tu by mohla Národná rada prísť s nejakým riešením pri samosprávnych rozpočtoch, pri plnení niektorých funkcií, kde vťahujeme ľudí do rozhodovania o konkrétnych otázkach. A všetci by sme to mali mať na mysli, lebo ľuďom podľa mňa treba vysvetliť jednu základnú vec. A to je, že ak sa prestanú zaujímať o veci verejné, ak sa prestanú zaujímať o politiku, politika sa veľmi rýchlo začne zaujímať o nich a hlavne sa začne zaujímať o ich mieru slobody, o ich peňaženky. A nakoniec sa môžeme všetci zobudiť v tom, že nejaký totalitárny autokrat nám tu bude určovať pravidlá mimo tohoto pléna parlamentu. Demokracia je obrovská hodnota. A myslím si, že pravidlo aj sa nezaujímaš o politiku, začne sa politika zaujímať o teba, je to, ktoré by malo aj pre potreby posilnenia účasti obyvateľov na správe vecí verejných a konkrétne na komunálnej úrovni byť prítomné pri rozhodovaní, či túto ideu, či tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme alebo nepodporíme.
Ja sa uchádzam spolu s predkladateľmi o podporu návrhu v pléne odkazujúc inak aj na volebné programy nielen opozičných strán, ale aj niektorých koaličných. To, že vieme, že transparentnosť, participácia, otvorená samospráva je vo volebných programoch strán, nie je teraz asi dôležité, aby sme ich menovali, je to na ich svedomí a presvedčení, čo sľúbili voličom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Myslím si, že všetci traja predkladatelia otvorili dosť významnú tému. A mňa aj z predchádzajúceho alebo doobedného rokovania aj teraz zaráža jedna vec. A to je spôsob obhajoby ľudí, ktorí sú dnes v koalícii, a ten spôsob obhajoby toho hľadania alebo výhovoriek, prečo ste si dovolili vlastne otvoriť tému participácie vyššej účasti občanov pri samospráve alebo orgánoch samosprávy. A to je, že príkladmo hovoria napríklad o tom, že občania by priniesli nebodaj neodbornosť, že občania by nejakým spôsobom mali snahu obštruovať alebo dokonca znepríjemňovať výkon samosprávy a samosprávnych orgánov. Nuž myslím si, že sme Národná rada Slovenskej republiky a prvú a, myslím si, najdôležitejšiu vec, ktorú robiť máme, je určovať pravidlá. Ty si poukázal, že tie pravidlá zlyhávajú, zlyhávajú v jednej samospráve. My ich máme takmer 2 900. A preto asi príkladmo by sme sa veľmi ďaleko nedostali. Preto je absolútne potrebné prijať jednotnú normu, ktorú od nás občania čakajú. A tá je, že zabezpečíme vyššiu participáciu občanov pri rozhodovaniach v orgánoch samospráv. Je totiž pravda, že niekedy sa ľudia boja, niekedy tie rokovacie poriadky sú ohnuté viac nie k samosprávam, ale k samovládam, ktoré sa nám v samospráve usídlili. Preto váš návrh podporujem.

Pani kolegyňa, mňa z prejavu zaujala jedna celkom zvláštna téza. A tá téza znela, že účasťou občanov pri rokovaní jednotlivých orgánov samospráv by sa do tohoto rokovania vniesla neodbornosť. Ja chcem z hĺbky duše povedať, že odmietam túto vašu tézu. Predkladajú túto novelu alebo túto zmenu traja komunálni poslanci. A myslím si, že tri mandáty v Bystrici alebo desaťročia fungovania v samospráve v prípade pána Budaja, tretíkrát obnovený mandát v prípade pani Dubačovej, a myslím, že prekladateľom je aj pán Žarnay, ktorý je komunálnym poslancom v Košiciach, je dostatočná kvalifikácia na to, aby mohli otvoriť otázku, či a do akej miery bude občan pustený na rokovania orgánov, ktoré chcú touto novelou zmeniť. Totižto presne tu sa stretávajú dva vesmíry, z ktorých jeden je ten, že občan pri týchto rokovaniach je potrebný či z hľadiska odbornej verejnosti alebo verejnosti ako takej. A to, čo ste povedali v prejave, je podľa mňa urážka demokracie, keď predpokladáte, že ich účasť by zabezpečovala alebo vnášala neodbornosť do rokovania orgánov samosprávy. Toto treba hneď odmietnuť. A myslím si, že viac sa dá urobiť, ak budeme hľadať zhodu, a nie ak si tu budeme vyhadzovať veci, ktoré podľa mňa ohrozujú demokraciu a transparentnosť ako princíp.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, podľa mňa som čakal v tom hodinovom prejave, že sa dozviem, či pán Bašternák je tvoj kamarát alebo nie je. Či je to váš človek alebo nie a poskytneš dostatočné informácie na to, že ľuďom vysvetlíš, prečo by si mal zostať vo funkcii ministra vnútra. Nuž nestalo sa. Ale stali sa iné zaujímavé veci, ktoré si hovoril a jedna z nich bola vyzývanie na podávanie trestných oznámení. A aj po tejto debate, aj po tom, akým spôsobom polícia funguje, ja mám totižto pocit pri týchto výzvach zrovna z tvojich úst, že podávať trestné oznámenia znamená, aby ste Kaliňákovi poslali informácie, koho má, ak sa to dotkne špičiek SMER-u, koho má prepustiť, prípadne po kom má ísť, hlavne toho oznamovateľa a koho má kryť. Čiže pre mňa je absolútne falošná výzva, keď hovoríš o tom, že mali prísť a byť podané trestné oznámenia. Navyše ty ako právnik musíš vedieť, že polícia v prípade podozrenia z trestnej činnosti koná aj ex offo.
A druhá poznámka. Podľa mňa už prestáva zaberať, keď v jednom kuse hovoríš tak, ako od Adama, že čo tá, kto bol kedy súčasťou akej vlády a podobne a kedy Lipšic nekonal a kedy mal konať ako minister taký a taký, pretože máš vo vláde napríklad pani Žitňanskú. Čiže keď pán Lipšic nekonal, pani Žitňanská konala? Proste skúste už prestať s týmito obvineniami, že čo, kedy, aká vláda. Teraz sa zaoberáme tým, či premiér naozaj býva v byte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že dlhodobo sa snažíme ohlásiť v tomto pléne, že odtiaľto ide internetový stream. Opäť mám, asi 27 ľudí napísalo, že opäť je prerušovaný stream, zrovna, čuduj sa svete, pri vystupovaní opozičných poslancov alebo predkladateľov tejto schôdze. Chcel by som poprosiť vedenie Národnej rady, myslím, že to nestojí malé peniaze, aby sme odtiaľto a ľudia mohli sledovať záznam, aby už konečne bol zabezpečený dôstojný prenos rokovania pléna Národnej rady. Ja teraz len plním povinnosť, ktorú som sľúbil, a to je, že oznamujem to, vážený pán predsedajúci, aby ste s týmto urobili nápravu, pretože online stream opäť hapruje. Ďakujem.

Myslím, že je úplne evidentné, že tento typ debaty, ktorý v parlamente vedieme, má za cieľ, a tak, ako som počul mnohé faktické poznámky, odvrátiť pozornosť. Tak skúsim teda povedať, že sedíme tu kvôli zlyhaniu ministra vnútra, ktorý kryje daňového podvodníka. Je iba úsmevné, resp. je veľmi dôležité povedať, že toto krytie a motivácia toho krytia je veľmi vysoko, pretože v byte toho daňového podvodníka býva premiér tejto krajiny Robert Fico. Preto bolo veľmi dôležité aj názorne ukázať, čo znamená, keď minister vnútra povie, že nič sa nestalo, pretože vtedy bola doba cashu a niekto, neviem koľko, vyše 20 igelitiek alebo tašiek cashu peňazí musel priniesť a zaplatiť za tieto byty. Myslím si, že ľudia aj v duchu tejto debaty sú klamaní a preto by mal byť minister vnútra na tejto schôdzi odvolaný.
Navyše chcel by som aj jeho samého vyzvať, pretože tá váha tých argumentov je naozaj ťažká, ten podvod nie je tak zložitý a chcem ho vyzvať, aby sme tu nemuseli sedieť a hovoriť o evidentných veciach, aby sa svojej funkcie jednoducho vzdal. Urobí dobre, ak vstúpime do predsedníctva Rady EÚ bez toho, že budeme mať ministra vnútra, ktorý kryje daňového podvodníka, toho podvodníka, ktorého v byte býva premiér tejto krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si presne myslím opak, napriek predrečníkom, že výroková logika sedí ako päsť na oko. A tá výroková logika znie, že ak niekto, je to aj taká slovenská ľudová múdrosť, ako sa niekto bude správať k piatim korunám, tak sa bude správať k piatim miliónom. Čiže absolútne jasný príklad, že keď sa niekto dokáže tak exponovať pri stopäťdesiatich eurách, čo dokáže robiť, ak sa jedná o dvojmiliónový odpočet, resp. v rámci toho konkrétneho roku o osemmiliónový balík peňazí, ktorý navyše minister vnútra hovorí, že v dobe cashu, pri vyplácaní konkrétne neexistoval dôkaz, tak ich zaplatil cash. Čiže logika, ako sa niekto správal k stopäťdesiatim eurám, sa správal aj k týmto miliónom.
Totižto pri tejto debate je veľmi dôležité nestratiť ten jasný cieľ, a to je, že na zakrytie kauzy miliónovej bolo treba niekoho do toho namočiť a, bohužiaľ, do toho namočili premiéra tejto krajiny. A premiér namiesto toho, aby odišiel z bytu daňového podvodníka, tam zostáva a minister vnútra to kryje. To je celý, jednoznačný a logický záver aj tejto schôdze. Keby ste z funkcie odišli, nemusíme sa tu navzájom zdržovať a nemusí byť schôdza o odvolávaní ministra vnútra za politickú zodpovednosť pri vyšetrovaní tejto kauzy.
Ďakujem.

Pán premiér, naozaj sa dá prerážať politické dno a ja to zopakujem. Ak človek, ktorý niečo povie v Národnej rade a následne odíde a nevypočuje si ani faktické poznámky, je prerazením politického dna a je to absolútne nekultúrne.
Druhá, druhá poznámka hovorí o tom, že už som si všimol, že vy máte pocit vždy, že ak vám niekto chce povedať pravdu do očí, tak máte pocit, že na vás útočí, že je nenávistný a nikdy nie je vhodná doba na túto pravdu. Tak ja by som len chcel povedať, že nie vy ste atakovaný, pán premiér, touto schôdzou, nie odvolávanie robí hanbu v krátkom čase pred predsedníctvom v Rade EÚ. My všetci a hlavne slušní občania Slovenska sú totižto atakovaní tým, že žijete v byte daňového podvodníka alebo, alebo sú atakovaní, že dokonca ten byt postavený z nadmerných odpočtov DPH, z potu a mozoľov ľudí, ktorí sa na dane skladajú, ktoré ste dovolili ukradnúť, dokonca vlastníte. A myslím si, že sa na nájom iba hráte. Nie schôdza o odvolávaní ministra vnútra robí hanbu Slovensku pred partnermi v Európskej únii, hanba je, že premiér, ktorý má byť premiérom predsedajúcej krajiny, býva v byte postavenom z daňových podvodov. Hanba je, že minister vnútra tento daňový podvod zamietol pod koberec, umožnil to, aby nebol vyšetrený a dokonca počúvame o tom, že my pred tesne predsedníctvom robíme hanbu. Ešte raz, pán premiér, hanba je, že bývate v byte daňového podvodníka.

Ja som zvažoval to prihlásenie do rozpravy a z dvoch zásadných momentov. Prvý je ten, ktorý si spomínala priamo v úvode predkladaného návrhu zákona, a to je, že pre mňa je absolútnym unikátom sledovať, ako sa za pol roka dá vymeniť svoje presvedčenie. Pretože asi sme všetci žili v nejakých naivných predstavách, že keď sme sa ako opoziční poslanci pripravovali na schôdze predchádzajúceho parlamentu, bolo veľmi dôležité vyjadriť svoju vôľu hlasovaním. To znamená, že aj vy, vtedy ako opozičná strana, aj my sme sa veľmi poctivo pripravovali k jednotlivým návrhom zákonov, pretože sme mali za to, že keď zahlasujeme za akýkoľvek návrh zákona, tak nám pri zmene názoru toto môže byť vytýkané. Preto je pre mňa veľmi nedobrým prejavom nášho parlamentarizmu, že tu máme politické strany, ktoré dokážu svoje presvedčenie, aj v tejto otázke, obávam sa, že to tak bude, vymeniť za zotrvávanie alebo nejaké čudné pozície v rámci mocenských parametrov bytia alebo nebytia v koalícii. Keď som raz presvedčený, že návrh zákona bol dobrý, keď som v opozícii bol, hovorím teraz o MOST-e – HÍD, tak si myslím, že aj o pol roka, keď ma úplne rovnaký wording, úplne rovnako znie, tak je dobrý, či som v opozícii alebo v koalícii. Preto tvoja výzva na to, že sa zaradíš do skupiny opozičných poslancov, ktorí môžu predložiť čokoľvek a ich návrh je jednoducho zmetený zo stola, pretože je to opozičný návrh, je nedobrým prejavom nášho parlamentarizmu. A chcel som toto vyjadriť.
K téme, ktorú presadzuješ, samozrejme sa vyjadrím veľmi konzistentne, tak isto ako som to robil v predchádzajúcom volebnom období a budem za.