Videokanál poslanca

Ďakujem. Chcel by som dať procedurálny... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia podpredsedníčkou NR SR.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
45.
Pani poslankyňa Vaľová, poprosím vás.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
46.
Chcel by som dať procedurálny návrh, ale až keď dorozpráva pani poslankyňa Vaľová. (Prerušenie vystúpenia podpredsedníčkou NR SR.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
47.
Pani poslankyňa Vaľová, chcem vás poprosiť, mali ste priestor. Prihláste sa ešte raz s procedúrou, pokojne.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
48.
Ďakujem. Budem mať 30 sekúnd, keďže pani poslankyňa Vaľová sa nevie správať ani v pléne parlamentu, ani inak.
Môj procedurálny návrh znie, aby sme ukončili procedurálne návrhy a začali naozaj rokovať k témam, ktoré sú veľmi dôležité. Myslím si, že páni poslanci z vládnej koalície, ktorí zdúchli ako smrad zo svojich miest, je nehodné tohto pléna.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Môj procedurálny návrh znie, aby sme po týchto procedurálnych návrhoch riadne a v kľude začali rokovať. Je evidentné, že v rokovacej sále sa nachádza viac ako 76 poslancov, a myslím si, že dôstojný priebeh tejto schôdze, ktorá jedná o ťažkých veciach, a poslancov koalície sme vyhnali, sme vyhnali z pléna, ktorí sú evidentne nervózni.
Čiže bol by som rád, vážení páni poslanci koalície, aby ste sa neskrývali po bufetoch, ale riadne rokovali o otvorenej 8. schôdzi.
Ďakujem.

Pán premiér, osvojili ste si slovník svojho koaličného partnera a niekoľkokrát ste označili stav alebo činnosť opozície ako deštrukciu. Ja si myslím, že deštrukcia v prvom rade je to, ak premiér Slovenska oslepne a ohluchne. A ďalšou veľkou tragédiou Slovenska je to, ak stratí cit.
Ste absolútne hluchý a slepý k tomu, že desaťtisíce ľudí majú problém s tým, ako koná človek, ktorého vy vo funkcii chcete silou-mocou udržať. Ak je premiér slepý a hluchý, potom nemáte absolútne žiadne právo rozprávať o tom, ako a kto bude reprezentovať Slovenskú republiku počas súčasného alebo nadchádzajúceho predsedníctva.
Ono totižto ide o to, že základná otázka alebo bezpečnostná otázka v SMER-e momentálne znie, kto dôležitý ešte nemá byt od Bašternáka? A ďalšia otázka možno v hlavách radových poslancov alebo radových smerákov je, prečo ja nemám byť od Bašternáka? A jediný, kto vie v SMER-e bezpečnostné otázky kvalifikovane zodpovedať a zabezpečiť, je aj radovým poslancom SMER-u jasné, že je to pán Kaliňák. Aj keď hrdý váš SMER, resp. možno Titanic vodu naberá a už nemôžte Kaliňákovu záťaž ďalej obhájiť, je absolútne každému jasné, že práve Kaliňák je zrastený s nosnou konštrukciou rozkrádania, podvodov a vzájomného krytia sa. Myslím si, že ak premiér krajiny stratí cit, ohluchne a oslepne, bude Slovensko pod vašou vládou ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, na túto schôdzu som si pripravil dva a spolu s kolegami dva návrhy zákonov, tak ako som avizoval na poslednej schôdzi.
Prvý sa týkal individuálneho poslaneckého prieskumu a vyplynul z debaty z minulej schôdze ohľadom zriadenia parlamentných vyšetrovacích výborov.
A druhú, ktorá začala debatou o zrušení dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu, ktorý sme pri tej debate, ktorá bola dlhá a niekoľkokrát prerušená, kde sme hovorili o tom, že ju považujeme za neoprávnenú daň. V rámci tej debaty som spomínal, že mne sa to zdalo v rámci toho navrhovaného zámeru ako veľmi zúženie tej témy, a preto som si dovolil predložiť komplexnejší návrh, ktorý v sebe obsahuje aj zmienený, zmienené zrušenie dvojpercentného príspevku ako neoprávnenej dane, ktorá znevýhodňuje z môjho pohľadu umelcov proti iným povolaniam, ale nie je to prioritný zámer.
Prioritným zámerom je pozrieť sa iným spôsobom na financovanie kultúry, iným spôsobom na fungovanie troch kultúrnych fondov, ktoré nám tu zostali takpovediac z dôb dávno minulých. V roku 1993 zákonom č. 13 sa ustanovil základný parameter fungovania troch umeleckých fondov. Pre potreby pléna ich vymenujem: Hudobný, Literárny a Výtvarný. A de facto v tejto podobe od roku ’93 fungujú doteraz. Jedna novelizačná zmena prišla s nástupom eura a dokonca podľa mňa v samotnej dikcii tohto zákona je stále problém, pretože ráta s odvodom koncesionárskych poplatkov, i keď vieme, že koncesionárske poplatky sa u nás dávno neplatia. Platia sa úhrady za služby verejnosti, i keď tento zákon túto zmenu doteraz nezapracoval a stále vychádza z úhrad koncesií. Je to ale malý legislatívny technický detail, možnože iný zákonodarca sa bude snažiť opraviť vo fungovaní fondov túto vec.
Ja som sa rozhodol ísť inou cestou a pozrieť sa na financovanie kultúry takpovediac komplexnejšie. Mojím zámerom je po prvé mať namiesto troch samotných umeleckých fondov - Literárneho, Hudobného a Výtvarného - jeden. Pre účely tejto zmeny ho volám Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov, jednu sústavu a model viaczdrojového financovania.
Druhým zámerom je, ako som avizoval, zrušenie dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci zo svojich hrubých autorských príjmov.
Po tretie je zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen náš verejnoprávny telerozhlas alebo Rozhlas a televízia Slovenska, ale aby sa na financovaní týchto fondov podieľali aj komerčné rádiá a televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa autorského zákona. Túto vec dovysvetlím následne.
A zároveň by som chcel, aby bola určená na podporu spisovateľov, hudobníkov, maliarov alebo iných ľudí, ktorí sa zúčastňujú kreatívy, sú umelecky nadaní, aby boli zadefinované jasné parametre, akým spôsobom sa na ich financovaní v rámci viaczdrojového financovania bude podieľať štát.
Čiže po prvé chcem jednu sústavu orgánov, jeden manažment, jeden viaczdrojový financovateľný model našej kultúry, zároveň, kde sa dajú ušetriť finančné prostriedky, zároveň chcem, aby sa hľadali peniaze tam, kde naozaj sú, a nechali viacej peňazí našim tvorivým umelcom. A po tretie, aby si štát raz a navždy zadefinoval, či chce, alebo nechce, a v akej miere chce podporovať kultúru.
K prvému môjmu zámeru asi nie je treba veľmi hovoriť. Podľa mňa z akejkoľvek manažérskeho pohľadu tri manažmenty sú viac ako jeden. Tá debata z minulej schôdze hovorí o tom, že takmer 50 % zdrojov napríklad pri Literárnom fonde sa míňa iba na zabezpečenie réžie tohoto fondu, a myslím si, že je to dostatočne veľký argument na to, aby sme nemali tri sústavy manažmentov, ale iba jednu. Myslím si, že v súčasnej dobe šetrenia zdrojov a hlavne šetrenia zdrojov preto, aby sme nemíňali peniaze na úradníkov, ale peniaze na to, aby slúžili v rámci verejných zdrojov hlavne tým, komu sú určené, v tomto prípade vedcov a kreatívcov alebo kreatívne tvorivých ľudí, tak ušetrenie finančných prostriedkov na jeden manažment jedného veľkého kultúrneho fondu je podľa mňa racionálny a relevantný argument, aby sme z troch fondov urobili jeden fond na podporu kultúry.
O dvojpercentnom, o zrušení dvojpercentného príspevku sa tu viedla mohutná debata. Je to presne v tej línii, hľadajme peniaze tam, kde sú, a nechajme peniaze tam, kde vedia spôsobiť vyššiu mieru kreatívy, čiže nezdaňujme neoprávnene tvorivých ľudí, zrušme dvojpercentný odvod, pretože peniaze sa nachádzajú inde. Nachádzajú sa u komerčných vysielateľov, nachádzajú sa v nehospodárnom nakladaní pri súčasnom nastavení a určite sa nenachádzajú alebo nemali nachádzať, alebo nemali by sme ich hľadať v peňaženkách ľudí, ktorí sú literárne, hudobne alebo výtvarne činní. Alebo v tomto prípade aj vedecky. Tá základná a podstatná zmena, ktorú som sa tu snažil naznačiť aj v minulom, minulej debate, je o tom, že podľa mňa mnohí ľudia, ktorí odvádzajú úhrady za služby verejnosti, čiže platia "koncesionársky poplatok" ani nevedia, že pilierovo financujú činnosť týchto fondov. Ak by ste sa voľne opýtali koncesionárov, v našom prípade pre slovenské reálie majiteľov elektrických pripojení, či vedia, že okrem RTVS financujú aj fungovanie umeleckých fondov, myslím si, že z 95 %, a to neviem, či som neni, či nie som veľmi optimistický, by vám odpovedali, že nie, nevedia, že financujú aj činnosť kultúrnych fondov.
Preto si myslím, že ak ideme v prísnej logike toho, že hľadajme peniaze tam, kde sú, pýtam sa, prečo náš štát považuje verejnoprávne médium za jediné médium, ktoré používa hudobný, literálny alebo výtvarný obsah. Prečo v paragrafovom znení zákona č. 3/1993 Z. z. máme za používateľov týchto, tejto umeleckej kreatívy iba verejnoprávne médium? A prečo v našom duálnom systéme, kedy vieme, že sme zaviedli a v súčasnom stave pod zákonom č. 308/2000 Z. z. máme aj komerčné médiá, prečo tie nechávame mimo toho, aby sa zúčastňovali tvorby fondov alebo tvorby zdrojov pre financovanie kultúrnej, umeleckej činnosti? Ak tu zaznievali minulú schôdzu slová o tom, že mali by sme zamyslieť nad tým, či Literálny fond, či Hudobný fond, či Výtvarný fond plnia v našej spoločnosti tú dôležitú funkciu, ktorá, ak zacitujem voľne ministra kultúry z minulého volebného obdobia, ktorá často "idiotizuje spoločnosť", to je citát, ospravedlňujem sa za to slovo. Ale ak nám tu teda komerčný sektor ponúka Farmy a podobné veci, prečo tento komerčný sektor sa nezúčastňuje fundraisingu alebo tvorby zdrojov pre kultúrne fondy, ktoré by mohli svojou mohutnejšou materiálnou alebo finančnou bázou zabezpečiť lepšie financovanie kultúry, ktorá by mohla stáť ako protiváha týmto spomínaným neblahým efektom našich komerčných médií. Čiže nielen RTVS používa literálny, hudobný alebo, alebo výtvarný obsah, ale používajú ju aj médiá v našom duálnom systéme takpovediac komerčné. Preto je tretím cieľom mojej legislatívnej snahy zaviesť to, aby sme nechali viac peňazí RTVS-ke a hľadali ich tam, kde v súčasnosti zostávajú takpovediac ležať.
Ďalším návrhom, ktorý mám, je zadefinovanie a to je tá štvrtá časť, aby štát si povedal, či má alebo nemá pre potreby kultúry, a je to hodená rukavica ministrovi kultúry, pretože opakovane a už tretí, tretie volebné obdobie hovorí o tom, že považuje kultúru za finančne poddimenzovanú. Ak je tomu naozaj tak, nech stanoví päť- alebo desaťmiliónový balík peňazí pre svoj vlastný rezort, nech sa dohodne s ministrom financií a štát si zadefinuje pri tvorbe a podpore kultúrneho a kreatívneho priemyslu, či tento balík peňazí nájde, alebo nie.
Chcem v tejto debate upozorniť aj na to, že toto volebné obdobie má kultúra k dispozícii na kultúrno-kreatívny priemysel v rámci štvorročného obdobia 270 mil. eur, a uvidíme, ako sa ministerstvo kultúry popasuje s výzvami. Ja len dúfam, že to neskončí v rukách spriaznených ľudí súčasnej vládnej garnitúry a naozaj po štvorročnom období zostane kultúra a kreatíva podporená obrovským balíkom 270 mil. eur v roku 2020 tak, že nebudeme sa musieť opäť hanbiť, nebudeme musieť opäť hovoriť o tom, že peniaze boli prehajdákané, a nebudeme mať merateľné výsledky.
Takže toľko k úvodnému slovu k legislatívnemu zámeru. Dúfam, že bude nasledovať plodná rozprava, ktorá nebýva často, o kultúre v tomto pléne, a dúfam, že sa dopracujeme aspoň k nejakým výsledkom, vidiac, že tu máme dosť poslancov aj z kultúrneho výboru. Takže týmto aj chcem poďakovať, že sa tejto debaty zúčastňujú minimálne svojou prítomnosťou.
Ďakujem.

Ďakujem Ondrejovi Dostálovi aj pánovi poslancovi Kresákovi a Farkašovskému.
Pán, začnem zozadu, pán poslanec Farkašovský, o tom, že či tu sme, alebo nie sme, a že to závisí od dôvery občanov, tu sme na jednej lodi. A ja chcem iba povedať, že bohu vďaka, ak by sa stalo, že sa dvaja poslanci alebo traja poslanci stretnú na jednom poslaneckom prieskume pri nejakej konkrétnej téme, kde je predpoklad, že prišlo k nejakému zlyhaniu. Myslím si aj v duchu toho, čo hovoril pán poslanec Kresák, že ústavné nezmysly a podobne, treba si pozrieť ten návrh zákona do dôsledkov. On nie je nejakým voluntaristickým úmyslom ani v tejto podobe, ktorý je predložený, pretože má presne formalizované prvky, to znamená, musí oznámiť vedeniu výboru, musí vypracovať závery z poslaneckého prieskumu a musí informovať výbor o jeho priebehu. Myslím si, že aj pri individuálnom poslaneckom prieskume je sformalizovaný proces natoľko, aby neprišlo k tej..., voluntaristickému individuálnemu zlyhaniu alebo zneužitiu tohoto inštitútu.
Ale ak by sme išli po tej línii, že chceli by sme výkon kontroly nepodväzovať vôle väčšiny, tak potom sme naozaj na jednej lodi a skúsme sa teda pre potreby, či už druhého čítania, alebo nového legislatívneho zámeru, zamyslieť nad tým, či inštitút tretiny výboru alebo akejkoľvek inej menšiny, ktorá sa vo výbore nachádza, by túto tému nevedela vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som k tomuto návrhu zákona povedať pár poznámok aj v rozprave, pretože ako prvý fakt chcem uviesť, že tento zámer do rokovacieho poriadku nie je pre toto plénum nový.
Myslím si, ak ma pamäť neklame, tak svojho času s ním prišla pani poslankyňa z KDH. Je to, myslím, dve alebo tri volebné obdobia dozadu. Volalo sa a stále sa to tematicky volá tak, že chceme dať poslancom možnosť vykonať individuálny poslanecký prieskum. V rámci debaty, ktorú aj do tohoto momentu o tomto legislatívnom zámere máme, sú ako keby dve ohniská toho, prečo to neurobiť.
Prvé ohnisko hovorí o tom, že tento inštitút by mohol byť zneužívaný. Myslím si, že zneužívané môže byť každé jedno ustanovenie rokovacieho poriadku aj teraz, a myslím si zároveň, že mali by sme hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie hľadať dôvody, prečo to neurobiť. Národná rada čelí dlhodobej kritike verejnosti, Národná rada a jej členovia a jej orgány čelia dlhodobej kritike toho, akým spôsobom v spoločnosti koná a akým spôsobom v spoločnosti konať môže.
Základná a generálna otázka, ktorá znie, je, čo môže pri súčasnom nastavení poslanec vykonať v miere iniciácie legislatívy, čo môže reálne urobiť, to, čo sa od neho vyžaduje pri kontrole výkonu exekutívy, výkonu verejnej moci. Sú tu noví poslanci, sú tu poslanci, ktorí sú tu šesťročné obdobie, a sú to poslanci starší. Myslím si, že takisto ako ja si ten šok pamätám, že de facto v mnohých oblastiach poslanec môže toho veľmi málo alebo de facto nič, je zistenie aj tých nových, stále pretrváva v nás a hlavne tí starší páni poslanci sú ako keby zdrojom kritiky tohto legislatívneho zámeru.
Myslím si, že či budeme hľadať spôsob na presadenie individuálneho poslaneckého prieskumu, alebo tak ako som sa rozprával s viacerými kolegyňami a kolegami počas behu tejto rozpravy, a dáme pri iniciácii poslaneckého prieskumu možnosť, aby to, čo rokovací poriadok pozná, a to je, že vieme zvolať výbor nielen na základe vôle jeho predsedu, ale aj sa nájde jedna tretina výboru, a výbor musí byť zvolaný, je otázka na debatu.
Ak sa teda poslancom nepáči priamo individuálny poslanecký prieskum, môžme zaviesť aj omnoho pružnejší a efektívnejší mechanizmus pre potreby druhého čítania a to je, že by vedela tretina výboru alebo tretina pléna, alebo 30 poslancov pléna, tak ako tieto mechanizmy poznáme aj pri zvolávaní, či už pléna, alebo výborov, a vtedy by sme neboli pod mocou väčšiny, väčšiny vo výbore alebo väčšiny v pléne a mohli by sme sa vydať plniť úlohu kontrolného mechanizmu alebo kontrolnej úlohy Národnej rady bez toho, aby s tým musela súhlasiť akákoľvek vládna väčšina vyskytujúca sa či vo výbore, alebo v pléne parlamentu.
Dôvody teda zhrniem. Národná rada často čelí obvineniu, že jednáme, akoby sme boli odtrhnutí od reality. Ak sme nie odtrhnutí od reality, minimálne tento hlas musíme z verejnosti vnímať a mám pocit, že viaceré kolegyne a viacerí kolegovia aj z opozície a niektorí aj z koalície tento deficit cítia. Preto ak máme vybaviť poslanca reálnymi nástrojmi, a ten reálny nástroj je, že ak príde podnet od občana, má mať právo mimo vôle väčšiny poslanecký prieskum vykonať a priniesť jeho závery pred rokovanie výboru, a výbor sa buď zo zisteniami poslanca alebo skupiny poslancov stotožní, alebo nie, je základnou výzvou, aby sme plénu parlamentu a inštitúcie ako takej vrátili meno, že vie žiť na, tak povediac, tepe doby a takpovediac vie a chce a môže, ešte raz, vie a chce a môže sa zaoberať problémami občanov.
Totižto ak sa formalizovaný poslanecký prieskum schválený vládnou väčšinou aj schváli, existuje veľké, veľká skepsa, či sa dopátra k tomu, k čomu sa dopátrať chce. Dajme poslancom, je jedno, z akej súčasnej alebo v súčasnom rozložení parlamentu sa nachádza, reálny nástroj do rúk, aby mohol výkon svojho mandátu robiť tak, že sa po volebnom období vie pozrieť svojim voličom priamo do očí a povedať, urobil som všetko preto, aby som si vašu dôveru zaslúžil. Ak súhlasíme s tým, že dôvera inštitúcie Národnej rady Slovenskej republiky v spoločnosti klesá, môžeme urobiť aj prijatím, či už priamo tohoto návrhu zákona, alebo jeho obmene, ktorá môže byť presadená v druhom čítaní, to, že poslanec dostane reálny nástroj, ak chce konať v mene svojich voličov. Ak máme na mysli voličov, ak máme na mysli to, že pri zlyhaniach sa poslanec môže vydať to zlyhanie odhaliť a možno vniesť doňho alebo priamo vniesť doňho viacej svetla, je to postavené na flexibilnom nástroji vykonania poslaneckého prieskumu.
Ja som spomínal, že dve schôdze za sebou priniesli v rámci výkonu a lepšieho flexibilného autentického výkonu poslaneckého mandátu dve legislatívne iniciatívy.
Prvá hovorila o vyšetrovacích výboroch, druhá, ktorú predkladáme spolu s kolegom Klusom a kolegyňou Veronikou Remišovou, je spružniť, sflexibilniť, resp. dať poslancovi do ruky taký nástroj, aby mohol svoj mandát vykonávať mimo vôle väčšiny a čeliť tak priamo otázkam doby, otázkam toho, že môže prichádzať alebo prichádza k zlyhaniu vo verejnej správe. Byť odkázaný iba na tzv. a tú povestnú 211 pri výkone mandátu je málo. Pretože 211 vie používať investigatívec, vie používať bloger, vie používať novinársky svet ako celok. Myslím si, že urobili by sme menu poslancov a výkonu mandátu dobre a v spoločnosti by sme možno získali lepší kredit, ak by sme vedeli riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti, resp. v štátnej správe tým, že budeme môcť vykonať aj poslanecký prieskum, ktorý neschváli väčšina.
Myslím si, že záverom tohto svojho vystúpenia chcem teda predoslať, že sme otvorení debate všetci traja predkladatelia toho, aby sme našli tú potrebnú mieru otvorenia výkonu tohto inštitútu, a či to bude otázka individuálneho poslaneckého prieskumu, za ktorý kopeme tu a teraz týmto návrhom zákona o rokovacom poriadku, alebo príde iná, iná, iný návrh, ktorý dá prvok ovládania poslaneckých prieskumov z rúk väčšiny von, a bude to tretina výboru, 30 poslancov pléna alebo akýkoľvek iný návrh, myslím si, že urobíme pre výkon poslaneckého mandátu dobrú službu. Službu, ktorá umožní plénu parlamentu získať alebo začať získavať stratený kredit, a to odtrhnutie, to povestné odtrhnutie od reality budeme môcť začať zmazávať.
Preto vás aj prosím z tohto miesta o podporu tohto legislatívneho zámeru a dúfam, že ak sa nájde politická vôľa, a teda väčšina poslancov tohto pléna, ktorí majú na mysli to, že táto inštitúcia potrebuje, aby viac konala v regiónoch, aby viac riešila problémy obyčajných ľudí, budem len rád. A bavme sa o ďalšom pokračovaní tohto legislatívneho zámeru pre potreby druhého čítania.
Dúfam, že som v rámci debaty nezabudol na nič a chcel by som opakovane poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pravdepodobne čítame veľmi podobnú literatúru. Ohľadom môjho predrečníka.
I keď on zabudol v nej uviesť, že okrem kooperujúceho parlamentu alebo parlamentu prejavov sú aj tzv. pracovné parlamenty, a náš parlament vzhľadom na to, že my máme inštitucionálne vybavené..., parlament výbormi, tak sa najviac blíži tejto definícii.
A pracovný parlament by mal priniesť aj nejaký reálne nástrojivo na to, aby mandát poslanca mohol byť vykonávaný takým spôsobom, že bude aj verejnosť cítiť takpovediac priamo ovocie.
Čiže či zavedieme nový inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu a budeme môcť sa dopytovať na otázky v širokej verejnej správe, prečo v mnohých oblastiach zlyháva, je jeden fakt. Druhý fakt, ktorý takisto, a myslím si, že by bol vhodný na zváženie, je samotný mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, že môžme vykonať poslanecký prieskum nie pod vôľou väčšiny, ako je tomu teraz, ale napríklad inštitútom tzv. jednej tretiny poslancov, ktorou môže aj disponovať opozícia. Toto je vec na diskusiu.
My sme teraz prišli s návrhom pre individuálny poslanecký prieskum pre presnú príčinu, ktorú si pomenoval, pán poslanec, v tvojom príspevku, a to je to, že v rámci cyklickej rotácie väčšín a menšín, čo predpokladá parlamentná demokracia, sa môže stať, že niekto vykonáva väčšinu a prejavuje sa jeho vôľa, a niekto vykonáva kontrolu, ako v tomto prípade opozícia, a nad výkon tej kontroly nemôže byť viazaný alebo podviazaný vôľou väčšiny.
V súčasnom stave to tak je, keďže väčšina výboru rozhoduje, či môžem, alebo nemôžem vykonať prieskum.

Podľa mňa parlamentné plénum trpí dvomi zásadnými a takými boliestkami.
A prvé je, že mali by sme sa konečne naučiť klásť správne otázky. A tá správna otázka v tomto prípade znie, čo my ako poslanci tohto pléna de facto môžme. Môžme predkladať zákony, môžme sa rozprávať o zákonoch, ktoré predkladá vláda, môžme ich kritizovať a predkladať zmeny. Prax ukázala, že či tie zmeny predložíme, alebo predložíme svoje vlastné legislatívne zámery, de facto skončia takmer vždy so železnou pravdepodobnosťou v koši.
Ďalšia vec je, že akým spôsobom teda naplniť úlohu, kontrolnú úlohu, ktorá nám ako poslancom vyplýva z mandátu, a to je, aby sme mohli tie správne otázky jednak definovať a jednak ich naozaj klásť. A to ste pomenovali veľmi presne. Preto som hovoril o tom, že keď chceme zdvihnúť úroveň výkonu poslaneckého mandátu, mali by sme mať právo tieto otázky klásť vo vlastnom mene. A tu sa stretávame s tým iným vesmírom. To, čo hovorila pani poslankyňa Vaľová, je iný vesmír. Znamená to, že ona je naučená jednať v kolektíve.
My chceme náš mandát realizovať na základe podnetu občanov a na základe tohoto podnetu aj reálne konať, aby sa nás ľudia, ak sa nás opýtajú, čo ste urobili, tak aby sme mohli dať odpočet, že sme tento a tento problém takto a takto sa snažili riešiť. Ak nám to zabráni výbor svojím väčšinovým rozhodnutím, tak môžeme len odkázať, vládna väčšina nemala vôľu.

Ďakujem. Tie príklady sú dôležité, keďže exempla trahunt, takže máme neblahé skúsenosti s tým, že, ja si pamätám asi najviac z poľnohospodárskeho výboru, kedy po opakovaných žiadostiach o výkon poslaneckého prieskumu bolo toto opozícii znemožnené.
Myslím si, že tak ako som uvádzal v tom úvodnom slove, že okrem funkcií ústavodarnej a zákonodarnej je veľmi dôležitá funkcia kontrolná. Ako má poslanec napĺňať svoju kontrolnú funkciu, ak je jeho zámer pod hlasovaním väčšiny?
Skúsme si teda voľne predstaviť pri návrhoch ústavných alebo pri návrhoch obyčajných zákonov, skúsme si predstaviť to, že by poslanec mohol podať vôbec zákon, by mu muselo schvaľovať plénum Národnej rady alebo niekto vo výbore. Myslím si, že iniciovať poslanecký prieskum a aj ho vykonať je z hľadiska plnenia funkcií Národnej rady, a to v miere kontroly, základným pilierom fungovania parlamentnej demokratickej republiky. Preto dlhá debata, tento návrh zákona si, myslím, že už jedno celé desaťročie do pléna Národnej rady chodí, a myslím si, že už konečne by sme mali nájsť politickú vôľu na to, že Národná rada by mala mať funkciu kontrolnú a mal by ju kto iný vykonávať ako samotné poslankyne alebo samotní poslanci.
Takže ďakujem za príklady aj z iných výborov za posledný čas, a dúfam, že sa nájde tá potrebná politická vôľa a tento zákon prejde.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si uviesť návrh zákona, ktorý vo všeobecnosti by som chcel predstaviť tak, že dokáže a má svoj hlavný cieľ v tom, aby sme zdvihli a dali nástroje pri výkone uplatňovania mandátu poslanca do rúk paniam poslankyniam a pánom poslancom.
Myslím si, že v rámci spoločnosti je dlhodobá debata o tom, čo vlastne v parlamentnej republike reprezentuje Národná rada a čo v nej má reprezentovať poslanec. Na minulej schôdzi sme pri téme lepšieho nástrojiva, lepšieho inštrumentária alebo lepších nástrojov pre poslancov preberali tému, ktorá súvisela s tzv. parlamentnými vyšetrovacími výbormi, a vtedy sme s kolegami aj zo strany SaS, aj zo strany OĽANO uvažovali nad tým, že nám chýba jeden podstatný nástroj, a to je to, ak sa na nás obrátia občania, čo my s týmito podnetmi vieme ako poslanci urobiť. Máme niektoré nástroje definované z rokovacieho poriadku a to je, či už využiť naše právo dopytovať sa exekutívy, a to sú interpelácie, môžme na hodine otázok položiť otázky a mali by sme mať možnosť vykonať poslanecký prieskum. Náš rokovací poriadok inštitút poslaneckého prieskumu pozná, ale, a myslím si, že tu nastáva to veľké ale, že je do veľkej miery obmedzené. A je obmedzené vládnou väčšinou.
Myslím si, že tí, ktorí sme strávili v opozícii dlhší čas, môžeme hovoriť o príbehoch, kedy naše zámery vyplývajúce z toho, ako sa na nás obrátila verejnosť alebo konkrétni občania, boli následne obštruované, a to vôľou väčšiny.
Skúsme sa teda zamyslieť nad tým, akým spôsobom vieme vykonať poslanecký prieskum vo veľmi citlivej otázke, ktorú priamo, ktorá sa priamo dotýka vládnej väčšiny a ktorá súvisí práve s výkonom poslaneckého mandátu, a teda, že poslanec sa môže vo verejnej správe ísť dopytovať po otázkach, ktoré môžu viesť k reálnym odhaleniam, k reálnym, resp. reálnym zlyhaniam exekutívy.
Myslím si, že inštitút, ktorý chceme zaviesť, a volajme ho pracovne inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu, a to je to, že ak ste získali či vládny mandát a výkon mandátu vládneho poslanca, alebo opozičného, mali by sme mať právo vykonať poslanecký prieskum nie formou kávičky a zjedenia chlebíčkov, ale reálne prísť a pýtať sa zodpovedných, pýtať sa exekutívy, pýtať sa všetkých zainteresovaných orgánov v najširšom možnom diapazóne verejnej správy, akú si vieme predstaviť, a dostávať reálne odpovede.
Myslíme si, že, za predkladateľov Martina Klusa a Veroniky Remišovej a mňa, že opakované predloženie tohto inštitútu vie zdvihnúť a zadefinovať výkon poslaneckého mandátu v spoločnosti lepšie, ako tomu je teraz.
Vykonať individuálny poslanecký prieskum, vypracovať najprv iniciačný dokument a potom prísť s takýmto dokumentom po absolvovaní tohto poslaneckého prieskumu na výbor a výbor štandardným mechanizmom prijatia uznesenia alebo zobratia záverov z tejto kontrolnej činnosti poslanca je len a len dobre. Chcel by som teda odkázať hlavne na to, že Národná rada okrem svojej ústavodarnej a zákonodarnej funkcie má plniť jednu dôležitú funkciu, a to je funkcia kontrolná.
Pýtam sa, možno rečnícky, ako sa dá naplniť kontrolná funkcia vtedy, ak skupina poslancov iniciuje poslanecký prieskum na výbore a výbor väčšinou rozhodne, že poslanecký prieskum sa neuskutoční. Ak je výkon mandátu aj opozičného poslanca stále pod dohľadom vládnej väčšiny, nemôžme predpokladať a ani hovoriť o reálnom výkone poslaneckého mandátu. Myslím si, že ak má naozaj debata o zvyšovaní kultúry v parlamente a debaty o tom, že Národná rada v spoločnosti nepožíva veľkú obľubu, a k tomuto by sme mali urobiť hradbu a dať poslancom reálny nástroj na to, ako v spoločnosti pôsobiť, je zavedenie inštitútu individuálneho poslaneckého prieskumu krokom správnym smerom.
Myslím si, že okrem debaty z minulej schôdze, ktorú som spomínal, a to sú tie vyšetrovacie výbory, by bolo veľmi vhodné, aby sme poslancom na ich vlastnom rozhodnutí, na ich vlastnom podnete od občanov dali tento možno silný kontrolný nástroj do rúk, je len a len dobre. Zvýšila by sa úroveň pôsobenia poslancov v spoločnosti, zvýšila by sa množstvo nástrojov, ktoré môže poslanec pri svojom mandáte vykonať. Ak by som pri tomto úvodnom slove spomenul podľa mňa základný a neblahý stav, že keď sa na nás obrátia občania a nám nezostáva nič iné po vyvinutí akejkoľvek aktivity iba pokrčiť ramenami, minimálne tento nástroj, že by sme vedeli prísť k reálnym informáciám a že by nám tieto reálne informácie museli úradníci vo verejnej správe, úradníci v štátnej správe poskytovať na základe silnej opory v rokovacom poriadku, by sme občanom vydali signál, že nám skutočne o nich ide a že máme a disponujeme reálnym nástrojom, ako ich názory, ich zistenia vplyvom nášho poslaneckého mandátu dostať do takpovediac..., alebo dostať tých zodpovedných takpovediac do reálnej debaty, kde by nám nielen chceli, ale museli odpovedať.
Myslím si, že tak, ako uvádzame v dôvodovej správe, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu bez toho, aby poslanec najskôr musel obdržať poverenie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jeho výboru a na vyžiadanie si správ od členov vlády vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov priamo v rokovacom poriadku, robíme - a opakujem to ešte raz - dobre výkonu poslaneckého mandátu. Myslím si, že ak poslanecký mandát budeme vykonávať takým spôsobom, že sa budeme môcť tých členov vlády alebo ostatných vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov pýtať a oni nám budú musieť odpovedať, a nielen chcieť, tak ako je to v mnohých oblastiach teraz, resp. by nemohli používať úhybné manévre, ale bolo by to priamo a z rokovacieho poriadku, Národná rada dostane reálny inštrument, reálny nástroj na to, aby mohla vo verejnosti plniť ten účel kontrolnej právomoci, ktorý sa od nej očakáva.
Preto aj pri úvodnom slove a uvádzaní tohoto legislatívneho zámeru do rokovacieho poriadku vás žiadam o podporu, možno niekoľko ďalších argumentov zaznie v rozprave.
Ďakujem, skončil som, pán predseda.