Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Urobil som si viacero poznámok a vyjadrím sa k rozprave, ale predsa len mi jedna taká asi najdôležitejšia vec, ktorá sa, keďže si, pán poslanec, pán predseda kultúrneho výboru hovoril o áčku a béčku, tak ja by som povedal aj to C. Hovoril si, že ty vychádzaš z paradigmy a motta, že kto platí, ten rozhoduje. A ja hovorím alebo pýtam sa, kto platí dnes a ako, a ako rozhoduje? Rozmenené na drobné, štát sa dnes takmer z tretiny rozpočtu RTVS zúčastňuje na jeho financovaní a robí sa to latentne a skryto. Zmluva so štátom je de facto dodatok k dodatku. Je ich niekoľko, myslím, že už stoviek a toto nie je dobrý a obhájiteľný nástroj, ako financovať otvorene a transparentne médium verejnej služby. Už z tretiny dnes na základe zmluvy so štátom štát financuje RTVS a vôbec nehovoríme o štátnej telke. Stále hovoríme o médiu verejnej služby. Čo navrhujem ja, je zrušenie dvoch pilierov financovania, zmluvy so štátom, ako dodatky dodatkov a koncesionárskeho poplatku pri zachovaní viaczdrojového financovania nateraz, a to je vlastná činnosť, reklama, ktorá je doteraz umiestňovaná a nateraz 0,15 % z HDP, ktoré majú tvoriť rezortné peniaze ministerstva kultúry a majú byť preukazované na základe opory tohoto percenta voči HDP. Nie ako teraz, kde nemáme žiadnu oporu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vystúpenie. Predpokladám, že tak ako úvodom si hovorila, že nebudeme sa venovať médiám verejnej služby, pretože, a ich nastavenia, pôsobeniu v slovenskej verejnosti, ale budeme sa teda venovať čisto výseku financovania, tomu rozumiem a myslím si, že by mohla prebehnúť debata aj o vyššom type ambícií pri médiách verejnej služby. Lebo ak sa pozrieme na lokálne a regionálne médiá, ktoré sú de facto financované v mnohých samosprávach z verejných zdrojov, tak by sme túto tému aspoň mali otvoriť, čo médium verejnej služby je, čo znamená financovanie z verejných zdrojov, a dokonca nemusíme hovoriť len o audiovizuálnych médiách, ale aj o printoch a podobne. Čiže my sme v nejakej časti vývoja debaty o médiách verejnej služby. Hneď ako keby blyslo všetkým, že musí to byť centrálne a celoplošné médium. Podľa mňa čím ďalej viac pod rôznymi záujmovými združeniami alebo združeniami, ktoré zastupujú samosprávy, odbornosť v rámci médií, vznikne veľmi silná a mohutná debata, čo s médiami na Slovensku, samospráva, regióny a celoplocha príde. Takže ja tú debatu vítam a dúfam, že aspoň pre médium verejnej služby, ktoré je celoplošné, túto situáciu vyriešime.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, vy ste priniesli, v závere ste hovorili, že snažili ste sa priniesť nejaké objektívne hľadisko. Vy ste pospájali znôšku osobných útokov proti predkladateľovi s absolútne nepochopením toho, čo je predložené plénu parlamentu.
Ja, možno ste si všimli, že neruším koncesionársky poplatok, ale ruším aj predmetnú zmluvu so štátom a ktorú ste úplne na záver spomenuli, pretože ju mám za ten nástroj, ktorý týmto finančným vstupom do RTVS môže manipulovať a spôsobuje absolútne neadekvátny zásah politickej moci do RTVS cez finančný nástroj. Zároveň ste mali ako keby ambíciu priniesť nejaké objektívne skutočnosti, ale vysekli ste si, a tomu sa budem venovať asi následne v rozprave, niektoré parametre z absolútne nepochopenia témy. Totižto tu nejde, tak ako ste mnohokrát predpovedali, o nejaký populistický krok mimo medzirezortného pripomienkového konania, pretože tento návrh zákona, a ja to zopakujem, bol už platný, prebehol riadnym procesom, iba tesne pred jeho účinnosťou ho zmenila vtedajšia vládna väčšina. Čiže ak tu apelujete na medzirezort, odborné prerokovanie, ešte raz vám hovorím, návrh zákona prebehol medzi rezortom, v tejto republike platil, len tesne pred účinnosťou bol zrušený vládnou väčšinou SMER-u. Ostatné podrobnosti mi nevyjdú do faktickej poznámky, takže budem hovoriť v rozprave.

Ďakujem. Myslím, že si dostatočne pomenovala z môjho pohľadu dva základné parametre, prečo je to nezmyslom. Prvé je vysoká obslužnosť toho výberu. To znamená, že peniaze sa takpovediac strácajú na ceste a nejdú do obsahovej štruktúry RTVS a druhý parameter aj z pohľadu podnikateľa, ktorý zamestnáva 3, 5 až po 15, 25 zamestnancov, ktorý, je asi jednoznačné, že nevyužíva počas práce a pracovných povinností médium verejnej služby, je samostatná kategória nezmyselnosti platnosti tohoto zástrčkového zákona. Ambíciu rozumiem. Ak predkladateľ v roku 2008 chcel odniekiaľ vytiahnuť peniaze, no tak si spomenul, že ajhľa mám tu podnikateľov a vytiahol od nich určité množstvo peňazí. To, že sa to zdá verejnosti, nám ako nezmysel, máme pravdu.
A posledná poznámka. Ak zacitujem, že: "uši majú, nepočujú, oči majú, nevidia", tak aj spôsob reakcie, ktoré boli na teba, ja mám pocit, že sa tu bavia ako keby dva nezávislé svety. Lebo keď my povieme, že chceme na základe presného percenta voči HDP zaviesť financovanie média verejnej služby, pretože v súčasnom stave je tá účelová dotácia na dokrívanie cez zmluvu so štátom de facto politický nástroj ovládania média verejnej služby a niekto toto označuje za ambíciu spolitizovať telku, tak sa asi nikam nedopracujeme.
Takže, dúfam že tie argumenty aj finančné, ktoré ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňte moje dvojminútové meškanie k dostaveniu sa k rečníckemu pultu, ale bol som tu a myslel som, že ešte budeme pokračovať správou špeciálneho prokurátora.
Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý som pripravoval dlhšie obdobie a venuje sa médiám, médiám verejnej služby. Čiastočne je to ambícia, ktorú už toto plénum, alebo znovu schválenie ambície, ktorú toto plénum už schválilo a ľudovo sa nazýva aj zrušením koncesionárskych poplatkov. Zrušenie koncesionárskych poplatkov alebo vôbec téma verejnoprávnych médií alebo verejnej služby je dlhodobou otázkou, ktorú slovenská spoločnosť rieši a normu, ktorú som pripravil, respektíve novelu, ktorú som z hľadiska financovania médií, médií verejnej služby pripravil, je novelou, ktorá už raz platila a teda koncesionárske poplatky boli zrušené.
Stručne k tej histórii. Zrušené boli, len tesne pred účinnosťou sa rozhodla vtedy vládna väčšina SMER-u koncesionárske poplatky znovu zaviesť a dokonca v tomto volebnom období po schválení programového vyhlásenia vlády sme sa dozvedeli aj to, že koncesionárske poplatky majú byť zvýšené.
Čo touto novelou zákona sledujem, je okrem záväzku, ktorý máme vo volebnom programe, že financovanie médií verejnej služby sa dá urobiť aj inak, a to spravodlivejšie. Plním aj objednávku odbornej verejnosti, verejnosti a myslím si, že aj záujmu samotného média, pretože, a to vysvetlím neskôr, pretože je pravdou, že médium verejnej alebo médiá verejnej služby u nás za posledné dve dekády prešli vývojom a ten vývoj je dimenzovaný dvomi oblasťami. Prvá je nezávislosť a sloboda médií a druhé je spôsob financovania.
Ak sa zameriame na obe tieto oblasti, tak musíme konštatovať, že súčasný právny stav a súčasné nastavenie aj s ohlásenou ambíciou zvýšiť koncesionárske poplatky je najhorší možný právny stav, aký máme. Podrobne, aby som ten právny stav zhruba opísal, bude mi to trvať troška viacej času a veľmi by mi pomohol infografika, ale keďže nechcem, aby bola téma tohto vystúpenia odklonená niekde inde, tak nebudem používať iný typ vizuálneho prostriedku, ako hovorené slovo.
Myslím si, že by bolo plastickejšie, ak by som mohol ukázať, akým spôsobom je médium verejnej služby financované teraz a kde sú nedostatky toho financovania z hľadiska udržateľnosti financovania, z hľadiska nezávislosti aj slobody a čo navrhujem ja.
Čiže ak to mám teda verbálne opísať, predstavme si situáciu, že naše médium verejnej služby RTVS alebo Rozhlas a televízia Slovenska je financovaná štyrmi zásadnými zdrojmi. Prví sú z môjho pohľadu, prvý je daň, veľmi nespravodlivá a nesociálna daň, ľudovo sa nazýva koncesionársky poplatok, v právnom systéme ju poznáme ako úhradu za službu verejnosti a tento poplatok môžeme nazývať najnespravodlivejšou daňou v našom daňovom systéme, keďže je vyberaná v absolútnej sume, nie je vyberaná percentuálne či už zo spotreby alebo zo zisku alebo iným spôsobom, lebo je určená na 4,6 eura pre akúkoľvek domácnosť, či tá domácnosť má príjem 500 eur alebo má príjem 3 000, 5 000 eur. Čiže považujem túto daň za veľmi nespravodlivú a považujem ju za, a preto aj je to jeden z dôvodov, prečo by sme ju mali zrušiť. Zároveň nie je vyberaná priamo k naviazanosti na médium verejnej služby alebo nejaké zariadenie, ktoré sprostredkováva mediálny obsah verejnoprávneho média, ale je naviazaná na iný typ služby a to je dodávanie elektrickej energie do domácnosti a prischol jej názov tzv. zástrčkový zákon, alebo môžeme hovoriť aj o zástrčkovej dani. Čiže toto je najmohutnejší pilier financovania médií verejnej služby, môžeme hovoriť o 75 miliónoch eur, ktoré zabezpečuje pre médium verejnej služby.
Druhý pilier, a tu si dovolím upozorniť na veľmi závažnú dôležitosť toho druhého piliera, je financovanie zo štátu. Štát financuje médium verejnej služby cez nástroj, volá sa to zmluva so štátom, ja ju volám diabolská zmluva so štátom a zabezpečuje bazálne dofinancovávanie média verejnej služby a keďže nemá žiadnu oporu v nejakom percentuálnom nastavení, koľko by to malo byť peňazí, tak vzniká to na dohadovacom konaní medzi ministerstvom kultúry a médiom verejnej služby takpovediac z roka na rok a podľa mňa toto je priamy nástroj politickej reprezentácie vládnej väčšiny alebo ministerstva kultúry, ako môže mať médium verejnej služby na oprátke alebo na reťazi a zabezpečiť si poslušnosť.
Totižto ak ministerstvo kultúry odmietne tento typ nástroju a nedodá 28, 32, 30 miliónov eur na financovanie média verejnej služby, ministerstvu kultúry nevzniká žiadne pochybenie zo zákonného nastavenia, ale médium verejnej služby skoro tretinu rozpočtu jednoducho nedostane, a to si žiadny generálny riaditeľ televízie asi nebude môcť dovoliť, pretože by sa s médiom verejnej služby dostal do červených čísel, čo zakladá dôvod na jeho odvolanie.
Čiže v rámci vývoja financovania verejných služieb sme sa dostali do nie veľmi závideniahodnej situácie, keďže spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo realizované a zároveň prišlo k zrušeniu koncesionárskeho poplatku a zavesenie financovania média verejnej služby na presný pomer voči HDP, v tom čase to bolo 0,142 % z HDP, kde akýkoľvek manažér si mohol rok dopredu, dva roky dopredu, tri roky dopredu odhadnúť, aký bude vývoj HDP, ako bude stúpať alebo klesať a zabezpečiť si rozpočtovanie média verejnej služby. Po zrušení financovania týmto spôsobom a zachovaní predchádzajúceho právneho stavu sa médium verejnej služby dostalo do situácie, že každý rok môže minister kultúry zrušiť poplatok zo zmluvy so štátom alebo diabolskej zmluvy so štátom a generálny riaditeľ televízie môže byť týmto plénom odvolávaný.
Je to nedobré nastavenie. Médium verejnej služby je odkázané na svojvôľu vládnej väčšiny a možno aj preto sme, akejkoľvek vládnej väčšiny, nechcem teraz hovoriť len čisto o SMER-e alebo nejakej inej vlády, ktorá tu vznikne, myslím si, že tento nástroj by nemal byť daný akémukoľvek ministrovi kultúry do rúk, pretože sa médium verejnej služby môže dostať pod politický vplyv z titulu jeho vlastného financovania a generálny riaditeľ môže byť odvolávaný nie celkom z vlastnej viny. Čiže ak mu niekto, ak si rozpočtuje, že cez zmluvu so štátom mu príde taký a taký objem a neexistuje zákonné nastavenie, zákonná povinnosť štátneho rozpočtu, štátu, ministerstva kultúry, ale dáva mu to takpovediac z jeho dobrej vôle, tak môžeme predpokladať, že tento nástroj skôr či neskôr bude zneužitý.
Preto som si dovolil v tejto novele sa vrátiť k spôsobu financovania a zrušiť dva, dva piliere financovania média verejnej služby, a to je zrušiť koncesionárske poplatky a zrušiť aj zmluvu so štátom a stanoviť presné percento z HDP. Pre potreby tejto novely sme stanovili percento 0,15 % z HDP, voľne podľa predchádzajúcich rokov sa môžeme baviť o sume 117 mil. eur a zároveň aj zapracovať valorizačný mechanizmus. To znamená, stúpa HDP, stúpajú finančné prostriedky na financovanie média a verejnej služby, klesá HDP, klesajú prostriedky. Dá sa s tým manažérsky pracovať, dajú sa stavať rozpočty a médium verejnej služby sa dostane z priameho, spod priameho finančného vplyvu ministerstva kultúry alebo akejkoľvek vládnej väčšiny, rok, ktoré prichádza rok čo rok, dostáva sa do slobodnejšieho manažérskeho výkonu rátania s finančnými prostriedkami, ktoré vieme predpokladať v ročnom, dvojročnom, trojročnom horizonte podľa odhadovaného vývoja HDP.
Čiže ako konštatujem v dôvodovej správe, v rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania je cieľom zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie jedného, a to je presne zadefinovaného percenta voči HDP a tá kapacita, ak vyjdeme z roku 2015, by mohla byť 117 mil. eur na rok. Ak vyjdeme z roku 2016, keďže vieme, že hrubý domáci produkt rastie, tak tá suma môže byť percentuálne vyššia. Zároveň dávame aj spodnú hranicu, pôvodne sme schválili - za Radičovej vlády - 90 mil. eur, čiže ak HDP klesne natoľko, že by bola atakovaná spodná hranica financovania média verejnej služby pre účely tohto zákona, vzhľadom na trojročný posun platnosti navrhujeme spodnú hranicu financovania zo štátu 100 mil. eur. Pod túto hranicu by aj na základe koeficientu nemalo financovanie média verejnej služby klesnúť.
Toto je z hľadiska úvodného slova, avizujem, že aby sa mohli prípadne záujemcovia o túto tému prihlásiť s faktickými poznámkami, podrobnejšie vystúpim aj v rámci rozpravy, takže pre potreby úvodného slova z hľadiska ambície zrušiť koncesionárske poplatky, zaviesť spravodlivejšie, slobodnejšie a manažérsky viacej uchopiteľnejšie financovanie média verejnej služby a v neposlednom rade možnú odpolitizáciu alebo odsunutie akéhokoľvek politického vplyvu čo najďalej od média verejnej služby. V rámci úvodného slova si myslím, že stačí a dúfam, že táto téma, ktorá z úplne iných príčin, z príčin vybavovania si účtov v koalícii mala aj mediálnu pozornosť, čiže je to ten známy spor medzi predsedom parlamentu a ministrom kultúry. Je podľa mňa na stole reálne riešenie, ktoré sa čakalo z môjho pohľadu aj od strany SNS, ale neprišlo.
Čiže ak voľne odcitujem alebo parafrázujem slová predsedu parlamentu, že ak by mal dostatok politickej sily, tak by koncesionárske poplatky zrušil. Ak voľne rátam, politická sila tohto pléna, ak by sa pripojilo pätnásť poslancov jeho klubu, predpokladám, že by sa našla a koncesionárske poplatky by mohli byť zrušené.
To, že s riešením zatiaľ neprišli, vidím ja v politikárčení a nie v reálnom výkone politiky, že niekto má na mysli nezávislosť média verejnej služby. To, čo sme zachytili v ostatnom období od predsedu Slovenskej národnej strany, že príde s riešeniami, až keď bude médium verejnej služby patriť pod SNS, sme my ako klub OĽANO - NOVA odsúdili a myslím si, že viacero poslancov aj opozície a myslím si, že aj SMER-u, keďže urobili dostatočné, a iných strán, niektoré kroky, ktoré vedú k vyššej dôveryhodnosti tohoto média, sa im nepočúvalo celkom dobre.
Na záver politicky iba uvediem, že raz si - myslím, že to bol politik HZDS pán Urbáni - dovolil na médiá povedať, že ich záujmom je v rámci Slovenskej televízie mať spravodajstvo. Možno si to niektorí pamätáte, čo to spôsobilo a akým spôsobom doba kapustovín v rámci spravodajstva STV sa zapísala temnými písmenami do histórie slobody verejnoprávnych médií. Tu máme vyšší typ ambície, strana jedna, politická strana, parlamentná, si vypýtala médium verejnej služby do svojej priamej správy. Myslím si, že je to neakceptovateľné a dúfam, že tomuto scenáru, návratu ku kapustovinám nikdy nepríde.
Preto aj predkladám tento návrh zákona, ktorý vie držať ambície akéhokoľvek politika od takýchto úvah alebo ambícií dostatočne ďaleko a dokonca vylepšuje finančnú kondíciu média verejnej služby a dúfam, že ak máme naozaj na mysli reálny a dobrý výkon a dobrú kondíciu média verejnej služby, tento návrh zákona bude mať v tomto pléne podporu.
Ďakujem.

Chcem sa poďakovať kolegom za faktické poznámky. Možno na dovysvetlenie. Áno, podľa mňa je v roku 2016, pán poslanec Sopko, absolútne zarážajúce, že tento štát nevie kvantifikovať, či všetky deti splnili školskú dochádzku napriek tomu, že fungujú informačné systémy, ako fungujú. Problémy samosprávy a prokurátorského dozoru budete vy, ľudia zo samosprávy poznať.
A pán poslanec Kollár, ešte jeden moment, finančný dopad tejto novely som zabudol viac-menej spomenúť. Totižto ak Ústavný súd sa stotožní s návrhom generálnej prokuratúry, podľa mňa príde, môže prísť k reálnym škodám tohto štátu, pretože tie rádiá, ktoré boli zaviazané retroaktívne a pri zlej definícii slovenského diela a Ústavný súd rozhodne, že naozaj to tak je, tak môžu žalovať tento štát za ušlý zisk. A to som zvedavý, kto si tento moment zoberie na tričko.
Ja len upozorním, že pri prijímaní toho návrhu zákona som presne na tieto momenty upozorňoval. Upozorňoval som na zlú definíciu slovenského diela a na prvky retroaktivity voči držiteľom licencií a zásahu legislatívca do ich práva podnikať. Uvidíme, čo urobí Ústavný súd. Pravda je, že generálna prokuratúra v tomto podala podnet.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, štandardne, keďže nie som právnik a beriem práve túto expertízu pri správach či generálneho prokurátora alebo špeciálneho za podstatnú, by som si dovolil niekoľko poznámok ako poslanec a občan a možno aj niektorí, niektoré otázky. Ja celkom vítam, že je tu prvý námestník generálneho prokurátora pre netrestnú oblasť a rovnako sa pripájam k prianiu skorého uzdravenia pána generálneho prokurátora.
A k, možno jedna všeobecná otázka z hľadiska personálneho stavu prokuratúry ako takého, keďže v správe, a ja som si ju prečítal, je pre mňa dosť, jeden z dosť neriešiteľných problémov, ja som tu, myslím, toto je šiesta správa, ktorú som počul a vždy bolo konštatované tak, takpovediac úvodom z hľadiska základných a bazálnych problémov prokuratúry jednak nedostatočný personálny stav, jednak vysoký nápad a jeho rastúca tendencia a aj finančné poddimenzovanie.
Táto správa za rok 2015 sa líši a líši sa tým, je konštatovaný z hľadiska trestných vecí, myslím, že ten nápad bol skoro 20-tisíc, 19 980 a konštatovaný bol pokles skoro o 3-tisíc trestných prípadov. Zároveň je konštatovaný, vyššie personálne obsadenie, ako aj určitý nárast finančných prostriedkov. Napriek tomu správa obsahuje také zásadné konštatovanie, že napriek tomu sa nestíha, pretože komplikovanosť prípadov, najmä v ekonomickej trestnej činnosti a ďalších, prináša vyššiu zložitosť a prokurátori by mali mať viac času venovať sa jednak samovzdelávaniu a jednak iným krokom, aby mali viac času riešiť konkrétne príklady.
Čo však správa neobsahuje, je, že ako na to. Čiže ja by som sa veľmi rád opýtal, že ak teda prišlo k reálnemu poklesu trestných, nápadu trestných činov alebo tak to poviem laicky, ak teda aj narástli finančné prostriedky a mohla by byť zvýšená kapacita venovať sa konkrétnym prípadom pri tom množstve 20-tisíc, čo je tým riešením, resp. či sa dá kvantifikovať, že koľko tých prokurátorov a aké finančné prostriedky by mali byť použité, aby sme mohli byť s trestným procesom spokojní. Predpokladám, že tá správa nemôže obsahovať tabuľku, kde by bol akože ideálny stav, pre toto kladiem, ideálny stav z vášho pohľadu. Taká tabuľka tam nie je. Čiže koľko prokurátorov, aké finančné zdroje a možno, aký spôsob tej expertízy samovzdelávania a podobne by mohol prísť, aby sme vedeli byť s činnosťou generálnej prokuratúry spokojní, my ako občania, aj vy ako priamo tí, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú.
Druhá poznámka k tomuto stavu. Je pravda, že z nápadu trestných vecí budeme s 98 - 97 % pravdepodobne spokojní a viacerí moji predrečníci hovorili možno o tých symbolických 3 %, kde vysoko politicky exponovaní ľudia, resp. ľudia reálneho vysokého vplyvu, možno finančného zázemia, si dokážu takpovediac trestný proces nejakým spôsobom kúpiť, zastaviť, zabezpečiť tak, aby išiel v ich prospech a či vidíte možné predpolie, ako autonómnu činnosť generálnej prokuratúry v trestných veciach zlepšiť natoľko, že práve tieto symbolické veci z hľadiska inštitucionálnej stability a dôvery by sa dali riešiť tak, že bude vyššia dôvera verejnosti, vyššia dôvera odborníkov, možno priamo právnikov v to, že generálna prokuratúra skutočne do bodky napĺňa dohľad nad zákonnosťou alebo výkon zákonnosti.
Druhú časť mojej otázky, tak ako som avizoval, by som sa chcel venovať vášmu portfóliu, a to je vybavovanie agendy prokurátor pôsobiaci v netrestnom úseku. Totižto ak si pozrieme ten trestný úsek a netrestný, tam, myslím, že je to tretia časť, ona začína takým takpovediac až školením, aké je postavenie vlastne prokuratúry v netrestných veciach. Je tam dokonca taxatívne vymedzené, ktoré normy, ako je to ústavne upravené a podobne. Z môjho pohľadu je to veľmi dobré, pretože ak sa naozaj na túto správu pozrie laik, tak prirodzene vyplýva: prokurátor - trestné veci. Ale máme tu obrovskú agendu v mimoriadnych dovolaniach a podobne aj cez netrestné veci, zásah do občiansko-právnych sporov a podobne. Čiže nemal som to tých 2,5 strany, ktoré sa venovali takpovediac právnemu postaveniu generálnej prokuratúry pre netrestné veci za zbytočnú a celkom som ju privítal a následne by som teda položil dve otázky.
Pre plénum parlamentu je podľa mňa veľmi dôležitá vec, v tých trestných som to videl menej, kde ste si dovolili, alebo podľa mňa veľmi dobre až do detailov spracovať, že čo by pomohlo prokuratúre z hľadiska stabilizácie právneho prostredia, legislatívneho nastavenia, ja sa ospravedlňujem, skúsim to nájsť, keďže je tam dokonca teda odkaz a ja si myslím, že tento odkaz nesmeruje nikde inde, len priamo plénu parlamentu. (Reakcia z pléna.) Ja to hľadám, lebo som si to označil, čiže odcitujem teda zo správy: "V rámci vybavovania agendy prokuratúry pôsobiace na", tá strana je 70, "v rámci vybavovania agendy prokuratúry pôsobiace na netrestnom úseku identifikovali viacero aplikačných problémov, ktoré spočívali v nejasnej právnej úprave umožňujúcej viacero možných výkladov", mala byť čiarka, "a teda i spôsobov riešenia, ako i v nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úprave."
Čiže ak budeme hovoriť o odkaze generálnej prokuratúry v netrestných veciach, identifikujú viacero aplikačných problémov a nedostatočnú, resp. chýbajúcu právnu úpravu. Myslím si, že toto bude odkaz z legislatívnej činnosti na ministerstvo spravodlivosti, a teda aj na nás, lebo nikto iný nedostatočnú alebo chýbajúcu právnu úpravu nevie urobiť. "Táto situácia", citujem, "vedie k potrebe využitia analógie, t. j. nevyhnutnosti úvahy o správnosti voľby použitia primeranej právnej úpravy na riešenie daného problému. Taktiež boli identifikované viaceré problémy, ktoré vznikli z dôvodu nepochopenia podstaty veci, ktorú mala konkrétna právna úprava riešiť a takto v podstate spôsobila právna úprava problémy, ktoré už boli predchádzajúcou právnou úpravou vyriešené." Konštatuje správa generálnej prokuratúry. Nemyslím si, že je lepší odkaz pre plénum parlamentu, ako tieto slová, pretože naozaj to vieme vyriešiť, či to príde na základe iniciatívy vlády alebo konkrétnych poslancov pri ich legislatívnych iniciatívach, ako tu, kde máme z vášho portfólia pomenované a myslím, že ich je šesť. Ja ich skúsim teda odcitovať, že kde by mala nastať lepšia legislatívna úprava.
Prvé je konštatované: "Významnou oblasťou je oblasť verejnej správy, v ktorej by bolo vhodné prijať kompletne novú právnu úpravu pre oblasť banského práva. Nosnými zákonmi v tejto oblasti je zákon č. 44/1988 Zb., čiže z bývalého režimu o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (zákon o banskej činnosti) s množstvom priamych aj nepriamych noviel. Ide o zastaralú, dobovo a spoločensky, aj terminologicky prežitú právnu úpravu, z ktorej množstvo nekompatibilných novelizácií, nekorešpondujúcej terminológie a absencie právnych mechanizmov reagujúcich na zmenu spoločenského zriadenia vytvorilo tak neprehľadnú situáciu, že sa znemožňuje adekvátne zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva, umožnenie jeho racionálneho využívania v prospech Slovenskej republiky a súčasne by sa, nedostatočné zabezpečenie aj ochrany životného prostredia a práva zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pred dôsledkami banských činností a činností vykonávacích banským spôsobom." Čiže prvá konštatácia, vysoký tlak na úpravu normy ešte spred roka 1989, banský zákon.
Ďalší identifikovaný nedostatok zistený prokurátormi bol, a teraz toto je pre mňa veľmi dôležitá vec a preto sa tomu venujem, je vedenie evidencií detí a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 6 ods. 19 zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Ak, je to dosť dlhý odsek, nebudem ho celý citovať. Ide o to, že máme povinnosť a máme zadefinovanú povinnú školskú dochádzku a prokurátori v netrestnej činnosti nám v správe predkladajú situáciu, že nevieme efektívne zistiť, kto a akým spôsobom vykonáva povinnú školskú dochádzku.
Podľa mňa to, čo sa konštatuje v tejto správe, by aj v zmysle debaty, ktorú sme mali v stredu o školstve a vzdelávaní, by malo upriamiť pozornosť tohoto pléna, možno ministerstva školstva v tomto, v tomto prípade, alebo aj nadrezortne, aby sa táto právna úprava upravila, pretože v platnej právnej úprave absentuje úprava oznamovacej povinnosti riaditeľov stredných škôl, pokiaľ žiak nastúpi na ďalšie štúdium na strednej škole a je ešte vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky. Ak by som to, a či som to správne pochopil, keďže zriaďovateľská pôsobnosť niekedy bola takpovediac na ministerstve a na štáte a zriaďovateľské pôsobnosti sa rozdelili pre škôlky a základné školstvo na mestá, stredné školstvo na VÚC-ky, nastal všeobecný mišmaš a my na Slovensku nevieme zisťovať parametre povinnej školskej dochádzky a či ju akákoľvek komunita, nechcem ísť, napĺňa a či ju de facto na základe nejakého centrálneho registra vieme efektívne kontrolovať. Čiže na Slovensku podľa konštatácie tejto správy nevieme určiť do dôsledkov, či všetky deti splnili parametre povinnej školskej dochádzky.
Upozorňujem, sme v roku 2016, je tu toľko rôznych ústredných portálov verejnej správy a informačných systémov, že je to hanba a myslím si, že vyčistenie, a tu sa prikláňam na stranu generálnej prokuratúry a tejto poznámky, aby sme zabezpečili legislatívnu čistotu v tom, aby sme vedeli zistiť, či naozaj všetky deti absolvovali povinnú školskú dochádzku. Aj, a je to možno teda odkaz aj ľuďom, ktorí sa venujú bazálne školstvu a je to ich oblasť, aby s týmto urobili poriadok.
Ďalšou oblasťou, ktorú aj ja vnímam ako občan, je činnosť pri rozhodovaní obcí o poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Stretli sme sa s tým aj my ako poslanecký klub Obyčajných ľudí v obci Hrboltová a podobne. Tuná je konštatované, že jedná sa teda o menších znečisťovateľov ovzdušia, kde majú obce v praxi problém určiť mieru znečisťovania, prevádzkovateľov malého zdroja, znečisťovania ovzdušia a následne na to stanoviť adekvátnu výšku poplatku. Čiže zákon č. 401/1998 Z. z. má tento legislatívny defekt a keďže citovaný tento zákon č. 401/1998 Z. z. neurčuje žiadne kritériá pre určenie výšky pre prevádzkovateľov malého zdroja znečistenia ovzdušia, bolo by možné pri určení výšky použiť odporúčanie podľa prokuratúry nejaký typ analógie, alebo teda zmeniť legislatívu.
Ďalší, čiže to je problém životného prostredia a malých znečisťovateľov a myslím si, že mnohí z vás, panie poslankyne a páni poslanci, majú plné e-mailové schránky práve kvôli tomuto problému. Niekto sa rozhodol v nejakej zóne, v nejakom susedstve postaviť nejaký typ fabriky, ktorý nespĺňa parametre a nevieme sa celkom dobre na základe súčasného legislatívneho nastavenia dopátrať k tomu, či obec určí, akým spôsobom určí aspoň výšku poplatku, ktorý spôsobuje toto znečisťovanie.
Z hľadiska netrestnej činnosti mňa celkom potešilo toto konštatovanie, keďže dlhodobo sa venujeme s Jankom Mičovským v predchádzajúcom volebnom období a plánujeme, avizujeme aj na toto, problémy so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku. Je tu jeden politik, ktorý mal túto normu takpovediac pri kritike privatizácie a ďalších procesov a zasvietila jeho hviezda, volá sa Robert Fico, je predsedom vlády a jeho takpovediac ústrednou alebo jednou z ústredných tém jeho politického pôsobenia bol práve tento zákon a generálna prokuratúra konštatuje, že aplikačná prax pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku priniesla viaceré problémy pri konaní o návrhu na začatie konania o vyslovene nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. Aplikačné problémy v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku boli predmetom pracovného seminára, prokurátor, príslušníkov Policajného zboru v máji v roku 2015 a prišli s konkrétnymi závermi, akým spôsobom sa k tejto právnej norme upriamiť. A akým spôsobom ju vlastne uchopiť, aby bola z môjho, teda laického pohľadu viac vykonateľná a takpovediac nabrala zuby. Generálna prokuratúra konštatuje, že výrazným nedostatkom zákona o preukazovaní pôvodu majetku je, že umožňuje prešetrovanej osobe akýmkoľvek spôsobom preukazovať nadobudnutie svojho majetku bez možnosti ďalšieho preskúmavania zo strany prokurátorov alebo iných orgánov. Nedostatkom zákona je taktiež, že prešetrovanej osobe postačí zbaviť sa časti majetku presahujúci 1 500-násobok minimálnej mzdy kedykoľvek po začatí prešetrovania a výsledky množstva práce odvedenej finančnou políciou na zistenie majetku a ak podá podnet na podanie návrhu aj práce prokurátora, sa stávajú bezpredmetnými.
Čiže ak nám generálna prokuratúra v oblasti preukazovania pôvodu majetku odkazuje, že táto norma je nedostatočná, dokonca nám spravili spolu s policajným zborom seminár, kde tie problémy sú, aby sme z tejto normy urobili zákon, ktorý bude naozaj reálne pôsobiť a možno vyriešili mnohé problémy, ktoré nám verejnosť vyčíta, že ľudia, ktorí prišli k majetku nelegálnym spôsobom, všetci to vieme a napriek norme, ktorú máme, čiže zákon o preukazovaní pôvodu majetku, je prokuratúra, policajný zbor, konštatovanie o tomto jave je aj tu, že napriek práci finančnej polície a prokuratúry táto práca vychádza navnivoč, je na nás, aby sme vyslyšali aj stanovisko generálnej prokuratúry a túto defektnú normu opravili tak, že bude naozaj hrýzť tých, ktorí prichádzajú k majetku nelegálnym spôsobom.
Odporúčam túto časť správy všetkým poslankyniam a poslancom, pretože si myslím, že práve preukazovanie pôvodu majetku vie v našej spoločnosti urobiť poriadok a tento zákon, ak by naozaj reálne fungoval, by pocit nachádzania zákonnosti a základný pocit spravodlivého prístupu ku každému jednému občanovi pri získavaní majetku by urobili takpovediac zadosť a vyššia miera pocitu spravodlivosti spoločnosti by bolo len a len dobre, pretože vieme, v akej dobe žijeme a že zrovna tento parameter v našej spoločnosti nie je veľmi cítiť. Čiže je tam ešte konštatovanie ohľadom, kde ja cítim netrestnú činnosť generálnej prokuratúry, najviac je takpovediac, keď sa samospráva troška zblázni a obracajú sa ľudia na okresných prokurátorov.
Nechcem a nie je mojou, mojím zámerom citovať celú netrestnú časť vašej správy, ale vyhajlajtoval som tieto štyri témy. Z môjho pohľadu prioritná, zlepšiť a zúčinniť parametre zákona o preukazovaní pôvodu majetku kvôli lepšiemu pocitu spravodlivosti a možno vyrovnaním mnohých skrivodlivostí, ktoré pri zločinnom nadobudnutí majetku dnes generálna prokuratúra napriek snahe a napriek snahe aj policajného zboru nevie riešiť, a je to odkaz generálnej prokuratúry aj na riešenie legislatívy.
Druhá vec. Opravenie povinnej školskej dochádzky, vybudovanie registra, zmenu legislatívy, enviroment a zelené témy ohľadom zvyšovania poplatku a štvrtý, alebo určovania poplatku, a štvrtá vec, banský zákon sú zásadné štyri odkazy, s ktorými, keď sa toto plénum popasuje, myslím si, že urobíme aj z pohľadu nastavenia legislatívy, ktorú nám priniesli podľa mňa odborníci, lebo pri zisťovaní zákonnosti sa nebavíme politicky, túto správu a to, čo som citoval a hovoril, nemá zafarbenie ani OĽANO, ani SMER, ani, ani žiadne iné politické strany a myslím si, že ak minimálne pohneme so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, tak to spoločnosť ocení. Čiže dávam do pozornosti okrem spomínaných trestných vecí, ktoré hovorili kolegovia, aj časť správy, ktorá sa venuje netrestným veciam a podľa mňa sú tam dosť zaujímavé podnety na to, aby sa toto plénum nimi zaoberalo a to, čo naozaj vie urobiť, a to je zmeniť legislatívu, k tomuto kroku pristúpila.
Posledná poznámka, aby som to stihol do jedenástej hodiny. S pánom námestníkom sme riešili jednu vec, ktorú ja mám hlboko na srdci, sú to takzvané rádiové kvóty. Možno tí, ktorí ste tu aj z predchádzajúceho obdobia, si pamätáte, že sme kritizovali, aj ja pri predkladaní tohoto legislatívneho zámeru z dielne ministerstva kultúry, jeho zlú definíciu slovenského hudobného diela a retroaktivitu. Obe a ešte ďalšie dve príčiny sa stali predmetom podania alebo dovolania, podania na Ústavný súd a myslím si, že toto plénum v skoršom alebo neskoršom čase sa bude musieť podľa mňa zlou, zlým prístupom ministerstva kultúry k slovenskej hudbe a k rádiovým kvótam buď vrátiť alebo budeme čakať na rozhodnutie Ústavného súdu. Totižto tak, ako nastavil rádiové kvóty minister Maďarič, sme aj z môjho pohľadu, aj z pohľadu generálnej prokuratúry toto plénum prijalo normu, ktorá je retroaktívna a ktorá zle definuje z pohľadu Európskej únie slovenské hudobné dielo.
Čiže budem vám držať, pán prvý námestník, palce vo vašej ďalšej činnosti a dúfam, že aj postavenie generálnej prokuratúry v netrestných veciach prinesie možno aj viac týchto legislatívnych, nazvem to, že nápadov, i keď to znamená iný nápad, ako vy používate v terminológii, a týchto ideí, aby nad politikou cez politické spektrum sme mohli niektoré legislatívne nastavenia, kde je neporiadok alebo aplikačná prax ukazuje nedostatky, aby sa vyriešili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Nemyslel som si, že k tomuto zásadnému legislatívnemu aktu vystúpim, ale, keďže pán doktor Suchánek, a ja možno, ak je niečo vecné a rozumné, sú aj lekárske stanoviská k tejto téme, tak si dovolím zareagovať možno na margo, ja si, ja si myslím, že ako, neviem či poloabstinent alebo až takmer úplný, som tolerantný človek a rozumiem teda, že niekto, mne by to možno na bicykli vadilo a tým, že teda máme v Trnave primátora, ktorý je veľmi veľký propagátor bicyklovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skúste aj vy reagovať na pána poslanca.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Prosím, pán predseda?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skúste reagovať priamo na pána poslanca.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Ja reagujem na pána poslanca Suchánka, ktorý je doktor a mal k tomu príspevok. Ak ma budete počúvať, nebudete mi skákať a...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Reagujete na pána poslanca a rozprávate o všetkom a len nie o tej téme.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Ja rozprávam k Alanovi Suchánkovi. Je doktor? Môžte mi vrátiť dve minúty, pán predseda, skočili ste mi absolútne neakceptovateľne do reči a si to od vás vyprosím. Reagoval som na pána Dostála... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ja mám právo vás upozorniť a mám právo skočiť vám do reči....

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Vy máte právo upozorniť vtedy, ak niekto porušuje rokovací poriadok...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vy ste ho porušil...

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
V ničom som ho neporušil, nereagoval som na pána Fecka, reagoval som na vystúpenie pána doktora Suchánka. Žiadam vás o dve minúty na faktickú poznámku.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, myslím si, že bude veľmi dôležité asi zobrať na vedomie to, čo pán poslanec Mihál asi v tretej alebo štvrtej faktickej poznámke stále pripomína, a to je, že rozkaz znie jasne. Proste my tadeto prejdeme, akékoľvek argumenty sa odrazia ako od teflónového skafandra a jednoducho rokovací poriadok slovami premiéra bude musieť byť prijatý.
A teraz že prečo. On hovoril, že lebo treba s opozíciou urobiť poriadok. A ty v tom prejave si hovoril z rôznych uhlov pohľadu, že akým spôsobom sme sa do tohto stavu dopracovali. A pre mňa je absolútnym zdesením, že dokáže predseda parlamentu vo svojich ostatných alebo posledných vyjadreniach dokonca popierať existenciu opozície. Čiže premiér chce urobiť s opozíciou poriadok, predseda parlamentu opozíciu nevidí alebo jeho slovami nie je. Tak myslím si, že motívy aj celé zapracovanie novely rokovacieho poriadku už sú každému jasné. Presadia si, prevalcujú, čo budú chcieť, iba a len preto, že niekto má iný názor ako oni sami.

Ďakujem. Dá sa rokovanie pléna možno zdržovať aj efektívnejším spôsobom a celkom som nepochopil, prečo ste mali potrebu, pán navrhovateľ, vystúpiť teraz. A ak si zoberieme ale jedno úplne na začiatku, čo ste hovorili o definovaní hraníc slušnosti a uplatňovania pravidla predsedajúcim, skúste si sám položiť otázku, je predsedajúcim aj predseda parlamentu? Máte odpoveď na prvú otázku. Ak je jeden z predsedajúcich predseda parlamentu, tak myslím si, že opozícia, ktorá hovorí, že si aj predseda parlamentu berie túto právomoc, máte jednoduchú odpoveď.
A druhá otázka alebo druhá časť toho, nemyslím si, že akýkoľvek predseda alebo akýkoľvek predsedajúci vie definovať hranice slušnosti. A myslím si, že tuná ak má platiť nejaké základné pravidlo, skúste teda taxatívne vymedziť, čo to je a čo nie. Pretože ak to necháme na osobnom a ľudskom alebo, neviem, akom posudzovaní, tak je to jednoducho zneužívanie a právomoc navyše.
K ostatným vyjadreniam o prezentácii alebo natáčaní a podobne. Myslím si, že motív je jasný, a hovorí vám to veľa ľudí. Proste vy nechcete, aby čo najviac ľudí sa dozvedelo o tom, čo tu robíte. Akým spôsobom vám pre boha živého môže vadiť, že či niekto vás natáča z 30 metrov alebo z 10 metrov? Prečo vy chcete niekomu to právo brať a niekomu dávať. Čo vy ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)