Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, tak ako som avizoval pri prvom čítaní, že vystúpim aj v druhom čítaní pri tomto návrhu zákona, aby som tak možno na širšej časovej dotácii vystúpil pri druhom čítaní v ambícii zmeniť rokovací poriadok.
Úvodom musím povedať, že pri takto dôležitej norme, ktorú ideme meniť, sa mi zdá minimálne nekorektné takpovediac a často si to kolegovia a kolegyne berú do úst a je neslušné, že spôsobom pri hlasovaní o 11. hodine v piatok ste sa rozhodli, väčšina tohoto pléna, rokovanie o tomto návrhu zákona zaradiť do poobedňajších hodín mimo odpočítateľného programu. Myslím si, že nie je dobrý zvyk preskakovať body, mali sme otvorenú rozpravu, ktorú sme neukončili včera ohľadom iného veľdiela z dielne strany SNS, Slovenskej národnej strany, o náboženskej slobode, a keďže s kolegom Sopkom sme čakali na vystúpenie k tejto, a myslím si, že od rána, a akceptovali sme, že minister životného prostredia nás teda predbehol pri prerušenej rozprave, tak ste si valcom a silou urobili v piatok to, že sa dnes bavíme takpovediac aj bez prípravy s preskočením niektorých bodov o novele rokovacieho poriadku. Vyhodnoťte si to sami, nechám to na vašom svedomí a presvedčení. Ale myslím si, že naozaj je to možno aj voči vašim koaličným, ale predpokladám, že s nimi komunikujete viacej ako s opozičnými poslancami, minimálne nekorektné. Silu máte, prehadzovať body programu si môžte akokoľvek a možno, keďže sa bavíme o rokovacom poriadku, resp. rozprávame o rokovacom poriadku, by stálo za to, to slovko slušnosť dať aj do výkonu a nebyť v jednom kuse v predklone pred exekutívou a dovoliť ministrom vystúpiť v časoch, ktoré si určia oni, a držať tu zástupcov ľudí, poslankyne a poslanci, v strehu a predkladať vládne návrhy zákonov, kedy sa to hodí ministrom, a nie ako to na začiatku slobodne, na základe schválenia v grémiu určí predseda Národnej rady. Myslím si, že mať v úcte kolegyne a kolegov pléna v sebe obsahuje aj moment, že tak ako je program vyskladaný aj z hľadiska prípravy na vystúpenia v pléne, by sme mali rešpektovať program, ktorý nikto iný ako my, plénum, schvaľujeme a účelové menenie, preskakovanie bodov a podobne zneisťuje verejnosť a nevedia si následne dosledovať to, čo by ich možno v parlamentnej debate zaujímalo, pretože my samotní, ktorí tu sedíme a máme k tomu najbližšie, si robíme takéto hlúpe naschvály.
Ak to malo znamenať to, že zbehneme rokovací poriadok v piatok poobede, v piatok na večer, tiež v neštandardnom čase, lebo súčasný platný rokovací poriadok predpokladá rokovanie pléna parlamentu v piatok do štvrtej hodiny. Bežná prax bola, že do druhej, a my už druhý piatok rokujeme po štvrtej hodine.
Toľko úvodom. A či tento moment a z môjho pohľadu aj vo veľkom symbolický, že si budeme musieť zvyknúť na valec vládnej väčšiny a zvykáme si naňho už ôsmy mesiac, je len a len o tom, že slušnosť nie je tým pomenovaním, ktoré by sa dalo aplikovať pre toto plénum parlamentu.
Mať chuť zneužiť a zmeniť parametre súťaže počas jej behu, mať chuť a možno aj moc to spraviť a spraviť to spôsobom, že neakceptujem iných zvolených zástupcov, ktorí takisto disponujú možno väčším, možno širším mandátom ako samotné koaličné strany, je možno lákavé, ale mám pocit, že toto vám nie tak veľmi ďaleká budúcnosť veľmi škaredo vráti.
Myslím si, že sú tu ľudia disponujúci mandátom dlhší časový úsek, ako som tu ja sám. Myslím si, že sú tu dokonca ľudia, ktorí boli v niektorých riadiacich funkciách, či už predsedovia výborov, alebo podpredsedovia parlamentu, ktorí majú skúsenosti a mali skúsenosti s vedením a priebehom parlamentnej práce, a takto trošíčka za tie dve volebné obdobia, ktoré viem porovnávať, a toto tretie, ktoré beží, sme skutočne asi v najhorších časoch, ktoré som tu zažil ja sám.
Ja som aj pri prvom čítaní hovoril, že či sme boli súčasťou vládnej koalície za Ivety Radičovej, alebo následne, platili pri zmenách, niektorých zmenách, také nepísané pravidlá. Jedno z nepísaných pravidiel, ktoré doteraz nikto veľmi nespochybňuje a neviem nájsť jeho oporu v žiadnom zákone ani vo vykonávajúcom predpise, je samotný tamten poslanecký salónik, možno sa nechám poučiť od kolegov, ak to nie je úzus, nájdite mi nejaké paragrafové znenie, že tam nemôže nikto ísť okrem poslancov. Nie je to v rokováku, nie je to nikde. Nejakým spôsobom to akceptujú novinári, nejakým spôsobom to akceptujeme my a je to postavené na, nazvime to, na beťárskej cti, že akceptujeme, že je tu jediný alebo bol tu dlhodobo jediný úsek tejto budovy, kde mali právo pristúpiť len poslanci.
Stala sa zmena za minulého volebného obdobia, že sme zavreli klubové priestory, alebo teda pán predseda parlamentu Paška zavrel klubové priestory pred novinármi a dokonca zavrel aj ten dolu bufet, ale dlho táto zmena neplatila, čo sa toho bufetu týka, pretože jedine, koho potrestal, boli samotní novinári, a myslím si, že už jeho nástupca Pellegrini tento nezmyselný zákaz zrušil. A možnože toto je aj symbolom toho, že na to, na čo vás vyzývajú mnohí opoziční kolegovia, vážení páni predkladatelia, zídite z kratšej cesty dolu, tak toto môže byť symbolom, lebo čím viac zákazov, tým príde väčšia miera reakcie. A keďže sa nezodpovedáme ani vám, vážení koaliční kolegovia, ani vám, pán predseda, ale zodpovedáme sa zdroju moci, a to je volič, a dúfam, že toto aj naveky bude platiť, tak pre toto plénum parlamentu a akékoľvek iné, ktoré vznikne, tak výzva na, aj procedurálna výzva, na či už vrátenie tohoto návrhu zákona na prepracovanie, alebo aj samotné stiahnutie návrhu zákona z rokovania parlamentu je to, čo by som chcel úvodom svojho vystúpenia adresovať vládnej koalícii.
Bol by som rád, keď sa hlasovaním o tomto rozhodne a vrátime sa niekde na začiatok. Myslím si, že predseda nášho klubu, ktorý bol niekedy v letných mesiacoch kvázi pozvaný na nejakú prípravnú fázu alebo nulté čítanie o tomto legislatívnom zámere, nás informoval, a myslím si, že následne aj verejnosť o tom, že takýmto spôsobom sa debata o zákone, ktorý dimenzuje pravidlá politického boja, ktorý dimenzuje pravidlá rokovania plénu parlamentu, jednoducho neotvára, nevedie, nepokračuje sa v nej a nemôže z toho vzniknúť nič dobré.
Ak sa odvolávam na predchádzajúce parlamenty, predchádzajúce pléna, nie, nemyslím si, a budem to následne dokladovať, že všetko je s rokovacím poriadkom alebo s týmto zákonom v poriadku, ale nemyslím si, že je dobré, ak sa táto norma zmení jednostranne. Nemyslím si to z viacerých príčin, ale prvá a jediná a tá najdôležitejšia nám musí znieť v ušiach, a to je to, že ktokoľvek, a ja to avizujem dopredu, ak budeme mať tú moc a tú váhu a tú väčšinu, tak ustanovenia, ktoré sa snažíte zaviesť, jednoducho zrušíme. Ak vznikne väčšinová vôľa obmedziť poslancov parlamentu vo vystúpeniach na 20 minút, ak budeme mať tú možnosť, toto ustanovenie zrušíme. Ak zavediete to, že pri vystúpeniach poslancov bude obmedzené právo poslanca dokumentovať alebo lepšie podporiť argumenty, ktoré používa vo verbálnom prednese aj nejakou vizuálnou pomôckou, toto pravidlo zrušíme.
Preto ak ste všeobecní a zodpovední zákonodarcovia, skúste sa dohodnúť s opozíciou, spravme pracovnú skupinu a poďme sa dohodnúť na zmene rokovacieho poriadku, ktorá bude mať oporu 130, 150 poslancov, pretože, páni a dámy, tieto pravidlá neprijímate iba a len pre seba a neprijímate ich iba, a dúfam, že ich nechcete prijať iba na jedno volebné obdobie, ale mali by mať ambíciu na vyššiu a všeobecnú platnosť a platnosť, ktorá v čo najvyššej možnej konsenzuálnej dohode pre plénum parlamentu vznikne.
Ak vy dáte signál, že je vám jedno, akým spôsobom sa ľudia tohoto pléna, ktorí momentálne sa nachádzajú v opozícii, resp. nesúhlasili s parametrami vládneho programu, že tí sú vám jedno, že ich mandát 300-tisícový, takmer 300-tisícový, a ďalšie dve politické telesá, ktoré sa tu nachádzajú, že vám je jedno hlas ľudí, ktorí sem poslali SaS alebo OĽANO - NOVA, tak tento signál nie je dobrý ani voči nám, ani voči ľudom, ktorých tu my reprezentujeme. Samozrejme, ak sa tu nájde vládna väčšina na tieto vaše zámery, alebo väčšina, ktorá to podporí, a nemusia to byť celkom ľudia regrutovaní len z tých ľudí, ktorí podporili vládny program, tak vydávate nedobrý signál slovenskej spoločnosti, pretože ste si uzurpovali pravidlá ad jedna meniť ich bez toho, že vzniká konsenzus, bez toho, že ste mali vôbec vôľu prijať pravidlá, ktoré budú platiť aj pár dní potom, ako vy napríklad prejdete do opozície, resp. vôbec v tomto pléne parlamentu nebudú. Jednoducho... Nebudete. Jednoducho neslušné zavádzanie pravidiel musí mať výsledok ten, že ktokoľvek príde po vás, ich zruší alebo zmení.
Toto je odkaz každej jednej fungujúcej parlamentnej demokracie, pretože každá akcia vyžaduje reakciu a vy sa rozhodujete vyburcovať túto akciu až do takej miery, že sa snažíte vlastným kolegom z parlamentu zalepovať ústa, resp. obmedziť ich slobodu prejavu.
Keďže sme v druhom čítaní a ja som avizoval, že budem sa podrobne venovať ustanoveniam, spravím neštandardný krok pre potreby tohoto vystúpenia, a keďže som sa rozhodol a nesúhlasím so spôsobom, ako ste túto debatu otvorili, a nesúhlasím ani so spôsobom, ako ju vediete ďalej, a napriek odporu ste sa rozhodli to dostať do druhého čítania, tak som si pripravil 21 pozmeňujúcich návrhov zákona, ktoré vám tu jedno za druhým odprezentujem, ktoré si myslím, že by reálne zlepšili rokovací poriadok, a ku každému zaujmem stanovisko. Ale to, že nesúhlasím s tým, akým spôsobom túto debatu vediete, neurobím ten formálny krok a nebudem žiadať 15 kolegov z vlastného klubu alebo samotných vás a nepredložím ich na rokovanie parlamentu, ale spravím inú vec. Zhrniem ich, oslovím všetkých vás, či sa vám bude zdať, že tieto návrhy zákonov, ktoré ani jeden z nich nie je v tejto vašej prekladajúcej, predloženej novele, či tieto návrhy zákonov by nezlepšovali kultúru... (Reakcia z pléna.)
Nie. Spravím to ako novelu, sám. Bude tam 21 novelizačných prvkov a predložím to ako sólo na návrh, ako reakciu na vami schválený rokovací poriadok.
Chcel som pôvodne a myslel som si, že dá sa váš návrh zákona alebo vaša novelizačná snaha vylepšiť, stratil som toto presvedčenie, a preto si myslím, že chcem pri téme rokovacieho poriadku o nich hovoriť, o každom jednom si myslím, že by zlepšili kvalitu rokovacieho poriadku, kvalitu rokovania, mieru slušnosti v rámci tohto pléna, dokonca by odstránili dlhodobo tlačené problémy nášho rokovacieho poriadku, ktorým sa nikto nechce venovať, i keď od nás chce napríklad taká inštitúcia, ako je Európska centrálna banka. Jej hlas vyslyšaný nie je. Napriek tomu tu niekto prichádza s novelizačnou snahou rokovacieho poriadku na to, aby si vyriadil účty, a veľmi súhlasím s tým pomenovaním lex Matovič, ako ho povedal pán Budaj, aby si tu niekto riešil osobný spor a vťahoval do toho celé plénum parlamentu. A nech vystupujú aj kolegovia z opozície z akéhokoľvek uhla pohľadu, myslím si, že v jednom majú pravdu. Pravidlá, ktoré chce tento rokovák zaviesť, nijakým spôsobom neovplyvnia, nezdvihnú ani nijakým spôsobom nebudú sa dotýkať kultúry prejavu, pretože kultúra prejavu naozaj záleží od konkrétnych aktérov politického boja, nech sú z akéhokoľvek politického tábora.
Čiže budem sa teda venovať návrhom zákona, ktoré som parciálne alebo náš klub parciálne predkladal, či už do pracovnej komisie, ktoré svojho času zriadil predseda Paška, pretože ten mal záujem spraviť zmenu rokovacieho poriadku a dohodnúť sa na nej, alebo sme ich parciálne predkladali počas ubehnutých 5 rokov, pretože sme mali za to, že rokovací poriadok disponuje viacerými chybami. Myslím si, že veľmi podobne v rozprave, aj keď s inými návrhmi, vystúpil pán kolega Dostál a týmto, keďže ho tu vidím, aj teraz v piatok na večer ho pozývam k rokovaniu, aby sme to možno dali dokopy a spravili sme skutočnú reálnu a tú novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá by nie problémy vytvárala, ale problémy riešila, pretože mám za to, že by sme urobili rokovaniu parlamentu dobre.
Takže svojho času sme predkladali pre potreby tohto pléna novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá sa mala venovať tomu, že z rokovania výborov, a neviem, či noví kolegovia a kolegyne to vedia, budú vyhotovované audiovizuálne záznamy, že bude evidované, kto predkladal pozmeňujúce návrhy, a že bude aj evidované, kto a ako hlasoval. Možnože viete, možnože neviete, aj toto plénum má, sa vyhotovuje audiovizuálny záznam a zase je to len zvykovým právom, že je aj archivované. My sme navrhovali, aby bola povinnosť archivovať rokovania jednotlivých výborov, aby bol vyhotovovaný audiovizuálny záznam, aby boli archivované napríklad na jeden rok alebo päť, podľa toho, čo zvládne kapacita archívu, ale aby toto plénum a archív tohto pléna bola opora v zákone, že nieže niekomu napadne, keďže to nie je momentálne v zákone, a celý archív, audiovizuálny archív vystúpení poslancov jednoducho zo stránky Národnej rady Slovenskej republiky zhodí.
Čiže, áno, mohli by sme mať ustanovenie v rokovacom poriadku, že budeme rešpektovať to, že plénum parlamentu je archivované a audiovizuálne záznamy z neho sú archivované a dáme do zákona povinnosť, koľko tento archív sa musí tvoriť, a zároveň aby vznikol nový moment, že nielen audiozáznamy z výborov, ktoré si pre účely vytvorenia zápisníc robia tajomníci, ale mali by sme do všetkých rokovacích sál našich výborov zaviesť kameru a mať záznam o rokovaní výborov parlamentu a malo by sa to vyskytovať na stránke Národnej rady.
Ak vyjdeme z predpokladu, že tento parlament budeme definovať, tak ako ho teória definuje, ako pracovný a že väčšina, že väčšina legislatívnej práce pre potreby parlamentu sa deje priamo vo výboroch, že sem do pléna dostávame len tzv. spoločnú správu a v nej často nevidíme, kto a akým spôsobom ovplyvnil vládny návrh zákona a de facto cez výbory a pozmeňovacie návrhy, ktoré prejdú cez spoločné správy, sa k nám v anonymizovanej podobe dostanú legislatívne akty schválené výbormi, tak je asi dôležitým prvkom, aby rokovania výborov boli natočené na kamerový záznam a aby bola povinnosť tieto záznamy archivovať.
Toto je jeden z prvých novelizačných krokov, ktoré, škoda, že sa nevyskytujú, vážení páni navrhovatelia, aj vo vašich návrhoch, a preto by bolo vhodné, aby sa do rokovacieho poriadku dostali.
Ďalej. Spomínal som Európsku centrálnu banku. Od zavedenia spoločnej meny euro bombarduje Európska centrálna banka vedenie parlamentu tým, že máme chybu v legislatíve, ak prijímame legislatívne akty a chce, alebo mali by sme mali vôľu prijať legislatívne akty, ktoré sa dotýkajú spoločnej meny euro, že proces, ak tento návrh podáva výbor alebo ho podáva skupina poslancov vo výbore, alebo ho podáva poslanec tuná v pléne, neexistuje povinnosť konzultačného procesu s Európskou centrálnou bankou. Z hľadiska vlády, a ak je to vládny návrh zákona, dotýka sa spoločnej meny, táto povinnosť existuje, ale, a stalo sa to dvakrát v histórii, ak s tým príde výbor parlamentu, v tomto prípade finančný, alebo časť poslancov z tohto výboru, alebo ktorýkoľvek poslanec pléna si dá vypodpisovať pätnástimi podpismi, nemá povinnosť, aby jeho pozmeňovací návrh prešiel štandardným legislatívnym procesom medzirezortu a v ňom aby sa mohli tejto zmeny, ktoré sa dotýkajú európskej meny, alebo teda našej spoločnej meny euro, aby sa k tomu mohla Európska centrálna banka vyjadriť. Je to chyba. Dá sa to riešiť zmenou rokovacieho poriadku.
Ja som toto dvakrát predkladal. Bolo to svojho času skonzultované už za vlády SMER-u v minulom volebnom období aj so samotnou našou Národnou bankou, ktorí by tento krok jednoznačne privítali, zároveň aj s niektorými časťami ministerstva financií. Neviem, prečo sa toto takisto neobjavilo v návrhu novely rokovacieho poriadku, a bola by to veľmi dôležitá vec z hľadiska toho, aby sme dodržiavali slušné a podľa mňa aj bezpečnostné štandardy prijímania návrhu zákona, ak sa dotýkajú spoločnej meny.
Nechcem ísť veľmi do hĺbky pri tomto novelizačnom zámere, pretože Európska centrálna banka mala za to a informovala a viem, že písala v tomto bode listy aj predsedovi parlamentu Paškovi, že hrozí veľké riziko, že príde k nejakému veľmi nie odbornému zásahu, ak sa nebude môcť vyjadriť ku konkrétnym legislatívnym zmenám dotýkajúcej (pozn. red.: správne "dotýkajúcim") sa spoločnej meny euro. Pre mňa je záhadou, prečo toto plénum parlamentu dvakrát túto novelu rokovacieho poriadku odmietlo. Dúfam, že keď to predložíme ako jednu veľkú novelu rokovacieho poriadku, uznáte, že toto je novelizácia, ktorá by sa mala v rokovacom poriadku objaviť.
Ďalší návrh, ktorý zamýšľam predložiť a chcel som ho predložiť aj ako opravu tohto vášho rokovacieho poriadku, je, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze. Keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze podanej najmenej pätinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Chceli sme navrhnúť, aby v prípade, ak predkladatelia žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze mali záujem program schôdze meniť alebo doplniť, môžu tak urobiť, ale iba so súhlasom všetkých poslancov, ktorí podali o jej zvolanie. Je to parlamentný evergreen.
Myslím si, že na základe ústavy má pätina poslancov, a rokovacieho poriadku, má pätina poslancov právo zvolať mimoriadnu schôdzu a zároveň má právo prerokovať tento bod. To, že sa ustálilo v parlamentnej praxi, a nebolo to tak od začiatku, sú predsedovia parlamentu, ktorí nepristúpili k obštrukčnej činnosti vládnej väčšiny voči opozícii a nedovolili prerokovať programy mimoriadnych schôdzi. Ja si pamätám a našiel som, že bol to napríklad pán predseda Hrušovský, ktorý to jednoducho nedovolil. Lebo to bolo slušné, nebolo to zbabelé. Nedovolil hlasovať o programe a jednoducho mimoriadna schôdza, ak o ňu žiadala pätina poslancov, bola, či ten program schôdze bol vtedajšej vládnej koalícii sympatický, alebo sympatický nebol.
Myslím si, že akákoľvek vládna väčšina má dbať nielen na priamu dikciu zákona a nájsť nejakú právnu kľučku, čím dobehne opozíciu, pretože má väčšinu, ale mali by sme mať teda tvrdo v rokovacom poriadku zavedené, že ak pätina poslancov má záujem o nejakej téme rokovať, vypodpisuje to 30 poslancov, má právo tento bod aj prerokovať bez toho, že ho vládna, akákoľvek vládna väčšina zobštruuje spôsobom, že jej neschváli program. Keďže toto je bežná prax, myslím si, že nikomu potom nie je možné vyčítať to, čo často si navzájom vyčítame, že prečo je tu také veľké množstvo odvolávaní ministrov a prečo pri témach, ktoré niekedy nejdú po personálnej úlohe konkrétneho ministerstva a nejdú po tom, aby bol minister odvolaný, ale nemáme žiadnu inú možnosť, ako sa o tejto téme baviť, pretože program mimoriadnej schôdze vládna väčšina neodsúhlasí, tak sa pristúpi ku kroku odvolávania ministra alebo odvolávania premiéra, kde vládna väčšina nemá možnosť schvaľovať program. Prečo si nenaliať čistého vína a nedodržať to základné slušné pravidlo, a to je, že ak sa tu nájde 30 poslancov, ktorí chcú o nejakej téme rokovať, určí sa to ako program. Ten program je bezo..., uu, do neho nie je možné zasahovať. Prečo toto nie je veľkorysým krokom, ktoré (pozn. red.: správne "ktorý") by ste mohli vy sami navrhnúť a mali by sme tu menej odvolávaní ministrov, rezortných ministrov alebo premiéra a mali by sme tu viac tém, ktoré trápia ľudí. Ak sa budeme baviť o témach, ktoré chce zvolať pri mimoriadnych schôdzach či koalícia, alebo opozícia, alebo iná 30-členná skupina poslancov, ktorá môže byť, nedajbože, aj zmiešaná z vládnych a opozičných poslancov, lebo jednoducho majú záujem na mimoriadnej schôdzi o nejakej takejto téme rokovať, tak si myslím, že urobíme pre parlamentnú dišputu omnoho viacej a pôjdeme presne opačným smerom, ktorý úmysel predkladateľov je, a to je, že by parlament sa zaoberal omnoho viacej problémami ľudí. Omnoho viacej by sa tu diskutovalo, ako ich zámer obmedziť diskusiu v rámci parlamentu.
Áno, pri tomto návrhu, ktorý je pre mňa dôležitý a často, často súvisí možno s emočnou a vypuklou atmosférou, ktorá sa v pléne parlamentu vie vyskytnúť, je priamo zvolávanie mimoriadnych schôdzí. Áno, je pravda, že tento nástroj väčšinou alebo takmer každý využíva, opozícia je o jednoduchej ľudskej odvahe. Myslím si, že by bolo veľmi dôležité, aby sme zmietli tento návrh zákona, ktorý chce parlamentnú debatu uzatvoriť, ktorý jej chce menej, ktorý chce urobiť z pléna parlamentu nejaký efektívny nástroj. Efektívny nástroj prijímania legislatívy, a toto je úplne z východiska aj zo základnej axiómy celé zlé a mali by sme sa zamerať na to, aby tu bolo, práve naopak, viacej diskusie, viacej návrhov, a nielen legislatívnych. Toto, toto plénum by sa malo zaoberať aj problémami, ktoré trápia slovenskú spoločnosť a nemajú jednoduché legislatívne riešenie.
A týmto chcem dať v tejto fáze apel, že dodržanie pravidla a opozičného práva, že ak schôdzu zvolám, mám právo ju prerokovať, je takýmto apelom, otvorme viac debaty v parlamente, otvorme parlament aj slovenskej verejnosti, aby jednoznačne mohli vidieť v mnohých debatách, ktoré tu vedieme, aj svoje vlastné problémy.
Lebo, a tam len voľne premostím na ďalší novelizačný bod, a to je, že nám chýba v pléne parlamentu podľa mňa veľmi neoprávnene zrušený inštitút všeobecnej rozpravy. Nazval som si ho nie právnym jazykom a vysvetlím, čo tento inštitút znamená, a je to ďalší bod, ktorý by som chcel do veľkej novely rokovacieho poriadku, ktorý tentokrát pripraví pre vás, páni, opozícia, je inštitút všeobecnej rozpravy, kde priamo v duchu toho, aby sme mali viacej debaty o problémoch obyčajných ľudí, aby sme mali viacej debaty o spoločenských problémoch a nemuseli sme prichádzať stricto s legislatívnymi riešeniami. Poviem dve príčiny, prečo by tomu tak malo byť.
Možno ste si všimli, že pri mnohých kritických vystúpeniach pána Číža, ktorý sa snaží premieru legislatívnej aktivity opozície vidieť ako obštrukčný mechanizmus a atakovanie prijímania vládnych návrhov zákonov, a to je preto, že sa nám na schôdzi objavuje príliš, z jeho pohľadu, príliš veľa legislatívnych aktov, ktoré chce opozícia na schôdzi prerokovať. Myslím si, že nemá celkom pravdu, ale v jednom, v jednom bode pravdu má, pretože ak neviem plénum parlamentu otvoriť pre tému, ktoré, ktorej trápia mnohých vlastných voličov alebo trápi spoločnosť a nemám ten kľúč, ako odomknúť plénum parlamentu, okrem toho, že musím predložiť nejaký konkrétny legislatívny akt, tak sa potom možno čiastočne aj deje to, že vytiahnem si z tejto rodiny problémov nejaký návrh zákona a predkladá sa síce novelizačná snaha, ale ambícia a motivácia je vôbec tú tému otvoriť v pléne.
Majster tejto parlamentnej disciplíny bol svojho času Alojz Hlina, ktorý dokázal priniesť témy, ktoré, ktoré chcel a o ktorých chcel, aby sa toto plénum rokovalo. Keďže ho zabili pri procedurálnych návrhoch na začiatku schôdze a nevedeli to dostať ako body schôdze, zároveň nie je žiadna iná možnosť ako o týchto zámeroch alebo týchto spoločenských problémoch rokovať, tak prichádza s novelizačnými aktami. Myslím si, že si to osvojili už teraz aj viacerí noví poslanci. Preto by bolo jednoduchšie zaviesť štvrtok doobeda, kedy vieme, že máme v poobedných hodinách hodinu otázok a potom interpelácie, inštitút všeobecnej rozpravy, kde si poslanec môže na tému, zadefinovať tému a mať k nej vystúpenie o probléme, spoločenskom probléme a žiadať napríklad kolegov, orgány parlamentu k tomu, aby sa tejto téme venovali. Myslím si, že tá nuansa medzi hodinou otázok a priamou interpeláciou a inštitútom všeobecnej rozpravy môže byť hlbšie vysvetliteľná priamo pri tom, ako to spravíme do paragrafového znenia, ale keďže toto poznajú a pre mňa prekvapivo toto v tej komparácii, ktorú často používal jeden z predkladateľov tohoto návrhu zákona, že si dal porovnať, že mu to nevypadlo, že toto je takmer jednoznačný, takmer vo všetkých parlamentoch členských krajín Európskej únie, parameter, ktorý tam jednoducho zavedený majú.
Podľa mňa má mať poslanec právo otvoriť spoločenskú debatu na nejakom časovom úseku pre plénum parlamentu, ktorá nemá priamo legislatívne riešenie, ktorá nejde priamo v jednoduchej otázke pre hodinu otázok a ktorá nejde priamo do pôsobenia nejakého rezortného ministra a nevie ho týmto pádom interpelovať.
Keďže toto máme pokrútené, myslím si, že tento inštitút, aby sa to nepodobalo, denne sa otvára pri návrhoch zákonov všeobecná rozprava, dúfam, že som na tomto krátkom poli vysvetlil ten rozdiel. Čiže aby sme mali viac debaty naklonenej k ušiam a očiam a ústam verejnosti, mohli by sme aj takouto parciálnou zmenou rokovacieho poriadku odomknúť plénum parlamentu aj na spoločenské témy, ktoré sa nedokážu jednoducho rezortne riešiť, kde nestačí kratučká otázka ministrom alebo premiérovi a kde nevieme jednoznačne povedať, že tento problém má takéto a takéto paragrafové znenie a predkladám ho z takýchto a z takýchto dôvodov.
Čiže pri tejto novelizačnej snahy (pozn. red.: správne "snahe"), ktorá mne veľmi chýba v tomto návrhu zákona, a preto ju nepodporím, vyviniem možno aj maximálne úsilie, aby som presvedčil čo najviac poslancov, aby sa jednoducho v našom rokovacom poriadku, a tu chcem zvýrazniť, znovu zaviedla. Lebo tento inštitút sme už pri, možno starší kolegovia to dosvedčia, sme mali pri rokovaní pléna Národnej rady, fungoval.
Ďalšie novelizačné zmeny, ktoré by som chcel predostrieť a ktoré budú obsahovať, ktoré budú obsahovať, obsiahnuté v našej novele zákona, je zlepšenie výkonu petičného práva. Dlhodobo sme počúvali mnohé obvinenia spoločnosti, že toto plénum parlamentu alebo akékoľvek iné, ktoré tu boli, nežije na tepe doby, že sa často zaoberáme viac sebou ako, ako spoločnosťou a spoločenskými problémami, a preto si myslím, že už v súčasnej podobe sa malo dávno vyskytnúť, návrh, že ak sa 15-tisíc ľudí podpíše pod petíciu, môžme túto petíciu považovať za iniciáciu zákonodarného procesu.
Ak to teda rozkódujem, legislatívnu iniciatívu by sme nedávali iba vláde, iba výborom, iba poslancom, ale ja budem sa snažiť vyargumentovať, prečo 15-tisíc ľudí, ak sa podpíše pod petíciu, stávala by sa táto petícia, ak bude obsahovať paragrafové znenie, dôvodovú správu, stáva sa táto petícia vstupom do rokovania výborov a pléna Národnej rady a budeme na ňu nahliadať ako na podaný a platný návrh zákona.
Cesta priamej alebo k inštitútom priamej demokracie je tŕnitá, máme mnohé prekážky na to, aby sa petičné právo alebo referendové právo aj reálne uplatnilo, a myslím si, že 15-tisíc podpisov - tí, ktorí zbierali podpisy pod vznik politických hnutí a strán, mi asi dajú za pravdu - nie je ľahké nazbierať, a ak sa vyvinie táto aktivita, nemala by byť zamietnutá takpovediac pod koberec s tým, že tento bod sa prerokuje iba v pléne parlamentu.
Totižto my máme teraz inštitút prerokovania petičného práva, ak sa podpíše 100-tisíc ľudí pod petíciu, tak máme povinnosť ho prerokovať v orgánoch parlamentu a tuná v pléne, ale tým to de facto končí. Čiže môže s tým vzniknúť možno nejaké osvojenie si tohoto návrhu poslanca, možno nejaká mediálna pozornosť, ale priamy exekutívny nárok týmto, týmto 100-tisícovým davom ľudí, ktorí sa podpíšu pod petíciu, neexistuje.
Čiže zopakujem to, chcel by som, aby 15-tisíc dospelých ľudí, ktorí sa podpíšu pod návrh zákona, malo právo predniesť tento návrh zákona vo výbore a aby tento návrh zákona sa stal skutočným návrhom zákona a mali týmto dostať právo na legislatívnu iniciatívu aj počas behu našich mandátov. Nemyslím si, že by nejakým spôsobom oslabili silu našich mandátov ako zákonodarcov a ústavodarcov, myslím si, že by sme vyhoveli požiadavke toho, že referendum a petícia na Slovensku nie je len deklaratórne právo, ale aj reálne a vykonateľné právo na to, že ľudia aj počas behu jednotlivých funkčných období Národnej rady majú právo predkladať návrhy zákonov.
Ďalší návrh zákona, ktorý možno vzbudí aj nevôľu u viacerých poslancov, ktorý sme predkladali niekedy v roku 2012 a vyplýval z toho, že všeobecne verejnosť má veľký problém s tým, akým spôsobom sa poslanci a poslankyne zúčastňujú rokovania pléna, a majú za to, že veľmi poslanci pléna tej práci nedajú, tak sme prišli s návrhom zákona, aby sa nastavil efektívny a overiteľný spôsob kontroly prítomnosti poslancov na rokovaní výborov, ale aj rokovania pléna parlamentu. Zároveň priznávam, že motív vtedy bol aj to, že si poslanci zamenili riadky na prezenčných listinách a podpisovali svojich vlastných predsedov, a keďže toto bolo už následne, keďže keď sa ujal svojej funkcie predseda Paška a odmontoval kameru, ktorá mala na to dohliadať, a dodnes to tak je, tak sme chceli zaviesť pravidlo, aby sme využili naše či už poslanecké preukazy, keďže sú obdarené čipom, alebo samotné hlasovacie karty, ktoré mali slúžiť pri súčasnom technickom vybavení orgánov tuná parlamentnej budovy, aby sme tieto čipy používali na kontrolu prítomnosti či už v rokovaní orgánov Národnej rady, alebo v samotnom pléne.
Toto, toto riešenie malo minimalizovať možnosti zneužitia alebo obchádzania účasti na schôdzi, keďže - a ešte raz opakujem - technologické riešenie, ktoré je súčasťou aj poslaneckého preukazu, jednoducho neumožňuje vytvárať duplikáty.
Myslím si, že následná aj parlamentná prax hovorí o tom, že ak sa aj nepodpíšete na tej listine, ale ste dohľadateľný, či už počas vystúpenia, alebo priamo hlasovaním, tak má sa za to, že ste prítomní ako poslanci. Myslím si, že nie sme ďaleko k tomu, aby sme toto novelizačne zaviedli do praxe aj pre potreby výborov, pretože je tu niekoľko čítačiek, ktoré by sa dali na túto tému v samotnej budove, ktoré by sa dali na toto využiť a takpovediac, ak by ma niekto chcel obviniť, že pri tejto novelizačnej snahe zavádzam nejaké vysoké náklady na elektronizáciu budovy Národnej rady, nie, nie je tomu tak, súčasný systém by sa jednoducho dal využiť, aby sme nastavili efektívny a overiteľný spôsob kontroly
prítomnosti poslancov v práci.
Ak sa bude zdať možno kolegyniam a kolegom, že toto je útok takpovediac na prvú signálnu, nie, nie je tomu tak, myslím si, že často sme atakovaní nie veľmi korektnými zábermi pléna parlamentu, i keď dnes idem sám proti sebe, lebo som proti tomuto výroku, kedy sa dostáva do mediálneho priestoru tento obraz pléna, že je nás tu päť a pol, ale mám za to, že poslanec vykonáva aj iné úkony v rámci budovy, pléna parlamentu a z rôznych príčin, z obštrukčných alebo ho prejav nezaujíma, alebo má nejaký iný zámer, sa môže nachádzať v práci, možno priamo jedná s nejakými občanmi a podobne, urobili by sme jednoducho zadosť tomu, že poslanci, ktorí pracujú, by boli preukázateľne identifikovaní s tým, že naozaj pracujú.
Zopakujem jeden z návrhov, ktorý chceme predniesť, i keď možno nesplníme polročnú lehotu, a to je to, ktoré navrhoval svojho času Daniel Lipšic, a to je dokázateľný fakt zavedenia tzv. vyšetrovacích výborov, ktoré sme chceli, keďže tá debata nie je dávna a absolvovali sme už toho v tomto pléne parlamentu, nebudem o tejto téme rozprávať možno viacej, ako je treba, iba spomeniem, že myslím si, že OKM mal tie, ak si to dobre pamätám z tejto debaty, má inštitút vyšetrovacích výborov pri kauzách zavedený takmer každý jeden parlament v Európskej únii, neviem, či dokonca nie Európy ako takej. Čiže ak by sa... (Reakcia z pléna.)
Teraz som pri deviatom, ešte dvanásť. Ak by sa... (Reakcia z pléna.) Ja vám to potom aj odovzdám písomne, ak by sme sa boli stretli, tak sme sa nemuseli takto pri druhom čítaní dohadovať v pléne. (Reakcia z pléna.) Neviem, ako to stihnem, pardon.
Nie, pán predseda, počul som, neťahám čas a využívam možnosť hovoriť o novelizačných návrhoch zákona, ktoré sme predkladali. Ak by ste sa boli venovali lepšie príprave tohto návrhu zákona, všetky takmer sú predložené a boli predložené na rokovanie pléna parlamentu, ja ich len sumarizujem. A pôvodne, zopakujem to, sme mali ambíciu každý jeden predložiť k vášmu neopraviteľnému návrhu zákona. To, že sa nedá opraviť, má za cieľ to, že budem o nich rozprávať, pretože ešte mám na to právo, dúfam.
Čiže chcel som hovoriť o ďalšom bode, a to sú zavedenie inštitúcie alebo inštitútu vyšetrovacích výborov pre plénum parlamentu a budem následne aj hovoriť o zavedení inštitútu vykonania individuálneho poslaneckého prieskumu. A tak ako sme už toto volebné obdobie hovorili s kolegom Lipšicom o nich, máme za to, že otvárajú cestu a dvere k tomu, aby sila, dôveryhodnosť výkonu poslaneckého mandátu nabrala vyššiu váhu. Pri inštitúte zavedenia vyšetrovacích výborov, ktoré môžme vidieť aj na základe komparácie, alebo teda porovnania s inými parlamentami, kde slúžia pre účely zákonodarcov práve na to, aby aj politicky citlivé kauzy, aj kauzy, ktoré siahajú takpovediac k možným legislatívnym riešeniam alebo k návrhom voči exekutíve, mali možnosť poslanci výborov, ktoré by takto vznikli a jednali by nie na báze väčšiny, ale konsenzom, mohli sa dostávať k informáciám, ktoré ťažko pátrajú, alebo nemajú sa akým spôsobom na obštruovaných výboroch, tak ako sú ustanovené teraz, sa k nim jednoducho dostať.
Dokonca si myslím, že za posledný mesiac je viac ako jasné, že tento inštitút je pre Národnú radu Slovenskej republiky viac ako dôležitý, pretože prax, ktorú som zažíval za monovlády SMER-u, sa veľmi dobre utáborila už aj toto funkčné obdobie a dokážu ľudia, naposledy, myslím, že ukončím, zdravotníckeho výboru pri rokovaní o nie veľmi matematicko vysvetliteľnému momentu pána župana Blanára, jednoducho si vládnou väčšinou zastavia rokovanie, opravte ma, ak sa mýlim. A máme viacero príkladov pri, branno-bezpečnostný výbor a podobne, že jednoducho ak nie je ochota väčšiny a tej väčšiny, ktorá má byť kontrolovaná menšinou, čiže opozíciou, tak jednoducho neskontrolujeme nič.
Preto vyšetrovací výbor, tak ako sme tento návrh zákona predstavili a budeme v rámci novely rokovacieho poriadku v sume ho predstavovať, by kontrole vládnej moci, kontrole exekutívy jednoducho pomohol a asi ťažko nájdete proti tomuto tvrdeniu nejaký reálny protiargument.
Zároveň sile dôveryhodnosti, opatreniu k tomu, aby poslanec mohol naozaj pod váhou mandátu, ktorý má od ľudí, vykonávať, je aj ten druhý, ďalší, to je už jedenásty bod, je zavedenie inštitútu vykonania individuálneho poslaneckého prieskumu. Keď som ho predkladal, tam sa možno s predkladateľmi, ktorých sa budem snažiť osloviť zo všetkých strán, možno budeme sporiť o tom, že či to nemá byť ten inštitút, ktorý poznáme z rokovacieho poriadku, a je to o tretine poslancov, čiže či neiniciovať poslanecký prieskum nie na základe väčšiny, ale na základe vôle tretiny poslancov, tak ako vieme teraz zvolávať výbory. Ale má to pre mňa zásadný význam pri výkone poslaneckého mandátu hlavne preto, že aj mne už sa niekoľkokrát stal, myslím, že najväčší obštrukčný mechanizmus používali, vládna väčšina, pri rokovaní poľnohospodárskeho a environmentálneho výboru, kde takmer každá jedna snaha o vykonanie poslaneckého prieskumu bola zabitá vládnou väčšinou, je toto veľmi dôležitý inštitút na to, aby poslanec mohol uplatniť svoju kontrolnú právomoc, a chcem povedať, nielen opozičný.
Myslím si, že oba inštitúty, či vyšetrovacie výbory, alebo individuálny poslanecký prieskum dáva poslancom reálny nástroj na výkon mandátu, ak má záujem riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú, ak to poviem v najvšeobecnejšej báze, nielen v štátnej, ale vôbec vo verejnej správe. Také náznaky toho, keď niekto, zákonodarca prijímal napríklad zákony o obecnom zriadení alebo o VÚC-kach, to tam nejakým zázrakom prepašované bolo. Možno viacerí viete, možno viacerí nie, totižto poslanec Národnej rady má možnosť vystúpiť na obecných zastupiteľstvách, má možnosť vystúpiť na orgánoch VÚC a niekedy to funguje pre občanov ako posledná záchrana. Mali sme iniciatívu, volali sme ju poslanecká hliadka, a ak teda zlyhalo úplne všetko a ľudia sa nevedeli dostať na svojich vlastných zastupiteľstvách k slovu a myslím si, že bez politického trička to používali, tento nástroj, poslanci akéhokoľvek politického zafarbenia, je to dobré.
Ja sa pýtam aj nových kolegýň a nových kolegov, či už ste si tak troška sa zamysleli po tých 8 mesiacoch, že čo ten poslanec parlamentu de facto môže a čo pri, ak ide po reálnej agende, čo zmôže. Predpokladám, že vládny poslanec si môže zdvihnúť telefón a zavolať svojmu vlastnému ministrovi alebo ministrovi z koaličnej strany a opozičný poslanec, ak to spraví, aj nemusí dostať odpoveď, pretože či je minister niekto, alebo nie je, od opozičného poslanca to nezáleží.
Ale na druhú stranu, prečo by si mal akýkoľvek poslanec parlamentu kľaknúť na kolená pred exekutívnou mocou, a ak mu reálne ide o zlepšenie parametrov, kde mu napríklad občan napíše, že by bolo dobré, aby sa pozrel na fungovanie konkrétneho daňového úradu, aby sa pozrel na inú inštitúciu verejnej správy alebo na nejaké konkrétne zlyhania, prečo by sa mal doprosovať v tejto veci výboru a vládnej väčšiny (pozn. red.: správne "väčšine") v tomto výbore, prečo by sa mal doprosovať exekutíve? Jednoducho mandát dostal od občanov a mal by mať právo tento mandát uplatniť z hľadiska opozície a z hľadiska nastavenia Národnej rady, ktorá nie je len zákonodarným a ústavodarným orgánom, ale aj kontrolným, aby mohol tento bod priamo, ktorý sa inak nachádza aj v ústave, uplatniť, by mal mať právo sa vydať na poslanecký prieskum vtedy, kedy uzná za vhodné on sám a nie vládna väčšina.
Ak by som išiel veľmi do hĺbky pri tomto bode, možno pri konkrétnych príkladoch svitne viacerým kolegyniam, ktoré by nemali na mysli efektivizovať a takpovediac zošróbovať túto Národnú radu a debatu v nej na to, aby sme boli dobrí iba na jeden a ten základný úkon, a to je v pléne parlamentu nedebatovať, nehovoriť o konkrétnych problémoch, ale len prijímať alebo neprijímať legislatívne akty vlády, aby sme nefungovali pod heslom mnohých ministrov aj tejto vlády, že vládny poslanec má čakať s vyloženými nohami na to, čo prinesie vláda, a končiť a začínať výkon svojich mandátov pri hlasovacom zariadení, tak by nám spoločne záležalo na tom, že silu poslaneckého mandátu vie vystužiť aj inštitút vykonania individuálneho poslaneckého prieskumu.
Záleží mi totižto na tom, aby Národná rada nebola iba inštitúciou, ktorá efektívne prijíma alebo neprijíma zákony, aby nebola iba inštitúciou, kde sa deje politický zápas, ale aby bola inštitúciou, ktorá má reálnu váhu a vie s konkrétnymi problémami občanom pomôcť, resp. dať im kvalifikovaný výklad toho, ak sa pýtajú na zlyhanie štátnej alebo verejnej správy.
Skúsim ešte raz rečníckou otázkou sa obrániť aj na nových poslancov, či sa vám už stalo, že konkrétna občianka alebo konkrétny občan vám poslal podnet a vy napriek všetkej snahe ste narazili na takú premieru obštrukcie, že ste sa mohli obrátiť už len na to, že prídete pred svoj vlastný výbor, v ktorom sedíte, a budete žiadať o poslanecký prieskum. Lebo z hľadiska možno historickej váhy, z hľadiska toho, že niekedy tie poslanecké prieskumy niečo znamenali, a nebolo to len chlebíčkovanie a kávičkovanie, a nemalo to k ničomu viesť, tak už samotná možná hrozba vykonávania tohoto inštitútu odrazu zázračným spôsobom zafungovala, niektoré veci sa napravili. Ale na druhú stranu už máme viacerých otrlých úradníkov, viacerých otrlých ľudí, ktorí sú si istí svojím politickým krytím, a či niekto namietne, že príde vykonať alebo nepríde vykonať poslanecký prieskum, de facto sa občanom pri arogancii administratívy alebo byrokracie nedá inak pomôcť. A navyše, ak to politické krytie existuje, dostane sa až do väčšiny výboru, a tým pádom poslanec, ktorý chce zlepšiť možno pomery na jednotlivých úsekoch verejnej správy, sa k tomuto zlepšeniu nedostane.
Takže, či budeme hovoriť o posilnení kontrolnej funkcie Národnej rady a jej orgánov, spočívajúci (pozn. red.: správne "spočívajúcej") v možnosti zriadenia dočasného vyšetrovacieho výboru, ktorého úlohou bude vyšetrenie veci verejného záujmu, alebo budeme hovoriť o individuálnom poslaneckom prieskume, budeme hovoriť o tom, že vystužujeme silu poslaneckého mandátu. Neviem, aký iný argument sa dá použiť, prečo toto sa nenachádza aj vo vašej novelizačnej snahe a prečo nám nezáleží na tom, že uplatňovanie poslaneckého mandátu má byť odpočítateľné pred voličmi, či sa nachádzate v koalícii, alebo v opozícii.
Ďalší bod, ktorý by som chcel takto uviesť, je bod, ktorý máme, ktorým asi nepoteším mnohých flákačov alebo mnohých ľudí, ktorí sa zúčastňujú tohoto pléna, a nemyslím si, že ak by sme boli tak troška viacej pracovití a viac by sme dbali na prerokované body v tomto pléne, že by sme museli to riešiť priamo zmenou rokovacieho poriadku.
Možno ste, noví páni poslanci, zachytili úzus, ktorý vždy jednou vetou prejde na začiatku rokovania pléna parlamentu, že tak, tak, menej, viac bez odporu, lusknutím prstu (pozn. red: správne "prsta") sa tak ako keby uznesieme, že hlasujeme o jedenástej a sedemnástej. Prečo sa tomu tak deje? Nie je to v rokovacom poriadku, vždy to musí ten, kto otvára schôdzu, viac-menej predniesť a myslím si, že by sme mali do rokovacieho poriadku zaviesť parameter, že hlasujeme po každom prerokovanom bode. Myslím si, že by sme zvýšili pozornosť tohoto pléna na prerokovávané body, nielen pre tých poslancov, ktorí tu trávia čas v okolí, ale viac by sme urobili pre informovanie poslankýň a poslancov o tom, o čom konkrétne idú hlasovať. Možnože by to chcelo iný typ vylepšenia, nech sú to napríklad že dva prerokované návrhy zákonov, ale to, čo naozaj vadí ľuďom na Slovensku, je, že sa tu navzájom nepočúvame, že nás, že o našej práci viac-menej iba počúvajú, ale nevidia nás ju vykonávať.
A to, že chcem návrh, ktorý spočíva v tom, že hlasovať sa o príslušnom bode programu bude priebežne a po skončení rozpravy a bez tej možnosti, aby sme si zjednodušili prácu a hlasovali len o jedenástej a len o sedemnástej, je na dočasné riešenie toho, že zabezpečíme a odpovieme na otázku, ktorá prioritne trápi spoločnosť, a to je, čo vykonávajú poslanci, ak beží plénum parlamentu. Neviem, akým spôsobom sa vám darí na túto otázku odpovedať. Je jednoznačné, my sme urobili taký projekt pod webovou adresou nrsr.tv, kde či vy, alebo my, či vláda, alebo opozícia je počas celého behu parlamentu na internete, kto a v akej sekunde tu sedí.
Nepáčila sa mi tá mediálna manipulácia s týmto, že niekde tesne pred obedom tu niekto švenkol kameru cez plénum a povedal, že nikto tu nesedí. Ale na druhú stranu sa mi zdá, že sú témy, kedy by si zaslúžila táto téma vyššiu pozornosť pléna, ako reálne dostáva, a možno toto riešenie, aby sme nedovolili zľahčovať robotu poslancom, s ktorou vždy pri začiatku rokovaní aj tejto 10. schôdze navrhne, že budeme hlasovať len o jedenástej a len o sedemnástej.
Čiže aby som to zjednodušil a možno jednoznačne naznačil ten úmysel, mali by poslanci pri využití asistentov, máme ich na to dosť, sa viacej venovali tomu, čo sa reálne deje v pléne, a mali sme povinnosť hlasovať po každom prerokovanom bode.
Tých dôvodov môžme určiť ix, pre mňa je dôležitý ten, že ľudia majú dlhodobo pocit, že poslanci viac o svojej robote rozprávajú a je ich pri nej málo vidieť. Takže ak by sme to skúsili aspoň na nejaký určitý čas, tak urobíme zadosť dlhodobej obžalobe dôveryhodnosti Národnej rady, a to je to, že poslanci robia všeličo iné, len nie to, čo by mali, a to je venovať sa poslaneckej práci.
Neviem, asi kvôli tomuto návrhu zákona alebo tejto novelizačnej snahe nebudem medzi mnohými kolegami veľmi populárny, ale chcem povedať, že takisto tu tento návrh zaznel a dokonca ho má v rukách akýkoľvek predsedajúci, pretože tento bod môže zmeniť kedykoľvek a nemusí určovať to, že hlasujeme podľa úzusu o jedenástej a sedemnástej hodine.
Napadá mi ešte v tejto otázke jedna poznámka, ospravedlňte ma, nemôžem si ju odpustiť. Aj možno v predchádzajúcich vystúpeniach niektorých opozičných kolegov a podobne sa často deje nasledujúca obžaloba, že chcú tu zaviesť nejaké nové móresy. Proste, že nechcú si zvykať na, na to, čo tu bolo dobré, lebo tu nebolo dobré takmer nič, a chcú prísť s niečím novým. Pre mňa je prekvapivé, že ani jedného z nich nenapadlo skritizovať to, čo kritizovali možno vo volebných kampaniach, že keď sem prídu, tak budú do roztrhania tela 24 hodín 7 dní v týždni proste pracovať pre voliča a veľmi rýchlo sa stotožnili s týmto bodom, ktorý mne dlhodobo vadí, a bolo by dobré, keby sme ho z parlamentnej praxe a z parlamentného úzu odvolali a akýkoľvek prebratý bod, ktorý niekedy môže trvať 5 minút a niekedy aj 5 hodín, hlasovali hneď po tom, ako ho odrokujeme.
Ďalší bod, o ktorom by som chcel hovoriť, je, že mali sme svojho času ambíciu zmeniť rokovací poriadok v tej miere, že chceme ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade, ako aj spresniť, že takáto správa sa berie na vedomie. Súčasne sme chceli navrhnúť, aby verejný ochranca práv mal právo zúčastňovať sa na schôdzi Národnej rady. Poviem, že to bol veľmi špecifický prípad, ktorý sa udial, a mali sme s tým nedobrú skúsenosť pri ambícii vystúpenia pri hlasovaní. Ja by som v tomto neišiel len čisto otrocky, že by sme túto vec predložili znova, ale možno išli do širšej oblasti, pretože viem, že je novelizačná snaha, ktorú som svojho času po eurovoľbách, myslím, predkladal aj ja sám, aby europoslanci mali možnosť vystúpiť v pléne parlamentu nielen na základe hlasovania pléna, pretože to majú aj teraz, ale takpovediac on deman alebo on demand, na vlastné požiadanie. Ale myslím si, že sa nám za čas fungovania rokovacieho poriadku vyskytli osoby verejného záujmu, že by sme mohli využiť inštitút, že niekedy je dobré, aby ľudia, ktorí sú napríklad volení týmto plénom, mohli vystúpiť v pléne parlamentu bez toho, aby s tým musela súhlasiť vládna väčšina. Či to bude taxatívnym vymedzením nových okrem tých, ktorých máme súčasne, alebo to dáme na nižšiu mieru kvóra, na 30 poslancov, ktoré, už poznáme tento inštitút, alebo možno väčší, je na zváženie, pretože mne sa v rámci vlastnej parlamentnej praxe stalo, že bolo veľmi dôležité, aby napríklad pri odvolávaní generálnej riaditeľky RTVS mohla dostať slovo aj priamo v pléne parlamentu. Je pravda, že po odrobení si politickej práce som nakoniec s týmto návrhom bol úspešný, ale triasť sa pred tým, či vládna koalícia pustí človeka, ktorého plénum parlamentu volí, v tomto prípade to bola generálna riaditeľka RTVS, alebo nie k slovu, nie celkom svedčí parlamentným a demokratickým pravidlám. Preto nielen ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženej (pozn. red.: správne "predloženú") Národnej rade, ktorá by sa týkala ombudsmana, ale aj širšieho okruhu osôb. Či sa na tomto dohodneme a akým spôsobom stanovíme taxatívne, ktorí to ľudia môžu byť a ktorí nie, bude obsahom rokovaní. Každopádne chcem predoslať, že aj toto by mohlo zlepšiť takpovediac predvídateľnosť politickej práce a rokovania pléna parlamentu, pretože zase, a opäť si myslím, že toto plénum parlamentu by malo byť viac otvorenejšie verejnosti a malo by sa v ňom viac diskutovať, a nie naopak, ako máme v predloženom návrhu zákona.
Chcem teda ešte predostrieť, keďže uvádzam to, že máme snahu prísť s viacerými novelizačnými prvkami, ktoré sa nevyskytli, s mnou argumentovaných dôvodov, nevyskytli v tejto novele zákona, a keďže ich nepredložím, ani nevyskytnú, tak by som chcel avizovať, že v tejto komplexnejšej novele zákona a novele zákona, ktorá rieši reálne problémy a nie ich znova vytvára, použijeme aj nástroj ten, aby sme všetky ustanovenia, ktoré obmedzujú, obmedzujú opozičných alebo akýchkoľvek poslancov pri uplatnení slobody slova pod rúškom zabezpečovania poriadku v rokovacej sále, ktoré obmedzujú dĺžku rečníckeho času, ktoré zakazujú vnášať obrazové alebo vizuálne pomôcky a zároveň ktoré znižujú právo prihlásiť sa do rozpravy, budeme mať ambíciu jednoducho z rokovacieho poriadku aj zmeny vypustiť hneď, ako ich prijmete, alebo teda máte snahu prijať.
V tomto bode si myslím, že je veľmi dôležité a chcem aj z tohoto miesta apelovať, možno pri druhom čítaní využiť tú možnosť, že či všetky argumenty, ktoré sa na vás vznášajú, páni predkladatelia, sa naozaj od vás odrážajú iba ako od ľudí oblečených v teflónových skafandroch, alebo či naozaj sa vám nezdá, že jednoducho ubližujete parlamentnej debate, uzatvárate ju, nijakým spôsobom parlamentnú debatu a politický boj nevylepšujete a vytvárate omnoho viacej problémov, ktoré budú spôsobovať na základe vykonania zákona akcie a reakcie viac problémov, ako reálne vyriešia.
V tejto veci by som sa vás chcel aj opýtať, kde beriete právo určovať pokuty? Toto je asi moment, ktorý zavádzate do rokovacieho poriadku, a tým, že nejaký čas tu sedím, viem si predstaviť úctu ku kolegom až v takej miere, že často mi vadili vystúpenia a ja som zažil aj SMER, keď mal 62 poslancov a bol v opozícii, ale nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že ľudia, ktorí tu behali v OZ KOVO vestách a podobne, že by im niekto mal dávať pokutu. Alebo dokonca tu naťahovali aj cez naše lavice proste nejakým spôsobom štátnu vlajku, že by niekto mal arbitrovať a vyhodnocovať ich správanie za neslušné alebo navrhoval ich disciplinárne tresty.
Ja sa na to pýtam z jedného a prostého dôvodu, a spomínal som to aj vo viacerých faktických poznámkach, akým spôsobom ľudia podpísaní pod touto novelou zákona si vysvetľujete funkciu, ktorá je stanovená na báze prvý medzi rovnými? Akým spôsobom stanovujete arbitra, ktorý veľmi jemné pradivo slušnosti a neslušnosti, kde sú svetové konferencie a knižnice kníh napísané o týchto veciach a nedovolí si v tejto veci rozhodovať žiadna súdna moc, tu prichádza nejaký možný arbiter, a ak toto spojím s ostatným vystúpením vo faktickej poznámke pána Číža, ktorý dokonca hovoril, že moderovaná diskusia napríklad v škole predsa má toho arbitra. Akým spôsobom vy toto chcete preniesť do pléna parlamentu? Totižto školské prostredie, a tam sa pán Číž veľmi mýli, toto jednoznačne predpokladá a autorita učiteľa je tou autoritou, ktorej sa pre potreby základnej, strednej alebo vysokej školy tento arbiter určuje, akým spôsobom sa mám ja stotožniť s tým, že ktokoľvek vedie schôdzu, sa bude na prejav pána poslanca Alana Suchánka, ktorý tu má košeľu bez kravaty, bude považovať za slušných alebo neslušných? A teraz nemusíme ísť ani veľmi ad absurdum, aby sa toto dalo jednoducho zneužiť. Viem, že či kolegyňa Blahová, či kolega Matovič, alebo ďalší atakovali práve tento bod. Práve toto im vadilo, ale to nám musí vadiť úplne všetkým, pretože rozhodovacia právomoc, hranice, čo slušné je a čo slušné nie je, či vystupujeme v tomto pléne tak, že obhajujeme svojich voličov alebo neobhajujeme záujmy svojich voličov, či sa snažíme všemožným spôsobom naplniť svoj volebný program, alebo nie, má jednoznačný a jeden arbiter - a to je volič. Tomu sa zodpovedná aj ten predseda parlamentu, tomu sa zodpovedá každá jedna poslankyňa, každý jeden poslanec. Akým spôsobom toto zasiahne do parlamentnej debaty po prijatí tohoto novelizačného prvku v rokovacom poriadku, je čím ďalej menej akademickou debatou a čím ďalej viacej reálnou hrozbou. Reálna hrozba, že keď sa nepodarila presadiť parlamentná stráž a vyhadzovanie poslancov, ktorí nehovoria v súlade s jemnocitom akéhokoľvek predsedajúceho, alebo ak budem konkrétnejší, s jemnocitom predsedu parlamentu, tak sa presadili pokuty. A ja som to hovoril aj pri tom prvom čítaní, totižto neexistuje naozaj odvolací orgán pri tomto vystúpení, a teraz to poviem asi tak, ako to cítim a naplno, myslím si, že pán, páni navrhovatelia, pán predseda parlamentu Danko, robíte veľmi zlú vec v jednom momente, pretože podľa mňa bude cťou každého jedného opozičného poslanca dostať pokutu za svoj prejavený názor. Podľa mňa zavediete parameter, že poslanec, ktorý nemá Dankovu pokutu, je jednoducho iba zbabelý. Zavediete v princípe akcie a reakcie úplne opačný efekt, ako čakáte, a to, že nás budete z vášho pohľadu pokutovať za neslušné alebo navrhnete za neslušné správanie, bude len a len vodou na mlyn toho, že či budeme nosiť znaky svojich politických subjektov na klopách saka, alebo nejakým iným spôsobom urážať váš jemnocit alebo iné nastavenia, ktoré chcete, vybudíte taký spôsob reakcie, že spoločnosť ocení pri činnosti každej jednej opozičnej poslankyne a opozičného poslanca, že bola takýmto spôsobom perzekvovaná za názor. Ak si niekto pripne na klopu svojeho saka, videl som tu aj poslancov SMER-u, ktorí tu museli, aj poslancov SaS, dokonca myslím, že v SMER-e to aj niečo znamená, tá farba, ako hierarchicky, kde sú vysoko postavení, tak napríklad toto jednoznačne pre účely konania pléna rušíte.
A ešte by ma zaujímalo, akým spôsobom, keďže viem, že tuná sa deje taký záznam, keď tu ja rozprávam aj pre potreby portálu Národnej rady, aj pre potreby priameho živého vysielania, viete, čo je pod menom napísané pri každom jednom z nás? Je tam napísaná politická strana, za ktorú sme kandidovali. A nemyslím si, ak sa teda predseda Danko hanbí za to, za akú stranu kandidoval, a nechce vnášať jej symboly do pléna parlamentu, tak ja sa za to nehanbím a bol by som veľmi rád, keby toto demokratické právo vyjadriť svoju politickú príslušnosť nám zostalo. Ešte by som sa aj opýtal na to, že my tu dokonca sedíme pod, každý jeden, keď si to prečítate, pod svojím menom máme príslušnosť k politickému klubu a takto sú ustanovené menovky jednotlivých poslancov. Čiže zase zbrklosť, nerozmyslenosť, vytváranie problému a nie jeho riešenie.
Pán navrhovateľ, nejak veľmi hlasno dýchate, niečo nie je v poriadku? (Reakcia navrhovateľa.) Aha. Zvykajte si, hlásili ste sa do parlamentu, je to o debate. Voliči vás sem poslali. (Reakcia z pléna.) Áno. Tak neste mandát so všetkou jeho silou. A nestiahnete ten návrh zákona? Všetkým by nám asi otrnulo.
Ďalej chcel by som ešte hovoriť, čo som ja, a tam som mal veľkú snahu naozaj priniesť novelizačný prvok, a troška som ho opomenul pri vystúpení v prvom čítaní, a to bol moment, lebo cítim sa tak troška pri tomto lex Matovič dotknutý aj ja osobne, i keď sa bránim tomu, že by som bol vzťahovačný, a to bolo to natáčanie vystúpení poslancov, a teda jeho zákaz. Keďže som vzdelaním z prostredia mediálneho aj reprezentujem túto agendu vo výbore pre médiá a kultúru a venoval som sa vo svojom profesionálnom živote aj oblasti informatizácie a digitalizácie, je pre mňa nepochopiteľným faktom a asi naveky zostane, ako to, že prenosová kapacita budovy Národnej rady a zároveň aj streamov, ktoré odtiaľto idú, a nie je schôdza, kedy by mi neprišlo 200-300 žiadostí od voličov cez maily alebo kontakt, cez Facebook a myslím si, že viacero kolegov, a ak by boli úprimní, nielen opozičných, ale aj koaličných, že vypadáva stream. Jednoducho ľudia majú snahu sa pri istom type parlamentnej debaty dívať priamo a takpovediac online na to, čo sa v tej Národnej rade deje. A to, že, ak si to dobre pamätám, číslo 200 mega, ktorým je schopná, alebo megabajtov, ktorým je schopná Národná rada disponovať pri zabezpečení internetovej komunikácie, pri zabezpečení streamovania priamo online prenosu z Národnej rady, ktorý vypadáva a trhá, je len, a bolo vždy a nemalo to nič proti vám alebo nejakým nahrávaniam, bolo len alternatívne zabezpečenie priamo online prenosu z rokovania Národnej rady a toto právo mi jednoducho ani technicky veľmi neviete odňať a vziať. Pretože ak niečo znamená právo sa vyjadriť a sprostredkovať názor, ktorý som povedal tuná v pléne parlamentu, tak je to aj to, že môžem natáčať agoru, čiže najverejnejšie miesto z verejných, a to je toto plénum parlamentu, a sprostredkovávať výroky, chovanie aj celé pôsobenie akejkoľvek poslankyne a akejkoľvek (pozn. red.: správne "akéhokoľvek") poslanca Národnej rady, kým rokovanie pléna bude verejné. Neviem, akým spôsobom, či zase, teda viem na základe návrhu, ale neviem, akým spôsobom sa dá zabrániť to, že napríklad celý čas, čo rozprávam, mám vo svojom vlastnom laptope, ktorý mi dala Národná rada pre výkon mandátu, zabudovanú kameru a táto kamera ma jednoducho sníma a dokážem to streamovať, je to moje zariadenie, robím to pre vlastné účely alebo účely svojich voličov, nikomu tým nijakým spôsobom neubližujem a robím to z motivácie sprostredkovať odpočítateľnosť svojho mandátu verejnosti a voličom. A ak mi v tomto chcete brániť pri vašej novelizačnej snahe, myslím si, že idete zlou cestou. Skúste radšej zabezpečiť aspoň
jedenapolgigový prenos odtiaľto alebo vyššiu šírku pásma na internetový prenos a nebudete atakovaní tým, že niekto si dovolí natáčať verejné rokovania parlamentu, kde poslanci verejne rokujú.
A možno, keď som spomenul tú agoru, mi napadá aj z obhajoby tejto novelizačnej snahy to, že ste mali, a tam sa asi budem opakovať z prvého čítania, predkladatelia tohto návrhu zákona a samotný predseda Danko hovoril o tom, že chce vidieť z Národnej rady chrám. Ja som hovoril, že ja by som videl rád z Národnej rady agoru. Slobodný priestor, slobodných ľudí, ktorí v diskusii hľadajú to najlepšie možné riešenie a najlepšie možné riešenie diskutujúcich tých ľudí, ktorí dostali na to mandát v demokratických voľbách. A ak akýmkoľvek spôsobom sa toto právo chce obmedzovať a budovať monologický chrámoidný spôsob tohoto pléna a nie zabezpečovať čo najširšiu možnú pri akceptácii sa seba navzájom, tak jednoducho ubližuje demokracii.
Nie som veľmi človek vzletných slov a nechcem, aby ten, aby som sa dostal do polohy, kam sa často predseda parlamentu dostáva, a to je prehnaný pátos, ale použijem aj to slovo, že obrovské množstvo a obrovská snaha zaviesť nedemokratické prvky do rokovania pod ospravedlnením, že veď to majú aj v iných členských štátoch Európskej únie, a pristúpiť k tomuto iba eklektickým vyberaním hrozienok z jednotlivých rokovákov a nedívať sa na kontext, jednoducho tej demokratickej debate ubližuje.
Myslím si, že som predstavil viacero aktov, ktoré ak spojím aj návrhy a tie som nechcel kopírovať, pretože o nich rozprával Ondrej Dostál a asi nemá cenu ich opakovať, my sme vypracovali jednu slušnú, normálnu, odbornú novelu rokovacieho poriadku, ktorá by otvorila lepšiu debatu v rámci pléna parlamentu, odstránila by dlhodobé problémy takpovediac aplikačnej praxe, dokonca by vyhovela inštitúciám, ktoré sú závislé na tom, akým spôsobom funguje náš rokovací poriadok. Zároveň by sme vystužili mandát poslancov a jeho uplatňovanie, dali by sme mu väčšiu silu a dali by sme lepšie inštrumentárium na to, aby ho mohli uplatňovať, vyhoveli by sme požiadavkám ľudí, ktorí chcú a majú záujem sledovať rokovanie parlamentu. Zároveň pri úplne prvej veci, ktorú som hovoril, že by sme mali miesto nahrávacích audiozariadení na výboroch, aj kamery a sprostredkovávali by sme verejné rokovania výborov, ktoré prijímajú veľkú časť legislatívnych aktov v rámci legislatívneho procesu. A vraj sa dejú omnoho dôležitejšie debaty pri legislatíve pri poslaneckých návrhoch, pri kontrole moci na výboroch ako tuná v pléne, tak obstaranie týchto kamerových záznamov do výborov by bolo len a len lepšie na to, aby sme sprostredkovali to, na čo sa ľudia najviac pýtajú. A ľudia sa najviac pýtajú, akým spôsobom vykonávate váš mandát, sprostredkujte mi o tom informáciu, viem o tom málo, viem o tom možno iba manipulatívnymi médiami, alebo časťou médií, sprostredkovanými informáciami, a to aj v zredukovanej podobe, pretože mediálny svet má svoje vlastné pravidlá a prináša informáciu len vtedy, keď je šokujúca, alebo z veľkej väčšiny len vtedy, keď je šokujúca, keď dokáže zaujať čo najširšie publikum, keď dokáže predať noviny, keď dokáže predať vysielací čas, keď dokáže predať reklamné bandy.
Tak prečo, ak máte záujem, a to som tu často počul, odstraňovať divadlo a šaškovanie z parlamentu, prečo neprichádzate s reálnym riešením, že vaši vlastní poslanci zo strany SNS alebo SMER-u, alebo Obyčajných ľudí, alebo SaS, alebo SME RODINA budú môcť byť vysielaní aj pri činnosti, ktorú robia na výboroch? Dokonca si myslím, že idete presne proti prúde (pozn. red.: správne "prúdu"), lebo ak tie ustanovenia budú platiť aj pre orgány Národnej rady, no tak už ani osobné sprostredkovanie, natáčanie konania nejakého zaujímavého alebo menej zaujímavého výboru, alebo pre vlastné účely konkrétnej poslankyne a konkrétneho poslanca sa jednoducho do verejnosti nedostane. Prečo aj z tých návrhov, ktoré sme hovorili, sa vám nepodarilo do vašej novelizačnej snahy pretaviť to, a ja viem asi prečo, lebo ste tu jednoducho neboli a nemali ste priamu skúsenosť, ako ju mám napríklad ja, a veľmi čerstvú, že keď sme chceli doložiť NAKA pri vyšetrovaní uplácania a ohnutia hlasovania v hospodárskom výbore, že kto návrh predkladal a kto konkrétne za ten návrh hlasoval, tak sme sa dostali iba k zápisnici, kde stálo, že návrh bol predložený a väčšina výboru zaňho zahlasovala. Jasné, že ak niekto získa mandát, v pokore sa učí a zároveň uplatňuje čo najviac toho, čo sa naučil, vykonáva ho v prospech svojho voliča a snaží sa zrealizovať svoj volebný program, na začiatku túto skúsenosť nemá. Mne sa to podarilo a prvýkrát som s tým bol konfrontovaný, že takúto informáciu potrebujem po päť a pol roku. A možno, keby sme sa boli poradili, tak všetkým by záležalo, že výbory predsa nemajú anonymizovať legislatívny proces.
Čo to znamená anonymizácia legislatívneho procesu? No ak prichádza vládny návrh zákona, vieme konkrétneho ministra, vieme, ktoré konkrétne inštitúcie sa v rámci medzirezortu k tomu vládnemu návrhu zákona vyjadrili, a vieme, čo prichádza pri navrhovateľovi do pléna parlamentu. Ale ak to pustíme na druhé čítanie najprv do výborov a neexistuje v zápisnici, kto konkrétne ten návrh zákona predložil a kto konkrétne zaňho hlasoval, dostanete sa iba k informácii, že návrh bol predložený a kto zaňho hlasoval. Nie je toto vylepšovanie rokovacieho poriadku? Nie je to, že odanonymizujeme v rámci chyby v legislatívnom procese, že budeme presne brať na zodpovednosť, prečo si mal takúto ambíciu to do spoločnej správy dostať a podobne, prečo toto nebude povinnosťou na základe novej novely rokovacieho poriadku, ale zostane status quo v tejto veci? Lebo úplne na konci máme neanonymný spôsob ešte menenia pre mňa, a to som zabudol spomenúť a spomeniem to, to je predkladanie pozmeňujúcej alebo doplňujúcej snahy cez podpis 15 poslancov a to už anonymné nie je, lebo existuje záznam a existuje teda na základe činnosti spravodajcu, kto to predkladá. S tým mám iný problém.
Myslím si, že mali by sme zaviesť do praxe, myslím, že to Ondrej Dostál rozprával, že aby aj poslanecké návrhy zákonov a, á, návrhy zák..., á, a poslanecké návrhy zákonov, ale aj poslanecké pozmeňovacie návrhy a návrhy predložené na výbore prebehli medzirezortným alebo pripomienkovým konaním. Proste myslím si, že tie najbrutálnejšie ohnutia legislatívy, tie najbrutálnejšie ohnutia zákonov sú predkladané priamo cez výbory alebo pod pätnástkou rýchlo na konci rokovania. Starší poslanci máme s tým skúsenosť. Mňa asi ten najbrutálnejší napadá, keď sa snažili poslanci SMER-u znížiť cenu potravín tým, že znížia DPH a bez možnosti reakcie na posledného, myslím, že to dokonca spravodajca dával na konci vstupom a využitím alebo zneužitím práva spravodajcu na konci tento proces, čiže, na konci tento pozmeňujúci návrh.
Čiže, áno, aj väčšina vie používať obštrukciu, vie nás zabiť počas schvaľovania programu mimoriadnych schôdzí a k ničomu inému to nevedie. To nemá žiadny iný racionálny základ. To je len a len obštrukcia. A myslím si, že také isté právo, ako má väčšina určovať pravidlá, by mala mať aj opozícia, a to je, že budú rešpektované práva menšiny akejkoľvek. V prípade opozície v pléne parlamentu je to právo mať menšinový názor.
Čo by ma zaujímalo, a tým asi sa budem blížiť ku koncu svojho vystúpenia a vysvetlím aj, prečo trvalo tak dlho.
Chcel som úplne zámerne, a priznávam to, navrhovateľov tohto zákona vytrestať, pretože zle túto debatu začali. Nie je tu poslanec opozície, ktorý by nebol namietol to, že pri takom dôležitom akte sa začína troška s inou štábnou kultúrou. Pozvú sa, zadefinujú sa témy, pozvú sa zástupcovia klubov a možno právnych expertov jednotlivých klubov, pozrieme sa na to, čo reálne plénu parlamentu prekáža, čo brzdí jeho činnosť, čo ho možno dehonestuje, čo vystuží silu poslaneckých mandátov, a na základe nejakej možnej dohody, ktorá sa dopredu zadefinuje, ak vznikne zhoda 120-130 poslancov alebo rovnako aj 150, tak budeme v tomto pokračovať. Ja som túto debatu zažil. Takto sme to chceli spraviť aj predtým. A zdalo sa mi to napriek tomu, že tu jedna strana mala 83 poslancov, že sa sama obmedzila vo svojej vlastnej väčšine a takto si zadefinovala pravidlá.
Totižto ak prejdú zmeny zákonov, a tak dôležitý zákon ako rokovací poriadok, ktorý definuje parametre politického boja, s vyššou ako priamo súčasnou vládnou väčšinou budujeme niečo, čo môže mať budúcnosť. Budujeme niečo, čo nezruší akákoľvek ďalšia moc, ktorá sa v pléne tohto parlamentu zjaví.
Preto využívam právo hovoriť otvorene, verejne a možno jeden poslednýkrát využívam právo odhaliť všetky novelizačné snahy, ktoré som pri rokovacom poriadku mal na jednom mieste, pretože sme toto mohli absolvovať úplne inak, nie cez leto a nie dehonestujúcim spôsobom, že sme mali na to veľmi krátky a určený čas.
Ja, páni a dámy z vládnej koalície a z navrhovateľov, odmietam vašu novelu ako celok. Vysvetlil som teda príčinu, prečo som zhrnul všetkých 19 a plus 2, ktoré majú vypustiť tieto vaše návrhy, ktoré budem mať ambíciu predložiť v jednej ucelenej, v jednom ucelenom návrhu, a pozývam na túto debatu každého jedného, kto má záujem, aby sme naozaj zlepšili rokovanie pléna parlamentu.
Myslím si, že nie je snahou a cieľom, a poznám veľmi málo poslancov parlamentu, ktorí majú ambíciu brzdiť, samoúčelne brzdiť prerokovanie vládnych návrhov zákonov, ale pamätám si, kedy sme obštrukciu využili a boli sme úspešní, a to bolo, keď v predvianočnom čase prišiel návrh zákona, ktorého dôvodovú správu vypracovával, bol vypracovaný na počítači J&T. A vtedy sa nahlásilo 50 poslancov a povedali sme, že budeme rečniť dovtedy, kým navrhovateľ tento návrh zákona nestiahne. A podarilo sa.
A myslím si, že veľmi podobne robil svojho času aj SMER, keď využili silu 62 poslancov, a ja si to pamätám, čo to bolo za silu, keď k Zákonníku práce, presne tak, pre nich veľmi dôležitá téma, pre nás bola antikorupčná veľmi dôležitá a docielili sme, ale dávam za pravdu aj SMER-u, že keď sa ich sila a na tej tabuli sa objavilo 62 poslancov s ambíciou rečniť dovtedy, kým nedosiahnu svoje, a po prvom dvojhodinovom vystúpení, myslím, že to bol pán Kažimír alebo pán premiér Fico, po tomto vystúpení sa nahlásilo 62 faktických poznámok, tak vtedy prvýkrát veľmi neskúsenému predsedovi parlamentu, ktorý takisto zažil štart z 0 na 100, veľmi podobne ako teraz našemu predsedovi parlamentu, ktorý vtedy priviedol tie povestné Mečiarove televízory, pretože SMER ho donútil, alebo Oravy čo to boli.
Čiže som rád, že tuná kolegyňa, ktorá je možno trošku dlhšie v parlamente ako ja, kýva hlavou, že opozícia má jednoducho právo v každom jednom demokratickom parlamente na obštrukciu. Má právo sa vyjadriť a má právo pri témach, ktoré sú dôležité, ukázať svoju silu. Ak to robili SMER a ak to robili opoziční poslanci za minulej vlády, prichádzať s riešením legislatívnym, že 20-minútovým obmedzením vystúpenia sa niečo vyrieši, no nevyrieši.
Povedal som jednu vec, že v rámci zákona akcie a reakcie docieli predseda parlamentu iné, lebo bude veľmi jednoducho identifikovaná snaha a odvaha opozičných poslancov a poslankýň sa proti tomuto nedemokratickému prístupu vzbúriť. A budeme asi hrdo nosiť na tom, že pán Danko sa nám snaží zatvárať ústa.
Ale na druhú stranu, áno, asi nám v jednom momente tie ústa zavrú. A ak má byť toto to, čo si niekedy história asi zapamätá z tohto volebného obdobia, to, že sa snažili opozícii zalepiť ústa, že sa snažili štandardné parametre možno filibusteringu zrušiť z rokovania pléna parlamentu, slovenskej Národnej rady, je len a len obžalobou tých, ktorí dnes držia moc.
Dúfam, že ešte existuje čas a priestor a miesto na to, aby sa táto väčšina v tomto pléne parlamentu nenašla. Dúfam a verím, že hlasovanie, ktoré bude stanovené na nejakú jedenástu alebo nejakú sedemnástu hodinu budúci týždeň, nebude úspešné. Nechcem byť súčasťou pléna parlamentu, kde si jedna časť kolegýň a kolegov zobrala za svoje, že niekomu zapchajú ústa a že idú ďaleko, ďaleko, ďaleko za čiaru, ktorú tu niekedy nakreslil Vladimír Mečiar. Lebo aj ten samotný Vladimír Mečiar vymyslel len tie Oravy a len vtedy, kedy sa obával, že ho nejakým spôsobom budú obštruovať. Tuná to bude tak, ako ajťáci hovoria, defaultne nastavené. Čiže to bude nastavené z východiska: môžte len 20, môžte len 20 minút použiť vaše argumenty, použiť výkon mandátu, ktorý niekomu dalo ako mne 23 600 ľudí a niekomu možno 500. A mňa ani vo sne nenapadlo, že by som ľuďom, ktorí mali 500 krúžkov, hovoril, že ty budeš môcť v pléne parlamentu rečniť iba podľa toho, koľko voličov ti dalo hlas. Lebo veľmi podobne sa teraz správate, robíte plošné pravidlo pre každého jedného, a dúfam, že toto sa jednoducho nestane.
Možnože som človek, ktorý chce viac veriť nejakému zdravému rozumu. Možnože tento apel nepadne na úrodnú pôdu, ale predsa len by som chcel, aby pre pamäť a jedným z posledných razov, ktoré sa mi tu stane pre pamäť, ktorá bude určená, a teda uchovaná na stránke Národnej rade, zaznelo, že som s týmto nesúhlasil.
Ja chcem aj poďakovať všetkým poslancom, ktorí, a aj voličom, ktorí mi píšu aj počas tejto rozpravy, že sa proste ľahko nedám a že či to budeme volať osobná pomsta voči Igorovi Matovičovi, využitá nie veľmi džentlmensky a nie veľmi rytiersky zmenou zákona a nie nejakým iným chlapskejším a odvážnejším a reálnejším nástrojom, tak myslím si, že toto bude tým mementom, ktoré zostane ako pachuť po tomto rokovaní.
Čaká nás ešte ústne prejednávanie alebo ústne prihlásenie sa do rozpravy. A dúfam, že príde k tomu, že niekoho z vládnej koalície jednoducho osvieti a vrátime sa úplne na začiatok a sadneme si za paragrafové znenie spolu so všetkými ľuďmi zo SaS, aj z OĽANO, aj SME RODINA, aj zo SMER-u, aj z SNS a prídeme s reálnym riešením, ktoré nebude dehonestovať plénum parlamentu pod rúškom nedemokratického prijímania pravidiel.
No a úplne na záver by som chcel zdôrazniť a zhrnúť, že 14 bodov z 28 bodov poslaneckého návrhu zákona, ktoré neprimerane a v rozpore s demokratickými zásadami právneho štátu obmedzujú práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, najmä z radov opozície, ktoré sa týkajú predovšetkým práva na slobodu prejavu, vypustíme.
Súčasne sa chceme zasadiť za to, aby bolo dodržané právo verejnosti na informácie, keďže zavedenie takéhoto náhubkového zákona bude mať nepochybne negatívny dopad na množstvo informácií o pochybeniach a nedostatkoch či už vlády, ktorú máme ako poslanci kontrolovať, alebo celkovo koalície v parlamente. Toto je odkaz, ktorý som spomenul viacero krát, a myslím si, že na záver zaznieť jednoducho musí.
Už, už na začiatku som vravel, že budem vystupovať na širšej časovej ploche. Možnože je to jedno z mojich najdlhších vystúpení v pléne parlamentu. A zopakujem to, robím to úplne zámerne.
Robím to úplne zámerne preto, že chcem oddialiť bod, kedy sa o tomto odpornom návrhu zákona v tomto pléne hlasovať bude. Robím to preto, že sa mi zdá, tak ako som hovoril, že už uplatňovanie valca a väčšiny tohoto parlamentu začalo už pri samotnom prejednávaní tohto bodu a neodpustili si sa s nami dohodnúť, že predsa len sú tu kolegovia, ktorí by radi o tom rokovali presne v tom poradí, ako bol, ako si sám pán predseda parlamentu pred schôdzou navrhol, ako toto plénum schválilo.
Robím preto zámerne tak, aby zostal som aj sám so sebou spokojný v tej miere, že môžem vykonať iba to, čo môžem. Inak sa tomu hovorí, že urobil som všetko pre to a viac som urobiť jednoducho nemohol. Áno, hovoril to Ján Budaj, poslanec parlamentu môže ako meč používať slová. A ja mám iba tieto slová a odďaľujem zámerne hlasovanie o tomto dehonestujúcom návrhu zákona.
Dúfam, že utorkové hlasovanie nás ešte môže prekvapiť. Keďže nie som naivný, chcel by som len apelovať na koaličných partnerov, a dokonca, a to sa nestáva veľmi často, aj na stranu SMER, ktorá má šesťročnú, ak si to dobre, ak to dobre zrátame, skúsenosť, parlamentnú skúsenosť s opozíciou. A veľa z nich ju má, lebo v opozícii strávili nejaký čas a vedia, čo inštitút obmedzenia rozpravy, čo inštitút napríklad zákazu používania iných ako verbálnych, verbálnych pomôcok znamená, lebo aj to si pamätám, keď si tu veľmi úsmevne Paška púšťal Pašku. Čiže tu stál za rečníckym pultom a svoje záznamy si púšťal z tohoto, z tohoto zariadenia, čo je technicky možné.
Čiže zopakujem výzvu takmer každého môjho opozičného predrečníka, zídite z kratšej cesty dolu, docieľte to, aby novelizačná snaha rokovacieho poriadku a definície politického boja dopadla tam, kam chcete alebo kam sa snažíte presvedčiť sami seba a verejnosť, že smerujete, a to je zvýšiť dôveryhodnosť, úctu, autentickosť možno, charakternosť debaty v tomto pléne parlamentu. Osvojme si navzájom nejaký typ legislatívnych zmien, zabudnime na horalky, audiovizuálne záznamy, vizuálne a iné mnemotechnické pomôcky a prijmime novelu zákona, alebo možno aj celý, lebo aj tá ambícia vytvoriť pre 21. storočie rokovací poriadok 21. storočia by mohla viesť aj k tomu, že prijmime úplne nový a lepší rokovací poriadok. Dajme si na to dostatočne dlhú časovú dotáciu, ktorá by mohla byť určená napríklad v nejakom ročnom horizonte. Povedzme si, že napríklad k dvojročnému odpočtu vlády alebo funkčného obdobia tejto Národnej rady s takouto, s takýmto novým návrhom zákona prídeme, zapracujme do neho aj etický kódex pre toto volebné obdobie, to je môj názor, a spravme to tak, ako sa na slušné poslankyne a slušných poslancov jednoducho patrí.
Pretože nie je to len apel jedného z vašich opozičných kolegov, ale myslím si, že so zdravým rozumom, s normálnym ľudským a zdravo rozumovým prístupom sa stretnete s omnoho ústretovejším prístupom k tomu, čo chcete urobiť. A keďže sa nejedná o návrh zákona, ktorý nejakým spôsobom veľmi zasiahne do života ľudí pred sálou tohto parlamentu, a ako sa ľudovo hovorí, chleba lacnejší nebude, tak sa dohodnime my medzi sebou. Lebo tie pravidlá, ktoré tu prijímame, prijímame pre nás a možno budúce poslankyne a poslancov tohoto pléna. Je teda veľmi dôležité, aby to pravidlo, ktoré hovorí o konsenzuálnom prijímaní návrhov zákonov, ak sa to dotýka priamo poslancov alebo tohoto pléna, bolo naplnené.
Ja vám pre potrebu tejto rozpravy chcem aj zapriať, keďže sa blíži víkend, to... (Zasmiatie sa rečníka.) Čo, pani spravodajkyňa?
Chcem vám zapriať, keďže, keďže sa blíži víkend a vidím, že sa blížime k 19. hodine, aby ste si oddýchli od rozhodovania a toho, že ste nás donútili aj v piatok poobede, zdravím týmto východniarov, ktorí tu už jednoznačne nie sú. (Reakcia z pléna.) Alebo sú, pardon, ježiš, pardon, svojich vlastných som...
Pardon, opravujem sa, páni z vlastného klubu, aj tuná, som to spravil presne, vyzerá to tak, že je tu viac východniarov (zasmiatie sa rečníka) ako z iných častí Slovenska.
Takže chcem vám zapriať, aby ste zvážili tú možnosť stiahnutia tohoto, aby ste si cez ten víkend oddýchli a vrátili sme sa v utorok, kde sa prihlásia ešte do druhej časti tejto rozpravy poslankyne a poslanci, ktorí nebudú mať obmedzený (pozn. red.: správne "obmedzenú") dĺžku vystúpenia a budú sa nás asi snažiť presvedčiť o tom, že skúsme prijať takto dôležitý návrh zákona spoločne a konsenzuálne.
Pre mňa je toto z mojej strany všetko.
A aby sa nezabudlo, pozývam vás, a reálne, vypracovať novelu návrhu zákona, ktorý chcem urobiť nie ako líder tohoto procesu, právnikov, všetci, ľudí, ktorí majú nejaký dobrý nápad, aby sme prišli s tým, že aj toto sú body, ktoré sa mali vyskytnúť dávno v tomto rokovacom poriadku a v tomto návrhu. A ak by tá debata bola začala inak a lepšie, tak predpokladám, že aj tu pán navrhovateľ by sa vedel s mnohými z nich jednoznačne stotožniť.
Ďakujem vám týmto za pozornosť a... (Reakcia z pléna a smiech v sále.)
No nemôžem, lebo je po 19. hodine a mal si to už zrušiť. No a toto je výsledok toho, ešte ani neni prijatý ten návrh zákona, ešte má stále tie staré právomoci a odkáže mi tu, že... (Reakcia z pléna.) Hej, no ak ale telefonuje počas môjho vystúpenia, tak to je zase nie je celkom kolegiálne. Čiže myslím si, že ja si môžem urobiť, čo chcem, si budem od Andreja Hrnčiara dlho pamätať, lebo pri závere môjho slova mám pocit, že akýkoľvek predsedajúci si na základe vašej novelizačnej snahy bude môcť robiť, čo chce, a vysvetľovaním toho, čo je slušné a čo slušné nie je.
Takže ďakujem vám za pozornosť a skúsme radšej hamovať, ako banovať. A to mal byť aj zmysel, odkaz môjho najdlhšieho vystúpenia v pléne Národnej rady.
Ďakujem. (Potlesk.)

Rozmýšľal som, ako zareagovať, ale skúsim teda iba stručnou otázkou. O čom bolo toto tvoje vystúpenie, ak kritizuješ osobné útoky? Ak vadia expresívne slová? Pretože okrem toho, že si si vzal do úst Igora Matoviča, som sa veľmi o rokovacom poriadku toho veľa nedozvedel. Ďakujem.

Je niekedy ťažké vystúpiť s takými titánmi slova a reči, ako bol pán poslanec Číž, a preto by som si na tvoje vystúpenie, Igor, dovolil zareagovať asi na tú najpodstatnejšiu vec, ktorú som počul, a to bolo, že si sa pýtal, kto je arbitrom. A ja mám totižto pocit, že v strane SNS hneď po voľbách zabudli, kto je arbitrom tohto pléna, a zabudli na to, že do tohoto pléna ich môžu dostať a môžu vyhodnotiť ich správanie len a len voliči.
Ja som v jednej debate zažil pána Pašku z SNS, ktorý hovoril, že on sa medzi volebnými obdobiami zodpovedá iba 6-tisíc svojim vlastným členom strany, a snažil som sa mu tam vysvetliť, že to je strašný omyl, pán Paška, vy sa celým svojím správaním, konaním, svojimi návrhmi zákonov a tým, čo robíte v pléne parlamentu a spoločnosti, vždy od prvého do posledného okamihu zodpovedáte voličom.
A myslím si, že veľmi dobre, tvrdo, jasne si ukázal, že ten, kto si chce toto arbitrovstvo, toto rozhodcovstvo zobrať a chce si ho zobrať predseda parlamentu, sa absolútne a strašne mýli, pretože na konci dňa volič bude musieť vyhodnotiť, či sa vydali v tejto ambícii správnym alebo nesprávnym smerom.
Keďže pri SNS ako koaličnom partnerovi SMER-u sa vydali nesprávnym smerom a často si sa pýtal, prečo kryjú Kaliňáka, prečo im nevadí bývanie premiéra v byte daňového podvodníka, je jasné, že, a dúfam, že volič to vyhodnotí správne a už ich sem do Národnej rady nepošlú.

Ďakujem, pán predsedajúci. Podľa mňa sa veľmi dobre pýtaš, aké sú motívy našich poslaneckých kolegov, ktorí predložili zamýšľanú úpravu zákona. A asi nebudem ďaleko od pravdy, ak ten motív bude hrať vo veľmi úbohom politickom marketingu.
Totižto pravdepodobne majú kolegovia na mysli to, že treba vystrašiť obyvateľstvo možnou hrozbou registrácie islamskej, tak ak to nazvem, islamskej komunity, a na toto a len iba na toto im slúži to, že arbitrárne od stola bez diskusie zdvíhajú číslo pri registrácií z 20-tisíc na 50-tisíc. Veľmi dobre si uviedol príklad českého modelu.
Čiže ak by bola aspoň nejaká minimálna diskusia vznikla, ak by tu nešlo len o úbohý politický marketing, tak by sme sa možno zamysleli nad spôsobmi registrácie, pozreli si svoju vlastnú históriu v tejto oblasti, že od zavedenia 20-tisícovej hranice, ktorá tiež bola stanovená arbitrárne, nám nevznikla jedna jediná cirkev na, na Slovensku, a ak by sme zaviedli ten dvojstupňový model, tak, ktorý vysvetlím následne v rozprave, tak urobíme pre túto tému omnoho viacej, pretože by sme na jednej strane mali bariéru proti možnému zneužívaniu, na druhej strane by sme nebránili tomu, že ľudia, ktorí sa chcú organizovať aj takýmto spôsobom, sa de facto arbitrárne od zeleného stola zbavujú tejto možnosti. Čiže chcú vystrašiť ľudí, že bojujú proti islam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem obom dámam za faktické poznámky. To je len k tomu, že prečo som sa prihlásil hneď, čiže toto by som, pán predsedajúci, povedal vždy, lebo som slušný.
A vecne. Myslím si, že vzhľadom na predchádzajúce dve volebné obdobia, nebola tá naša zhoda až taká vzácna, no mali sme vyššiu mieru zhody ako za posledný polrok, ale predpokladám, že tú debatu si pamätáme aj z predchádzajúceho volebného obdobia, a tie výhrady sme si vedeli niektorí ako keby predstaviť a de facto sa potvrdili naše slová. To znamená aj tá rekonštrukcia, aj ten územný, územná účinnosť výberu toho poplatku, aj rozdiel medzi malometrážnymi bytmi a IBV-čkou do 150 metrov štvorcových.
Takže možnože tento zákon a jeho oprava má šťastie, pretože ho predkladajú vládni poslanci a tým pádom môže prejsť, a vítam to, že sa tomu jednoznačne venuješ. A ja mám tak trocha, voľne premostím na pani Kaščákovú, aj ten názor a podporil som ten, ten váš návrh, že zrušiť a prísť s nejakým iným typom riešenia cez štandardizovaný poplatok nejakej miestnej dane, pretože mám, mám za to, že vyvolané investície jednoducho musia byť spoplatnené a nejaká tá výstavba by mala mať nejakú štábnu kultúru a podobne.
Takže uvidíme, kam sa to dostane. Vidím, že je tu obrovská ambícia ten zákon vylepšiť, a držme teda predkladateľom palce, aby to prešlo prvým čítaním, a v druhom čítaní nech sa to dostane do dobrej podoby.
Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som stručne povedať pár slov k tejto iniciatíve a možná by som ju chcel privítať, keďže sme sa aj stretli pri debate s predkladateľmi, keďže sa mi zdá, že pôvodne poslanecká iniciatíva, myslím, že pána poslanca Chomu a pána poslanca Rašiho zo septembra minulého roku nebola celkom dobre legislatívne uchopená a nastalo viacero problémov v tomto zákone.
Jeden problém konkrétne riešia navrhovatelia tejto novely a je to problém, že pri miestnom poplatku, kde samosprávy môžu prijať VZN-ká pri..., od, myslím, 10 do 35 eur pri výstavbe, nastal problém, že sa to dotýka aj rekonštrukcií, alebo zatepľovaní, alebo podobne, a toto majú predkladatelia snahu opraviť. Keďže som si myslel, že tu bude sedieť Gábor Gál, ja si aj celkom pamätám to hlasovanie z 29. 9., úplne to záverečné zo septembra z minulého volebného obdobia alebo teda z minulého roka a následne médiami prebehla hlavne táto časť. Kritika týchto zatepľovaní, kde ľudia, ktorí nijakým spôsobom nemenia takpovediac kvalitu života v oblastiach, kde sa nachádzajú staršie bytovky, chcú iba zatepliť alebo nejakým spôsobom zrekonštruovať byty, by podľa znenia tohoto zákona a následne prijatých VZN-iek v samospráve mohli platiť za metre štvorcové vo svojich bytoch a domoch poplatok, ktorý určí samospráva. A je teda dobre, že sa kolegovia rozhodli túto rekonštrukciu takpovediac vyňať alebo riešiť tak, ako navrhujú.
Tu by som videl aj z mojej strany podporu tohto legislatívneho zámeru, ale chcel by som otvoriť ešte dve skupiny problémov, ktoré, myslím si, že bude asi vhodnejšie rozobrať v následnom čítaní, ale aj v prvom čítaní, či sa nezamysleli zákonodarcovia aj nad tým, že vznikli nám v tomto predmetnom zákone ešte dve zanedbané skupiny problémov, a keďže sa bavíme o filozofii tohoto návrhu, i keď je to z môjho pohľadu oprava nie veľmi podareného návrhu zákona, či by sme sa na to nepozreli ešte takpovediac z vyššieho, z vyššieho poschodia a nesnažili by sme sa to riešiť iným typom poplatku ako to, že sa zaviedlo pod rúškom boja proti developerom typ poplatku, ktorý nebol veľmi dobre odkomunikovaný a veľmi dobre vnesený do právneho systému, a zaviedli sme poplatok, ktorý viac-menej môže viac uškodiť ako pomôcť.
Čiže okrem toho, že zákonodarcovia sa, teda alebo predkladatelia sa rozhodli, že vyjmú rekonštruované budované budovy, máme druhý typ problému a to je, že existuje reálny rozdiel medzi neviem prečo protežovanou skupinou ľudí, ktorí pri individuálnej bytovej výstavbe do 150 m² sú oslobodení od akéhokoľvek typu poplatku, ak aj samospráva rozhodne, že prijme VZN-ko na svojom území a bude vyžadovať tento poplatok. Čiže ľudia, ktorí budú stavať domy do 150 m², nebudú zákonom, tak ako je v súčasnom znení, a od 1. 11. má byť tuším účinný, nejakým spôsobom spoplatnení.
Na druhej strane, keďže ten zákon bol predstavený pod rúškom boja proti developerom, developer alebo investor, ktorý stavia malometrážne byty, 50, 60, 70 m², z tohoto vyňatý nebude. Čiže nám vzniká rozpor medzi ľuďmi, ktorí majú možno menšie finančné prostriedky a kupujú si malometrážne byty, sa budú skladať možno v území na infraštruktúru a na poplatok ľudí, ktorí si vedia vybudovať na základe individuálnej bytovej výstavby svoje vlastné bývanie, čiže 150 m², IBV-čka oslobodená od poplatku, 60, 70, 80, 90 m² byty budú platiť 35 eur za meter štvorcový v bytových domoch, ktoré vystavá developer.
Čiže s ohnivým mečom boja proti developerom sme nezaviedli celkom dobré pravidlo, lebo nižšia príjmová skupina sa bude musieť skladať na poplatok, ktorý nevieme vybrať, tak to vymyslel zákonodarca, ktorý nebudeme môcť vybrať od ľudí, ktorí si vystavajú svoje vlastné domy, a predpokladajme, že je to vyššia príjmová skupina, do 150 m². Nad týmto by sme sa mali teda zamyslieť a možno pre potreby druhého čítania prísť s nejakým riešením aj tohto stavu. Pretože čo to spôsobuje? My nemáme v centrách, my máme problémy vo veľkých mestách, kde teda developeri neprispievali na istý typ verejnoprospešnej infraštruktúry, a teda a cez ten inštitút vyvolanej investície, ktorý nebol účinný, je jeden fakt, ale máme aj problém s tzv. satelitnými, ako to nazvať, v obciach, centrami, kde nám vznikli nový typ výstavby, kde môžem voľne predpokladať, že bude obrovské percento novej IBV-čky, ktorá aj v súčasnom stave bude pod 150 m² a títo ľudia ani po novom sa nebudú nijakým spôsobom podieľať nejakým typom poplatku na to, aby pre infraštruktúru, ktorá je vo verejnom záujme, boli teda spoplatnení.
Čiže tento nepomer nemáme problém iba v centrách miest, máme problém takpovediac aj v menších sídlach a na dedinách, prvá vec. A druhá vec, ak odhliadneme od toho, teda že prvý problém je, ľudia s menšími príjmami sa skladajú na verejnoprospešnú infraštruktúru alebo musia odvádzať tento poplatok a ľudia s vyššími príjmami nemusia. Máme tu druhý balík problémov, a ten sa bude týkať prioritne Bratislavy a možno Košíc, že ak aj tento poplatok je vybratý v nejakej mestskej časti, neexistuje na základe súčasného právneho znenia, že v tejto mestskej časti alebo v tej štvrti, kde je vybratý, musí byť aj použitý. Myslím si, že to je hlavne teda problémom Bratislavy, ale viem si predstaviť aj iné krajské mestá alebo vyššie sídla, že to bude spôsobovať problém, ak prijmú VZN-ku a dostane sa to do centrálnej mestskej kasy, a tým pádom nám chýba predpoklad v zákone, že tam, kde ľudia tento poplatok zaplatia, tak tam aj bude použitý. Myslím si, že to je zložitý právny problém, a predpokladám, keďže toto je poslanecký návrh zákona, že, že nebola ambícia riešiť aj tento typ legislatívneho textu, ale mali by sme sa nad tým zamyslieť a ja teda garantujem, že u nás v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti skúsime prísť s nejakým riešením, aby sme odstránili aj tento fakt, že ak to dáme na tie bratislavské pomery, že ak bude zavedený centrálnym VZN-kom v Bratislave vyrub, vyrubenie tohoto poplatku a vyzbierajú ho v Karlovke, nebol použitý v Dúbravke. To, toto by malo byť ako keby úmyslom zákonodarcu, aby tá spravodlivosť, že teda keď to, keď vyberiem od ľudí, ktorí mali úmysel, či už kúpiť, alebo vystavať si nejaké bývanie, tak aby to bolo použité, ten poplatok, v území, kde bol vybratý, a nie v nejakom úplne inom.
Čiže z hľadiska týchto dvoch problémov si myslím, že mohli byť už obsiahnuté, ale predpokladám, že vzhľadom na účinnosť alebo termín účinnosti od 1. 11. sa takpovediac hasil a viem, že Gábor Gál napr. sa pri prijímaní tohto návrhu zákona zdržal, takže ide konzistentne v tom, že ho chce asi opraviť, a ten najvypuklejší problém pri tých rekonštrukciách riešite, chcem teda upozorniť aj pre potreby tohoto pléna, že sú tu ďalšie dva, pre mňa nie menej dôležité a možnože, že nájdeme schodný legislatívny text na to, aby sme buď pozmeňovacími návrhmi toto vylepšili.
Zachytil som, že možnože bude posunutá účinnosť, to ja neviem, tohoto návrhu zákona, možno, že predkladatelia majú viacej informácií, celkom, ak rátam na prstoch, proste beh legislatívneho procesu, neviem, ako sa to dá stihnúť do 1. 11., ale možnože budeme nakoniec prekvapení.
Úplne na záver tohoto vstupu, ktorý hovorí o filozofii, privítaní tohoto návrhu zákona, deklarácii, podpory a otvorení ďalších dvoch problémov, by som chcel povedať jednu vec. Možno by sme si mali zobrať z tohoto príklad, pretože si myslím, že keby sme to boli alebo keby to boli páni navrhovatelia zo Žiliny a z Košíc, keďže to bol pán Choma a Raši, ktorí s tým návrhom zákona prišli, riešili komplexne a nie zbrklo, tak viem si predstaviť, že tento typ poplatku sa dá riešiť stálym a zavedeným typom poplatku, a to je nejaká daň proste z majetku a nemuseli sme zavádzať takto zložitý mechanizmus, ktorý nie je zavedený dobre.
Ak, ak to zhrniem, má problém, že tento poplatok nebude použitý na miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho, nebude použitý v miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho skladajú, reálne bývajú. Je tam reálny problém s tým, že jedna časť alebo sociálne slabšia skupina obyvateľov sa skladá na poplatok pre sociálne silnejších, čo by možno sociálni demokrati mohli na toto mať špeciálnu senzitivitu, a tretí problém, ktorý takto zbrklo zavedený poplatok vyvolal, je priamo riešený problém s rekonštrukciami.
Čiže ak by sme sa boli, možno to nechali prehnať nejakými analytickými jednotkami, pripravili best practices a nechali to prebehnúť štandardným legislatívnym procesom aj s pripomienkovým konaním, nemuseli sme tu a nemuseli ste vy, páni navrhovatelia, hasiť tento problém. Teraz je to tomu tak a dúfam, že sa tomuto do budúcna vyhneme.
Takže ďakujem za pozornosť, a či navrhovatelia, alebo ktokoľvek by mal záujem sa témam, ktoré som naznačil, venovať aj legislatívne, len to privítam a dúfam, že nájde politická vôľa, ak takéto, takéto pozmeňovacie návrhy môžu vzniknúť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja by som okrem sociálneho rozmeru vyzdvihol ešte rozmer, ktorý sa dotýka sektoru informatizácie a informatiky. A tak isto mám za to, že by bolo dôležité povedať o tom, že čo tento návrh zákona chce zaviesť pre sektor poskytovateľov internetu, lebo aj to sa nachádza pri propagácii hazardných hier. A chcem len upozorniť pre potreby prvého čítania a viac sa pripraviť na druhé čítanie, že robíme alebo legisla..., navrhovateľ robí dosť veľký zásah do, medzi, poskytovateľom internetu, pretože podľa súčasného znenia mám za to, že budú provajderi zodpovední za obsah, ktorý bude sprostredkovávaný na stránkach alebo pri propagácii hazardu. Myslím si, že sme neurobili dobre, pretože prichádzame s návrhom, ktorý hovorí v prvom rade o represii a nemáme žiadne key studies, nemáme žiadne vyhodnotenie iných typov politík, ako pri propagácii hazardu vyriešiť problém, aby nelicencované stránky a weby neboli najprv pokutované. Myslím si, že pokuty by mali byť ako posledným riešením. Viac k tomu asi budeme musieť povedať v druhom čítaní, pretože komunita ako Slovensko.Digital sa k tomuto nejakým spôsobom postavila a ja sa s ich návrhmi stotožňujem. Čiže represia, myslím si, že je posledným štádiom riešenia problému a tento zákon nerobí dobre.

Ďakujem, kolegovia, za faktické poznámky, budem reagovať na pána Podmanického. Viete, vy keď vystavávate ten argument, tak nemôžte sa vyhnúť tomu moralizátorskému prístupu a opäť ste tam zasunuli, že Alan Suchánek nemá morálne právo. Z môjho pohľadu ho má. Ja totižto pri konaní Alana Suchánka, ak vyzýva ministra Kaliňáka na odstúpenie, nevidím, že by Alan Suchánek mal nejaký podobný vzťah s pánom Bašternákom alebo niekým, ako má tuná minister Kaliňák. Ja som v konaní Alana Suchánka neidentifikoval, že najprv takýto vzťah poprie, že vôbec takéhoto človeka pozná, pod váhou dôkazov ho následne teda nejakým spôsobom legitimizuje, potom, alebo prizná sa, že ho pozná, pod váhou vyšších dôkazov povie, že teda keď mu to dokážu, že teda s ním dokonca obchoduje a kupoval od neho podiel, tak až potom postupne priznáva, až keď sa odhaľujú a nedá sa jednotlivým dôkazom utiecť. Alan Suchánek nič takéto nerobil.
A myslím si, že používať tak tvrdé slová, ako ak hovoríte, o podvodoch a podobne, toho máte vždycky plné ústa, ale len na ľudí, ktorí prednášajú kritiku a vyzývajú vašich ľudí, kde je prirodzene a nad všetku pochybnosť dokázané, že jednoducho pochybili, klamali, klamali v priamom prenose.
Čiže nemerajme morálne práva vystúpiť v pléne, skúsme, aby všetci vystúpili, lebo na to majú jednoducho právo, nepomerávajme výšku morálneho práva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, myslím, že položiť si na začiatku vystúpenia pri tejto schôdzi otázku podobne, ako si ju položil Ján Budaj, a to je, čo objavné, čo podstatné, čo nové sa dá pri odvolávaní ministra Kaliňáka po príbehu štyroch mesiacov tejto schôdze alebo ambície schôdzu zvolať, schôdzu odrokovať a schôdzu ukončiť, ako to podstatné.
Myslím si, že naozaj sa na pôde alebo v rámci tejto debaty odhalilo mnohé z toho, akým spôsobom chce súčasná, vtedy ešte vládna štvorkoalícia, keď sme schôdzu zvolávali, a dnes už vládna trojkoalícia riešiť problémy zodpovednosti morálnych kreditov a tým, ako bude spravovať všeobecné veci verejné, či už pre samých pre seba, či už pre opozíciu, či už pre občanov voličov, alebo teda všeobecne povedané, ako bude vládnuť.
Presne na tom formáte, presne tu je vidieť ten cynizmus, ten teflonový skafander, kde akýkoľvek argument, akékoľvek doplnenie toho, čo bolo na začiatku schôdze, čo sa stalo v priebehu a počas leta, čo priniesol pri ambícii odhaliť korupčný mechanizmus, korupčný uzol, chobotnicu, mafiu, akokoľvek to nazveme, ktorá nám de facto vládne a je nad, pod, okolo nášho súčasného, metaforicky nazývaného, aj vládneho zlepenca oligarchov.
Jedno aj počas tejto debaty, aj počas vývoja tej schôdze je ale evidentné, a to je, že váha argumentov, váha obžaloby a váženie morálnych kreditov nie je pre túto debatu takpovediac podstatná. Pretože tak, ako zareagoval kolega Podmanický na, tuná v predchádzajúcom vystúpení, na pána poslanca Suchánka, je podľa mňa asi najväčší prejav toho cynizmu, ktorý zažívame. Tu niekto pri odvolávaní ministra Kaliňáka ide šermovať morálnymi kreditmi.
No tak dotiahnime hĺbku morálneho kreditu o niečom sa vyjadriť do dôsledkov. Ak by sme vystúpili a uvažovali s tým, že prečo sa tejto debaty nezúčastňuje alebo aj debaty predchádzajúceho bodu odvolávaní samotného premiéra, vládni poslanci, tak potom ten mentálny svet pána Podmanického celkom dobre budeme chápať. Preto nevystupujú v rozprave, pretože cítia, že nemajú argumenty a nemajú morálny kredit vystúpiť a obhájiť svojho vlastného premiéra, obhájiť svojho ministra. Jediné, na čo sa zmôžu, sú ad hominem osobné útoky na vystupujúcich poslancov z opozície, a to je obžaloba, akým spôsobom krajinu chcú spravovať, akým spôsobom chcú viesť debatu v tomto parlamente. Osobné útoky, útoky na morálnu alebo osobnú integritu a to je, bohužiaľ, kúsok sveta, ktorým sa tu deň čo deň pri schôdzach musíme stretávať. A myslím si, že nič neubližuje viac Slovensku a obhajobe verejného záujmu ako tento typ debaty.
Ja si na váženie morálneho kreditu alebo morálnej váhy dávam setsakra pozor a myslím si, že ak by reprezentanti franforcov SIET-e, ktoré sa včlenili do MOST-u a tým pádom aj MOST - HÍD, reprezentanti SNS a reprezentanti SMER-u zobrali kúsok k srdcu to, čo napríklad teraz odkázal pán Podmanický pánovi Suchánkovi, tak minister Kaliňák nie je dávno ministrom. Tam totiž je základný kameň úrazu, preto bola zvolaná táto schôdza, a preto si myslím, že by mali veľmi oni veľmi hlboko vážiť slová a brať si do úst tak ťažkú kategóriu, ako je morálka voči iným ľuďom tohto pléna.
To nové, tie nové fakty, tie otázky, prečo sme túto schôdzu zvolali, prečo žaluje súbor poslancov podpísaných pod túto schôdzu ministra Kaliňáka a obžalováva ho zo zlyhania, sú de facto naozaj prepraté zo všetkých možných strán. A čo je pre mňa ale najdôležitejšie, to je to, že nám poskytli tým, že nám chceli zalepiť ústa a odpratať schôdzu až na dnešný čas, pritom my sme mali ambíciu a právo ju zvolať a prerokovať pred letom, koniec koncov môže slúžiť aj heslu, že všetko zlé je na niečo dobré. Pretože počas vývoja tej kauzy sme sa dozvedeli nové veci, a tak ako mnohé médiá a celá verejnosť mali možnosť viac a dlhšie svietiť na kauzu ministra Kaliňáka a dozvedeli sme sa skutočnosti, ktoré by tak, ako je často spomínané, v iných krajinách odvolali dávno možno aj celú vládu, nie jedného ministra, môžme sa voľne domnievať, prečo je takto neodvolateľný, môžme o tom špekulovať, ale myslím si, že teflonový skafander, ktorý nosia poslanci a držia moc ministra Kaliňáka odvolať, alebo teflonový skafander, od ktorého sa odrážajú všetky obvinenia a argumenty samotného ministra Kaliňáka, je len zdanie. Myslím si, že tým, ako sme strávili v uliciach mnohých miest počas leta, kde ľudia si už nebrali servítky pred ústa a rozprávali pri podpisovaní petície za odvolanie Kaliňáka a tým dávali najavo, že majú záujem, aby tento človek už ďalej z tejto funkcie nereprezentoval Slovensko, že presne týmto dávali najavo, že vedia, že vidia, že majú záujem, aby ak niekto pochybil, ak niekto kryl zločinca alebo bol v zločine priamo zainteresovaný a prišla váha dôkazov, či už to priniesol pán Rybanič, či už na základe výskumu verejne dostupných zdrojov, či už na základe pôsobenia novinárov v tejto kauze, že tento obrovský mechanizmus, ktorý funguje, korupčný mechanizmus sa jednoducho pod koberec zamietnuť nedal, vidia a cítia, že by mala nastať zmena.
Pre mňa je ešte dôležité, že, hovoril som to na jednom z tých mítingov, že padli počas tohto leta dva mýty. Prvýkrát sa podarilo aj počas letných mesiacov zorganizovať sériu protestov a držať tému, ktorá nesmie, nemôže a nebude zametená pod koberec. A tým pádom, že aj politika nemá v lete prázdniny, pretože ona skutočne nemá prázdniny, pretože aj cez letné mesiace tu táto kauza svietila a počas či už zberu podpisov pod petíciu, alebo organizovanie protestov v krajských mestách alebo pred korupčným sídlom, alebo sídlom korupcie, alebo domovom korupcie v komplexe Bonaparte, kde sa týždeň čo týždeň v pondelok zhromažďovali. Čiže tento mýtus padol a ľudia skutočne chodili a téma bola živá.
A druhý mýtus, ktorý, dokonca motto samotného pána ministra Kaliňáka, ktorý hovorí o tom, že, a myslím, že to hovoril viacerým kolegom v pléne, že treba sa na voliča na Slovensku dívať nasledovným, nasledovnou optikou: malá kauza vydrží týždeň alebo o tri dni sa o nej nebude hovoriť, väčšia mesiac a tému dokáže volič držať v hlave nanajvýš pol roka. Myslí si, že a potom už je zametená pod koberec. Myslím si, že tu a tým, že sme vydržali až do tohoto bodu, je jasné, že označenie bašternákovci, motto, ktoré priniesol Igor Matovič na tomto plagáte, "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne", bude symbolom tohto vládneho obdobia, tohto funkčného obdobia tejto Národnej rady, a kým bude zotrvávať minister vnútra vo svojej pozícii, tým viac sa toto, táto veta zapíše ľuďom do pamäti. A dúfam a ja verím, že po tom lete, že padol aj tento mýtus, že volič nie je to, čo sa píše v Gorile, ako to hovoril Haščák, a že dokáže záujmy, svoj vlastný záujem a takto mohutné obvinenie, ktoré prichádza či už od novinárov, ako som spomínal, alebo na základe práce Igora Matoviča, Veroniky Remišovej, Joža Rajtára, Daniela Lipšica, jednoducho nevypadne z pamäti.
Dúfam teda, že ak budeme vážiť morálne kredity, ak budeme mať skutočne na mysli obhajobu verejného záujmu, nech z akéhokoľvek uhla pohľadu znamená čokoľvek, tak bude jasné, že umelé, mocenské, arogantné, cynické držanie ministra Kaliňáka vo funkcii nebude zametené pod koberec a bude to naozaj symbolom vládnutia vlády Roberta Fica číslo 3.
A keďže som nemal možnosť vystúpiť aj v tej predchádzajúcej schôdzi, myslím si, že aj samotný pobyt, ako to tu hovorili, je tým posledným a z môjho pohľadu aj pri tejto téme odvolávania ministra Kaliňáka dôležitý pobyt premiéra v byte daňového podvodníka je takisto jedna z vecí, ktoré dáva korunu tomu, akým spôsobom je spravované Slovensko. A že ak by nebol znel generálny príkaz vodcu "opustite sálu" pre vládu aj pre poslancov koalície, tak by sme mohli dúfať, že táto koruna bude sňatá, že táto verejná hanba bude vyriešená hlasovaním tohoto pléna.
Keďže vieme a vidíme, že táto ochota tu nie je, dokonca tu nie je ani ochota sa navzájom vypočuť, z jednej strany obhájiť ministra, z druhej strany priniesť kritiku, tak môžem vzniesť iba apel na samotného ministra: Neubližujte Slovensku viac, ako je nutné, a skúste nájsť posledné zbytky svedomia, zamyslieť sa a povedať, kedy mandát ponúknete na to, aby vás niekto vo funkcii ministra vnútra vymenil.
Bolo by to dobré z hľadiska všeobecnej atmosféry vo verejnosti, bolo by to dobré z hľadiska vnímania spravodlivosti, bolo by to čestné a dokonca, čo pre mňa je veľmi dôležité, bolo by to aj chlapské. Pretože ak by prišlo toto gesto, malo by ďalej zmysel rozprávať sa s vami, vážení členovia vládnej koalície, o morálnej váhe, o morálnych kreditoch a o tom, čo môže obhajoba verejného záujmu z tak vysokého postu, ako je minister vnútra a podpredseda vlády, znamenať.
Dúfam, že, a blížim sa ku koncu vystúpenia, že sa dostaneme pri prerokovávaní nových vládnych zákonov, pri nových parametroch, ktoré chcú zalepiť ústa opozícii, čiže nových parametroch rokovacieho poriadku, k tomu, že debata o verejnom záujme, o tom, čo je dobré pre obyčajných ľudí, akým spôsobom definovať na Slovensku slová ako slušnosť, česť, odvaha a spravodlivosť, že opozícia nebude vytesnená, kriminalizovaná, a napriek možno nepriazni osudu a napriek tomu, že máme iba ambíciu vykonávať svoje právo a prerokovávať nami zvolené témy pri mimoriadnych schôdzach a schôdzach na odvolávanie ministrov pod váhou dôkazov, že toto bude do budúcna zdobiť toto plénum a nie naopak, že to bude vyzerať takto, že nie sme sa ochotní ani vypočuť.
Nie sme ochotní a nie ste, vážení predstavitelia vládnej koalície, počúvať váhu argumentov a iba strieľať od pásu a ísť po členkoch v osobných útokoch, v útokoch na morálne kredity.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán Budaj, otvorili ste ťažkú kategóriu. Ja ju nazývam obhajoba verejného záujmu a ako sa pri nej správať. Myslím si, že za obdobie, ktoré rátame od vášho vystúpenia v ´89. roku, máme niektoré svetlé a veľké množstvo takých tých tmavých príkladov alebo scenárov, čo by sa pri obhajobe verejného záujmu robiť malo a čo by sa nemalo.
A myslím si, že tak ako ste tak veľmi stručne a veľmi láskavo opísali kariérny postup ministra vnútra pri jeho kariére a pri jeho obhajobe verejného záujmu, je jasné, že nastal čas, kedy sa dostal na šikmú plochu, alebo inými slovami, kedy by mal zvážiť zotrvanie, aby obhajobe verejného záujmu nerobil hanbu. A ja dúfam, že minimálne ten apel spred leta, počas leta, aj na tejto schôdzi nezostane bez vypočutia.
Ďakujem.