Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja možno na doplnenie toho inštitútu zmluvy so štátom, jeho toho diabolského rozmeru, ako sa to tu celkom chytilo. Ide o to, že generálny riaditeľ je z hľadiska rozpočtových parametrov RTVS závislý a podľa § 18 aj § 15 zákona o RTVS je z hľadiska nedodržania rozpočtových pravidiel, ktoré RTVS má, odvolateľný, alebo toto plénum ho jednoducho môže odvolať. Preto ak stanoví sa príslušným dodatkom každý rok, že suma zmluvy so štátom bude nižšia ako generálny riaditeľ pri predkladaní rozpočtu pôvodne počítal, je jednoducho vládnou väčšinou z titulu znenia zákona odvolateľný. Preto hovorím o diabolskej zmluve so štátom, pretože cez tento parameter, finančný nástroj, jednoducho on môže prísť o funkciu. To poviem jednoducho. Ak sa vládna moc rozhodne, že je nejaký riaditeľ nepohodlný, tak mu jednoducho usekne množstvo peňazí zo zmluvy so štátom a toto plénum na základe znenia § 18 aj § 15, že postavenie generálneho riaditeľa a jeho možné odvolanie plénom Národnej rady súvisí s tým, aké rozpočtové parametre dokáže zabezpečiť. Keďže zhruba vie, že 75 mil. eur vyberie na koncesiách, a dovolí si nastaviť 101, 100-miliónový rozpočet a minister kultúry mu pošle iba 90 alebo teda 20 mil. na dofinancovanie, 15, no tak tým pádom prichádza o funkciu. A toto je ten politický vplyv.

Ďakujem. Možno tri poznámky, aby to nevyzeralo spôsobom, že 0,15 % vyplynulo z nejakého zvykového práva. Veľmi dobre si, pani kolegyňa, naznačila, že byť súčasťou klubu SaS sme prišli s agendou, alebo minister kultúry vtedajší, so spájaním médií verejnej služby a ja v tom čase ako spravodajca si pamätám debaty presne o čísle 0,142. Čiže to, čo sme schválili za vlády Ivety Radičovej a bolo platnou legislatívou pre potreby zrušenia koncesionárskych poplatkov alebo teda úhradu služieb verejnosti a zmluvy so štátom a toto sa zaviedlo – ako bolo spomenuté – aj pod tlakom strany SaS, bolo vyrátané na 0,142 na základe toho, čo médium a financovanie médií verejnej služby bude potrebovať. Ja som to číslo si dovolil upraviť na 0,15 aj z hľadiska potrieb, ktoré ja mám na mysli, a to je tzv. technologický dlh. Čiže jediný rozdiel oproti platnému stavu z hľadiska percenta k HDP je upravený o 0,08 percenta. Takže to percento nie je stanovené na základe zvykového práva, ale na základe toho, že už raz kvalifikovaní ľudia na ministerstve financií, kultúry, mediálni odborníci sa zhodli, že zhruba takéto číslo by potrebovalo médium verejnej služby.
Poznámky o tom, že treba pozrieť na výdavkovú časť médií verejnej služby, s tým súhlasím, ale to pri predkladaní návrhu, tohto návrhu zákona, nie je teraz veľmi predmetom debaty. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Takže pokúsim sa nadviazať na uvedenie dôvodov, ktoré nás viedli k predloženiu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, o zrušení koncesionárskych poplatkov alebo znenia zákona o platbách za úhradu služieb verejnosti a zmluvy so štátom. Uviedol som v predchádzajúcej časti dôvody a tie sú zhrnuté minimálne v piatich ambíciách, ktoré by sme chceli predloženým zámerom dosiahnuť, a to je transparentné, jasné, predvídateľné a dostatočné financovanie médií verejnej služby a zároveň prispieť konkrétnym riešením k debate, akým spôsobom zabezpečiť financovanie médií verejnej služby pre potreby 21. storočia, preto aby sme si nemuseli tak troška klamať do rukáva, že médiá verejnej služby nie sú pod politickým vplyvom a že ich financovanie je zabezpečené úhradami za služby verejnosti alebo platbami na základe zástrčiek alebo na základe toho, ktorá konkrétna domácnosť alebo podnikateľský subjekt má zavedenú elektrinu.
Uvádzal som dôvod, že je čím ďalej viacej neudržateľný stav, pretože parameter spravodlivosti, ktorý by pri týchto platbách mal byť zavedený, je potieraný. Spravodlivosti ad jedna sociálnej, resp. nespravodlivosti, pretože suma, ktorá zaťažuje vysoké príjmové skupiny rovnakým, rovnakou absolútnou čiastkou ako domácnosti s nižšími príjmami, je asi najväčšou obžalobou tejto dane, ktoré zo zákona ľudia platiť musia, a či je príjmová rovina dôchodcu, ktorý je v domácnosti sám a má nízky dôchodok, 300-eurový, rovnaký poplatok musí platiť aj pán Bašternák alebo aj nájomník jeho bytu v komplexe Bonaparte. Preto sociálna spravodlivosť, ktorú jedna časť koalície by mohla mať na mysli, je týmto zákonom potieraná.
Aby som urobil v celkovej debate zadosť, je pravda, že sú vyčlenené široké sociálne vrstvy, ktoré sú od tohoto poplatku oslobodené, ale nízke príjmové skupiny tvoria aj mladé rodiny, tvoria ľudia, ktorí nedosahujú úroveň vyšších, a preto ak neurčujeme poplatok na percentuálnej báze... (Poslanec sa odmlčal.) Edit! Preto... predsedu som nespomenul, ... preto ak máme poplatok, ktorý nie je vypočítaný na percentuálnej báze, ale je stanovený pevnou sumou, je jednoducho sociálne nespravodlivý.
Druhá časť, ktorú som povedal, že sa jej budem venovať v druhej časti, je zmluva so štátom. Inštitút, na základe ktorého si myslím, že ministerstvo kultúry alebo akákoľvek vládna väčšina, ktorá sa v tomto parlamente nachádza, má priamy vplyv cez rozpočtové parametre, médiá verejnej služby na jej programovú skladbu, jej vysielanie, možno aj všetky ostatné parametre, ktoré médium verejnej služby si jednoducho nezaslúži, a preto volám zmluvu so štátom diabolským nástrojom politickej reprezentácie, pretože je to vysunutý prst do médií verejnej služby, akým spôsobom na základe rozpočtových pravidiel vie médium verejnej služby ovládať.
Tí, ktorí sa tejto téme venujú menej, možno zachytili, že médium verejnej služby je, zhruba 100, 105 mil. eur nás stojí, 75 mil. uhrádza z služby verejnosti, čiže z koncesionárskych poplatkov, a druhú časť, keďže médium nevie fungovať zo 75 mil. alebo RTVS nevie fungovať z takejto sumy, je doplácaná na základe zmluvy so štátom. Ale – a tu je to veľký zdvihnutý prst, veľký výkričník – zmluva so štátom nemá presne určený mechanizmus výpočtu. Je to dohadovacie konanie, je to na svojvôli medzi ministerstvom kultúry, resp. kapacitou ministerstva, ktoré určí ministerstvo financií, čiže vládnej väčšiny a verejnoprávnej inštitúcii, manažmentu RTVS. To znamená, že 30 mil. eur, 26 mil. eur, 28 mil. eur je vždy na svojvôli daného ministerstva a buď tieto finančné prostriedky poskytne, alebo neposkytne.
Preto zavádzame presné percento, preto zavádzame a chceme zaviesť touto zmenou zákona to, že bude jasné, predvídateľné, transparentné a jednoznačné financovanie média verejnej služby, ak to stanovíme sumou, ktorá by mala platiť pri akejkoľvek vládnej väčšine, ktorá v tomto pléne vznikne. Nieže necháme funkčný systém, ktorý funguje doteraz, že generálny riaditeľ alebo rada, alebo nejaké zákulisné dohody určia, akým spôsobom bude médium verejnej služby dofinancované cez zmluvu so štátom. Je to natoľko dôležité, pretože debata ohľadom financovania verejnej služby je za posledný rok od prijatia programového vyhlásenia tejto vlády jedna z veľmi podstatných. Spôsobila z môjho pohľadu aj čiastočnú vládnu krízu, keďže si vážení páni z koalície zapracovali do programového vyhlásenia vlády to, že bude zvýšený koncesionársky poplatok. Tu v tomto pléne hlasovali aj predstavitelia jednej z vládnych strán, Slovenskej národnej strany, a zaviazali sa voči svojim partnerom a voči napĺňaniu programového vyhlásenia vlády, že koncesionársky poplatok dvihnú. Až o dva mesiace nato sme sa dozvedeli, že tomu tak nebude.
Minister kultúry v tom čase vyhlásil, že ak neplatí jedna časť programového vyhlásenia vlády, programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. Ja sa s týmto pomenovaním stotožňujem. Ak neplatí to, čo sa zaviazali na výbore kultúry a médiá, kde hlasovali za tento záväzok a spolu hlasovali aj za to, že zavedú tretí kanál. Keďže platíme Towercomu štyri kanály a vieme, že máme v televízii iba dva, a to bolo podmienené tým, že sa zvýši koncesionársky poplatok, tak z programového vyhlásenia vlády minimálne v sektore kultúra a médiá sa stáva naozaj trhací kalendár a tí, ktorí prejavili nevôľu s tým, že koncesionársky poplatok sa nemôže dvíhať, pristúpme v tejto dobe k jeho zrušeniu. To znamená, určime presnú sumu, predvídateľnú sumu 0,15 %, bude to na rok, ak vychádzame z HDP 2015. roku zhruba 117 mil. eur, máme dostatočnú kapacitu na to, aby sme médium verejnej služby odfinancovali v tom rozsahu, ak budeme hovoriť o deviatich programových skladbách rozhlasu a dvoch programových službách v rámci STV1 a STV2 a ufinancujeme kvalitný program aj na základe tohoto mechanizmu. Navyše odstránime sociálnu nespravodlivosť a nespravodlivosť aj voči podnikateľom, ktorí, kde vidím asi najvypuklejší problém, pretože podnikatelia platia za, úhrady za služby verejnosti až v rozsahu do 464 eur podľa počtu zamestnancov, ktorý majú, ktorý vo firmách majú. Čiže od malých alebo mikropodnikov, malých, stredných podnikateľov musia platiť aj 464 eur mesačne za to, že majú elektrickú zásuvku vo svojich firmách a jednoducho je tento systém dlhodobo už neudržateľný.
Preto si dovoľujeme k debate nehovoriť len o vzletných slovách, ideách a snoch, ale prísť s konkrétnym reálnym mechanizmom, ktorý má v rukách toto plénum a prijať financovanie médií verejnej služby, ktoré hovorí o zrušení koncesionárskeho poplatku a zrušení diabolskej zmluvy so štátom. Zabezpečíme tak odpolitizáciu, zabezpečíme tak to, že domnienky alebo aj dôkazy o tom, že sú tu stranícke centrály, ktoré chcú v tejto dobe ovládnuť médiá verejnej služby, jednoducho odídu s dlhým nosom. Ak budeme mať presne stanovené percento voči HDP, vieme sa spoľahnúť na to, že médium verejnej služby vie rátať s presnou sumou na rok 2018, ´19, ´20, ´21, ´22 a tak ďalej do budúcnosti.
Chcem upozorniť, asi vážení kolegovia aj mimo výboru pre médiá a kultúru zachytili, že začína a začala debata o novom generálnom riaditeľovi. Aj v tomto médiá verejnej služby alebo RTVS, aj v tomto duchu by som bol rád, keby po dnešnom zasadnutí mediálneho výboru deväť kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS malo jasno v tom, s akými rozpočtovými parametrami bude pracovať, keď obháji alebo získa dôveru tohoto parlamentu. To znamená, aby presne vedel, s akou sumou môže rátať na rok 2018, ´19, ´20 a tak ďalej. Pretože pri súčasnom systéme financovania nedodrží a nemá šancu dodržať programové vyhlásenie vláda a zaviesť tretí, tretiu programovú službu v rámci vysielania STV. A myslím si, že už ohrozujeme samotné fungovanie médií verejnej služby, pretože súčasný rozpočet médií verejnej služby je takpovediac na kúrenie a svietenie. To znamená, ak nepríde k reálnej zmene vo financovaní médií verejnej služby, budeme svedkami úpadku médií verejnej služby. V dobe, ktorú svojho času volal minister kultúru idiotizáciou spoločnosti, v dobe, kedy potrebujeme sa oprieť o pilier verejnoprávnosti a toho, že budeme v našich rádiách a na obrazovkách slovenskej televízie sledovať aj iný content, ako je zábava alebo, nechcem byť vulgárny, zábava, ktorá debilizuje alebo idiotizuje spoločnosť, tak by sme mali mať na mysli, že potrebujeme médium verejnej služby, ktoré je schopné prísť s obsahmi, s diskusnými formátmi, s publicistikou, ktorá bude takpovediac, a tam si môžme zasnívať, ducha pozdvihovať a nie ťahať ho do nejakej kultúrnej žumpy.
Preto si myslím, že toto je konkrétny návrh, ako sa s touto otázkou financovania médií verejnej služby vieme vysporiadať. Ak príde akýkoľvek iný, poďme sa o ňom rozprávať, ale nehovorme po 13 mesiacoch od prebratia vlády, tejto vlády, že stále sa budeme rozprávať o nejakých možných víziách. Situácia je vážna, generálni riaditelia budú volení 22. júna a chcel by som vidieť zodpovedné kolegyne a kolegov, ktorí by sa chceli pýtať generálnych riaditeľov, s akým rozpočtom rátajú, ako im títo kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS budú vedieť odpovedať. Pretože rozpočet, ktorý je nastavený teraz, v septembri – a to je asi jedna z dôležitých informácií – sa bude meniť, pretože zmluva so štátom končí k septembru tohoto roku. Čiže otázka otvorenosti, akým spôsobom budú médiá verejnej služby dofinancované, sa otvorí zhruba za 2,5 mesiaca po tom, ako nový, nová generálna riaditeľka alebo nový generálny riaditeľ získa funkciu.
To znamená, ja byť kandidátom na médium, na generálneho riaditeľa RTVS, toto by mala byť ich základná a bazálna otázka, akým spôsobom budem vedieť napĺňať tie tézy, ktoré som uviedol vo svojom projekte a chcel by som formovať médium verejnej služby, keď nie je mi jasné, ako toto plénum, ako ministerstvo kultúry, ako ministerstvo financií určí, akým spôsobom budú rozpočtové parametre média verejnej služby naplnené.
Toľko úvodom. Teším sa ďalej na rozpravu.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám opakovane a ktorý je ľudovo nazývaný návrh zákona o zrušení tzv. koncesionárskych poplatkov, čiže návrh zákona, ktorým sa snažím zmeniť zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii, kde máme zámer, aby dva piliere financovania, dva mohutné piliere financovania médií verejnej služby, v našom prípade telerozhlasu RTVS, neboli financované úhradami za služby verejnosti alebo s tzv. zástrčkovým zákonom, čiže platby v sume 4,64 eura na každú jednu domácnosť alebo odberné miesto elektrickej energie a zmluvou so štátom, ktorú ja pracovne nazývam diabolskou zmluvou zo štátu. Čiže v rámci zmeny systému financovania nášho verejnoprávneho vysielania je cieľom môjho návrhu zákona zrušenie dvoch pilierov súčasného príjmu Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie novým príjmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Prečo mám túto ambíciu, uvádzame v dôvodovej správe a zároveň aj snažím sa prispieť k celkovej debate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím o väčší kľud, pán poslanec predkladá návrh zákona. Nech sa páči.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... k celkovej debate o tom, akým spôsobom financovať veľmi podstatné médiá verejnej služby, aby sme určili mechanizmus, ktorý bude transparentný, jasný, dostatočný, vopred predvídateľný a zabezpečujúci čo najmenší možný vplyv politikov a politických centrál na vysielanie verejnoprávneho média.
Tento príspevok sme sa snažili stanoviť na základe percentuálneho objemu z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Zároveň sme určili, že suma neklesne pod sumu 100 mil. eur ročne a percento z hrubého domáceho produktu stanovili na 0,15 % z HDP. Tento okrem piatich spomínaných parametrov – transparentnosť, jasnosť, predvídateľnosť, zabezpečenie čo najmenej politických vplyvov a dlhodobú predvídateľnosť s financovaním médií verejnej služby – zabezpečuje aj ďalší fakt, že odstránime platbu na základe podľa mňa najnesociálnejšej platby, pretože ako sa vzletne hovorí, toľko, čo zaplatí pán Bašternák, 4,64 eura za zástrčku doma, toľko isto zaplatí aj chudobná rodina, preto máme za to, že toto je najnesociálnejšia dávka, ktorú musia ľudia, alebo daň, ktorú ľudia musia platiť.
To, že na základe zástrčkového zákona od roku 2008 platíme nie na základe toho, či máme doma prístroj umožňujúci sledovať televízne vysielanie médií verejnej služby RTVS, ale na základe toho, či máme alebo nemáme zavedený elektrický prúd, je jedna z neobhájiteľných skutočností, ktorá dlhodobo od roku 2008 Slovensko traumatizuje. Myslím si, že nemôžme volať túto dávku, túto úhradu za službu verejnosti, ako je jeho termín, alebo – ako ju nazývame podľa platnej legislatívy – koncesionárskym poplatkom. Koncesionársky poplatok totižto vyžaduje priamu väzbu k vysielateľovi, priamu väzbu koncesionárov za to, že s obsahom, ktorý prijímajú cez televíziu alebo rozhlas, reálne prichádzajú do styku. U nás máme oblasti, kde televízny signál ani ľudia nevedia chytiť, napriek tomu, keďže odoberajú elektrickú energiu, musia za túto službu platiť.
Myslím si, že príspevok k debate, akým spôsobom financovať médiá verejnej služby, by mal vychádzať v prvom rade na tom, aby platba za médiá verejnej služby bola podmienená s princípom, ktorý má v sebe obsiahnuté prvky spravodlivosti. Súčasný zástrčkový zákon totižto je ad jedna nesociálny, pretože domácnosti s vysokými príjmami platia presne to isté, čo platia domácnosti s nízkymi príjmami, zároveň sú ľudia, ktorí možno z ideologických dôvodov, možno k postojom k mediálnemu svetu jednoducho nemajú žiadny prijímač, ktorý je schopný prijímať obsah verejnoprávneho média alebo médií ako takých, a preto si myslím, že svojho času aj referendová téma, ktorú priniesla strana SaS, je témou, aby sme sa nad financovaním médií verejnej služby pod gesciou alebo pod titulom spravodlivosti jednoducho zamysleli.
Preto nateraz navrhujeme, aby zástrčkový zákon a jeho kapacita financovania médií verejnej služby, ktoré sú zhruba v rozsahu 75 mil., boli zrušené a zároveň s týmto sme zrušili aj diabolskú zmluvu so štátom. K dôvodom, prečo k tomu pristupujeme takto, by som sa vyjadril po hlasovaní, keďže mi zostáva jedna minúta a určite sa tu nachádzajú poslankyne a poslanci, ktorých táto téma nezaujíma, pretože ja už sám nepočujem svoje vlastné slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni spravodajcovia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k všetkým trom podľa mňa veľmi významným dokumentom, ktorými sa zaoberá či už celkový formát zahraničnej politiky z globálu alebo z hľadiska pohľadu na európske záležitosti, a to aj veľmi dôležitý dokument, ktorý takpovediac prináša či už dvom predmetným výborom, ale teraz už aj plénu správu o priebehu a výsledkoch predsedníctva Slovenskej republiky, čo bolo, asi všetci budeme súhlasiť, za ostatné obdobie najvyšší formát z hľadiska zahraničnej politiky, ktorý sa, kde bola Slovenská republika účastná za posledné obdobie. Ja budem mať zopár poznámok, keďže som pozorne počúval vystúpenia kolegov z výboru, ako aj vystúpenie z výboru zahraničného, jeho predsedu, ale aj kolegov z európskych záležitostí, dovolím si len v rámci času, ktorý mám k dispozícii, zopár poznámok. A to je, že chcel by som sa prihovoriť do budúcna k vedeniu parlamentu, aby sme forma tejto debaty už nerobili formátom zlučovania rozpráv, pretože sú len predsa mierne nuansy medzi tými jednotlivými dokumentami, dokonca by som si dovolil navrhnúť, keďže sme v minulej schôdzi mali možnosť po prvýkrát debatovať na tejto pôde aj s europoslancami, tak napríklad, napríklad spojiť tento moment aj s preberaním správy by nebolo celkom, myslím si, že márne. Zároveň by som chcel, keďže mám tú možnosť, poprosiť, je to naozaj ani nie vo forme žiadosti, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, viem, že sa to tu tak mieša, bola veľká debata, keďže zákon, zmenu rokovacieho poriadku, aby europoslanci mohli vystúpiť, som predkladal štyrikrát, až toto volebné obdobie sa to zrealizovalo, keďže si túto myšlienku osvojilo SNS, keby sa do budúcna dalo možno zabezpečiť vaša prítomnosť pri vystúpení europoslancov. A nemyslím si, že sme veľmi zmiešali tú exekutívu s europoslancami a s nami, ale možno by to malo z hľadiska tej ambície, ktoré svojho času malo samotné predsedníctvo, a to je dostávať európske témy do širšej verejnosti, by debata aj za účasti v úlohe možno naznačenia niektorých základných línií v úlohe pána ministra spolu s europoslancami pri preberaní správy o európskej politike, bolo by to asi vhodné.
Keď som pozeral všetky tri dokumenty, zameral som sa hlavne na tri. Pán kolega Šebej dosť výrazne sa venoval bielej knihe, ktorú pripravila aj eurokomisia, ja som už zopár poznámok na túto tému mal, chcel by som len zdvihnúť jeden moment. Podľa mňa je, Únia zažíva – a to tu dnes nezaznelo – podľa mňa veľký boj inštitúcií. A osobne si myslím, že takýto dokument, ktorý z môjho pohľadu popisuje, nehovorí o možných scenároch, ale popisuje reálny stav Európskej únie a možno aj debatu v členských štátoch a z toho vyhajlajtovala päť popisov situácie. Dokonca tieto situácie, či už budeme hovoriť o tom všetko je dobré, pokračujme, alebo viac, viac európskej integrácie, nesú niektoré politické projekty, politické subjekty v samotných svojich programoch, a preto týchto päť je ako keby najvýznamnejších. A predpokladám a osobne by som viac privítal, keby s takýmto dokumentom prišla nie Komisia, ale že by sa to prebralo pri účasti premiérov na Rade.
Od Komisie som totižto čakal úplne iný moment a síce sa bavíme o roku 2016, ale je to priamo implikované do roku 2017, osobne som čakal omnoho viacej od takej skôr oslavnej konferencie v Ríme pri príležitosti rímskych, prijatia Rímskych zmlúv, pretože už v septembri v 2016. roku som mal pocit, že Únia pod tlakom brexitu a možných volebných scenárov, ktoré prichádzajú v jednotlivých členských štátoch, si dala ako keby vnútorný záväzok, že príde s nejakými riešeniami. To, že by sme mali odstrániť tento inštitucionálny rozpor, to, že by mal niekto prísť ako reálny ťahúň s reálnymi scenármi, nie, čo si budú vyberať členské štáty, ale ako si to predstavuje Európska únia a v zastúpení Európskej komisie s prebratím v Európskom parlamente, je asi to, čo my budeme musieť od Európskej komisie očakávať. Ako je možné, že existovali, keď ešte Únia mala takpovediac ťah na bránu, že sme sa dokázali dohodnúť, tak ako to kolega Šebej v historickom troška diskurze hovoril, na maastrichtských kritériách, na lisabonských zmluvách, a nie sme schopní teraz vytvoriť reálny dokument, reálnu dohodu na tom, čo s Európskou úniou z hľadiska názorov jednotlivých členských štátov, čo s Európskou úniou z hľadiska Komisie. Biela kniha je len popis stavu.
Úplne súhlasím s tým, že nikto neočakáva, že sa bude napĺňať tretí scenár a teraz sa zavelí na nejakom veľkom summite, že Únia bude pokračovať podľa tretieho scenára, ktorý zadefinovala v bielej knihe Európska komisia, ale mali by sme reflektovať to, čo sa stalo v ostatnom období, to znamená, stratila Únia veľké územie, významného člena, čiže celý ten koncept brexitu, aby sme potom si nehrýzli nechty, ak sú voľby vo Francúzsku, ak sú voľby v Holandsku, či náhodou projekt Európskej únie nebude rozstrelený na základe hlasovania nejakej konkrétnej väčšiny, ktorá v členskom štáte vzniká a tým pádom ohrozuje takéto jedno hlasovanie v rámci členského štátu alebo takéto jedny voľby celkový projekt.
Preto ja by som aj pod tlakom a keďže toho času mám menej, chcel ešte vyzvať ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, keďže pôsobím predsa len v tej novinárskej a marketérskej oblasti a v tých dokumentoch mi to troška akcentuje, nazvem to tematicky, obrana zahraničnej politiky a európskych záležitostí, pretože asi aj ministerstvo zahraničných vecí a zodpovedných pracovníkov na ňom, ako aj ľudí, ktorí sa v parlamente zaoberajú touto tematikou, veľmi bude rozčuľovať to, akým spôsobom sa vedie hoaxová vojna, nechcem ju volať hybridná, pretože zrovna témy v rôznych časopisoch a v mnohých internetových portáloch sa nevenujú nejakej miestnej politike, nevenujú sa dokonca v mnohých oblastiach ani tej národnej, vládnej, medzivládnej, opozičnej, ale zrovna si zoberú za svoj tematický vrchol popisovanie globálnych pohybov, popisovanie určitých náhľadov na zahraničnú politiku a robia to falošne, lživo a veľmi škodlivo spoločnosti. Preto ak by sa v tejto vojne lží objavila nejaká analytická jednotka alebo čosi aj na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré by sa do boja proti hoaxom a lžiam vo verejnej mienke, ktoré veľmi rýchlo zapúšťajú korene, šírený, tak by som toto veľmi ocenil a možno to nie je tiež celkom márny nápad.
Zároveň zo správy som sa zameral na, mám na to minútu, na tých 16 oblastí, ktoré boli definované z hľadiska občanov, a prínos nášho predsedníctva z hľadiska občanov. Niektoré sú veľmi technické, týkali sa roamingu, internetu, rozšírenie. Toto všetko sa dá privítať. Čo by som však chcel zvýrazniť, myslím, že kolega Klus to spomínal, nabudúce, keď sa nám, či budeme robiť niečo v rámci zahraničného výboru alebo v rámci európskych záležitostí, regionálny, regionálny, regionálny rozmer. To, že predsedníctvo viac-menej možnože z finančných dôvodov, bezpečnostných dôvodov bolo zamerané len do Bratislavy, ja považujem za jeho mínus. A myslím si, že či Košice z hľadiska vytvorenej tej kultúrno-kongresovej infraštruktúry a podobne, alebo Bystrica, alebo iné krajské mesto, súhlasím s tým, že mohli sme predsedníctvo vytiahnuť viac do regiónov Slovenska.
A posledná, posledná poznámka. Myslím si, že akokoľvek to s Európskou úniou bude, predsa len mali by sme trvať z hľadiska našej zahraničnej politiky aj politiky európskych záležitostí na tom, dokončím iba myšlienku, aby od zodpovedných ľudí sme vyžadovali naozaj reálne riešenia, pretože od brexitu bude takmer rok a zdá sa mi, že nie veľmi Európska únia vie ako ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. U teba, Zsolt, som zvyknutý na to, že vieš položiť dobré otázky, a preto by som si dovolil tie otázky doplniť. Pretože pýtaš sa, kto za toto môže? Pre mňa to je bazálna otázka.
Vážený pán minister, tak mala možno znieť tvoja otázka, kto ponesie zodpovednosť, kto bude ťahať horúce gaštany zodpovednosti za to, že musela zasadnúť kvôli trom podvodníkom vláda, že my tu v skrátenom legislatívnom konaní ideme ohýbať vlastnícke práva aj do budúcna? Kto za toto vyletí, respektíve než sa to dostalo na vládu a než sa to dostalo v skrátenom legislatívnom konaní sem do parlamentu, za to nesie reálnu zodpovednosť?
Tu sa pýtajú kolegovia na pána Stromčeka. Popravíte pána Stromčeka politicky? A naozaj bude niesť zodpovednosť, ak pod tlakom týchto konfliktov, tohoto konfliktu záujmov, ktorý definuje Ján Marosz, je to skutočne pravda? A keď aj by nebola, ako je možné, že sme dostali štát do situácie, kedy je zavretý medzi dvomi mlynskými kameňmi, kde hrozí buď 50-miliónová pokuta, alebo podvodníci zarobia 40 miliónov eur? Ako to spravujete tento štát, že sme sa mohli dostať do takejto situácie?
Myslím si, že parlament by mal riešiť veci do budúcna, a nie naháňať mačku za chvost a zachraňovať obrovské milióny eur preto, že niekto pochybil. A ak pochybil, tak to jednoznačne určite a vyvoďte zodpovednosť, odvolajte ho a môžme sa potom baviť o riešeniach, aby štát neprerobil buď 50 alebo 40 miliónov eur.

Ďakujem, pán predsedajúci, chcel by som do záznamu uviesť, že pri hlasovaní o návrhu zákona na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (tlač 489) som hlasoval za a napriek tomu som vyhodnotený, ako keby som nehlasoval. Oznamujem tým zlyhanie toho hlasovacieho zariadenia, skutočne sa nedalo zatlačiť tlačítko "za".

Ďakujem. Myslím, že nás bude čakať v nasledujúcom období, a teda bol by som rád, keby nás čakala hĺbková, ale otvorená debata o financovaní viacerých inštitúcií. Ja som sa zámerne nezúčastnil debaty o podpore, ja ju budem volať neštátnej kultúry, čiže zavádzaním zákona na podporu kultúry jazyka menšín, lebo som predpokladal taký ten nával demagógie. A potom tie reálne otázky zanikajú a nemyslím si, v tomto aj podporím ministra, že by mohol tento boj ako keby argumentačne vyhrať. Sedeli sme tu obaja, počuli sme, ako to bolo.
Napriek tomu považujem tie otázky za legitímne, pretože je tu istá forma vytvárania a podpory kultúrnych entít - Audiovizuálny fond, kinematografia, Fond na podporu umenia, iné fondy a podobne - a takisto veľká otázka financovania médií verejnej služby, či už RTVS alebo TASR. A dúfam, že táto debata sa naozaj iniciuje.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme si povedali, že quo vadis, verejnoprávnosť, quo vadis, podpora neštátnej kultúry, a akým spôsobom budeme tie zdroje, ktoré čím ďalej viacej diverzifikujeme, jednoducho hľadať a nachádzať a či debata, ktorá nemá stáť, že do kultúry je treba dať viacej peňazí, pretože každému lucidnému človeku je jednoducho jasné, že kultúrny rozmer v Slovenskej republike je dlhodobo Popoluškou v podpore z verejných zdrojov. A preto si myslím, že bude veľmi dobré, ak sa k tomuto postavíme čelom a skúsime nájsť riešenia.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi pár slov k z môjho pohľadu dosť významného dokumentu, ktorý aj v duchu debaty, ktorá tu prebehla pred chvíľkou, je z hľadiska nášho audiovizuálneho priemyslu alebo audiovizuálnej kultúry, ktorú môžme a chceme šíriť aj vzhľadom na to, že finančné prostriedky pri tvorbe veľkých audiovizuálnych dielach hraných alebo animovaných môžu trpieť vzhľadom na veľkosť krajiny aj možnými producentskými možnosťami, ktoré máme, môžu trpieť podfinancovaním, preto by sme všetci, ktorí máme na mysli možnosť šírenia slovenskej kultúry a ovplyvňovať aj to, čo po nás zostane, pretože audiovizuálny rozmer, respektíve kinematografia tento rozmer v sebe nesie, je nový dohovor, ktorý nahradzuje bradatý dohovor, myslím, že z ´92. roku, čiže ešte pred vznikom Slovenskej republiky, ktorý sme následne v ´94. ratifikovali a v januári 2017 zasvietil z hľadiska nových technológií, z hľadiska vnímania novej situácie, ktorá v tomto sektore nastala, významné a dobré svetlo pre slovenský audiovizuálny priestor.
Koprodukčná zmluva, ktorá v sebe obsahuje podľa mňa, vypichnem iba tri momenty. Základný moment; a budem sa na to dívať nie z tej negatívnej, ako je, ako je vystavaná zmluva, čiže kedy môžu byť priznané alebo kedy už nemôžu byť priznané koprodukčné momenty, je to taká tá päťpercentná hranica.
Chcel by som pre plénum osvetliť, že na základe tohoto nového dohovoru je, týka sa hlavne trojstranných koprodukcií a je veľmi významné pre našich audiovizuálnych producentov to, že koprodukčný status môže byť udelený, už ak presiahne, ak sa budeme dotýkať len finančných prostriedkov, nie nejakého iného nehmotného vkladu ako režisérsky a iný, je tá hranica nastavená na viac ako 5 percent. To znamená, ak dominantný producent má menej ako 80 % a my sa zúčastníme viac ako piatimi percentami, už môžme hovoriť o tom, že máme vplyv, respektíve môže nám byť pridružený koproducentský štatút.
Čo to znamená? Možnože ľudia, ktorí sledujú kultúrny svet, audiovizuálny svet alebo mediálny svet zaznamenali v poslednom období trošička aj pod fungovaním Audiovizuálneho fondu, respektíve fungovaní média verejnej služby RTVS, že niektoré programy alebo často hlavne teda na začiatku alebo v titulkách sú označené logami organizácií, ktoré sa na nich spolupodieľajú. A myslím si, že toto je naša slovenská a hlavne aj európska tvorba. Anglofónny svet, tým ako má obrovské finančné zdroje a funguje tu, nazvime si to továrňou na sny, je to taký ten vzletný moment, a má veľkú a obrovskú prevahu v audiovizuálnom priemysle, v Európe máme cestu tým, aby sme sa reálne spájali, či už na pôde Európskej únie. A zrovna tento dohovor pod gesciou Rady prináša ako keby konkrétny hmatateľný moment, že audiovizuálna, kinematografická alebo filmová, akokoľvek túto tvorbu nazveme, v rámci Európy jednoducho dokázala čeliť výzvam doby, aby sme mali kvalitné, možno aj finančne vysoko náročné produkcie a aby aj krajina ako Slovensko mohla vo svojich produkciách zaznamenať moment, že ak sa spojíme traja, vieme urobiť kvalitný audiovizuálny výstup, kvalitný film, či už animovaný alebo hraný, a preto tento dohovor vítame.
Ja keď som pozeral ako keby stanovovanie a možno to položím ako otázku, týka sa to ustanovenia tzv. rady Eurimages, ktorá má tzv. dozorujúci štatút. Mne celkom nie je jasné, pretože príde asi pravdepodobne k nejakej implementácii, myslím, že to je paragraf; pardon (poslanec študoval svoje podklady), tu sú jazyky, festivaly; čiže 17, monitorovanie dohovoru a zmeny a doplnenie príloh jedna, dva. Za monitorovanie dohovoru, čiže za jeho priamu implementáciu je zodpovedná správna rada Európskeho fondu na podporu koprodukcie a šírenia filmových a audiovizuálnych diel pod skratkou Eurimages, správnej rady (reakcia navrhovateľa), pardon, je tam francúzska, čiže Eurimages. (Reakcia ministra.) Eurimages. (Rečník sa pokúsil o francúzsku výslovnosť.) Ďakujem.
V správnej rade môžu byť zastúpené a mať hlas aj zmluvné strany dohovoru, ktoré nie sú členom Eurimages, avšak len vtedy, keď rada vykonáva úlohy vyplývajúce z tohoto dohovoru.
Nechcem ísť úplne do hĺbky, pretože sú tam krajiny, ktoré sú teda ako pristupujúce krajiny, je tam definícia aj krajín, tretích krajín a podobne. Akým spôsobom teda si predstavuje napríklad Slovenská republika ten efektívny výkon toho, ako bude táto organizácia dohliadať na implementáciu priamo tohoto dohovoru, či bude trvať na tom, aby sme mali nejakú inštitúciu, ktorá ako pristupujúca krajina u nás je zriadená alebo bude vyžadovať iný typ zriadenia, uplatňovania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Je to vo forme otázok. Ja možno implicitne asi tuším, ale z hľadiska čistoty toho, čo vlastne touto zmluvou alebo podporou tejto zmluvy zavádzame, by som si dovolil, aby sa tam, aby ste sa možno pár slovami zmienili k tomuto bodu.
Napriek tejto základnej otázke myslím si – to, čo som hovoril úvodom –, že je veľmi dôležité si teda uvedomiť, že európsky priestor mal niekedy veľké filmové školy. Ak sa pozrieme na začiatok 20. storočia, asi nie je účelné hovoriť o tom, že aj slovenská, ale nemecká, francúzska, anglická kinematografická tvorba v rámci dejín kinematografie znamenali obrovské kultúrne prínosy a sú to diela, na základe ktorých sa vieme pozerať na dobu, ktorú sme žili v 20. storočí. A dokonca si myslím, že keďže je to veľmi sugestívny spôsob, akým zaznamenávame aj spoločenskú atmosféru, akým spôsobom dokážeme dokonca v rámci audiovizuálnych výstupov aj formovať spoločenskú atmosféru, je dbanie na výrobu audiovizuálnych diel v európskom priestore veľmi dôležité, preto za klub OĽANO vyjadrujeme k tomuto počinu Európskej rady podporu. Myslím si, že je to cesta pre našich tvorcov, keď sme tu zažívali neblahé 90. roky a točil sa jeden film za rok. Trošička to vulgarizujem, ale de facto to tak aj bolo. A myslím si, že ak dokážeme vytvoriť audiovizuálne diela, ktoré teraz spomeniem, Obchod na korze, ktoré vedia uspieť aj v medzinárodných podmienkach a sú oceňované aj inými filmovými školami na fórach, kde je veľký typ konkurencie, tak napríklad tento spomínaný film ocenený aj Oscarom a mnohými inými festivalmi je symbolom možno doby, na ktorú by sme nemali aj v tejto situácii aj pod tlakom predchádzajúcej debaty jednoducho zabudnúť.
Myslím si, že koprodukčný moment je ten, ktorý slovenskej kinematografii pomôže, a preto je veľmi dobré, že k 30. januáru 2017 sa k tomuto dohovoru Slovensko s výhradou, ako je to uvedené, s výhradou prijatia, ratifikovania pridalo. Ja len, ten termín je tam taký troška, s výhradou ratifikovania. Čiže dostali sme možnosť sa k tomuto vyjadriť aj v Národnej rade, keďže je to prezidentská zmluva.
Toľko k stručnému a myslím si, že k tým momentom, ktoré, odporúčam teda pozrieť si samotný text zmluvy, ktorý zavádza to, že sa môže našej kinematografii blýskať na lepšie časy, a preto tento návrh podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda parlamentu, chcel by som vás požiadať, ako ste teraz mali možnosť vidieť oznamovanie konania výborov, som členom troch z tých výborov, ktoré dnes sa budú konať o dvanástej, o 12.05 a 12.15. Chcel by som požiadať aj predsedov výborov, aj vedenie parlamentu, aby pri kolízii členstva napríklad v troch výboroch, ako som dnes ja, nejakým spôsobom vplývali na predsedov výborov, aby to nedávali na jeden termín, keďže nie je v ľudských silách byť na výboroch počas 15 minút na všetkých troch. Je to výzva aj kolegom, aby tieto činnosti minimálne koordinovali, pretože vedia, že kultúrny výbor, európsky výbor aj výbor na kontrolu činnosti NBÚ sa jednoducho nedajú zvládať v tom istom čase. Ďakujem.