Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

16.5.2017 o 18:21 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2017 12:37 - 12:39 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Skutočne Ústav pamäti národa má svoje problémy a sú, v rýchlosti povedané, de facto tri. Je to jeho sídlo, je to to, že pri svojej činnosti by si zaslúžil aj objekt, ktorý by mohol, kde by mohlo byť zriadené múzeum komunizmu. A je to aj tretia vec, aby sme vyriešili, kto právne nesie dôsledky za zväzky a dokumenty, ktoré vypracovávala ŠTB, a osobne si myslím, že by to malo byť ministerstvo vnútra. Tí, ktorí potom žalujú maličký úrad, ktorý sa má zaoberať skúmaním, a žalujú ho preto, že sa cítia silní v pozícii proti tomuto úradu, by si podľa mňa trikrát rozmysleli, ak by vstupovali do žalôb proti silnému ministerstvu vnútra.
Osobne si myslím, že táto novela je účelová a naozaj, tak ako si končila, by sa mali odhaliť tí, ktorí priamo motivovali jej novelu. Dám; túto podľa mňa novelu, ktorá má len vyriešiť nejaké personálne vzťahy voči ÚPN a oslabiť fungovanie ÚPN.
A možno vodítkom bude aj to, čo píšu predkladatelia v dôvodovej správe plnej žlči a nepripravenosti, pretože tú dankovčinu nájdeme aj tu. Je tu napísané: "Navrhovaná zmena rieši problémy praxe zapríčinené tým, že v pôvodnej úprave chýbala úprava spätnej väzby pri upozorneniach na zistené nedostatky dozornou radou."
Toto píšete, vážení páni predkladatelia, v oficiálnom dokumente v dôvodovej správe dokumentu, kde si vy koaliční dovoľujete zasahovať do zákona o ÚPN! Prečo sa, vážení páni, nad touto zmenou nezaoberáme minimálne cez politické spektrum, pretože to by si zaslúžil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

13.6.2017 14:05 - 14:07 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Podľa mňa sa to, to dá ešte, to, čo pán prezident kritizuje, označiť aj slovami, že asi každý politik vo vládnej koalícii, alebo ten, kto drží nejaký mandát, špekuluje, ako si ten mandát predĺžiť. A našli spôsob, a to je, že v prechodných ustanoveniach určili, že od 31. októbra 2017 až do riadneho termínu volieb bude: nemôžu byť vykonávané doplňujúce voľby. Rozumejme teda, že predlžujú mandáty tých ľudí, ktorí kvôli iným mandátom o toto prišli.
My máme v programe napísané, že nám je bytostne odporné, ak sú spájané funkcie, alebo ak existujú takzvaní funkcionárski supermani, a tu - a preto aj súhlasím s pánom prezidentom - si dokonca našli aj spôsob, ako udržať ľudí vo funkcii aj bez toho, že v tej funkcii reálne sú. A udržia ich na základe toho, čo my vyhodnocujeme spolu s pánom prezidentom za protiústavné a dúfam, že naozaj zídeme z kratšej cesty dolu, pretože to nabúrava parlamentný duch parlamentnej demokracie, čo dúfam, že ešte naša republika je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 13:56 - 14:02 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Áno, v blahej pamäti, nazvem to tak, máme z dielne Raši, Choma napríklad aj to, ako plénum parlamentu muselo opravovať návrh zákona, ktorý riešil takzvané vyvolané investície alebo to, akým spôsobom sa budú vykonávať opravy a rekonštrukcie stavieb a akým spôsobom, asi si všetci pamätáme, muselo zabrať celé plénum parlamentu, sme tieto návrhy zákonov opravili. Myslím si, že možno zhoda okolností určila službu aj súčasnému predsedajúcemu pánovi Hrnčiarovi, čiže problém po 31. októbri nebude mať ani primátor Martina, ak by náhodou rozmýšľal o tom, že či jeho predsednícka funkcia, podpredsednícka funkcia parlamentu ho vyťažuje natoľko, že sa vzdá primátorovania. Po 31. októbri by sme to mohli volať aj lex Hrnčiar, lex Raši, pretože by nemohli byť vykonané doplňujúce voľby.
Takže uvidíme, myslím si, že na toto by sme zákony a hlavne volebné zákony, a na to upozorním následne a veľmi, veľmi tvrdo, sme v júni roku 2017 a voľby do samospráv alebo vyšších územných celkov budú v novembri. Myslím si, že v každej slušnej spoločnosti sa pravidlá hry nemenia tesne pred tým, ako sa majú uskutočniť voľby a my už sme iba a len pár mesiacov pred voľbami a stále riešime zásah do volebného systému. Upozorňovali sme na to a dúfam, že aspoň to zostane ako poučenie a teda navrhujem, aby sme túto výhradu prezidenta prijali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 13:47 - 13:52 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k tejto téme, ktorá naozaj z hľadiska toho, ako pán prezident definoval problém, by mala každého jedného demokraticky zmýšľajúceho človeka, ktorý chce prijímať zákony v súlade s ústavou, takpovediac zburcovať alebo zdvihnúť zo stoličky. Je veľmi dôležité povedať, tak ako obaja predrečníci hovorili, a to je človek, ktorý je priamo súčasťou samosprávy alebo človek, ktorý sa dlhodobo venuje volebným problémom a podmienkam, pán poslanec Dostál a pán poslanec Klus, ozrejmiť ešte jeden a veľmi dôležitý fakt, a to je práve ten fakt možného rozporu toho navrhnutého prechodného ustanovenia s ústavou.
Ústava totižto definuje a dáva veľmi veľký dôraz a veľmi veľký pozor na výkon aktívneho a pasívneho volebného práva. Sú potoky krvi a neskonalé množstvá zápasov o to, aby sme, aby sa v ústavách demokratických štátov objavilo právo voliť a právo byť volený. Právo, ktoré je, v našej ústave ho poznáme pod takým zadefinovaním, že má byť všeobecné, má sa vykonať tajnou voľbou, a tuná nerobíme dobre, pretože od 31. októbra 2017 definujeme možné úradnícke spravovanie našich samospráv a z môjho pohľadu sa nemusí jednať alebo ani sa nejedná len o pána poslanca Rašiho, ale kľudne tu môže nastať aj problém s naším podpredsedom Národnej rady, ktorý primátoruje v Martine a keď sa tak, ako niekedy svojho času sľúbil kvôli podpredsedníckej funkcii v parlamente, po 31. októbri vzdá v Martine primátorovania, tak je to úplne rovnaká situácia, ako chcú kvôli župným voľbám zabezpečiť pre pána poslanca Rašiho.
Prezident hovorí o tom, že máme si, máme si ctiť aktívne a pasívne volebné právo, máme si ctiť ústavu a upozorňujem, že tu hrozí reálne podanie na Ústavný súd k preskúmaniu tohto momentu a myslím si, že tridsať poslancov v tomto pléne, ktorí majú na mysli, aby sme neprijímali normy, ktoré sú v rozpore s ústavou, sa jednoducho veľmi rýchlo nájde a budeme nútení vami, ak neakceptujete pripomienky prezidenta, požiadať o výklad Ústavný súd.
Myslím si, že okrem v rozpore s ústavou, chcem ešte povedať jednu vec, čo sa v argumentácii pána prezidenta nevyskytlo, a to je to, že okrem všeobecného volebného práva by sme mali dbať na to, aby každý jeden zákon nemal takpovediac ad hoc účinok alebo účinok vzťahujúci sa len na nejakú určitú situáciu určitého človeka a aby sme prijímali normy so všeobecnou platnosťou. Podľa mňa nie je pre Slovenskú republiku dobré, ak v prechodných ustanoveniach tejto nedobrej novely a tohto nedobrého zásahu do výkonu volebného práva pre samosprávy sa tak troška z môjho pohľadu upustilo od toho pravidla všeobecnosti a vládna koalícia si rieši konkrétnu situáciu, možno konkrétnych ľudí zmenou zákona a tvári sa, že prijíma nejakú všeobecnú normu.
Preto sa aj na našom klube zhodujeme s argumentáciou pána prezidenta a dúfam, že vyhovieme aspoň v tomto bode, i keď nesúhlasíme vôbec s celou normou, ktorá bola prijatá, ale aspoň táto malá oprava by mohla presvedčiť kolegyne a kolegov, že vydávať sa po ceste protiústavnosti, aby sme vyhoveli zopár politickým záujmom alebo jednoduchým politickým záujmom ľahko odhaliteľným, ktoré sa vzťahujú na možné konkrétne osoby, takým spôsobom, že prezidentskú pripomienku prijmeme.
Myslím si, že je veľmi dôležité a deje sa nám tu v pléne Národnej rady často, aby sme naozaj na všeobecnú platnosť nami ako všeobecných zákonodarcov, ktorú na nás kladú voliči a vôbec náš parlamentný ústavný systém, rešpektovali do dôsledkov a dúfam, že, neviem, niekto to už spomenul, volá sa to "zísť z kratšej cesty dolu", aby sme v tomto bode prechodných ustanovení zišli z kratšej cesty dolu a zahlasovali za pripomienky pána prezidenta.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.6.2017 13:19 - 13:19 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže nemám inú možnosť, využijem túto. Navrhujem, aby v otázkach vedenia schôdze, ak bolo zvolané poslanecké grémium, bola vypracovaná zápisnica z poslaneckého grémia, ak sa to dotýka týchto esenciálnych otázok, pretože mám za to, že na poslaneckom grémiu sme sa dohodli ohľadom vyradenia, resp. zaradenia bodov inak, ako bolo interpretované a priamo na poslaneckom grémiu sme upozorňovali na to, že predpokladáme, že poslanci, ktorí sa týmto veciam venujú, budú trvať na ich zaradení do schôdze. Čiže dostávajú informácie relevantné, keďže som sa toho zúčastnil. Napriek tomu si myslia, že správy mali byť zaradené riadne do tejto schôdze. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.6.2017 13:05 - 13:06 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Navrhujem zaradiť ako 67. bod 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky Správu o činnosti RTVS za roky 2012 až 2017, ktoré prednesie plénu generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Ostatné body sa v poradí následne prečíslujú. K bodu 67 by sme sa správali ako k bodom 65 a 66, čím upozorňujem, že sme už po vykonaní voľby.
Odôvodňujem to tým, že v tradícii generálnych riaditeľov naposledy generálna riaditeľka pani Zemková mala možnosť vystúpiť v pléne parlamentu. Asi o debate o médiách verejnej služby by médium verejnej služby mohol reprezentovať aj v pléne parlamentu pán generálny riaditeľ Mika.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.5.2017 22:24 - 22:37 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán poslanec Nemky, áno, desať minút, keďže sme takmer o pol jedenástej, tuná za svoju sedemročnú poslaneckú činnosť v tomto pléne som zažil nočné rokovania, ale väčšinou to boli mimoriadne schôdze a z môjho pohľadu predkladanie správ je veľmi dôležité dnes. Mal som aj zopár poznámok mimo toho, že teraz poviem jednu vetu, že už len z úcty k zostavovateľom správy, ktorá má 335 strán a zaoberá sa naším mediálnym prostredím, hlavne viem, že ten rámec je, legislatívny rámec sa skladá zhruba z 20 noriem, ktoré dimenzujú naše vysielanie rádií a televízií najmä a aj internetových služieb, ktoré pod týmito slúžia, je asi vhodné z pléna parlamentu zopár poznámok.
Po prvé, chcem sa poďakovať za správu, ktorá hovorí ešte o činnosti vášho predchodcu za rok 2016 pána profesora Mistríka, alebo tak keď rada ešte fungovala pod jeho vedením. Zároveň správa neobsahuje iba pohľad na rok 2016, ale obsahuje aj úlohy pre rok 2017. Vždy, a začína to byť už takým evergreenom, pred predkladaní správy hovoríme o tom, že Rade pre vysielanie a retransmisiu rastú úlohy a rozpočet sa nemení. Dostal som informáciu z ostatného obdobia, že rada bude meniť sídlo a dostane sa pravdepodobne bližšie k Národnej rade a bude kdesi sídliť na Palisádach. Možnože sa v pléne parlamentu, ako aj vo výbore pre médiá a kultúru nájdu zástancovia toho, že jediný regulátor audiovizuálneho a audioprostredia by si zaslúžil vyšší rozpočet, ako súčasne zhruba 1,1 mil. eur dostáva, alebo teda míňa. Uvediem dôvody.
Myslím si, že hlavným dôvodom je, že náš regulátor sa de facto zo svojej takpovediac ex offo činnosti venuje hlavne celoplošným médiám. My máme ale čím ďalej viacej rozvíjajúce sa regionálne, nadregionálne a lokálne médiá, či už budeme hovoriť o televíziách, alebo teda audiovizuálnej zložke, alebo rozhlasovej. Dokonca niektoré teda vedú a regulátor vo svojej pôsobnosti sa díva, alebo teda mohol by posudzovať aj ich internetové a webové sídla. Pri celoplošných médiách to robí, pri lokálnych médiách to robí iba na základe podnetu.
Ak si pozrieme štruktúru správy, napríklad, a teraz neberte to ako dehonestujúcu vec, ale z lokálnych médií je v správe uvedené iba zmena názvu Televízie Hnúšťa na Televíziu Kechnec, ak si to dobre pamätám, a to sa mi zdá z úvodu správy, a aj keď pôjdeme potom do hĺbky, trošíčka málo, pretože regionálne médiá začínajú naberať na váhe a zopár diskusií a zopár z môjho pohľadu veľmi podstatných tém, ktoré sa otvárajú, je, že toto je budúcnosť médií.
Zároveň chcem uviesť, že naše lokálne médiá, ja som ich nazval svojho času ako hlasné trúby samospráv, majú svoj historický vývoj, majú svoju úlohu v spoločnosti a ja na ne nahliadam ako na médiá verejnej služby, pretože sú v mnohom financované z verejných zdrojov a nemali by skĺzavať na to, aby robili propagandu akémukoľvek zvolenému primátorovi, akémukoľvek zvolenému starostovi, ak ideme na menšie, pretože vtedy fungujú de facto ako keby samosprávne médiá na vyrábanie propagandy súčasnej vládnej moci, ktorá ale nemá politické zafarbenie. Nemôžme hovoriť o koaličných alebo opozičných, pretože sú to rôzni, rôzni primátori z rôznych strán politického spektra a podobne.
Prečo o tom hovorím pri správe? Keďže chcem skrátiť čas, považujem to za jeden z hajlajtov. Mali by sme mať pri regulátorovi také rozpočtové pravidlá, aby bolo možné nakúpiť technické vybavenie a monitorovať vysielanie lokálnych a regionálnych rádií a televízií aj ex offo, nielen na základe podnetov, kde aj súčasné legislatívne nastavenie je tak troška podľa mňa veľmi vágne z hľadiska toho, čo regulátor môže voči nim urobiť, pretože nebudem teraz spomínať, ako sa tomu dá vyhnúť, ale prevádzkovatelia týchto televízií poznajú mechanizmy, ako sa kontrole vysielania dá vyhnúť. Je to dôležité hlavne preto, že zákon č. 308 predpokladá vyváženosť a objektivitu. Ak neexistuje moment reálneho nahrávania v reálnom čase a to technické vybavenie absentuje, tým pádom nemôže byť vykonaná kontrola v reálnom čase a spoliehame sa len na nejakých aktívnych občanov, možno NGO-čky, ktoré sa môžu tejto téme venovať, a ak podnet nepríde, tak de facto regulátor v tomto ani nijak nemôže konať.
Preto opakovane lobujem za to, že rozpočtové prostriedky, ktoré by boli venované regulátorovi na to, aby zmluvy v rámci kapitálových výdavkov sa stali kapitálové výdavky na nasledujúce obdobie, možno pre rok 2018, na to, aby mohla byť zakúpená technika na takto dôležitú úlohu, je podľa mňa jeden z mála účelne vynaložených finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť zvýšené.
To, že sa rozpočet regulátora de facto musí spoliehať aj na množstvo vybraných pokút, je už evergreen, ktorý spomíname aj pri inom fungovaní štátnych alebo verejnoprávnych inštitúcií. To znamená, že rozpočet nášho regulátora sa musí spoliehať na to, že naši celoplošní vysielatelia alebo aj lokálni a regionálni budú porušovať zákon a tým pádom musí do bazálneho rozpočtu regulátor rátať s tým, že ak príde k porušeniu, bude udelená pokuta a môžu to potom použiť v rozpočtových prostriedkoch. Toto si ja myslím, že je chorý stav a mal by sa zmeniť.
Chcem povedať ešte asi dve veci možno ako výzvu alebo zoberte to možno ako nejaké bona fide odporúčanie. Momentálne sa v rámci mediálneho priestoru v audiovizuálnych službách otvoril taký boj medzi vysielaním českých staníc, do akej miery môžu byť operátormi retransmisnými operáciami šírení a podobne. Tá otázka z môjho pohľadu je to dobre otvorená téma, na druhej strane si myslím, že naši diváci budú veľmi citlivo vnímať vypnutie niektorých programov, na ktoré boli takpovediac zvyknutí a tým pádom by som bol veľmi rád, keby možno na debate medzi naším regulátorom, a teda v tomto prípade s českým, keďže je tam veľmi blízkosť jazyka a podobne, nastal nejaký posun, ktorý by viedol k dohode. Rozumiem aj postoju našich vysielateľov z licencie, že oni musia platiť tvrdé práva na to, aby šírili content, ktorý si z hľadiska autorských práv kúpia pre slovenský trh. Zároveň rozumiem, že tie dcérske stanice, ktoré ho sem šíria, ho teda pre územie Slovenska nemajú, ale nejaké kompromisné riešenie vzhľadom na toto by mohlo nastať, ak sa teda budeme baviť o staniciach, ktoré trvalo tvoria výbavu našich aj základných programov, ak budeme hovoriť o ČT1, ČT2 a podobne, kde zase slovenský divák bude vnímať ich vypnutie alebo stiahnutie z kábloviek ,a základných programov ako určitý diskomfort, tak takto nazvem. Čiže ak sa vám podarí vyvolať tú debatu hlavne s českým regulátorom, pretože niektorí operátori k tomu už pristúpili, a myslím si, že v úlohách pre rok 2017 ako owners broker alebo ten nejaký koordinátor tejto činnosti by mohli ste do toho možno aj proaktívne vstúpiť.
Posledná poznámka vo výťahu z vášho úvodného slova. Viem, že regulátora ľudia hlavne vnímajú cez sťažnosti. Tá štatistika sťažností vybavenia a získania finančných prostriedkov, možnosti nápravy je v 335-stranovej správe dostatočne popísaná. Myslím si, že regulátor by mohol vstúpiť, a myslím si, že na to asi nebude ani treba viac finančných prostriedkov do, nazvem to také, že edukačnej kampane. Hrozí v spoločnosti tým, že je tu obrovský nástup vysielateľov a teraz mám na mysli sociálne siete, kedy sa mení paradigma masmediálneho sveta, že de facto každý jeden z nás sa môže stať vysielateľom a každý jeden z nás prijímateľom contentu. Sme v dobe vojny hoaxov, tak som si ju nazval, alebo teda aj vojny lží, a preto viem, že nemáte vy v internetovom svete, a je to tak asi aj dobré, veľa kompetencií, ale myslím, že do určitých okamihov formovania mediálneho priestoru, či už to je mladý divák, či už to je cieľovo zamerané na niektoré cieľové skupiny, asi ako regulátor väčšie oprávnenie ako bežný člen výboru alebo poslaneckej snemovne. Preto neviem, akým spôsobom zatiaľ, možno jeden z tých, z tých lastovičiek, zažil som vašu hovorkyňu na akademickej pôde, kedy informovala o základných nastaveniach a procesoch, čiže možnože aj tadeto je cesta, aby vzdelávajúci sa budúci masmediálni a marketingoví pracovníci boli aj priamo v kontakte s reálnou praxou a vykonávateľom toho, akým spôsobom sa mediálne prostredie chce, môže a dokáže formovať, a sú aj iné fóra, kde by som možno za účasti členov rady privítal to, aby tá debata sa nediala len tak podprahovo mimo tej odborníckej, alebo debaty odborníkov, ale akýkoľvek laik sa bude stavať k formovaniu mediálneho prostredia, tak niekedy naberie vyššiu váhu v tej spoločnosti, ak naozaj nejaký odborník, ktorý sa tomu venuje, navyše dostal mandát od tohoto pléna, aby formoval. (Reakcia z pléna.)
Vieš čo, to je urážlivé, toto ma troška vytáča, dobre? Ako si fakt vtipný, ale zatiaľ sa nesmejem. Okej?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak sa teší, že tlieska.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
No.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Čiže ja som nezaviedol to, aby sme tu sedeli o pol jedenástej, ak by mal kolega nebol prerušil, tak to dokončíme asi v zmierlivej debate.
Chcel by som teda tieto tri zásadné veci. Na výbore sme si povedali toho viacej a myslím, že pri predkladaní správy v roku 2017 chcem veriť, že aspoň jeden z tých okruhov sa pohne dopredu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2017 18:36 - 18:38 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom. Pán Budaj, presne, popis oligarchizácie médií alebo svojho času citácia penťáckeho šéfa, ktorý hovorí o nákupe médií ako o atómovom balíku. To, že vieme, aké oligarchické štruktúry vlastnia rôzne printové médiá, televízie, rozhlasy, ktorí obchádzajú zákon č. 308 tým, že sa vedia dobre na cyperských firmách zahrabať do akcionárskych štruktúr a ani celkom verejnosť nevie, kto aké médium vlastní, ale tá informovaná odborná verejnosť dobre vie, je presné médium verejnej služby a môže byť hrádzou nielen proti hoaxovej vojne lží, ale aj proti týmto oligarchom. Zároveň však musí splniť ten základný predpoklad, že chuť oligarchov po tom, aby ovládli verejný, spoločenský aj politický priestor, musia samotní zodpovední politici trvať na tom, aby médium verejnej služby neovládli oni sami. Lebo tým momentom to je ruka v ruke, spojené nádoby, priama úmera, ide dôvera v takýto typ inštitúcie ovládnutý straníckymi centrálami dolu a z drahého mechanizmu – 100, 101-miliónového mechanizmu – sa stáva mechanizmus, v ktorý by nikto neveril. Preto zdvihnutý prst, že vzdajme sa politickej ambície ovládať médiá verejnej služby a to v záujme, v najvyššom možnom verejnom záujme, aby nám tu ekonomické štruktúry tohto štátu nediktovali, čo si myslieť, na čo pozerať, kam chodiť, čo je vkusné, čo je nevkusné a de facto týmto pôsobiť v štruktúrach štátu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.5.2017 18:21 - 18:31 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Rozhodol som sa prihlásiť ústne, aby mohla byť aj nejaká možnosť reakcie, a sľubujem, že sa neprihlásim do záverečného slova a budem sa snažiť zhrnúť debatu v tomto ústnom prihlásení.
Myslím si, že médiá verejnej služby si ad jedna alebo úplne na prvom mieste zaslúžia verejnú debatu a debatu aj tohoto pléna. Nemala by to byť iba rozprava v miestnosti kultúrneho a mediálneho výboru, ale mali by sme sa dostať s touto debatou do odbornej aj laickej verejnosti. Totižto, ako spomínal pán poslanec Budaj, história platenia koncesionárskych poplatkov, pôvodne to bola veľká česť, že niekto získa koncesiu držať vôbec doma rozhlasovú stanicu a de facto aj vo vojnovom období to naozaj bola zbraň, pretože to bolo tak napoly vysielačka, a teda štát chcel mať pod kontrolou, kto tento typ elektronického zariadenia drží; sa dostala až do 21. storočia a u nás do parametrov platby úhrad za služby verejnosti, kedy veľa ľudí sa jednoducho tejto platby ako nespravodlivej platby sa jej bráni.
U nás náš historický vývoj hovorí aj o tom, že u nás sa médiá verejnej služby nedefinovali tak ako v západnej Európe a to, že sa definovali proti štátnym médiám. Ak si spomenieme na vývoj médií na západe, BBC, ORF, podobne, tak zrovna médiá verejnej služby sa definovali proti médiám ako hlasným trúbam vlád a vládnych garnitúr a definovali sa proti štátnym médiám. Náš vývoj, po tom, ako sme tu mali jedno štátne médium a veľmi rýchlo sme to preklopili na duálny systém, sa naše médiá verejnej služby de facto v minimálne 20-ročnom horizonte definujú proti médiám.
Voláme ich komerčným alebo teda ak povieme zo zákonného nastavenia proti médiám vysielateľov z licencie. Tým pádom máme troška, trošička iný, inú porovnávaciu bázu a nemôžme celkom hľadať paralely, ale máme svoju štruktúru médií a myslím si, že obhajcovia médií verejnej služby, ktorí nechcú to, aby sa médiá verejnej služby podobali na jednej strane komerčným médiám a na druhej strane, aby sa nestali hlasnými trúbami vládnych garnitúr, je dobré, že sa debata ustabilnila na tom, že médium verejnej služby u nás negeneruje trh. Dostali sme; dlh, pardon. Dostali sme sa do parametru, kedy sa rozprávame o programovom nastavení, kedy politické kritiky nezaznievajú z toho pohľadu, že keďže to generuje dlh, zrušme to, sprivatizujme to, skôr počúvame o tom, že chcú médium verejnej služby zoštátniť, resp. nejakým iným personálnym, finančným alebo iným tlakom ovládnuť. Znamená to, že nápad so spojením média verejnej služby bol dobrý. Ustáli sme rozpočet. A debata by mala pokračovať v tom, neprodukujeme dlh, a debata by mala pokračovať v tom, ako kvalitne a akým kvalitným programom, ktorý bude nezávislý od politického vplyvu, budeme médiá verejnej služby napĺňať.
Nezávislosť totižto spravila zázračné veci. Nie bulvárny obsah, ale kvalita produktov, ktoré produkujú médiá verejnej služby, pritiahla divákov, isté segmenty, a zároveň médium verejnej služby RTVS sa stalo druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou v dobe krízy inštitúcií, v dobe, kedy už nikto neverí ničomu. Zrovna RTVS pod súčasným vedením z hľadiska prieskumov sa dostala do 24-percentnej dôveryhodnosti a myslím si, že toto je síce mať obrovské výhrady k formovaniu možno nejakých programových služieb a nebudem teraz úzkoprsý k formovaniu toho, akým spôsobom sa deje spravodajstvo a podobne, je neodškriepiteľným faktom, že médium verejnej služby pod súčasným vedením zaznamenalo v mnohých oblastiach pokrok. To, že ako politici budeme mať svoje výhrady, kto z akej strany sa kde akým spôsobom objaví. To, že premiér Fico bude rozprávať o tom, že je to médium opozičné. Náš predseda by sa vedel vyjadriť k tomu, akým spôsobom je opozičné. Totižto médium verejnej služby nikdy nesprostredkovalo debatu parlamentných lídrov alebo lídrov parlamentných strán medzi sebou. Môžme hovoriť, aby sa napríklad Igor Matovič za 7-ročné obdobie vyskytol v debate s premiérom tejto krajiny ako tretieho najsilnejšieho subjektu tohoto pléna. Ani raz. Jediný jedenkrát v Ufe cez predvolebnú debatu, ale predsa len, ak máme rešpektovať parlamentnú demokraciu, ak máme rešpektovať to, že nie sme tu za seba, ale reprezentujeme voličov, tak médium verejnej služby má tento typ debaty sprostredkovať pre každého opozičného lídra a nemá čo politik diktovať dramaturgickým zámerom spravodajstva alebo publicistiky, kto sa kedy objaví a kto je vhodný kandidát.
Toto je z tej strany kritiky, pretože potom politická debata sa deje úplne niekde inde. Deje sa na sociálnych sieťach, kde neexistuje reálny arbiter toho, či tá debata prebieha korektne, či sa nedeje pod dojmom vojny lží, hoaxov a debility spoločnosti, ktorú prináša aj to, že médium verejnej služby napríklad v publicistickej a spravodajskej oblasti zlyháva. Kritizujme, ale oprostime sa naveky od toho, aby politik vysúval svoje mocenské prsty do médií verejnej služby, pretože to prináša to, že začne dôveryhodnosť inštitúcie klesať a že začne klesať aj sledovanosť. Máme posledné dišputy na politické témy, politicko-spoločenské témy a práve prezentované médiami verejnej služby. Komerčný sektor na to rezignoval okrem jednej spravodajskej televízie, ktorej sa nechcem teraz venovať.
Čiže navrhujeme financovanie, ktoré by vedelo obstáť v tom boji o nezávislosť, a v čo najmenšej možnej miere politického vplyvu navrhujeme, aby sme vedeli predpokladať, akým spôsobom budú médiá verejnej služby fungovať a aby pán Mika, Rezník, Dírer, Velický, Majer, Flašík, Ruttkay, Ťapáková alebo Abrahám vedeli, do čoho idú. Aby vedeli, s akými rozpočtovými prostriedkami môžu počítať ako budúca generálna riaditeľka alebo budúci generálny riaditeľ média verejnej služby. Toto by malo byť pre nás základnou motiváciou v dobe, kedy vieme, že cca o mesiac bude toto plénum rozhodovať o tom, kto sa tým generálnym riaditeľom stane, kto bude viesť manažment a za aké peniaze, toto plénum aké peniaze im zabezpečí. Pretože nikde inde to neni.
To, že by sme mohli otvoriť aj debatu o tom, že či toto plénum má voliť generálneho riaditeľa, to sú neoddiskutovateľné veci. Keď to niekde spomeniete na zahraničnom fóre, že parlament volí generálneho riaditeľa televízie a stále sme tu a neposunuli sme sa ani o pol kroka k tomu, aby ho volili napríklad zamestnanci alebo rady, ktoré sú generované z odborníkov na televízne alebo rozhlasové vysielanie, tam sme sa ešte nedostali a sme smiešni. Možno si pamätáte protesty v Poľsku, keď to napadlo súčasnú vládnu väčšinu v Poľsku, tak to boli tie 200-miliónové; 250-tisícové protesty vo Varšave, lebo ich napadlo, že zmenia voľbu a posunú to zo zamestnaneckých rád a rád do parlamentu, a nakoniec si to rozmysleli pod tlakom verejnosti. Čiže to, čo my považujeme za normálne, že toto plénum volí generálneho riaditeľa televízie a rozhlasu, je v Poľsku dávno vyriešené a bránia sa ľudia tomu, aby tento mechanizmus zaviedli.
Chcel by som povedať, a teda upozorním na správu z roku 2016, hlavne na stranu 134, kde sú pomenované riziká financovania. Chcem iba upozorniť toto plénum, že z hľadiska súdnych sporov, ktoré televízii hrozia, je to 14 mil. eur. Kostlivec, nášľapná mína, ktorú bude musieť nové vedenie riešiť a nie je pokrytá ani v koncesionárskych poplatkoch a nie je pokrytá ani v zmluve so štátom, a zároveň na možné riziká, ktoré pomenováva súčasné vedenie pre to budúce, a to sú nasledujúce strany v tejto správe. Keďže som sľúbil, že nebudem ďalej, tak túto debatu si asi absolvujeme pri voľbe generálneho riaditeľa, ktorá bude 22. júna v tomto pléne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2017 18:18 - 18:20 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ja by som chcel vyzdvihnúť ten moment, kedy ste spomínali rozšírenie toho projektu Hodnota za peniaze, a musím sa priznať, že mi to pred vaším vystúpením nie veľmi napadlo, ale myslím si, že 100, 101-miliónový projekt v médií verejnej služby rozhlasu a televízie by analytické zložky, ktoré sa zaujímajú o Hodnotu za peniaze, mohli takpovediac zobrať za krídla, pretože ak sa dokážu orientovať a vymotať alebo rozmotať mnohé klbká, ktoré súvisia s veľkými miliardovými infraštruktúrnymi stavbami, tak do debaty quo vadis, verejnoprávnosť, alebo kam kráčaš, verejnoprávnosť, do debaty financovania médií verejnej služby, kde sme za posledných šesť-sedem rokov tak troška oprostený od toho, že generujú jednoznačne stále dlh, ale skôr sa už bavíme o tom, že zlepšíme financovanie, naozaj to odpolitizujme, naozaj sa rozprávajme o najkvalitnejšom z možných programových skladieb, ktoré vieme ponúknuť, a nielen dokola o tom, že po bačovaní Hrehu a Nižňanského tu máme taký veľký dlh, že kuvičie hlasy o tom, aby sme médiá verejnej služby jednoducho sprivatizovali, aspoň na túto dobu ustali. To znamená, že veľmi dobrý nápad a možno zodpovedných ľudí, ktorí sa venujú projektu Hodnota za peniaze, by bolo dobré upriamiť ich fokus, ich záujem na to, aby sa práve rozpočtovými parametrami RTVS zaoberali do hĺbky, je tým dobrým, dobrou poznámkou a mohli by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis