Videokanál poslanca

Ja mám pocit, že štandardná politická prevádzka pri účinkovaní MOST-u - HÍD v koalícii začína nadobúdať také trhliny, že už sa v tom ťažko vyznám. Rozumiem, že ten, ktorý podpísal zmluvu so Sputnikom, je proste pán Rezník, ktorý pri vyplavení sa hnedého moru z ulíc, ako hovorí premiér, môže stať generálnym riaditeľom. Čiže MOST - HÍD, byť súčasťou koalície, ide do voľby aj s tým rizikom, že 49 poslancov SMER-u a 15 poslancov SNS vie zvoliť pána Rezníka spolu s fašistickou stranou, a vy ako koaličná strana vyzeráte ako keby bezmocní v tomto boji.
Druhá vec, zachytil som mediálne vyjadrenia ohľadom pána Ruttkaya, to je vraj ten druhý kandidát okrem pani Ťapákovej, ktorú váš klub podporuje, tak ten, kto mal dobrý PowerPoint, bol pán Ruttkay. Čiže nie je to ten kandidát, ktorého viete podporiť, a budete teda vy osobne voliť pani Ťapákovu, alebo ako rozkódovať politické a rozhodovacie signály MOST-u - HÍD?
Ja mám preto jeden návrh. Vediac o tom, že pred schôdzou 15 poslancov navrhlo utajiť voľbu. Neexistuje lepší predpoklad na to a ja sa nebojím za svoj názor, aby sme túto voľbu uskutočnili verejne a presne si zodpovedali svoje a obhájili svoje mandáty pred verejnosťou, ako sme volili generálneho riaditeľa RTVS na päťročné obdobie, pretože myslím si, že sme poslanci volení občanmi a občania majú právo vedieť, akým spôsobom za nich rozhodujeme v Národnej rade pri voľbe generálneho riaditeľa.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky a dúfam, že je jasné, že témy, ktoré ste vyzdvihli, a to je zabezpečenie, jasné. A podľa mňa by bolo úplne že minimálne slušné pre kandidátov, žeby vedeli dopredu, akým spôsobom bude médium verejnej služby financované. To, musím konštatovať, že v tejto dobe nevedia. Ak by bol odchádzajúci generálny riaditeľ dohodol zmluvu so štátom a jej presné parametre, bola by podpísaná a schválená, môžeme hovoriť, síce kritizujúc tento nástroj, o tom, že vchádzajú a vstupujú do prostredia, ktoré je aspoň čiastočne preddefinované. Toto teraz nemáme, a preto hovorím, že prvé kroky akéhokoľvek generálneho riaditeľa alebo riaditeľky budú musieť smerovať na vysoko politický orgán, volá sa to ministerstvo kultúry, a tam dohodnúť podmienky financovania.
Upozorňujem, že zákonné nastavenie je také, že ak riaditeľ nedodrží rozpočtové parametre, je rovno odvolateľný z funkcie, to znamená, visí nad ním Damoklov meč toho, akým spôsobom sa štát postaví k dofinancovaniu, a tu je tá základná debata, ktorú hovoríme, a kde tak troška politici klamú verejnosť, keď hovoria, že ak je médium financované z verejných zdrojov alebo zo štátneho rozpočtu, stáva sa štátnou televíziou. Nie je tomu tak, pretože tretina rozpočtu aj súčasného financovania, tretina rozpočtu RTVS je zo štátneho rozpočtu. My kritizujeme spôsob, my kritizujeme diabolskú zmluvu so štátom, a preto by bolo dobré sa - a poctivé - sa zamerať na to, že financujme médium verejnej služby predvídateľne, jasne a dostatočne, bez politického mandátu, bez možnosti politického zasahovania do financovania.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť z môjho pohľadu k dôležitej téme voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, telerozhlasu, RTVS.
Na začiatku jedna poznámka. Myslím si, že táto téma už zažila svoje zlaté časy a je veľmi dobre, že sa v roku 2010 podarilo presadiť do zákona to, aby sme pri tejto voľbe urobili verejné vypočutie, pretože musím so smútkom konštatovať, že záujem pléna o túto tému je absolútne minimálny, hľadiac do pléna, vidím tu sedem-osem poslancov a myslím si, že dôležitosť tejto témy, ako aj úlohu výboru pre médiá a kultúru, ktorá, ktorý zabezpečuje celý proces voľby, vypočutia, ako aj iniciáciu tohoto procesu, by mal mať ten základný predpoklad, že po zbehnutí verejného vypočutia a oboznámenia sa s kandidátmi budeme môcť vo väčšom rozsahu oboznámiť aj kolegov poslancov.
Práve preto bolo veľmi dôležité, že sme chceli zabezpečiť to, aby nešlo o kuloárne politické dohody, ale aby šlo o súťaž projektov. Ja som sa rozhodol pár slovami naznačiť plénu, akým spôsobom sa kandidáti postavili k výzve, tí ôsmi, ktorí prešli, asi nie je potrebné opakovať slová predsedu mediálneho, kultúrneho a mediálneho výboru. Voľby sa nakoniec zúčastňuje osem projektov, osem kandidátov, ktorí majú za cieľ plniť misiu verejnoprávnosti a napĺňať obsahom a svojou riadiacou činnosťou to, čo by médium verejnej služby malo znamenať od 1. 8. 2017 na ďalších päť rokov.
Ak si spomenieme, aké debaty sa viedli aj v tomto pléne pri Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii, po spojení o RTVS, tak posledný mandát alebo posledný a teraz končiaci mandát generálneho riaditeľa Miku mal jeden dôležitý predpoklad. Toto plénum rozhodovalo o tom, aby generálny riaditeľ, ktorý bol, bude zvolený, udržal a dodržal hlavne rozpočtové pravidlá RTVS, hlavne to, aby médium verejnej služby netvorilo kumulovanú stratu, a hlavne to, aby po udržaní rozpočtových pravidiel sme sa mohli dostať k debate o možných víziách, zlepšení, o programe, o tom, aby sa z média verejnej služby, ktoré patrí v prvom rade občanom, ktorí si ho platia cez úhradu za služby verejnosti, aby toto médium sa mohlo v spoločnosti stať nastavovateľom procesov, dôležitým a váženým inštitútom alebo dôležitou a váženou inštitúciou v mediálnom prostredí, aby bolo v mediálnom prostredí a v spoločnosti trendsetterom, nie trend followerom. Toto sa odchádzajúcemu generálnemu riaditeľovi naplniť podarilo. Ak si pozrieme bianuálne, alebo teda dvakrát do roka správy RTVS, musíme konštatovať, že udržateľnosť financií RTVS zabezpečila ten hlavný predpoklad, ktorý sme mu všetci kládli na srdce, keď sme ho posledne, keď sme ho v roku 2012 volili, a to, aby nevytvoril stratu, a v roku 2012, ’13, ’14, ’15, ’16 - a vyzerá to aj ’17 - je z hľadiska tvorby dlhu nula. Toto bolo veľmi dôležité a preto, tak ako hovoril aj na výbore, rozdelil svoj mandát na prvé tri roky tzv. krízového manažmentu a dva roky tzv. rozvojového manažmentu.
Snažil som sa v úvode tejto schôdze a rovnako aj na výbore presadiť to, aby odpočet za prácu predniesol plénu možno aj po voľbe, aby sme neboli obvinení z toho, že ovplyvňujeme priamo voľbu, samotný generálny riaditeľ, možno k tomu pristúpi vládna koalícia sama, ak to malo, ak ten môj návrh mal chybu, jedinú tú, že to predložil opozičný poslanec, myslím si, že z hľadiska debaty o dôležitosti tejto inštitúcie, verejnoprávneho média by odpočet za päť rokov bol veľmi dôležitou informáciou aj pre ľudí, ktorí už v tom čase, aj keď to bude po voľbe, zvolili nového alebo aj staronového, uvidíme, ako voľba dopadne, generálneho riaditeľa.
Takže základný predpoklad na to, aby sme sa mohli rozprávať o médiu verejnej služby a o jeho ekonomickom zdraví, a teda udržateľnosti verejných, udržateľnosti financií, ktoré dostáva, a netvorenie dlhu, bol naplnený. Krízový manažment prvého, prvého trojročia funkčného obdobia generálneho riaditeľa Miku bol naplnený a za ďalšie dva roky môžme evidovať množstvo rozvojových projektov a myslím si, že v spolupráci aj s výborom, v spolupráci s Radou RTVS, v spolupráci s plénom parlamentu sa médium verejnej služby z hľadiska ekonomických čísel dostalo do zdravého svetla.
Zároveň si myslím, že - a to chcem zdôrazniť -, že debata o médiu verejnej služby by mala ísť z hľadiska politického sveta po troch základných bodoch. Mali by sme sa opýtať, či médiu verejnej služby vyhovuje súčasné legislatívne prostredie, pretože to je to, čo politici vedia ovplyvniť. Čiže či máme dostatočný, dobrý a dobu kopírujúci zákon o RTVS a iné mediálne zákony, či existujú rozvojové predpoklady vo financovaní média verejnej služby a či vieme zabezpečiť podmienky nezasahovania do objektivity a nezávislosti média takým spôsobom, že politici zrovna od tejto témy - objektivita a nezávislosť publicistiky a spravodajstva - dáva, dávajú ruky preč. Musím konštatovať, že som veľmi smutný z toho, že málo, veľmi málo sa rozprávame o tom, akým spôsobom vystužiť a vylepšiť legislatívne prostredie, akým spôsobom zabezpečiť to, aby napríklad médium verejnej služby malo vo svojich povinnostiach si všimnúť svet nových informačných technológií, aby sme mu do podmienok, ktoré má plniť médium verejnej služby, zaradili do zákona aj to, že musí vytvárať aj také služby, ktoré sú dôležité pre vekovú kategóriu 12, ako sa to merá, až 25 alebo aj deti, aby zo zákona bolo jasné, že doba sa pohla a že webová stránka, lebo nemôžem ho nazvať ani portál, média verejnej služby, je na túto dobu nedostatočná.
Ďalších, ďalšia paľba zmien legislatívnych, ktoré by médiu verejnej služby pomohla, nie je asi predpokladom tejto debaty, ale určite by sme sa mohli baviť o tom, akým spôsobom kreovať radu, a či súčasný spôsob je ten najšťastnejší, ktorý sa deje iba vo výbore, tam ešte nie je verejné vypočutie a ďalšie a ďalšie problémy, ktoré vždy ad hoc prináša doba.
Jeden z takých posledných, ktoré si pamätám, a mediálna debata prebehla, ale nenasledovala tá legislatívna bodka za tým, je napríklad to, akým spôsobom sa mohlo médium verejnej služby zúčastniť propagácie názorových skupín pri referendách. To napríklad nie je doriešené podnes deň, pretože niekto, nejaká názorová skupina referenda iniciuje a tá je jasná, ale niekto môže byť proti, niekto môže mať iný názor a je veľmi ťažké vyhľadávať spoločnosti, ak neexistuje presne a jasne zadefinované pravidlo, ktoré sa čaká od tohoto pléna, akým spôsobom zobrazovať názorové skupiny, aby sme mohli hovoriť o objektivite a vyváženosti. Práve preto si teraz dovolím prejsť k jednotlivým 8 projektom.
Projekty som si rozdelil pracovne do 3 skupín a boli to projekty, ktoré boli tak troška vizionárske, boli to projekty, ktoré viac sedeli na zemi a boli to aj projekty, ktoré odporovali napríklad v programovom vyhlásení vlády, a myslím si, že hovorili skôr o udržaní status quo, a nie o tom, aby médium verejnej služby mohlo zaznamenávať rozvoj. Projekt pána Ruttkaya, projekt pána Miku, projekt pána Dírera som si označil ako tie, ktoré sú na tepe doby, ktoré majú ambíciu plniť misiu verejnoprávnosti, ktoré hovoria o tom, že médium verejnej služby v nasledujúcom päťročnom období počas mandátu, o ktorý sa uchádzajú, by vedelo médium verejnej služby posunúť do tej trendsetterskej roviny, pretože ak to porovnáme len na množstvo kontentu a obsah alebo na množstvo obsahu, množstvo kanálových služieb, programových služieb, či už televíznej časti, alebo rozhlasovej časti, zdá sa mi, že išli k vizionársky, a zdá sa, že ak by sme rozhodovali na základe parametru toho, čo chceme z média verejnej služby nasledujúce päťročné obdobie mať, kdesi tu by sme hľadali inšpiráciu.
Dva projekty, pán Flašíka a pána Rezníka považujem za vyvážené. Pán Rezník sa venoval téme hlavne technického zabezpečenia dostupnosti šírenia signálu. Veľmi dlho definoval to, akým spôsobom sa po zmene tzv. druhej digitálnej dividendy, čo sa môže stať so signálom, ktorý nateraz máme zadarmo, a je teda šírený do všetkých domácností a technické zabezpečenie toto zabezpečuje, po roku 2020 sa táto situácia môže zmeniť, a preto aj vítam, že toto spomenul a mal na mysli to, aby každá jedna domácnosť sa mohla dostať k obsahu médií verejnej služby takpovediac v rámci služby, ktorá by pri šírení mohla byť zadarmo. Zároveň definoval aj trojprogramovú službu a s tým, že pracoval v rozhlase, dá sa povedať, že ten projekt bol vyvážený.
V tých prvých troch, ktorých som spomínal, ma zaujalo hlavne to, že pán Václav Mika si dovolil alebo dokázal definovať až 5 programových služieb pre televíziu, 4 šírené v štandardnom formáte cez - budem ho volať - terestriál a dokonca 15, myslím, služieb pre rozhlas programových, čo je asi najambicióznejší moment.
Pán Ruttkay veľmi, veľmi podobne si všimol, že by mohol, mohla byť napríklad obsah, ktorý vzniká a ktorého je v prostredí, v mediálnom prostredí hlavne pre mladšiu generáciu veľké množstvo, kde videl médium verejnej služby ako jedného z možných referenčných znakov, to znamená, ak obsah, ktorý vzniká pre potreby youtuberov, pre potreby internetového sveta, by si vedel predstaviť aj kdesi na Dvojke po polnoci takým spôsobom, že by ho prenášala televízia.
Považujem to za zásadnú myšlienku, pretože v iných projektoch bolo toho menej, a zároveň je veľmi dôležité pozerať na to, že médium verejnej služby je pre všetkých občanov, a či komerčný svet, alebo médium verejnej služby tak troška zabúda na našu mladú generáciu. Ja som kládol otázky pri vypočutí aj z tohto uhla pohľadu a pýtal som sa kandidátov, či majú ambíciu zriadiť tzv. jeden detský program. Spomínali sme to viacejkrát, pretože sme republika, kde mediálny svet nerozpráva k našej mládeži po slovensky. Myslím si, že ak má byť médium verejnej služby médiom pre všetkých, aj pre mladé rodiny a pre deti, tak by malo byť obsiahnuté v projektoch a musím priznať, že aj je, a pre mňa to bolo jeden z priorít aj to, aby sme obnovili detskú tvorbu, aby sme ju naviazali na vzdelávací proces, aby sa obnovilo to, že existujú obsahy, ktoré v doobedných hodinách sú prenášané médiom verejnej služby, a vedia učitelia v triedach tieto obsahy použiť vo vyučovacom, vzdelávacom a výchovnom procese. Toto, si myslím, že je základná ambícia možno nadrezortného prístupu na to, aby sme sprostredkovali deťom a mladej generácii to, že je tu štandardná inštitúcia, ktorá na nich myslí, rozpráva na nich jazykom, ktorému rozumejú, a preto je veľmi dôležité, či v projektoch sa nachádza obnovenie detskej tvorby. To, či sa to pretaví do ďalšej programovej služby a vznikne nám detský program, je pre mňa dosť esenciálnym problémom a myslím si, že aj výzvy doby presne tu sú. To znamená, nielen využiť vo vzdelávacom procese, ale prísť, ak má televízia teda plniť tú svoju funkciu a rozhlas má plniť tú svoju funkciu nielen zábavnej, ale hlavne vzdelávacej inštitúcie, toto bolo pre mňa dôležité.
Musím konštatovať, že sú kandidáti, ktorí sa na tento moment zamerali, a to, že by mohol vzniknúť detský program, ktorý by rozšíril možnosti dabingu, ale aj pôvodnej priamotvorby, dokázal by robiť obsahy, ktoré pútavou formou oslovujú mladú generáciu, a nielen školopovinnú, ale aj tú mladú, ktorá už môže voliť, a tak trošička na ňu v spoločnosti zabúdame alebo nám odchádza do zahraničia, je veľmi dôležité, aby tak mohutná inštitúcia, ako je RTVS, sa na tento problém zamerala. Položil som tú otázku každému kandidátovi, do vlastného klubu som odkázal, kto sa s ňou vysporiadal z tohoto pohľadu najlepšie, a dúfam, že odkaz na tento typ mediálneho obsahu je dôležitý aj pre vás, a preto si myslím, že je veľmi dobré, aby sme to aj tu v pléne parlamentu vyzdvihli ako jednu z priorít. Ďalšiu prioritu, ktorú som vnímal z hľadiska programu, je, či existuje a majú kandidáti predstavu o tom, ako bude médium verejnej služby financované, a tuná si myslím, že sme ako parlament zlyhali na plnej čiare.
Totižto myslím si, že nech dopadne voľba akokoľvek, prvé kroky generálnej riaditeľky alebo generálneho riaditeľa budú musieť sledovať na ministerstvo kultúry, kde v septembri alebo do septembra tohoto roku budú musieť dohodnúť zmluvu so štátom. To, že, ktorá sa dohaduje, pre informáciu, na päť rokov. Myslím si, že ako parlament a možno aj vláda a koalícia sme mali zabezpečiť to, aby kandidáti, ktorí kandidujú na generálneho riaditeľa, vedeli vopred, do akého ekonomického prostredia idú. Myslím si, že by bolo poctivé, aby sme zabezpečenie financovania média verejnej služby vyriešili vopred, a nie následne ako podmienku pre generálneho riaditeľa, ktorý po voľbe vznikne. Jeho prvé kroky nemali smerovať na ministerstvo kultúry, kde pri dohadoch o obnovení zmluvy so štátom mám za to, že tuná je zabezpečený z môjho pohľadu diabolský vplyv na médium verejnej služby. Nevieme dopredu odhadovať, akým spôsobom toto dohadovacie konanie bude prebiehať, či zostane parameter 26 mil. eur ročne podľa končiacej zmluvy so štátom, alebo sa tento objem navýši, alebo ak voľba dopadne v neprospech alebo nejak prekvapivo, či politická reprezentácia vyhodnotí to, že peniaze, štátne peniaze a peniaze zo štátneho rozpočtu budú pre médium verejnej služby obmedzovať.
Chcem tento moment vyzdvihnúť veľmi vysoko. Myslím si, že návrh financovania média verejnej služby, keď samotná koalícia roztrhala svoje programové vyhlásenie vlády v bode zvýšenia koncesionárskeho poplatku, a už všetkým je jasné, že ho nedodržia, je poctivá vtedy, ak vymyslíme alternatívu. Alternatíva by mala byť a navrhoval som ju, aby sme pred voľbou generálneho riaditeľa zaviazali štát presným percentom voči HDP a uvoľnili ruky budúcemu generálnemu riaditeľovi, aby nemuseli jeho prvé kroky do septembra roku 2017 smerovať na ministerstvo kultúry alebo ministerstvo financií a doprosovať sa, či zmluva so štátnom bude obnovená alebo nebude. Ak by bol môj návrh zákona prešiel, riaditeľ by vedel, že hospodári a bude hospodáriť na nasledujúce obdobie zhruba so 120-miliónovým rozpočtom, a môžem a všetci, ktorí vypočúvali generálnych riaditeľov sa mohli pýtať, ako s týmto finančným objemom naloží. Momentálne je isté iba 75-77 mil. eur, ktoré každoročne vyplácajú držitelia alebo odoberatelia elektrickej energie, a zmluva so štátom končí k septembru 2017.
Čiže ak sa chceme do dôsledkov pýtať kandidátov na generálneho riaditeľa, akým spôsobom chcú napĺňať svoje vízie a či majú na to peniaze, ich otázka smeruje rovno ako loptička naspäť, to je vaša úloha, páni politici. Ja môžem iba konštatovať alebo väčšina z nich iba konštatovala, že sú dva alebo tri možné modely financovania. A podľa mňa z hľadiska toho vypočutia, obstátia v tejto úlohe pred verejnosťou vedeli iba tak veľmi platonicky konštatovať, či sú za zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo sú za iný typ financovania. Oni, samozrejme, koncesionárske poplatky zvýšiť nemôžu, oni nevedia naviazať médium verejnej služby na transparentné, jasné, predvídateľné a udržateľné financovanie, ktoré by bolo naviazané na HDP, oni nevedia spraviť ani nebudú vedieť - a myslím si, že ani ja, byť členom mediálneho výboru - ovplyvniť dohadovacie konanie o zmluve so štátom. Toto vieme urobiť iba my, iba toto plénum vie koncesionársky poplatok zrušiť, iba toto plénum ho vie prípadne navýšiť, iba parlament vie rozhodnúť, či bude médium verejnej služby financované spravodlivo, predvídateľne, jasne a dostatočne.
Preto si myslím, že kandidáti, ktorí odkázali a vrátili nám loptičku na náš dvorec a hovorili o tom, že debata o financovaní, legislatívnom prostredí a vytvorení prostredia pre kreatívu, ako kreatívne alebo základné kultúrno-kreatívne prostredie je tou výzvou, na ktorú by sme mali všetci počúvať, nech táto debata a následná voľba dopadne akokoľvek.
Posledná poznámka k voľbe. Myslím si, že budeme rozhodovať o tom, kto pri daných ekonomických parametroch, kto pri napĺňaní alebo dohodnutí z môjho pohľadu diabolskej zmluvy so štátom od septembra bude médium verejnej služby riadiť. Hovoril som iba náznakovo o projektoch a dúfam a chcel by som odkázať a poďakovať sa všetkým ôsmim, ktorí sa zúčastnili, ale aj všetkým, ktorí vypracovali projekty, že táto voľba nie je ako voľba do rady, kde bolo tých kandidátov málo, prebehla v reálnej súťaži konceptov, v reálnej súťaži vízií a v reálnej súťaži toho, akým spôsobom pri danom legislatívnom prostredí, pri danej tvorivej atmosfére, pri danej ekonomickej situácii budú svoje vízie vedieť napĺňať. To, že kvalita tých dokumentov, ak ich môžem porovnať, sa zvýšila aj z ostatného obdobia, čiže roku 2012, je možno aj tým, že cesta verejných vypočutí pri obsadzovaní funkcií, o ktorých rozhoduje štát, je tou najsprávnejšou možnou cestou. Keďže tento prenos bol, alebo bol zabezpečený prenos, či už na webovom sídle Národnej rady, alebo na sídle RTVS, dokonca jedno komerčné médium prenášalo takpovediac online alebo naživo celé vypočutie, je dobrým signálom, že mohlo prísť k súťaži projektov a vízií.
Osobne si myslím, že do tej 17.00 hod. by sme mohli dať tomuto procesu tú najvyššiu možnú váhu a skúsiť sa vyjadriť k tomu, že nechceme robiť zákulisné a chodbové dohody, ale rozhodli sme na základe kvality projektov, na základe odrobenej práce a na základe toho, že chceme dať médiu verejnej služby aj v jeho vedení výraz, ktorý spoločnosť ocení, a hlavne sa nedostane médium verejnej služby po tejto voľbe do situácie, že samotné vedenie bude disponovať nedôverou. Osobne si myslím, že som sa udržal vždy mimo hodnotenia spravodajstva a publicistiky, mám iba jednu myšlienku a to je, aby publicistických relácií neubúdalo, ale pribúdalo, aby ich politici, či na výbore, alebo v pléne, nehodnotili z ich uhľa pohľadu, aby dali od týchto formátov ruky preč a spravodajstvo by malo byť v slušnej spoločnosti mimo politických komentárov.
Myslím si, že je nedôstojné, ak sa politik po spracovaní jeho slov ohradzuje proti médiu verejnej služby spôsobom takým, že útočí na vedenie samotnej inštitúcie. Myslím si, že ak sa budeme rozprávať o témach, ktoré politickému svetu príslušia, a definoval som ich, urobíme pre médium verejnej služby omnoho viacej, ako keď sa budeme do nemoty pretekať v tom, do akej miery je spravodajstvo alebo publicistika v médiu verejnej služby objektívna.
Sú iné kontrolné mechanizmy, iné orgány dozoru, ktoré sme v zákone definovali, nechajme pôsobiť Radu pre vysielanie a retransmisiu, nechajme pôsobiť Radu RTVS, nechajme pôsobiť profesionálne tímy, ktoré sa týmto otázkam majú venovať, a ak dáme ruky preč od hodnotiacich súdov, kde aj ja mám výhrady, a predpokladám, že preto sme v politickom zápase, že máme minimálne iné uhly podhľadu alebo iné hodnotové východiskové nastavenia, a preto sa nám nikdy nebude zdať, že objektivita z nášho uhľa pohľadu v akomkoľvek médiu je zabezpečená.
Preto si myslím, že máme obrovské témy, ktoré aj v súčasnej dobe extremizácie, fašizácie spoločnosti nás musia spoločne trápiť, a kde médium verejnej služby zohráva zásadnú úlohu. S tým, či bude pracovať s mládežou, s tým, či prinesie kvalitné programy, s tým, že nebude mať ambíciu len zabávať, ale aj vzdelávať, ale aj prinášať kvalitu, a s tým, že v mediálnom prostredí bude pôsobiť tak, že ho budú musieť komerčné médiá nasledovať, a nie naopak, že často médium verejnej služby tieto komerčné médiá dobiehalo. Toto je odkaz aj akémukoľvek kandidátovi, ktorý z tejto voľby vzíde, a dúfam, že nasledujúce obdobie rokov 2017 až 2023 bude znamenať ďalší posun vo fungovaní telerozhlasu alebo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie alebo Rozhlasu a televízie Slovenska.
Chcem vás teda poprosiť, pozrite si projekty a voľte na základe ich kvality a osobnostných predpokladov nositeľov projektov, ktoré ich sami navrhli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Hold, to je rozdiel medzi súčasnou opozíciou a súčasnou koalíciou. Totižto pracovná komisia, ktorá sa venovala a chcela prísť s legislatívnymi zmenami, bola vysoko medializovaná. Každý vedel, ktorí členovia tvoria túto komisiu. Boli to ľudia z prostredia ÚPN, z prostredia historickej obce, zástupcovia poslaneckých klubov. Dialo sa to na základe vyhlásení a pozývaní k debate o ÚPN a dialo sa to pod gesciou ako pracovná komisia pri Úrade vlády, ktorý na začiatku iniciovala Iveta Radičová. A tu vidíme ten zásadný rozdiel, že tuná príde partia predkladateľov z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, prekvapí nás v prvom čítaní a tvári sa, že vymysleli najlepší, najefektívnejší, najtransparentnejší model riadenia, a to riadenie Ústavu pamäti národa kolektívnym orgánom.
To, že sa takto prekvapujeme v pléne Národnej rady, je presne ten rozdiel k prístupu k efektivite a k prístupu k transparentnosti. Ak by sme čo len tušili, že prichádzajú s touto účelovou zmenou zákona, tak by sme veľmi radi prijali pozvanie, aby sme sa o tak dôležitej inštitúcii rozprávali spolu s koalíciou. Túto možnosť nám jednoducho nedali. Prišli do parlamentu a tvária sa, že vymysleli najlepšie možné riešenie a to ani neprebehol štandardný legislatívny proces v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde by si mohli potom prečítať, akým spôsobom účelovo chcú funkčne skrátiť funkčné obdobie súčasného predsedu správnej rady a akým neodborným zásahom zasiahnuť do fungovania Ústavu pamäti ná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia a vážený pán utekajúci spravodajca; Elemér, máš krásnu stužku, máš krásnu stužku; dovoľte mi pár poznámok k predloženej novele, ktorá má ambíciu zmeniť parametre fungovania z môjho pohľadu nezameniteľnej a veľmi dôležitej inštitúcie, ktorá nerobí s ničím väčším a s ničím menším, ako je pamäť národa.
Pamäť národa by mala byť hodnotou. Často sa v tomto pléne alebo aj na jednotlivých výboroch, predpokladám, že to bude tak na ľudskoprávnom výbore, ako aj na výbore pre médiá a kultúru a iných, rozprávame o hodnotách, ich erózii alebo o tom, akým spôsobom sa dajú hodnoty relativizovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Nastal! Nastal kľud v rokovacej sále.
Čiže bavíme sa o novele zákona, ktorý svojho času znamenal aj pre slovenskú spoločnosť a Slovenskú republiku prielom, že existovala vôľa väčšiny tohoto pléna, aby bol prijatý zákon o Ústave pamäti národa. Inštitúcii, ktorá sa má zaoberať dokumentáciou najbližšej histórie, dokumentáciou zločinných režimov, či už to bol režim, ja som mal problém, keď sme robili, režim, ktorý bol datovaný alebo podľa zákona je datovaný ´39 až ´89. Ak si spomínam pracovnú komisiu, ktorú zvolala svojho času Iveta Radičová, napríklad aj tento fakt sme chceli zmeniť a posunúť rok ´39 na rok ´38.
Áno, Ústav pamäti národa a jeho legislatívne ukotvenie zaznamenal v roku 2010 a roku 2011 legislatívnu snahu v ustanovení pracovnej komisie, ktorá mala za cieľ vylepšiť parametre práce Ústavu pamäti národa s tým, že sme vydefinovali tri základné požiadavky. Základné požiadavky zneli a bolo to predrečníkmi viacerokrát pripomínané:
Prvá, že vláda, že vtedajšia koalícia berie za svoje, že sídlo Ústavu pamäti národa má mať dôstojné podmienky, že naozaj Ústav pamäti národa, ktorý robí s hodnotou pamäti národa, má byť ukotvený v sídle, o ktoré sa nemusí nikdy už doprosovať, a bude to inštitúcia vážená a dôležitá pre nezabúdanie a vysporiadavanie sa s vlastnou históriou Slovenskej republiky. Toto bola ako keby prvá priorita.
Druhá priorita bola, ktorá tu tak isto zaznela, že stála expozícia zločinov komunizmu je výrazným príspevkom k formovaniu pamäti národa.
A tretia – a z môjho pohľadu tá najdôležitejšia – bola tá, že Ústav pamäti národa je v prvom rade historickou alebo tým, tou inštitúciou, ktorá sa má zaoberať skúmaním histórie a nedisponuje preto právnymi kapacitami alebo kapacitami právnikov na to, aby mohla čeliť zložitým sporom za zverejňovanie toho, čo má zo zákona robiť.
Čiže mali sme tri priority a chceli sme prísť s legislatívnym riešením, ktoré ale neuzrelo svetlo sveta a pre mňa je možno aj na škodu veci, že vtedy sme viac venovali kvalite legislatívneho procesu a zákon sa nedostal do legislatívneho procesu skôr, aby sme ho mohli schváliť a zabezpečiť tak lepšie a reálnejšie fungovanie Ústavu pamäti národa, ktorý robí s hodnotou pamäti národa.
Potom za ostatnej vlády som s veľkým znepokojením sledoval to, akým spôsobom prebiehala napríklad voľba alebo chcela prebiehať voľba jednotlivých členov správnej rady alebo samotného vedenia. Nebudem sa o tej situácii dlhšie rozširovať. Myslím si, že každý jeden z nás si pamätá rozdávanie lístočkov počas voľby pánom Kolesíkom, a myslím si, že doteraz tento pán má za to v pamäti národa vyrytú svoju vlastnú čiarku a to je, že médiám sa klamať v priamom prenose nemá. On to vtedy popieral, kde ho novinári v priamom prenose usvedčili, že sa neklame. Áno, aj Ústav pamäti národa a voľba priniesla možno zhodou okolností toto a od tej doby, neviem si teraz spomenúť toho poslanca, bolo to také pejoratívne nazývanie poslancov SMER-u, začali ich volať 83 Kolesíkov. Toto sú symbolické veci, ktoré prináša aj politika.
Ak by som sa mal vyjadriť teda k ideovému zámeru a motiváciám svojich kolegov, ktorí prichádzajú s účelovou zmenou zákona, aby si vyriadili účty so súčasným vedením, tak si to teda dajme na misky váh. Tu som zadefinoval tri jasné priority, ktoré trápia, a je ich omnoho viacej, ale tu boli tri jasné priority, ktoré sme chceli zmenou zákona a nastavením priniesť k lepšiemu fungovaniu Ústavu pamäti národa. Na druhej strane misky máme definíciu suchej vody, kolektívneho riadiaceho orgánu verejnoprávnej inštitúcie. Gábor Grendel vymenoval mnohé inštitúcie, napríklad spomenul príklad vlády bez premiéra. Spomenul príklad parlamentu bez predsedu parlamentu alebo RTVS bez generálneho riaditeľa. Bude riadiť RTVS Rada RTVS ako kolektívny štatutárny orgán? Kde ste to videli? Prečo prichádzajú poslanci z ľudskoprávneho výboru podpísaní pod touto novelou podľa mňa nie s riešením, ale zahmlievaním situácie a z môjho pohľadu aj znefunkčneniu úradu ako takého, ústavu ako takého. A nech hovoria o akýchkoľvek motívoch predkladatelia, jeden z reálnych predkladateľov tu vystúpil, volal sa pán poslanec Hrnko; ešte raz opakujem to slovo "reálnych"; a motív v troch štvrtinách svojho prejavu odhalil úplne jasne. Bol to jeho osobný problém s osobou pána predsedu správnej rady Krajňáka.
Na záver dám otázku, ktorú som kládol vo viacerých faktických poznámkach a to je: Prečo pri motívoch, ktoré definujete vo všeobecnej časti dôvodovej správy a myslím, že aj v bode 6 hovoríte, že máte za to, aby ste zabezpečili efektívnejší a predovšetkým transparentný model riadenia Ústavu pamäti národa, akým spôsobom je efektívnejšie, keď z jedného človeka, ktorý nesie zodpovednosť za Ústav pamäti národa, rozpúšťate tú zodpovednosť do kolektívneho orgánu? Čo je na tom efektívne a čo je na tom transparentné?
Parlamentu sa Ústav pamäti národa zodpovedá na výbore a zodpovedá sa aj v tomto pléne, keď prednáša každoročne správu. To sú štandardné mechanizmy kontroly a dohľadu nad akoukoľvek verejnoprávnou inštitúciou. Dokonca tá spomínaná RTVS, v ostatnom čase ste odmietli vôbec, aby mohol generálny riaditeľ RTVS Václav Mika po 5-ročnom období vystúpiť v tomto pléne, to napríklad predseda správnej rady možnosť má. Preto si dovoľujem využiť § 73 ods. 3, myslím, na to, aby som veril, že vás vedú dobré motívy a navrhol vrátiť novelu predkladateľom na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, ak procedurálny návrh prejde, že sa budeme môcť o legislatívnych zmenách, ktoré vedú k vylepšeniu legislatívneho nastavenia riadenia Ústavu pamäti národa, venovať aj spoločne. Ak nie, tak dúfam, že táto novela neprejde. Ďakujem.

Fúú. Po-po-povedal "sluha Sionu"? Myslím, že niekedy je ťažké nadviazať na predrečníka, lebo toto plénum vie vypudiť asi aj to najhoršie, čo sa v ľuďoch nachádza.
Ale tak chcel som len poznamenať, že skutočne ten moment z akejkoľvek teórie riadenia, ktorý sa snažia predstaviť predkladatelia návrhu zákona z hľadiska zavádzania kolektívneho riadenia nejakej inštitúcie, začína mať tak vážne trhliny, že zvažujem vo svojom ostatnom vystúpení na túto tému aj možno dobromyseľne alebo bonae fidei navrhnúť predkladateľom, aby sme tento návrh zákona stiahli a ak majú naozaj v záujme, v ich záujme je vylepšiť fungovanie Ústavu pamäti národa, tak im ho procedurálne dať na prepracovanie. Čiže skúsiť pochopiť dôvody, ktoré ich vedú, ak to nebude dôvod vyčistenia alebo vyriadenia si účtov so súčasným vedením, a či naozaj majú politickú aj reálnu vôľu na to, aby Ústav pamäti národa odstránil dlhodobo tlačené problémy, ktoré má, a to je sídlo, to je zriadenie stálej expozície a to je právne nástupníctvo za zverené alebo skúmanie dokumentov, s ktorými nemá Ústav pamäti národa nič spoločné okrem toho, že má v popise práce zverejňovať, čo v tých dokumentoch je. Takže uvidíme a možnože Ústav pamäti národa bude vylepšený.

Ďakujem. Ja si veľmi dobre; keď sme tu niektorí obviňovaní z toho, že nečítame, tak citovať presne z toho, čo uvádzajú predkladatelia a teda: "Snahou predkladateľov je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostáva z osôb priamo volených alebo menovaných" Národnou radou, prezidentom, vládou a tak ďalej.
Čiže ešte raz: Snahou predkladateľov je zaviesť "transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení kolektívneho štatutárneho orgánu". Takže toto predkladatelia chcú urobiť a za toto maskujú to, že im vadí súčasné vedenie a chcú obmedziť dĺžku jeho trvania. To už, samozrejme, do dôvodovej správy nedávajú takto otvorene, ale po vystúpení pána Hrnka je nám to všetkým absolútne jasné. Nejde o vylepšenie stavu riadenia. Mantra o transparentnosti a efektivite riadenia kolektívnym orgánom im nie celkom vychádza, a teda jedine, čo sa snažia urobiť, je, že keďže majú moc, tak môžu všetko a môžu aj skrátiť funkčné obdobie pána Krajňáka a tváriť sa ešte, že vylepšujú fungovanie úradu zavedením efektívneho riadenia kolektívnym orgánom. Proste vydefinovať suchú vodu sa jednoducho asi im nepodarí a uvidíme, čo teda prinesie druhé čítanie, keďže zachytávam správy, že všetko, čo je dobabrané v tomto predloženom návrhu zákona, budú chcieť v druhom čítaní opraviť.

Ďakujem. Podľa mňa vy celkom obviňujete nás z toho, že sme to nečítali, ja to mám pred sebou, vy potom celkom neviete, čo navrhujete, a to bude zásadnejší problém. Pretože áno, dávate, tak ako povedal predrečník Grendel, kompetenciu v § 12, ale tam je, dôležitejšie faktory uvádzate aj vo všeobecnejšej časti a na to ja upozorňujem, a to je, že sa snažíte vytvoriť, že motívom a dôvodom zmeny zákona bolo to, že zodpovednostná rovina predsedu správnej rady voči parlamentu bola nedostatočná a tým pádom ako keby aj Ústav pamäti národa sa pre kontrolu a možný dozor ako keby vymykal parlamentu. A robíte to tým spôsobom, že parlamentom zvoleného predsedu správnej rady jednoducho účelovou zmenou zákona pozbavujete jeho funkčného obdobia pred termínom jeho vypršania. A tam sa nemáte kde vyhovoriť, to proste tak je. K 15. októbru 2017 totižto funkčné obdobie predsedu správnej rady nekončí a volil ho parlament. Čiže ak vám budeme vyčítať, že oslabujete pozíciu parlamentu, tak budeme mať pravdu.

Myslím, že v tom vyratúvaní inštitúcií, ktoré sa dajú paralyzovať tým, že spravíme z reálneho manažmentu alebo hlavy manažmentu kolektívne rozhodovanie, si bol ad jedna aktuálny aj autentický. Mne napadla taká paralela, ktorá sa často hovorí, že ak si nevie koalícia alebo ktokoľvek poradiť s problémom, tak zriadi komisiu. A tu tú komisiu dokonca povyšuje, ako keby sa snažili vylepšiť zákon o ÚPN a činnosť ÚPN s tým, že idú si vyriadiť účty s nepohodlným riaditeľom alebo šéfom predstavenstva ÚPN a zároveň sa snažia verejnosti predstaviť, že idú fungovanie ÚPN zlepšiť. To, že im to nevychádza, tak je asi iba a len v dôsledku toho, že jednoducho nedá sa obhájiť, že parlament vstupuje do ÚPN v momentálnom nastavení dvakrát, a to voľbou jednak šéfa a jednak piatimi členmi rady a po novom by to mali byť len piati členovia, plus ďalší štyria menovaní iným spôsobom, ktorí takisto si neviem predstaviť, ako môžu ako kolektívny orgán zodpovedať za inštitúciu. Jediné, čo sledujú, je znefunkčnenie tejto inštitúcie.

Vážený pán poslanec Hrnko, ja som čakal pri tom prejave, lebo ste jeden z mála, ktorý nabral odvahu, že prídete v tom prvom čítaní s nejakou zásadnou myšlienkou, ideou, čo predkladateľov a vás ako koalíciu viedlo k zmene zákona, a v prvom čítaní by sa tak pýtalo tú ideu, no ale dozvedel som sa, že vy máte zásadný problém s pánom Krajňákom a to je ten moment a tá motivácia, prečo meníte zákon. De facto tri štvrtiny vášho prejavu sa dotýkalo iba tohoto človeka, a teda ak sa bavíme o filozofii a ideovom zámere novely zákona o ÚPN, tak ste odhalili, čo chcete urobiť. Chcete sa mocensky, politicky vysporiadať s šéfujúcim človekom Ústavu pamäti národa a nič viac a nič menej touto novelou nesledujete.
Navyše vy máte aj výrazný logický rozpor v tom, čo tvrdíte v dôvodoch a dôvodových správach, alebo predkladatelia tvrdia, a to je to, že chcete zabezpečiť, aby riadenie Ústavu pamäti národa bolo lepšie a bolo tam možné vyvodiť nejakú zodpovednosť, pretože v momentálnom stave parlament volí piatich členov, ale, samozrejme, volí aj predsedu správnej rady. A vy tento moment parlamentu berete a hovoríte, že to zabezpečí vyššiu možnú kontrolu a zabezpečenie funkčnosti ÚPN. Takže vám nejde o lepšie fungovanie ÚPN, vám ide o pomstu alebo vyriadenie si s účtami jednej osoby. V duchu toho, čo tu pred chvíľkou hovoril prezident, mali by ste si uvedomiť, nie osobné spory, ale idey.