Videokanál poslanca

Ďakujem. Áno, svojho času sme podávali návrh na Ústavný súd a ak povieme, že infraštruktúra, ktorá sa dotýka tepelného hospodárenia a teplárov, sme na Ústavnom súde vyhrali. To znamená, podávali sme dve veci, aby sa stalo to, že ak niekto, súkromná firma, a treba to povedať naplno, súkromná firma a jej záujmy nie je verejným záujmom. Ak verejný záujem má byť definovaný, tak návrhom zákona aj o tepelnej energetike, aj ostatných, o ktorých hovoríš, sa jednoducho uprednostnil súkromný záujem teplárenských, elektrikárskych alebo iných oligarchov pred záujmom verejným. Pretože verejný záujem je ochrana súkromného vlastníctva. Ústavný súd pri zákone o tepelnej energetike vyhlásil, že tak, ako si to nastavili, to znamená, že treba sa ozvať do pol roka a dať jednorazovú náhradu za to, že idú nejaké teplárenské trubky, je v rozpore s ústavou. A to isté platí aj na iný typ infraštruktúry, a preto tento návrh zákona vítam. Pretože tento návrh zákona rieši protiústavnosť. Jednoducho v súčasnej podobe je proti ľuďom a je protiústavný. Preto sa pripájam aj k tomu, aby sme návrh na Ústavný súd podali a rozšírili a aj odpájanie napríklad od teplárenských oligarchov, ale aj tento parciálny problém, ak neprejde a táto snemovňa zostane hluchá a slepá, tak aby sme riešili cez Ústavný súd. Totižto súkromné vlastníctvo je našou ústavou garantované. Kto doňho zasahuje, koná v rozpore s verejným záujmom a protiústavne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, myslel som si a aj si to doteraz myslím, že k tejto téme, z môjho pohľadu obludnej téme, ktorá bola odblogovaná Natáliou Blahovou, a ďalej pri zapojení z môjho pohľadu investigatívnych, šikovných a aktívnych ľudí, ktorí napriek tomu, akým spôsobom by mala a má fungovať kontrolná, alebo má fungovať kontrolný mechanizmus pri ochrane detí, zlyhali. A tým, že vystúpila Natália, vystúpili kolegyne z klubu, angažovaný bol výbor, de facto nahradzovali to, aby sme sa dopracovali k prvej schôdzi na odvolávanie ministra, ale aj druhej.
Myslím si, že žiadny prekvapivý bod už teraz nenastane. Videli sme potupnú tlačovku a asi všetci vieme, ako to po tejto tlačovke dopadne. Politici, političky strany SNS sa zdržia a môžme to ukončiť. Preto naťahovať túto agóniu už nemá význam. Ale myslím si, že v agónii sa dá ešte čosi robiť. My sme tu totižto svedkom, že budeme musieť trpieť mŕtvu koalíciu a všetci budeme nútení zažívať zahnívajúci proces, ktorý od momentu augusta 2017 táto koalícia vychrlila na celé Slovensko. A tento zahnívajúci proces, pretože či sme v opozícii, alebo v koalícii, budeme musieť absolvovať, pretože je to, bohužiaľ, aj naša vláda.
Je teraz jasné, že táto vláda po tomto rokovaní nepadne. Bola nádej, že niekto sa zachová principiálne, ale mnohí sme chodili s ironickým úsmevom a mali sme tento scenár presne na mysli: niekto sklopí uši, sklopí zrak a žiadna zmena nenastane. Všetci vieme rátať, ako funguje, alebo počítať, ako funguje parlamentná demokracia, parlamentná matematika. Zdržanie sa, to je len gesto zbabelstva. Ak máte, političky a politici zo strany SNS, výhrady k fungovaniu ministerstva sociálnych vecí a rodiny, jednoducho odvolajte ministra, žiadnu inú relevantnú chlapskú a dôstojnú polohu už totiž nemáte. Zdržanie sa alebo odídenie zo sály je gestom zbabelstva.
A druhý moment, ktorý pri rozmýšľaní o tom, či je ešte niečo, čo v tejto veci povedané nebolo, je, čuduj sa svete, súvisiace s tým, že čo bude s Čistým dňom deň po. Deň po odobratí akreditácie. Pri tejto otázke mi napadlo, čítal som v médiách jeden článok a dosť ma to vydesilo ten článok, myslím, to bol nejaký komentátor alebo komentátorka, ktorí hovorili o tom, že po odobratí akreditácie tento z môjho pohľadu, môžem hovoriť, že subjektívneho, že deň po tento dom hrôzy môže fungovať pre dospelých ďalej.
A ja by som vám chcel povedať, že prečo môže fungovať ďalej a predpokladám, že to zaznelo, ďakujem aj za upozornenie od kolegyne Verešovej, ktorá mala dosť dobrú prípravu, fungovať môže totižto ďalej, pretože on nesídli, Čistý deň ako nezávislá organizácia; nezisková organizácia vo svojich priestoroch. On niekde je, nevisí vo vzduchoprázdne. A Čistý deň, čudujte sa svete, sídli v Galante na Hodskej ulici v majetku Trnavského samosprávneho kraja. Trnavský samosprávny kraj, ktorý počas celej tejto kauzy, ktorá trvá rok, sa vyhol témam, ktoré má aj v zmysle zákona, aj v zmysle zmlúv, ktorými podpisuje to, že dáva dotácie Čistému dňu, sa absolútne zodpovednosti vyhol. Ja si dovolím pre potreby toho, čo sa stane deň po odobratí akreditácie domu hrôzy Čistý deň, čo sa stane, keď samosprávny kraj vôbec nevstúpil do procesu. Zmluva ho totižto, a ja si dovolím z nej zacitovať iba jedno ustanovenie, aby som nezdržoval, čiže napr. zmluva z ostatného času, kedy všetci sme vedeli, že s Čistým dňom je problém, vedeli sme, že v roku 2016, september, október, november, december, že je problém, tak samosprávny kraj pre rok 2017 podpísal zmluvu č. 4 o poskytnutí finančného príspevku a na 2017. rok išlo zo župy v Trnave 179 248 eur, v roku 2016 209 121 eur, v 2015. roku 116 020, v 2014. roku 114 000 eur, v 2013. 114 520, v 2012. 114 520.
Jasné, samosprávny kraj musí dodržiavať zákon, ale mal by dodržiavať aj svoje vlastné parametre a, svoje vlastné parametre, ktoré si definuje vo svojej zmluve, a tá zmluva znie: "Poskytovateľ príspevku bude sledovať a kontrolovať úroveň opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaných poberateľom príspevku."
Často tu z úrovne členiek a členov ľudskoprávneho a sociálneho výboru bolo kritizované, akým spôsobom zlyháva systém. Akým spôsobom ministerstvo sociálnych vecí a rodiny zlyhalo. A ja mám za to, že na základe zmluvy, pretože poskytovateľ príspevku bude sledovať a kontrolovať úroveň opatrení sociálnoprávnej ochrany, zlyhala aj samotná župa. Zlyhala v objekte, ktoré jej vlastní, a myslím si, že slušná samospráva regionálna by jednoducho do tohoto procesu proaktívne vstúpila, pretože má na základe zmluvy o nie malých sumách, to je takmer šesť miliónov korún ročne, ak budeme hovoriť v starej mene, má vykonávať kontrolu úrovni opatrení. Zároveň poberatelia príspevku, a tam je vymenovaná paľba toho, čo sú povinní a čo konkrétne majú kontrolovať: Vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany, zabezpečovať rast odbornej a vzdelanostnej úrovne zamestnancov, dodržiavať právne predpisy v úseku ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, ale a priamo aj dohľad detí. Čiže to, čo sme tu doteraz stále počúvali, nie je trestnoprávna zodpovednosť, dokonca musí do tohoto vstúpiť generálny prokurátor, aby sa vôbec pohli ľady. Tak mali sme tu v celej tej systémovej paľbe a v systémovej paľbe zlyhaní od úrovne ministerstva aj tu priamo zlyhanie od ľudí, ktorí jednoducho na základe zmluvného záväzku do tohto procesu mali vstúpiť.
Dostal som sa k informácii, že nielen toto, ale dokonca sa uvažovalo aj o tom, že tejto neziskovej organizácii bude samotný pozemok odpredaný. Je tam dlhodobá žiadosť pôvodne obce Hody, dnes teda časti Galanty, aby tam, kde toto resocializačné zariadenie je, aby pozemok bol vrátený, myslím, že saleziánom alebo, aby tam mohla byť zriadená nejaká sakrálna stavba alebo kostol. Ja vyzývam z tohoto pohľadu aj samosprávny kraj v Trnave, aby do procesu vstúpil, vstúpil teraz, keďže už vieme, že akreditácia odobraná bude, a na základe zmluvných záväzkov, ktoré sú tam presne definované, jednoducho finančné prostriedky ďalej neposkytoval. Zároveň by som chcel od župy, aby táto nezisková organizácia, ktorá zlyhala na celej čiare, jednoducho v Trnavskom samosprávnom kraji skončila v majetku, ktorý je nás všetkých.
Čiže áno, kládol som si otázku pri téme zodpovednosti ministra, ktorý podľa mňa, keďže oni sú z rovnakého tábora, župu vedie takpovediac akoby člen SMER-u, aby sa spojili a niečo pre tie deti urobili. A z môjho pohľadu nielen politika národnej alebo člena Národnej rady Slovenskej republiky, ale z môjho pohľadu aj ako otca a – podobne ako Natália – obyvateľa Trnavského kraja si myslím, že minister zlyhal aj v tomto, pretože ak by sa mohli využiť všetky prostriedky na ochranu detí, mali byť dávno využité.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážené plénum, žiadam opätovne zaradiť do rokovania schôdze Národnej rady bod, na ktorom by minister obrany podal informáciu, akým spôsobom sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko dostal, disponoval a používal údaje zo zdravotnej dokumentácie ako mojej, tak aj Igora Matoviča.
Odôvodňujem to tým, že v paľbe porušenia ústavou garantovaných práv na súkromie je to porušením po listovom tajomstve a daňovom tajomstve aj porušenie práv na súkromie a týka sa to citlivej témy zdravotného stavu. Preto by som poprosil ctené plénum, aby sme túto informáciu mohli prebrať v pléne Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem. Dovolím si požiadať ctené plénum Národnej rady Slovenskej republiky, aby zaviazalo predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uznesením, aby sa ľuďom Slovenska ospravedlnil za kauzu rozkrádania 600 mil. eur z eurofondov na ministerstve školstva. Ľuďom pred voľbami sľuboval slušnosť a toto, čo SNS na ministerstve školstva robí, nie je ani slušné, ani odborné. Dovolil som si plénum požiadať so všetkou vážnosťou, aby sme toto uznesenie prijali a aspoň týmto zriadili malú satisfakciu za to, že prídeme o obrovské, pravdepodobne prídeme o obrovské zdroje, ktoré mali byť venované vede a výskumu a budúcnosti Slovenska. Ďakujem.

Ďakujem, že si vystúpil aj v rozprave, aby bolo možné na teba reagovať, a rozumiem tomu sporu, ktorý tu nastáva. Totiž ten spor on vyvstáva hlavne vtedy, keď máme dve mantinelové situácie alebo úplne najparadoxnejšie. Tento štát si rozparcelovali politické strany, kde boj proti partokracii má výraz aj v legislatívnej úprave, a to je, aby sme nakreslili, použijem vojenský termín, demarkačnú líniu medzi tým, čo patrí politikovi a čo politik má robiť, nakreslili čiaru, potiaľto siaha politika a tu sa máme, pod ňou sa máme baviť o odbornosti, o dostatočnej, dlhodobej inštitucionálnej stabilite, ktorá od politiky bude nezávislá. Nezávislá v zmysle odborníkov, ktorí môžu svojou vlastnou odbornosťou dokázať to, že vedia riadiť aj pološtátne a štátne firmy. A na to, že v momentálnom stave to máme absolútne vyhnuté, že síce blbý, ale náš, lebo politické politbyrá rozhodli, že títo ľudia môžu byť v dozorných radách aj v správnych orgánoch štátnych a pološtátnych firiem, je situáciu treba vrátiť do normálu a povedať, že ak chceme riešiť veci z politického uhla pohľadu, tak máme potiaľto, a ak chceme, aby zastávali svoje funkcie odborne a štátne a pološtátne a verejnoprávne inštitúcie fungovali aj na základe odbornosti, tak nateraz prijímame alebo chceme prijať takú legislatívnu normu, že jednoducho títo ľudia by mali mať toto zakázané.
Myslím si, že urobíme pre správu krajiny a pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Veľmi stručne na záver. Zopakujem, že cieľom návrhu zákona je zavedenie tzv. centrálneho registra nariadení obcí prístupného verejnosti na ústrednom portáli verejnej správy, ktorého správcom je Úrad vlády Slovenskej republiky, čo, si myslíme ako predkladatelia, možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispejú k vylepšeniu už zavedenej elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok smerom k posilneniu transparentnosti verejnej správy a podobne aj podnikateľského prostredia. Zároveň považujeme návrh zákona, ktorý ide v zmysle zvýšenia kvality legislatívneho procesu na úrovni samosprávy alebo obcí. So zverejnením všeobecne záväzných nariadení obcí v tomto centrálnom registri sa viaže aj nadobudnutie ich platnosti, čo je ďalšou zásadnou zmenou oproti doterajšiemu systému, čiže meníme tzv. vyhlasovanie na úradnej tabuli na zverejnenie v tomto centrálnom registri nariadení obcí.
Z hľadiska tej debaty, ktorú nastolil Ondrej Dostál, by som za predkladateľov chcel povedať jednu vec, že myslím si, že od štátu by obce a samosprávy mohli očakávať nejaký typ pomoci, a myslím si, že ak štát vytvorí priestor, kde bude spravovať všetky nariadenia samosprávnej sily, všeobecné záväzné nariadenia a zverejňovať ich verejnosti, je to pomoc štátu samospráve, i keď rozumiem možno tomu viac akademickému rozmeru, že ak máme samosprávu, nechajme samosprávne veci samospráve.
To, že si porovnal prístup dvoch ministerstiev k zverejňovaniu gesčne, ktoré mnou navrhovaná novela takpovediac robí prienik, čiže prístup ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti asi už nie je prekvapením žiadnemu členovi tohoto fóra, to, že niekde vie pracovať v transparentnom procese, čiže niekde, budem úplne konkrétny, to, že na ministerstve spravodlivosti vie pracovať pracovná skupina odborníkov, ale aj možných politických partnerov, ktorí sú dôležití, pretože zákony o samospráve, zákony o zverejňovaní by mohli mať ambíciu byť prijímané so 150-člennou, 150-členou podporou všetkých poslancov a ja si vážim politikov, ktorí sa o, uchádzajú o tento typ podpory. To znamená, ak majú byť zákony trvácne a nemajú byť menené podľa výmeny mocenských štruktúr, mali by mať ambíciu ich predkladatelia, aby sa uchádzali o čo najširšiu podporu, potom tú stabilitu týchto a kvalitu tých právnych noriem vieme nejakým spôsobom garantovať.
To, akým spôsobom sa stavia k tejto otázke a k tejto konkrétnej, ja mám zopárkrát už oddiskutovanú túto vec s dvomi ministrami súčasnej vlády, jeden sa volá Pellegrini, druhý sa volá Kaliňák. Je pre mňa prekvapivé, pretože zrovna od nich by som očakával, jeden zodpovedný za informatizáciu, nazvime to tak, druhý zodpovedný cez gesčné za zákon o obecnom zriadení. To, že sa zavrú za zatvorené dvere a rozprávajú iba so ZMOS-om, čiže hlas napríklad samosprávnych poslancov - hluchý, ľudí, ktorí sa venujú samospráve na univerzitách, čiže ten odborný hlas ostáva takisto nevypočutý. A to, že z politickej, človek, ktorý je zhodou okolností z iného politického spektra, nemá možnosť takpovediac v procese prípravy nejakej normy, ktorá má ambíciu prísť do parlamentu, napriek tomu, že má snahu sa tam objaviť a byť tzv. pri tých ľudí, ktorí píšu a držia pero, tak pre mňa je skôr obraz a jeden z ďalších dôvodov, prečo by tento pán minister menom Robert Kaliňák mal vo svojej funkcii skončiť. Obecné zriadenie a samospráva patrí všetkým, všetci bývame v mestách alebo dedinách, a preto ak niekto vyvinie svoju vlastnú iniciatívu vo svojej, vlastnom obhajobe poslaneckého mandátu, by táto aktivita mala byť vítaná, a nie pred ním zatvárať dvere.
To je môj názor a týmto sa uchádzam o podporu malej novely, ktorá vylepšuje zákon o obecnom zriadení v prospech občanov, v prospech toho, aby vedeli, čo samosprávy prijímajú na zastupiteľstvách na jednom mieste. Ak nájdete protiargumenty, a hlavne tí z vládnej koalície, som otvorený diskusii a inak vás záverom žiadam o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Som rád, že si si rozmyslel odchod, a dokonca si myslím, že napriek chabej účasti tu máme celkom slušné zastúpenie práve tých, o ktorých rokujeme, máme tu pani primátorku, je tu komunálny poslanec z trnavskej župy a zrovna ty si, ty si miestny poslanec aj Gábor Gál, predpokladám, že je miestny poslanec, takže dúfam, dokonca ďalší župný poslanec, ak sa nemýlim, kývni, takže myslím si, že to, že by sme na jedno miesto, a tá úvaha, ktorú si hovoril, že či to nechať na samosprávach a zorganizovať to tak, že by museli zverejňovať na svojich webových sídlach, alebo nájsť riešenie, ktoré je na centrálnom fungovaní a reálnom fungovaní ústredného portálu verejnej správy, je jedno z možných.
Ja ho predkladám, myslím, tretíkrát, ten návrh zákona, a vždycky sme zvolili nejaký ten z centrálnych registrov. Tento je ako keby najnovší, je ospevovaný reálnou výpočtovou kapacitou a ten storage, ten priestor, kde by to mohlo byť, by mohol zvládnuť. Zároveň, keďže on by mal tak trošku živiť tie často spomínané realitné obchody ministra Kaliňáka, aj tebou spomínané, a to sú tie klientske centrá, čiže tam tá databáza by mohla byť sprístupňovaná a podobne. Čiže viem si predstaviť rôzne názory, kde by to malo byť, ale tá idea je jasná a idea je tá, aby sme VZN-ká mali na jednotnom mieste a mohli vychádzať z toho, že ľudia vedia.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno. Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi poslancovi Hambálkovi aj vám, opozičné kolegyne a kolegovia.
Dovoľte mi predložiť z môjho pohľadu veľmi dôležitý návrh zákona, ktorý hovorí v prvom rade o tom, že v základnej takej právnickej hantírke sa používa, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Je tak pán Dostál? Áno, volá sa to, že prezumpcia znalosti. A na to, aby sme mohli tento základný predpoklad napĺňať, tak pri zákonoch, ktoré schvaľuje Národná rada, máme vytvorený mechanizmus, že zákon musí byť zverejnený v Zbierke zákonov, či je ústavný, alebo prijatý Národnou radou.
A čudujte sa svete, máme aj tzv. podzákonné normy, prijímajú ich samosprávy, v ľudovom jazyku sa volajú VZN-ká a tieto zverejnené nemusia byť. Túto anomáliu sme našli, a teda priznám sa, že opakujem tento návrh zákona už niekoľkýkrát, pretože si myslím, že ak Slovenská republika minie viac ako miliardu eur na elektronizáciu, tak by sa mohli nájsť zdroje napríklad pre podporu ústredného portálu verejnej správy, kde by všeobecne záväzné nariadenia mali byť zverejnené povinne, a zabezpečiť teda prezumpciu znalosti, ale aj podmieniť platnosť týchto VZN-iek, že budú zverejnené na jednom mieste. Definujem v dôvodovej správe aj možnosť, ako by sa to dalo spraviť, a neexistuje reálny ekonomický argument, že by to bolo drahé, pretože databázové možnosti možnej - nazveme ju - elektronickej zbierky zákonov, by urobili pre obyvateľov, pre podnikateľský sektor, pre občanov v regiónov viac ako prospešnú službu. Službu, že na jednom mieste by našli všetky zákony, ktoré sú prijímané samosprávami, vyššími územnými celkami a Národnou radou, čiže tie normy, o ktorých od nich vyžadujeme, že ak ich nevedia, tak toto neospravedlňuje.
Spomínam veľmi účelovo aj podnikateľský sektor, pretože pôvodne prišla informácia alebo požiadavka na predloženie takéhoto nariadenia priamo z tejto časti obyvateľstva, pretože existujú, div sa svete, aj malí a strední podnikatelia na Slovensku, ktorí prevádzkujú svoje služby alebo vyrábajú výrobky vo viac ako jednej samospráve, vo viac ako v jednom meste. A napríklad pri reštauračných zariadeniach sa pohybujú v možných 3 000 legislatívnych rámcoch v možných 3 000 samospráv, ktoré na Slovensku máme, pretože napríklad už len taký detail, že keď si niekto pred podnikom chce urobiť terasu, je rôzne upravené pri rôznych mestách v rôznych VZN. Samozrejme, toto uvádzam ako jeden z možných príkladov a možno väčšie samosprávy, ktoré majú na mysli to, aby komunikovali so svojimi občanmi takpovediac už moderne, priesvitne alebo transparentne, tak tieto zverejňujú VZN-ká, pretože si zodpovední zastupitelia, zodpovední volení zástupcovia vzali za svoje, že informovať o normotvorbe, ktorá sa deje v samosprávach, je dobré a účelné. Podľa mojich informácií však existujú medzi samosprávami ešte stále také, ktoré nemajú ani webové sídlo. Myslím si, že každá jedna samospráva musí prijať minimálne tri VZN-ká ročne, musí schváliť nejaký rozpočet, nejakú záverečnú správu a bolo by dobré, aby tento moment sme mohli nájsť jednotne na jednom mieste.
Čiže zhrniem, budem vás alebo dovolím si vás žiadať o podporu v zásade jednoduchej veci, a to, aby sme legislatívne zaviazali samosprávy zverejňovať zákony, všeobecne záväzné nariadenia na jednom mieste a aby sme ich podmienili platnosťou iba v tom prípade, že budú zverejnené. Je to podľa mňa žiadaná a dobrá legislatívna prax a zopakujem to číslo, ak nevyžadujem to v písomnej podobe, ako je to pri zbierke zákonov, iba zverejniť na webovom sídle jednotnej registratúry, volajme ju, ja ju pre účely zákonov volám elektronická zbierka zákonov, kde by mohli a mali povinnosť samosprávy VZN-ká posielať.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. To heslo, ktoré vymyslel, si vymyslel pán poslanec Baránik, kto utají túto voľbu, bude voliť s fašistami, sedí. Dnes sedí. Pretože nech sa krútia akokoľvek, proste § 39 ods. 8 rokovacieho poriadku po všetkých tých debatách hovorí jednoznačne, táto voľba je verejná, teraz v tejto situácii je ešte stále verejná. Musí prísť pätnásť poslancov, ktorí navrhnú zmenu a musí toto plénum ohnúť verejnú voľbu a nastaviť ju ako tajnú. Toho ešte budeme účastníkmi, keď sa bude hlasovať.
To znamená, aby bolo raz a navždy jasné, debata o verejnosti voľby aj v personálnych je oddebatovaná a je ustanovená v rokovacom poriadku § 39 ods. 8. A je verejná. Takže nebavme sa tu o iných typoch legislatívneho nastavenia, ako reálne máme, a myslím si, že dnes je priamo veľmi dôležité, aby prebehla verejne.
A na poznámky. Pán Farkašovský tu nebol a asi ani nepočúval, čo som rozprával, o to viac ma mrzí, pán predseda, že ste hovorili o ako keby nejakom rozpore, lebo ja som mu presne odpovedal na to, na čo sa on pýtal. Politika čakáme v reálnom a dobrom legislatívnom nastavení, politika čakajme o rozprave, o kvalite jednotlivých výstupov, ale nečakajme ho v debate o, ale nemali by sme ho čakať v debate o strannosti a nestrannosti spravodajstva. Od toho nech dáva politik ruky preč, to je jedna vec a druhá vec, priamo tu som ja rozprával o tom, že pri médiách verejnej služby nie je sledovanosť ten najdôležitejší parameter, tak keby ma bol počúval, tak by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Zámerne som rozdelil vystúpenie na dve časti. Prvá sa venovala projektom a tomu, že snažili sme sa vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby mohlo k súťaži projektom prísť. A teraz mi dovoľte sa vyjadriť, požičiam si slová alebo označenie pána Budaja, ktorý rozpráva často o tzv. štandardnej politickej prevádzke.
Je mi smutno pri tomto type voľby, že parametre štandardnej politickej prevádzky hovoria skôr o zákulisných a kuloárnych dohodách a o tom, kto a akým spôsobom na prstoch vie zrátať, akým spôsobom zabezpečí podporu vo svojich politických kluboch. Tam nezaznievajú hlasy o kvalite projektu. Tam zaznieva presne to, čo hovorila Veronika Remišová, a to je, aby lojalita bola na prvom mieste.
Aby sme si povedali z tej dôležitej časti, ktorá sa dotýka histórie a nie tak dávnej, je to posledná dekáda, kde by sme si povedali reálnu pravdu, tak, pán predseda mediálneho výboru, áno, bola tu debata o akceptácii médií verejnej služby, aj o tom, na čo médium verejnej služby je, aj o tom, či by ho nebolo treba zrušiť. A táto debata bola najostrejšia a najviac vypuklá po mandátoch generálnych riaditeľov ako Hreha a Nižňanský, kedy miliónové kumulatívne straty Slovenskej televízie hnali zástancov toho, aby médiá verejnej služby prestali, lebo komerčný svet v slobode to vyrieši, hnali argumentačnú roviny do tej podoby, že médium verejnej služby je zbytočné, drahé, kumuluje dlh. A toto neboli riaditelia, za ktorých nesú politickú zodpovednosť zástupcovia opozície. To boli riaditelia za prvej vlády Roberta Fica.
Som rád, že toto plénum odišlo od tém, a neviem, či sa tu nachádza jedna poslankyňa alebo jeden poslanec, ktorý by v súčasnej dobe spochybňoval dôležitosť inštitúcie média verejnej služby a prichádzal by s témami ich zrušenia. Ondrej Dostál sa usmieva, tak asi tu bude jeden. Ale ja, a budem hovoriť aj trošička za svoj klub, som bol vždy zástancom média verejnej služby, jeho nezameniteľnej a nepopierateľnej úlohe v spoločnosti aj na mediálnom nebi.
Je asi treba poznamenať, že z hľadiska končiaceho mandátu Václava Miku je klub OĽANO, ktorý sa voľby zúčastnil a ktorý Václava Miku volil aj v poslednom období. Myslím si, že z hľadiska OĽANO sa nemáme za čo hanbiť. Existoval reálny predpoklad, že ak vytvoríme dostatočné prostredie a dostatočnú politickú vôľu, ktorá často chýba, aby sa z médium, z média verejného, z média verejnej služby stalo rešpektované médium, ak obmedzíme zásahy, ak sa zameráme na to, že treba dupať na kvalitu programu, treba dupať na udržateľnosť financií, tak sa z média verejnej služby môže stať inštitúcia, ktorej rastie dôveryhodnosť, ktorej rastie aj sledovanosť, i keď z hľadiska tohto typu média sledovanosť nemusí byť tým najdôležitejším ukazovateľom, a v ktorom, a ktorému rastie aj váha v spoločnosti. Možno práve preto sa politické centrály zamerali na to, že toto médium je treba ovládnuť. Nie, Veronika Remišová si nevymýšľala, keď citovala slová vysokého predstaviteľa alebo najvyššieho predstaviteľa parlamentu, ktorý hovoril o tom, že ak dostane SNS toto médium do správy, tak potom sa začnú diať veci. Vtedy, myslím si, že každý jeden chtiac-nechtiac, a myslím si, že aj členovia koalície zbystrili a zježili sa im všetky vlasy, a dúfam a chcem veriť a viem, že odmietli to, aby politická centrála ovládla rešpektované alebo čím ďalej viac rešpektované médium verejnej služby. Ak táto voľba ukáže, že tomu tak nie je, ak táto voľba presadí politického nominanta napriek tomu, že niekto tu má výsledky, že niekto by si zaslúžil obhájiť mandát a dostať médium verejnej služby do roku 2022, tak si myslím, že toto plénum nerozhodne dobre.
A, pán predseda, vám legislatívne prostredie alebo odvolávka na ich legislatívne prostredie vždy pomôže, keď sa vám to hodí. A ja vás iba upozorním, že defaultné nastavenie alebo nastavenie toho, ako toto plénum má voliť generálneho riaditeľa, je verejná voľba. Takisto ako to, že je v zákone napísané, že generálneho riaditeľa volí plénum parlamentu, je v zákone napísané, že ho volíme verejne. Musí prísť pätnásť poslancov, musíte ohnúť verejnú voľbu a utajiť ju. Myslím si, že, a dlhodobo to zastávame a máme to aj v programových východiskách hnutia, že poslanec zodpovedá za výkon svojho mandátu do dôsledkov. Zodpovedá aj pri personálnych voľbách za to, akým spôsobom sa rozhoduje v mene svojich voličov. Preto si myslím, keďže tu hrozí reálny predpoklad a reálny scenár, že bude nový mandát a nový generálny riaditeľ obviňovaný z toho, že ho zvolili fašisti, je lepšie, aby o tomto verejnosť vedela. Ak to tak nechcete urobiť, nechajte voľbu verejnú a zodpovedajte si svoje vlastné rozhodnutie pred verejnosťou. Myslím si, že je tam dostatočné množstvo kandidátov, na ktorom sa vie zhodnúť verejnosť bez toho, aby sme po výzvach vášho premiéra, páni poslanci zo SMER-u, v Kľaku a v Ostrom Grúni, kedy hovorí, že sa nám po uliciach ponevierajú, poneviera zelený fašizmus, vtedy, keď reagovať na študentov a ich demonštrácie, nereaguje na podstatu, čo študenti chcú, ale reaguje na to, že z ulíc sa nám tlačí hnedý mor fašizmu. A z tých ulíc, si myslím, že práve pri voľbe generálneho riaditeľa si zasadol aj do lavíc. Spájať sa so štrnástimi ľuďmi a počítať asi do 150 vie väčšina verejnosti, bude vašou vizitkou. A chcem vás upozorniť, že toto nebude dobrý mandát a dobré východisko pre pôsobenie generálneho riaditeľa verejnej, verejnoprávnej inštitúcie RTVS.
Záverom chcem povedať, že zákon o RTVS bol prijímaný v roku 2010 pod veľkou kritikou a je to jedna z mála noriem, ktoré nezaznamenalo do terajšej doby takmer žiadnu novelizáciu. Poznáme zákony, ktoré ste schopní novelizovať ešte pred dobou účinnosti. Poznám a pamätám si vašu plamennú kritiku – aj vašu osobnú, pán predseda –, kedy ste tento zlý, zlý zákon, tento zákon, ktorý nezabezpečí zlepšenie média verejnej služby, chceli meniť. Sme siedmy alebo šiesty, šesť a pol roka od jeho platnosti a účinnosti, nezmenili ste na ňom ani čiarku. Myslím si, že kvalita zákona, kvalita predpokladu a ideové nastavenie, že je potrebné spojiť médiá verejnej služby rozhlas a televízia, obstáva v skúške doby, obstáva v tom, že dôveryhodnosť tejto inštitúcie rastie, že rastie sledovanosť. A skúsme sa pre budúcnosť zamerať na to, aby sme parametre tohto média zlepšovali, a nie naopak, aby sme ho vracali do závislosti politických centrál, pretože potom z tej inštitúcie urobíme opäť nedôveryhodnú inštitúciu, pretože potom sami zmaríme to, čo má RTVS v spoločnosti plniť.
Dúfam, že o 17.00 hod. nás bude viesť zdravý rozum a voľbu, ktorú vykonáme, vykonáme tak, že obstojíme, a verejne budeme môcť vyhlásiť, že sme urobili to najlepšie možné pre 105-miliónovú inštitúciu, ktorá z verejných financií, cez zmluvu so štátom, na základe svojho vlastného hospodárenia, ale hlavne na základe úhradu za službu verejnosti financujú občania.
Ďakujem. (Potlesk.)