Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja sa len zachovám ľudsky a budem sa správať ľudsky a poviem, že keďže to bolo spomínané predrečníkom, že ďakujem pani Janke Laššákovej za jej pôsobenie v parlamente, ak odchádza, nevedel som. A či váš poslanecký klub sa rozhodne jej poďakovať, je vaša pánska či dámska vôľa. Myslím si, že plénum parlamentu je často kolbišťom vecných otázok, ale zažil som tu aj to, čo sa v predvianočnom čase stávalo, mali sme tu aj vystúpenia či už folklórnych, alebo speváckych zborov zrovna v predvianočnom čase, neviem, či vedenie parlamentu k tomu pristupuje aj teraz. A myslím si, že ako politici často narábame so symbolmi. Ak niekto niekomu prejaví vďaku, vždycky to budem považovať za ľudské a správne. Čiže všetci, ktorí sa mi poďakovali, konali správne, a je jedno, aké politické tričko nosíme. Tak isto, ak sa poďakujete kolegyni, nikto nepovie z opozície pol slova, okrem vás, pán Číž, ktorému to rozhodne vadilo. K pani Vaľovej sa nevyjadrujem.

Ďakujem, ďakujem kolegom z klubu a hľadal som to slovo, ja si to volám proxivojak a Martin to pomenoval tak ako, aby to bolo výrazné, hovorí o nastrčených kandidátoch, to som hovoril v tej rozprave, že jednoducho vyautovať nastrčených kandidátov sa dá len dvojkolovým systémom. Ďakujem aj kolegom z iných poslaneckých klubov, ktorí pochopili, že sú situácie, kedy sa majú dodržať slová a ja to slovo dodržím tak, ako som povedal. Rozpočtová schôdza je tá posledná a tá dnes končí pre mňa a či Vierka Dubačová, Maťo Klus alebo Martin Poliačik držím palce rovnako vám aj všetkým.
A chcel by som mať dve základné také predsavzatia, že presaďte to druhé kolo, keďže sa o tom bavíme, a zároveň presaďte to, že jeden mandát stačí. Zostáva tu jeden posledný mohykán, ktorý sa volá Jaroslav Baška a ak nedodrží, ak neurobí to gesto ako Ďuro Droba, Erika Jurinová a ja, že nemusíme, ale spravíme to, tak bude tu s vami zostávať a myslím si, že to je ten odchádzajúci svet zlej politickej kultúry a jednoducho presaďte aj do zákona, že nedá sa s jedným zadkom sedieť na dvoch stoličkách.
Ďakujem za vaše slová aj za spoluprácu, majte sa. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, volebný zákon, respektíve volebné systémy je téma, ktorú, ak si dobre pamätám, je alebo stala sa obsahom rozhovoru aj prednášky, keď Martin Klus svojho času akademicky pôsobiaci na škole sv. Cyrila a Metoda pozval na svoju hodinu vlastne vtedy vyučujúcich a študujúcich, myslím, že to boli politológovia, a zrovna tejto téme, ktorej sa venujem od nástupu do parlamentu, sa stala obsahom aj tejto prednášky. A mali sme taký zámer, myslím, že sme sa bavili aj o možnej rigoróznej práci a podobne na túto tému, urobiť komparáciu a naštudovať podľa mňa veľmi, veľmi zložitú problematiku toho, akým spôsobom sa to povestné volonté générale, alebo všeobecná vôľa, dá, chce a môže nájsť v jednotlivých krajinách, ktoré si môžu hovoriť demokratické.
Myslím, že sme identifikovali v tej fáze takmer do dvoch stoviek rôznych analytických, rôznych systémov, ktoré vo svete pôsobia v rôznych mutáciách a nuansách. A chcem povedať, že aj tu na pôde parlamentu, kedy ste sa rozhodli, vážená parlamentná väčšina alebo koalícia, upraviť pravidlá hry tesne pred župnými voľbami, apelovať na to, že pri personálnych voľbách, ja som mal takú predstavu, že v personálnych voľbách aj pri lokálnych, kde by sme vedeli vydefinovať nejakú hranicu 20-tisíc oprávnených voličov, 15-tisíc, nejaký referenčný stupeň, ale, samozrejme, pri všetkých župných voľbách a, samozrejme, pri prezidentských, že by sme zaviedli a udržali dvojkolový volebný systém. Je to niekoľkonásobne, niekoľkými desaťročiami odskúšané dobré a platné pravidlo, kedy sa obchádza takpovediac volebná špekulácia, kedy sa obchádza to, že niekomu a kandidátom sa, tým možným a relevantným kandidátom, sa okolo nich nastavajú kandidáti, ktorí z východiska všetci vedia, že nemajú šancu – ja som ich volal tzv. proxivojaci – čo mi aj na komunálnej, aj na regionálnej úrovni jednoducho zažívame opakovane. Existuje totižto metóda a čím menšia obec, tým je tá metóda lacnejšia, že sa ohýba volebný proces kandidátovi, ktorý reprezentuje určité názorové portfólio, sa vyrobí umelý ako keby jemu veľmi podobný kandidát a tým pádom sa jemu odrátavajú alebo odčerpávajú hlasy a zvyšuje sa možná volebná, možný volebný úspech tomu kandidátovi, ktorý de facto platí ako keby kampane svojim protikandidátom.
Niekoľkokrát sme boli toho svedkami aj na národnej úrovni. To sú také tie proxistrany typu TIP, ak si to pamätáte. Ale tam je to obrovské množstvo 4,2 mil. oprávnených voličov, ktorých máme, a tam sa, je to veľmi drahé a neoplatí sa s tým hrať, voliči jednoducho toto vedia prekuknúť. A tým, ktorí sa pri týchto debatách alebo pri tomto zámere chceli vysporiadať opakovane, ešte si pamätám to 99 % a podobne, jednoducho neuspeli. Lenže, ešte raz, platí, čím menšia obec, tým je tento spôsob nekalej volebnej súťaže lacnejší a tým pádom sa nám niekedy vyrojí obrovské množstvo kandidátov, ktorí vedia, že z východiska nevyhrajú, ale len odčerpajú hlasy niektorému z možných neúspešných kandidátov.
Ak si myslíme, že existuje reálny, reálna možnosť, ako to zabrániť, ako tomuto brániť, tak toto sa volá dvojkolový volebný systém. Jednoducho vystavajú sa proti sebe potom tí daní dvaja kandidáti a voliči si môžu vybrať medzi dvomi. A tak ako si argumentoval, vyššia legitimita, čestnejší súboj, transparentnejší súboj a zároveň aj podľa mňa veľmi podstatná vec a to je, že nehrá alebo horšie sa hrá s možným volebným – a ja to nazvem – podvodom a kalkulom.
Dôležité však ešte je aj piaty bod a to je, že dvojkolový systém sanuje možné prekvapenia, ktoré sa nám raz stali v Banskej Bystrici. Myslím si, že nech to je v akomkoľvek politickom spektre, mali by sme dbať na to, že ak chceme zistiť reálnu vôľu voličov, nastavme pravidlá tak, že budeme mať čo najlepšie pravidlá, že naozaj sa tá vôľa jednoducho prejaví. Pri jednokolovom volebnom systéme, pri personálnych voľbách na exekutívne posty, pretože pri obecných, mestských a župných voľbách jednoducho volia ľudia napriamo aj exekutívu, je toto obrovským rizikom. Tento, táto, ten váš zámer, ktorý ste urobili zmenením volebných pravidiel počas hry, sa vám škaredo vypomstil. Voliči rozhodli inak, ako ste predpokladali, a možná betonácia ľudí, ktorých ste si asi predstavovali, že v tých župných úradoch majú byť, jednoducho tam poslaní neboli.
To, že pri tomto návrhu zákona, ktorý ste dali pred tým a teraz ho Martin sa snaží spolu s kolegami opraviť, bola ušetrenie finančných prostriedkov a druhá falošná argumentácia, ktorú ja odsudzujem, sa tam tak podsúval ten bod, že de facto veď my spájame dva volebné akty, a to sú obec, mesto a kraj do jedného. Tam sa niekde mala niesť tá vecná a odborná diskusia. Sme hovorili, že proti tomu, proti tomu, aby sa spojili, nikto nič nemá. Len neodstraňujte to – a podľa mňa veľmi dobrý systém, mohli sme byť aj príkladom pre iné demokratické krajiny –, že ak niekto raz v prvom kole získa 50-percentnú väčšinu, jednoducho je jedno kolo, ale ak nie, poďme na vyšší typ legitimity, a to znamená, nechajme dvoch kandidátov v záverečnej fáze súťažiť medzi sebou. Prečo ste to zmenili, spytujte si svoje vlastné svedomie.
Myslím si, že akákoľvek vláda relevantná príde po roku 2020 a bude mať na mysli ten demokratický étos, je absolútne relevantné, že sa vráti a bude rozmýšľať nad tým, ako hľadať reálne všeobecnú vôľu, volonté générale, takým spôsobom, že po voľbách nebudeme prekvapení, že voliči budú môcť reálne rozhodnúť, že proxivojaci alebo falošné hry s voličskou podporou budú odstránené. Preto tento návrh zákona podporím a podporujem. Držím vám palce, aby ste prešli do druhého čítania.
A keďže je to skutočne posledné vystúpenie v Národnej rade, ďakujem vám za spoluprácu. Prajem príjemné vianočné sviatky a požehnané a úspešný nový rok. Dovidenia. (Potlesk v sále.)

Edo, toto, čo navrhujeme, je v pléne už štvrtý-piatykrát a definujem to od začiatku ako teplárenské nevoľníctvo. Jednoducho je neakceptovateľné, ak si predstavíme, že na pôde nejakého mesta alebo obce by napríklad podnikalo Tesco a ono by mohlo vydať záväzné stanovisko, že vedľa nemôže byť vystavaný Kaufland, Nay alebo iný. Neviem už lepšiu analógiu k tomuto vytvoriť, a preto si myslím, že či už zapojenie európskej úrovne, citácie, ktoré máme v dôvodovej správe od interpelácie pána Sulíka, túto zákonnú úpravu od mája 2014 sme atakovali s Luciou Nicholsonovou a jednoducho sme chceli ľuďom odstrániť teplárenské nevoľníctvo.
Nemyslím si, že odpojenie od neefektívneho, zlého a možno aj oligarchami prelezeného centrálneho zdroja tepla je dobré nastavenie, a tým, akým spôsobom sa tento zákon prijal a prijíma, ako platí, jednoducho ľudí sme postavili do teplárenského nevoľníctva.
Túto agendu, dúfam, že prebrali veľmi dobrí ľudia, či ty, alebo Galek, a jednoducho držím vám palce, aby ste narovnali do budúcna tieto ohnuté pomery a aby ľudia, ktorí majú plné právo sa rozhodnúť, kto im bude kúriť, a aby toto svoje právo mohli využiť. Držím vám v tom palce a dúfam, že po 2020 najneskôr sa vám to podarí otočiť.

Tak ako som avizoval a mal som zvykom, chcel som vždy pri predkladaní návrhu zákona vystúpiť aj v rozprave, aby bola možná prípadná možnosť reakcie. Čiže zhrniem tri základné fakty.
Prvý fakt, zjednotiť pravidlá pre všetky typy volieb, aby sme nemali tri typy volieb pri organizácii lokálnych, regionálnych a celoplošných médií pre voľby do Národnej rady, Európskeho parlamentu a prezidenta, pod jednými pravidlami a ostatné voľby v iných pravidlách, zároveň zjednotiť pravidlá pre celoplošné aj lokálne médiá. Vysvetlím dôvody.
Čiže máme dva základné problémy, a to sú diskusie v reláciách a vysielanie politickej reklamy. Diskusia v reláciách v súčasnosti, ak sa vysielateľ rozhodne zaradiť diskusný program do vysielania v čase volebnej kampane pri voľbách do vyšších územných celkov nad rámec svojej programovej skladby, je povinný splniť si povinnosť týkajúcu sa oznamovania dočasnej zmeny programovej skladby vysielania z dôvodu zaradenia tohto diskusného alebo spravodajského príspevku a oznámiť toto rade v lehote do 15 dní.
Považujem tento právny stav za absurdný a absolútne ruky zväzujúci pre všetkých vysielateľov, ale najmä pre lokálnych a regionálnych. A tento stav vzbudzuje dojem, že náročky alebo zámerne nie je vytvorené prostredie pre lepšie spoznanie kandidátov kandidujúcich v župných alebo komunálnych voľbách. Preto, a to zopakujem, navrhujeme zavedenie rovnakej právnej úpravy, aká platí pri voľbách sem, do Európskej parlamentu a prezidentom. A voľby prezidenta Slovenskej republiky.
Druhá časť sa týka vysielania politickej reklamy, a tam je ten stav ešte absurdnejší. Na základe skúmania a takpovediac takej, takej malej komparácie, ako to je nastavené inde, minimálne V 4 a Nemecko, pozeral som, myslím, holandské nastavenie a podobne. Sme fakt absurdní, ak neumožňujeme vlastným médiám, ktoré majú naše vlastné, slovenské licencie, vysielať politickú reklamu, je jedno, pre aký typ volieb. Tuná sme skutočne unikátni a nerozumiem, prečo naše finančné zdroje posielame do zahraničia. Zbytočne. Navyše mediálny svet lokálnych a regionálnych médií, to nie sú veľké mediálne domy, to sú vysielatelia, ktorí často prinášajú tie základné správy z ulíc, miest a námestí našich obcí alebo miest. Venujú sa takým tým naj problémom, ktoré sú k ľuďom úplne najbližšie. Mám problém, ako máme nastavený legislatívny rámec, aká je prax, pretože niekedy nám to skĺzava do toho, že tieto médiá sú skôr hlásnymi trúbami samospráv, ale preto je pre mňa absolútne zarážajúce, že ak je tu reálna možná zdrojovosť, aby tieto médiá mohli mať aj iný typ zdrojov, ako sú samosprávne alebo župné rozpočty, tak my im v tom ešte bránime. Čo tým vlastne robíme? Podriaďujeme a ničíme nezávislosť médií, pretože ak funguje, a to funguje na Slovensku obzvlášť dobre, kto maže, ten jede, ak použijem ten český, alebo kto platí, ten diktuje, tak tuná ak máme iný typ zdrojov a je tu rovnosť medzi všetkými kandidátmi, kandidujúcimi stranami, tak nerozumiem, prečo máme takýto absurdný moment v našich, v našich zákonoch a jednoducho nechávame zdroje, ktoré títo vysielatelia môžu nájsť, jednoducho nepokryté a nútime potom aj strany alebo nezávislých kandidátov obracať sa inde, a keďže žiadna iná možnosť na Slovensku nie je, tak sú to sociálne siete.
A prečo sa tomu venujem? Venujem sa politickému marketingu veľmi dlho aj z akademického pôsobenia a myslím si, že akýkoľvek balík, ktorý existuje pri komunikácii, volebnej komunikácii, tak jednoducho pri regionálnych voľbách by nemal obchádzať regionálnu televíziu. Väčší absurdistan si jednoducho neviem predstaviť, ako sa inak dá domrviť legislatívne nastavenie, ako ak máme regionálne voľby, a my dokážeme zákonným nastavením zakázať politickú reklamu v týchto médiách a na druhej strane vytvoriť tak brutálny byrokratický proces pre tieto médiá, že jednoducho ani sa do tých diskusných relácií radšej nepustia. Spôsobuje to nemalé problémy tým veľkým mediálnym domom, ktoré pôsobia na celom území Slovenska.
Asi si pamätáte, akým spôsobom je, sú organizované debaty, myslím si, že mali sme možnosť sledovať alebo všetci sme sledovali, dúfam, debaty, ako sa postavil vysielateľ z licencie pri 12-minútových dotáciách na jedného kandidáta, ako sa k tomu postavila verejnoprávna televízia pri 6-minútových dotáciách na jedného kandidáta. Toto spôsobuje podľa mňa nedobrý návrh zákona, pretože v lokálnych televíziách alebo regionálnych, sme tu na pôde Národnej rady z rôznych regiónov, skúste mi poslať jednu diskusnú reláciu, ktorá prebiehala vo vašej regionálnej alebo lokálnej televízii. Jednoducho vysielatelia nemali silu na to, aby, aby ten administratívny proces zvládli, a navyše tu nemáme žiadne quideline alebo best practices, ako to urobiť, a radšej ako riskovať nejaké veľké pokuty, tak jednoducho sa do tohoto typu programu nepustili. Pre nás je to výzva, a preto predkladám tento návrh zákona.
Odstráňme, prosím vás, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, tento absurdistan z našich zákonov. Neposielajme finančné prostriedky zbytočne do zahraničia, vytvorme rovné pravidlá pre všetkých, aby ľudia mali možnosť v týchto televíziách, na základe dohľadateľných, rovných, jasných pravidiel, vidieť kandidátov, ktorí by mali mať možnosť hovoriť o svojej vízii, nech kandiduje v akýchkoľvek, v akomkoľvek type volieb.
Úplne na záver, keďže sa mi to javí ako posledné vystúpenie v agende kultúry a médií na tejto pôde, chcem apelovať na to, aby poslanci, ktorí zostávajú v kultúre, v kultúrnom a mediálnom výbore, sa venovali postaveniu regulátora aj zákonnému nastaveniu zákona o vysielaní a retransmisii a aby tento regulátor nemal prebyrokratizované pravidlá a bol finančne poddimenzovaný, potom sa jednoducho dostávame do ďalšej oblasti absurdnosti, že síce nakladieme obrovské množstvo povinností, ale keďže nie sú finančné zdroje, tak tieto povinnosti nedokáže regulátor jednoducho vykonávať. Máme mimo dohľad obrovskú časť mediálneho sveta, a to len a na základe toho, že regulátor funguje iba na základe podnetov, nekoná ex offo, takpovediac sám, lebo to jednoducho nestíha.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňte ma, som trošku hlasovo indisponovaný a nie som celkom v dobrej kondícii pre rečníka, ale dovolím si predniesť návrh z môjho pohľadu a z agendy výboru pre médiá a kultúru, ako aj z agendy ministerstva kultúry veľmi dôležitý a priznávam, že je to aj takpovediac návrh, ktorý vyplynul z nedávnej praxe, ktorá súvisela s vysielaním našich lokálnych a regionálnych televízií a možnosti vysielania, resp. nevysielania a zadávania politických diskusných relácií alebo tzv. politickej reklamy.
Úvodom chcem povedať, že rozdelím rozpravu alebo úvod, uvádzanie do dvoch celkov a následne budem mať ambíciu sa aj zapojiť do rozpravy, a myslím si, že táto vec sa netýka len nás politikov, ale týka sa hlavne mediálneho sveta a najmä – a to by malo byť v prvom rade – občanov, pretože mám za to, že občania majú právo na informácie a informácie v politickej súťaži také, aby sme médiá, ktoré sú takpovediac vysielateľmi zo zákona, médiá, ktoré pôsobia na lokálnej alebo regionálnej úrovni, a tieto prichádzajú na základe súčasného zákonného nastavenia o nemalé finančné prostriedky a marketéri politických strán, marketéri aj nezávislých kandidátov sú jednoducho nútení využívať takých vysielateľov, ktorých zákon nereguluje, môžme ich volať všeobecne sociálne siete, sú to facebooky a youtuby a tým pádom živíme politickou reklamou a nemalými finančnými prostriedkami mediálny svet, ktorý vycuciava finančné prostriedky zo Slovenskej republiky, a odnášame ich, lebo máme zlé zákonné nastavenie, mimo územia Slovenska.
Ak nerozumiete, čo celkom hovorím, je to tak, že lokálne a regionálne televízie nemajú možnosť na základe zákonného nastavenia urobiť diskusné relácie a zároveň nemajú možnosť ani, ak má politická strana, nezávislý kandidát, ktokoľvek záujem vysielať reklamu, nejaký spot, nejaký šot o tom, akým spôsobom, aké programové priority, aká vízia, či už pre región, kde pôsobí, alebo pre kraj.
Myslím si, že nemali by sme mať na Slovensku taký typ zákonov, ktoré bránia nejakým subjektom pôsobiacim na Slovensku plniť svoju činnosť, a de facto vždy pri týchto veciach sa koniec koncov riešenie nájde a tým pádom máme to tesne teda za sebou, sme tu najvyšší politický orgán Slovenskej republiky a viacerí z vás sa zúčastnili či už kampane, alebo priamo tak ako straníci, priamo politického zápasu v ostatných regionálnych voľbách do vyšších územných celkov a myslím, že túto skúsenosť sme mali rovnakú.
Upozorňujem, že tento návrh alebo táto zmena zákona hovorí o tom, že nadväzuje na prax, a to, ako sme to spracovali, je podľa mňa výsledkom možno aj debaty, ktorú voláme vonku že best practices, proste porovnal som niektoré zákonné nastavenia aj okolitých krajín, sme v tomto unikátni. Unikátni sme v tom, že máme z licencie licencovaných vysielateľov a bránime im v..., z môjho pohľadu aj v podnikaní a uplatňovaní toho, akým spôsobom môžu diskusné relácie vstupovať do prostredia mediálneho a prinášať informácie, či už v diskusiách, alebo priamo, priamo s kandidátmi, na druhú stranu. Upozorňujem, že jedná sa aj o nemalé finančné prostriedky, ktoré regionálnym alebo lokálnym televíziám dokázali umožniť, aby mohli fungovať, a nateraz sme ich o tie prostriedky jednoducho pripravili. Regulátor má v tomto obrovské kompetencie, a preto sa nám stalo, že tam, kde dočiahneme a zaregulovať niečo vieme, tak sme urobili veľmi zlú reguláciu a naše slovenské médiá sme pripravili o zdroje, na druhú stranu všetci našli spôsob, a možno ak sa opýtate vo vašich centrálach strán, resp. ak poznáte nezávislých kandidátov, môžte sa ich opýtať, aké finančné prostriedky použili pri kampani na facebookoch, youtoboch a podobne, a tieto finančné prostriedky alebo časť z nich sme mohli mať u našich vysielateľov, vysielateľov, ktorým teraz tieto eurá jednoducho chýbajú. Neviem, prečo by sme mali živiť iba a len a mať také zákony, že tam, kde nedočiahneme, to necháme tak a úplne navoľno, lebo internet, a na druhú stranu vytvoríme taký predpoklad, že tam, kde by mal byť nie hlúpy zásah štátu, ale určené presné a jasné pravidlá, čiže ako vysielať, ako robiť diskusie, akým spôsobom predávať reklamu, tak keďže na toto nikto nemyslel a nepripravili sme žiadne pravidlá, tak to je jednoducho zo zákona zakázané.
Čiže cieľom návrhu zákona je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volieb do orgánov územnej samosprávy tak ako to v súčasnosti možné, ako je to v súčasnosti možné v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, či Európskeho parlamentu, alebo voľbe prezidenta. Čiže nevytvárame žiadny nový model, troje voľby u nás toto umožnené jednoducho majú.
Ďalším cieľom návrhu zákona je upraviť postup vo vysielaní diskusných programov v čase volebnej kampane pri voľbách do orgánov územnej samosprávy tak, aby sa vysielanie týchto programov nepovažovalo za zmenu programovej služby, ktorú by vysielatelia museli dodatočne oznamovať Rade pre vysielanie a retransmisiu. Účelom návrhu zákona je tak zjednotiť právnu úpravu vysielania politickej reklamy a diskusných programov počas volebnej kampane v župných a komunálnych voľbách s právnou úpravou, ktorá už v súčasnosti existuje v prípade volieb do Národnej rady, Európskeho parlamentu alebo pri voľbe prezidenta. Ak sú tu poslanci aj z minulého volebného obdobia, vieme, že základnou ambíciou prijímania nového volebného nastavenia bolo zjednotiť, zjednotiť mnohé akty, a asi už vieme, keďže sme tu boli svedkami viacerých predložení návrhu zákonov, že táto základná ambícia sa jednoducho nepodarila. Nepodarila sa aj tuná parciálne, pretože máme iné nastavenie pre voľby do Národnej rady, pre voľby do Európskeho parlamentu a pre voľby prezidenta a iné nastavenie pre komunálne voľby.
Je z môjho pohľadu na absolútne zváženie prečo, prečo pri, myslím, že piatich typoch volieb nemáme jedno pravidlo, odpočítateľné, jasné, s obrovskými alebo podľa mňa v tomto prípade dostatočnými právomocami regulátora, pretože to vysielanie sa dá monitorovať, a prečo zavádzame pre vysielateľov, upozorňujem, stále to sú vysielatelia z licencie, ktorí zbehli štandardný proces, regulátor o nich má prehľad, prečo oni a pri istom type volieb majú ako keby iný prístup. Myslím si, že za ostatné obdobie dvoch mesiacov, alebo teda ak pozrieme aj tú volebnú kampaň, viacerým ľuďom sa zdvíhalo obočie a čudovali sa, akým spôsobom sa k zobrazovaniu jednotlivých politikov, političiek alebo strán pristupuje aj pri centrálnych médiách, mali sme, ja som mal teda niekedy pocit, že jednoducho kandidát ako keby mal lepru, a nedostal sa do vysielania, pretože sa prijímali tak prísne pravidlá nejakého typu vyváženosti aj, aj dovnútra, že vyzerá to skôr, že ako keby na časť volebnej kampane niekto mal záujem vymazať odkazy, vízie, programy z mediálneho prostredia. Preto možno nám vzniká absolútny pretlak týchto informácii v priestore, ktorý nie je pod dohľadom, a preto aj vzniká to, že peniaze z týchto kampaní odchádzajú tam, kde by nemuseli.
Chcel by som povedať ešte úvodom iba čiastočne k osobitným častiam, čiže aký je zámer, a potom vystúpim v rozprave trocha hlbšie. Čiže vysielanie diskusných programov počas volebnej kampane pre voľby do orgánov územnej samosprávy potrebujú taký typ právneho úkonu, ktorý jednoducho našich vysielateľov blokuje, a upravujem to, aby sa to priblížilo k celoplošným médiám a aby sme mali naozaj, ak si pozriete aj priamo paragrafové znenie, zjednotenie prístupov pri všetkých voľbách. Nevymýšľame bicykel, jednoducho dávame tie pravidlá do ažurity, do toho, že budú fungovať pre rôzne typy volieb a pre všetky médiá takpovediac rovnako.
Čo ma hlavne zaujíma pri možnej argumentácii, je, akým spôsobom pri regulácii, a tam chcem povedať, že zákonné nastavenie je dobré a vieme nájsť, akým spôsobom chce následne aj vláda pristúpiť k tomu, že nielen tieto lokálne a regionálne médiá sú možno aj z tohoto dôvodu, že im kladieme polená pod nohy, a jednoducho nemôžu využiť možnosť dostania sa k nejakému zdroju, akým spôsobom sa budú kolegovia z mediálneho a kultúrneho výboru zaoberať problémom regulátora, pretože ten má problém, ale nielen v legislatíve, ale aj v tom, že má nedostatočné finančné prostriedky. Dva alebo tri roky dozadu sa dokonca Rade pre vysielanie a retransmisiu krátil rozpočet a práve pri otázke lokálnych a regionálnych médií vyvstáva zásadný a uralgický bod, to, že nedostatočné technické vybavenie regulátora, nedostatočné personálne vybavenie regulátora zlyháva, pretože nevieme, nevieme dostatočne monitorovať niektoré z médií, zákonný rámec je taký, ktorý sa dá veľmi ľahko obísť, a budem sa prihovárať za to, aby regulátor mal zvýšené finančné prostriedky na to, aby mohol dostáť svojmu zákonnému a legislatívnemu rámcu.
Toľko úvodom a dovolím si, tak ako som avizoval, vystúpiť k tomuto ešte aj v rozprave.
Ďakujem.

Myslím si, že treba povedať dve veci.
Prvé, pán poslanec Číž, vaša strana bola tak dlhodobo známa, že sa nevenuje prieskumom verejnej mienky a nezakladá si na tom, koľko má percent v prieskumoch verejnej mienky, ale boli pre ňu dôležité volebné výsledky. Tak skúste si pozrieť volebné výsledky ostatných župných volieb a budete mať odpoveď o tom, čo ste teraz hovorili.
No a druhá časť, esenciálnou debatou tu nie je alebo nie sú tu témy, ktoré ste sa snažili priniesť do pléna, a ja by som vás v tom aj rád podporil, ale je jedna veľká prekážka, prečo sa toto plénum nevenuje týmto témam, a to je predmetom tejto schôdze, a to, že pán minister Kaliňák stráca a opakovane stráca dôveru tohto pléna, alebo jeho časti, a kým bude minister Kaliňák ministrom, tak tieto témy budú takpovediac na druhej koľaji, témy o hospodárstve, dôležitosti iných dôležitých tém pre národohospodárstvo a podobne, čo vy v každom jednom momente sa snažíte pripomínať.
Preto zahlasujte za odvolanie pána ministra alebo ho stranícky poproste, aby vo svojej funkcii skončil, a od toho momentu sa môžme venovať aj témam, ktoré vy máte na srdci, ktoré ste spomínali a ktoré nezabudnete pripomenúť pri každej jednej rozprave, že sú pre vás dôležité.
Nateraz je dôležité to, že je tu minister, ktorý má viac káuz, ako dokázal urobiť napriek tomu, že obehol 800 obcí.
Ďakujem.

Pán Zelník, ja si vás vážim, lebo viacej sa venujete tomu zdravotníctvu, ako hrnkovskému politikárčeniu, len ja som hovoril úplne o niečom inom. Tu sa napríklad vystavali problémy, ktoré definoval premiér počas svojich opozičných tlačoviek a urobil z niektorých pojmov a z niektorých javov, aj politických javov strašiakov. Spomeniem jedno slovko, privatizácia. Z privatizácie je jednoducho taký strašiak, že keď privatizuje SMER, tak to volá vstup strategického investora. Je jedno, či sa to deje za vlády predchádzajúcej alebo jeho. V Trnavskom kraji sprivatizovali dve nemocnice počas vlády SMER-u a s požehnaním aj smeráckych poslancov, ale volali to vstup strategického investora, lebo jednoducho tak funguje jazyk, tak fungujú symboly, tak funguje politika, lebo politika je aj o symboloch.
Čiže ja som hovoril o tom, že vecne dvadsaťkorunáčky a päťdesiateurovky budú rozdiel, ale vy potrebujete pätnásť rozvitých viet na to, aby ste to vysvetlili a tam je ten základný problém, pretože toho Džina z fľaše, akým spôsobom sa tu robí politika, nadiktoval predseda vlády, ktorý tu je desiaty rok. A dúfam, že sa politický diskurz bude môcť časom venovať aj hlbším témam a budú sa ľudia zaoberať aj tou štrnástou, pätnástou rozvitou vetou. Nateraz je to na útoky na prvú signálnu. A tam by som chcel sa aj ospravedlniť pani predsedajúcej, ja som to potom opravil aj v samotnej rozprave, hovoril som, že prídite so systémovým riešením, mi tam ubehlo ten, ten moment toho zvýšenia, alebo ja sa vôbec nehanbím za to, že vytvoriť valorizačný mechanizmus jednoducho, ktorý bude akceptovateľný, predvídateľný a podobne. Len aby to nebolo naveky v decembri zmrazovanie. Kto nezmrazí, vyhodiť z parlamentu, kto zmrazí, ten je ten chrumkavý. Nehrajme sa tu na chrumkavých a chrumkavejších, proste ja vám v tomto inak celkom fandím, lebo naozaj, váš postoj je konzistentný dlhodobo a teraz na tom strácate body.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, musím priznať, že nie často sa vyskytujem v rozprave o zdravotníckych zákonoch a teším sa na vystúpenie môjho nasledovníka v tejto rozprave pána Alana Suchánka, ktorý sa bude venovať zdravotníckych témam. Chcel by som úvodom ale povedať, že vzhľadom na taký ten komplexný záber tej legislatívnej snahy, ktorá prichádza z ministerstva zdravotníctva, mňa zaujali a bude ma to zaujímať aj teraz aj vzhľadom na to, že po tejto schôdzi sa vzdávam mandátu poslanca a idem do exekutívnej funkcie na trnavskú župu, ktorá má zriaďovateľských, zriaďovateľské pôsobnosti, ale aj v kompetenciách veľký balík zdravotnej starostlivosti. Musím povedať aj to, že vzhľadom na prieskumy aj atmosféru počas volieb je aj v Trnavskom samosprávnom kraji téma zdravotníctva tá najvyššia a najdôležitejšia. Nespokojnosť s ňou vyjadrilo z hľadiska prieskumu až 89 % ľudí a preto mňa zaujíma jedna z tých parciálnych tém a chcem poďakovať aj ministrovi zdravotníctva, že je ochotný na túto tému sa rozprávať a je to téma, nazvem ju tak, ako sa ustálila v tom ľudovom jazyku, a to sú možné zavedené poplatky a podobne.
Čiže chcel by som povedať, aby sme pristúpili k riešeniu tejto témy spôsobom z môjho pohľadu, ktorá zabezpečí rozšírenie dostupnosti alebo ordinačných hodín a zároveň aj vyhoveli tomu tlaku, ktorý z druhej strany prichádza, aby si to jednoducho ľudia mohli dovoliť. To znamená, že ja som napísal nie štatút, ale status na Facebook, kde som, a doteraz si to myslím, kde som hovoril, že asi je treba ľuďom natvrdo povedať, že jednoducho zdravotná starostlivosť, ktorú kryjú odvody a u nás sa volá zadarmo, končí a to bol ten môj status. To znamená, očakávam od každého zodpovedného a rovného politika, ktorý je sic ľavicový alebo pravicový, že povie, že tento čas končí a prichádzame k dobe, kedy sa za vyšetrenia platí. Akým spôsobom sa k nim dopracujeme, to už sú potom odborné debaty a to už sú možno aj paragrafové znenia zákona. Toto mi na marketingovej ľavicovej politike totižto vadí najviac. Vadilo mi to pri predstavovaní predsedníctva, kedy sme všetci vedeli, alebo akcií okolo predsedníctva, koľko takéto akcie stoja, ale museli byť účelovo delené, pretože voličovi sa ťažko vysvetľuje, že niektoré akcie stoja toľko a toľko peňazí. Toto mi vadí na marketingovej ľavicovej politike, keď chcete urobiť rozumné riešenie, postavte sa zaňho, vysvetlite ho a či má nálepku ľavicové a pravicové, to jednoducho už ľudí dnes nezaujíma. Chcú vedieť, čo ich to bude stáť a či sa zlepší ich život.
Ak prichádzate z môjho pohľadu s pravicovým riešením, možno sa bojíte, aby to nechytilo marketingovú nálepku Zajacových dvadsať korunáčok, za ktorú si môžete sami, nie vy, pán minister, ale to, čo robil pán Fico v predchádzajúcich obdobiach a keď, a preto sa tak urputne bránite označeniu nejakej sumy 30, 40, 50 euro, lebo toto má v sebe tento náboj. Asi Robert Fico, ktorému vyčítam hlavne to, že ak pri základnej otázke, čo tu zostane po ňom, nie je reálna odpoveď, lebo nikto si nevie spomenúť, či tu máme zdravotníctvo podľa Fica, alebo školstvo, alebo tie základné, tie základné mohutné témy, ktoré štát jednoducho má zabezpečovať, tak toto, na toto ľudia veľmi nemajú odpoveď a bolo by asi zaujímavé, keby jedna z týchto tém bola, že tu po ňom zostávajú Ficove päťdesiatkorunáčky za, alebo päťdesiat eurovky za objednávanie si zdravotnej starostlivosti, sic garantované ústavou, ktorá teda hovorí, že má byť tá dostupnosť jednoducho zadarmo.
My všetci vieme, aj ľudia to vedia, že zadarmo nie je nič, platenie zdravotných odvodov je u nás, je to až taká floskula, proste vysoko daňovo-odvodové zaťaženie, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a skúsme - a vždycky to hovoríme - pozrieť sa na vnútorné rezervy, manažérsky prístup ministerstva zdravotníctva vítam a je vidieť. Lenže sa mi zdá, že nikto sa rovno nepostaví a nepovie, idem robiť toto, pretože je to tak správne.
A zrovna vo vašom rezorte sa vyskytol taký ten symbolický telefonát, ktorý podľa mňa jako v každej jednej slušnej spoločnosti musí byť neakceptovateľný, aby nejaký mačo tam proste zdvihol telefón a nejakému manažérovi nakázal, akým spôsobom sa má správať a podobne a toto sú vaše dôsledky, vy straníci aj nestraníci, politickí nominanti strany SMER tu púšťate jedného Džina z fľaše za druhým, no a potom si znášate dôsledky. Nie je to ale otázka alebo ako keby útok priamo na rezortného ministra, ktorý tu predkladá tento návrh zákona, deje sa to zvrchu, len, bohužiaľ alebo bohu vďaka, ryba vždy smrdí od hlavy a v našej krajine sa bude lepšie dariť, keď prestane tento typ hlúpej ľavicovej marketingovej politiky a dúfam, že sa tak stane čím skôr.
K druhej časti môjho vystúpenia chtiac-nechtiac mne je to tiež ľúto, že ste schytili tú funkciu predkladania jednak skráteného legislatívneho konania kvôli platom poslancov a po druhé teda to, že predseda nášho hnutia prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorý premostil s tým, že áno, aj tu vieme ušetriť zdroje, áno, aj tu vieme nájsť to, akým spôsobom sa má vykonávať taká tá rovná politika. Ja súhlasím, nie je to veľmi často, ale musím súhlasiť s Borisom Kollárom, pretože áno, neexistuje na svete asi človek, ktorý by sa bránil zvyšovaniu platu. Lenže my sme tu Národná rada Slovenskej republiky a neklamme si do rukáva, každý jeden z nás by sa potešil 1 000 eurám mesačne vyššie. Lenže máme zodpovednosť. My máme zodpovednosť aj voči nášmu vlastnému programu a ten program hovorí, že nebudeme zvyšovať platy poslancov, kým nebude vyrovnaný rozpočet. A program bol predstavený pred voľbami, tak jednoducho to platí, budeme to držať.
Chcem sa poďakovať aj najbližšej strane tohoto politického fóra, a to je SaS, že držia takisto svoju pozíciu. A myslím si, že v tejto dobe to nie je ľahké a oni hovoria otvorene, že sú za zvýšenie platov, pretože, alebo systémové riešenie, ktoré by prišlo s valorizačným mechanizmom a preto, preto si myslím, že 23. schôdza, moja posledná, je dostatočný dlhý čas od roku 2016, ak vládna koalícia chcela robiť so systémovým riešením, dávno tu malo byť. Chcem odkázať kolegom zo SaS, OĽANO a SME RODINA, že zostáva to na vás. Mne sa zdá, že koalícia sa s týmto nevie vysporiadať, prineste návrh riešenia a dúfam, že túto tému možno už v januári budete, bohužiaľ, musieť naznačiť, vyriešiť, aj ponúknuť riešenie. Stane sa to, čo vždy, potom vám to ukradnú, predajú to, ako svoj vlastný návrh, ale budeme mať vyriešenú situáciu. Budeme mať vyriešené to, čo chcete vy, aby vždy, vždy a opakovanie pred Vianocami alebo v tom jesennom období neprichádzala téma, ktorá prekrýva 588-miliónové oddlžovanie nemocníc, ktorá prekrýva poplatky za vyšetrenia, ktorá prekrýva to, že vo vládnej koalícii je jednoducho opäť kríza. Tú krízu sme zažívali aj v auguste, aj v septembri a mne, ani nikomu z opozície sa nechce hasiť krízu vo vládnej koalícii. A neviem, na ktorom grémiu bol pán Hrnčiar, ja som bol na tom druhom a iba na jeho závere a povedal som, keď neviem, ktorý z tých politikov, ktorí tam sedeli, povedali, že voči opozícii je adresovaná požiadavka, no veď nám pomôžte, čo s tým máme robiť? Nejak tak to bolo adresované. Tak ja som povedal, že nám vyhovuje, že vláda padne a ja vás iba prosím, aby ste termín volieb určili na máj.
Toľko k tomu, čo si myslím, že na poslaneckom grémiu malo zaznieť, nie je to orgán, ktorý prijíma rozhodnutie, tam sa iba informujeme o jednotlivých postojoch. To, čo sa z neho vyťahuje a nevyťahuje, je na opäť a len politických interpretáciách. Čiže nechajme tieto témy tak, jednoducho, vážená opozícia, je to teraz na vás, aby ste prišli so systémovým riešením, ktoré, dúfam, že bude, uhasí túto tému, aby každý december sme riešili zmrazovanie platov poslancov ako nesystémový krok.
Ďakujem.

Pán podpredseda, máme 23. schôdzu tohoto volebného obdobia a keď niečo politik nechce urobiť, tak bude rozprávať o tom, že treba robiť systémovú a komplexnú zmenu. Čo ste 23 schôdzí robili doteraz, že ste neprišli s návrhom zákona, aby ste komplexne a systémovo vyriešili situáciu so zvyšovaním, udržaním, znižovaním alebo akokoľvek inak upravili platy poslancov? Vždy to používate v predvianočnom termíne cez skrátené legislatívne konanie a vždy používate tie isté bohapusté frázy o systémových a komplexných riešeniach.
To, čo hovoríš o grémiu, to by ma teda fakt zaujímalo, ale neverím ti ani mäkké f. Ako použiť nahnevaného pravicového voliča na to, aby udržal Fica pri moci, na to ste zriadili projekt, volá sa SIEŤ. To, že ste sa rozsypali po prvej smeči hneď po voľbách, hovorí o tvojom charaktere, o tom, ako chceš vykonávať politiku a myslím si, že volič, ale aj každý jeden rozumný občan na Slovensku ti vystavil už zrkadlo. To znamená, dúfam, že v politike končíte a že nebudete používať ľudí na to, aby ste ich klamali v predvolebnej kampani a potom držali pri moci tých, proti komu títo ľudia jednoducho vyjadrili svoju nevôľu. Strana SIEŤ tak ako dopadla, je tvoja vizitka. Bol si jej podpredsedom.