Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, skúsim pár možno nesúvislých poznámok, ale zostali sme tu už v zásade ľudia, ktorí sa všetci do toho vyznáme, takže možnože to nebude až tak zlé.
Ako prvé som si nakreslil trojuholník. Ten trojuholník je: kvalita, dostupnosť a náklady. Je to starý známy oceľový trojuholník - iron triangle, ktorý nakreslil profesor Kissicik. Profesor Kisscik v roku 1994 publikoval jednu skvelú knihu, ktorá by sa nám zišla, aby sme si ju všetci prečítali, a tá sa volá, ja to skúsim preložiť do slovenčiny, "Dilemy v zdravotníctve", nekonečné, a podtitul je "Nekonečné potreby, konečné zdroje". Dúfam, že nám je to všetkým jasné, že o čom som chcel povedať.
Tento trojuholník je železný preto, lebo s každým uhlom, ktorým pohnete, pohýnate aj s tými ostatnými bodmi. Ak chcete mať fantastickú kvalitu, budete mať problém s dostupnosťou a nákladmi. Ak chcete mať fantastickú dostupnosť, budete mať problém s kvalitou a tak ďalej a tak ďalej. Keď budete chcieť mať aj kvalitnú alebo perfektnú dostupnosť a neuveriteľnú kvalitu, bude vás to stáť neuveriteľne veľké množstvo peňazí. To si predsa musíme všetci uvedomiť, že to tak je. A nechcem to, samozrejme, zľahčovať, ale o tom sa tu rozprávame.
Keď si spomínam na reformu ministra Zajaca a keď on urobil niečo, čo by som nazval road show svojmu zákonu, tak rozprával o tom, že budeme sa dívať hlavne na dostupnosť. Kvalita tam nebola tak pertraktovaná, pretože sa rozprávalo, že budeme sa dívať na to, kde žlčník stojí najmenej. Tam, kde žlčník bude stáť najmenej, tam si to budú poisťovne objednávať. No ale my nevieme, či ten žlčník, ktorý stojí najmenej, je najlepšie urobený. Takže ešte raz, tu to vyhodnotenie nám tam chýbalo.
Keď sa dívam na túto reformu, mám silný pocit, že nám ide viac o kvalitu. Ide nám, a to nám hovoria tie EBHR limity, o ktorých tu stále rozprávame, to je evidence best hospital ratio, to znamená, že ako veľmi je tá nemocnica, tie limity môžme robiť aj na človeka, operatér skúsený na to, aby ten výkon, ktorý predvádza, robil. To je extrémne dôležitá podmienka toho, aby sme, aby sme to urobili.
Je nevyhnutné, aby sme robili špecializácie a centralizácie tých výkonov. Je to proste nevyhnutné. Tá doba ide tak dopredu, že časy, keď chirurg, mu stačil jeden skalpel a, ja neviem, možno obecenstvo, lebo ak neviete, v takýchto veľkých sálach voľakedy operovali, preto sa teraz v angličtine nazýva operačná sála operating theater, lebo ľudia sa dívali a my sme operovali tých ľudí. Takže to už také neexistuje, operácie sú už sofistikované. Ja robím robotickým systémom a robiť robotickým systémom, to nie je možné, aby to bolo všade. Neni to možné mať ako hospital on demand len na to, aby hocikde bol robot a tam postavený, ale musí byť človek absolútne vyškolený na to, aby to robil. A o tomto je vlastne tá zdravotná starostlivosť.
Som za stratifikáciu. Ja viem, že v našom klube to nie je celkom jednoduché a máme niektoré výhrady, ktoré by som chcel povedať aj tu, politicky zhodnotené. Ide to trošku neskoro. My keď zavádzame nejaký produkt, lebo zavádzame už v zásade produkt do praxe, potrebujeme mať alebo mali by sme chcieť, aby sme videli, ako to dopadne. Teraz sa troška žiada od našej politickej strany, aby sme niečo schválili bez toho, aby sme mali vplyv na ten dopad, pretože strašne veľa vecí, ktoré budú okolo toho zákona, pôjdu už nezákonnou formou. Teda nemyslím, že (zasmiatie sa rečníka) pod zákonom, ale pôjdu formou vyhlášky, samozrejme. Takže o tom už nebudeme môcť rozhodovať. Čiže o tom už nebude môcť robiť, rozhodovať strana SMER, keďže vy ste tu za stranu teraz, pani ministerka (reakcia navrhovateľky), ale veď jasné. (Reakcia navrhovateľky.) Hej. (Povedané so smiechom.) Takže toto je vážna vec.
Ďalej mám výhradu k tomu, že ministerstvo a jeho pracovníci neurobili tú road show, ktorú urobil voľakedy minister Zajac. Ja som v Banskej Bystrici ako mladý lekár ešte vtedy, no, taký stredný lekár, vtedy bol na dvoch jeho road show, ktoré, tam on prišiel, on tam prišiel s pánom Pažitným a tam rozprával. Nebolo to tiež preňho nejaké absolútne prijateľné prostredie, tiež naňho vykrikovali, ale však všetci ho poznáme, aký bol, vedel to zvládnuť. A toto tu nebolo. Neboli tie debaty s tými zástupcami našich krajských orgánov, našich samospráv, a teraz nemyslím smeráckych, ale samospráv ako takých, kde by sa o tom debatovalo.
A tak by sa nemohlo stať, že napríklad Trnava sa stane lokálnou nemocnicou, čo, samozrejme, sa dotkýna všetkých tých ľudí, ktorí tam idú. To je tá politická, politická strana tej mince. A my tu robíme politiku, to je proste tak. My tu robíme politiku. Toto neni výbor slovenskej urologickej spoločnosti, ktorý robí urológiu. (Povedané so smiechom.) Tu sa robí politika. A tá minca, ktorú chceme schváliť, má dve strany. Má tú politickú a tú odbornú. Ja som veľmi za tú odbornú stránku. Veľmi za tú.
Chcem podporiť pani poslankyňu Cigánikovú v tom, že ja tam nevidím v tom priestor, čoho sa všetci boja, že to je teraz nejaká, že dovoľujeme Pente ovládnuť zdravotníctvo. To dokonca do vlastných radov by som sa mal pozrieť a čo sme urobili doteraz. Ideme robiť skôr etatizáciu zdravotníctva. A ja som za to, aby štát rozhodoval o zdravotníctve. Ja som za to, aby štát rozprával, ako má vyzerať zdravotníctvo. Ja si myslím, že zdravie je verejný statok, že to nie je vec, ktorá je pohodená hocikde a každý sa o ňu bude starať, ako chce. Ja si myslím, že zdravie našej spoločnosti a tým pádom každého jedného človeka je enormne dôležité preto, aby sme všetci rástli. Preto máme všetci zodpovednosť, aby sme sa na to dívali. My ako ľavicoví politici by sme mali mať o to väčšiu zodpovednosť.
Ešte pár vecí, že bez toho, aby sme nespočítali náklady, ktoré to bude naozaj reálne stáť, pretože my stále sme v tom probléme, že odvtedy, ako sa to zdravotníctvo začalo riešiť v tomto novom systéme - postsocialistickom, keby som to povedal - nikdy sa neurobili tie nákladové položky, tie naozaj reálne náklady, ako sme tu aj hovorili všetci od predsedu výboru cez všetkých ľudí, ktorí sú tu zainteresovaní. Nikdy sa nepovedalo, aké sú ekonomické oprávnené náklady. Nikdy sa o tom nehovorilo. Niekto rozdal peniaze z vrecka podľa toho, ako mu to vyhovovalo. Urobili sa ekonomicky oprávnené náklady, a to mám za zlé v Zajacovej reforme, len tam, kde jeho to zaujímalo, alebo ľudí okolo neho. Nikdy neboli stratové laboratóriá, RMK-ká alebo SVALZ-ové výkony takzvané. Nikdy neboli stratové. Prečo? Prečo bola stratová urológia v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Trnave, hocikde? A prečo neboli stratové SVALZ-ové výkony? Odpoveď je jasná.
A posledná ešte moja obľúbená efektivita. (Zasmiatie sa rečníka.) Ja som o tom dokonca urobil rozhovor do Parlamentných listov v minulom volebnom období, môžte si to tam nájsť. Efektivita, ja sa strašne na to hnevám, lebo všetci povedia, však peňazí je tam veľa, začal s tým minister Zajac, však tam je tak veľa peňazí, že z toho sa dá ešte ušetriť, keď urobíme reformu. No tak to je fakt blbosť. To nie je pravda. Na to reagoval Inštitút finančnej politiky s tým, že za Zajaca sa to začalo kaziť a že efektivita je katastrofálna. A na to urobilo INEKO svoju naozaj veľmi dobrú analýzu.
Všetkých vás vyzývam, koho to zaujíma, aby ste si to pozreli, že naozaj je pravda, že náš zdravotný stav našej populácie nie je dobrý, ale že to nemá vôbec, resp. má len extrémne málo niečo s tým, ako sme efektívni v zdravotníctve. Keď máme zlú štartovaciu čiaru, keď máme veľa chudoby, veľa sociálne slabých a odkázaných občanov v spoločnosti, proste budeme mať neodvrátiteľné úmrtia, budeme zomierať skôr a tak ďalej a tak ďalej. To je proste pravda. Tu treba urobiť serióznu analýzu a povedať k tomu a urobiť okolo toho okrúhly stôl, rozprávať sa o tom.
Keď si pozriete, koľko sa vydáva na hlavu, na jednu hlavu zdravotníckych výdavkov v Európe a OECD, sme na tom biedne. No sme na tom biedne. Takže to sú otázky, ktoré sú tu pred nami.
Máme, aspoň ja to tak cítim, takú Sofiinu voľbu určitým spôsobom, dívať sa na tú politiku tejto mince a dívať sa na tú odbornú stránku tejto mince. Ja za seba chcem dať tú nádej, pretože rád sa dívam optimisticky do budúcnosti, aby sme dali nádej tomuto zákonu, aby sme mohli povedať, že pripravili sme vám niečo, čo má naozajstný zmysel. A keď to raz aj vy, ktorí možno iní vyhráte voľby a pokazíte to, nuž môžem vám povedať, že bol to výborný základ. A keď to vyhráme my, ako to niekto povedal, že môžme prekvapiť, my si už neprekvapujeme (zasmiatie sa rečníka), dobre, to bol vtip, tak budeme sa snažiť, aby to bolo dobré.
Ďakujem veľmi pekne.
