Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, dovoľte mi predkladať návrh zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenská republika patrí ku krajinám s pomerne rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv....
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, dovoľte mi predkladať návrh zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenská republika patrí ku krajinám s pomerne rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu, a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostnej menšiny.
Predložená novela zákona zachováva pôvodnú koncepciu sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach. Zmeny, ku ktorým má dôjsť predloženou novelou, sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí a žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavného práva. V zmysle uvedeného sa medzi základné ciele a princípy výchovy a vzdelávania explicitne dopĺňajú princípy a ciele odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám.
Návrh zákona po novom definuje pojem „národnostná škola“ a určuje aj konkrétne druhy škôl a školských zariadení, ktoré do tejto kategórie patria. Táto zmena sa vyžaduje z dôvodu, že hoci na Slovensku už od samotného vzniku Československa existuje sieť národnostných škôl, v školskom zákone doteraz nebol zadefinovaný tento druh školy. Školský zákon obsahuje iba zmienku o výchovno-vzdelávacom jazyku školy, čo je však nedostatočné z hľadiska špecifík a osobitostí výchovy a vzdelávania detí patriacich k národnostným menšinám v ich jazyku. V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, školský zákon sa iba čiastočne v niektorých ustanoveniach zmienil o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tomto druhu škôl, ale neobsahoval komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín vrátane ich osobitostí. My máme záujem s predmetnou zákonnou úpravou odstrániť tento nedostatok. Cieľom predloženej novely je teda vytvoriť komplexný rámec fungovania národnostného školstva a vymedzenie osobitostí, ktorými sa tieto inštitúcie vyznačujú a líšia od ostatných škôl v systéme školstva.
Do školského zákona sa zapracováva nová, siedma časť, v ktorej sa navrhuje podrobná úprava osobitostí národnostných škôl. V návrhu sa vymenúvajú konkrétne druhy škôl tvoriace sústavy národnostných škôl a rovnako aj formy výchovy a vzdelávania v týchto školách. Ďalej sa vymenúvajú špecifické predmety, ktoré sa vyučujú osobitným, resp. doplneným obsahom alebo inou metódou ako v prípade slovenských škôl. Konkrétne ide o nasledovné predmety: jazyk a literatúra národnostnej menšiny, slovenský jazyk a slovenská literatúra, prvouka, vlastiveda, dejepis, hudobná výchova. Pre potreby národnostných škôl sa ministerstvu ukladá povinnosť vydávať štátne vzdelávacie programy v jazyku národnostných menšín a umožňuje sa národnostným školám vypracovať školský vzdelávací program v jazyku národnostnej menšiny.
Návrh zdôrazňuje už dlhodobo riešený a stále sa vyskytujúci problém vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. V poslednej dobe sa začalo intenzívne hovoriť aj v odborných a politických kruhoch o potrebe zmeny metódy vyučovania slovenského jazyka, a to tak, aby si deti a žiaci patriaci k národnostným menšinám osvojili štátny jazyk na čo najlepšej úrovni a predovšetkým, aby mali dostatočné komunikačné schopnosti v tomto jazyku, čo je nevyhnutné pre ich uplatnenie sa na trhu práce. Preto návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa slovenský jazyk na národnostných školách vyučuje podľa metodiky učenia sa cudzieho druhého jazyka, tzv. L2. Pripomeniem, že otázka vyučovania slovenského jazyka podľa metodiky cudzieho jazyka je aj súčasťou vládneho programu.
Paragraf 93b ustanovuje všeobecné ciele výchovy a vzdelávania na národnostných školách zdôrazňujúce potrebu získania jazykových schopností a vedomostí v rôznych oblastiach výchovy a vzdelávania. Paragraf 93c upravuje pravidlá vedenia dokumentácie v národnostných školách. Právna úprava je v súčasnosti nevyhovujúca, predmetné ustanovenie zakotvuje jasné pravidlá v tejto oblasti.
V § 93d sú stanovené podmienky používania učebníc v národnostných školách. Táto problematika v platnej legislatíve chýba, návrh zákona reaguje aj na tento nevyhovujúci stav.
Paragraf 93e upravuje zriadenie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy ako osobitnej, priamo riadenej organizácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Dlhoročné skúsenosti svedčia o tom, že doterajšia prax odborno-metodického a pedagogického zabezpečenia škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín je z personálneho, profesionálneho aj z odborného hľadiska nedostačujúca, nedokáže splniť často ani základné úlohy súvisiace s vyučovaním na týchto školách a už vôbec neumožňuje vykonávať pedagogicko-výskumné činnosti, ktoré sú nevyhnutné na skvalitnenie vyučovania. Vytvorením tohto inštitútu sa splní vyše dvadsaťročná požiadavka menšinovej pedagogickej obce na Slovensku a dlh voči národnostnému školstvu. V ustanovení sa vymenujú úlohy a aktivity, ktoré má tento spĺňať.
V zmysle § 93f sa vytvorí Rada pre národnostné školy ako orgán samosprávy na najvyššej úrovni v oblasti národnostného školstva. V programe strán reprezentujúcich záujmy národností na Slovensku sa dlhodobo nachádza cieľ vytvorenia samosprávy v oblasti kultúry a školstva. Jedným z krokov k zabezpečeniu rozhodovania menšín v otázkach, ktoré sa ich výsostne týkajú, bolo vytvorenie Fondu pre podporu menšinovej kultúry. Ďalším krokom k tomuto cieľu je práve vznik Rady pre národnostné školy. Táto inštitúcia bude zárukou toho, že predstavitelia národností budú mať bezprostredný vplyv na tvorbu legislatívy v oblasti národnostného školstva. Rada bude mať na starosti pripomienkovanie pripravovaných návrhov zákonov týkajúcich sa národnostného školstva a rovnako bude mať možnosť predkladať návrhy na zmenu legislatívy v tejto oblasti. Táto právna úprava prináša nielen možnosť zúčastniť sa na tvorbe zákonov a na rozhodovaní, ale predovšetkým kladie na plecia príslušníkov národnostných menšín zodpovednosť za posilnenie kvality a ďalší vývoj národnostného školstva.
V čl. II sa dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A to v tom zmysle, že sa explicitne deklaruje existencia osobitnej siete národnostných škôl za účelom zohľadnenia špecifík tohto typu škôl. Osobitná sieť národnostných škôl je súčasťou siete škôl.
V čl. III sa upravuje otázka financovania národnostného školstva. Na základe zákonného zmocnenia ho následne upraví nariadenie vlády. Je pritom potrebné zohľadniť fakt, že vzhľadom k početne menšej skupine žiakov vzdelávaných v jazykoch národnostných menšín tieto môžu mať problém dosahovať rovnaké počty žiakov, ako sú v ostatných školách v systéme.
Zmena zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v článku IV sa vyžaduje z dôvodu, že pri poslednej novele sa zo zákona vypustila časť vety, ktorá sa týkala toho, v akom jazyku sa zabezpečuje ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov škôl s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín, ako aj možnosť vykonať atestačné skúšky vo vyučovacom jazyku, v ktorom pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec svoju pracovnú činnosť vykonáva. Považujeme za potrebné, aby sa táto výhrada opäť vrátila do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, keďže jeho výsledkom je skvalitnenie menšinového školstva, čo bude pozitívne vplývať na rovnosť príležitostí. Návrh nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh predpokladá, že náklady na zriadenie pedagogického inštitútu pre národnostné školy budú súčasťou rezortného rozpočtu a budú vyčlenené z objemu finančných prostriedkov, ktoré rezort vynakladá na financovanie priamo riadených organizácií ministerstva.
Ministerstvo ročne vynaloží na financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií cca 69 miliónov eur. Z tohto finančného balíka sa v ďalšom období vyčlenia finančné prostriedky na zriadenie a prevádzkovanie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy v takom pomere, akú predstavujú národnostné školy v rámci celého školského systému. To je v miere 13,68 %, čo znamená 9 442 207 eur. Podotýkam, že niektoré priamo riadené organizácie, ako napríklad Štátny pedagogický ústav, Metodicko-pedagogické centrum, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania splnia čiastkové úlohy súvisiace s pedagogickou činnosťou na národnostných školách. Na základe predmetnej právnej úpravy bude tieto činnosti vykonávať inštitúcia s právnou subjektivitou, Pedagogický inštitút pre národnostné školy, čím sa uvoľnia prostriedky v spomínaných inštitúciách a tieto prostriedky môžu byť preskupené. Ministerstvo školstva má sedemnásť priamo riadených organizácií a je žiaduce, aby jedna organizácia slúžila i na naplnenie cieľov národnostného školstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis
