Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.3.2017 o 15:07 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.3.2017 15:07 - 15:09 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne aj za komentáre. Snáď ma napadá k tomu len jedna poznámka. Za tých skoro 20 rokov boli 8-krát predložené, bolo 8-krát predložený zákon, ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií, 8-krát neprešiel.
V niečom to bola taká jednoduchá situácia, človek vedel, že sa môže postaviť za správnu vec spôsobom, ktorý, s ktorým je viac-menej spokojný, lebo zas netvárme sa, aj to je neštandardné riešenie, ten ústavný zákon samotný, to netvárme sa, že to je štandardné riešenie, ale bolo to politicky čisté. Človek vedel, že to neprejde, nebude musieť robiť žiadne kompromisy, je to v skutočnosti politicky veľmi pohodlná situácia. Toto nie je politicky pohodlná situácia, pravdepodobne pre nikoho v tomto, v tejto sále momentálne a každý budeme musieť urobiť rozhodnutie, či za kompromis, alebo možno za to, že o pol roka tu bude znova možno politicky komfortná situácia, pohodlná situácia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.3.2017 14:43 - 14:58 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy a páni, tak nejak cítim, že sa chcem aj v tejto rozprave vyjadriť, a javí sa mi, že v nadväznosti na slová, ktoré uviedol pán poslanec Budaj, je to asi najvhodnejšia príležitosť. a tým, že predpokladám, že aj argumenty budú veľmi podobné aj v ďalších diskusiách, tak sa pokúsim zareagovať. Najskôr mi dovoľte jednu všeobecnú poznámku a chcem sa, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Budajovi za prejav, minimálne za tú úvodnú časť prejavy, prejavu, ktorý bol naozaj dôslednou obhajobou liberálnej demokracie, tak som pochopila ten úvod a to, že celú tú tému zasadil do širšej súvislosti.
Ja tomu zasadeniu do širších súvislostí rozumiem a rozumiem aj to širšie zasadenie, prečo je dôležité vysporiadavať sa s érou mečiarizmu. Ad jedna pre samozrejmé potrestanie, ale ad dve predovšetkým pre budúcnosť, pretože ak nás niečo ťaží alebo zaťažuje, je, že sme sa nedokázali dôsledne vysporiadať s našou minulosťou, s našou minulosťou prvej Slovenskej republiky, s našou minulosťou komunizmu. A možno aj preto sme spadli do mečiarizmu (povedané so smiechom) a možno tie dôsledky znášame až dodnes. A preto áno, mám za to, že je dôležité vysporiadať sa aj s érou mečiarizmu. Ale to sú tie všeobecnejšie súvislosti.
Konkrétne, keď hovoríme o Mečiarových amnestiách, tak chcem povedať, že áno, situácia, keď štátna moc pácha zločin voči jednotlivcovi, je odsúdeniahodná situácia, ale je zároveň, je aj situácia, ktorá veľmi jasne predstavuje konanie v rozpore s ústavou, s rozpore s dohovormi, ktorými je naša republika viazaná, pretože keď hovoríme o únose, tak musíme hovoriť o tom, že zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania je absolútny, naša ústava ho pozná, dohovory, s ktorými sme viazaní, ho poznajú a štát sa nemôže alebo nemal by vyvliecť z povinnosti tento skutok vyšetriť a podľa možnosti, samozrejme, aj potrestať.
Ja som to naschvál teraz uviedla priamo vo vzťahu k čl. 16 ústavy a čl. 3 dohovoru, pretože, pretože, pretože som presvedčená o tom, že aj pokiaľ bude schválená táto právna norma, v parlamente zrušíme Mečiarove amnestie, tak aj pred Ústavným súdom je o čo sa oprieť, pretože tie amnestie bezosporu, preto, pretože porušili práve tieto ľudské práva jednotlivca, ako vy ste to pomenovali, pán Budaj, sú v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu, a preto moja pochybnosť o tom, že spadajú pod tie princípy, ktoré sú nastavené v novele ústavy, tak jak ju predkladáme, tak toto presvedčenie je veľmi silné.
Ja som v takej zvláštnej pozícii, pretože obhajujem vládny návrh, ktorý je z povahy veci kompromisom, kompromisom, ktorý vláda sa rozhodla ponúknuť Národnej rade ako základ pre to, aby sme vedeli zrušiť Mečiarove amnestie. Hovorím v zvláštnej pozícii preto, pretože viete, že takisto ako moji kolegovia zo strany MOST - HÍD som opakovane hlasovala za zákon, ústavný zákon o zrušení amnestií, ale stojím tu a obhajujeme tento návrh zákona z jednoduchého dôvodu. Povedala som to už dnes a zopakujem to znova. Tá priama cesta, ako hovoril poslanec Osuský, jednoducho ani dnes v tomto pléne nemá 90 hlasov. Jednoducho nemá. A potom stojíme pred otázkou, či si povieme, dobre, tak a potom o pol roku znova a o ďalšieho pol roku znova, alebo či práve v tejto situácii sa nepokúsime nájsť také riešenie, ktoré, ktoré umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Zo všetkých tých dôvodov, ktoré som uviedla, nadväzujúc na to, čo ste hovorili a s čím súhlasím.
Musím sa dotknúť Ústavného súdu a neskryjem to, pretože mnohokrát som v minulosti jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu kritizovala alebo som mala iný názor na isté právne situácie a rozhodnutia Ústavného súdu, čo nič ale nemení na tom, že zo súčasnej diskusie som frustrovaná a mám teraz pocit aj z pozície ministerky spravodlivosti, že k tomu treba povedať niekoľko, niekoľko slov, pretože obávam sa trošku situácie, keď, nesúhlasiac s niektorými možno aj zásadnými rozhodnutiami Ústavného súdu, chceme spochybňovať inštitúciu ako takú, tak kľúčovú pre fungovanie liberálnej demokracie, pán poslanec Budaj. A priznám sa, že nie, netrúfam si a nedovolila by som si - pri všetkej mojej kritičnosti k jednotlivým rozhodnutiam Ústavného súdu - bohorovne všetkých sudcov Ústavného súdu spláchnuť do jedného vreca a nazvať ich všetkých straníckymi nominantmi, nedovolím si to a podľa mojej mienky nie je to správne. Tých 12 rokov, a o tom bude možno alebo mohol by povedať viac pán poslanec Kresák, pretože bol pri tom, keď sa tvorila novela ústavy, tých 12 rokov je tam práve preto, aby boli ústavní sudcovia tak vzdialení od ostatných mocí a aby im to garantovalo tú vzdialenosť a aby im to garantovalo práve tú nezávislosť. 12 rokov - jedno volebné obdobie.
Môžme si povedať, že či sme už dozreli do toho štádia, či je Slovensko dosť veľké, či vzťahy, priateľstvá a väzby tento nenormatívny systém dominujúci na Slovensku proste dokáže alebo sme dokázali za 25 rokov od ’89. prekonať úctou k písaným pravidlám. Asi nie, ale to je charakteristické pre všetky sféry, pre všetky sféry nášho života. A to, že dnes Ústavný súd možno hodnotovo nereprezentuje plnohodnotne celé toto plénum alebo toto celé plénum nemá tento pocit, tak možno to súvisí aj s tým, že už dvakrát sa nám ako pravici podarilo opustiť svoje miesta a neobsadiť niektoré miesta na Ústavnom súde. To je jednoducho tak. A z tohto pohľadu preto ja sa aj občas vraciam k tomu momentu, keď som tu teda v skrátenom konaní predkladala novelu ústavy na jeseň roku 2011, keď Radičovej vláda nezískala dôveru tohto pléna, pretože áno, aj Ústavný súd by hodnotovo vyváženejšie reprezentoval celé politické spektrum. Ale jednoducho vývoj je taký a bez toho, že by som naozaj sa chcela nekriticky pozerať na Ústavný súd alebo nekriticky hodnotiť pri tom, že si zachovávam a vždy si zachovám to právo mať vlastný názor na jednotlivé rozhodnutia, musím odmietnuť to paušalizovanie, na ktoré sa tak strašne hneváme, keď sa týka nás politikov, nás 150 tu v parlamente, tak musím odmietnuť aj to paušalizovanie voči všetkým sudcom Ústavného súdu. Aj mi to asi dnes patrí k pozícii. Samozrejme, je to vec dôvery a je to vec dôvery aj v Ústavný súd a je to vec dôvery vzájomnej, tak ako som to dnes už povedala, či dokážeme veriť tomu, že právo a spravodlivosť, pretože ja som presvedčená o tom, že tie argumenty sú na strane práva a spravodlivosti a ústavnosti.
Keď budeme obhajovať pred Ústavným súdom, verím, že budeme, zrušenie Mečiarových amnestií, takže tie argumenty sú na strane práva, spravodlivosti, opierajúc sa o Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne napríklad o čl. 16, zákazu mučenia a neľudského zaobchádzania. Hovorím to naschvál v tejto rozprave. Snáď na záver k tomu - a oblúkom sa vrátim k tomu, čo som povedala na začiatku - veľmi sa mi páčila tá obhajoba liberálnej demokracie, ale k tomu, samozrejme, patrí aj rešpekt k inštitúciám liberálnej demokracie, a teda my demokrati by sme tento základný princíp nemali len tak rúcať.
Možno ešte jedna poznámka a to súvisí trošku k tej otázke vzťahu Národnej rady a Ústavného súdu, samozrejme, nedokážem to pomenovať tak, ako ste to pomenovali, že ide o prenesenie zodpovednosti, môžme súhlasiť s tým riešením, môžme nesúhlasiť s tým riešením, nedokážem to ale pomenovať tak, že ide o prenesenie zodpovednosti, pretože, priznám sa, že na súčasnej diskusii, ktorú počúvam, ma prekvapuje taký veľmi zjednodušujúci, apriórny pohľad na vzťahy medzi Národnou radou a Ústavným súdom a nad tým, ako keby sme sa teraz väčšinovo prihlásili bez ďalšieho k tomu, že Národná rada môže všetko. Ja som nikdy toho zástancom nebola, vždy som sa hlásila k tomu, že existuje nejaké materiálne jadro ústavy, vždy som sa hlásila k tomu, poďme o tom diskutovať. Nikdy tu nebol nejaký široký priestor v tomto pléne na diskusie tohto typu, tie diskusie medzi právnikmi vždycky prebiehali. Prekvapuje ma, keď napríklad pán poslanec Osuský, ktorý toľké roky zdieľal v jednej strane, komunite názory napríklad s JUDr. Valkom, dnes tak apriórne si dovolí vyhlásiť v zásade, a tak plédovať za to neohrozené postavenie Národnej rady, pretože ja som presvedčená o tom, že, samozrejme, aj Národná rada je viazaná ústavou. A teraz nehovorím o revolúcii, lebo v tom zmysle potom aj Národná rada môže všetko, ale potom už nebudeme hovoriť o liberálnej demokracii.
Takže opakujem, nemusíte, nemusíte sa cítiť komfortne v tom navrhovanom riešení, ja otvorene hovorím, že je to ponúkaný kompromis na nájdenie zhody na to, aby sme našli 90 hlasov na zrušenie Mečiarových amnestií.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.3.2017 14:01 - 14:07 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vychádzajúc z toho, že panuje naozaj všeobecná zhoda o nemorálnosti Mečiarových amnestií, vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky.
V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh sa navrhuje, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prijatým ústavnou väčšinou a aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnou samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržania princípov demokratického a právneho štátu.
S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený postup rušenia amnestie alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k č. 5 a k čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca ’98 o amnestii, uverejneného pod číslom 55/98 Z. z., týkajúcich sa trestných činoch spáchaných v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. a 24. mája ’97 a trestných činov spáchaných v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. Rozhodnutiu... Takisto vo vzťahu k rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejneného pod číslom 214/98 Z. z., a rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. 3573/96 72 2417. V prípade zrušenia uvedených amnestií a individuálnej milosti dôjde priamo z moci ústavy aj k zrušeniu tých rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov, a ukladá sa povinnosť štátnym orgánom pokračovať v trestnom stíhaní.
V nadväznosti na to a vzhľadom na to, že pôjde o spoločnú rozpravu k novele ústavy, ako aj k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, dovoľte, aby som uviedla aj tento vládny návrh zákona.
Ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na už uvedený návrh ústavného zákona. Ústava Slovenskej republiky predpokladá, že niektoré jej ustanovenia budú následne bližšie upravené osobitnými zákonmi. V prípade ustanovení upravujúcimi postavenie a právomoci Ústavného súdu je takýmto osobitným zákonom práve zákon o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu predkladá vláda Slovenskej republiky spolu s návrhom ústavného zákona aj novelu tohto zákona.
Návrhom zákona sa má v nadväznosti na zverenie novej právomoci Ústavnému súdu Slovenskej republiky rozhodovať o súlade uznesenia Národnej rady, ktorým sa rušia amnestie alebo individuálna milosť, s Ústavou Slovenskej republiky a vytvoriť tak nový druh konania.
Keďže je to konanie typovo podobné konaniu o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, navrhuje sa ustanovenie o konaní v súlade s Ústavou Slovenskej republiky primerane subsidiárne aplikovať aj na konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie, pričom odchýlky v novom druhu konania sú výslovne uvedené.
V krátkosti uvediem, že nový druh konania sa odlišuje tým, že sa začne bez návrhu dňom uverejnenia uznesenia Národnej rady o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie v Zbierke zákonov. Jediným účastníkom bude Národná rada Slovenskej republiky. Rozhodovať bude plénum Ústavného súdu nálezom na rozhodnutie o súlade uznesenia Národnej rady, ako aj o súlade zrušenia, ako aj o súlade zrušenej amnestie alebo individuálnej milosti s Ústavou Slovenskej republiky v prípadne individuálnej milosti alebo amnestie, aj o jej súlade s princípmi demokratického a právneho štátu bude mať Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie lehotu 60 dní.
Toto konanie sa bude vzťahovať aj na posúdenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení niektorej z tzv. Mečiarových amnestií, prípadne individuálnej milosti prezidenta Kováča, pričom Ústavný súd bude posudzovať taktiež uvedené amnestie z hľadiska ich súladu s princípmi demokratického a právneho štátu.
Vážené dámy, vážení páni, na úvod všetko a ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2017 10:24 - 10:25 hod.

Lucia Žitňanská
Áno, ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a vlastne chcem reagovať na pána poslanca Grendela, pretože myslím, že ste to povedali absolútne presne, a ja teraz môžem hovoriť za seba, ale myslím, že môžem hovoriť aj za MOST-HÍD, ale myslím si, že môžem hovoriť v tomto prípade aj za vládu, že neželáme si, aby sa prehlbovala frustrácia v tejto spoločnosti. A opakujem, pomenovali ste to veľmi presne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.3.2017 10:07 - 10:14 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, už som bola aj osobne oslovená, tak cítim potrebu sa vyjadriť o to viac, že áno, aj ja patrím medzi tých, ktorí keď sedeli v poslaneckých laviciach, tak vždy hlasovali za zrušenie Mečiarových amnestií a hlásim sa k tomu, že nie som veľký fanúšik skrátených legislatívnych konaní, a považujem tú otázku, samozrejme, za legitímnu.
Začnem, začnem z iného konca, pretože to, že dnes rokujeme o zrušení Mečiarových amnestií, podľa mňa, kolegyne a kolegovia, by ste mali považovať za úspech. Ja to považujem za úspech, pretože niečo sa zlomilo, ja neviem, čo to momentum vyvolalo, asi súhra okolností, tak ako išli za sebou, či to bol prejav prezidenta, či to bola, bol v správny moment film v kinách, či to bola práca alebo opakované predkladanie návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií pánom poslancom Budajom, či to bolo to, že MOST - HÍD v prvom čítaní hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií, teraz veľká podpisová akcia. To je jedno obrovské momentum a ja si myslím, že keď máme šancu rozhodnúť a zrušiť Mečiarove amnestie, tak preto treba urobiť maximum, čo sa dá.
A z tohto pohľadu to mimoriadna situácia bezpochyby je a teraz nehovorím právnym slovníkom, aby sme sa nemýlili, vysvetľujem a zdôvodňujem politickú situáciu, v ktorej sme sa ocitli, a to je politická situácia, ktorá je mimoriadne priaznivá na to, aby sme mohli zrušiť Mečiarove amnestie.
Druhú poznámku k tomu mám a opäť hovorím to ako človek, ktorý vždy hlasoval za ústavný zákon o zrušení, zrušení Mečiarových amnestií. No jednoducho aj s hlasmi strany Mariana Kotlebu sme v prvom čítaní to ledva, ledva dostali do druhého čítania 78 hlasmi. On vtedy hlasoval za. V tejto situácii ja jednoducho vnímam, že došlo k situácii, kedy je vôľa zrušiť Mečiarove amnestie a kedy v tejto situácii asi nie veľmi priaznivo aj zo strany opozície, aj spoločnosti by bola prijatá aktivita vlády alebo vládnej koalície, keby sme tu povedali, tak ideme urobiť okrúhly stôl a poďme diskutovať, odborníci, a pri..., keď nám všetko pekne pôjde cez pripomienkové konanie, štandardný legislatívny postup, v júni tu môžme mať v prvom čítaní riešenie na zrušenie amnestií a potom v septembri o nich budeme s definitívnou platnosťou hlasovať. Ako po v nejakom momente si treba aj politicky, rozumne a úprimne povedať, že ten priestor je tu a teraz, a ten priestor podľa mojej mienky treba využiť na dohodu. Fakt, že vládny návrh zákona je v parlamente tu a teraz v rovnakom čase, keď je v parlamente aj návrh na, ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií v druhom čítaní, tak je vytvorená v parlamente pôda a priestor na to, že tá dohoda sa hľadať môže. A tu chcem deklarovať, že to, v čo pevne verím a dúfam, je, že tá dohoda sa nájde. Koniec koncov, pokiaľ aj opoziční poslanci nebudú cítiť dostatočný komfort na to, aby zahlasovali, tak 90 hlasov sa nenájde. To znamená, to, čo považujem v tomto momente za kľúčové, je rozprávať sa, rozprávať sa, rozprávať sa a dohodu jednoducho nájsť. To, čo je druhá, druhý moment, ktorý chcem zmieniť a ktorý je proste, ktorý je vlastný tomuto obdobiu, je problém, ktorý nevieme vyriešiť, ale môžme sa pokúsiť ho vyriešiť aspoň pre tento prípad naozaj tým, že budeme hľadať dohodu, a to je nedôvera, pretože myslím si, že ten najväčší problém aj v tej ceste hľadania dohody a toho riešenia, za ktorý sa 90 hlasov podpíše, je nedôvera. Nedôvera nielen voči inštitúcie, ale nedôvera vo vnútri, nedôvera v rámci našich vzájomných vzťahov.
Ja si myslím, že o obsahu ústavného zákona alebo samotného zákona budeme ešte hovoriť, ale jednu poznámku mám, otvoril to pán poslanec Dostál. Ja si myslím, že to tiež bola politická situácia, a nie právna situácia, ktorá nás v roku 2012 zviedla k zdvihnutiu rúk za, 90 a viac rúk za novelu ústavy a ústavný zákon o skrátení, skrátení volebného obdobia. A ja len jednu poznámku k tomu mám. To sú príležitosti, v rámci ktorých sa prichádza aj o tú možnosť, aby Ústavný súd bol pluralitnejšie zložený, než je teraz, a možno aj to je dôsledok toho, že dnes aj v tejto sále panuje taká vysoká miera nedôvery. Ja verím, že pri tomto návrhu ju dokážeme prekonať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.3.2017 9:02 - 9:08 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle poverenia vlády uviedla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 č. K 3573/96 72 2417 podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.
V roku 1998 vydal predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 55/1998 Z. z. a pod číslom 214/1998 Z. z. podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 pís. i) Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 6. decembra 2016 na návrh vlády Slovenskej republiky návrh deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. V tejto deklarácii sa odsudzuje tak skutok zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta ’95, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky, ako aj zabránenie poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. Napriek skutočnosti, že o nemorálnosti tzv. Mečiarových amnestií panuje všeobecný konsenzus tak medzi laikmi, aj právnikmi, otázka ich zrušiteľnosti tak v laickej, aj odbornej verejnosti neustále rezonuje už od ich vzniku pred takmer dvadsiatimi rokmi.
Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušenie, zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu Slovenskej republiky, ktorá čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte.
Vláda súčasne navrhuje, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prijatým ústavnou väčšinou a aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestií, alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie, alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržiavania princípov demokratického a právneho štátu. S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený prístup rušenia amnestií alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k tzv. Mečiarovým amnestiám. Vláda Slovenskej republiky je presvedčená o tom, že navrhovaný postup predstavuje vyvážené riešenie tak z hľadiska trojdelenia štátnej moci, aj z hľadiska požiadavky spravodlivosti a požiadavky právnej istoty. Na základe presvedčenia, že je vo verejnom záujme vyrovnať sa s tzv. Mečiarovými amnestiami čo najskôr, navrhuje schváliť ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, čo najskôr, teda v skrátenom legislatívnom konaní.
Verím, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie získa vašu podporu.
Vážený pán podpredseda, rovnako môžem uviesť aj návrh na skrátené konanie k vykonávaciemu zákonu. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Áno? (Reakcia predsedajúceho.)
Vážené dámy a páni, v súvislosti s predchádzajúcim návrhom na skrátené legislatívne konanie si v mene vlády dovolím predložiť aj návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Spolu s návrhom novely Ústavy Slovenskej republiky je potrebné schváliť aj vládny návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa umožní Ústavnému súdu prakticky realizovať jeho novú právomoc. Na základe uvedeného je potrebné, aby aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby mohol vládny návrh zákona nadobudnúť účinnosť súčasne s ústavným zákonom.
Dámy a páni, verím, že aj tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie získa vašu podporu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.3.2017 16:02 - 16:03 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na dnešné rokovanie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2016 a o zámere prijímania takýchto nariadení v I. polroku 2017. Ide o pravidelnú informáciu.
Veľmi krátko a jednoducho. V predchádzajúcom polroku vláda prijala 12 takýchto aproximačných nariadení a predpokladáme prijať 8 aproximačných nariadení v I. polroku tohto roku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.3.2017 15:58 - 16:00 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodnom registri a súvisiace predpisy. Ide o právnu úpravu, ktorá je vypracovaná na základe plánu legislatívnych úloh vlády a vychádza z potreby transpozície smernice a podstatou tejto právnej úpravy je vlastne splniť povinnosť zavedenia systému prepojenia obchodných registrov v rámci Európskej únie, ako aj povinnosť zverejňovania informácie o zapisovaných údajoch a poskytovania uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému v rozsahu, ktorý je požadovaný smernicou.
Keď to zjednoduším, cez tento prepojený systém obchodných registrov by sme mali mať možnosť si vyžiadať vlastne údaje a listiny z ktoréhokoľvek obchodného registra členského štátu a takisto my musíme byť spôsobilí tieto údaje poskytovať.
Poprosím o prerokovanie návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.3.2017 15:54 - 15:58 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Dovolím si krátko, lebo sa chcem poďakovať, aj keď to bola krátka rozprava, za krátku rozpravu. Aj za, nemáme vždy takú ústretovú komunikáciu s pánom poslancom Baránikom, tak mám pocit, že sa chcem poďakovať. Ale hlavne dovoľte mi, zas tak dlho zjavne nebudeme prerokovávať tieto zákony, že by som si to nemohla dovoliť, povedať pár poznámok.
Ten manévrovací priestor, máte stopercentnú pravdu, ja to opakovane hovorím, ten manévrovací priestor 25 rokov po revolúcii proste zviazaný všetkými ústavami, chartami a rozhodnutiami Ústavného súdu je proste, pochopiteľne, zúžený a tá obava z toho, že, áno, aj že nevieme tomu zabrániť, aby sudcovia zvolili, nazvem to, zlú reprezentáciu do fór, ktorí majú samosprávny charakter alebo ktorí môžu ovplyvňovať. No nie, nevieme, to je pravda. A na druhej strane musím povedať, že život nás naučil, že keď sa tie misky váh na druhej strane prevalili v prospech politiky, tak, a to je tá skúsenosť s ministrom Harabinom, tak politika vedela zneužiť tú svoju moc pomerne brutálne. Čiže hľadať v tom ten balans, to je proste, to je ťažké v tom celom a proste preto je to beh na dlhú trať, asi nie beh na trať krátku.
Ja súhlasím s tým, že, a nemyslím si, že to treba dopĺňať, že sudca má nejakým spôsobom konať, správať sa nielen v talári, ale aj mimo talára. My všetci dnes v priamom prenose sa pozeráme na to, že teda nie všetci to robia a jeden konkrétny, teda veľmi cieľavedome ako keby prekračuje tieto pravidlá. My ich máme dnes v zákone. Ja už neviem, jak by som mala napísať, ako sa má sudca správať v občianskom živote než tak, ako je to napísané. Máme aj etický kódex, v ktorom si sudcovia zapísali, že sudca sa má kolegiálne správať voči svojim kolegom a nemá o nich zle hovoriť a podobne. Čiže tie pravidlá máme a teraz podľa mňa sa dostávame do stavu aj istej generačnej obnovy aj sudcovského stavu, kde, si myslím, plným právom máme očakávať, že to bude práve Súdna rada a sudcovské samosprávy, ktoré cítiac, že im to škodí, cítiac, že im to škodí, začnú vyvíjať istý tlak. Keď toto by sa podarilo, že to prostredie bude tak nastavené, že toto sa podarí, tak podľa mojej mienky to je tá cesta dobrým smerom, na margo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.3.2017 15:28 - 15:42 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich a ďalšie zákony. Ide o návrh zákona, ktorým pokračujeme v napĺňaní programového vyhlásenia vlády a jednotlivé body sú predpokladané aj Akčným plánom Iniciatívy pre otvorené vládnutie.
Účelom návrhu zákona je predovšetkým riešiť tri základné okruhy problémov, a to výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby obsadzovanie voľných miest sudcov bolo pružnejšie a aby sme podstatne skrátili celý proces pri obsadzovaní týchto miest, lebo niekedy to trvá až rok, aby pravidelné hodnotenie práce sudcov skutočne plnilo svoju funkciu a aby disciplinárne konania netrvali tak dlho, aby sme mali aj účinnejšie nástroje voči prieťahom v rámci týchto konaní.
Dámy a páni, mojou prioritou na ministerstve spravodlivosti je zlepšovať prístup k spravodlivosti a mám za to, že aj tieto zmeny, pokiaľ sa uvedú do praxe, prispejú k napĺňaniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý je garantovaný aj v našej ústave. K jednotlivým bodom dovoľte trošku obšírnejšie, aby som vysvetlila navrhované riešenia.
Pokiaľ ide o samotné výberové konania na miesta sudcov, domnievam sa, že úroveň transparentnosti výberových konaní aj kritériá výberu sudcov sú už dnes v právnej úprave nastavené tak, že zásadné zmeny nevyhnutné nie sú, a priznám sa, že najmä, aj pokiaľ ide o oblasť transparentnosti, aj dosť dobre už si neviem predstaviť, že kam by sme vedeli túto právnu úpravu posúvať. Skôr si myslím, že keby výberové procesy v iných sférach verejného života boli nastavené z hľadiska zverejňovania informácií tak ako právna úprava výberových konaní pri sudcoch, tak by to bolo užitočné.
Máme ale dva zásadné problémy s výberovými konaniami. Ten prvý problém je, že dnes, čo je situácia, ktorá vznikla po zavedení previerok spoľahlivosti do procesu výberu sudcov, dnes proces od samotného výberového konania až po menovanie sudcu trvá v reáli deväť mesiacov, niekedy až rok. Čo v systéme znamená, že vlastne permanentne v systéme je zhruba sto neobsadených sudcovských miest. Čo znamená, samozrejme, prerozdeľovanie agendy a všetky problémy, ktoré sú s tým spojené. To je problém, ktorý by spôsoboval problém akémukoľvek systému, nieto súdnictvu.
Druhý problém, ktorý máme, je zvýšenie dôveryhodnosti samotných výberových konaní tak, aby naozaj každý, kto je dobrý a spĺňa kritériá, dôveroval v to, že má šancu uspieť. Pretože to, samozrejme, motivuje potom aj uchádzačov zaujímať sa o výberové konania v justícii. Skúsenosti nám ukazujú, že, samozrejme, napriek nastavenej transparentnosti v podobe zverejňovania údajov, keď sa obsadzuje jedno voľné miesto na okresnom súde, ktorý je povedzme menej atraktívny, počet prihlásených je menej, a napriek otvorenosti výberového konania, samozrejme, aj pozornosť verejnosti, novinárskej obce, mimovládnych organizácií nie je taká koncentrovaná na každé jedno výberové konanie na obsadzovanie jedného voľného miesta. Naopak, skúsenosť z výberového konania napríklad v Banskej Bystrici, kde sa konalo výberové konanie naraz na trinásť miest sudcov, tak ukázalo sa, že ten záujem prejavilo sto záujemcov a ten proces bol síce o to náročnejší pre súd v Banskej Bystrici, ale bol priestor si naozaj vyberať.
Takže som presvedčená o tom, že tieto dva problémy treba riešiť a my ich navrhujeme riešiť tak, aby výber sudcov na okresné súdy prebiehal v tzv. hromadných výberových konaniach, ktoré by mali podľa návrhu prebiehať na úrovni kraja, a síce takým spôsobom, že Súdna rada určí raz alebo dvakrát do roka termín hromadného výberového konania, všetky výberové konania prebehnú v jednom termíne v rámci ôsmich krajov pod kuratelou krajského súdu. A na základe takéhoto hromadného výberového konania, ktorého súčasťou bude tak ako doteraz psychologické posúdenie uchádzača, odborné posúdenie vrátane ústneho pohovoru, sa určí zoznam kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky zákona pre jednotlivé obvody krajských súdov. Tento zoznam kandidátov bude predložený Súdnej rade, ktorá tak ako doteraz zabezpečí pre týchto kandidátov preskúmanie spoľahlivosti, teda to, čo nazývame previerky. Výsledkom celej tejto procedúry bude zoznam kandidátov na sudcov pre každý kraj, kandidátov, ktorí spĺňajú kritériá na pridelenie na sudcovské miesto a na vymenovanie prezidentom s tým, že akonáhle sa uvoľní voľné miesto na sudcu, tak Súdna rada môže pružne reagovať, okamžite prideliť a predložiť sudcu na menovanie prezidentovi. Máme za to, že tento spôsob zabezpečí to, že sa výrazne skráti ten čas od toho momentu, keď sa uvoľní miesto sudcu na súde, až po tú dobu, kedy bude obsadené. Ja si viem predstaviť, že v optimálnom prípade môžme do dvoch mesiacov mať vždy obsadené to voľné miesto.
Zároveň ale očakávam od tohto nového výberového konania aj to, že tá transparentnosť výberového konania nadobudne na význame, pretože pokiaľ sa takéto výberové konanie bude konať raz alebo dvakrát za rok v jeden deň, tak ad jedna všetci uchádzači vedia, že teraz sa deje výberové konanie, a keď chcú byť sudcami, teraz musia ísť do výberového konania. Ad dve, nepochybujem o tom, že hromadné výberové konania budú pod drobnohľadom verejnej kontroly, či už médií, alebo mimovládnych organizácií.
Čo sa týka hodnotenia sudcov, tak pravidelné hodnotenie sudcov máme zavedené v našom systéme od roku 2010. Okrem toho sa zverejňujú pravidelne raz ročne štatistické výkazy, ktoré predstavujú ale kvantitatívny pohľad na prácu sudcu. V prípade hodnotenia ide o kvalitatívne hodnotenie práce raz za päť rokov. Ten systém ale dnes funguje tak, že kolegovia hodnotia kolegov a robia to popri svojej robote, a myslím si, že to má svoje negatívum, ktoré spočíva predovšetkým v tom, že každý, kto hodnotí, vie, že skôr či neskôr bude hodnotený svojím kolegom, ktorému možno teraz dáva "zlú" známku. A tento kruh chceme preťať, preto navrhujeme zaviesť systém hodnotiacich komisií, pre každý obvod krajského súdu jednu hodnotiacu komisiu, trojčlennú, ktorú vyberie Súdna rada, a budú to sudcovia, ktorí budú robiť len toto, bude to ich náplň práce. Tá naša predstava, aj keď sme sa rozprávali v širšom kruhu, je, že ideálne by bolo, keď by to boli možno emeritní sudcovia alebo sudcovia, ktorí naozaj sú pri sklonku svojej kariéry, aj keď majú autoritu a zároveň nemusia sa báť toho, že ešte niekedy nejaký iný kolega ich bude hodnotiť.
Je to citlivá otázka, samozrejme, hodnotenie sudcov. My vieme tie výsledky, ktoré máme doteraz, a veľmi im nedôverujeme, pretože ani veľmi nezodpovedá pravidlám pravdepodobnosti, že také percento naozaj spĺňa to kritérium výborný. Faktom je, že vo fungujúcich systémoch, kde funguje aj dobre systém takej nejakej vnútornej etiky kolektívu, ktorá tlačí samotný stav k tomu, aby sa očistil od tých, ktorí im robia zlé meno, možno toľko pozornosti takýmto hodnotiacim systémom by sme nemuseli venovať, u nás je to ale inak.
No a tým sa dostávame aj k disciplinárnym konaniam, kde v návrhu sme sa zamerali predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby sme mali nástroje aj voči prieťahom v disciplinárnych konaniach. Nastavujeme to tak, že Súdna rada bude tou inštitúciou, ktorá bude vykonávať dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní. Dlho sme debatovali o tom, kto to má byť. Či to má byť Najvyšší súd, alebo Súdna rada. V rámci existujúceho systému sme sa rozhodli, že zverenie dohľadu do právomoci Súdnej rady je nateraz to riešenie, ktoré by mohlo plynulosť disciplinárnych konaní naozaj priniesť. Pokiaľ nastanú prieťahy v disciplinárnych konaniach, tak Súdna rada bude mať možnosť predvolať si tých disciplinárnych sudcov, robiť ďalšie opatrenia a teoreticky, samozrejme, za prieťahy v disciplinárnom konaní aj stíhať.
Chcem povedať, že návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to v rámci zriadenej pracovnej skupiny, kde boli zastúpení jak zástupcovia Súdnej rady, Najvyššieho súdu, stavovských organizácií sudcov, ale aj občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti chcem povedať poznámku, že tie debaty boli veľmi dobré. Samozrejme, aby výsledok mohol byť predložený, tak každý za tým stolom v nejakom momente z nejakej svojej predstavy možno aj ustúpil alebo urobil korekciu, pretože išli sme na čo najväčšiu mieru konsenzu.
Návrh prešiel štandardným procesom a ja verím, že získa vašu podporu, pretože som presvedčená o tom, že ide o systémové zmeny, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu podmienok na súdoch tak, aby sa reálne zlepšil aj prístup k spravodlivosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis