Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko chcem sa poďakovať za túto konštruktívnu debatu a možno aj využiť priestor, že chcem sa poďakovať všetkým, ktorí, ktorí participovali na príprave tohto zákona, pretože je to tak, ako povedala pani poslankyňa Jurinová, že je to trošičku aj umenie možného, pretože je tam, samozrejme, viacej subjektov, ktorí majú do tejto právnej úpravy čo povedať, a môžu mať aj rôzne pohľady na vec, a tuto je výsledok tejto debaty.
Ale, samozrejme, v rámci druhého čítania ja som pripravená debatovať o všetkých návrhoch. Možno sa zhodneme, možno nie, možno si niektoré veci vysvetlíme, ale aj v každom prípade ja som za otvorenú debatu o tomto návrhu zákona. My sme sa snažili v rámci rozporového konania aj trošku zakomponovať ten pojem služby do § 5, aj sa nám to podarilo. Či sa vieme niekde ďalej posunúť, uvidíme.
Možno jednu poznámku čisto kvôli tomu, aby nevznikali mystifikácie vo vzťahu k § 11 ods. 3. Dôvodom tohto ustanovenia, ktoré tam je, aj keď to možno, keď je len vytrhnutý z kontextu, z neho nie je zrejmé, ale dôvodom toho ustanovenia je, že pokiaľ by tam nebolo, tak máme situáciu, keď obe strany sú aj páchateľ a poškodený, a dostali by sme sa do absurdnej situácie, kedy by sme mali vyplácať odškodnenie aj páchateľovi ako obeti práve preto, že je maloletý. A tomuto sa chceme vyhnúť a urobili sme riešenie, že práve pre tieto prípady nemá nárok na odškodnenie nikto, pretože každá strana je aj páchateľ, aj obeť, ale možnože na výbore si k tomu môžeme povedať viacej.
V každom prípade, aby som nehovorila dlho, ešte raz sa chcem poďakovať za dobrú debatu. Pán poslanec Baránik má stopercentnú pravdu v tom, že prijatím tohto zákona to nekončí, ale, naopak, tá celá práca vlastne len začína.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o návrh zákona, ktorý sme vypracovali na základe programového vyhlásenia vlády, a súčasne je to aj transpozičný zákon, pretože sa ním transponuje do nášho právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.
Dámy a páni, máme za cieľ zlepšovať prístup k spravodlivosti pre snáď najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou obete trestných činov bezpochyby sú. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí garantovať štát, a verím, že schválením predloženého návrhu zákona úroveň tejto ochrany podstatne zvýšime. Návrh zákona o obetiach trestných činov sa snaží komplexne riešiť právnu úpravu práv ochrany a podpory obetí trestných činov, dáva právnu úpravu v tejto citlivej oblasti takpovediac pod jednu strechu. To, čo už funguje, odškodňovanie obetí trestných činov, to korigujeme len na základe toho, čo nám ukázala prax, inak preberáme do tejto komplexnej právnej úpravy, ale keďže ide o komplexnú právnu úpravu, tak ju rozširujeme, katalóg práv rozširujeme o služby, ktoré bude štát obetiam trestných činov poskytovať.
Častokrát počúvame, že páchatelia trestných činov požívajú väčšiu ochranu ako ich obete, a áno, sčasti je to aj odkaz na procesné pravidlá, ktoré musia rešpektovať zásadu prezumpcie neviny, ale sčasti je to aj oprávnená kritika alebo narážka na slabý záujem, ktorý štát k obetiam trestných činov prejavuje, a akoby obeť, ktorá je v ťažkej životnej situácii, si musela poradiť so všetkým sama. Má možno obmedzené práva, ale aj tie práva, ktoré má, možno nepozná alebo ich nevie využiť. Práve preto sa snažíme predložiť komplexnú právnu úpravu pre obete trestných činov, v ktorých v prvom rade, samozrejme, pracujeme s pojmami, ako je obeť trestného činu, ale aj obzvlášť zraniteľná obeť, ktorá má potom trošku rozšírený katalóg práv, a prvé, čo garantujeme obetiam bez ohľadu na to, či ide o obete alebo obzvlášť zraniteľnú obeť, je, samozrejme, právo na informácie, aby či už na polícii, na prokuratúre alebo na súde, v každom prípade tam, kde prichádza prvýkrát opäť do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní, dostáva komplexnú informáciu o tom, aké má práva a akým spôsobom si ich môže uplatniť. Dôraz sa kladie na to, aby tieto informácie boli poskytnuté aj zrozumiteľným spôsobom.
Návrh zákona ďalej zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou, ktorá patrí všetkým obetiam trestných činov, a špecializovanou odbornou pomocou pre obzvlášť zraniteľné obete, ktorými sú napríklad deti, zdravotne postihnutí, starší ľudia a podobne. Medzi práva obete trestných činov má v zmysle návrhu patriť aj právo na právnu pomoc, pokiaľ ide o zastupovanie v konaní, ale potom sú to práva na iný druh, ako je právna na pomoc, či už je to psychologická pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou.
Pomoc obetiam bude zabezpečovaná ad jedna štátnymi orgánmi, predovšetkým orgánmi činnými v trestnom konaní, to je práve to poskytovanie informácií, a hlavne - a to je nóvum - prostredníctvom subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, pričom pôjde o subjekty, predpokladám, prevažne pôsobiace v neziskovom sektore, ktoré prejdú procesom akreditácie, pričom pomoc a služby, ktoré budú poskytovať obetiam, tieto budú financované v rámci dotačnej schémy ministerstva spravodlivosti. Ako som už spomínala, návrh zákona upravuje aj odškodňovanie obetí trestných činov, pričom ide o právnu úpravu, ktorú poznáme aj dnes, ktorá je ale upravená na základe skúseností, ktoré s aplikáciou tejto právnej úpravy máme.
Súčasťou návrhu zákona je aj súvisiaca novelizácia trestných kódexov, návrhom zákona dochádza v trestnom konaní k posilneniu postavenia poškodeného, teda obete trestného činu. Na tento účel sa rozširujú zásady trestného konania, upravujú sa podmienky vedenia, vedenia výsluchu s ohľadom na potreby a situáciu obete, rovnako sa modifikujú podmienky uzatvárania dohody o vine a treste a odvádzanie peňažnej sumy pri inštitúte zmieru, ktoré sú podľa návrhu zákona určené na ochranu a podporu obetí trestných činov. Návrh zákona bol vypracovaný v pracovnej skupine, v ktorej bolo pomerne široké zastúpenie spolupracujúcich rezortov, či už ide o ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, Generálna prokuratúra, ale aj Koordinačné metodické centrum pre rodovo podmienené násilie, Ligy za ľudské práva a ďalšie zainteresované subjekty. Zákon prešiel štandardným legislatívnym procesom na úrovni vlády.
Dámy a páni, ešte raz si dovolím na záver si zopakovať presvedčenie, že ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať, a preto pevne verím, že tento návrh zákona nájde širokú podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrhom zákona sa vykonáva transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní.
Vo vzťahu k druhej smernici ide o úpravu už obsiahnutú v právnom poriadku Slovenskej republiky a preto sa transpozícia vykoná len doplnením transpozičnej prílohy.
Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, stanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky a postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava osobitne zameriava na vybrané vyšetrovacie úkony.
Navrhovanou právnou úpravou zároveň dochádza k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o priestupkoch, v dôsledku ktorej sa vypúšťa z celého textu právneho predpisu ustanovenie týkajúce sa zaistenia dôkazov.
Materiál má dopady na rozpočet verejnej správy, výdavky súvisiace s realizáciou návrhu budú zabezpečené... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
... schválených limitov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. patentový zákon.
Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je zmodernizovať, precizovať a zjednotiť hmotnoprávnu aj procesnoprávnu úpravu v oblasti práva priemyselného vlastníctva. Mnohé právne inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva a navrhovanou novelou sa zabezpečuje principiálna jednotnosť ich právnej úpravy v patentovom zákone, v zákone o dizajnoch, v zákone o úžitkových vzoroch a v zákone o ochranných známkach. Odchylnosti od spoločného štandardu regulácie týchto prierezových, horizontálnych inštitútov vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov alebo z rozdielov daných samotnou povahou predmetu priemyselného vlastníctva. Vhodnou harmonizáciou právnej úpravy najdôležitejších priemyselnoprávnych inštitútov, akými sú najmä zamestnanecký režim, majiteľstvo a spolumajiteľstvo, prevod a prechod práv, licenčná zmluva, vymáhanie práv, konanie o prihláške, sporové konania, rozklad, či subsidiárna aplikácia Správneho poriadku, sa zvyšuje úroveň právnej istoty zúčastnených subjektov, adresátov právnej normy a tiež predvídateľnosť a transparentnosť postupu a rozhodovania úradu priemyselného vlastníctva.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ tiež posilniť vymožiteľnosť práv priemyselného vlastníctva v nadväznosti na rekodifikáciu civilného procesného práva a prijatie civilného sporového poriadku. Návrh zákona v novelizačnom čl. 4 predstavuje čiastočnú transpozíciu novej známkovej smernice z roku 2015 a implementáciu nariadenia o ochrannej známke Európskej únie.
Návrh zákona si vyžiada zmenu a doplnenie viacerých vyhlášok. Návrhy na ich zmeny a doplnenia budú predložené do legislatívneho procesu tak, aby nadobudli účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona. Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj sociálne vplyvy. Nebude mať vplyv na životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Som si vedomá, že je po termíne. Veľmi krátko, chcela by som odpovedať pánovi poslancovi Baránikovi. K tým previerkam ja poviem len jednu vetu.
Pán poslanec, ja si uvedomujem stav, v ktorom sa nachádzame, ale jednoducho veci, ktoré sa nespravili na začiatku 90. rokov, sa veľmi ťažko cez to, že by sme zmenili legislatívu, podarí vyriešiť nejakým zásahom výkonnej alebo zákonodarnej moci. Musíme pracovať predovšetkým na nových sudcoch, som o tom hlboko presvedčená. A pokiaľ ide o previerky, ja si myslím, Ústavný súd sa vyjadrí, budeme poznať mantinely a budeme vedieť s tou právnou úpravou pracovať.
K vášmu pozmeňovaciemu návrhu, tak jak som povedala na výbore, pokiaľ ide o bod 8 pozmeňovacieho návrhu, to znamená odmeňovanie členov disciplinárnych senátov, nemám vôbec žiadny problém s týmto návrhom. A keď bude schválený, nemám s tým naozaj žiaden problém, ak je vyňatý na osobitné hlasovanie, nech sa páči. Z dôvodov, ktoré som uviedla, tie predchádzajúce body vášho pozmeňovacieho návrhu neviem podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády a týmto návrhom zákona sa aj časť programu spravodlivosť, súdnictvo napĺňa. Časti, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, vyplývajú aj z Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie a posilnenie Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právnemu štátu.
Mojou prioritou na ministerstve spravodlivosti je zlepšovať prístup k spravodlivosti a mám za to, že aj tieto zmeny prispejú k napĺňaniu práva na spravodlivý súdny proces garantovaný v ústave a to možno trošku z iného uhlu pohľadu. A síce z toho uhlu pohľadu, že tento návrh zákona prispeje k efektívnejšiemu manažovaniu súdnictva ako takého, vyššej transparentnosti niektorých procesov, najmä pokiaľ ide o výber sudcov, a k lepšej uplatniteľnosti systému hodnotenia a vyvodzovania zodpovednosti, pokiaľ ide o sudcov.
Navrhované zmeny majú zabezpečiť predovšetkým, aby obsadzovanie voľných sudcovských miest bolo pružnejšie a aby sme podstatne skrátili celý proces pri obsadzovaní voľných miest sudcov, ktorý dnes trvá až rok. Aby sa zefektívnil proces pravidelného hodnotenia práce sudcov a aby toto hodnotenie plnilo svoju funkciu a podliehalo verejnej kontrole a aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby sme mali účinné nástroje na prieťahy v samotných disciplinárnych konaniach.
Pokiaľ ide o výberové konania na miesta sudcov, myslím, že zákonom nastavená úroveň transparentnosti aj kritériá výberu sudcov sú dnes nastavené tak, že nejaké zásadné zmeny tu už naozaj nie sú nevyhnutné. Máme ale dva zásadné problémy. Tým jedným je čas, ktorý uplynie odvtedy, odkedy sa uvoľní miesto sudcu na súde po jeho reálne obsadenie. Tento proces po zavedení takzvaných previerok sudcov sa predĺžil niekedy na deväť mesiacov až rok.
Pre ilustráciu môžem povedať, že keď som avizovala pri prerokovávaní nových pravidiel exekúcií, že sa spúšťa proces výberových konaní na sudcov, tak sudcovia na osobitné pracovisko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keď chcete debatovať, tak vzadu. Ďakujem veľmi pekne.
Nech sa páči.

Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
... sudcovia na osobitné pracovisko v Banskej Bystrici, ktoré vybavuje exekučné veci, boli vybratí vo výberových konaniach v novembri minulého roku. K dnešnému dňu z týchto trinástich vybratých sudcov ešte ani jeden nepracuje v Banskej Bystrici. Traja už prešli systémom previerok a bude o ich pridelení rozhodovať Súdna rada ešte možno v máji alebo v júni a majú šancu byť v júni vymenovaní prezidentom, ale tých ďalších desať ešte nemá ani len ukončenú samotnú previerku spoľahlivosti. Pre vašu informáciu, z vyše stovky neobsadených sudcovských miest dnes, tak 75 z nich, ktorí boli vybratí, proste čaká na previerky spoľahlivosti. Nespochybňujem to, akurát že musíme zmeniť systém obsadzovania miest sudcov, pretože každá aj súkromná firma by jednoducho skrachovala, pokiaľ by 10 % pracovných miest, ktoré má mať obsadené, nedokázala obsadiť rok. To znefunkčňuje systém ako taký.
Takže toto je jedným z cieľov, ktorý chceme dosiahnuť tým, že vytvárame nový mechanizmus, a síce hromadné výberové konania na sudcov, ktorých výsledkom bude, že budeme mať zoznam kandidátov, ktorí spĺňajú všetky kritériá na to, aby mohli byť pridelení na súd a vymenovaní za sudcu. A akonáhle sa uvoľní voľné sudcovské miesto, tak Súdna rada vyberie zo zoznamu kandidátov, podľa pravidiel pridelí a sudca môže byť vymenovaný za sudcu.
Zároveň ale okrem toho, že od tohto systému očakávame pružnejšie obsadzovanie sudcovských miest, od tohto systému očakávame aj de facto zvýšenie transparentnosti, lebo, pochopiteľne, pokiaľ sa obsadzuje jedno miesto na okresnom súde, tak nie je pod takou verejnou kontrolou a nie je to tak sledovaná udalosť, ako keď budeme jeden deň v jeden termín v roku vyberať kandidátov na sudcov na všetkých krajských súdoch pre najbližšie obdobie roka až roka a pol. To je, samozrejme, zásadný rozdiel.
Pokiaľ ide o hodnotenie sudcov, tak pravidelné hodnotenie sudcov máme zavedené od roku 2010. Dnes v zásade v systéme, že kolegovia, aktívni kolegovia hodnotia aktívnych kolegov a robia to popri svojej robote, preto navrhujeme systém, aby v rámci každého kraja bola vytvorená profesionálna, tzv. hodnotiaca komisia, pričom bude hodnotiť sudcov z iného kraja. S tým, že ostáva zachované, opakované negatívne hodnotenie sudcu bude naďalej disciplinárnym previnením a trojnásobne po sebe nasledujúce negatívne hodnotenie sudcu je dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu. Zároveň hodnotenia sudcov budú verejne dostupné.
Posledným kľúčovým momentom sú disciplinárne konania. Zamerali sme sa predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho, preto zavádzame jednoznačne jednu zodpovednú inštitúciu za priebeh disciplinárnych konaní. Touto inštitúciou bude Súdna rada, ktorá bude mať možnosť dohliadať nad plynulosťou samotných disciplinárnych konaní.
Diskutovanou zmenou, ktorá z môjho pohľadu nebola tak zásadná, diskutovanou zmenou v procese prípravy tohto návrhu zákona bolo to, že navrhujeme v zákone, aby tí členovia Súdnej rady, ktorí sú nominovaní vládou, parlamentom alebo prezidentom boli spravidla vyberaní z nesudcov. Je to návrat k pôvodnej idei, ako bola koncipovaná v ústave Súdna rada v duchu trojdelenia moci. My sme presvedčení o tom, že toto riešenie, kedy aj v zákone vyjadrujeme tú pôvodnú predstavu Súdnej rady, kde polovica Súdnej rady je volená sudcami a sú to sudcovia a druhú polovicu by mali tvoriť odborníci a uznávaní odborníci z praxe, samozrejme, z právnických povolaní alebo z akademického prostredia s tým, že nevylučuje sa, samozrejme, aby aj tieto moci vybrali sudcu, ale skôr preferujeme, aby to boli nesudcovia, aby sa naplnila tá pôvodná idea Súdnej rady, tak ako bola pôvodne vytváraná.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom. Mali sme zriadenú pracovnú skupinu, kde boli aj zástupcovia Súdnej rady, Najvyššieho súdu, stavovských organizácií sudcov a občianskej spoločnosti. Tento návrh prešiel štandardným legislatívnym procesom a dnes je predmetom prerokovávania v rámci druhého čítania v parlamente.
Vážené dámy, vážení páni, po sérii zákonov, ktoré som predkladala v uplynulom roku a ktoré verím, že postupne prispejú k zefektívneniu a k zrýchleniu súdnych konaní, považujem tento návrh zákona za ďalšiu systémovú zmenu, o ktorej som presvedčená, že perspektívne po uvedení do praxe rovnako má potenciál zlepšiť prístup k spravodlivosti na Slovensku, pretože vytvorí podmienky na zefektívnenie riadenia a fungovania justície ako takej. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Je to návrh, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády a vychádza z potreby transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady z 13. júna 2012, pokiaľ ide o prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov Európskej únie.
Účelom tohto návrhu zákona je splniť požiadavky kladené uvedenou smernicu, a to je predovšetkým povinnosť zavedenia systému prepojenia registrov, ako aj povinnosť zverejňovania informácií o zapisovaných údajoch a poskytovania uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému v rozsahu požadovanom smernicou.
Vládny návrh bol predmetom konzultácie aj s podnikateľským sektorom. Bol predmetom štandardného legislatívneho procesu a aj na rokovanie vlády sa predkladal bez rozporov.
Myslím si, že k tomuto návrhu zákona nie je treba v tejto chvíli povedať viac. Ide naozaj o transpozíciu, výsledkom ktorej bude sprístupňovanie zapisovaných údajov a niektorých listín v rámci Európskej únie. Zjednodušene povedané, cez náš systém bude možné dostať údaje a listiny z registrov iných členských štátov a rovnako z nášho systému budeme poskytovať do členských štátov údaje z nášho obchodného registra. 
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte naozaj veľmi krátko, keďže som mala tú česť stráviť v pléne s vami celú túto rozpravu, tak pár slov na záver predsa len.
V prvom rade, myslím, za predkladateľa si musím splniť aj svoju povinnosť z rokovacieho poriadku a chcem za predkladateľa, za vládu Slovenskej republiky, vysloviť súhlas s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Budaj a bol podpísaný poslancami zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou Ľudovej strany. A zároveň, samozrejme, bez ďalšieho aj súhlas s týmito dvomi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Kresák a ktoré sú len technického charakteru.
Chcem sa na záver tejto diskusie poďakovať všetkým vám za, musím povedať a vnímam to tak, za zmysluplnú diskusiu, myslím, ktorá nás všetkých v niečom posunula dopredu. Verím tomu. Chcem sa osobitne poďakovať Petrovi Kresákovi za jeho legislatívnu prácu, ale nielen legislatívnu prácu, ale aj kľudný a vyrovnaný odborný tón, ktorým nám pomáhal sa preniesť cez túto diskusiu a hľadať zhodu.
Myslím si, že to, že dnes tu viacerí hovoríme o tom, že je tu momentum, ktoré treba využiť, to momentum je dané spoločenskou aj politickou klímou, tak myslím si, že je namieste sa v tejto chvíli poďakovať aj verejnosti. Tým ľuďom, ktorí podpísali petíciu, a tým všetkým, ktorí robili všetko pre to, aby sme sa do tohto štádia dostali. Ďakujem tým, ktorí sa vyslovili, že po prijatí pozmeňovacieho návrhu budú hlasovať za návrh, a všetkým tým, ktorí ešte tak nepovedali alebo ešte rozmýšľajú, tých chcem poprosiť o to, aby tak urobili.
Ďakujem pekne.

Pekný deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní predložila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá sa týka riešenia amnestií a milostí.
Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh preto navrhujem, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená len uznesením Národnej rady prijatým ústavnou väčšinou a súčasne aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržania princípov demokratického a právneho štátu.
S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený postup rušenia amnestie alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k čl. 5 a k čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/98 Z. z., týkajúcich sa trestných činov spáchaných v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a trestných činov spáchaných v súvislostí s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny, rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 214/98 Z. z., a rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. 3573/96, 72/2417. V prípade zrušenia uvedených amnestií a individuálnej milosti dôjde priamo z moci ústavy aj k zrušeniu tých rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov, a ukladá sa povinnosť štátnym orgánom pokračovať v trestnom stíhaní.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na vecnú súvislosť si dovolím predložiť aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa má v nadväznosti na zverenie novej právomoci Ústavnému súdu Slovenskej republiky rozhodovať o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší amnestia alebo individuálna milosť, s Ústavou Slovenskej republiky a vytvoriť nový druh konania. Či je toto konanie typovo podobné konaniu o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, navrhuje sa ustanovenia o konaní a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky primerane, subsidiárne aplikovať aj na konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie, pričom odchýlky v novom druhu konania sú výslovne uvedené.
V krátkosti uvediem, že nový druh konania sa odlišuje tým, že sa začne bez návrhu dňom uverejnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie v Zbierke zákonov. Jediným účastníkom konania bude Národná rada Slovenskej republiky. Rozhodovať bude plénum Ústavného súdu nálezom na rozhodnutie o súlade uznesenia Národnej rady, ako aj o súlade zrušenej amnestie alebo individuálnej milosti v Ústavou Slovenskej republiky. V prípade individuálnej milosti alebo amnestie aj o jej súlade s princípmi demokratického právneho štátu bude mať Ústavný súd Slovenskej republiky lehotu 60 dní. Toto konanie sa bude vzťahovať aj na posúdenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení niektorých tzv. Mečiarových amnestií a individuálnej milosti prezidenta Kováča, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky bude posudzovať taktiež uvedené amnestie a individuálnu milosť z hľadiska ich súladu s princípmi demokratického a právneho štátu.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, prosím, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja naozaj, naozaj krátko.
Chcem sa poďakovať za túto celodennú diskusiu, pretože v konečnom dôsledku si myslím, že bola užitočná. Ja som po voľbách povedala, že ideme do zložitého obdobia, pretože podpora akejkoľvek vláde sa jednoducho musí nájsť spomedzi 136 hlasov v parlamente, lebo tak to je vo voľbách rozdané, a ja si myslím, že by v situácii, v ktorej sa nachádzame na Slovensku, bolo veľmi smutné, keby v čase, keď desaťtisíce ľudí podpisujú petíciu pod zrušenie Mečiarových amnestií, keď dve tretiny ľudí na Slovensku si želá zrušenie Mečiarových amnestií, sa nenašlo 90 hlasov spomedzi 136 poslancov, ktorí sa dokážu dohodnúť a nájsť riešenie a odpoveď pre to, čo ľudia momentálne požadujú, a bola by absolútna tragédia, keby to skončilo nedohodou, že by sa týchto 90 hlasov nenašlo, a výsledkom by bolo, že by sme sa vzájomne obviňovali z toho, ktorá strana za to môže. Tak ja verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem pekne.