Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som iba krátko vystúpila. Všetko, myslím si, že moja kolegyňa pani Záborská už povedala k tomuto dňu. Tak ja vlastne krátko len uvediem jeden pozmeňujúci návrh a trošku nadviažem na to, čo hovorila. Takže pokiaľ ide o pamätný deň 24. jún, pre zopakovanie, ako už povedal pán kolega Osuský, že niektoré veci, na niektoré netreba nič vymýšľať a možno iba zopakovať. Je to pomenované, ten deň je daný podľa toho, keď Silvester Krčméry vystúpil so svojou záverečnou rečou na procese a povedal toto: "Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej. Nám stačí tá pravda, lebo je väčšia a silnejšia, ako je moc. Kto však má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.". Tieto slová sa stali symbolom väzňov svedomia a vôbec všetkých obetí komunistického režimu.
A ja krátko iba nadviažem na pozmeňujúci návrh trošku s tým súvisiaci. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja, pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 222.
V čl. 1 sa za 2 bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie:
"3. V § 3 sa za písm. n) vkladá nové písm. o), ktoré znie:
"o) 12. október - Deň samizdatu".
Doterajšie písmená o) až u) sa označujú ako písmená p) až v)."
Odôvodnenie: Dvanásty október navrhujeme ustanoviť nový pamätný deň - Deň samizdatu. Ako vieme, ide o tajné vydávanie a rozmnožovanie, rozširovanie kníh a periodík, ktoré sú zakázané, resp. nemôžu oficiálne vychádzať v totalitných režimoch, najmä v komunistických diktatúrach. V minulosti i na Slovensku represívny aparát totalitnej moci samizdat tvrdo potlačoval a disidentov, ktorí ho vydávali, perzekvoval. Zjednodušene možno samizdat zhrnúť slovami Vladimíra Bukovského, významného predstaviteľa disentu a bojovníka za ľudského práva v bývalom Sovietskom zväze: "Samizdat, sám ho napíšem, sám si ho redakčne upravím, sám si ho scenzurujem, sám ho vydám, sám ho rozdistribuujem a sám za neho strávim i čas vo väzení."
Snaha ustanoviť 12. október ako pamätný deň je prejavom úcty občanov Slovenskej republiky k odvahe a hrdinstvu mužov a žien, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä však v rokoch 1948 až 1989 počas komunistickej diktatúry v bývalom Československu riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, príp. takouto perzekúciou trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd, najmä slobody prejavu a slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Zároveň je to prejav vďaky za to, že vydávaním alebo rozširovaním totalitnou mocou zakázanej samizdatovej literatúry títo muži a ženy prinášali myšlienky slobody i ostatným spoluobčanom.
Tiež je vhodné, aby sme si týmto spôsobom, aj Slovenská republika uctila to, čo je vzácne a hodnotné, považované, považuje slobodný a demokratický svet - české a slovenské periodické samizdaty, ktoré boli vydávané počas obdobia komunizmu a sú uložené v zbierkach knižnice Libri prohibiti v Prahe, sú totiž od roku 2013 zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako Pamäť sveta.
Tento deň 12. október je zvolený ako symbolický dátum, keďže v tento deň roku 1988 veľká skupina vydavateľov samizdatov v Československej socialistickej republike v liste prezidentovi Gustávovi Husákovi otvorene protestovala proti uväzneniu jedného z nich - kresťanského aktivistu Ivana Polanského z Dubnice nad Váhom a požadovala jeho prepustenie alebo uväznenie tiež ich samých. Ústav pamäti národa už niekoľko rokov k tomuto dátumu pripravuje pamätné a slávnostné podujatia.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v druhom čítaní odôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Ešte raz uvediem, že cieľom návrhu je v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2020 - 2024 podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť obete komunistického režimu. Tam navrhujeme pamätný deň 24. jún.
A druhá časť je zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcich v zahraničí s formuláciou uvedenou v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky a statusom v krajanskom zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte... Hlásim sa prvá do rozpravy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, možno by bolo dobre hovoriť presné fakty. My 48 hodín nezavádzame, to je dneska platný stav. My to zvyšujeme plus 2 dni.
To znamená, že ak ste sa pýtali, že prečo je to potrebné, potrebné je to preto, pretože vo väčšine európskych krajín táto lehota je oveľa vyššia ako dva dni. A aby boli fakty jasné, asi ma nemôžte obviniť, že si vyberám krajiny iba niektoré. Parlamentný inštitút Národnej rady povedal sám, že takéto krajiny a čakacie lehoty sú napríklad v Albánsku: 7 dní, v Belgicku: 6 dní, v Holandsku: 5 dní, v Ruskej federácii. do 7 dní, to je mimo Európskej únie, Taliansko: 7 dní. A priemerný, priemerná čakacia lehota v týchto krajinách pri tom, čo bolo uvedené, je minimálne 3 dni. Čiže podľa mňa my sa približujeme k európskym štandardom, nejdeme naopak. To je k prvej veci.
A druhá vec je k tej reklame. To, že ženy nebudú mať informácie, lebo zakážeme reklamu, to považujem za klamlivé, pretože zákon o reklame hovorí absolútne jasne, čo je reklama na trhu a čo je informácia. Čiže v tomto by som, tiež by bolo dobré, aby sme rozlišovali tieto veci.
A posledná moja otázka k vám je iba, že možno by ste mohli definovať, že kedy podľa vás začína ľudský život.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, podpredseda NR SR
Poprosím vás trošku o kľud v sále, aby mohla pani poslankyňa dokončiť.

Andrejuvová, Anna, poslankyňa NR SR
Ja by som sa chcela poďakovať za všetky vecné pripomienky k tomuto návrhu. Tak ako ste už počuli od pána Dostála, pre presnejšie upresnenie, kto je predstaviteľ fašistického, nacistického a komunistického režimu, budeme pripravovať pozmeňujúci návrh, aby všetkým bolo jasné a čítanie s porozumením pochopili, čo je tento návrh zákona. Už iba pár pripomienok, možno nie až tak vecných.
Verím, že ten hendikep s mojím vekom, keďže som nezažila tento režim, iba ako dieťa, sa bude časom len zlepšovať. A rovnako, čo sa týka slobody prejavu slova. Ja som za slobodu prejavu aj slova, pokiaľ, samozrejme, nepodnecuje k násiliu.
A čo sa týka... Ešte tam boli zločiny. Zločiny sa podľa mňa diali počas celého komunistického režimu, to znamená, že aj v 80. rokoch, aj v 70., aj v 60., aj 50. A všetko sú to politické zločiny podľa mňa. A mohli by o tom rozprávať všetci tí ľudia a všetci tí politickí väzni, ktorých bolo na Slovensku 71 168 osôb, plus ich rodiny a všetci, ktorí trpeli. Rovnako vďaka aj za vecné pripomienky k biskupovi Vojtaššákovi.
Ďakujem. To je všetko.

Ku kolegovi Šedíkovi iba, že je to pro futuro, to znamená budúcich, tie, ktoré sú, sa nepremenovajú.
A pre pána poslanca Blahu, zákon veci pomenúva jasne a chápem, že ste sa chceli dostať dneska na Zomri, ale asi sa vám to nepodarí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, milí kolegovia, spolupredkladám zákon, v ktorom sa venujeme obdobiu komunistickej totality. Možno by sa niektorí z vás mohli opäť opýtať, nemá Slovensko väčšie problémy, ako sú zločiny komunizmu? Nemôžeme konečne nechať minulosť výlučne na historikov? Podľa mňa nie. Je to dôležité preto, aby sa totalita na našom území už nikdy nezopakovala. Je dôležité, aby sme vryli do pamäte nášho národa utrpenie tisícov občanov a aby sme nikdy nezabudli na obetu, ktorú museli priniesť.
Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami. Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonávané v politických procesoch a za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu. Nemenej dôležitá je podľa môjho presvedčenia aj personalizácia zodpovednosti.
Návrh zákona deklaruje, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, systematicky a trvalo porušovali ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčali niektoré politické, sociálne a náboženské skupiny občanov. Prečo je táto novela dôležitá aj pre súčasnosť a budúcnosť? Pretože hoci 70 rokov od pádu jedného totalitného režimu a 30 rokov od pádu druhého totalitného režimu už žije len niekoľko desiatok obetí, symbolické zadosťučinenie má pre nich zmysel.
Dôležitý je však podľa môjho názoru aj iný odkaz tohto zákona, a to predovšetkým pre verejných činiteľov dnešných dní a aj pre všetkých do budúcna. Na mysli mám predovšetkým prezidentov, poslancov, členov vlády, sudcov, prokurátorov, policajtov a príslušníkov ďalších bezpečnostných zložiek. Za utrpenie a obete oboch totalitných režimov boli totiž zodpovední konkrétni verejne činní ľudia. Tí, ktorí mali a majú utrpenie a potláčanie základných práv a slobôd počas nacizmu a komunizmu na svedomí a boli pri moci. Boli to prezidenti, poslanci, členovia vlády, sudcovia, prokurátori, policajti a príslušníci ďalších bezpečnostných zložiek. Zadávatelia aj páchatelia majú mená. A je dôležité, aby sme okrem mien obetí konkrétne pomenovali aj páchateľov a aby sme im, nedajbože, nestavali pomníky alebo po nich nepomenovali naše ulice či námestia.
Verím, že nezostaneme len pri pomenovaní zadávateľov, schvaľovateľov a priamych páchateľov zločinov počas obdobia nacizmu a komunizmu. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená ľudí zodpovedných za vraždu Róberta Remiáša. Nielen vrahov, ale aj tých, ktorí si jeho vraždu objednali. A je možné, že v budúcnosti tento parlament príjme zákon, v ktorom sa vyjadrí ku nemorálnosti toho, čo v skratke hovoríme mečiarizmus. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A verím, že sa jedného dňa na Slovensku vrátime aj ku menám zodpovedným za zneužívanie moci v polícii, tajných službách, na prokuratúre, v súdnictve, ale aj vo finančnej správe pri správe nášho spoločného štátneho majetku.
Nastolenie spravodlivosti a pomenovanie zadávateľov a páchateľov má zmysel aj po rokoch pre obete a ich rodiny, ako aj pre nás ako spoločnosť. Vrátiť ľuďom vieru v spravodlivý štát je jednou z našich kľúčových povinností, preto potrebujeme tento zákon. Má byť mementom pre nás všetkých, ktorí sme verejne činní. Moc vyžaduje zodpovednosť, a ak niekto zneužije moc, musí počítať s tým, že si jeho meno história zapamätá ako meno zločinca, lebo to je v koreni slova zločinec, ten, ktorý činí zlo. História je učiteľkou života. Aj toho verejného.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslime na to pri schvaľovaní tohto zákona a aj každý deň nášho verejného pôsobenia. Ak si bude história naše mená pamätať, nech si ich pamätá ako tých, ktorí so zverenou mocou zaobchádzali zodpovedne, nie ako mená zločincov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, predkladáme spolu s mojimi koaličnými kolegami poslancami. Plníme tak záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie.
Predložený návrh zákona reaguje na tento záväzok a jasne pomenúva komunistický režim ako odsúdeniahodný, zločinný, nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody. Samozrejme, že nám ide aj okrem symbolického zadosťučinenia pre obete komunistického režimu, aj o zvýšenie povedomia verejnosti o podstate komunistického režimu.
V návrhu uvádzame tiež, že Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola zločinnou a zavrhnutiahodnou organizáciou, ktorá vo svojej činnosti smerovala k potlačeniu ľudských práv a demokratického systému. Deklarujeme tiež, že komunistický režim - a tí, ktorí ho aktívne presadzovali - systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčal niektoré politické, sociálne, náboženské skupiny občanov.
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj zákaz umiestňovania pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim vrátane sankcionovania tých úkonov a zákaz pomenovania ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Samozrejme, výnimkou bude situácia, ak by išlo o predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu.
Je dôležité uviesť, že v prípade prijatia navrhovanej právnej úpravy nedôjde v zmysle prechodného ustanovenia k odstraňovaniu, resp. zásahom už do existujúcich pamätníkov, pomníkov či pamätných tabúľ. Vzorom pre túto právnu úpravu bol český zákon o protiprávnosti komunistického režimu a odporu voči nemu.
Navrhujeme účinnosť predkladaného návrhu zákona na 16. novembra, to je predvečer, 2020, ako symbol a deň..., predvečer 17. novembra.
Ďakujem, skončila som a hlásim sa prvá do rozpravy, pán predsedajúci.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 2. septembra 2020 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 179 z 13. augusta 2020 zobral na vedomie, že vláda Slovenskej republiky odvolala dňom 12. augusta 2020 z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu. Odvolaním z funkcie štátneho tajomníka si Lukáš Kyselica začal dňom 13. augusta 2020 uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov Petrovi Csehovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Zánikom mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Peter Cseh zostáva náhradníkom za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti na jej kandidátnej listine v pôvodnom poradí.
Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie.
Ďakujem, skončila som.

Pán podpredseda, ja iba krátko. Pán premiér Igor Matovič si priznal chybu a ospravedlnil sa. Táto vec je známa od roku 2012 a ľudia ho volili aj napriek jeho nedokonalostiam.
Od vás a vašej vlády som, žiaľ, nikdy nepočula, že by ste sa ľuďom ospravedlnili za to, že ste v roku 2016 v zdravotníctve radšej podporili pána Kostku sumou jeden milión eur namiesto 250 zdravotných sestier. Alebo že ste v roku 2017 chceli vyplatiť za pochybnú zmluvu na advokátske služby pánu Bžánovi 77 mil. eur. Alebo že ste v roku 2018 ušili na mieru zákazku pánu Bödörovi za 12 mil. eur v Štátnych hmotných rezervách. Alebo že ste sa v roku 2019 cez štátne stimuly za 33 mil. eur chceli, á, podporiť alebo odvďačiť firmám, ktoré sa vede nevenujú a majú nulové tržby.
A to je iba zlomok toho zlého, čo ste spôsobili na Slovensku a občanom Slovenska. Nehovoriac o tom, že ste za 12 rokov fungovania školstva nezmenili skoro vôbec nič.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za všetky faktické poznámky. Ja by som chcela povedať iba, v zásade iba dve veci. Prvá z nich je, že stále si myslím, že téma pomoci, podpory je témou mužov aj žien. A druhá, to, čo som skončila, že verím, že sa nám aspoň týmto malým krokom podarí pomôcť konkrétne ženám a ak zachránime jeden život, tak zachránime celý svet.
Ďakujem.