Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. A ja by som sa chcela ešte raz poďakovať, že máme tu možnosť taký návrh zákona predložiť a sú to konkrétne skutky, nie iba sľuby. Veľmi sa teším, že sme konečne doplnili do tohto návrhu zákona aj študentky, ktoré doteraz vlastne žiadne z týchto pomocí nikdy nedostávali.
A chcem sa poďakovať všetkým mamičkám, ktoré sa rozhodnú mať dieťa aj napriek tomu, že je možno teraz zložitá situácia, a aj napriek tomu, že je teraz COVID, nevieme, dokedy to bude trvať všetko, a verím, že tento konkrétny skutok každý vlastne ocení, keď sa rozníma to dieťatko, potom aj ako konkrétnu pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa ti chcem, Marek, poďakovať za prejav, som takisto veľmi rada, že naše, náš celý klub stojí za týmto návrhom, ako podporiť tehotné mamičky.
Opäť by som len upozornila ostatných, že robíme to od začiatku volebného obdobia, nie pred voľbami, a chceme aj takouto možno drobnou sumou pomôcť všetkým tým, ktorí sa rozhodnú pre dieťa v tom, v tom období pred tehotenstvom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom. Verím, že aspoň takouto drobnosťou pomôžeme tým ľuďom, ktorým spravodlivosť doteraz až tak naklonená nebola.
A k pánu poslancovi Osuskému. Ja verím, že budúci rok budeme prerokovať aj návrh nezaslúžených benefitov pre bývalých príslušníkov ŠtB. A verím, že potom bude aj priestor na doplnenie tejto veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len krátko.
Vážené dámy, páni, milí kolegovia, komunisti vo svojich žalároch väznili 70-tisíc politických väzňov zo Slovenska. Nehovoríme len o krutých 50. alebo 60. rokoch, posledného politického väzňa prepustili komunisti na slobodu až na nátlak novembrových námestí 25. novembra 1989. Väčšinu z týchto ľudí komunisti považovali za ľudí druhej kategórie počas celého obdobia komunizmu. Keď som pred mesiacom tento zákon predkladala, hovorila som aj o tom, že komunistom nestačilo obmedzovanie osobnej slobody nepohodlných občanov. V prenasledovaní väzňov svedomia pokračovali aj po prepustení z cieľ, väznení či internačných kláštorov. Týchto ľudí dnes titulujeme veteráni protikomunistického odboja. Dovoľte mi uviesť dva rukolapné príklady, prečo je dôležité, aby sme si s pomedzi politických väzňov vyzdvihli práve veteránov.
Gustáv Husák bol v roku 1950 popredný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska, aktívne sa podieľal na boji proti tzv. triednemu nepriateľovi. Koordinoval napríklad prípravné práce na likvidáciu mužských kláštorov v rámci tzv. Akcie K. Patrí k historickým paradoxom, že ním koordinovanú Akciu K schválilo predsedníctvo KSČ vo februári v roku 1950. O rok neskôr, 6. februára 1951 už bol zatknutý aj Gustáv Husák. Mimochodom, tu neďaleko v pracovni generálneho tajomníka ÚV KSS, v budove ÚV KSS na Hlbokej ulici. Husák bol v roku 1954 odsúdený a z väzenia sa vrátil v roku 1960. Lenže následne a – dobrovoľne –, aby som zacitovala zákon, vedome a aktívne sa podieľal na budovaní rozvoji a upevňovaní komunistickej moci. V roku 1969 sa stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Československa, v roku 1971 jej generálnym tajomníkom a v roku 1975 dokonca prezidentom komunistického Československa. Gustáv Husák bol nepochybne politickým väzňom. Ale od okupácie Československa takzvanej bratskými vojskami až do pádu komunizmu bol na výslní. Po návrate z komunistického vedomia sa vedome a aktívne podieľal na budovaní rozvoji a upevňovaní komunistickej moci a to je, pochopiteľne, prekážka na priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja. Gustávovi Husákovi, by sme teda dnes symbolických 1 989 eur nepriznali.
Iným prípadom je Jozef Kuciferec. Bol to obyčajný človek aj začiatkom 50. rokov, aj po prepustení z väzenia. Bol mučený a nespravodlivo odsúdený pre vieru v Boha. Prešiel viacerými komunistickými väznicami a komunisti ho terorizovali aj po prepustení zo žalára. Nebol na výslní, naopak, nedovolili mu dokonca ani trvalý pracovný pomer. Mohol iba brigádovať. Jozef Kuciferec sa po návrate z komunistického väzenia rozhodne nepodieľal na budovaní, rozvoji a upevňovaní komunistickej moci, a preto dnes navrhujeme, aby už spolu s januárovou výplatou dôchodkov dostal aj on, aj jemu podobní symbolických 1989 eur.
Preto spomedzi politických väzňov vyzdvihujeme veteránov protikomunistického odboja a navrhujeme, aby sme práve im zvýšili príplatok za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody z dnešných 5 eur na 10 eur. Politickým väzňom nič neberieme, veteránom protikomunistického odboja však špeciálne vyzdvihne..., ich špeciálne vyzdvihneme.
Milé kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte predložený návrh zákona, veteráni protikomunistického odboja si to zaslúžia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami predkladám do druhého čítania návrh zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
Je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa zaväzujeme, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Účelom predloženého návrhu zákona je uctiť si tých, ktorým komunistický režim upieral základné ľudské práva a nespravodlivo obmedzoval ich osobnú slobodu. Cieľom návrhu je priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur, tiež zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku so súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac s obmedzenia osobnej slobody a za tretie dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií K a R.
Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napr. nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom. 75 % z nich má dnes viac ako 80 rokov. Ich celkový počet je do 3-tisíc ľudí.
Ďakujem, pán predsedajúci, a potom sa hlásim prvá do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ťažko sa hľadajú slová po tom, čo povedal, pán Blaha, tak na začiatku iba poďakujem kolegom, ktorí ma doplnili, a k pánu Blahovi. Pán Blaha, vy ani sám tomu neveríte, čo hovoríte. To... (Potlesk.) Je neuveriteľné, že vy tu spomínate starých rodičov. Tak moji starí rodičia, nikdy nevstúpili do žiadnej komunistickej strany, celý život verili v Boha, takto vychovali mojich rodičov a ja som im za to vďačná, že nikdy nepodľahli nejakej ilúzii, úplne nejakého izmu, ktorý bol chybný a nesprávny.
Hovorili ste, že treba rozlišovať, kedy akí komunisti boli. To snáď tiež nemyslíte vážne. Od päťdesiatych, šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov, všetky tieto desiatky rokov zomierali ľudia, pretože komunizmus porušoval ľudské práva a slobody týchto ľudí. Či pre vieru, alebo pre to, čo si mysleli. A keď vy ste hovorili, že rozumiete disidentom. To snáď tiež nemyslíte vážne. Lebo oni by dneska za tento návrh hlasovali. Je mi ľúto, že tu nie ste, že to nepočujete, ale ak to počujete, veľmi sa mýlite v názore v tom, čo ste tu rozprávali.
A kriminalizovanie slobody? To snáď tiež nemyslíte vážne. Veď vy máte slobodu slova a vyjadrovania sa dneska takú, ktorá v komunizme neexistovala, a ja som veľký zástanca prívržencov, prívrženec slobody slova, samozrejme, pokiaľ nepodnecuje násilie a vy tvrdíte, že my vás kriminalizujeme. To tiež snáď nemyslíte vážne.
A už iba krátko, žiaľ, nie som profesor histórie, mám len obyčajnú politológiu a právo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, spolu predkladám, spolu s koaličnými poslancami opäť do druhého čítania návrh zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Tak ako v prvom čítaní krátko iba zopakujem, že plníme tak záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie.
V návrhu jasne pomenúvame komunistický režim ako odsúdeniahodný, zločinný, nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody. Ide nám okrem iného aj o symbolické zadosťučinenie pre obete komunistického režimu, aj o zvýšenie povedomie verejnosti o podstate komunistického režimu. V návrhu deklarujeme, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utlačoval niektoré politické, sociálne a náboženské skupiny občanov.
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj zákaz umiestňovania pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim vrátane sankcionovania týchto úkonov a zákaz pomenovávania ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Výnimkou bude situácia, ak by išlo o predstaviteľov režimu, ktorý sa aktívne zapojil do odporu proti komunistickému režime.
Tu iba krátko pripomeniem, že spolu s kolegami je pripravený aj pozmeňovací návrh, ktorý prednesie pán poslanec Dostál.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja iba chcem zdôrazniť, že som veľmi rada, že hnutie OĽANO prichádza s touto vecou na začiatku volebného obdobia, že nikdy nekalkuluje pred voľbami, že ide niečo zaplátať, ako to robili minulé vlády, že to hovorí a deklaruje svojimi skutkami jasne od začiatku a že zaplátava dieru, ktorá tu bola dlhé roky, a študentky, ktoré sa rozhodli mať dieťa, neboli nijakým spôsobom štátom podporené. Chcem sa za to poďakovať, že je to súčasť programového vyhlásenia vlády a že môžme toto zrealizovať v parlamente aj s našou podporou. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, od pádu komunistického režimu už prešlo viac ako 30 rokov a my stále celý ten čas sa usilujeme o zmiernenie. Zmierniť krivdy, ktoré komunisti napáchali. Nezastavili sa ani pred porušovaním základných práv a slobôd vlastných občanov.
Komunisti internovali, mučili a väznili svojich otvorených kritikov a často aj úplne obyčajných ľudí. Napríklad najstaršia žijúca politická väzenkyňa Anna Kozáková bola v 50. rokoch odsúdená na 4 roky väzenia zato, že pred miestnym národným výborom v Zborove, okres Bardejov, protestovala spolu s ďalšími ženami proti zatknutiu miestneho kňaza eštebákmi.
Komunistom nestačilo obmedzovanie osobnej slobody. V prenasledovaní väzňov svedomia pokračovali aj po prepustení z policajných ciel, väzení či internačných kláštorov. Mnohým väzňom svedomia roky nedovolili nastúpiť do trvalého pracovného pomeru, ich deťom bránili v štúdiu, viacerým zobrali cestovné doklady.
Jeden z postihnutých je aj pán Jozef Kuciferec. Bol mučený a nespravodlivo odsúdený pre svoju vieru v Boha. Prešiel viacerými komunistickými väznicami a aj po prepustení zo žalára ho komunisti terorizovali. Nedovolili mu trvalo pracovať, mohol iba brigádovať, a tak úradom nemá ako zdokladovať až 12 rokov svojej práce. Samozrejme, to ovplyvnilo aj jeho dôchodok. Dôchodok Jozefa Kuciferca je 230 eur. Je to nespravodlivé, je to do neba volajúce.
Kvôli tejto nespravodlivosti predkladáme novelu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Veteránom protikomunistického odboja navrhujeme zvýšiť príplatok za každý mesiac obmedzenia osobnej neslobody z dnešných 5 na 10 eur. Zároveň do zákona dopĺňame skupinu ľudí, na ktorú doteraz zákon nepamätal. Ľudí, ktorým komunisti obmedzili osobnú slobodu pred 70 rokmi. Rehoľníčky a rehoľníkov, ktorých internovali v sústreďovacích a tzv. kárnych kláštoroch.
Akciu „K“ schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa vo februári v roku 1950. Prípravné práce na akciu „K“ boli koordinované popredným predstaviteľom KSS Gustávom Husákom. O polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci štátnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti a ľudových milícií mužské kláštory v celom Československu. Rehoľníkov zadržali a nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a tzv. najreakčnejších rehoľníkov sústredili v kárnom kláštore v Pezinku. Ostatných internovali v štyroch ďalších kláštoroch v Hronskom Beňadiku, Jasove, v Šaštíne a v Podolínci. Život v sústreďovacích táboroch nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, pribudli na okná mreže a kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a dohliadali naň strážcovia z leopoldovskej väznice.
Akciu „K“ nesprevádzalo len násilie, ale aj ničenie a rabovačky vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku a obradných predmetov. Podľa dobových informácií dostali slovenskí eštebáci za tzv. vzorné vykonanie akcie „K“ na odmeny 800-tisíc československých korún, vtedajších za, sko... za, pardon, skonfiškovaných peňazí.
Po akcii „K“ nasledoval podobný zásah proti ženským reholiam, tzv. akcia „R“. Komunisti udreli na ženské kláštory v deň výročia SNP 29. augusta 1950. Do sústreďovacích kláštorov odviezli takmer 4 000 rádových sestier. V ďalšej etape to bolo 2 000 sestier prevedených do priemyslu.
Vážené dámy a páni, je čas napraviť aj tieto krivdy. Je čas vdať úctu a oceniť veteránov protikomunistického odboja. Je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy. Veteráni protikomunistického odboja, tí, ktorí ešte žijú, sú dnes starí ľudia. Každý mesiac je ich menej. Prosím, podporte tento návrh novely zákona kvôli nim. A prosím, podporte ho ako memento do budúcna, aby sa žiaden totalitný režim na Slovensku už nikdy nezopakoval. Aby sme už nikdy nemuseli naprávať krivdy po totalitách.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, predkladám spolu s ostatnými kolegami koaličnými návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 274/2007 o príplatku politickým väzňom v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda zaviazala, že bude podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie, uctenie si pamiatky rovnako obetí fašistického aj komunistického režimu na Slovensku. Účelom predloženého návrhu zákona je uctiť si tých, ktorým komunistický režim upieral základné ľudské práva a nespravodlivo obmedzoval ich osobnú slobodu.
Do zákona preto navrhujeme doplniť skupinu obetí komunistického režimu, ktorých základné ľudské práva a slobody boli obmedzované na základe jediného kritéria, a to ich náboženského presvedčenia. Stovky rehoľníčok, rehoľníkov a kňazov boli v 50. rokoch dlhodobo internovaní v sústreďovacích táboroch, kláštoroch. K ich odškodneniu by prišlo symbolicky po 70. rokoch od akcií „K“ a „R“, ktorými chceli komunisti zlikvidovať ženské a mužské kláštory.
Obete komunistického režimu môžu byť vzorom a inšpiráciou predovšetkým pre mladých ľudí. Ich obeť nám všetkým pripomína, ako dôležité je, aby sme si vážili hodnoty demokracie a slobody.
Cieľom návrhu je priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur. Zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku zo súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody.
Rovnako dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií „K“ a „R“. Rovnako je zámerom vyzdvihnúť veteránov protikomunistického odboja, ich vdovy, vdovcov a siroty, ktorí boli rovnako vystavení perzekúciám. V ťažkých podmienkach často bojovali o holé prežitie svojich rodín a boli vystavení biede, politickému prenasledovaniu a sociálnemu vylúčeniu. Sú zdokumentované prípady ľudí, ktorí sa po návrate z dlho... dlh..., pardon, dlhodobého nespravodlivého komunistického väzenia nemohli vo svojej profesii uplatniť a pracovať mohli len v najmenej platených zamestnaniach. Ich aktuálny dôchodok je následkom tohto extrémne nízky.
Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia napríklad z nútených prác v uránových baniach sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom. Sedemdesiatpäť percent z nich má dnes viac ako 80 rokov a ich celkový počet nie je viac ako 2 500. Ak prejde návrh zákona, prvé vyplatenie by mohlo byť s januárovým dôchodkom.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvá.
Ďakujem.