Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem za rozpravu, ktorá odznela k tomuto návrhu, všetkým tým pozitívnym veciam a podpore tohto návrhu. Je mi ľúto opozičných kolegov, ktorí ten návrh ani nečítali, čo bolo jasne vidno v tejto rozprave.
Ešte raz opakujem, netýka sa to všetkých vojakov a policajtov, aby tu nešírili zbytočne nejaké poplašné správy, krátko preto prečítam naozaj toho, koho sa to bude týkať.
Navrhujeme, aby sa zákon...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem za rozpravu, ktorá odznela k tomuto návrhu, všetkým tým pozitívnym veciam a podpore tohto návrhu. Je mi ľúto opozičných kolegov, ktorí ten návrh ani nečítali, čo bolo jasne vidno v tejto rozprave.
Ešte raz opakujem, netýka sa to všetkých vojakov a policajtov, aby tu nešírili zbytočne nejaké poplašné správy, krátko preto prečítam naozaj toho, koho sa to bude týkať.
Navrhujeme, aby sa zákon týkal
– členov Zboru povereníkov v období od 6. marca 1948 do 10. júla 1960,
– členov vlády Československej republiky alebo členov vlády Československej socialistickej republiky v období do 25. februára od roku 1948 do 9. decembra 1989,
– členov vlády Slovenskej socialistickej republiky v období od 1. januára 1969 do 11. decembra 1989,
– poslancov Národného zhromaždenia alebo poslancov Federálneho zhromaždenia v období od 10. júna 1948 do 27. decembra 1989,
– poslancov Slovenskej národnej rady v období od 18. decembra 1954 do 11. januára 1990,
– členov alebo zamestnancov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa alebo Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989,
– zamestnancov ministerstva vnútra, ministerstva národnej bezpečnosti, ministerstva národnej obrany alebo zamestnancov Zboru národnej bezpečnosti zodpovedných za riadenie útvarov, Zboru národnej bezpečnosti, zložky Štátnej bezpečnosti, Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– príslušníkov Zboru Národnej bezpečnosti zaradených v zložke Štátnej bezpečnosti, príslušníkov Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo príslušníkov spravodajských útvarov Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989 a
– zamestnancov alebo príslušníkov právnych predchodcov vymenovaných štátnych orgánov a iných organizácií v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989.
K tomu ešte rada by som prečítala, keďže mnohí hovorili, že to boli len babky a dedkovia, tak skúsim prečítať hlavné útvary ŠtB.
Hlavná správa rozviedky, I. správa ZNB, vykonávala spravodajskú činnosť v zahraničí, politickú, ekonomickú, vedecko-technickú a vojenskostrategickú špionáž. Okrem špionáže vykonávala aj politickú represiu, sledovala československých emigrantov a československých občanov legálne žijúcich v zahraničí... (výkriky z pléna, zaznievanie gongu), vykonávala aktívne a vplyvové opatrenia od dezinformácií a diskreditácií až po únosy a atentáty, v súčasnosti by sme to mohli nazvať že hybridná vojna.
Hlavná správa kontrarozviedky, II. správa ZNB, vykonávala na území Československa spravodajskú činnosť proti vonkajšiemu nepriateľovi, patrili tam hlavne cudzinci, najmä západní, proti vnútornému nepriateľovi, skutoční a domnelí odporcovia komunistického režimu, cirkvi. Vykonávala spravodajskú ochranu ekonomiky pred špionážou a sabotážami.
Správa kontrarozviedky v Bratislave ako 12. správa ZNB vykonávala kontrarozviednu činnosť celoštátneho významu na území Slovenska.
Vojenská kontrarozviedka, III. správa ZNB, vykonávala kontrarozviednu činnosť v rámci Československej ľudovej armády, sledovala zamestnancov ministerstva obrany a ich rodinných príslušníkov, vykonávala spravodajskú ochranu sovietskych vojsk v Československu.
Správa sledovania, IV. správa ZNB, pre vyššie uvedené operatívne správy vykonávala utajované sledovanie záujmových osôb a osôb podozrivých z nepriateľskej činnosti voči komunistickému režimu, sledovala vybrané zastupiteľské úrady, ubytovacie a reštauračné zariadenia. Akou formou psychologického teroru praktizovala tzv. otvorené sledovanie, počas ktorého dávala nepriateľskej osobe zámerne na vedomie, že je sledovaná.
Správa ochrany štátnych a ústavných činiteľov, V. správa ZNB, vykonávala spravodajskú, fyzickú, dopravnú, technickú a hygienicko-toxikologickú ochranu stanovených predstaviteľov KSČ, KSS, vlády, prezidenta, zahraničných delegácií a určených objektov. Ochranou najvyšších predstaviteľov komunistickej strany prispievala k udržaniu komunistického systému.
Správa spravodajskej techniky, VI. správa ZNB, pre operatívne správy vykonávala tzv. spravodajsko-technické úkony, napríklad technické a priestorové odpočúvanie, tajné prehliadky bytov a korešpondencie, tieto úkony boli vykonávané bez povolenia, samozrejme, súdu.
Správa pasov a víz popri administratívnom výkone pasovej a cudzineckej agendy získavala a sústreďovala informácie pre operatívne útvary ŠtB a pomáhala im v získaní tajných spolupracovníkov napríklad tipmi od spolupracovníkov alebo zapožičaním pre verejnosť dostupných priestorov na získaný pohovor. Na základe operatívnych informácií odmietla vydávať cestovné doklady politicky nevhodným osobám.
Správa vyšetrovania ŠtB vykonávala vyšetrovanie trestných činov proti základom republiky, v skutočnosti však išlo o politické trestné činy proti komunistickému režimu. Podieľala sa tiež na perzekúcii osôb v rámci vopred pripravených akcií operatívnych útvarov ŠtB.
Krajské správy ŠtB a okresné oddelenia ŠtB vykonávali agendu útvarov ŠtB na úrovni kraja alebo okresu. Spravodajská správa generálneho štábu bola vojenskou tajnou službou, ktorá vykonávala špionáž zameranú najmä na armády západnej Európy a NATO. Získané informácie postupovala nielen Československej armáde a vláde, ale aj členom Varšavskej zmluvy. Prispievala tým k rozvoju obranyschopnosti východného bloku a k udržaniu komunistických režimov pri živote.
Spravodajské útvary Pohraničnej stráže vykonávali spravodajskú činnosť v pohraničnom pásme. Ich hlavnou úlohou bola spravodajská ochrana štátnej hranice pred vonkajším nepriateľom a zabránenie politicky a hospodársky motivovaným útekom z Československa.
Potom by som rada ešte krátko prečítala z dôvodovej správy, lebo mám pocit, že tiež to nebolo dostatočne prečítané, ktorá sa týka podobných návrhov zákonov, ktoré boli v okolitých krajinách, u nás Parlamentný inštitút minulý rok 10. 11., určite to máte v mailoch, vám poslal celý rozpis, v akých krajinách to ako funguje, tam si to viete aj prečítať, ja to možno krátko zhrniem z tej dôvodovej správy.
Vo viacerých postkomunistických krajinách Európy došlo v minulosti k prijatiu legislatívy, ktorou boli znížené dôchodkové dávky bývalých vrcholových predstaviteľov orgánov komunistickej moci alebo príslušníkov, zamestnancov a funkcionárov bezpečnostných zložiek komunistického režimu, najmä tajných služieb, politickej polície, niektorých zložiek ozbrojených zborov. Medzi tieto krajiny patrí Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Spolková republika Nemecko a Poľsko.
Súladnosť takejto legislatívy s ústavným poriadkom bola v niektorých zo zmienených krajín preskúmavaná najvyššími národnými súdnymi inštanciami, rovnako bola táto legislatíva opakovane predmetom aj konania pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý povedal a uznal oprávnenie štátu vyrovnať sa s komunistickou minulosťou a znížiť bývalým vrcholovým predstaviteľom orgánov komunistickej moci alebo príslušníkom bezpečnostných zložiek či iných inštitúcií komunistického režimu dôchodkové dávky. Štát však pri tomto znížení musí postupovať primerane, pričom nie je možné, aby novou právnou úpravou došlo k úplnej strate existenčných prostriedkov jednotlivca, t. j. odobratím nezaslúžených benefitov nemôže dôjsť k zásahu do samotnej podstaty subjektívneho práva jednotlivca na sociálne (dôchodkové) zabezpečenie.
Vo svojich rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva akceptoval, že legislatíva, ktorou demokratický štát odoberá nezaslúžené benefity predstaviteľom komunistického režimu, je legitímna aj v situácii, keď k jej prijatiu došlo už po dlhšom čase alebo časovom období po páde komunistického režimu v danej krajine. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nie je štát v tomto ohľade viazaný žiadnou špecifickou lehotou, do ktorej by bol povinný štát sa so svojou komunistickou minulosťou vyrovnať. Naopak, čím neskoršie k odobratiu nezaslúžených benefitov dochádza, tým je to pre dotknuté osoby výhodnejšie, keďže po celú dobu, dokedy táto právna úprava prijatá nebola, poberali dané nezaslúžené benefity.
A možno na koniec by som už len povedala opäť cieľ zákona a prečo ho predkladáme. Návrh zákona vyjadruje naše presvedčenie, že je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd slúžili, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. A áno, je to odkaz aj pre nás všetkých, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a že osoby, ktoré by takýto režim aktívne podporovali, nebudú za svoju službu v prospech nedemokratického režimu žiadnym spôsobom privilegované. Zároveň má tento návrh zákona aj slúžiť ako memento, že žiadne porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu a jeho predstaviteľov nebude tolerované.
Teraz by som už iba poďakovala za diskusiu a rozpravu. (Potlesk.)
Skryt prepis
