Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som rada, že môžem po prerokovaní v rámci odbornej debaty predložiť pozmeňovací návrh, ktorý je v rámci takéhoto zákona veľmi ekologický, a síce týka sa otvoreného zákona, ktorý je súčasťou tejto parlamentnej tlače, a síce zákona č. 90..., č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.
Tento pozmeňovací návrh napomôže výrobcom vykurovacích olejov, ktorí vyrábajú takéto oleje z recyklátu. To znamená, z plastov, ktoré dnes mnohokrát končia na skládke z plastov, ktoré sa využívajú aj napríklad spaľovanie v rotačných peciach cementární. Tak existujú aj technológie, ktoré dokážu zhodnotiť takýto plast aj na surovinu a vrátiť ju do obehu ako, ako surovinu v tomto prípade aj na výrobu vykurovacích olejov.
Teda dovoľte mi, aby som, a teda predmetom toho pozmeňovacieho návrhu je, že títo výrobcovia nebudú zahrnutí do povinnosti platiť, odvádzať poplatky, ako keby vyrábali vykurovacie oleje z prvotnej suroviny.
Dovoľte teraz, aby som prečítala pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Radovana Kazdu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 235/2019 Z. z. (tlač 256).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 235/2019 Z. z.
K čl. II, 2. bodu: V prílohe č. 1 položky označené poradovými... Pardon, ešte raz čítam.
K čl. II, 2. bodu:
V čl. II bod 2 v prílohe č. 1 položky označené poradovými číslami 22 a 23 znejú:
Položka č. 2, kód je tam 2710 1966 a text v tabuľke: „Vykurovacie oleje, iné ako vyrobené z odpadových olejov, určené na ostatné účely ako špecifické spracovanie alebo chemické spracovanie s obsahom síry presahujúcim 0,1 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,5 hmotnostného %“.
Položka č. 23 - kód 2710 1967, tá znie: „Vykurovacie oleje, iné ako vyrobené z odpadových olejov, určené na ostatné účely ako špecifické spracovanie alebo chemické spracovanie s obsahom síry presahujúcim 0,5 hmotnostného %“.
To je také technické znenie toho pozmeňovacieho návrhu, a to je všetko.
Ďakujem pekne.

Pán minister, my sme spoločne už viackrát o problematike týchto záťažiach konkrétne aj PCB látok a požívania vody ľuďmi v súvislosti aj s ohrozením zdravia týchto ľudí viackrát hovorili. Ja som veľmi rada, že ten námet dodávať možno regulovanú cenu vody, vodu s regulovanou cenou tak, aby bola cenovo prístupná pre všetkých aj pre tie hospodárske a iné užívania, je veľmi dobrá. Ja som už tiež o tejto veci rozprávala so šéfom ÚRSO s pánom Jurisom, ktorí robia analýzy, čiže myslím si, že budeme to mať dobre predpripravený materiál na to, aby takéto niečo mohlo ísť do vlády. Tam musí ísť ale aj ruka v ruke podmienka, aby boli uzavreté tie studne, z ktorých ľudia čerpali, aby to pokušenie, že bude mať lacnejšiu vodu, ale ešte aj tú studňu k dispozícií, aby bolo, lebo to musí byť jednoznačne podmienka, že sa musia uzavrieť.
Ja chcem upozorniť, ale ešte aj na problematiku opätovne toho Žitného ostrova. V pondelok sme mali veľkú online odbornú konferenciu, kde sa ukazuje, že v strede práve tejto oblasti množstvo sídiel nemá vodovod a pijú vodu studňovú, vodu zdanlivo, zdanlivo pitnú, ale ktorú vieme, že dávno to tak nie je, čiže chcem na toto upozorniť, že je dôležitá informovanosť, nezatajovať alebo neskrývať dáta, ktoré niekedy ani nemáme, čiže nemáme, čo skrývať, lebo tie informácie o tých znečisteniach nemáme. To bola prax z minulosti, že sa tvárime, že problém nie je, lebo akože nemáme dáta. Takže správne, správny monitoring, správna informovanosť je základom k tomu, aby sme prijali aj správne opatrenia, ktoré budú trvalo udržateľné.

Ja som veľmi rada, že na pôde Národnej rady sa čoraz častejšie otvára téma životného prostredia a veľmi vítam, že pani ombudsmanka sa venuje tejto problematike envirozáťaží. My osobne sme spolu rozprávali aj o problematike znečistenia a záchrany Žitného ostrova, ktorý je ohrozený taktiež starými environmentálnymi záťažami. Tu treba povedať, že nie je to len problematika samotného toho zdroja, ktorý je častokrát identifikovateľný, ak je známy, ale potom oveľa horšie a ťažšie riešiteľný je ten tichý zabiják, ktorý sa plíži podzemím a prúdením podzemných vôd sa šíri pod nehnuteľnosti ľudí do prírody. Čo je horšie aj do ochranných pásiem, ale aj priamo do zdrojov, do vodárenských zdrojov pitnej vody. A tuná čas hrá naozaj proti nám a keď nebudeme konať, tak pre budúcnosť nám vznikajú obrovské škody nielen na životnom prostredí, ale treba si uvedomiť aj na zdraví ľudí. Množstvo práve takýchto toxických mrakov, ktoré sa nenápadne, neviditeľne, preto je to o to ťažšie, že ich nevidíme, šíria, a ľudia konzumujú, požívajú napríklad takúto pitnú vodu, ktorú keď na pohľad sa zdá dobrá, ale keď sa jej napijú, tak povedia, áno, tak trošku tak štipká ako taký minerál, ale pritom to štipkanie je nejaký toxický koktail, tak to je naozaj riziko pre spoločnosť a ja pevne verím, že v tých najbližších, nechcem byť veľmi optimistická, že týždňoch, ale mesiacoch aj vláda príjme takýto zásadný postoj, že princíp prevencie obozretnosti, ale aj zásadných riešení pre záchranu konkrétne aj toho Žitného ostrova a nevídaných zásob pitnej vody, že to bude naša priorita aj vďaka takýmto témam.

Pán poslanec Kamenický, ste si v prvej časti svojej pripomienky vybrali iba tú, v podstate tú moju prvú časť, kde som nehovorila ako, len som avizovala, že je to téma, o ktorej treba, aby si sadli odborníci za stôl a prebrali aj takúto výzvu, ako je daňovo-odvodová brzda.
Vy nemôžte brať jednotlivé opatrenia, že jedno opatrenie vytrhnete z kontextu, ale treba brať návrhy, návrhy aj takýchto dôležitých opatrení ako v kontexte celého súboru legislatívnych opatrení a zmien, a preto je dôležité naozaj vytvoriť k tomu okrúhly stôl, kde sa nastavia takéto parametre, ktoré pomôžu, pomôžu udržať verejné, udržateľné verejné financie.
Čo sa týka toho čistého bohatstva, to vôbec nie je aký výmysel, je to naša povinnosť. Výpočet, k čistému bohatstvu sú potrebné vypočítať ekosystémové služby, ktoré tie jednotlivé prírodné biotopy alebo prvky poskytujú nášmu životnému prostrediu, pretože práve tam tie budú vstupovať do tej rovnice uhlíkovej neutrality. Ak to teraz dobre neurobíme, dnes už máme nás to tu v parlamente aj na vláde 130-tisícovú petíciu ľudí, ktorí nielen oni, ale verím, že aj my veľmi vážne berieme výzvu na, k, udržanie klimatickej zmeny v nejakých rámcoch a tak, aby sme do roku 2050 naplnili spoločné ciele Európskej únie. Ale to sú reálne veci, ktoré potrebujeme dosiahnuť v životnom prostredí, ale sú presne naviazané na tieto čísla ekonomické, ktoré budeme musieť plniť a vypočítať ich a stanoviť. Preto s tým začneme už teraz.

Vážený pán zastupujúci predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľujem si vystúpiť k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Možno je to prekvapivé, človek, ktorý sa venuje v prvom rade životnému prostrediu, ale myslím si, že práve pri tomto zákone tá väzba je veľmi významná, a chcela by som na ňu poukázať. Pretože jak máme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale máme aj ústavné právo na priaznivé životné prostredie.
Okrem tohto faktu by som rada poukazovala ešte na jednu ďalšiu kľúčovú problematiku.
Čiže tá prvá, ktorú len pomenujem, ale nebudem sa jej venovať, je, ktorú by sme vlastne v rámci ďalšej diskusie, ktorú pán minister avizoval, že tento zákon ešte je tu ako na stole preto, aby sa o ňom aj debatovalo, takže ten, nejakú prvú problematiku, ktorú by som rada avizovala, že by sme o nej debatovali, je návrh na určenie tzv. daňovo-odvodovej brzdy, ktorá by predstavovala zastropovanie výšky daňovo-odvodového zaťaženia a plán na jeho pokles v ďalších rokoch. Malo by ísť o obdobu horného limitu dlhu verejnej správy a plánu na jeho znižovanie v ďalších rokoch. Detaily ja nebudem rozoberať, ale necháme si ich na rokovanie za pracovným stolom medzi našimi odborníkmi.
Ten druhý princíp, ktorý by som chcela, na ktorý by som chcela ja dôraznejšie poukázať, je princíp, aby ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol aj v súlade s ústavným právom na priaznivé životné prostredie.
Pred dvoma dňami bola vo vláde schválená súhrnná výročná správa Slovenska za rok 2019, komplexný dokument, ktorý je zostavený, dá sa povedať, na najvyššej úrovni národného výkazníctva za verejnú správu, pričom na jednom mieste a v koncentrovanej podobe kombinuje rôzne metodické a analytické pohľady na verejné financie Slovenska.
Určite aj ministerstvo financií sa v tomto dokumente zaoberalo a analyzovalo hospodárenie, dôvody zmien vlastného imania, ktoré majú vplyv na celkové čisté bohatstvo krajiny. V oblasti tohto práve zložiek čistého bohatstva sa realizujú rôzne údaje. Napríklad sú to údaje o podmienených záväzkoch, podmienených aktívach a práve to sú tie, o ktorých by som chcela hovoriť v súlade so životným prostredím. Je veľmi dôležité, aby sa nastavila správna metodika a spôsob zberu potrebných informácií na výpočet a stanovenie týchto podmienených záväzkov, ale, ale aj aktív.
Totižto práve povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo vyplýva z tohto ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Čo to je čisté bohatstvo? Rozumie sa tým vlastne súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky, vlastného imania podnikov štátnej správy, podnikov z územnej samosprávy upravený o implicitné záväzky, iné aktíva, iné pasíva, vrátane podmienených záväzkov. Záväzky voči životnému prostrediu patria práve pod tzv. podmienené záväzky a sú určitým druhom iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu účtovnej jednotky alebo územnej samosprávy.
By som hovorila možno trošku takou ľudskejšou rečou, sú to, môžu to byť rôzne environmentálne záťaže, môžu to byť rôzne záväzky, ktoré sme prijali v rôznych strategických a iných dokumentoch, ktoré však nie sú vyčíslené, nie sú zahrnuté do účtovných jednotiek, ale mali by nám vstupovať do vlastne výpočtu tohto čistého, čistého bohatstva. Pretože tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie a výška takéhoto neistého záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť. Obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže, nie je určené, alebo, alebo teda úbytok alebo úžitok ekonomický v budúcnosti nie je istý. Toto je najväčší problém pri životnom prostredí, že tie environmentálne záťaže, ktoré tuná máme, tak do budúcna predstavujú obrovský, práveže obrovský ekonomický nápor na ich odstraňovanie, a je chybou, keď strkáme hlavu do piesku a o nich nehovoríme, ani sa nejak nehľadá metodika na to, aby sa vyčísli.
Toto rozhodne treba, treba zmeniť, pretože nemôže to byť len o majetku, o budovách, nemôže to byť len o hodnotách pozemku v nejakej účtovnej hodnote predaja, lebo napríklad jedine od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív hodnota lesných porastov uvedená v pozam... v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Ide o všeobecnú hodnotu tohto, len tohto podniku, nie Lesov Slovenskej republiky, ktoré sa nachádzajú v Slovenskej republike ako, ako prírodné bohatstvo, a nie sú tam zahrnuté ani ekosystémové služby.
Je veľmi dôležité pokračovať a postupne analyzovať aj také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú vykazované v účtovných výkazoch z dôvodu náročnosti ich kvantifikácie a ocenenia. Napríklad prírodné zdroje, ekologické bohatstvo. To, že je to náročné, neznamená, že to nemáme robiť. Je to práve výzva a pri tomto ústavnom zákone to vidím ako príležitosť o týchto veciach chodiť, á, rozprávať. Chýba výpočet nielen bohatstva, ale aj toho ekologického alebo environmentálneho dlhu.
Preto dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 265) bol pridelený na prerokovanie aj výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. (Rečníčka odovzdáva návrh spravodajcovi.) Nech sa páči.
Apelujem na to, aby sa metodike výpočtu čistého bohatstva a najmä započítanie ekologických dlhov venovala väčšia pozornosť. Ide o odlesňovanie, povodňové škody ako dôsledky chybných strategických rozhodnutí a podobne. Do bilancie čistého bohatstva Slovenska patrí aj prírodné bohatstvo na strane aktív a ekologické dlhy a záväzky na strane pasív.
Dovolím si len upozorniť, že v programovom vyhlásení vlády máme takto zadefinovanú našu spoločnú úlohu a výzvu. Vláda Slovenskej republiky sa bude venovať identifikácii bilancie čistého bohatstva Slovenskej republiky tak, aby bolo započítané aj prírodné bohatstvo - voda, lesy, nerastné suroviny a podobne - na strane aktív a ekologický dlh ako environmentálnej záťaže, protipovodňové opatrenia a podobne na strane druhej.
Vláda Slovenskej republiky sa bude zaoberať modelom výpočtu ekosystémových služieb pre podmienky Slovenskej republiky a požadovať od európskych inštitúcií spracovanie jednotnej metodiky výpočtu ekosystémových služieb pre všetky krajiny Európskej únii. Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na prechod na uhlíkovo-neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Cieľom vlády Slovenskej republiky bude znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšiť schopnosť Slovenska adaptovať sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Správne určenie výpočtu ekosystémových služieb, spôsob záchytu uhlíka v krajine a jeho výpočtu bude kľúčovým pre plnenie záväzkov vo vzťahu k Európskej únie, pretože na jednej strane vieme veľmi exaktne vypočítať emisie, ktoré produkujú náš priemysel, doprava a človek ako taký, ale na druhej stane vôbec nemáme vypočítané, schopnosť našej krajiny zachytávať uhlík. Jediný exaktný výpočet sa robí len na výpočte lesných porastov. Máme tu však aj iné prírodné prvky, ktoré tieto uhlíky zachytávajú a prinášajú hodnotu do bohatstva Slovenskej republiky. Je to pôda, ktorá, ak sa správne na nej hospodári, má obrovskú záchytnú hmo..., á, schopnosť. Jej výpočet sa nerobí. Sú to vodné plochy, močiare a iné prvky, ktoré je potrebné, aby sa dostali do čistého bohatstva. Pretože teraz, keď sa s tým budeme správne zapodievať, prinesie to efekt nielen pre ekonomiku, ale najmä aj pre kvalitu životného prostredia.
Takže trošku ekológie v takomto vzácnom a dôležitom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Nemalo by to byť len rozpočtová zodpovednosť, ale aj ekologická.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rada, že si, pán kolega Marián Viskupič, spomenul aj ten environmentálny aspekt. Síce ten nie je zohľadnený na základe skutočných meraných emisií, ale teda je predpoklad, že novšie vozidlá budú mať ten podiel emisií nižší.
Ja by som rada poprosila aj navrhovateľa zákona, teraz hovorí síce o nákladných vozidlách a riešenie proste takej nejakej krivdy tých dopravcov, ale aby sme sa venovali aj osobným motorovým vozidlám a ten prepočet dane z motorových vozidiel tak, aby nebol len dopad na štátny rozpočet, ale aby sa ten výpočet presne nasmeroval na podiel emisií. To znamená, aby daň z motorových vozidiel bola naviazaná na emisie CO², pretože to je ten kľúčový, ten kľúčový podiel na veľkej emisnej záťaži a tuná keď neurobíme silnejšie a intenzívnejšie kroky, tak bude veľmi ťažké dosiahnuť tú klimatickú neutralitu, ktorej sme sa, uhlíkovú neutralitu, ktorej sme sa zaviazali. Pretože práve emisie z dopravy sú tie, ktoré sú najpočetnejšie aj v rámci Slovenska, a práve výpočet podielu dane z motorových vozidiel a naviazanie na emisie by mohlo pomôcť znížiť toto množstvo emisií z dopravy, ktoré, v podstate by to prišlo k takej samotnej regulácii, že ten, kto bude mať kvalitnejšie auto s nižšími emisiami, tak bude platiť nižšiu daň a naopak, ten, ktorý bude mať auto, ktoré bude zaťažovať životné prostredie, tá daň bude vyššia. Takže toto by som chcela poprosiť ako tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že, pán navrhovateľ, mali by sme si zobrať za svoje a informovať vlastne ministra Hegera o skúsenostiach so Štátnou pokladnicou, lebo naozaj ťažko sa to počúva, ale je to realita. A myslím, že by sme mali naozaj upozorniť na to, že je to jedna asi z ďalších výziev pre ministerstvo financií, aby Štátna pokladnica fungovala ako moderná banka 21. storočia, pretože naozaj je vhodné, aby štátne peniaze boli na účtoch štátu a zvyšovali vlastne tú hotovosť štátnu, ale na druhej strane je potrebné, ak to takto má byť, tak musí fungovať pružne a nie byť brzdou. Každopádne argument, že keď tam sú peniaze niekde na komerčnej, v komerčnej banke, že to je dôvod na korupciu, tak to sú naozaj, si myslím, že neopodstatnené argumenty a asi málo, tí čo ich dávajú, asi nevedia moc o financovaní politických strán.

Ja by som chcela poprosiť mojich kolegov poslancov, predsedov poslaneckých klubov, aby sme urobili teraz krátku poradu v tejto, v tejto veci vzhľadom na to, že je dohodnuté, že po prerokovaní všetkých bodov je voľba členov NKÚ, kde je potrebný vysoký počet prítomných poslancov, a považujem to za vážnu procedurálnu nedostatok a treba tieto veci... (reakcie z pléna), tieto veci treba vyjasniť. Takže poprosím krátku poradu, keby ste mohli vyhlásiť prestávku, aby sme sa dohodli, či je to problém, alebo nie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za rozpravu. Zodpoviem na niektoré otázky, ktoré tu odzneli.
V najbližších dňoch, možno budúci týždeň by sme radi predstavili takzvanú takú procesnú mapu, ktorá by mohla jednoznačne identifikovať medzery v legislatíve a v aplikačnej praxi. Konkrétne pôjde o sledovanie časovej osi od nadobudnutia zvieraťa, jeho chov, až po prirodzený úhyn pri spoločenských zvieratách a až po ich ďalšie spracovanie pri hospodárskych. Táto mapa nám pomôže odsledovať, v ktorých lokalitách prichádza najčastejšiemu týraniu zvierat a ich následnému zabitiu.
Ja som veľmi rada, že vyzerá to na silnú podporu tohto zákona naprieč tejto sále a verím, že ten sumár opatrení, ktoré chceme predstaviť, opatrení veterinárneho charakteru, pretože naozaj ten Trestný zákon hovorí už o tých represiách, keď sa už tie trestné činy dejú, tak ten sumár veterinárnych opatrení, ktoré chceme navrhnúť, ktoré zabezpečia a budú prevenciou aj pre množenie, množenie psov až po represívne opatrenia.
Samozrejme, je dôležitá spolupráca s ministerstvom pôdohospodárstva aj ministerstvom vnútra a aby vlastne aj polícia naozaj dostala tie mantinely, aby mohla viacej konať. V tomto ohľade máme v našom programovom vyhlásení vlády posilnenie postavenia enviro-polície. To je v podstate v súčasnosti odbor environmentálnej kriminality, áno, a je podhodnotený v súčasnosti. Teda táto kompetencia, ktorá im teraz pribudne, tak určite tam bude vyšší nápad trestných činov v oblasti trestných činov voči životnému prostrediu. Ak tento zákon prijmeme, kde tieto, potom následne tieto trestné činy budú patriť.
Myslím si, že z tejto debaty možno by bolo celkom zaujímavé otvoriť aj diskusiu na príslušných výboroch, či už to je výbor pre obranu a bezpečnosť a pýtať sa tam pána ministra Mikulca, aby nám možno vysvetlil, ako plánuje posilniť kapacity enviro-polície a ako plánuje vlastne dať zvýšiť nejako kapacity alebo technické zabezpečenie, čo, alebo podľa toho, čo potrebujú títo špecializovaní policajti, ktorí budú riešiť tieto trestné činy. Tak možno je to dobrá myšlienka ho prizvať na výbor, ako aj pána ministra Mičovského, pretože si myslím, že naozaj veterinárny zákon je kľúčový. Kľúčový, aby sa zmenil, aby takéto veci, ako zákaz konzumácie spoločenských zvierat, ktorý, žiaľ, momentálne nie je zadefinovaný, ale vyzerá to tak, že, že asi, asi by sa to tam do toho zákona malo dostať. V minulosti to bolo viackrát diskutované, že takáto činnosť nikomu neprekáža. No ja si myslím, že, že je to také dosť zvláštne, pán poslanec Kuffa.
Taktiež je otázne, sme to mali podnet, aby sme do tohto zákona zakomponovali medzi trestné činy krádež zvierat, medzi tie časti Trestného zákona, ktorý hovorí o takzvaných farmárskych trestných činoch, kde by vlastne mohlo byť zakomponované, a zákaz, krádež živého zvieraťa, kde by spadala aj krádež psa, ale aj krádež hospodárskych zvierat a či ovce alebo nejakých jednotlivých kusov dobytka. Trošku to bol zložitejší problém, takže sme sa nakoniec rozhodli, že nebudeme otvárať v tejto chvíli aj túto problematiku, ale pri najbližšej novele trestného zákona. Dovtedy by sme to radi vykonzultovali, že ako by to bolo tam, ako by to pomohlo a či by to pomohlo a ako by to bolo vhodné priformulovať.
Naozaj sa chceme venovať v spolupráci aj s kolegami alebo s každým, kto má záujem, zatočiť proti množiteľom. Samozrejme, aj tento trestný, novela Trestného zákona bude prijatá. Bude sa dať v niektorých prípadoch aplikovať, avšak nie, nie vo všeobecnosti. Tam bude treba vytvoriť ďaleko účinnejšie kroky. Je to mafia, ktorá je rozlezená po Slovensku od rôznych skupín obyvateľstva. Rôznych, aj vysoko postavených skupín obyvateľstva. To, čo je zásadné a ktoré tu bolo aj poukazované na takých jednotlivých prípadoch týrania na jednom zvierati, je ďalšia zásadná zmena, ktorá hovorí, že súčasný Trestný poriadok hovoril, že trestný čin je, keď sa páchal na viacerých zvieratách. V súčasnosti už hovoríme, že to môže byť aj na jednom zvierati. Čiže tie zábery alebo konania, ktoré, ktoré sme mali možnosť vidieť na rôznych sieťach, tak už aj pri jednom zvierati to bude môcť byť trestný čin.
Ak bude zákon schválený, je navrhovaná účinnosť od 1. novembra tohto roka. Takže pevne verím, že sa tak stane a že bude to naozaj jeden, stopka v týraní zvierat. Ale musíme povedať, že to je len začiatok a naozaj musíme dať pomocnú ruku aj našim štátnym orgánom, aby naozaj to nezostalo na papieri, ale aby tá aplikačná prax, po ktorej tu všetci voláme, lebo vidíme, že je nedostatočná, mala uvoľnené ruky a aby aj naozaj v teréne bolo vidno výsledky.
Ďakujem vám veľmi za rozpravu a prosím vás o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne, kolega Rado, že si spomenul aj to zálohovanie fliaš, no vraciame sa naspäť, o rok sa nám skracuje lehota na prijatie lepších opatrení. Pevne verím ale, že na ministerstve sa ešte pozrú na ten zákon, ako to je nastavené, lebo ako sme aj rokovali, som sa rozprávala párkrát s pánom ministrom, tak verím, že naozaj je vôľa tento systém vylepšiť tak, aby nezostávali nám plastové fľaše niekde mimo toho systému. A aby bolo cieľom lepšie, čistejšie životné prostredie, to znamená minimalizovať výskyt plastových fliaš v teréne, takzvaný ten litering, ktorý bol ako hlavný argument, keď sa ten zákon zavádzal. A pevne verím, že nájdeme nejakú reálnu kombináciu zálohovania fliaš. Pre mňa by bolo najlepšie, keby bol na dobrovoľnej báze a doplnený o nejaký možno výkup, výkup plastových fliaš, ktoré nebudú označené, aby vlastne sa to dosiahlo, ten cieľ, ktorým chceme zvýšiť mieru recyklácie a čistejšie životné prostredie. Ak ministerstvo si skrátilo túto, túto možnosť, tak o to snáď budú intenzívnejšie na tom pracovať.