Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja vystúpim len teraz v tých dvoch minútach a nebudem sa hlásiť do rozpravy.
Po prvé vítam, že obranná aj bezpečnostná stratégia je v parlamente, na pôde parlamentu. Aj preto za predchádzajúcej vlády som tiež hovoril, že je potrebné, aj keď to vláda schválila, rokovať o tejto bezpečnostnej obrannej stratégii v Národnej rade Slovenskej republiky a som rád teda, že konečne tu tieto dva strategické a dôležité dokumenty sú, o ktorých musíme rokovať. Skúsme viesť vecný tón v tejto debate, pretože sú to naozaj dôležité dokumenty. Nehovorme, že na jednej strane sú, ja neviem, proamerickí ľudia, poslanci, na druhej strane zase nejakí dipo... na druhej strane toho dipólu, že sú zase nejakí proruskí, proruskí poslanci a tak ďalej. Ale skúsme sa v týchto stratégiách venovať naozaj Slovenskej republike.
Som rád, že je tu takáto debata. Myslím, že slušná debata, ktorá by mala byť. A možno k niektorým tým veciam, ktoré povedal aj pán poslanec. Hovoril som to aj pri programovom vyhlásení vlády, mala by armáda viac sa možno zamerať na to vojenské zdravotníctvo. To, čo nás minulý rok zasiahlo. Naozaj či je to role 2, tieto spôsobilosti vojenského zdravotníctva rozvinúť ďalej v budúcnosti.
Sú tu tie hybridné hrozby, na ktoré musíme určite reagovať. S čím mám ja určitý problém je to ťažká brigáda, teda tie tanky T-72, modernizácia. Myslím, že tie tanky by sme mali už úplne niekde preč. Keď som bol ministrom, tak to spôsobilo, sme si nechali len z jedného tankového práporu, na východe bola len jedna tretina, čiže toto by som ešte možno, možno potom do budúcna prehodnotil. Ten záväzok, ktorý máme, tá mechanizovaná brigáda, s tým súhlasím a to, čo vravel pán poslanec, treba mať také ozbrojené sily, ktoré sú nasaditeľné, udržateľné, čiže deploy and sustain a budovať tie spôsobilosti, ktoré ozbrojené sily majú naozaj... (Prerušené vystúpenie časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť a zhodnotiť súčasnú situáciu, čo sa týka núdzového stavu a predĺženia núdzového stavu.
Ja si naozaj myslím, že na tomto mieste predkladateľa by mal sedieť predseda vlády. Predseda vlády a minister zdravotníctva. Sú to dvaja najdôležitejší ľudia teraz vo vláde, ktorí nejakým spôsobom majú riadiť a manažovať túto veľmi ťažkú koronakrízu, ktorá zastihla nielen Slovensko, ale celý svet. Jedná sa o také veci, kde rozhodujeme o obmedzení základných ľudských slobôd a tak ďalej, a myslím, že to si vyžaduje, aby tento dôvod predĺženia núdzového stavu zdôvodnil pán predseda vlády a aby tu sedel aj pán minister zdravotníctva.
Stojím si za tým, že naozaj to zdôvodnenie je veľmi slabé, je povrchné, len v jednom odseku je pár čísiel, a dovolím si porovnať ten prvý núdzový stav, ktorý robila vláda Petra Pellegriniho, a predĺženie tohto núdzového stavu. Vtedy nebola žiadna história, nevedeli sme, akým spôsobom reagovať, čo máme robiť a možno aj preto nebolo až toľko čísiel, ktoré máme určite teraz dostupné po desiatich mesiacoch trvania tejto, tejto koronakrízy. A aj to predĺženie toho núdzového stavu malo byť podopreté viacerými číslami a viacerými, viacerými faktami.
Keď je núdzový stav, je veľmi dôležité, ako sa ten núdzový stav v praxi využíva a čo sa, čo sa v rámci núdzového stavu deje, akým spôsobom prijíma vláda opatrenia. To je, to je veľmi dôležité, ako sa využíva.
A dovoľte mi povedať aj niekoľko takých príkladov, s ktorými som sa ja stretol v praxi počas minulého roku.
Napríklad Bezpečnostná rada Trenčianskeho kraja minulý rok požiadala ministerstvo zdravotníctva, bolo to začiatkom októbra, aby do systému hospodárskej mobilizácie boli zaradené ďalšie tri nemocnice v Trenčianskom kraji, pretože je ich tam iba šesť a aby tie ďalšie tri – Bánovce, Handlová, Nové Mesto nad Váhom – boli do tohto systému hospodárskej mobilizácie zaradené, pretože sme vedeli aj po tom veľkom celoplošnom testovaní, že tie nemocnice nám určitým časom, časom kľaknú.
Bolo rozhodnuté o dvoch nemocniciach zo strany ministerstva zdravotníctva a potom pribudla tretia. Ale bolo to s odstupom niekde viac ako mesiaca, mesiaca a pol. A naozaj teraz vidieť tú situáciu aj vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, že je naozaj veľmi, veľmi zložitá a veľmi ťažká.
Čiže tu je naozaj veľmi dôležité, aj keď sa ten núdzový stav schváli, predĺži, ako tie nástroje toho núdzového stavu sú vládou, vládou a jednotlivými rezortmi využívané.
Chýba mi tam napríklad jedno dôležité číslo, ktoré hovorí, koľko nariadení práce dali jednotlivé rezorty, resp. okresné úrady, pretože, teda v sídle, v sídle kraja aj tie ďalšie okresné úrady, že koľko ich bolo vlastne využitých. Preto, ak si pamätám, aj pán minister zdravotníctva, bol ten predchádzajúci núdzový stav normálne že, však nemusíme ich dávať, tie nariadenia, však skúsme ich poprosiť, tých lekárov, tých zdravotníkov, nemusíme ich robiť, tieto, tieto nariadenia.
Tak načo potom núdzový, núdzový stav? Keď sme, keď sa rokovalo o tomto ústavnom zákone o predĺžení, teda aby sa mohol predlžovať núdzový stav, aj podpredseda Šeliga hovoril a zdôvodňoval to tým, že však predsa o núdzovom stave môžeme dať, môžeme dať nariadenie, nariadenie práce, že to je veľmi dôležitý nástroj, ktorý sa používa počas núdzového stavu.
Čiže ja by som veľmi rád tiež vedel, koľko takýchto nariadení práce, povinností práce sa k dnešnému dňu, dňu vykonalo.
Keď hovoríme o celoplošnom testovaní, tak ľudia sú, ľudia sú z toho naozaj veľmi, veľmi nervózni. Nie som fanúšikom celoplošného testovania. To testovanie robme naozaj tam, kde je tá epidémia, kde je tá, kde je tá nálož veľká v tých regiónoch, v tých mestách. Poviem aj teraz príklady, ktoré sa, ktoré sa robili, či bol Trenčín, teraz cez víkend to bol Púchov alebo okres Púchov, kde, kde žijem, dohodli sa samosprávy, bolo to dobrovoľné, otestovali sa, je tam, bol počet testovaných alebo pozitívne testovaných nejaké jedno percento, 1,07 %, pritom Púchov bol minulý rok tretí najhorší, najhorší okres po Orave.
Takže poďme takýmto spôsobom komunikovať. My sme, my sa chystáme teraz, napríklad aj mestá, mestá a obce, vyššie územné celky, na to celo... na to školské testovanie. A máme to celé rozbehnuté, využívame tie MOM-ky odberové, ktorú sú.
Načo zasa robiť tieto cviky s celoplošným slovenským testovaním? Proste to je zlé. My si potom nevážime tie sily a prostriedky, ktoré, ktoré takýmto spôsobom využívame a nevyužívame ich naozaj dobre. Proste poďme s tým testovaním tam, kde to má zmysel, kde je tá veľká, veľká nákaza a takýmto spôsobom to robme. Celoplošné testovanie, naozaj nemá to zmysel a vidíte, ako dopadli aj tie ďalšie nemocnice. Proste kolabuje nám zdravotnícky systém, zdravotníci sú vyčerpaní, všetci, hovoria to, hovoria to oni sami.
Takže povedzme si, ako ten núdzový stav chceme teda, teda naozaj, naozaj v budúcnosti využiť, aj toto predĺženie tohto núdzového stavu. Celoplošné testovanie, si myslím, nám len ten problém nejakým spôsobom oddiali a znova bude veľmi veľa ľudí, ktorí budú časom, časom pozitívni.
Dobrú spoluprácu máme ako aj vyšší územný celok aj s jednotlivými samosprávami, s mestami, chystáme si stredné zdravotnícke školy na testovanie, ktoré budú tie školské MOM-ky a tak ďalej, máme to rozbehnuté, aby naozaj tí žiaci mohli ísť toho 25. do škôl, ale záleží teda naozaj na tej situácii. Skúste to na vláde prehodnotiť, celoplošné testovanie, ja si myslím, to je moje odporúčanie, nie je ten liek, ktorý by mal, ktorý by mal zachrániť túto naozaj veľmi zlú, zlú situáciu.
K ďalšej veci, ku ktorej sa chcem zmieniť, je to, že vláda, politici, známi ľudia, ktorí by mali ísť vzorom v spoločnosti, vzorom občanom a hlavne teraz pri tejto ťažkej situácii, na jednej strane vyžadujú od občana, aby plnili tie podmienky, tie požiadavky, tie opatrenia, tie obmedzenia a tak ďalej, na druhej strane vidíme, že, aj zo strany vládnych činiteľov, že porušujú tieto nariadenia. Potom ako môžeme žiadať od občanov, od každého občana Slovenskej republiky, aby sa správali, správali zodpovedne? Pre toho občana to je len nič iné, len obyčajné nehodnotné slovíčko, že správajte sa zodpovedne.
Hovorilo sa tu o rúškach. Kto, niekto nenosí rúška, ten nenosí rúška a tak ďalej, však bol to podľa mňa prvýkrát pán premiér Matovič na svadbe vášho kolegu z OĽANO, ktorý nemal na svadbe rúško. Pán predseda parlamentu Kollár, ktorý si urobil koaličnú radu v nemocnici. Porovnám Holandsko, holandského premiéra, mal tam smrteľne chorú mamu. Do nemocnice nešiel za ňou. Pán podpredseda vlády Holý, niekoľko výnimiek do Anglicka, krajina, ktorá aj v súčasnosti ten rýchlo šíriaci vírus expeduje do sveta.
Otázne je, a mali by sme si odpovedať, či bolo rozumné otvoriť lyžiarske strediská, resp. ich nezakázať už toho 18. decembra. Lekári, a to máme skúsenosti aj u nás v kraji, sa sťažovali, že chodili za nimi občania, že, prosím vás, sa sťažovali, že im neurobil lekár, všeobecný lekár im neurobil AG test, že oni chcú ísť na lyžovačku.
Takže to sú, to sú, to sú také veci, ktoré, ktoré sú proste zlyhaním. Tie rozhodnutia sú neni správne. Nie sú korektné tie rozhodnutia a máme tu nejakú históriu za tých 10 mesiacov, to nemôže byť metóda pokus – omyl, stále. Nemôže to byť takáto, takáto metóda. Nemôže. Aj to, ako sa majú na to občania pozerať, že zrazu povolíme aj poslancom, ktorí majú COVID, prísť na hlasovanie? To je, to je, to je nevysvetliteľné proste týmto občanom. Nevysvetliteľné.
A teraz očkovanie. Minister zdravotníctva a vláda schválila nejaký očkovací plán a vidíme, že niektorí sú rovní a niektorí sú rovnejší. To sa tiež nedá asi, asi vysvetliť. Keď chceli robiť kampaň, a robia si z toho srandu, očkovaniu, tak mali zobrať robotníka z tej firmy, z tej firmy, poďte, porozprávajte, prečo ste sa dali zaočkovať a tak ďalej. Zdravotnícki, sociálni pracovníci, proste toto myslím, že toto sú všetko proste góly do vlastnej, do vlastnej bránky. Toto, toto ľudí, ľudí naozaj veľmi trápi a myslím, že na to odpovede asi, asi ťažko hľadajú.
Ešte posledných 30 sekúnd.
Aj fungovanie vlády. Nemôže pán premiér Matovič povedať, že Sulík je zodpovedný za 4 300 zbytočne mŕtvych a za 1 mld. finančných škôd. On má ten nástroj, on je premiér, predseda vlády je manažér tejto krajiny, manažuje túto krajinu cez svojich ministrov, a keďže on neodvolá pána Sulíka, tak je zodpovedný aj on. Je zodpovedný aj predseda vlády. Toto nemôže, toto nemôže takto fungovať. On sa proste stáva spoluzodpovedným.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Juraj, naozaj chcem poďakovať za tvoje vystúpenie a dovoľ mi v krátkosti reagovať na niektoré veci, ktoré si vo vystúpení povedal.
V prvom rade súhlasím s tebou plne s tým, že tu má sedieť predseda vlády a minister zdravotníctva. A predseda vlády má predkladať takýto materiál na odobrenie predlženia núdzového stavu o ďalších 40 dní. Sedíme tu preto, pretože to umožňuje zmena ústavného zákona, ktorá bola schválená len prednedávnom a ktorá obmedzuje a dovoľuje obmedziť vláde základné ľudské práva a slobody, a práve preto by tu mal sedieť pán predseda vlády a minister zdravotníctva.
Naozaj aj to odôvodnenie, ktoré je veľmi chabé, je veľmi krátke a ja som očakával, že tam bude viacero čísel, ako využíva vlastne ten núdzový stav a tie možnosti, ktoré umožňuje núdzový stav vláde, vláde vykonávať. A ja v mojom vystúpení potom poviem aj určité praktické veci, s ktorými som sa ja aj ako župan a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja stretol. Či už je to riadenie, fungovanie nemocníc a ďalších takýchto rôznych nariadení a príkazov.
Veľmi si spomínal o tom, že, a hovoril si o dôvere. Tá dôvera občanov vo vládu je práveže dôležitá v tomto, v tomto období, v tomto ťažkom období, ktoré tu je už vlastne takmer celý, celý rok. A myslím si, že za ten rok si súčasná vláda tými svojimi rozhodnutiami, tie rozhodnutia boli veľakrát protichodné. Treba si to celé pozrieť, ako sa tie rozhodnutia rodili, od apríla ako sa menili. Tak je veľmi ťažké dôverovať tejto vláde zo strany občanov.
Chýba tu aj určitá empatia a bolo to tu aj dnes spomínané. Ja to nazývam po slovensky, tie kroky, ktoré robia niektorí členovia vlády, jednoduchým papalášizmom.
Potom chcem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ľubo, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Presne, bol si dlhé roky aj predsedom školského výboru a je ti táto téma veľmi blízka. Ja súhlasím s tým, aby sme tie deti naozaj poslali do škôl. Ja mám doma tri deti, jedno je na základnej, druhé na strednej a teda už dcéra dospelá na vysokej škole, a vidím, ako to celé funguje. A nerobme z týchto detí naozaj rukojemníkov, pretože to, že sa hádajú dvaja koaliční partneri, kto príde s lepšími návrhmi na to, ako sa majú deti vrátiť do škôl, je predsa, je predsa hanba a je to nemysliteľné a chýba trošku takého triezveho rozumu v tejto, v tejto vláde.
Aj mne tiež vypisujú rôzni rodičia, že prečo tie stredné školy neotvoríme týmto, týmto deťom, pretože sa chcú učiť, naozaj vzdelávať a naozaj to školstvo bolo nepripravené a táto COVID kríza nás naozaj zastihla v plnej, plnej nahote. Čiže som za to, aby sme tie deti čo najskôr poslali do škôl. Ja neviem, prečo by sme ich mali testovať, pretože na jednej strane deti môžu chodiť napríklad do kina teraz a tam nemusia byť testované, hej? To dáva aký, aké racio, aký význam, aký zmysel to dáva celé?
Som rád, že si spomenul aj dopady zdvojnásobenia daňového bonusu rodičom za deti, pretože to bude veľmi negatívne na rozpočty miest, obcí, vyšších územných celkov, pretože bude znížený výpadok dane z príjmov fyzických osôb.
A ešte jednu vec, ktorú teda využijem a poviem teraz v tejto faktickej, je to, že vláda by mala kompenzovať aj výpadok tržieb napríklad z cestovného v prímestskej autobusovej doprave alebo mestskej hromadnej doprave, pretože sú to veľké čísla, ktoré budú chýbať v rozpočtoch, v rozpočte samospráv budúci rok.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, ja som tiež podobne ako ty niekoľkonásobný darca krvi a aj Trenčianska župa pravidelne robí odbery tejto krvi, kde pozývame mobilnú transfúznu jednotku ku nám na župu, a vždy je tam veľa ľudí, ktorí chcú darovať túto krv. Bohužiaľ, v súčasnosti táto situácia to neumožňuje, a keďže som aj ja PCR negatívny, tak pôjdem teraz najbližšie dni darovať krv zas do nemocnice v Považskej Bystrici, kde už niekoľkokrát nás vyzývali, aby sme tento nádherný čin prišli urobiť, a chcem povedať a podotknúť a podčiarknuť aj slová mojich predchodcov, predrečníkov, ktorí povedali, že nezáleží, či je tá krv opozičná alebo koaličného politika, ale že tá krv zachraňuje naozaj životy a zdravie obyvateľov Slovenska.
A poznám aj ja niektoré firmy, ktoré napríklad to majú v kolektívnych zmluvách, napríklad Continental v Púchove, že keď ide darovať krv, tak, samozrejme, má deň voľna, ale nie všade je to takto platné a som veľmi rád, že takýmto spôsobom budeme môcť zakotviť aj do vyššej zákonnej normy, čiže do zákonníka, do Zákonníka práce, pretože naozaj tí ľudia, ktorí robia aj na 4 smeny, robia 12-hodinovky a tak ďalej, tak nemôžu potom sa vrátiť po darovaní krvi do práce a plnohodnotne túto prácu vykonávať. Takže chcem nejakým spôsobom všetkých vyzvať v tejto Národnej rade Slovenskej republiky, aby podporili túto novelu zákona, Zákonníka práce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem povedať, že toto uznesenie určite podporím a podporia ho aj ďalší kolegovia z nášho poslaneckého klubu, pretože tak sme urobili už v júni 2018. Je to takmer totožné uznesenie.
Chcem povedať, že nebuďme takí zaujatí voči, práve voči Spojeným štátom americkým. Tu na území Slovenskej republiky pôsobilo oveľa viac, aj iné jednotky, vojenské jednotky tu na Slovensku, kde cvičili našich vojakov. Dokonca so zbraňou v ruke. A boli to rôzne cvičenia oveľa väčšieho charakteru a myslím si, že je dobré, ak takéto zahraničné skúsenosti získavajú naše ozbrojené, ozbrojené sily.
Takéto psychologické operácie nerobia len Spojené štáty americké alebo necvičia svojich vojakov v týchto psychologických operáciách, ale robia to aj iné krajiny, iné krajiny. Nielen Aliancia, ale aj krajiny Európskej únie a je to, je to normálna vec.
A keď ste hovorili, pán poslanec, ešte o tom, že kde všade boli Američania, kto ich kde vyhnal, že ich vyhnali v Afganistane a tak ďalej, tak predsa aj Rusi boli v Afganistane a tiež tam nedopadli, nedopadli veľmi dobre. Takže treba povedať, keď hovoríme zas na jednej strane, tak hovorme úplnú pravdu aj na tej druhej strane.
A chcem naozaj povedať, že nebuďme zaujatí voči jednej krajine. Vravím, pôsobia tu, pôsobili a podľa mňa budú pôsobiť aj ďalšie spojenecké, spojenecké jednotky v rámci medzinárodného výcviku a myslím, že je to normálna, že je to normálna vec aj do budúcna pre Slovenskú republiku. Sme veľmi malá krajina na to, aby sme sa sami dokázali nejakým spôsobom obrániť, a ja som veľmi rád, že sme členmi či už Európskej únie, alebo Severoatlantickej aliancie. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Juraj, ja sa chcem dotknúť tej časti alebo tej pasáže, kde si hovoril o tom doplnení uznesenia a ktoré sa týkalo spolupráce belgických vyšetrovacích orgánov a slovenských vyšetrovacích orgánov. Keď som bol predseda branno-bezpečnostného výboru, tak sme mali viacero takýchto prípadov, kde bolo normálne, keď sa niečo udialo Slovákovi v zahraničí alebo aj naopak zase nejakému cudzincovi u nás na Slovensku a malo sa to vyšetrovať, tak tá spolupráca bola normálna a je to prirodzené, že aj v tomto prípade by mala vláda Slovenskej republiky požiadať možno priamo ministerstvo vnútra slovenské, belgické ministerstvo vnútra, aby sme tam mali svojho zástupcu, aby si pozrel všetky tie postupy, ako sa, akým spôsobom to vyšetrovanie celé prechádzalo, prípadne možno aj slovenský prokurátor by sa na to mohol pozrieť, podobne, ako tomu bolo v tom najhoršom prípade vraždy novinára Kuciaka, kde tiež sme požiadali a naša Generálna prokuratúra požiadala zahraničie, aby dozorovali a pozerali sa na tento prípad, či sa tento prípad vyšetruje dobre a v rámci, v rámci zákona a v rámci legislatívy. Takže malo by tam byť doplnené toto uznesenie priamo o to, že chceme požiadať Belgičanov, aby dali aj nejaký dozor zo Slovenska, či to bude nejaký prokurátor, alebo to bude nejaký vyšetrovateľ z Policajného zboru Slovenskej republiky. Ak Belgičania urobili všetko dobre, čo asi neurobili dobre, ale ak nemajú čo skrývať, tak podľa mňa by mali radi uvítať takýto dozor nad tým, čo sa stalo nášmu slovenskému občanovi v Belgicku. Hovorím, je to normálne. Táto spolupráca, medzinárodná, je normálna, takže ja súhlasím, aby bolo doplnené toto uznesenie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Boris, dovoľ mi reagovať na tvoje vystúpenie. Áno, je to už v krátkej dobe druhýkrát a znova v skrátenom legislatívnom konaní novela zákona o elektronických komunikáciách. Keď to nevyšlo prvýkrát pani ministerke spravodlivosti, tak to predkladá teraz v druhom pokuse pán minister zdravotníctva a ja si tiež myslím, že je to obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd a dokonca aj Európska komisia, a nielen Ústavný súd Slovenskej republiky, vyslovila určité obavy v tých členských krajinách Európskej únie, ktorá zavádza takúto podobnú legislatívu v súvislosti so šírením koronavírusu a s ochorením COVID-19 v niektorých členských krajinách a práve z tohoto nezákonného zberu údajov a dát o týchto, o týchto ľuďoch. Takže nie je to len Ústavný súd Slovenskej republiky, ale je to už aj európska, Európska komisia.
Občan si má právo vybrať, či pôjde do štátnej karantény a na druhej strane musí súhlasiť svojím podpisom s tým, že budú zbierané dáta do jeho, do jeho mobilu. Tiež súhlasím s tebou, Boris, že je tam určitá diskriminácia nielen z pohľadu veku, ale aj z pohľadu využitia týchto technológií, pretože nie každý má takýto smartfón, ktorý túto technológiu umožňuje, a takýmto spôsobom tento človek, ktorý túto technológiu nemá, tak bude musieť ísť do štátnej, štátnej karantény. Ja si stále myslím a tvrdil som to od začiatku, že najlepším riešením je používanie technológie náramkov, je jedno akých, takým spôsobom, že doma človek bude v tej domácej karanténe využívať práve takýto, takýto náramok.
To je všetko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi nadviazať na slová môjho predrečníka Richarda Rašiho k skrátenému legislatívnemu konaniu k tomuto zákonu. A to, čo hovorila aj pani poslankyňa Horváthová, tento zákon tu už je v parlamente viac ako dva týždne. Takže kľudne mohol byť podaný normálnou cestou, nie skráteným legislatívnym konaním, dnes by sme sa mohli baviť už v druhom čítaní v diskusii o tomto, o tejto novele tohto zákona. A chcem povedať, že by sme sa o tomto bavili, tak by tam nebola jedna časť, ktorá je podľa mňa a podľa aj ďalších predsedov vyšších územných celkom nevykonateľná, a to je to, že vyššie územné celky majú zriaďovať, ale aj prevádzkovať tieto epidemiologické ambulancie všeobecných lekárov a myslím, že je to nevykonateľné, pretože je to aj v rozpore so zákonom o samosprávnych celkoch, o vyšších územných celkoch a skôr by v tomto zákone malo byť to, že vyšší územný celok určí takúto, alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, či je to nejaká všeobecná, respektíve špecializovaná nemocnica, vyšší územný celok určí v tejto a v tejto nemocnici budú takéto, zriadené takéto epidemiologické ambulancie.
Podľa súčasného znenia zákona by sme my ako VÚC-ky, neviem, či mať živnosť alebo proste zriadiť ďalšiu organizáciu, ktorá by prevádzkovala sama takéto epidemiologické ambulancie. Takto sme sa bavili aj, pán minister, s viacerými odbormi zdravotníctva na vyšších územných celkoch. Takže dúfam, že sa toto, toto zmení, pretože v tejto časti je ten zákon naozaj, naozaj nevykonateľný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja chcem len na pani poslankyňu Kaveckú reagovať, len v dobrom. Ja si pamätám tie rokovania aj s vami v tom roku 2014, keď sestry nemali tie platy, ktoré by mali mať, a myslím, že za to obdobie sa tie platy sestrám naozaj zdvihli o hodne. Môže každý hovoriť, že je to stále málo, podobne aj v školstve, ale ako župa za tých posledných rokov sme investovali do tých našich troch nemocníc - bojnickej, považskobystrickej a myjavskej - viac ako 20 mil. eur. Hovorím a podotýkam, opakujem to znova, z vlastného rozpočtu Trenčianskej župy. A je to vidieť. A takýmto spôsobom zlepšujeme to pracovné prostredie zdravotnému personálu, ale naozaj aj tým pacientom, ktorí túto zdravotnú starostlivosť potrebujú, či je to na Hornej Nitre, na Považí, na Myjavských kopaniciach, a preto nikdy, pokiaľ ja budem županom, nikdy nedovolím, aby tieto tri nemocnice boli prenajaté alebo boli privatizované. Sú tu aj poslanci niektorí zo zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde sme prijali aj takéto uznesenie.
A vrátim sa k tým financiám do zdravotníctva. Keďže veľa nemocníc robí stále dlhy, tak nie je tam niečo dobre, nie je tam niečo dobre nastavené. Niektoré nemocnice dostávajú viac finančných prostriedkov, z ktorých si môžu dovoliť zaplatiť aj zdravotný personál, lekárov, sestry a tak ďalej, a niektoré zdravotnícke zariadenia dostávajú menej finančných prostriedkov. A to je jedno, či sa spomína programové vyhlásenie vlády jednou vetou DRG s nejakými koeficientami.
A tých koeficientov sa ja naozaj veľmi bojím, pretože zasa pre niektorú nemocnicu bude ten koeficient iný a pre niektoré nemocnice iný. Ja vám držím palce, ak toto z toho programového vyhlásenia vlády, čo sa týka zdravotníctva, sa splní, tak budem skákať desať metrov do vzdu..., do vzduchu.