Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ľubo, vo svojom vystúpení si hovoril v jednej časti aj o tzv. rovnakom metri a porovnával si niektoré veci, ako sa správa súčasná koalícia, keď bola opozíciou, a porovnával si to s tým prípadom, ktorý sa teraz rieši v parlamente.
Jednou z tých veľmi zlých vlastností ľudí je pokrytectvo. Nemám rád, a je to vidieť aj tu v politike už dlhé obdobie, dlhé roky, že politici niektorí, a teraz je to súčasná koalícia, veľmi radi kritizovali nás za niektoré veci, a myslím si, že robia presne to isté, to, čo kritizovali na nás. Je to vidieť na veľmi veľa prípadoch teraz a aj v rámci tohto prípadu, ktorý má riešiť to, že predseda SMER-u Robert Fico by mal ísť do väzby.
Čiže nemám rád túto zlú vlastnosť a toto pokrytectvo u týchto politikov, pretože akože zlodej kričí, chyťme zlodeja. Toto, toto by nemalo fungovať ani v politike a boli aj v minulosti rôzne prípady, kedy aj tie judikáty rozhodli jasne, že nemohli politici nejakým spôsobom kritizovať na tých druhých politikoch to, čo sami robili. A ľudia to dobre, dobre naozaj vidia. A toto je naozaj ten prípad, ktorý, ktorý to pokrytectvo úplne, úplne definuje.
Spomínal som pána poslanca Rajtára a jeho asistenta Rybaniča, spomeniem napríklad aj bývalého ministra obrany Galka, ktorý odpočúval krížom-krážom a zneužíval Vojenské spravodajstvo na odpočúvanie nielen sekretár... sekretárok, svojich, svojich vodičov, ale aj toho vodiča maďarského kamiónu, a jednu vec, to poviem potom ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, chcem sa len spýtať, či mi ten podklad dáš, či si ho môžem zobrať?

Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Myslím si, že hej, nemám dôvod. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, hovorili ste vo svojom vystúpení o tom, že sa nechcete zbaviť opozičného politika, ale podľa mňa je to skôr naopak, vy mu naozaj chcete zatvoriť ústa. A nestalo sa ešte v histórii slovenského parlamentarizmu, že by bol stíhaný človek politik za to, že upozorňuje v rámci politického boja na prešľapy svojich politických, svojich politických oponentov. To sa, to sa, to sa ešte nikdy to sa ešte nikdy nestalo.
A dobre ste hovorili, že riešime teraz taký smutný príbeh celého Slovenska, ale ten smutný príbeh celého Slovenska bude naozaj smutný, ak takýmto spôsobom tomu človekovi Robertovi Ficovi budete chcieť zatvoriť ústa, aby nemohol kritizovať naozaj svojich politických oponentov. A to je práveže práca politika, to je, to je jeho, jeho každodenná práca, kritizovať, pozerať na toho, na toho opozič... na toho politika, čo robí zle, ako robí zle, kritizovať jeho prešľapy, veď to je, to je normálna vec, ktorá, ktorá tu musí fungovať.
A hovorili ste aj o rovnakom metri. Tak poďme o tom rovnakom metri porozprávať. Pán poslanec Rajtár a jeho asistent Rybanič nezákonne vytiahli údaje o bankových účtoch Roberta Kaliňáka a vtedy to bolo všetko v poriadku, boli tlačové, tlačové, tlačovky boli a tak ďalej, všetko možné, ako všetci sme im držali palce, že toto odhalili, že to je whistleblowing, to je niečo nad, nad zákon a tak ďalej. Ale teraz, teraz, keď na toto poukazoval Robert Fico, na iných politikov, tak toto je už zlé a za to toho človeka musíme dať do väzby.
Toto, toto nedopadne dobre a je to nič iného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, tiež chcem vystúpiť s námietkou. Chcem, aby sa hlasovalo o tých... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len teda zopakujem, že v rámci Slovenska v Trenčianskom kraji ostane najmenej okresných súdov, a to iba dva, Prievidza, Prievidza a Trenčín. A dokonca Okresný súd Považská Bystrica bude pracovisko, ktoré bude patriť pod Okresný súd v Žiline. Čiže do úplne do iného, ide úplne do iného, do iného kraja. A dokonca z tých deviatich okresov, ktoré sú v kraji Trenčianskom, čiže Považská Bystrica a Púchov, kde teda bol aj registrový súd v Trenčíne. Tieto, táto registrácia z týchto dvoch okresov, Považská Bystrica a Púchov, bude patriť pod registrový súd Okresného súdu Žilina, čo si myslím, že nie je správne, malo to ostať pod registrovým súdom Okresného súdu v Trenčíne. Takýmto spôsobom ľudia budú mať z toho naozaj, naozaj veľký chaos, že podnikatelia z okresov Považská a Púchov sa budú musieť registrovať na registrovom súde v Žiline.
A ešte to znova porovnám s okresnými prokuratúrami, tých bude päť. Teda tie, ktoré sú aj v súčasnosti, tie ostanú zachované podľa toho návrhu, ktorý dal pán poslanec Luciak, ale naozaj ustanovili iba dva okresné súdy a tie ďalšie súdy okresné, ktoré boli, budú, zostanú len pracoviskami a budú začlenené pod tieto dva okresné súdy.
A ešte raz zopakujem, Okresný súd Považská Bystrica, tam bude pracovisko okresného súdu v Žiline. Čiže tu navrhujem naozaj, aby sa toto ešte, aby sa toto ešte zmenilo, aby naozaj tá dostupnosť k súdnemu systému nejakým spôsobom sa neznížila pre obyvateľov Trenčianskeho kraja.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, dobre si povedal, ideme teraz do Trenčianskeho kraja. Ja začnem tak netradične. Janko Blcháč a pán poslanec Urban, dúfam, že teda si nebudete ešte nadávať, hej? Otvorili ste tú debatu, že LM, ako luteráni z Mikuláša a ružomberskí katolíci, hej? Ešte tá téma by nám tu teda naozaj, naozaj chýbala. Ale ja tomu rozumiem. Ste dve mestá blízko seba a každý chce mať teda okresný súd. My taký problém v Trenčianskom kraji nemáme, my chceme mať tiež všade okresný súd.
Takže, vážená pani ministerka, aj tým mojím pozmeňovákom, ktorý chcem predložiť, sa mi ťažko reaguje aj na tie zmeny, ktoré pripravil pán poslanec Luciak, kde teda prekopal úplne vlastne tú súdnu mapu aj tú agendu, aj prerozdelenie celkovo tej agendy, a ja budem vychádzať teda z toho návrhu, ktorý, ktorý prišiel do parlamentu z dielne ministerstva spravodlivosti a vlastne z vlády, a tie pozmeňováky, ktoré teda predložím, tak nie sú úplne totožné, aj keď sa možno v niektorých veciach prekrývajú s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Luciaka, ale potom chcem požiadať aj, pán spravodajca, aby sme o nich potom hlasovali, a ja potom aj poviem, že ako o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho budeme hlasovať.
Samozrejme, máme aj uznesenie zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré nesúhlasilo s tým návrhom súdnej mapy, ktorá bola prvotne predložená. Boli sme vlastne aj na rokovaniach na ministerstve spravodlivosti, kde sme povedali svoje, svoje námietky, svoje výhrady. A dovoľte mi teraz zareagovať a najskôr odôvodniť teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý sme pripravili.
Týmto predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa má zachovať status quo okresných súdov a okresných prokuratúr v obvode Krajského súdu Trenčín, resp. v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín. Predkladaný vládny návrh toho zákona, o ktorom sa dnes bavíme, sa stretol naozaj s veľkým nesúhlasom naprieč stavovskými odborovými organizáciami v justícii – hovorím o tom prvom návrhu, ktorý prišiel z dielne ministerstva spravodlivosti – a nesúhlas vyjadrilo aj už spomínané zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja.
V zmysle predkladaného vládneho návrhu zákona majú na území Trenčianskeho kraja zostať iba dva okresné súdy a päť okresných súdov – Bánovce, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske... alebo teda štyri, Bánovce, Nové Mesto, Partizánske a... alebo Bánovce, Nové Mesto, Partizánske a Považská Bystrica, čiže štyri súdy sa majú zrušiť a majú zostať len pracoviskami, a dokonca aj Považská Bystrica, ktorá je tretie najväčšie mesto v kraji, kde je v súčasnosti okresný súd, má byť pracovisko a toto pracovisko dokonca má prejsť pod Okresný súd v Žiline, čo si myslím, že je, že je nezmysel. Ak by mal Okresný súd v Považskej Bystrici ostať pracoviskom, tak podľa mňa by mal byť pridelený, pretože Okresný súd Banská Bystrica vytvára aj agendu, alebo tvorí aj agendu pre okresný, okres Púchov. A vlastne potom aj Krajský súd v Trenčíne príde o veľa, keď to tak poviem, budúcich, budúcich zákazníkov a títo sa potom presunú vlastne pod Okresný súd Žilina a potom aj tá ďalšia odvolacia agenda na úrovni teda krajov prejde pod Krajský súd Žilina, čo sa týka rodinného práva. A ešte tá odvolacia agenda, čiže ten, druhostupňové, to znamená Krajský súd Trenčín, napríklad z neho berete kompetenciu alebo agendu obchodného práva, ktorá zas prejde napríklad na Krajský súd v Banskej Bystrici. Myslím, že aj to rodinné právo, aj to obchodné právo dobre funguje na Krajskom súde v Trenčíne a takýmto spôsobom to celé rozhádžeme do ďalších, do ďalších súdov, či okresných súdov, ako som spomínal, Považská pod Žilinu, resp. niektorá tá agenda z Krajského súdu Trenčín prejde na krajskú agendu Krajského súdu v Žiline a agendu Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Takže ostanú len dva okresné súdy, to je Trenčín, Prievidza, a potom vlastne ostatné súdy budú pracoviská. Nové Mesto, tá pracovnoprávna agenda, ktorá bola pre celý kraj v Novom Meste nad Váhom, prejde na Okresný súd v Trenčíne. Čiže Nové Mesto bude už len pracovisko. To isté Bánovce, Partizánske, Bánovce, Partizánske a spomínaná Považská Bystrica, ktorá naozaj neviem, prečo by mala teda patriť pod okresný súd, Okresný súd Žilina. A dokonca aj tá ďalšia agenda, to je ako registrový súd, ktorý bol v okrese, v okrese Trenčín ostal zachovaný, ale pre podnikateľov v okresoch Považská Bystrica a Púchov toto prejde pod Okresný registrový súd v Žiline. Myslím si, že toto nie je správne a toto by sa malo ešte, ešte prehodnotiť.
Dovoľte mi teraz prejsť k... ešte pred tým, než teda začnem čítať tento pozmeňujúci návrh, tak by som ešte povedal, že ostanú nám na jednej strane dva okresné súdy, to je Trenčín a Prievidza, v dvoch najväčších mestách, ale na druhej strane nám ostane päť okresných prokuratúr, plnohodnotných päť okresných prokuratúr. Čiže neviem, aký to má, aký to má zmysel, mať iba dva okresné súdy a na druhej strane päť plnohodnotných okresných, okresných prokuratúr.
Dovoľte mi teraz prejsť k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Bašku, Jozefa Habánika a Richarda Takáča k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849).
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov:
1. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno b), ktoré znie:
"b) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
2. V čl. V bod 4 sa v bode 6 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr vypúšťa:
"f) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
3. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 18 vkladá odsek 19, ktorý znie:
"(19) Sídlom Okresného súdu Považská Bystrica je mesto Považská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
4. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 30 prvej vete vypúšťa „Považská Bystrica a Púchov".
5. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 30 mení druhá veta, ktorá znie:
"Okresný súd Žilina má pracovisko v meste Čadca."
6. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Považská Bystrica,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
7. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. c) vypúšťa „Okresného súdu Považská Bystrica".
8. V čl. II bod 2 sa mení písm. c), ktoré znie:
"c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,".
9. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 15 vkladá odsek 16, ktorý znie:
"(16) Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
10. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 26 prvej vete vypúšťa „Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
11. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 26 vypúšťa druhá veta.
12. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
13. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 vypúšťa písm. g).
14. V čl. V bod 3 sa v písm. b) vypúšťa „Okresná prokuratúra Partizánske".
15. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr za bod 27 vkladá bod 28, ktorý znie:
"28. Sídlom Okresnej prokuratúry Partizánske je mesto Partizánske; jej obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. V bod 4 sa v bode 33 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr vypúšťa „Partizánske".
17. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno b), ktoré znie:
"b) Okresnej prokuratúry Partizánske."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
18. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 16 vkladá odsek 17, ktorý znie:
"17) Sídlom Okresného súdu Partizánske je mesto Partizánske; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
19. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 20 vypúšťa „a Partizánske".
20. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Partizánske,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
21. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Partizánske."
A ešte tu máme Okresný súd a Okresnú prokuratúru Bánovce.
22. V čl. V bod 3 sa v písm. b) vypúšťa „Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou".
23. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. Sídlom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
24. V čl. V bod 4 sa v bode 33 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr vypúšťa „Bánovce nad Bebravou".
25. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
26. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 3 vkladá odsek 4, ktorý znie:
"(4) Sídlom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
27. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 20 vypúšťa „Bánovce nad Bebravou."
28. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
No a posledný novelizačný bod 29. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Bánovce nad Bebravou".
Vážený pán predsedajúci, v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať oddelene o bodoch 1 až 7 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, potom o bodoch 8 až 13 návrhu, ktoré sa týka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o bodoch 14 až 21 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Partizánske, a o bodoch 22 až 29 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou.
Ďakujem veľmi pekne.

Maroš, chcem poďakovať za to, čo si povedal vo svojom vystúpení ako predseda zahraničného výboru. A ja som veľmi rád, že táto debata tu v parlamente je naozaj, ako to povedať, veľmi konštruktívna, aj keď niekedy nie. Ale chcem povedať, že slovenská národná rada by mala odsúdiť agresiu Ruskej federácie a som rád, že toto sa v tom návrhu vyhlásenia aj jednoznačne píše. Na druhej strane by sme mali podporiť a byť solidárni s ukrajinským národom. Je to, nielen preto, že je to náš sused, ale takáto agresia sa môže potom týkať aj napríklad našej krajiny alebo iných krajín. Myslím si, že je dobré, ak Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny takýmto spôsobom prijme vyhlásenie Národnej rady k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine.
My sme mali včera spoločné rokovanie SK8, čiže županky a županov samosprávnych krajov, práve v Košiciach, kde sme aj počas toho rokovania mali s ministerstvom vnútra, krízovým štábom určité, určité výmeny názorov, aká je tá situácia na tej ukrajinsko-slovenskej hranici. A chcem povedať, že všetky župy sa jednoznačne teda najskôr zhodli na tom, že je to naozaj agresia. Odsúdili sme to a budeme naozaj pomáhať ukrajinskému národu a tým ľuďom, ktorí z Ukrajiny budú musieť utiecť pred týmto vojenským konfliktom, ktorý tam je. Takže určite aj za samosprávny kraj chcem vyjadriť solidaritu s ukrajinským národom a odsúdiť túto agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu na pána ministra dopravy Slovenskej republiky Andreja Doležala vo veci výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta, Bratislava (ďalej len "NDS") doručila dňa 8. 10. 2019 na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len "MŽP SR") podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zámer navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" (ďalej len "zámer").
Projekt Rýchlostnej cesty (RC) R6 bol vypracovaný v súlade s projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2001. Česká a Slovenská republika podpísali v roku 2004 dohodu o prepojení rýchlostnej cesty R6 a prepojenie rýchlostnej cesty R49 na slovensko-českej hranici. Celý ťah R6 - R49 predstavuje prepojenie diaľnic D1 v SR a diaľnice D1 v ČR.
Cestná dopravná infraštruktúra patrí ku kľúčovým faktorom významne ovplyvňujúcim rozvoj hospodárstva a tiež priestorové usporiadanie štátu. Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej siete a jej modernizáciu, a to hlavne v súvislosti so stúpajúcim dopravným zaťažením hlavných cestných ťahov s medzinárodnou dopravou, ale takisto aj ciest II. a III. triedy.
Východiskom tejto zhoršujúcej sa situácie je aj budovanie úsekov rýchlostných ciest, čím sa docieli odstránenie disproporcií v existujúcich dopravných kapacitách a zároveň zlepšenie prepojenia jednotlivých regiónov.
Vybudovanie rýchlostnej cesty R6 v predmetnom úseku výrazne pozitívne ovplyvní rozvoj regiónu, ktoré sa stane po vybudovaní rýchlostnej cesty konkurencieschopnejšie a atraktívnejšie pre budúcich investorov. Realizácia rýchlostnej cesty R6 na území Slovenskej republiky a rýchlostnej cesty R49 na území Českej republiky podmieni vytvorenie nového významného dopravného prepojenia medzi Slovenskou a Českou republikou, ktoré sa stane súčasťou základnej transeurópskej dopravnej siete TEN - T.
Táto trasa bude mať pozitívny vplyv na socioekonomický rozvoj, podporí podnikateľské aktivity v záujme obchodovania logistiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou ako aj ďalšími krajinami EÚ. Dobudovanie prepojenia oboch krajín súčasne prepojí priemyselné oblasti týchto krajín.
Dňa 06. 12. 2021, t. j. po viac ako dvoch rokov od doručenia zámeru na posúdenie, bola na ministerstvo životného prostredia listom č. 8654/77501/3100/2021 zo dňa 26. 11. 2021 od NDS doručená žiadosť o späťvzatie zámeru, pričom dôvodom má byť "aktualizácia podkladov pre posudzovanie zámeru".
Rozhodnutím č. 2076/2021 - 1.Z/ac-Rzk (správne 1.7/ac-Rzk, pozn. red.) zo dňa 20. 12. 2021 MŽP SR zastavilo správne konanie vo veci povinného hodnotenia navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" navrhovateľa, ktorým je NDS.
Vzhľadom na vyššie uvedený strategický význam Rýchlostnej cesty R6 a vyše 20-ročnej existencie vypracovaného projektu Rýchlostnej cesty R6 si vám, pán minister, dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Aké konkrétne skutočnosti uvádzané ako dôvody späťvzatia zámeru sú predmetom aktualizácie podkladov pre posudzovanie zámeru?
2. Akú aktuálnu prioritu má Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov v rámci harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry?
3. Aké sú časové míľníky prípravy a výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov?
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, nie som až taký rýchly.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na slová pani ministerky, ktorá uviedla novelu tohto zákona a určite je pravda, že Milan Rastislav Štefánik ako najväčší Slovák nás určite spája tu v parlamente a bol by som rád, aby nás v budúcnosti spájali teda aj iné, iné veci.
Chcem poďakovať, pani ministerka, aj za ten návrh, že ste akceptovali ten pozmeňujúci návrh, že aj Trenčianska župa bude môcť teda financovať cez vašich poslancov na výbore, chcem takto, chcem takto poďakovať, že budem môcť prispieť finančne každý rok na tú údržbu, ale aj na rozvoj, rozvoj Mohyly na Bradle. A dovoľte mi, požiadali ma ešte, ešte aj starostovia, aj pán starosta z obce Priepasné a ďalší. Jedná sa o rozšírenie vlastne, vlastne, čo tá mohyla vlastne tvorila. Je to tá stará, stará cesta, kedy viezli v roku 1919 Milana Rastislava Štefánika na lafete vlastne z Košarísk, teda katastrálne územie Košarísk smerom cez katastrálne územie Priepasné, obce Priepasné, čiže z druhej strany vlastne mohyly. A jedná sa o to, že vytvoríme tým nejaký predpoklad na to, aby aj potom aj tie obce možno aj s Trenčianskou župou, možno aj niečo s ministerstvom kultúry mohli v budúcnosti aj túto cestu, tú poslednú cestu Milana Rastislava Štefánika na mohylu nejakým spôsobom zveľadiť.
Viem, že mali obce aj v minulosti pripravené zaujímavé projekty, aj spoločne s mestom Hodonín, čo je tatíček Masaryk, zasa, hej, a obec Košariská a tak ďalej, že aby, ak by, chcem vás o to poprosiť, že či by ste aj túto vec nemohli akceptovať. Ja by som prečítal teraz ten pozmeňujúci návrh. Je tu výpis z parciel, pán starosta z Priepasného chodil aj s GPS, vlastne to merali a vlastne kade tá cesta v minulosti, v minulosti išla. Čiže ja by som to ešte tak v krátkosti len zdôvodnil.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k prílohe dopĺňa do zoznamu parciel vymedzujúcich územie mohyly o parcely, ktoré tvoria tzv. Historickú cestu generála Milana Rastislava Štefánika k Bradlu, ktorou viezli v roku 1919 pozostatky generála Štefánika a troch talianskych letcov do rodného domu, to je vlastne od tej evanjelickej fary v Košariskách na vrchol Bradla. Ideu tohto zvyku osnoval tvorca mohyly architekt Dušan Jurkovič a, samozrejme, túto tradíciu udržujú napríklad aj žiaci Základnej školy z Košarísk s rodičmi už niekoľko rokov.
Teraz by som prečítal vlastne ten pozmeňujúci návrh. Je to zoznam parciel, je to také, no, ale teda prečítam to.
Dovoľte mi, teda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, pán minister prečítať.
V čl. 1 bode 4 prílohy sa na konci pripájajú tieto slová:
„Historická cesta
k. ú. Priepasné: parcela č. 25148, parcela č. 25147, parcela č. 25146, parcela č. 25145, parcela č. 25144, parcela č. 25143, parcela č. 25142, parcela č. 25141, parcela č. 25140, parcela č. 25170, parcela č. 16507, parcela č. 16508, parcela č. 16509, parcela č. 16510, parcela č. 16524, parcela č. 16524/1, parcela č. 16525, parcela č. 16526, parcela č. 16527, parcela č. 16528, parcela č. 16529, parcela č. 16530, parcela č. 16531, parcela č. 16532, parcela č. 16533, parcela č. 16534, parcela č. 16535, parcela č. 16539, parcela č. 16540, parcela č. 16541" (kýchnutie v sále), na zdravie, to nie je k pozmeňováku.
"Parcela č. 16550/1, parcela č. 16640, parcela č. 16640/1, parcela č. 16641, parcela č. 16740/1, parcela č. 16740/2, parcela č. 16748/1, parcela č. 16747, parcela č. 16863, parcela č. 16865/1, parcela č. 16884, parcela č. 16883, parcela č. 16881, parcela č. 16880, parcela č. 16878, parcela č. 16879, parcela č. 16889, parcela č. 16924, parcela č. 16923, parcela č. 16890, parcela č. 16891, parcela č. 16892, parcela č. 16895, parcela č. 16896, parcela č. 16897, parcela č. 16898, parcela č. 16900, parcela č. 16901, parcela č. 16904, parcela č. 16906, parcela č. 16907, parcela č. 16908, parcela č. 16911, parcela č. 16912, parcela č. 16913, parcela č. 16914, parcela č. 16917, parcela č. 16918, parcela (zaznel gong) č. 18865, parcela č. 18865/1, parcela č. 18866, parcela č. 18867, parcela č. 18868, parcela č. 18869, parcela č. 18870, parcela č. 18871, parcela č. 18872, parcela č. 18874, parcela č. 18875, parcela č. 18879", a sa vbehne do finále, "parcela č. 19172, parcela č. 19182, parcela č. 19183/1, parcela č. 19183/3, parcela č. 19186/2, parcela č. 19190/1, parcela č. 19184. Ďalej k. ú. Košariská: parcela č. 5686, parcela č. 5687, parcela č. 5604, parcela č. 5606.".
Ďakujem veľmi pekne. Toľko náš pozmeňovák. Naozaj myslím, že to nejakým spôsobom doplní vlastne celú túto národnú pamiatku, kultúrnu pamiatku, o ktorú sa teda budú spolu starať nielen tieto tri samosprávy, Trenčiansky samosprávny kraj, ale aj ministerstvo kultúry. A ja dúfam, že sa mi o tých číslach (povedané so smiechom) nebude snívať. Takže nabudúce, keď bude nejaký návrh, dám to radšej cez výbor, teda hej?
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem od pána poslanec Lehotského. My nechceme zachovať žiadne status quo. Ja som tu hovoril aj, aké problémy máme nielen v našom kraji, ale aj v ostatných krajoch, že je nedostatok lekárov všeobecných, tých ambulantných, špecializovaných ambulantných. Naozaj dennodenne nám vyvolávajú ľudia, kde majú ísť, k akému lekárovi. My už máme metre, dlhé metre, to už možno aj polkilometre zdravotných záznamov, ktoré máme na jednotlivých župách, a už si musíme prenajímať, prenajímať ďalšie priestory, pretože tí lekári nám konči a je problém týchto lekárov naozaj, naozaj získať. Nehovorím, že je to teraz za posledné dva roky. To je dlhodobý problém, ktorý, ktorý tu na Slovensku je. Nezapríčinila ho ani táto vláda, ani predchádzajúca. To trvalo dlhé roky. To je naozaj fakt, to je pravda. Ale toto treba v prvom rade riešiť, a nie koľko percent akútnych lôžok prenesieme na chronické a na dlhodobé lôžka. Toto treba riešiť v tých regiónoch, pretože dennodenne nám ľudia volajú.
V tom regióne sa nám hodne deje, čo sa týka zdravotníctva. Však len župa do tých svojich troch nemocníc z vlastných prostriedkov investovala za posledných, ja neviem, päť alebo šesť rokov okolo 30 mil. eur, do týchto našich troch nemocníc. Urgentné príjmy, diagnostické centrum v Považskej Bystrici, nový urgent v Bojniciach a tak ďalej a tak ďalej. Ja by som tiež očakával, že vláda tiež vyčlení nejaké finančné prostriedky práve pre tieto nemocnice. A naozaj dotýka sa to dvoch nemocníc. Tú mapu, ktorú sme videli, je to Nemocnica s poliklinikou Partizánske a naša najmenšia nemocnica Myjava, ktorá je naozaj v odľahlom, v odľahlej časti Trenčianskeho, Trenčianskeho regiónu. A tam sa na to skladajú aj samotné obce, aj mesto prispieva finančnými prostriedkami.
Čiže ja si neviem predstaviť ako by takáto nemocnica tam mala skončiť. Veď tí ľudia, proste, ja neviem, pôjdu do Bratislavy a budú robiť naozaj veľké, veľké, veľké neporiadky. Sami tí ľudia dávajú do toho peniaze, pretože vydrží tá nemocnica... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)