Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

12.5.2020 o 15:21 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:37 - 18:39 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem sa snažiť odpovedať, odpovedať všetkým, ak mi to čas dovolí.
Takže, pán podpredseda Šeliga, nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo ste povedali, že, že tú metodológiu posúdia, posúdi verejnosť až po voľbe. Práve Benátska komisia hovorí, že tú metódu samotnú výberu generálneho prokurátora, akou metódou sa bude vyberať, by mala mať dôveru verejnosti. Čiže predpokladá, že to bude ešte predtým, ako príde k samotnej voľbe, že sa má, že tá samotná voľba má mať dôveru verejnosti, aby potom tá voľba prebehla tak ako, ako má prebehnúť. Čiže v tomto, v tomto nemôžem súhlasiť, a preto si myslím, že to malo ísť riadnym, riadnym legislatívnym procesom
Pán poslanec Dostál, ja som nehodnotil, že či je, či je v Českej republike lepšia úprava ako v slovenskej. Ja som len povedal, že v Českej republike je iný systém štátneho žalobcu, ako je v Slovenskej republike, a že nie je to možné zamieňať. Že tam je systém, ktorý je súčasťou výkonnej moci ako verejno-politickej moci, kdežto u nás je v ústavnom systéme prokuratúra zakotvená ako sui generis, nezávislý orgán. A preto si myslím, že je to nekompatibilné, aby sa takto otvárala prokuratúra kandidátom mimo prokurátorského stavu.
Pokiaľ ide o ten prílepok, ja si stále myslím, že je to právna úprava, ktorá nesúvisí so zákonom o prokuratúre, a preto som to aj spomenul. Ale chápem a nespochybňujem tú potrebu, potrebu zmeny, aby to bolo v súlade.
Pán poslanec Baránik, ja som nepovedal, že je to v rozpore s ústavou. Ja som povedal, že je to nesystémové riešenie.
A, pán poslanec, pán poslanec Grendel, pán podpredseda Grendel, ja som si dával veľký pozor, aby som nespomenul meno pána Lipšica. Ja som hovoril všeobecne, že to vytvára neja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2020 18:10 - 18:27 hod.

Boris Susko
!!! Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:08 - 18:10 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení zákon o prokuratúre a spôsob voľby a odvolávania generálneho prokurátora, a treba sa v prvom rade zamyslieť, že prečo práve poslanecký návrh.
Je to, ako povedali predkladatelia už niekoľkokrát, stručná právna úprava, ale táto stručná právna úprava má zásadný význam v rámci právneho poriadku v Slovenskej republike.
Pán poslanec Baránik povedal v svojom úvodnom slove, že právo, ak to teda nebudem citovať, ale parafrázovať, že, že právo poslancov legislatívnej teda iniciatívy je taká istá alebo rovnocenná s právom vlády, resp. možno ešte prednostná, čo áno, z ústavného systému to tak vyplýva. Na druhej strane, ak nová vláda a pani ministerka má byť garantom nejakých zmien v celom justičnom systéme, tak by sa predpokladalo, že práve ona bude tým nositeľom takýchto zásadných zmien, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že nesúhlasím úplne s tým, že proces legislatívny v rámci vládneho návrhu zákona a poslaneckého návrhu zákona sú totožné alebo rovnocenné. A nemyslím si to najmä preto, z hľadiska tohto procesu, pretože pri vládnych návrhoch zákona prebieha riadne pripomienkové konanie, kde všetky pripomienky, ktoré idú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či už z iných rezortov, alebo aj najmä od verejnosti, či už sú to rôzne petície, alebo sú to rôzne hromadné pripomienky, alebo aj pripomienky jednotlivcov, musia byť v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotené a musí byť zdôvodnené, prečo tieto pripomienky boli alebo neboli prijaté, a musí byť aj zdôvodnené, keď sú odmietnuté, čo pri poslaneckých návrhoch zákonov takto, takto nie je.
Ak sa tu spomínala Benátska komisia ako poradný orgán Rady Európy, ktorá je garantom práva a demokracie, alebo teda ako poradný orgán, tak odporúčania tejto Benátskej komisie, osobitne pre výber generálneho prokurátora, hovoria o tom, že je dôležité, aby si metóda, metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti a rešpekt sudcovského a právnického povolania ako takého. Dnes tu máme vyjadrenia pani ministerky spravodlivosti, máme tu vyjadrenia pani prezidentky, máme tu vyjadrenia rôznych mimovládnych organizácií, ak som správne zachytil aj VIA IURIS, aj napríklad Zastavme korupciu, ktorí nie sú úplne stotožnení s týmto návrhom zákona práve v tých bodoch, o ktorých tu dnes celý deň rokujeme.
Všetci cítime potrebu úpravy aj v tejto oblasti. A myslím si, že v rámci tohto zákona môžme súhlasiť, a už sme to niekoľkokrát deklarovali, s rozšírením okruhu navrhovateľov, tak ako to bolo aj v programovom vyhlásení vlády napísané, že môžme súhlasiť s verejným vypočutím kandidátov, veď verejné vypočutie kandidátov pri Ústavnom súde sme sami, strana SMER navrhovala, aj teda dostala do legislatívneho procesu v minulom volebnom období vo vzťahu k ústavným sudcom. Takže myslím si, že toto sú naozaj tie inštitúty, ktoré by mali pomôcť a mohli pomôcť vybrať naozaj toto najlepšieho kandidáta, a s týmto nemáme žiaden problém a toto sme ochotní kedykoľvek podporiť. S čím však nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť, sú tie ďalšie navrhované úpravy, ktoré tu už boli spomenuté, ale ja ich možno sa budem snažiť odargumentovať z iného hľadiska.
Otvorenie účasti na voľbe osobám neprokurátorom. Prokuratúra má v právnom systéme Slovenskej republiky postavenie sui generis, teda osobitné postavenie a má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu. V ústavnom zakotvení Slovenskej republiky vystupujú orgány prokuratúry ako štátni žalobcovia, ktorí majú garantované nezávislé postavenie, pričom úrad prokuratúry je orgánom ochrany práva. Na rozdiel od iných ústavných modelov niektorých iných krajín, kde je úrad verejného žalobcu inkorporovaný do výkonnej moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci, ako je to napríklad v Čechách, čo aj spomínal pán poslanec Baránik v svojom úvodnom slove, že tam je to v zásade celé k dispozícii vlády. Ale my tu máme iný právny systém, my tu máme iný právny systém z hľadiska prokuratúry. Nemáme tu štátne zastupiteľstvo, máme tu prokuratúru, ktorá má iné postavenie a mala by byť nezávislá od, či už výkonnej, zákonodarnej alebo súdnej moci.
V Slovenskej republike predstavuje prokuratúra samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci či vôbec sústavy orgánov štátnej moci. Zodpovedá to aj tomu, ako je Ústava Slovenskej republiky začlenená, pardon, ako je prokuratúra začlenená do systému v rámci Ústavy Slovenskej republiky, kde má samostatnú ôsmu hlavu Ústavy Slovenskej republiky, je venovaná táto práve samotnej prokuratúre.
Teda podľa môjho názoru otvoriť pozíciu generálneho prokurátora pre nečlenov prokuratúry je v našom systéme práva nesystémovým riešením a ide o - podľa nášho názoru - účelové riešenie práve preto, aby sa generálny prokurátor stal podriadený úradujúcej výkonnej resp. vládnej moci.
Ja nebudem špekulovať o tom, že kto je alebo nie je vybraný kandidát vopred, ale práve tieto argumenty, ktoré som povedal, vzbudzujú podozrenie, že vládna koalícia už má vybraného kandidáta a že toto je naozaj len určité divadlo k tomu, aby, aby mohol byť zvolený.
Viackrát sme počuli o tom, o prirovnaní prokuratúry k Ústavnému súdu. Prokuratúra sa však nedá porovnávať s Ústavným súdom. Mohli by sme ju porovnať z hľadiska kreovania funkcie k Najvyššiemu súdu. A tu si viete predstaviť, že predsedom Najvyššieho súdu bude nesudca? A takto by som mohol pokračovať. Môže byť policajný prezident nepolicajt? A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Teda znamená to, že chcete otvárať aj tieto ostatné inštitúcie takýmto spôsobom, aby tam mohol byť ktorýkoľvek právnik alebo iná osoba? Myslím si, že to nie je, nie je správna cesta.
Okrem toho prokuratúra je funkčný celok, kde fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Dosadiť na funkciu generálneho prokurátora akokoľvek odborne zdatného právnika, ktorý nemá skúsenosti s fungovaním prokuratúry, je podľa môjho názoru čistý hazard a neviem si predstaviť inú motiváciu, ako snahu dosadiť tam vopred vybraného kandidáta. Áno, je pravdou, že v niektorých krajinách aj Európskej únie môžu kandidovať aj osoby, ktorí, ktoré nie sú aktívnymi prokurátormi, ako hovoril v svojom príspevku pán podpredseda Grendel, akurát zabudol povedať, že ako to vyplýva aj zo štúdie, ktorú spomínal sám pán podpredseda, Parlamentného inštitútu, je 19, bolo skúmaných 28 krajín, z toho 19, v 19 je generálnym prokurátorom aktívny prokurátor a v ďalších troch krajinách to bol bývalý proku..., bývalý prokurátor. Čiže z 22, z 28 prípadov sledovaných krajín je vo funkcii generálneho prokurátora prokurátor. Čiže myslím si, že tieto čísla hovoria jasne. Otázkou je, že či máme, či nemáme dosť kvalifikovaných a bezúhonných a čestných prokurátorov z ktorých by sa dalo vyberať. Ďalšou otázkou, ktorá tu bola tiež už viackrát spomenutá, ale musím to aj ja povedať, je, že to v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Okrem toho, čo povedala sama pani ministerka, akokoľvek som čítal to programové vyhlásenie vlády, tak z toho, čo je tam napísané sa nedá nijakým spôsobom odvodiť, že v programovom vyhlásení vlády na napísané, že sa bude rozširovať okruh kandidátov na generálneho prokurátora. Jednoznačne je tam napísané, že sa bude rozširovať okruh tých, ktorí budú navrhovať kandidátov. Ja neviem si predstaviť, ako niekto si môže toto prečítať inak. Je to tam napísané úplne jasne.
Okrem toho sama Benátska komisia takisto navrhuje, aby požadovaná kvalifikácia na generálneho prokurátora nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej súdnej funkcie, čiže mala by ta byť naozaj paralela taká, ako je s Najvyšším súdom. Čiže to je ten prvý dôvod.
Druhý dôvod, pre ktorý nemôžme súhlasiť s týmto návrhom sú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora. Tieto ustanovenia, že funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, sú naozaj tak vágne a subjektívne dôvody, ktoré sa dajú prispôsobiť akokoľvek, že predstavujú obrovské riziko zneužitia politickej moci voči generálnemu prokurátorovi. Ja nehovorím, že budú zneužité alebo že to bude za týmto účelom, ale vytvárajú možnosti. A my by sme mali právnu úpravu prijímať tak, aby sa nedali vôbec takéto možnosti pripustiť.
Čiže myslím si, že toto ustanovenie naozaj charakterizuje to, čo tu viackrát bolo povedané, že ide o politizáciu samotnej prokuratúry, pretože ak má mať výkonná moc priamo takýto vplyv a zákonodarná moc na generálneho prokurátora, tak to naozaj nie je vhodné riešenie. Inými slovami, ak generálny prokurátor nebude poslúchať vládnu moc, tak sa subjektívne na základe takéhoto vágneho dôvodu môže navrhnúť jeho odvolanie.
Štvrtý bod, ktorý nám na tejto novele vadí, je čl. 2 bod 2. Odcitujem, je to krátke ustanovenie: V § 115 ods. 2 sa vypúšťa slovo "tajná". (Reakcie z pléna.) Ide o neprípustný prílepok, ktorý ste, ktorý ste sami kritizovali v predchádzajúcom volebnom období a takisto aj v tomto volebnom období, ktorá sa vôbec netýka prokuratúry ani zákona o prokuratúre, ale týka sa ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré upravuje opakovanú voľbu sudcov Ústavného súdu. Vôbec sa netýka prokuratúry. Ja chápem, že sa v minulom volebnom období, keď sa novelizoval rokovací poriadok, stala chyba a že toto ustanovenie tam omylom zostalo, keď sa menila priamo z rokovacieho poriadku tajná voľba na verejnú, ale je otázka, že keď sami kritizujete prílepky v zákonoch, prečo práve v tomto zákone sa tento prílepok nachádza. Ale teda bez ohľadu na to v rokovacom poriadku je všeobecne zavedená verejná voľba.
Verejnosť alebo tajnosť voľby v personálnych otázkach je principiálna otázka. Tajná voľba v personálnych otázkach má svoj obrovský význam a je výsledkom demokratizácie spoločnosti, a nielen vo vzťahu k generálnemu prokurátorovi alebo ústavných sudcom, ale vo vzťahu všeobecne k akýmkoľvek verejným funkciám. Ja som o tejto téme už raz tu v parlamente hovoril pred niekoľkými rokmi, ale asi je načase to zopakovať. Tajnosť hlasovania rovnako ako všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórie a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb.
Priamo ústava vo svojich ustanoveniach niektorých priamo stanovuje, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykoná tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným pri voľbách a aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri volebnom akte nebude nikto nijakým spôsobom ovplyvňovať, a súčasne, že nikto nezisťuje ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal volič potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia, a to bez ohľadu na to o aké voľby ide, či ide o voľby do Národnej rady, alebo niektorého z verejných funkcionárov aj volebných tu parlamentom.
My tu nemáme, s tým nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dostálom, my tu nemáme imperatívny mandát, aby sa poslanci priamo zodpovedali svojim voličom, zodpovedajú sa až vo voľbách, preto tento argument nemôžem akceptovať. Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp, pričom účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb je umožniť každému voličovi, aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvnenia akéhokoľvek druhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto sú atribúty, ktoré skonštatoval aj Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach a nálezoch. Treba povedať, že inštitút tajnej voľby má v podmienkach Slovenskej republiky okrem právneho tiež aj historický, ba politický aspekt, ktorý taktiež nie je úplne bez významu.
Aj historické súvislosti môžu byť dôvodom na zavedenie dodržiavania ochrany takých volebných praktík, ktoré majú chrániť integritu demokratického procesu. Verejný funkcionár by totižto mohol aj zneužiť svoje poznatky z verejných volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti. A opačne by bol aj novozvolený verejný funkcionár chránený pred tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že za neho hlasovali.
Ústavný súd v jednom z svojich nálezov konštatoval, že inštitút tajnej voľby má prinajmenej rovnako dobré demokratické korene ako inštitút verejnej voľby a proti demokratickej správe vecí verejných bol v dejinách zneužívaný skôr ten druhý, teda verejná voľba. Čiže dajme si na misky váh argumenty za verejnú voľbu, argumenty proti verejnej voľbe a argumenty za tajnú voľbu a argumenty proti tajnej voľbe. Keď si na tieto misky váh položíme naozaj argumenty, tak za verejné hlasovanie je tu len jeden jediný a to je verejná kontrola.
Naopak, argumenty proti verejnej voľbe hovoria o riziku zneužitia poznatkov z verejných volieb o tom, kto hlasoval za zvolenie kandidáta a kto proti, a takisto riziko, že novozvolený funkcionár, resp. osoba, ktorá bola zvolená, je vydierateľný tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že zaňho verejne hlasovali. Na druhej strane argumenty za tajné hlasovanie je úplne slobodný výkon volebného práva bez hrozby následného postihu na profesnej úrovni za dané hlasovanie, riziko zastrašovania je minimalizované tým, že ani ten, kto chce zastrašovať, nemá istotu v tom, že volič zahlasuje podľa predstáv toho, kto je volený.
A preto si myslím, že všeobecne, a to sa nevzťahuje len ku generálnemu prokurátorovi, ale v akýchkoľvek personálnych otázkach, a to bez ohľadu na to, o koho ide, by sa malo voliť tajne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 15:54 - 15:55 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Tomáš, myslím, že ste pomenovali všetky zásadné úskalia tohto návrhu zákona, ktorý naozaj vyzerá, že, že je účelovo šitý na niekoho, na kom je koalícia už vopred dohodnutá. Ja nebudem špekulovať o tom, kto, kto to je.
Chcem len pripomenúť ešte jednu zásadnú vec, ktorú máme už dnes v zákone ako jeden z dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora, a to je, ak sa stal členom politickej strany. Čiže ak takéto niečo má byť, má byť dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, potom je aj otázka, či kandidát, ktorý je ešte dnes alebo bol v minulosti príslušníkom nejakej politickej strany, ho automaticky z tejto funkcie nediskvalifikuje. Bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti, ale v súčasnosti máme takýto právny stav, a teda ja na toto už vopred upozorňujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2020 14:13 - 14:14 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som sa vás opýtať jednu vec, ktorú ste povedali, síce nie v tomto prvom čítaní, ale v záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu, a keďže na to sa nedá reagovať, tak využijem tento priestor. A povedali ste, že tento návrh zákona rieši to, aby kluby nemuseli vracať posledné tri mesiace svojich príspevkov. A ja sa chcem opýtať, kde konkrétne, keby ste mi vedeli odcitovať to ustanovenie tohto návrhu zákona, ktoré to konkrétne rieši. Lebo ja som sa to teda tam nedočítal. Dočítal som sa, že idete zrušiť povinné rozdeľovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, na ktoré, respektíve z príspevkov na deti a mládež, na talentovaných športovcov, na športovú reprezentáciu; chápem v tejto situácii; a že idete zvyšovať výdavky na správu a prevádzku Národného športového zväzu a jednotlivých zväzov z 15 % na 20 %, čomu teda už úplne nerozumiem, lebo je to na administratívne účely, nie na činnosť klubov, ale; tiež v poriadku; ale nikde som tam nenašiel to, čo ste hovorili, čiže keby ste mi mohli konkrétne odcitovať ustanovenie, ktoré rieši to, čo ste povedali. Ako dôvod na skrátené a vôbec dôvod na prijatie tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2020 11:05 - 11:06 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. No musím povedať, pán poslanec, že keby bolo, keby ste to nerobili v takomto chvate legislatívnom, tak by bolo aj viac času si pripraviť vystúpenie. My sme dnes od ôsmej rána sedeli do pol desiatej na ústavnoprávnom výbore, kde sme rozoberali tieto, tieto otázky ústavnosti a ja som sa snažil a vždy sa snažím vystupovať krátko a vecne, myslím si, že to je aj účelom, účelom parlamentarizmu, a nie stáť a rozprávať rozprávky. Takže toľko k tomu vystúpeniu.
A k pánovi poslancovi Dostálovi, ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja som aj v svojom vystúpení povedal, že chápem a uznávam dôvody na skrátené legislatívne konanie, len skrátené legislatívne konanie sa dá robiť tak, aby sme tú legislatívu urobili, urobili dobre a aby bol priestor na nejakú minimálnu diskusiu a možno aj nejaké relevantné úpravy. Určite som za to, aby sa, aby sa takáto nejaká právna úprava urobila, aby sa pomohlo ľuďom, ktorí nemusia ísť do štátnej karantény. Na druhej strane som ale za to, aby sa to urobilo takým spôsobom, aby boli dodržané všetky náležitosti a princípy ústavnosti. A to sa obávam, že v tomto prípade princípy ústavnosti už vôbec v súvislosti so štátnou karanténou dodržané nie sú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.5.2020 10:49 - 10:56 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rokujeme tu o ďalšom návrhu zákona, ktorý určitým spôsobom obmedzuje základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky, a to konkrétne ústavné právo podľa čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý, ktorá hovorí, že právo na slobodu pohybu a pobytu sa zaručuje.
Ďalej ústava hovorí, že toto právo môže byť obmedzené, ale môže byť obmedzené len zákonom a príslušné zákony, ktorým jedným z nich je ten, ktorý predkladá, novelu ktorého predkladá pán minister a ďalší ústavný zákon o opatreniach v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, krízového stavu a tak ďalej hovorí, v akých medziach možno obmedziť tieto základné ľudské práva a slobody a tieto zákony hovoria, že to môže obmedziť len vo vzťahu ku, z hľadiska izolácie vo vzťahu ku chorým osobám. Ďalej treba jednoznačne povedať, že tento návrh zákona evokuje, že bol vypracovaný a predložený do Národnej rady Slovenskej republiky aj v súvislosti s tým, že Ústavný súd pred dvomi dňami pozastavil účinnosť schváleného zákona, kde sa novelizoval zákon o elektronických komunikáciách s tým, že pozastavil túto účinnosť s odôvodnením, že neboli najmä dostatočne, dostatočne účinná ochrana, alebo dostatočne určitá úprava tohto zákona a ďalej, že nebola, neboli dostatočné záruky proti zneužívaniu zásahov do ochrany osobných údajov a osobnosti a že keď čím hlbšie štát obmedzuje práva jednotlivca, tým precíznejšia úprava pred nežiaducimi zásahmi do jeho práv by mali v takejto úprave byť. Ďalej jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd pozastavil účinnosť, je, tohto zákona o elektronických komunikáciách je, že obmedzenia nemôžu byť vykonávané podzákonnými normami, medze základných, obmedzenia základných práv môže stanoviť len Národná rada Slovenskej republiky zákonom a ďalej, že nebol dostatočne určený účel a spôsoby nakladania s takto získanými údajmi.
Predpokladám, že práve táto úprava reagovala aj na toto rozhodnutie Ústavného súdu s tým, že predložila nám sem úpravu, ktorá iným spôsobom obmedzuje toto základné právo. Obávam sa však, že táto úprava nie je opäť dostatočná na to, aby boli zabezpečené tie konštatovania Ústavného súdu, pre ktoré bol tento pôvodný návrh zákona schválený a pozastavená jeho účinnosť. Na výbore, na ústavnoprávnom výbore bol predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Dostála, ktorý určitým spôsobom reaguje na tieto zmeny a vylepšuje tento návrh. Obávam sa však, že ani tento pozmeňujúci návrh dostatočným spôsobom nerieši túto situáciu tak, aby tento návrh bol v súlade s týmito princípmi ústavnosti.
Vážení kolegovia, je to spôsobené aj legislatívnym procesom, ktorý zase pri tomto návrhu zákona tu prišiel. Návrh zákona bol predložený včera o sedemnástej hodine. O 17.45 sa hlasovalo o skrátenom legislatívnom konaní. Ja dosť rýchlo čítam, ale priznám sa, že od 17.00 do 17.45 som si ani nestihol prečítať celé znenie tohto pozmeňovacieho, tohto návrhu zákona, respektíve skráteného legislatívneho konania a odôvodnenie už vôbec nie. Do 17.00 hodiny sa odhlasovalo už prvé čítanie. Dnes tu hlasujeme za pár minút o druhom čítaní. Ja sa pýtam, viete všetci, čo v tomto návrhu zákona je? Stihli ste si to prečítať? Stihol to niekto skonzultovať s odbornou verejnosťou, s dotknutými subjektami a vyhodnotiť, či naozaj tuná je dostatočne zabezpečená ochrana fyzických osôb pred zhromažďovaním údajov o ich osobách? No ja sa domnievam, že to nikto nemohol stihnúť. Naozaj, ako ja si uvedomujem, že je tu dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale aj to skrátené legislatívne konanie sa dá urobiť tak, aby sme sa tomu textu navrhovaného zákona vedeli dostatočne venovať. A obávam sa, že v tomto prípade to teda vôbec dostatočné nebolo.
Ďalšou vecou, ktorú v tomto návrhu zákona považujem za, za problematickú, je vytváranie určitej diskriminácie, a to diskriminácie v dvoch rovinách. Jedna diskriminácia je z hľadiska veku, pretože sa stanovujú iné podmienky pre tieto opatrenia, ktoré sú tam urobené z hľadiska používania mobilnej aplikácie pre izoláciu v domácom prostredí pre osoby do 65 rokov veku a pre osoby nad 65 rokov veku. Ďalšia diskriminácia, ktorú vidím v tomto návrhu zákona, je diskriminácia na základe technológie. V zásade zvýhodňujú sa tu všetky osoby, ktoré majú dostatočné prostriedky na to, aby si zadovážili technické prostriedky, ktoré umožňujú identifikáciu na základe tváre, resp. prostriedky, aby si zadovážili také mobilné zariadenia, ktoré sú smartfónmi, ktoré vedia byť pripojené na internet a vedia komunikovať po dátovej sieti. Čiže toto považujem za ďalšiu diskrimináciu.
A to, čo povedal pán minister v úvodnom slove, že ide o možnosť slobodného výberu každého, či pôjde do štátnej karantény, alebo nepôjde do štátnej karantény, si myslím, že je týmto úplne narušená, pretože ten slobodný výber tu nie je. Ten, kto nespĺňa či už vekové podmienky alebo nespĺňa technologické podmienky, tak nemá slobodný výber si vybrať, či pôjde do domácej karantény alebo pôjde do štátnej karantény.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že nie sú zabezpečené tie záruky, ktoré konštatoval Ústavný súd, a že je tu porušený princíp diskriminácie rovnakého prístupu k všetkým a k obmedzeniu základných ľudských práv a slobôd.
Preto dávam návrh, pán spravodajca, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.5.2020 11:02 - 11:04 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako tu už bolo dnes viackrát povedané, čl. II tohto navrhovaného zákona, máme za to, že nespĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku na to, aby mohol byť prijatý takto v skrátenom legislatívnom konaní.
A ďalej, keďže chceme podporiť návrh zákona v čl. I, ktorý, ktorý predkladá pán minister a týka sa profesionálnych vojakov, tak predložím o chvíľočku pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa čl. II.
Ako som už hovoril včera pri skrátenom legislatívnom konaní a aj dnes na výbore, máme za to, že, že ak vláda chce takúto zmenu zákona v štátnej službe urobiť, tak to, samozrejme, môže urobiť v riadnom legislatívnom procese, ale bez akejkoľvek komunikácie so sociálnymi partnermi a verejnosťou v rámci medzirezortného pripomienkového konania a sociálneho dialógu by takýto návrh, ktorý nesúvisí s pandémiou COVID-19, sme v takomto konaní prijímať nemali.
A teraz, pán predsedajúci, prečítam návrh, pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 82).
Doterajší článok II sa vypúšťa. Doterajší článok III sa označuje ako článok II.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2020 16:29 - 16:29 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som chcel podporiť toto vystúpenie. Takisto ako som hovoril pri zákone o štátnej službe, ani tu nie sú naplnené tie podmienky, ktoré vyžaduje § 89 zákona o rokovacom poriadku na to, aby to mohlo byť v skrátenom legislatívnom konaní. A ešte navyše, ako ste dobre povedali, tak tento návrh prišiel a bol zverejnený dnes. To znamená bez toho, aby si ho ani poslanci Národnej rady nemali čas preštudovať, spraviť si analýzu a nejakým spôsobom sa k nemu vyjadriť. A naozaj ide o vec zásadného charakteru, keď sa zriaďuje nové ministerstvo, aby to bolo spravené v skrátenom legislatívnom konaní, považujem za absolútne bezprecedentné. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2020 15:21 - 15:25 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v doterajšom priebehu tohto volebného obdobia boli predkladané návrhy zákonov len v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom bola vždy koronavírusová pandémia a mnohé z nich sme aj podporili, či už v rozprave alebo aj pri samotnom hlasovaní, aj keď nie vždy sa dalo hovoriť o zákonných dôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Tento návrh však ide úplne a zjavne nielen nad rámec zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ale podľa môjho názoru je s ním priamo v rozpore. Zákon o rokovacom poriadku § 89 jednoznačne a taxatívne vymenúva, kedy je možné rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. A je to za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Obsahom samotného návrhu zákona v čl. II, bavíme sa o článku II, s článkom I, ako už povedali moji predrečníci, nemáme vôbec problém, ale pokiaľ ide o článok II, tak sa tu menia kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie generálneho tajomníka služobného úradu, zjednodušuje a zrýchľuje sa možnosť prepúšťania zamestnancov v štátnej službe úpravou podmienok zmeny organizačnej štruktúry, či zavádzajú sa jednoduchšie spôsoby okamžitého skončenia pracovného pomeru s politicky nepohodlnými zamestnancami v štátnej správe. Čiže všetko opatrenia, ktoré sú v neprospech zamestnancov v štátnej službe, aby zas aj táto vláda mohla veľmi rýchlo urobiť hromadné čistky politicky nepohodlných zamestnancov, ktorí mimochodom neboli do funkcií menovaní, ale prešli riadnymi výberovými konaniami.
Vláda sa v programovom vyhlásení hlási k tomu, a teraz citujem: "Naše kroky budeme koordinovať so sociálnymi partnermi, budeme podporovať sociálny dialóg a posilňovať význam dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov." Pýtam sa, pri tomto návrhu v článku II, kde je naplnený tento cieľ vlády v schválenom programovom vyhlásení? Práve naopak. Zneužíva sa tu skrátené legislatívne konanie na to, aby sa k tomuto návrhu nikto nemohol vyjadriť, pretože by ho zástupcovia tripartity pravdepodobne nepodporili.
Zákon o štátnej službe, ktorý sa pripravoval dlhé mesiace a jeho finálna verzia bola výsledkom dlhých rokovaní všetkých sociálnych partnerov, sa teraz poza-bučky, potichu v článku II novely úplne iného zákona ide meniť v neprospech zamestnancov bez akejkoľvek diskusie v skrátenom legislatívnom konaní. Teda pýtam sa, kde sú a aké sú obmedzené základné ľudské práva a slobody, alebo kde hrozia štátu značné hospodárske škody? V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa argumentuje, a opäť citujem: "... nutnosťou prijímať protiepidemiologické opatrenia, sociálne opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov súčasnej pandemickej situácie na obyvateľstvo, vrátane prijímania opatrení na zmierňovanie ekonomických následkov vzniknutej situácie...". Kde sú v tomto návrhu v článku II aké protiepidemiologické opatrenia a ďalšie, ktoré som citoval? Ani jedno z týchto opatrení tam nevidím.
Preto vás, pán minister, vyzývam, aby ste buď stiahli tento návrh na skrátené legislatívne konanie, alebo ak teda aj napriek tomu, že určite my ho nepodporíme, za klub strany SMER - sociálna demokracia môžem povedať, tak v druhom čítaní, aby ste vypustili článok II tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis