Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.7.2020 o 18:35 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 24.7.2020 2:40 - 2:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ktorí tu ešte zostali, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa venovať dvom bodom z odôvodnenia dnešného rokovania na odvolávanie premiéra predsedu vlády Igora Matoviča, a to prvých dvoch bodov, a teda nenaplnenie sľubu predsedu vlády plniť si funkciu čestne, svedomite a v záujme občanov a bodu dva, neplnenia a odchyľovania sa od programového vyhlásenia vlády na základe ktorého bola vláde vyslovená dôvera parlamentnou väčšinou.
Viacerí ste tu kritizovali, že sa nedržíme tohto návrhu, a že nehovoríme tie dôvody, pre ktoré si myslíme, že je tu dôvod na odvolanie predsedu vlády. Tak ja by som sa teda týmto dôvodom konkrétne venoval. A venoval by som sa im tak, že odcitujem vždy ustanovenie programového vyhlásenia vlády, a budem na to reagovať konkrétnymi skutkami, ktoré vláda, resp. premiér konajú, a prečo si myslíme, že sú tu dôvody na jeho odvolanie.
V programovom vyhlásení vlády, citujem, sa hovorí: „Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú.“
Celý deň sa dnes bavíme o tom, že predseda vlády Slovenskej republiky je plagiátor, a ako sa sám seba nazval, zlodej. Ďaleko horšie však ako to, že tak konal, je to, že pán predseda vlády túto skutočnosť zľahčuje a schvaľuje porušovanie autorského práva, mimochodom, v zmysle platného právneho stavu, trestného činu. A citujem zo včerajšej tlačovej konferencie pána predsedu vlády: A mne, v úvodzovky: „A mne je to šumafuk, či som citoval alebo necitoval, pre mňa je dôležité, čo som si o tom myslel.“
Toto je podľa vás zvyšovanie dôvery ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú? No ja si myslím, práve naopak. Asi takéto zľahčovanie a schvaľovanie porušovania práva nebude zvyšovať dôveru ľudí v štát a jeho reprezentantov a motivovať ľudí k dodržiavaniu práva.
Ďalej v oblasti justície. V záujme..., citujem z programového vyhlásenia vlády: „V záujme vyváženosti zloženia Súdnej rady Slovenskej republiky zavedenie pravidla, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami a zákonodarná moc až po ich riadnom vypočutí v príslušnom výbore.“ Videli sme v priamom prenose presne v čase schvaľovania programového vyhlásenia vlády, ako ste toto pravidlo sami porušili s odôvodnením, že toto bude platiť až do budúcnosti, teraz nie, lebo teraz nám to vyhovuje, lebo teraz tam potrebujeme práve tých ľudí, ktorých ste tam zvolili. Opäť, toto je podľa vás zvyšovanie dôvery ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú? No asi práve naopak.
Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády: „Vláda Slovenskej republiky zavedie verejné vypočutia v rámci legislatívneho procesu návrhov zákonov kódexového charakteru, vybraných návrhov zákonov týkajúcich sa veľkého množstva adresátov a návrhov zákonov v osobitne dôležitých oblastiach verejného záujmu. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje ku komplexnému vyhodnoteniu Trestného zákona a Trestného poriadku a podľa potreby navrhne aj konkrétne návrhy na ich zmeny.“
Máme práve v druhom čítaní koaličný poslanecký návrh zmeny trestného zákona, úplne nekoncepčne, predpokladám, s vedomím vlády. Treba si uvedomiť, že ide o kódexový typ právneho predpisu, kde je práve potrebná vyššia miera odbornej diskusie, a opäť tu máme návrh zákona, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, resp. žiadnym pripomienkovým konaním s odbornou verejnosťou, a je to kódexový typ právneho predpisu, a takto ho tu máme. Čiže zase v rozpore s vlastným textom programového vyhlásenia vlády.
Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády, ktorý bude trošku dlhší: „Právny poriadok Slovenskej republiky doposiaľ nemožno považovať za dostatočne stabilný a predvídateľný. Nedostatok stability a predvídateľnosti právneho poriadku narúša jeden zo základných prvkov právneho štátu, a to právnu istotu, čím negatívne pôsobí na všetkých adresátov práva vrátane občanov a podnikateľského prostredia. Bez kvalitného právneho poriadku zároveň nie je možné ani dobré fungovanie justície a dosiahnutie spravodlivosti pre všetkých. Samotný proces tvorby práva nemôže byť dielom náhody. Vláda Slovenskej republiky sa preto zasadí za posilnenie stability a predvídateľnosti právneho poriadku. Vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty, a to prípravou vládnych návrhov zákonov a nastavením pravidiel legislatívneho procesu tak, aby stabilita a predvídateľnosť boli imanentnými pre výsledky legislatívneho procesu. Na tento účel vláda Slovenskej republiky prostredníctvom podpredsedu vlády Slovenskej republiky,“ ktorý tu sedí, „ktorý bude koordinovať legislatívu, najmä posilní plánovanie legislatívnych prác prípravou plánu legislatívnych úloh, na návrh podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý bude koordinovať legislatívu a zasadí sa za jeho dôsledné dodržiavanie. Zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania osobitne s dotknutými subjektami a verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodnene neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie.“
Ďalej citujem z programového vyhlásenia vlády schváleného pred pár mesiacmi: „Zabezpečí dodržiavanie zákazu nepriamych novelizácií právnych predpisov a obsa..., obsahovo nesúvisiacich novelizácií právnych predpisov, tzv. prílepkov. Vláda Slovenskej republiky, podporí snahu parlamentu zlepšiť ochranu verejného záujmu a kvalitu tvorby práva, a to z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v časti o legislatívnom procese na vládnej úrovni, najmä zabezpečenie účasti verejnosti na legislatívnom procese v parlamente.“
No a tieto princípy, ktoré som teraz prečítal z programového vyhlásenia vlády, sme videli v priamom prenose v skrátených legislatívnych konaniach, kde bolo predložených 36 návrhov, vo viacerých prípadoch vôbec nesúvisiacich s koronakrízou, napríklad novela zákona o elektronických komunikáciách, novela zákona o štátnej službe či návrhy súvisiace s justíciou. Najmarkantnejšie sme to však mohli vidieť pri legislatívnom procese novely zákona o prokuratúre, kde sa nastavili novo, nové pravidlá na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Úplne v rozpore s citovanými princípmi v programovom vyhlásení vlády, ba priam protichodne s nimi. Poslaneckým návrhom bez akéhokoľvek pripomienkového konania následne s veľmi neštandardným verejným prerokovaním, kde bolo od odbornej verejnosti znesené množstvo nesúhlasných pripomienok, z ktorých žiadne neboli akceptované, ale čo je najhoršie, ani odôvodnené ich neprijatie. Nakoniec v závere legislatívneho procesu - opäť bez akejkoľvek odbornej diskusie - prílepkom cez ústavnoprávny výbor rozšírený tento návrh aj na špeciálneho prokurátora. Nehovoriac o tom, že v tomto prípade ide o jasnú politizáciu prokuratúry, čo nehovoríme len my ako opozícia, ale hovorí to aj odborná verejnosť.
Pokiaľ ide o profesionálnu a transparentnú štátnu správu a odborníci namiesto „našich ľudí“ do štátnych podnikov.
Opäť zacitujem z programového vyhlásenia vlády: „Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby a sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a na pravidlách založených postupoch riadenia. Vláda Slovenskej republiky zvýši transparentnosť výberových konaní a zavedie jednotný výberový proces. Vláda Slovenskej republiky zavedie jasné pravidlá týkajúce sa integrity a etiky a funkčný mechanizmus na kontrolu a riadenie konfliktu záujmov. Vláda Slovenskej republiky, zavedie dlhodobé“ plánované, „plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom.“
Už len zopakujem, čo tu už viac ráz odznelo. Videli sme, ako sa obsadzujú výsostne odborné a stavovské pozície v štátnej správe, napr. Hlavný banský úrad, kde naozaj odborné nominácie transparentným výberovým konaním urobené neboli, či už ide o Hlavný banský úrad, alebo ide o obvodné banské úrady, alebo ide o nemocnice, alebo ide nemocnice, alebo ide o SEPS a ďalšie a ďalšie organizácie, ktoré by som mohol menovať.
No a úplne nakoniec flagrantné porušenie týchto pravidiel pri obsadzovaní prednostov okresných úradov. Toto je predstava predsedu vlády o transparentných výberových konaniach? Odborníci namiesto „našich ľudí“? Prednostovia obsadzovaní jednostraníckymi úderkami strany OĽANO?
Toto boli, vážené kolegyne a kolegovia, len niektoré vybrané dôkazy o tom, prečo je tu dnes na stole návrh na odvolanie predsedu vlády Igora Matoviča, a myslím, že tieto dôvody sú úplne jasné a plat..., plastické.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2020 21:13 - 21:15 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, dotkli ste sa veľa oblastí vo vašom príhovore, čo sa týka odvolávania pána predsedu vlády, tomu sa budem venovať vo vlastnom vystúpení, ale nedá mi nezareagovať na to, čo ste povedali ohľadom pôsobenia minulých vlád SMER-u na ministerstve životného prostredia, osobitne o vzťahu k zonáciám a odpadovému hospodárstvu.
Pán minister, ja vám držím palce, aby ste doviedli zonáciu či už Muránskej planiny, alebo Tatranského národného parku do, do úspešného konca, a budem sa tešiť po skončení vášho volebného obdobia, či sa vám to podarí a ako sa vám to podarí.
Tvrdíte, že žiadne z národných parkov nespĺňajú podmienky IUCN a jedna z tých podmienok, áno, je 50 % bezzásah. K tomu však treba povedať, že je potrebná dohoda s vlastníkmi a obhospodárovateľmi pôdy a tá dohoda nie je veľmi jednoduchá. Pri národných parkoch, ktoré sa za predchádzajúcich vlád rozzónovali, a to je Slovenský raj a Pieniny, sa to podarilo uskutočniť dohodu s vlastníkmi, nie teda plných 50 %, ale s výhľadom v ďalších rokoch na to, aby to 50 % mohlo byť. Bez toho, aby ste sa s vlastníkmi dohodli, to nejde.
A pokiaľ sa spýtate ľudí na ministerstve, tak vám povedia, že 4 roky, pokiaľ som tam aj ja bol, tak sa zásadne na týždennej báze rozoberala práve zonácia Tatranského národného parku. Avšak nároky jednotlivých vlastníkov alebo obhospodárovateľov sa stále zvyšovali a nedalo sa s nimi dohodnúť, a preto tá zonácia ani nie je dodnes. Čiže nie je to celkom pravda, čo hovoríte, ale ja vám držím palce, aby ste to dosiahli.
A pokiaľ ide o odpadové hospodárstvo, sám dobre viete, s koľkými novelami zákona sme prišli v minulom volebnom období na výbor a do parlamentu, že sme sa snažili opravovať to, ako sa jednotliví hráči v odpadovom hospodárstve snažili systém obísť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 16:26 - 16:28 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, tu sa asi nezhodneme v tom, čo je prílepok alebo, alebo nie je. Ja si myslím, že to prílepok je, pán poslanec Dostál, vzhľadom k tomu, že ide o predpis, kde vecne nesúvisí táto úprava s navrhovanou úpravou, ktorá riešila výlučne generálneho prokurátora, čiže je to rozšírenie tejto úpravy o nesúvisiace, nesúvisiace veci a vy sami ste si dali do programového vyhlásenia vlády, že budete zabezpečovať čistotu legislatívneho procesu a že takýmito prílepkami nepôjdete. Takže to ja som kritizoval, tento proces a kritizoval som to, že to ide takýmto poslaneckým návrhom a takýmito pozmeňovacími návrhmi na výbore, a nie..., lebo kto nesie, nesie zodpovednosť za, za justíciu. Nesie to asi ministerstvo spravodlivosti a ministerka spravodlivosti, ona by mala byť garantkou a nositeľkou týchto, takýchto zásadných zmien podľa môjho názoru.
Či sa niečo s prokuratúrou má zmeniť, alebo nemá zmeniť. No, samozrejme, že sa má zmeniť, to sme asi všetci zajedno, len otázka je, akým procesom a či sa o tom vyvolá nejaká verejná diskusia, alebo sa to bude takto potajomky robiť cez pozmeňovacie návrhy na výbore, ktoré nikto z odbornej verejnosti nevidel a nemal sa možnosť k nim vyjadriť. A áno, bol rozoslaný v nedeľu, ale treba povedať, že ústavnoprávny výbor bol trikrát odložený práve kvôli tomu, že bolo prezentované, že koalícia ešte nie je úplne dohodnutá na tom, ako tento pozmeňujúci návrh bude vyzerať alebo nebude vyzerať, čiže ťažko bolo ho brať za, za bernú mincu.
Pokiaľ ide o neprokurátorov, resp. Rada prokurátorov vo vzťahu k prezidentovi, áno, ale to má len, to je len stanovisko, nemá žiaden záväzný charakter prezidenta, môže sa ním riadiť alebo sa ním nemusí riadiť.
A pokiaľ ide o neprokurátorov, myslím, že tam už bolo v rámci aj odborných diskusií, aj zo strany ministerky spravodlivosti, aj zo strany pani prezidentky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2020 16:02 - 16:18 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokujeme o návrhu zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým sa má nastaviť nový spôsob voľby generálneho prokurátora, nový rozsah uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora a takisto nový rozsah navrhovateľov, ktorí môžu navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora, ako aj o nových dôvodoch na možnosti odvolania z funkcie generálneho prokurátora. Tak je nastavený pôvodný návrh zákona, ktorý bol veľmi stručný, jasný a krátky, mal štyri strany a samotní predkladatelia v čase jeho predloženia týmto argumentovali, že ide o jednoduchý poslanecký návrh zákona, ktorý nebolo potrebné dávať v štandardnom legislatívnom procese vedenom vládou, teda s riadnym pripomienkovým konaním, kde by sa mala možnosť k tomu vyjadriť široká odborná verejnosť, kde by sa tieto pripomienky riadne vyhodnotili a zdôvodnili, prečo sa neakceptujú, resp. sa akceptujú. K tomuto krátkemu návrhu zákona bolo, sa rozprúdila obrovská verejná diskusia mimo teda riadneho pripomienkového konania, kde sme dostali rôzne listy odborných, stavovských organizácií, a vyjadrila sa k nesúhlasne k niektorým ustanoveniam tohto navrhovaného zákona aj sama pani ministerka spravodlivosti, aj sama pani prezidentka. Nehovoriac o tom, teda že v legislatívnom procese už medzičasom je aj návrh Generálnej prokuratúry na samostatný nový zákon, resp. novelu zákona.
Na tlak tejto širokej verejnosti, ktorá v zásade mala zásadné pripomienky a zásadné rozpory vo vzťahu k okruhu kandidátov, ktorí majú byť zvolení za generálneho prokurátora, ako aj k spôsobu zániku, resp. k novému dôvodu na odvolanie generálneho prokurátora, ako aj na hlasy opozície boli na..., bola nakoniec vedená diskusia predkladateľmi s subjektami, ktoré sa prihlásili do takejto diskusie tu na pôde Národnej rady, kde tieto pripomienky, ktoré tieto subjekty mali, boli opätovne tlmočené a kde bol opätovne tlmočený nesúhlas s tým, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať človek, ktorý nie je z prokurátorského stavu, nemá skúsenosti s vedením takejto organizácie, a takisto boli kritizované aj dôvody na odvolanie generálneho prokurátora ako vágne dôvody, ako dôvody, ktoré sú veľmi subjektívne, v ktorých je možnosť veľmi subjektívneho hodnotenia a kde pri spôsobe odvolania generálneho prokurátora z týchto dôvodov nebude prebiehať žiadne dokazovanie, ale jednoducho hlasovaním poslaneckého zboru poslanecký zbor vyjadrí, či si myslí, že generálny prokurátor naplnil takéto dôvody, teda že nevykonával svoju funkciu riadne, čestne, nestranne a... (reakcia z pléna) nezávisle a jednoducho hlasovaním bez akéhokoľvek dokazovania odhlasuje politicky, že generálny prokurátor toto nespĺňa, a dá návrh prezidentovi, resp. pani prezidentke v súčasnosti na jeho odvolanie. K tomuto takisto verejná odbornosť, odborná verejnosť dala pripomienky, že takéto, takýto spôsob a proces je veľmi vágny a je čisto politizáciou prokuratúry, pretože politici svojím hlasovaním jednoducho takto môžu odvolať ktoréhokoľvek prokurátora len preto, že sa im politicky nehodí. Na to prišiel dnes na výbor, resp. pred pár dňami bol rozoslaný, ale dnes bol na prerokovaní cez obed o 13.00 hod. prijatý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý v časti upravuje nejaké legislatívnotechnické nejasnosti, resp. rozpory, avšak vo veľkej časti upravuje ako prílepok, s tým nesúhlasím s pánom predkladateľom, že to to nie je prílepok, ja si myslím, naopak, že to prílepok je, zákon o prokurátoroch, kde celú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje k navrhovanému zákonu o prokuratúre, presúva aj na proces voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora, teda vôbec nesúvisiaca agenda s tým, ktorá bola pôvodne návrhom zákona, a tento pozmeňujúci návrh má 16 strán. Čiže hneď je to už krátky zákon, poslanecký štvorstranový, ale ide o 4 plus 16 strán, kde sa úplne nanovo koncepčne odlišne, zásadne koncepčne odlišne upravuje voľba a odvolávanie špeciálneho prokurátora s tým, že špeciálny prokurátor doteraz bol vždy prokurátorom z Generálnej prokuratúry, ktorého navrhoval generálny prokurátor. Má to svoju logiku a svoj zmysel, pretože tak ako vládna koalícia pri iných funkciách dnes hovorí, čo v minulosti kritizovala, a dnes hovorí, že podriadený zamestnanca alebo podriadené funkcie aj vo vedení jednotlivých, či už ministerstiev, štátnych podnikov, resp. aj napríklad okresných úradov majú mať dôveru svojho nadriadeného, svojho šéfa, napríklad ministra, tak tu zrazu to neplatí. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora, ale tu zrazu v tejto novej úprave, ktorá bola predložená pozmeňovacím návrhom na výbore, už špeciálny prokurátor nemusí mať dôveru generálneho prokurátora, pretože ho bude voliť Národná rada spomedzi akéhokoľvek kandidáta, ktorý dokonca ani prokurátorom byť nemusí alebo nemusel. Už vôbec nie prokurátorom Generálnej prokuratúry. Čiže považujeme to za, za hrubý zásah legislatívneho procesu. Za prvé, že sato robí takýmto prílepkom. Za druhé, že tento návrh rozšírenia na špeciálneho prokurátora nebol vôbec diskutovaný ani v takej diskusii verejnej, ako bola ako generálnemu prokurátorovi, úplne neštandardnej, ale aspoň aká-taká bola. K tomuto špeciálnemu prokurátorovi a k tejto úprave vôbec nebola žiadna diskusia a dnes sa tu predkladá takýmto poza bučky na výbore pozmeňovacím návrhom v pléne dnes o 13.00 hod. tak, aby sme dnes o priatej o tom hlasovali. Čiže považujem to za neprípustný prílepok v rámci rokovacieho poriadku a verím, že tento pozmeňujúci návrh neprijmete a v prípade, že prijmete, tak verím, že pani prezidentka v zmysle svojich vyjadrení o čistote legislatívneho poriadku sa s týmto takisto vysporiada.
Poďme teraz ale ku konkrétni..., konkrétnym ustanoveniam toho pôvodného návrhu, pretože k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dnes bol podaný na výbore, je ťažko nejakým spôsobom reagovať a ťažko nejakým spôsobom podávať pozmeňujúce návrhy, pretože k pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli na výbore, nie je možné podávať už pozmeňujúce návrhy v pléne. Bolo by to možné tak, že ja by som celý ten pozmeňujúci návrh 16-stranový musel prepísať nanovo a upraviť nanovo všetky tie ustanovenia, ktoré tam sú, čo vzhľadom k tomu, že bol prijatý dnes o 13.00 hod. na výbore resp. 14.00 hod., ako nie je možné, nie je možné stihnúť. Čiže budem sa venovať čisto, čisto ustanoveniam, ktoré sa týkajú pôvodného návrhu, teda návrhu na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Najprv to odôvodním, a tak ako káže rokovací poriadok, a potom prednesiem samotný, samotný pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh má tri body, v týchto troch bodoch riešime tri veci. Jednu vec je okruh osôb, ktoré sa môžu stať generálnym prokurátorom. Máme za to, že ten okruh môže byť rozšírený, ale nie na hocikoho, a preto navrhujeme, aby to mohol byť len prokurátor alebo sudca za podmienok, ktoré už terajšia koalícia v svojom návrhu zákona nastavila, resp. aj za podmienok, ktoré boli v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prijatý dnes na výbore, tie sme do tohto bodu doplnili, čiže spĺňa tento bod všetky tie podmienky, ktoré si koalícia navrhla, to znamená, že má 40 rokov, že najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu vykonáva, že má vysokoškolské právnické vzdelania II. stupňa, že nebol predtým, nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, vedúceho riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústavného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy a tak ďalej, čiže všetky tie veci, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu.
Ďalej 2. bod je bod, ktorý je legislatívnotechnický a odstraňuje určité nezrovnalosti, ktoré si myslíme, že v súčasnom znení sú tak, ako sú správne, a majú tak byť. Týka sa to toho, že zánik funkcie generálneho prokurátora je vtedy, ak mu boli obmedzené práv..., obmedzené práv..., na právne úkony, resp. ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
No a tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesiem, sa týka možnosti odvolania generálneho prokurátora. Kritizovali sme tak ako odborná verejnosť, či už prokurátorská, sudcovská alebo aj pani prezidentka, pani ministerka, tie ustanovenia, ktoré sú tam, že sú vágne, to znamená, že riadne, čestne, nestranne a nezávisle vykonáva svoju funkciu, ale nakoniec sme sa zhodli na tom, že takéto dôvody by mohli byť, ale nie tak, že ich bude politická moc svojím hlasovaním v parlamente jednoznačne vyhlásiť, ale tak, že o tom bude rozhodovať nezávislý orgán.
Čiže toto tento tretí bod znamená to, že Ústavný súd ako nezávislý orgán súdnictva by rozhodoval na návrh troch pätín poslancov o tom, že či boli splnené zákonné dôvody, resp. či generálny prokurátor porušil zákonné povinnosti, pretože keď takéto niečo do zákona dáme, že má plniť funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, tak sa to stáva zákonnou povinnosťou. Ak generálny prokurátor prestane plniť zákonnú povinnosť, tak mal by to, niekto o tom rozhodnúť a niekto by o tom mal rozhodnúť nie politickým hlasovaním v parlamente, ale mal by o tom rozhodnúť na základe nejakého dokazovania. No a takéto dokazovanie v zásade vie urobiť len súdny orgán, náležite ho aj odôvodniť, aby sa potom subjekt, voči ktorému takéto rozhodnutie smeruje, vedel aj brániť. A preto navrhujeme v tomto treťom bode, aby na návrh troch pätín poslancov, resp. prezidenta Slovenskej republiky Ústavný súd v rámci disciplinárneho konania rozhodol, že či generálny prokurátor naplnil tieto konania, teda že konal nečestne, neriadne, nestranne, resp. stranne alebo závislo, a ak zhodnotí, že naozaj sa dopustil takéhoto konania, tak vydá rozhodnutie, na základe ktorého prezidentka Slovenskej republiky generálneho prokurátora odvolá, resp. neodvolá. Čiže takýto krátky pozmeňujúci návrh predkladáme, predložili by sme ho aj vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi, ak by k..., v rámci legislatívneho procesu ten návrh zákona prišiel ako celok aj so špeciálnym prokurátorom, len ako som už povedal vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi to nemôžme urobiť, pretože to prišlo pozmeňujúcim návrhom.
Čiže aj z tohto dôvodu dávam prvý návrh a ten prvý návrh, pán spravodajca, je vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
A v prípade, že takýto návrh nebude schválený, tak podávam pozmeňujúci návrh s tým, že najprv by som požiadal, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy. Ešte raz: 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy, a takisto aby sa hlasovalo o každom bode môjho pozmeňujúceho návrhu alebo nášho pozmeňujúceho návrhu osobitne.
No a teraz by som na záver prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska a Martina Nemkyho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 108).
1. V čl. I bode 1 § 7 odsek 3 znie:
„3. Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor alebo sudca, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň pätnásť rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je bezúhonný, posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.“
2. Článok I bod 4 sa vypúšťa.
Ostávajúci bod sa primerane prečísluje.
3. V čl. I bod 5 znie:
5. V § 8 ods. 3 písmeno g) znie:
„g) spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vydaného v disciplinárnom konaní prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne,“.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2020 14:19 - 14:24 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo hovoril pán minister z hľadiska toho, že aké údaje sa budú spracúvať výlučne Úradom verejného zdravotníctva, je síce pekné, ale tak ako je nadefinovaný text tohoto návrhu zákona, to s tým nekorešponduje a podľa môjho názoru upravuje ďaleko širší rozsah údajov, ktoré Úrad verejného zdravotníctva na základe takto formulovaného textu môže spracúvať. Ide najmä o čl. 2 tohto návrhu zákona, ktorý rozširuje resp. definuje, kto je iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, a to teda aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý takéto údaje môže spracovať, uchovávať na plnenie svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
No a keď sa pozrieme, načo tento ods. 6 § 55 odkazuje, tak odkazuje na ods. 5, ktorý hovorí, že každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uložením v kon..., uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania, pričom povinnosť získanie súhlasu sa nevzťahuje na orgány činných v trestnom konaní, ďalej Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu stanovenom osobitným predpisom, to je odkaz na ustanovenia o e-karanténe a iný orgán štátu. Čiže tu sa znova vraciame späť, že Úrad verejného zdravotníctva vie v tomto ustanovení definovaný priamo, že sa na neho nevzťahuje táto povinnosť získavať súhlas v súvislosti s e-karanténou, ale ešte je definovaný v ods. 6 podľa tohto návrhu zákona aj ako iný orgán štátu, ktorý je oprávnený získavať prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa bez súhlasu užívateľa. Čiže to sú to akékoľvek informácie ukladané v koncovom zariadení užívateľa, čiže napríklad v mobilnom telefóne alebo v počítači alebo v inom takom zariadení.
Keď sme sa dnes ráno na výbore ústavnoprávnom pýtal pána ministra, že prečo je tam toto ustanovenie a čo to ustanovenie, aký má účel a zmysel, tak pani mini..., pán minister ani, ani pani kolegyňa šéfka právneho odboru na to v zásade nevedeli jednoznačne odpovedať a stále argumentovali len tým, že sa budú zbierať len telefónne čísla. No na základe tohto ustanovenia však tá kompetencia Úradu verejného zdravotníctva je ďaleko, ďaleko širšia.
Takisto pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o lokalizačné údaje. Zákon o elektronických komunikáciách jednoznačne lokalizačné údaje definuje ako predmet telekomunikačného tajomstva a spracúvať ich možno len so súhlasom dotknutej osoby, resp. ak tak podnik to potrebuje na plnenie svojich služieb. Nespochybňujeme, že ten bod 1 tohto návrhu zákona, kedy telekomunikačný operátor tieto údaje potrebuje na to, aby pri prechode hraníc vedel poslať esemesku svojim užívateľom, je v poriadku. Na druhej strane ako sledovanie, sledovanie osôb na základe takejto lokalizácie a poskytovanie týchto informácií Úradu verejného zdravotníctva, k čomu bude musieť dôjsť, pretože ak Úrad verejného zdravotníctva má sankcionovať niekoho za to, že si nesplnil svoju povinnosť, keď prekročil hranice späť na..., do Slovenskej republiky, tak bude musieť mať túto in..., informáciu a bude musieť mať aj spersonalizovanie telefónneho čísla s lokalizačným údajom a s údajom identifikácie užívateľa telekomunikačnej služby, teda SIM karty, čo nemusí byť konkrétne tá osoba, ešte navyše ktorá prekročila hranice, pretože máme mobilné telefóny, ktoré sú, ktoré sú písané na firmy, kde zamestnanci môžu cestovať. Čiže bude to predmetom ďalšieho dokazovania, čiže bude sa musieť táto, táto vec ďalej šetriť a bude sa musieť personalizovať. Čiže nejde len o samotné telefónne čísla, čiže preto hovoríme o tom, že tento, tento zákon opäť umožňuje Úradu verejného zdravotníctva sledovať pohyb ľudí a je takisto v rozpore s tým, čo už judikoval Ústavný súd v predchádzajúcej, predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom pozastavení, pozastavení účinnosti predbežného návrhu zákona, ktorý sme tu mali, kde hovoril, že takéto informácie v prvom rade musia byť oznámené dotknutej osobe, že sa takéto niečo bude zbierať o nich, a po druhé musí, musia byť zabezpečené, náležite zabezpečená ochrana a bezpečnosť takto spracovaných a uchovávaných informácií, čo všeobecnou formuláciou, ktorá tu je navrhnutá, že je to len za účelom ochrany verejného zdravia, je aj podľa názoru Ústavného súdu nedostatočná.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré tento návrh zákona v žiadnom prípade nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.7.2020 15:16 - 15:20 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, viackrát sa tu povedalo o tom, že týmto návrhom zákona sa budú spracúvať len telefónne čísla, resp. anonymizované údaje o jednotlivých účastníkoch, resp. užívateľoch elektronických komunikačných služieb. No a tu mi dovoľte, aby som teda išiel konkrétne k ustanoveniam tohoto návrhu zákona, kde sa mi javí teda, že zo znenia, tak ako je tento návrh zákona pripravený, to nie je pravda.
Keď si prečítate bod 2 tohto návrhu zákona, tak tu sa hovorí, že v § 55 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva (Slovenskej republiky), ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.“
Takto keď si to prečítate, tak sa vám môže zdať, že je to v poriadku a že sú to teda takéto údaje, ktoré tu spomínal pán minister aj ďalší, ďalší predrečníci. Keď si to však chcete zanalyzovať dopodrobna, tak treba si otvoriť zákon a treba si pozrieť, že na čo tento § 55 ods. 6 odkazuje.
§ 55 ods. 6 odkazuje na § 55 ods. 5 a v odseku 5 sa hovorí: "Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa", ešte raz, "informáciám uloženým v koncovom zariadení", teda napríklad v mobilnom telefóne, "je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania," pričom za súhlas sa považuje a tak ďalej, za súhlas sa použije, "sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu, pričom povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom," to je to, čo sme schválili pred pár týždňami, "a iný orgán štátu."
A teraz nasleduje tá novelizácia, ktorú prináša tento návrh zákona, "a iný orgán štátu". "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (čím sú zákon o Slovenskej informačnej službe, napríklad zákon o Vojenskom spravodajstve, ktoré podrobne upravujú účely, na ktoré sa môžu tieto údaje spracúvať) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní."
Čiže keď sa vrátim naspäť k návrhu tohto zákona, tak sa tu hovorí inými slovami, že iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu je Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku, teda údaje uložené v koncovom zariadení užívateľa, akékoľvek. Nehovorí sa tu o telefónnych číslach, akékoľvek údaje uchované v koncových zariadeniach účastníkov, čiže mobilných zariadeniach, v počítačoch a tak ďalej.
Čiže nesúhlasím s tým, čo povedali predrečníci, že sa tu budú spracúvať len telefónne čísla a, alebo že sa tu môžu spracúvať. Ja nehovorím, že účelom; alebo cieľom je to, čo povedal pán minister, ale táto právna úprava dáva ďaleko širšie možnosti Úradu verejného zdravotníctva.
Ďalej bod tretí, § 57 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie, nebudem ho citovať, parafrázujem, že sa môžu spracúvať aj lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, kde inak na spracovanie lokalizačných údajov podnik potrebuje súhlas účastníka. Čiže opäť je tu ustanovenie, ktoré hovorí, že telekomunikačné podniky môžu sledovať pohyb svojich účastníkov a tieto údaje potom, samozrejme, poskytovať na základe predchádzajúceho ustanovenia, ktoré som povedal, Úradu verejného zdravotníctva. Čiže, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ide tu opäť o sledovací zákon.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.7.2020 14:06 - 14:09 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v programovom vyhlásení vlády si vládna koalícia v tomto parlamente schválila skvalitňovanie legislatívneho procesu. Máme tu už niekoľký z radov skrátených legislatívnych konaní, kde sme jednoznačne preukázali, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Máme tu ďalší z takýchto návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktorý prišiel sem do parlamentu dnes o jedenástej hodine, o dvanástej hodine boli výbory a o štrnástej hodine sa má rokovať o tomto návrhu zákona, v ktorom nikto z nás nevie poriadne, čo je napísané, nestihol si to ani prečítať a nie ešte nejakým spôsobom zanalyzovať alebo sa pripraviť na rozpravu.
V každom prípade to vyzerá tak, že si z tohto zákonodarného zboru vláda robí srandu. Vyslovene to už musím takto vulgárne povedať, lebo inak sa to nazvať nedá, ako že si vláda z tohto robí trhací kalendár, robí si z nás všetkých úplnú srandu. Ideme tu rokovať o návrhu zákona, ktorý v určitej inej obmene sme tu už mali pred pár týždňami, ktorý bol napadnutý na Ústavnom súde a Ústavný súd v zásade svojím predbežným opatrením dal za pravdu, resp. prejudikoval nejakým spôsobom už samotné rozhodnutie.
Dnes tu máme ďalší takýto istý zákon, ktorý ide zasahovať do základných ľudských práv a slobôd. Opäť v skrátenom legislatívnom konaní, pričom pán minister ako predkladateľ nepovedal jediné jedno slovo alebo jednu vetu, v čom tento návrh spĺňa podmienky podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku, teda akým spôsobom sú tu ohrozené základné ľudské práva a slobody, resp. aká značná hospodárska škoda tu hrozí Slovenskej republike. V tomto návrhu opäť nie sú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie a ak by vláda chcela takýto návrh zákona predložiť, mohla to zase urobiť úplne štandardne v riadnom legislatívnom procese, s riadnou diskusiou a pripomienkovým konaním. Opäť tu sme teda v skrátenom legislatívnom konaní, kde rýchlo, rýchlo treba niečo urobiť v takých zásadných – ešte raz opakujem – otázkach, ako sú ochrana základných ľudských práv a slobôd.
Vyzývam vás, aby sme nepodporili toto skrátené legislatívne konanie, aby ak vláda chce takéto opatrenie, na ktoré nie je teraz žiaden dôvod, pretože mechanizmy z hľadiska ochrany ľudského zdravia sú nastavené už doterajšími opatreniami, aby sme takéto konanie nepodporili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.7.2020 10:12 - 10:19 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v 2. čítaní a v 2. čítaní je určený čas na to, aby sme rozoberali konkrétne paragrafy navrhovaného znenia zákona. Takže ja by som sa v mojom vystúpení chcel venovať konkrétne dvom ustanoveniam tohto, tohto návrhu, ktoré som si vybral na poukázanie toho, že, že tento alebo ustanovenia v tomto návrhu podľa môjho názoru vôbec nesúvisia s opatreniami, ktoré majú smerovať k zamedzeniu následkov alebo samotného šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ako je v nadpise tohto návrhu zákona.
A je to podľa môjho názoru hneď čl. 1, kde v čl. 1 sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, kde sa mení v § 56 písm. k), čo v konkrétnom znení znamená, že stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje na, pri stavbách elektronických komunikačných sietí, nosiče telekomunikačných zariadení umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. Toto ustanovenie bolo potom ešte v spoločnej správe novelizované s tým, že predchádzajúce ustanovenie hovorí, že ohlásenie sa pot..., sa vyžaduje vtedy, ak je to menej ako 6 metrov, inak stavebné povolenie, a tam sa doplnilo, že ak to nie je menej ako..., resp. viac ako 1,5 metra. Čiže jednoznačne sa doplnilo, že od 1,5 m výšku a 2,5 m šírku sa nemusí ani ohlasovať takáto stavba, ani sa nemusí žiadať o stavebné povolenie. No v prvom rade vôbec ne-, ne-, nechápem, ako toto súvisí s zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Ako boli telekomunikační operátori zasiahnutí COVID-om-19 tak, aby..., a že, že im vadilo, že musia požiadať o stavebné povolenie alebo že musia ohlásiť, ohlásiť stavbu, tak tomu, tomu naozaj nerozumiem.
A druhá vec, pokiaľ ide aj o samotné, samotné toto ustanovenie, ja sa chcem spýtať pána ministra, že povedal včera v svojej, v svojom vystúpení, že v tomto návrhu zákona sa zlepšujú podnikateľské podmienky najmä v tom, že sa rušia duplicity pri jednotlivých povinnostiach, že sa nerušia povinnosti ako také, ale že sa rušia duplicity v povinnostiach. No a ja sa pýtam, kde tu máme duplicitu v tomto ustanovení, pretože toto ustanovenie v stavebnom zákone nie je samoúčelné. Nie je samoúčelné preto, aby sa tieto stavby minimálne ohlasovali, resp. aby sa na ne žiadalo stavebné povolenie. Totižto, pokiaľ mám správne informácie, tieto stavby v tomto rozsahu, to sú klasické BTS-ky, ktoré môžu niesť, resp. zariadenia, ktoré môžu niesť šíriče elektromagnetického žiarenia, na tieto sa vyžaduje súhlas hlavného hygienika, resp. ministerstva zdravotníctva a tieto vyjadrenia sa poskytujú práve v stavebnom konaní, resp. v územnom konaní už alebo potom v kolaudačnom konaní. Čiže takýmto obídením stavebného zákona sa vlastne dosiahne len to, že nie, nebude sa možné vyjadriť k budovaniu týchto zariadení na bytových domoch alebo na iných takýchto objektoch.
Ja naozaj nechápem, aj teda vôbec sa domnievam, že ide o čistý lobing telekomunikačných operátorov, ale už vôbec nerozumiem, ako to súvisí s následkami COVID-19.
No a druhé ustanovenie, ktoré som si vybral do môjho príspevku, je ustanovene čl. 18 a to je zmena zákona č. 24/2006 Z. z., zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. zákona o EIA, ktoré hovorí, dopĺňa v § 65 g) ods. 2, ktorý hovorí, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné prerokovanie uskutoční, len ak je konanie verejného prerokovania v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu, a tu je odkaz na zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia.
Toto ustanovenie v zákone o EIA je najmä v súvislosti s Aarhuským dohovorom, ktorý hovorí, že v otázkach životného prostredia nie je možné obmedziť účasť verejnosti v žiadnom konaní. Ja chápem, že v prípade, ak sú opatrenia, ak je núdzový stav, je zákaz zhromažďovania, je, je, sú takéto naozaj núdzové opatrenia, tak aj toto ustanovenie má svoj význam. Ale z mimoriadnych, v mimoriadnej situácii, ktorú máme dodnes v zásade, ale dnes bežne fungujú, fungujú jednotlivé inštitúty aj zákona o EIA, tak nevidím dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom obmedzovalo verejné prerokovávanie v týchto veciach. Navyše takéto obmedzenie môže naraziť naozaj na, na konanie v súvislosti s medzinárodným dohovorom, Aarhuským dohovorom, kde môžme byť obvinení za to, že porušujeme práva občanov v životnom prostredí domáhať sa svojich práv v jednotlivých konaniach. Čiže ja len upozorňujem na to, že takéto, takéto niečo môže, môže nastať. Čiže toľko z mojej strany.
Na záver len možno toľko, že my nevieme, týchto opatrení v tomto návrhu zákona je také množstvo, že my nevieme, aký budú mať reálny dopad. Ani sám minister to podľa mňa, minister hospodárstva to podľa mňa dobre nevie, pretože tieto opatrenia mu boli navrhnuté z rôznych rezortov. To nie sú opatrenia, ktoré sú opatreniami priamo ministerstva hospodárstva. Čiže len prax ukáže, že ktoré z tých opatrení naozaj pomohli podnikateľskému prostrediu a ktoré boli, naopak, škodlivé.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2020 18:57 - 18:58 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ja som nepovedal, že podnikatelia nesúhlasia s opatreniami, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona ako takého. Ja som povedal, a to, čo povedal aj pán Machunka, viceprezident AZZZ, že nesúhlasí s tým, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní, a nebol jediný. Je tam otvorený list Súdnej rady, prokurátorov atď., ktorí nesúhlasia s tým, aby tento návrh zákona išiel v skrátenom legislatívnom konaní. A to ani oni, ani ja som nepovedal, že nesúhlasíme s tými opatreniami, ktoré tam sú.
A nesúhlasíme v skrátenom legislatívnom konaní z dvoch dôvodov.
Jeden z dôvod je, že to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním, to znamená, nemali sa možnosť k tomu vyjadriť dotknuté subjekty v riadnom pripomienkovom konaní, ktoré by bolo riadne vyhodnotené a zdôvodnené.
A za druhé je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. A zákon o rokovacom poriadku jednoznačne hovorí o tom, že musia hroziť značné hospodárske škody štátu, nie podnikateľom.
A pokiaľ hovoríte o tom, že veď viacero zákonov v tomto volebnom období prešlo takto, no áno, a práve preto sme proti tomu, aby sa takéto ďalšie návrhy nezneužívali. Pretože pokiaľ to bolo a naozaj súviselo s pandémiou COVID-19 a boli to opatrenia, ktoré mali znížiť riziká, tak, samozrejme, sme aj my ako opozícia zahlasovali za tieto opatrenia. Ale v tomto návrhu už nevidíme žiadne také opatrenia, ktoré by mali či už znížiť nejakým spôsobom nákladovosť jednotlivých podnikateľov a firiem, alebo nejaký dopad na samotný COVID. Tuná nie je žiaden dôvod na to, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní.
A pokiaľ chcete ďalej predkladať návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, no tak máte 95 hlasov, zmeňte rokovací poriadok. Ale prečo stále a opakovane sa musíme vracať k tomu, že predkladáte návrhy zákonov v rozpore s rokovacím poriadkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2020 18:35 - 18:36 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som podporiť vaše vyjadrenie, najmä čo sa týka kvality legislatívneho procesu.
V minulosti bolo dobrým zvykom, že pokiaľ sa predkladali materiály na vládu, tak bolo potrebné ich doručiť najneskôr do piatku predchádzajúceho týždňa, v ktorom zasadala vláda. Výnimočne bolo umožnené predložiť tieto materiály v pondelok, veľmi výnimočne, a veľmi výnimočne priniesť ich pod pazuchou na vládu. Ale určite nie materiály takéhoto zásadného charakteru so zmenu 80 právnych predpisov.
Ja som si dal tú námahu a pozeral som, keďže bolo avizované štvrtkové rokovanie parlamentu k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu, tak som si dal tú námahu a pozeral som sa, kedy tento návrh sa objaví na internetovej stránke, na web stránke vlády Slovenskej republiky. Ešte o pol jedenástej, kedy o desiatej začala rokovať vláda, ešte o pol jedenástej tento materiál nebol zverejnený na webe vlády Slovenskej republiky. Pričom vo štvrtok už malo byť k nemu rokovanie skrátené aj prvé, aj druhé čítanie.
To znamená, nikto nevedel, čo v tomto návrhu bude a akým spôsobom bude prijatý z odbornej aj laickej verejnosti, aspoň hlavne z podnikateľského prostredia, ktorého sa to týkalo. Čiže takáto je kvalita legislatívneho procesu.
A nevidíme to len tu, sú tu aj ďalšie zákony, je tu zákon o prokuratúre, ktorý sa ide zásadným spôsobom meniť pozmeňovacím návrhom na výbore a ďalšie a ďalšie. Čiže toto svedčí o kvalite legislatívneho procesu tejto vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis