Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, no, ja nemôžem úplne súhlasiť so všetkým, čo ste povedali, pretože ako sa už ľudovo hovorí, nehádžme všetkých do jedného vreca. Samozrejme, pochybenia niektorých jednotlivcov sú nespochybniteľné, ale tým nemôžme povedať, že všetci sudcovia sú skorumpovaní alebo všetci sudcovia, sudcovia sú zlí. S týmto by ste asi ani vy nesúhlasili, s takýmto, s takýmto konštatovaním. Čiže určite nejakú reformu urobiť treba. Otázka je, že či táto reforma je nastavená vo všetkých svojich bodoch správne; k tomu sa ešte pokúsim neskôr vyjadriť.
A pokiaľ sa týka toho, čo ste povedali ohľadom preverenia majetkových pomerov sudcov, áno. Na druhej strane nemôžte sa tváriť, že ste teraz objavili Ameriku a že idete urobiť niečo, čo sa tu predtým nesnažilo spraviť. Ak si spomeniete na volebné obdobie 2012 – ´16, tak my sme prijali zákon, ktorý riešil preverenie majetkových pomerov sudcov. Žiaľbohu, dopadol na Ústavnom súde tak, ako dopadol, ale tie, ten pokus na práve túto otázku, ktorú ste zvýraznili ako najpodstatnejšiu, sme sa už pokúšali zaviesť v rokoch 2012 až ´16.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že schôdza výboru bude dnes o 12.30 v miestnosti výboru pre verejnú správu, miestnosť č. 147 na prvom poschodí. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vzhľadom k tomu, že boli predložené dva naozaj obsiahle pozmeňujúce návrhy, ktoré nekorešpondujú, nie sú totožné pozmeňujúce návrhy s tými, ktoré boli predložené na septembrovej schôdzi, niektoré veci sú tam pridané, niektoré veci sú tam vypustené. tak si dovoľujem požiadať, aby sme postupovali v zmysle § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, teda ak v druhom čítaní, keďže sme v druhom čítaní, ak v druhom čítaní boli na schôdzi Národnej rady podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, tak môže hlasovanie o nich prebehnúť najskôr po uplynutí 48 hodín od podania týchto návrhov.
Tento návrh odôvodňujem, naozaj že tu vznikne absolútny chaos pri hlasovaní. Nikto nebude vedieť, o čom sa hlasuje bez toho, aby sme si to podrobne všetci neprešli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Fico, pekne ste tu poukázali na to, že aké množstvo sociálnych benefitov naša vláda zaviedla v predchádzajúcich volebných obdobiach, teda nie je to len 13. dôchodok, ktorý tu bol spomínaný, a terajšia vláda ich v rôznych zákonoch ide, ide rušiť. Ak sa teda teraz pri tomto konkrétnom zákone bavíme o 13. dôchodkoch, okrem toho, že pán minister Krajniak, ako aj ostatní členovia jeho strany hlasovali za tento návrh, tak počas predvolebnej kampane aj počas volieb, aj po nej krátko predseda strany SME RODINA dal verejný prísľub občanom Slovenskej republiky, opakujem, verejný prísľub občanom Slovenskej republiky, že tieto sociálne výhody nezrušia. Takýto verejný prísľub je v zásade uzavretie zmluvy s občanom.
A ja sa chcem spýtať, ako pán minister, ktorý predkladal tento návrh zákona, chce obhájiť porušenie zmluvy s občanom, chce obhájiť porušenie verejného prísľubu, ktorý dal jeho predseda strany v predvolebnej kampani. Keďže voliči vyjadrili svoju voľbu vo voľbách, tak akceptovali tento, tento verejný prísľub, akceptovali uzavretie tejto zmluvy s občanmi a na základe toho ich posunuli do parlamentu. Dnes, keď táto strana ruší tieto výhody, tak zjavne porušuje túto zmluvu s občanom. Ako to chce teda pán minister obhájiť, by ma veľmi zaujímalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Vetrák, hovorili ste o tom, že, že doteraz nebolo výslovné zmocnenie v zákone na jednotlivé akty, ktoré vydával Úrad verejného zdravotníctva, ale že tam bola tá generálna klauzula, na základe ktorej to, to mohol robiť.
Ja len upozorňujem na znenie ústavy, ktoré hovorí o tom, že štátne orgány, resp. orgány verejnej moci môžu robiť len to, čo im zákon ukladá, nie že by mohli robiť ako občania všetko, čo im nezakazuje. Čiže z tohto pohľadu to chýbajúce zmocnenie je podľa mňa kľúčové na to, že či a akým spôsobom mohol Úrad verejného zdravotníctva tieto akty vydávať.
Pokiaľ ide o spomínané prechodné ustanovenie, kde sa opatrenia menia zo zákona na vyhlášky v danom čase, treba povedať, že, áno, možno to nebude retroaktívne, ale bude to mať zásadný charakter na možnosť uplatňovania si subjektívnych práv vyplývajúcich z týchto opatrení do budúcnosti.
No a pokiaľ ide o jednotlivé kompetencie, ktoré sa v zásade rozširujú pre Úrad verejného zdravotníctva smerom k obmedzovaniu základných ľudských práv a slobôd, najmä teda vo vzťahu k obmedzovaniu osobnej slobody, tak ako už judikoval Ústavný súd vo viacerých prípadoch, takéto je možné zaviesť, samozrejme, v zákone, tak ako predpokladá ústava, avšak musia byť nastavené náležité kontrolné mechanizmy a záruky proti zneužitiu a svojvôli, ktoré nám v tomto, v tomto zákone chýbajú.
Čiže to sú hlavné argumenty, ktoré, ktorými my by sme chceli prispieť k tomu, aby sa tá právna úprava zlepšila, aby tie opatrenia, ktoré Úrad verejného zdravotníctva bude musieť prijímať, a my chceme, aby ich, samozrejme, mohol prijímať, aby sa do tohoto návrhu doplnili a aby, aby sa vyriešili všetky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len chcel doplniť túto otázku, ktorú som mal takisto pripravenú, že na základe akého ustanovenia rokovacieho poriadku bola prerušená včera schôdza, a teda že či môže takýmto konaním sám predsedajúci schôdze nahradiť, resp. porušiť rozhodnutie pléna, procedurálne rozhodnutie pléna o tom, že sa bude pokračovať až do prerokovania daného bodu. Pretože včera hlasovaním, po prvom čítaní bolo rozhodnutím pléna hlasovaním rozhodnuté procedurálne, že sa rokuje o danom bode až do skončenia prerokovania.
Nepochybne predseda Národnej rady má právo prerušiť schôdzu, ale nemôže podľa môjho názoru porušiť túto procedúru, sám vlastným rozhodnutím vlastne prehlasovať plénum Národnej rady. Takže podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako som povedal už v rozprave pri skrátenom legislatívnom konaní, tento návrh zákona zavádza do veľkej miery rozšírené kompetencie pre Úrad verejného zdravotníctva, ktorý doteraz tento úrad nemal, a kompetencie, ktoré zasahujú alebo obmedzujú základné ľudské práva a slobody, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to najmä právo na osobnú slobodu, slobodu zhromažďovania sa a ochranu osobných údajov a súkromia.
Keď si pozrieme konkrétne ustanovenia tohto návrhu, tak sú tu napríklad nútená izolácia podozrivej osoby z ochorenia alebo nákazy, alebo nákazy, podozrivej z nákazy. Ja sa teda pýtam, kto je osoba, ktorá je podozrivá z nákazy alebo z prenosného ochorenia. Ako sa to bude určovať a kto to bude určovať, na základe akých kritérií, pretože to v zákone vôbec nemáme určené.
Ďalej tu máme obmedzenie základného práva na súkromie a ochranu osobných údajov v článku alebo v bode 12 tohto návrhu, kde sa zavádza povinnosť alebo teda opatrenie, ktoré môže uložiť Úrad verejného zdravotníctva – podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov poskytovateľov služieb vo všeobecnosti. A teraz kto sú poskytovatelia služieb? Sú to obchody, sú to reštaurácie, sú to kozmetiky, sú to, ja neviem, akékoľvek, všetky iné, to je akékoľvek. Akýkoľvek poskytovateľ služby bude zhromažďovať osobné údaje o fyzických osobách a s takýmito bude ďalej nakladať, môže ich poskytovať alebo teda musí ich poskytovať Úradu verejného zdravotníctva na požiadanie, ale nie je nikde zadefinované, čo táto osoba s tými údajmi môže robiť a ako s nimi môže, môže nakladať. Podobne aj registrovanie osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky.
Ďalej sa tu zavádza izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú ľudia, ktorí sú nakazení nejakým prenosným ochorením alebo nákazlivou chorobou, alebo nie sú. Čiže en bloc všetkých, to znamená aj zdravých osôb. Všetky tieto opatrenia sa týkajú v zásade aj zdravých osôb, lebo aj podozrivá osoba z ochorenia ešte neznamená, že je chorá alebo nakazená, čiže vo väčšine prípadov to budú zdravé osoby.
Ďalej sa tu hovorí o uložení povinnosti zamestnávateľom zákazu vstupu zamestnancom alebo iných osôb na pracoviská alebo do priestorov zamestnávateľa.
No a nakoniec je to ustanovenie, ktoré je absolútne zneužiteľné a absolútne vágne, a to sú, to je pod písmenom z) v § 48 sa dopĺňajú – ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Čo môže byť naozaj, naozaj všetko alebo teda čokoľvek. No a ja sa tu chcem spýtať, keďže tu máme nejaké ústavou garantované základné práva a slobody, ktorých obmedzenie, najmä pokiaľ ide o osobnú slobodu, resp. slobodu zhromažďovania sa, ale najmä osobnú slobodu, tak to máme naozaj v právnom poriadku Slovenskej republiky nastavené prísne kritériá, za ktorých sa môže osobná sloboda obmedziť, napríklad v trestnom konaní, prísne pravidlá, kedy sa musia skúmať rôzne okolnosti na to, aby mohlo prísť k obmedzeniu osobnej slobody fyzickej osoby. Tu bez akéhokoľvek skúmania alebo akéhokoľvek, akýchkoľvek podrobností tento návrh zákona zavádza možnosť Úradu verejného zdravotníctva nariadiť obmedzenie základného ľudského práva, práva na osobnú slobodu osoby, ktorá je podozrivá z toho, že je nakazená nejakou prenosnou chorobou alebo nákazou. Bez ohľadu na to alebo bez toho, aby tento zákon priamo nejakým spôsobom špecifikoval, ako sa to bude skúmať a ako sa bude vyhodnocovať, kto je touto podozrivou osobou. Čiže v zásade Úrad verejného zdravotníctva si určí sám, že toto sú osoby, ktoré sú podozrivé, a týmto obmedzí osobnú slobodu.
A tu, pán minister, by som sa chcel naozaj opýtať v rámci toho, že ide o skrátené legislatívne konanie, že to neprebehlo žiadnou odbornou verejnou diskusiou, že či a akým spôsobom sa tu vykonal test proporcionality.
V rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že ak je potrebné na zabezpečenie verejného záujmu obmedziť niektoré zo základných ľudských práv a slobôd, tak by mal byť vykonaný test proporcionality, kde by mali byť zvážené na jednej strane základné princípy demokratického zriadenia a základné ústavné princípy, ktorým je aj právo na osobnú slobodu. A na druhej strane tie práva, ktoré sú sledované práve takouto úpravou, ktorou majú byť obmedzené tieto základné práva. A na základe tohto testu proporcionality by sa malo vyhodnotiť, že či naozaj je tu z hľadiska tej proporcionality náležité to, aby sa mohli takto základné práva obmedziť. A či sú splnené všetky náležitosti na to a Ústavný súd ich definuje, ktoré sú to tie náležitosti, ktoré majú byť posudzované a ktoré majú byť vyhodnotené na to, aby mohli byť tieto základné práva a slobody obmedzené. A či bol takýto test proporcionality vykonaný a kde je jeho vyhodnotenie, lebo z dôvodovej správy ani z predkladacej správy k tomuto návrhu zákona sme sa tieto veci vôbec nedočítali.
No a na záver už len zopakujem to, čo som povedal na úvod. Samozrejme, vôbec nemôžme súhlasiť s tými prechodnými ustanoveniami, ktoré by mali v zásade sanovať neústavné alebo nezákonné prijaté opatrenia tým, že by ich zákon mal povýšiť na to, že boli prijaté v súlade so zákonom tým, že vlastne ich vyhlási za účinné po nejakú dobu ešte po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. O tom som už hovoril.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, povedali ste, že doterajšie akty, ktoré vydal, alebo opatrenia, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva sú v poriadku, resp. nie je jasné, či boli vydané v súlade, alebo neboli v súlade s právom. No tak keď ste presvedčení o tom, že, že boli vydané v súlade s právom a sú v poriadku, tak potom nechápem, načo vlastne robíme túto zmenu, túto novelu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Potom máme čas a môžeme to riešiť ďalšie tri mesiace.
Na druhej strane, ja si myslím presne naopak, tak ako hovorí Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že obmedziť základné práva a slobody občanom možno len zákonom alebo na základe zákona. Čo sú dve rôzne veci. Zákonom je, ak to hovorí priamo zákon, a na základe zákona znamená, že zákon musí niekoho splnomocniť na to, aby tie základné práva, slobody mohol obmedziť a myslím, že to hovorí, že len zákonom.
Tak takýto právny stav tu nebol. To znamená, že my nemôžme sanovať spôsobom, ktorý je tu v prechodnom ustanovení naformulovaný, že takéto akty, ktoré boli vydané v rozpore s ústavou, sú zrazu platné a účinné a sú v súlade s ústavou a v súlade s právom. Preto som povedal a na tom trvám, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, chcel by som zdôrazniť jednu skutočnosť, ktorú ste povedali vo svojom vystúpení a ktorá súvisí s bodom 23 návrhu zákona, a to sú prechodné ustanovenia ku právam účinným od nadobudnutia účinnosti zákona, predpokladám, kde sa hovorí, že opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané do, vybodkované, predpokladám účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti a účinnosti 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ako vyhlášky podľa § 59b, ak ich skôr nezruší orgán, ktorý ich vydal.
Vážení kolegovia, treba povedať, že v práve platí princíp, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Inými slovami, ak tu bol nejaký stav, ktorý bol neprávom, teda neústavný stav, alebo stav, kedy Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálne úrady verejného zdravotníctva vydávali akty, právne, ktoré neboli právnymi aktami, teda boli to paakty, tak nemožno ich ani zákonným ustanovením povýšiť na právo. Nemožno jednoducho. Takýto princíp je v rozpore s ústavou a zakladal by, samozrejme, podnet na oprávnený a kvalifikovaný podnet na Ústavný súd.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vláda týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie, týmto návrhom zákona chce sanovať súčasný neústavný stav. Okrem toho, že chce sanovať tento neústavný stav z hľadiska formálneho vydávania jednotlivých opatrení, teda formy, akými sa majú vydávať, čo by bolo v poriadku, tak ako povedala aj pani ministerka. Tak ak si prečítate podrobne tento návrh zákona, nielen návrh na skrátené legislatívne konanie, ale samotný návrh zákona, tak zásadným spôsobom rozširuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva, ktorými Úrad verejného zdravotníctva môže zasahovať do základných práv a slobôd občanov a to bez, tým, že to ide v skrátenom legislatívnom konaní, keďže teraz sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, tak rozširuje tento rozsah zásahu do základných ľudských práv a slobôd bez akejkoľvek širšej diskusie o tom, za akých podmienok tieto základné práva a slobody občanov Slovenskej republiky môžu byť obmedzené. V skrátenom legislatívnom konaní, ešte raz, bez akejkoľvek diskusie o tom, za akých podmienok to môže urobiť. Vláda jednoducho sa rozhodla, že nadefinuje tieto obmedzenia a podmienky a nediskutovala to s nikým a v skrátenom legislatívnom konaní to ideme takto prijať.
A tu vidím ten problém skráteného legislatívneho konania, pretože ak by to bolo len v tom, čo povedala pani ministerka, tak by to možno nebol až taký problém. Ale vzhľadom k tomu, čo som povedal, to vidíme, toto skrátené legislatívne konanie, ako vážny problém.
Keď si pozriete dôvodovú správu, resp. nie dôvodovú správu, ale predkladací materiál, návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý má jeden aj štvrť strany, tak je tu napísané, že tá navrhovaná úprava má za cieľ deficity právnej istoty odstrániť a riadnym a prehľadným spôsobom upraviť právnu formu týchto aktov. V poslednom odseku sa hovorí: „Tieto opatrenia je nevyhnutné zaviesť čo najskôr, preto je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhnúť Národnej rade, aby sa vzhľadom na to, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a štátu hrozia značné hospodárske škody, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní.“
Dámy a páni, skrátené legislatívne konanie podľa § 89 ods. 1, ktoré hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada môže na návrh vlády sa uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Ale to neznamená, že vláda splní si túto podmienku tým, že odcituje tento paragraf. Vláda v návrhu na skrátené legislatívne konanie musí odôvodniť, v čom sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo v čom hrozia štátu značné hospodárske škody a akými opatreniami ide tieto zasanovať. Nestačí len jednoducho konštatovať a odcitovať toto ustanovenie.
Vláda tu však v návrhu na skrátené legislatívne konanie, keď si ho prečítate, nijakým spôsobom nehovorí, že ako sú obmedzené základné ľudské práva a slobody a vôbec nehovorí ani, z akého dôvodu sa podáva toto skrátené legislatívne konanie. Či z dôvodu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd, alebo z dôvodu, že hrozia značné hospodárske škody a aká je tá, aké sú tie mimoriadne okolnosti. A nehovorí, že akým spôsobom sú ohrozené, resp. hrozí značná škoda a akým spôsobom to ide napraviť. Čiže toto považujem za základný nedostatok tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a preto, samozrejme, aj odporúčam nehlasovať za takéto skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne.