Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte v zmysle čl. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, ktorý hovorí v ods. 1, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu vo veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi alebo...
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte v zmysle čl. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, ktorý hovorí v ods. 1, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu vo veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi alebo pred hlasovaním o tejto veci. Vzhľadom k tomu, že som členom Slovenskej advokátskej komory, tak oznamujem môj potenciálny osobný záujem na prerokovanej veci.
A teraz teda k prejednávanému návrhu zákona. Na úvod by som sa chcel opýtať pána predkladateľa, že s kým v zásade, kým prejdem teda ku konkrétnym argumentom odborným, s kým v zásade prerokovával tento návrh zákona, resp. aký, aká lobistická skupina si objednala tento návrh zákona, pretože všetci odborníci z právnej aplikačnej praxe, či už sú to poskytovanie právnych služieb, justície, resp. prokuratúry, sú proti takémuto návrhu zákona, resp. proti takémuto zavádzaniu duálneho, paralelného systému poskytovateľov právnych služieb.
Nehovorím to len tak, opieram sa o spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov justičných inštitúcií k poslaneckému návrhu na vznik živnosti pre poskytovanie právnych služieb, kde sa stretli na spoločnom rokovaní 27. januára 2022 zástupcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory, kde títo zástupcovia za tieto organizácie prijali toto spoločné vyhlásenie, ja si dovolím ho teraz zacitovať: "Zásadne nesúhlasíme s tým, aby bol popri advokácii vytvorený paralelný systém poskytovateľov právnych služieb formou živnosti. Ide o krok proti zabezpečeniu kvality a etiky pri poskytovaní právnych služieb občanom. Navrhovanú zmenu považujeme za nedôvodnú a odmietame ju ako celok."
Podpísaný je za Najvyšší súd Slovenskej republiky predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky a predseda Slovenskej advokátskej komory. Myslím si, že je to dostatočne reprezentatívna vzorka zástupcov právnických profesií na to, aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že či prijatie takejto zmeny je účelné a je dôvodné, resp. má priniesť pre občanov Slovenskej republiky z hľadiska kvality poskytovaných právnych služieb, či má priniesť pozitíva alebo negatíva. Domnievam sa, že táto zmena okrem toho, že zabezpečí nejakú konkurenciu na trhu, čo je jediná v zásade pozitívna vec tohto návrhu, všetky ostatné veci, ktoré s tým súvisia, majú negatívny charakter.
A teraz sa skúsim venovať tým argumentom odborným, ktoré si myslím, že sú práve negatívneho charakteru, ktoré buď budú ako dôsledok, by boli teda ako dôsledok takto prijatej právnej úpravy. Štát pokiaľ môže dôjsť k určitým škodám na právach občanov, resp. jednotlivcov, tak zvyčajne vyžaduje splnenie aj určitých ďalších predpokladov, ako je samotné vzdelanie. Upustenie od týchto požiadaviek, resp. predpokladov majú potom za následok zníženie kvality, resp. určitú degradáciu, v tomto prípade právneho poriadku. Môžme si to prirovnať napr. k oblasti medicíny, kde takisto lekári majú ukončené lekárske vzdelanie, ale nemôže lekár s ukončeným lekárskym vzdelaním vykonávať nejaké ťažké operácie alebo iné úkony, potrebuje na to prejsť nejakým atestačným procesom. Obdobne je to teda aj pri poskytovaní právnych služieb. To, že niekto ukončil právnické vzdelanie, ešte nehovorí o tom, že môže poskytovať kvalifikovane právne služby, najmä také právne služby, ktoré pán predkladateľ citoval.
Je pravdou, čo povedal, že v určitom čase na Slovensku existoval systém, duálny systém dvoch komôr advokátov, a to komerčných právnikov, komory komerčných právnikov a komory advokátov, avšak tento systém sa neosvedčil a práve preto boli tieto komory zlúčené do jednej komory so zabezpečením vyššej kvality či už preskúmavania spôsobilosti na výkon advokátskej činnosti, resp. právnických, poskytovania právnických služieb. Takisto, pokiaľ si zoberieme odporúčania Benátskej komisie, ktoré boli prijaté v minulom roku, tak Benátska komisia neodporúča vznik paralelných komôr na poskytovanie právnych služieb.
No a teraz poďme teda k tým konkrétnym dôvodom, že prečo si myslím, že je to tak. Tento systém vytvára alebo by vytvoril určitý systém bez akéhokoľvek rešpektovania etických pravidiel poskytovania právneho poradenstva a bez dohľadu najmä. To, že tieto právne služby v súčasnosti môžu poskytovať len advokáti, je zabezpečené aj tým, že okrem toho, že sú nejakým náročnejším spôsobom preskúšavaní na to, či sú spôsobilí poskytovať právne služby, tak ešte sú povinní dodržiavať aj etický kódex, ktorý vyplýva priamo zo zákona o advokácii, a sú podriadení dohľadu Slovenskej advokátskej komory nad výkonom poskytovania právnych služieb. Pri poskytovaní právnych služieb z hľadiska živnosti takéto niečo neexistuje, teda ak by boli poskytované tieto právne služby, živnostníci, resp. aj spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné na základe teda takejto živnosti by nemali žiadnu povinnosť dodržiavať etický kódex poskytovania právnych služieb, resp. by neboli podriadení žiadnemu dohľadu žiadneho orgánu nad svojou činnosťou, a to žiadnemu dohľadu. Treba si uvedomiť, že advokáti podliehajú disciplinárnej zodpovednosti z hľadiska advokátskej komory a následne aj možnosti potom preskúmavania ďalšími súdnymi orgánmi, čo teda pri poskytovaní týchto právnych služieb v rámci činnosti nebude. To znamená, že bude tu nižšia miera kvality, resp. poskytovania, kvalifikovaného poskytovania týchto právnych služieb.
Čiže absentuje podriadenosť etickým pravidlám, dohľadu, disciplinárneho konania, no a v neposlednom rade absencia hmotnej zodpovednosti za poskytovanie právnych služieb. Advokáti, či už poskytujúci tieto služby na základe individuálnej licencie, alebo ako spoločnosti s ručením obmedzeným, sú povinne, musia byť povinne poistení za spôsobenie škody tretím osobám. Pri živnosti, aj viazanej živnosti, takáto povinnosť odpadá, to znamená, aj občan je menej chránený, pritom ak mu takýto poskytovateľ právnych služieb spôsobí nejakú škodu, kde si ju bude musieť od tohoto živnostníka komplikovane uplatňovať na súde, a pokiaľ takýto živnostník nebude mať dostatočný majetok na pokrytie škody, tak to bude vyvolávať, samozrejme, v aplikačnej praxi problémy. Advokáti majú toto vyriešené povinným poistením zodpovednosti za spôsobenú škodu.
Ďalej je tu rozpor, resp. ide tu v zásade o legalizáciu súčasného trestného činu tzv. pokútnictva alebo teda neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, kedy tu je výslovne napísané, že takéto konanie alebo takéto poskytovanie právnych služieb bez príslušnej advokátskej licencie je neoprávneným podnikaním. Čiže tento návrh zákona ako keby zavádzal legalizáciu takéhoto neoprávneného podnikania tým, že umožní živnostníkom tieto služby poskytovať, samozrejme, s tými ďalšími atribútmi, ktoré som už povedal.
Pokiaľ ide o samotných advokátov, tak posledným argumentom, aha, pardon, ešte pred tým.
Ďalším argumentom, ktorý vyplýva zo zákona o advokácii, je povinnosť mlčanlivosti a ochrana profesijného tajomstva. Advokáti sú pri výkone svojho povolania povinní chrániť súkromie a chrániť tajomstvo informácií, ktoré, s ktorými prichádzajú do styku pri poskytovaní právnych služieb. Samozrejme, sú tam výnimky z hľadiska odhaľovania korupcie alebo nelegálnych, teda príjmov z nelegálnej trestnej činnosti, ale to sú vo vzťahu ku konkrétnym štátnym orgánom, ale vo všeobecnosti majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Opäť, pokiaľ ide o, by išlo o poskytovanie právnych služieb na základe živnosti, takéto niečo, takáto povinnosť by sa na takéto osoby nevzťahovala.
Ďalej, z hľadiska ochrany osôb pri poskytovaní alebo ktorým sa poskytujú právne služby, advokáti sú viazaní zákazom konfliktu záujmov. To znamená, nemôžu zastupovať viaceré osoby, ktoré stoja v opačnom postavení pri nejakých právnych úkonoch. Teda sú povinní odmietnuť poskytovanie takýchto právnych služieb. Toto opätovne pri poskytovaní ako živnosť takúto povinnosť nemajú. To znamená, môžu prichádzať do konfliktu záujmov bez toho, aby im z toho vyplývali nejaké, nejaké kontrolné mechanizmy.
No a z tohoto všetkého vyplýva nakoniec aj diskriminácia vôbec advokátov vo vzťahu k poskytovaniu právnych služieb, pretože advokáti, či už ako fyzické osoby podnikatelia, alebo ako eseročky, musia spĺňať všetky tieto podmienky, ktoré som povedal, čo živnostník nemusí spĺňať. Čiže pri poskytovaní tých istých právnych služieb sa tu vytvára jedna skupina, ktorá bude mať nejaké povinnosti, či už disciplinárnu zodpovednosť, či už hmotnú zodpovednosť z hľadiska povinného poistenia, či už dodržiavanie etického kódexu a ďalších, a iné osoby nebudú mať túto povinnosť. Odhliadnuc od toho ešte, že pokiaľ advokát poskytuje svoje právne služby ako prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, tak je tam obmedzenie, že takýto advokát musí byť zároveň spoločník aj konateľ, resp. keď je spoločník, musí byť aj konateľ a keď je konateľ, musí byť aj spoločník. To je prvé obmedzenie.
A druhé obmedzenie je, že takáto osoba nemôže, alebo, teda pardon, takáto právnická osoba, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, nemôže poskytovať iné služby ako právne služby. To je ďalšie obmedzenie, ktoré tu sú, ktoré zase živnostník, či už poskytujúci, či už teda poskytujúci tieto služby ako SZČO, alebo ako spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo iná spoločnosť by nemala.
Ďalším obmedzením pri poskytovaní advokátskych služieb je zákaz závislej činnosti. Advokáti nesmú byť v závislej činnosti s inými právnickými alebo fyzickými osobami. Čiže to je ďalšie obmedzenie, ktoré vytvára určitú diskrimináciu. Čo však je podstatné, je podstatné to, že ide tu o poskytovanie právnych služieb občanom. Občanom, ktorým i takéto právne služby môžu pri nekvalifikovanom poskytovaní spôsobiť nejakú škodu. A práve preto bol zavedený systém, systém komory advokátskej, systém nejakého osobitného preskúšania, osobitné licencie, aby sa zabezpečila vyššia miera ochrany občanov a fyzických osôb pred možnosťou spôsobenia škody, resp. poskytovaním nekvalitných právnych služieb.
A tu sa navrhuje právna úprava, ktorá má ísť presne opačným smerom, a to si myslím, že nie je v poriadku a že by sme tento návrh nemali podporiť.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
