Videokanál poslanca

Domnievam sa, že sú potrebné vodozádržné opatrenia, a nie veľké drahé betónové nádrže.

Ďakujem. V prípa... Ďakujem. Aj v tomto prípade je tá terminológia nepresná. Výstavba vodného diela Tichý Potok sa nikdy nezrušila ani kvôli nevyhovujúcemu stavu lesov, pretože nikdy nezačala. Výstavba vodného diela mala iba plány, ktoré pochádzajú z ranných 50. rokov 20. storočia.
Pokiaľ pán poslanec naráža na bod programového vyhlásenia vlády, tak tam je naozaj takýto zámer, samozrejme. Ale ide o zámer zrušiť plány. Nie výstavbu. Výstavba naozaj nezačala. Ten zámer znie: Vláda Slovenskej republiky zabezpečí prehodnotenie rozsahu plánových malých vodných elektrární uvedených vo vodnom pláne Slovenska a definitívne zrušíme plánované investície, ako napr. Vodné dielo Slatinka, Vodné dielo Tichý Potok a tak ďalej.
Vo všetkých menovaných prípadoch, tam sú štyri prípady vrátane ropovodu cez Žitný ostrov, ide o desiatky rokov plánované investície, ktoré by mali výrazný až rizikový dopad na životné prostredie. A súčasne ale aj vážny dopad na štátne investície. Vo všetkých uvedených projektoch sa vnucuje otázka, koľko verejných financií sa vlastne aj v minulosti minulo na opakované vypracúvanie projektov, štúdií a posudzujúcich dokumentácií vo všetkých týchto štyroch. Zvlášť teda ma to mrzí v prípade ropovodu cez Žitný ostrov, ale vo všetkých týchto prípadoch.
Konkrétne hovorme chvíľu o Tichom Potoku, keď nám ešte zostane čas. Je to záber 433 ha a dočasný záber 62 ha územia. Investícia mala byť 332 mil. eur. Ale to je údaj z roku 2010, takže dnes by to bola trochu iná suma. Intenzívne sa tá príprava rozbehla začiatkom 90. rokov po prijatí uznesenia vlády v roku 1992. Práve v rokoch 1992 - 1996 boli vykonávané značné rozsahy prác. Bolo to obdobie takých betonárov, ktoré po skončení vodného diela Gabčíkovo hľadali, kde uplatniť svoje stroje a ako ďalej pokračovať. Ale už vtedy sa, samozrejme, sa vypracovávali posudky na dopady na životné prostredie a posudok EIA v procese EIA 15. 11. 1996 bol negatívny a od tej chvíle sa príprava zastavila. Znovu sa objavila, obnovila až v roku 2003, kedy sa tvrdilo, že ide o potrebu veľkokap..., ďalšieho veľkokapacitného pitného zdroja, pretože ten súčasný pre Košice, čiže Starina skolabuje do roku 2020 a krajské mestá Prešov a Košice nebudú mať vodu. S odstupom času, mimochodom, vidíme, že tieto odhady, ktoré robili práve tí, ktorí chceli stavať, pre ktorých to bola tá investícia veľmi zaujímavá, tak tieto odhady za veľa nestáli, pretože medzičasom nenastalo zvýšenie spotreby pitnej vody, ale vývoj išiel presne opačne. Spotreba pitnej vody v oboch mestách pomerne výrazne klesla.
V roku 2003 potom boli aktualizované staršie štúdie Hydrostavu, Hydrokonzultu. Bola pripravená už aj dokumentácia stavebného zámeru. No ale znovu, v roku 2005 prichádza EIA. A napokon, napokon sa celý proces nezačal stavať aj preto, že vodohospodárom vypršala platnosť záverečného stanoviska z roku 2012. Medzičasom ale tá istá vláda, ktoré, ktorá takto plytvala s peniazmi, prijala a odsúhlasila časť územia plánovanej priehrady za chránené územie európskej siete NATURA 2000. Naozaj sú to poľutovaniahodné nezmysly. Napokon Vodohospodárska výstavba, čo je štátny podnik, ktorý spadá do rezortu životného prostredia, obnovila svoje snahy nájsť si pracovisko v Tichom Potoku v roku 2019, ale teraz už s módnejším odôvodnením, že ide o..., o..., nie o zvyšovanie spotreby pitnej vody, lebo to sa nekoná, ale že takouto formou chce adaptovať na dôsledky klímy.
Ak mi ešte dovolíte, veľmi stručne poviem, že táto téza nemá odôvodnenie, pretože gigantické priehrady nie sú dobrou odpoveďou na zadržiavanie vody v krajine. Ako príklad si môžeme zobrať niekoľko rokov pretrvávací problém s vodou v susednej Českej republike. Viete, že teraz tento rok oni mali doslova haváriu sucha. Ale v Českej republike je regulovaných - na rozdiel od nás - viac než 90 % tokov. A existuje 180 vodných nádrží. 180, to je číslo, ktoré my by sme nedosiahli, ani keby sme stavali nasledujúce polstoročie jednu vodnú nádrž za druhou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za doplňujúcu otázku. No je to závažný plán. Minister pôdohospodárstva deklaruje naďalej túto víziu, on sám robí opatrenia v Štátnych lesoch, ktoré si predsavzal na ozdravenie vzťahov a na zlepšenie kondície slovenských lesov, a, samozrejme, toto prevedenie na prvom mieste práve v národných parkoch určite chceme zrealizovať. Ale ako som už zdôraznil, aj po prevedení všetkých pozemkov Štátnych lesov pod ministerstvo životného prostredia ostáva ten veľmi ťaživý, ťaživé dedičstvo minulosti, že sa totiž reštituovalo aj v národných parkoch, ľuďom sa nevyplatili odmeny, alebo teda ich, ich majetkové nároky. Vzniká tam fatálna kolízia záujmov, pretože tí majitelia chcú ťažiť, štátna ochrana chce chrániť. Ako viete, sme v infringemente napríklad kvôli ochrane, ochrane hniezdiť hlucháňa a tam vidíme, že kam tieto nevyjasnené záujmy alebo nedohodnuté záujmy viedli a vedú.
Trvá to už desiatky rokov, ja chcem veriť, že aj vďaka dobrej spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a s pánom ministrom Mičovským my s touto, fatálnym konfliktom ochranári verzus lesníci pohneme a naozaj urobíme opatrenia, aby víťazom bola slovenská príroda.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otázka je trošku nejasná, preto sa pokúsim do toho vniesť pojmy, ktoré, ktoré budú zreteľnejšie.
Ministerstvo, samozrejme, má v gescii správu chránených území, čiže v tomto zmysle by som mohol vašu otázku akoby odbiť, pretože sa pýtate na vec, ktorá odjakživa takto stojí. Ministerstvo má v gescii správu chránených území aj národných parkov.
Predsa ale pár slov k tomu, lebo myslím, že máte na mysli skôr pozemky. Správu na tých pozemkoch ministerstvo vykonáva, pozemky sú v rôznych vlastníckych vzťahoch. Veľkú časť tých pozemkov vlastní ale štát a to sú najmä Štátne lesy z rezortu pôdohospodárstva. Nemalú časť vlastnia súkromné osoby alebo urbárne spoločenstvá, v našich národných parkoch to tvorí približne jednu polovicu. To je veľmi veľa, samozrejme, najmä ak si uvedomíme, že napríklad bývalá vláda položila veľmi ambiciózny cieľ, aby sa v národných parkoch vyhradilo práve 50 %, ešte raz pripomeniem, 50 % vlastnia privátne osoby a urbariáty, aby sa vyčlenilo 50 % ako bezzásahová zóna. Čiže tento veľmi náročný plán ja rešpektujem a som plne presvedčený, že jeho vízia je správna, na druhej strane tie čísla, tak ako som vám ich povedal, pán poslanec, hovoria jasnou rečou, je to mimoriadne ťažká úloha. Česká republika venovala celú dekádu tomu, aby kus po kuse po prebehnutých reštitúciách upravila vlastnícke pomery v štátnych lesoch tak, v Národných parkoch tak, aby 100 % územia národných parkov nielen spravovala, ale riadil a vlastnil štát. Je tam taká potom zvýšená autonómia, výrazne zvýšená autonómia národných parkov, ktoré mnohé, mnohé veci správy toho územia prevzali do vlastných rúk.
U nás je to taká delená správa, preto je to vlastníctvo, doteraz sa nezjednotilo. Delená správa napríklad v takom TANAP-e, čo je teda náš najznámejší a iste aj medzinárodne najnavštevovanejší a najviditeľnejší národný park, obsahuje ešte aj Štátne lesy TANAP-u, potom obsahuje súkromných vlastníkov, obsahuje samotný TANAP, no a potom sú tam obce, je tam riadenie, samozrejme, obce Vysoké Tatry, čiže vidíme, že keď napríklad sa človek začne zaujímať o to, ako by mohlo a malo vyzerať Štrbské Pleso, tak narážame na celý, celý balík problémov s tým, že kto vlastne má akú kompetenciu.
Nám sa zdá, mnohým, že tam by mala naozaj bez akýchkoľvek otáznikov dominovať ochrana prírody a ochrany aj toho skvostu, akým Štrbské pleso je, samozrejme, sú developeri a podnikatelia, ktorí by z toho najradšej urobili lunapark. Ja sa ako minister v rámci svojich nie veľkých kompetencií voči takýmto rozhodnutiam snažím aj v tomto prípade konať, ale hoci máme správu chránených území v gescii, teda ešte raz sa vraciam k otázke, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, napriek tomu je, sú tie vzťahy a riadenie týchto území veľmi komplikované.
Mojím zámerom, na záver by som si dovolil, nechcem naťahovať čas samoúčelne, na záver by som si dovolil povedať, že mojím zámerom, hoci my sme ten plán o 50 % zábere bezzásahových území v národných parkoch nevytyčovali, možno aj zato žiadne predošlé vlády nevytyčovali, lebo si boli vedomé tejto roztrieštenosti majetkových vzťahov, som odhodlaný túto víziu napĺňať a verejne aj všetkými nástrojmi, ktoré ministerstvo má, sa zasadzujem za to, aby aj v spolupráci s ostatnými ministerstvami na prvom mieste, samozrejme, s ministerstvom pôdohospodárstva a jeho správou voči Štátny lesom, aby sme dosiahli, že národné parky budú naozaj mať zdravé jadrá bezzásahového lesa.

Vážený pán poslanec Šudík, dámy a páni, cením si otázku, ktorá (ruch v sále a zaznievanie gongu), samozrejme, ide na telo, a nikoho z nás neteší, že Slovensko má veľmi zlé parametre čistoty ovzdušia. Najmä nízke, tzv. nízke zdroje, to znamená kúreniská domov, domov v mnohých lokalitách obcí, ale aj miest spôsobujú, spôsobujú veľmi zlé, zlé meranie, zlé výsledky meraní.
Paradoxne napríklad sprísňovanie odpadového hospodárstva má za následok, že nemalá časť ľudí sa neostýcha spaľovať svoje odpady vo svojich vlastných kachliach nehľadiac na to, že to, že možno bude vyvážať o jeden kontajnerík menej mesačne, takže vlastne otravuje seba, svoje okolie a svojich susedov.
Jedným z..., je to, je to v podstate bezradná situácia, s ktorou zápasia aj v iných krajinách. V niektorých krajinách hľadajú merania prostredníctvom dronov, ktoré potom v prípade, že ide štipľavý alebo očividne, očividne neobvyklý dym, tak posielajú inšpektori životného prostredia ku komínom a snažia sa pokutovať takýchto občanov.
U nás máme v programovom vyhlásení myšlienku, ktorá je jedna z možných, a ja sa jej nedržím ako jedinej a nikto z nás, ale je tam uvedená ako dobrá možnosť kontrolovať spaliny v uhliskách domov, mať právo, aby inšpektori životného prostredia mohli si vyžiadať tieto spaliny, teda originálne ich odobrať, aby to hodnoverne preukázal, či dotyčný spaľuje škodlivý odpad, alebo nie.
Vieme zo skúseností Inšpekcie životného prostredia, že sťažnosti na toto nezodpovedné susedské chovanie nemajú konca. To je skutočne realita. Každú jeseň, kedy po pekných jesenných dňoch príde kúrenie, a naše obce, dovtedy krásne jesenné lúky a jesenné ulice mestečiek a obcí sa premenia na príšerne zadymené kúty. Potom prídu mesiace, kedy nastane tzv. inverzia, čiže drží sa, drží sa vzduch pri zemi, je nízky tlak a to ovzdušie doslova otravuje tých, ktorí tam žijú. Otravuje, žiaľ, rovnako tých páchateľov tejto environmentálnej škody až, by som povedal, kriminality, ako aj tých, ktorí kúria čistým palivom, a darmo máte potom plynový kotlík, darmo ste investovali do ekologickejších riešení, keď susedia toto vystrájajú.
Treba povedať, že v minulých rokoch sa o niečo zvýšila informovanosť kompetentných orgánov o smogových situáciách cez informačný kanál ministerstva vnútra a tiež cez informovanosť obyvateľstva prostredníctvom verejnoprávnych médií, ktoré v prípade už krízových smogových situácií predsa len informujú. Ale musím otvorene povedať, že s tým nemožno byť spokojný. Monitoring ovzdušia je neúplný a nedáva občanovi ani ľahký prístup a ani úplný prístup k informáciám o tom, čo dýcha.
V súčasnosti sa v tejto súvislosti realizuje projekt rozšírenia národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia o 15 nových monitorovacích staníc. Celkove teda sieť dosiahne 52 monitorovacích staníc, ale to je, dámy a páni, na celom Slovensku. Dobre viete, koľko je na Slovensku okresov, čiže nie je to vlastne ani na každý okres. Dobre vieme, koľko je na Slovensku takýchto údolí a miest a obcí, ktoré trpia smogovou situáciou, čiže naozaj nemožno s 52 monitorovacími stanicami byť spokojní a nemožno ani toto rozšírenie o 15 nových staníc považovať za niečo, čo by vyriešilo problém.
Ministerstvo životného prostredia túto výzvu cíti. Pripravujeme stratégiu zlepše..., na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorá predstaví ucelenejšiu koncepciu riadenia kvality ovzdušia. Konkrétne politiky a opatrenia budú následne zapracované do nového zákona o ovzduší.

Ďakujem, dámy a páni, chcem povedať, že si cením túto rozpravu, naozaj v nej odzneli zaujímavé podnety. Primárnym cieľom aj mojich predchodcov - a ja sa v tom cítim ich pokračovateľom - je mať čistejšie Slovensko, dámy a páni. Celý tento zákon to sleduje, ale to čistejšie Slovensko môžme dosiahnuť, iba keď obmedzíme množstvo produkovaných odpadov ako také.
Keď sa viedla dlhá diskusia a na ministerstve bola odborná skupina, ktorá to dlhodobo skúmala, akým, akou cestou sa vydať, existovali výhrady výrobcov, ktorých tento, táto zmena modelu bude stáť veľké peniaze, ktorí navrhovali, aby sa išlo cestou investovania do triediacich liniek, ktoré by v zmesovom odpade vytrieďovali tieto hodnotnejšie, hodnotnejšie druhotné suroviny. Podotýkam, že nejde len o PET fľaše, ale ide aj o hliníkové obaly nápojov, to sú tie rôzne, rôzne nápoje tiež vlastne podobného charakteru, ibaže z hliníka. Obidvoje sa má zbierať, obidvoje sa má zálohovať, obidvoje by sa dalo aj vytrieďovať v koncových linkách. Napokon bol zvolený tento, táto forma, ja si myslím, že to nebol omyl, aj keď nehovorím, že sa nedá diskutovať, ako to navrhuje pán kolega, ale bol vybraný s tým, že rátame s tým, že budeme obmedzovať tie odpady, že ten zvyšný reťazec, lebo toto sú hodnotné druhotné suroviny, ktoré naozaj, na ktorých sa dá postaviť to zálohovanie, a tie zvyšné budeme obmedzovať, budeme sa snažiť bio odpad a tak ďalej a tak ďalej, papier vytrieďovať, robiť naozaj všetko pre to, aby sme dosiahli ten náš cieľ.
V prípade týchto dvoch surovín tým cieľom je 90 % do roku 2009 mať recyklovaných. Ja som presvedčený, že to vieme dokázať. Základným kľúčom ale je presne to isté, čo je aj na tento náš nešťastný vírus, a to je sebadisciplína. Ani najlepšie zákony neurobia ten zázrak, ktorý dokáže urobiť sebadisciplína. Preto, preto treba doslova prijať ako národný program čisté Slovensko, nebrať to ako frázu. Tak jak sme dokázali nosiť rúška, tak vieme dokázať aj to, že nebudeme si zaš..., špiniť vlastnú krajinu.
Ešte pár slov k tomu vybratému modelu. Ja som naozaj presvedčený, že ten rok je užitočný, že ten model nabehne, jeho veľkým, jeho výhodou je, že sa ušetria primárne zdroje, čiže tie suroviny, ušetrí sa energia, ušetria sa emisie CO2, len z týchto je zisk pre štát zhruba 11,6 mil. euro a odvráti sa časť skládkovaného odpadu, ktorá by inak išla, išla halabala. Keď ľudia uvidia, že je tam 10-12 centov, tak si rozmyslia, či ten obal zahodia, alebo si tie centy zoberú. Je pravda, že zálohovanie mierne zvýši ceny, ale odhady to vyčísľujú iba na dve eurá, dve eurá ročne na jedného obyvateľa. Toto nám naozaj stojí za to. Je pravda, že prevádzky, tisíce prevádzok budú robiť isté väčšie či menšie stavebné úpravy, aby mali kde skladovať použité PET odpady alebo, alebo plechovky. Ja som presvedčený, že toto všetko nám stojí za to podstúpiť, aby sme mali čistejšie Slovensko.
Tie lukratívnejšie druhotné suroviny, samozrejme, trošku urobia menejcenný ten zvyšný separátny zber, ale zato hovorím, že musíme prijať globálnu víziu proste znižovania odpadov ako takých, lebo to je hlavné riešenie odpadového hospodárstva, neprodukovať žiadne odpady, lebo všetko ostatné len sa zacykluje vo vysokých nákladoch a dusí nám to ekonomiku aj životné prostredie. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Dámy a páni, zákon má zmysel, jeho odklad naozaj súvisí iba s COVID-19. A keď to bude možné... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte vydržíme, kým dokončí pán minister.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
... urýchlime všetky tieto procesy, ako len bude možné.
Ďakujem.

Pochopil som, že pán Kuffa je už súčasťou nového urbárneho folklóru parlamentu, blahoželám vám k tomu. Samozrejme, že by som sa podobne ako vy na tom trochu pousmial, keď si kladie otázku, že ako poriešiť názvy niektorých produktov stolových vôd, tak to je naozaj toto to pravé miesto. Predsa ale, keďže využil Národnú radu na šírenie nepravdivej zvesti o škodlivosti PET fliaš, a chcel by som to naozaj dať na pravú mieru.
Takíto odborníci na životné prostredie sa opierajú zrejme o názory Zem a Vek a šibnutých webov, ale názory hlavného hygienika Slovenskej republiky, ako aj vedeckých kapacít sú proste iné. Toto je hlásanie bludov a odpustite mi, pán poslanec, nijak inak sa to nedá nazvať a zbytočné vymýšľanie strašidiel na ľudí. PET fľaše budú tiež zálohované a práve o takom zákone aj teraz rozprávame a mnohé sklenené fľaše už sú zálohované, ako viete, lebo sa takzvane berú v tých obchodoch. Takisto nerozumiem s vašou sentenciou, kde ste si sťažovali na minuloročné rokovania vlády a parlamentu, to bol možno nejaký preklep. S jedným ale súhlasím. A to, to chcem, aby som nebol taký negativistický, a s tým vaším výkrikom, že, že načo baliť vodu. Súhlasím, nebaľme vodu, ak vás kolegovia uvidia piť tie minerálky, jak sa aj tu predávajú, tak vám to iste pripomenú. A pre vašu informáciu v tých lepších hoteloch sa predávajú sklenené minerálky preto, lebo tie hotely signalizujú ohľaduplnosť k životnému prostrediu, pretože nechcú používať umelé hmoty, ktoré by prípadne neboli recyklované alebo by ešte nie sú vratné. Uisťujem vás, že nemá to žiadny hygienický dôvod a minerálna voda z plastových obalov je rovnako zdravá ako zo sklenených.
A ešte jednu poznámku. Dámy a páni, vlády v Slovenskej republike naozaj za uplynulých 30 rokov veľa vecí nerobili, veľa vecí zanedbali. Mohli by sme tu celé dni rozprávať. Aj odpadové hospodárstvo meníme len pod tlakom požiadaviek Európskej únie. Mal pravdu pán poslanec, že nie sme na tom tak zle, že by tu všade lietali PET fľaše, ľudia recyklujú prinajmenej okolo 38 % zmesového odpadu a ja verím, že dosiahneme za toto volebné obdobie aspoň tú päťdesiatku-šesťdesiatku. Nie sme na tom tak zle, ale vlády za tých 30 rokov mnoho vecí aj v ekológii zanedbali, zanedbali aj v iných oblastiach.
Dámy a páni, ale tá súčasná vláda je naozaj v bezprecedentnej situácii. Ešte nikdy tu nebol problém, ktorého dĺžku trvania ani hĺbku nevie nikto odhadnúť. Nevie to odhadnúť domáci odborníci ani zahraniční. Uvedomme si, že naozaj sú toto opatrenia robené v krátkom časovom strese za pár týždňov po voľbách, kedy za normálnych okolností by vláda mala svojich 100 dní a mohla by si chystať vládne vyhlásenie, a nie ratovať krajinu pred vírusom, ktorý nám ohrozuje zdravie a životy ľudí. Čiže toto je naozaj bezprecedentný okamih, vy ste, parlament, v rúškach a tieto fotografie vojdú do dejín, ja si cením každého z vás, ktorý tu netára sprostosti, ale uvedomuje si, že sme teraz zodpovední za niečo viac, než sú to stranícke prekáračky, alebo teda, nedajboh, šírenie sprisahaneckých hlúpostí o tom, ako tu niekto otravuje verejnosť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dnešný veľmi plodný pracovný deň priniesol so sebou aj návrhy na zdokonalenie, ale v čom, pričom chcem poďakovať aj poslancom opozície, ktorí napomohli v diskusii, ale podstata zostáva tá istá. Máme tu návrhy na pozmenenie predovšetkým lehôt, ktoré treba predĺžiť v súvislosti s pandémiou COVID-19. Sú to lehoty zákonov alebo povinnosti rôznych subjektov, ktoré mali byť vykonané, ale v tejto dobe im prekáža k vykonaniu, k opatreniam, ktoré boli prijaté vládou Slovenskej republiky v rámci boja s vírusom COVID-19. Týchto pozmeňovacích bodov je 10 a jedenástym, je 12, ale 11. bodom je bod, ktorý sa týka chyby v zákone, ktorý sa, ktorý sa stal novelizáciou zákona tesne pred koncom volebného obdobia.
Podľa legislatívnej, legislatívcov táto, tento malý pozmeňujúci návrh je v súlade s legislatívnymi pravidlami, a preto vás prosím aj o podporu tejto zmeny.
Ostatné nech sa páči v rozprave.

Ďakujem pekne. Pár slov k tým výhradám.
Ku odloženiu termínu EIA, čiže ich takým zamrazeniu termínu EIA, ja vždy uprednostním to, aby tento proces EIA bežal s účasťou verejnosti. A tí, ktorí hovoria, že urobme teraz zavreté oči počas koronyvírusu môžu podnikatelia bežať s EIA o závod a môžu si schváliť developerské projekty, aké chcú. Verejnosť vypneme, zrušíme, to by nebola, dámy a páni, dobrá cesta.
Ja nikoho z poslancov nebudem obviňovať, že kope teraz tým odlišným názorom za developerov, skôr vás chcem presvedčiť, aby ste dali verejnosti tú šancu. Verme, že tieto zákony budú naozaj veľmi dočasné a že čoskoro budeme chodiť bez rúšok a proces EIA bude bežať ďalej. Nikto z vlády, samozrejme, nemá záujem, aby brzdil rozvoj a procesy EIA.
Za druhé odsúvanie zálohovania plastových obalov. Áno, výber správcu budí pochybnosti, áno, pán Susko, máte pravdu, začali ste s ním veľmi čudne, mali ste začať o niekoľko mesiacov skorej, začali ste tesne pred voľbami a ten výsledok budeme posudzovať. Myslím si, že ročné odloženie celého procesu sa netýka len otázky správcu, ale aj toho, že málokto sa teraz v týchto mesiacoch môže reálne chystať na zálohovanie fliaš. Zálohovanie fliaš je investične náročné aj technologicky náročné, pokiaľ budú využívané automaty, čo asi v tých veľkých, veľkých zariadeniach budú. Dneska stoja fabriky, stoja mnohé, mnohé výrobne, je ťažko odhadnúť, dokedy budú stáť, a preto si myslím, že posunutie toho termínu súvisí s COVID-om, nielen so správcom, súvisí s celým týmto zložitým systémom.
Ja som, ja vám môžem dať tuná určite sľub, že urobíme všetko, aby sa zvýšila recyklácia, ktoré je na Slovensku proste nízka. Vy sám, pán Susko, sám viete, že mal tento zákon kritikov, ktorí hovorili, že keď sa najbonitnejšia časť umelých hmôt vyradí zozbieraná recyklovaného tovaru a tento bonbónik sa teraz oplatní, takže prestane motivácia, ale O. K., chcem celý proces preskúmať a veľmi ochotne aj na vašom výbore, teda vy nie ste teraz vo výbore pre životné prostredie, čo je veľká škoda, ale na výbore pre životné prostredie, kde ak budete mať záujem, sa iste zúčastníte, prebrať celý model, ako zvýšiť recykláciu naozaj tak, aby nám zahraničie nemuselo vyčítať, že zahrabávame smetie do našej pôdy.
Tretí bod, č. 11. No, pán štátny tajomník, to vy ste, teda za vášho účinkovania na ministerstve sa táto chybička vloudila, Národná rada ju neodhalila, nechceme byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami a ja som presvedčený, že hoci priamo nesúvisí s COVID-19, ale práve predstavitelia ministerstva, ktorí tú chybu majú na zodpovednosti, by sa asi nemali ohradzovať, ak to chceme bez akéhokoľvek obviňovania, však iste ste to nemysleli zámerne, ak ju chceme odstrániť.
To je všetko.
Pán predsedajúci, ďakujem.

Dámy a páni, pri odôvodnení skráteného konania som sa už dotkol podstaty, prečo vás prosíme o súhlas s prijatím týchto malých zmien vo viacerých zákonoch, a vysvetlil som aj bod č. 11, ktorý je zmenou nedopatrenia legislatívneho nedopatrenia z minulosti.
Všetky ostatné sa týkajú lehôt, ktoré mali plynúť v priebehu tohoto roka, niektoré v krátkej dobe, niektoré do konca roka, ale ktoré ministerstvo považuje za komplikovane splniteľné alebo nesplniteľné. Vychádzame tým v ústrety mnohým živnostníkom alebo drobným podnikateľom, ktorí majú povinnosti voči životnému voči ministerstvu životného prostredia alebo orgánom štátnej správy, či už vo výkazníctve, alebo v rôznych iných úlohách.
Prosím preto o podporu tohoto, tohoto zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.