Videokanál poslanca

Pán poslanec, legislatíva Európskej únie, ktorá zabezpečuje voľný pohyb tovarov a osôb, má aj takú klauzulu, že obmedzíme dovoz tohto tovaru. Nerád to hovorím, považujem sa za liberálne orientovaného politika, ale v prípade aj Európska únia, ktorá je postavená na voľnom pohybe tovarov, pripúšťa, že v krajinách, kde napríklad nízka úroveň domácich miest neumožňuje súťažiť s Talianskom, s Rakúskom, pritom sú to ale neďaleké krajiny blízke na dovoz odpadov, tak taká krajina môže dočasne na nejakú dobu pristúpiť aj k tomu, že bude limitovať dovoz takéhoto odpadu na spálenie. Ale zatiaľ sme k tomu nepristúpili. Pre mňa je vhodnejšie, myslím, aj férovejšie s cementármi rokovať a nájsť nejaký, nejakú krivku, ktorá by bola aj pre nich prijateľná.
Tá otázka, že nakoľko sa im páči ktorý druh TAP-ky, to sme ešte ďaleko od toho, aby sme ju otvárali a myslím, že cementári pracujú pri takých teplotách, že nerobí im problém spaľovať komunálny odpad, že niekedy príde, samozrejme, ja neviem, petrochemický odpad alebo odpad, ktorý je drevársky a ktorý je veľmi ľahko horľavý, vysoko horľavý. Treba povedať, že od budúceho roku na Slovensku určite už tam nebude zložka PET fliaš, čo je veľmi horľavá zložka a pre nich vítaná, ale som presvedčený, že zálohovaním ju úplne vyradíme, ale tak sa to stane aj inde.
Ja som včera začal iniciatívu s mojím oddelením pre komunikáciu s Európskou úniou, sme odoslali list, v ktorom sa obraciame na patričných ľudí, aby sa začali zaoberať otázkou zjednotenia zálohovania PET fliaš a hliníkových obalov pre začiatok, napríklad aj preto, aby už neboli potrebné stroje, ktoré budú kontrolovať čiarový kód. Tie sú potrebné, sú to vyššie náklady, sú potrebné len preto, aby sa tu neuplatňovalo o 15 centov dovezený zvonku plastový odpad, za ktorý záloha pri kúpe zaplatená nebola. Stačí pár kamiónov a môže sa nám ten ekonomický systém poškodiť. My tu sa snažíme vybalancovať, ľudia si dajú 15 centov na fľašu a potom ju musia predsa dostať.
Keby sme dosiahli celoeurópske zálohovanie, tak PET fľaše zmiznú zo spaľovania a súčasne budeme ich môcť stláčať a uskladňovať tak oveľa viac, lebo nepôjde o to, aby nejaký automat prečítal čiarový kód. Tak vysvetľujem to podrobnejšie aj preto, že si myslím, že tú problematiku široko poznáte a tento malý detail by naozaj zmenil a uľahčil tento projekt pre nás aj okolité krajiny.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, memorandum, ako už názov hovorí, je prejav dobrej vôle, jeho znením je práve vyjadrenie tejto dobrej vôle približovať ceny, za ktoré sa spaľuje v podnikoch, ktoré patria do Zväzu výrobcov cementu, takým cenám, ktoré by boli dostupné pre slovenské obce.
Podpísali sme túto vôľu zväzu výrobcov cementu spoločne 18. 6. pri Vodnej nádrži Ružín kvôli tomu, že toto turistické zázemie Košíc desaťročia trpí extrémnymi množstvami odpadu, ktorý pláva na povrchu hladiny tejto vodnej nádrže. Každý rok do toho investuje podnik Slovenská vodohospodárska výstavba nemalé peniaze, napriek tomu odstraňovanie toho koncového dôvodu nie je účinné. Práve preto bude od budúceho roku, od januára, zálohový systém a aspoň časť tohto sa stratí, ako veríme.
Predsa ale treba sa zaoberať aj tým, prečo pred slovenskými cementárňami, ktoré sú hlavnými miestami, kde smeruje na energetické zhodnotenie taká, povedzme, koncová zložka odpadu, prečo tam stoja celé dni a noci zahraničné kamióny a prečo ešte aj v samotných obciach, kde táto cementáreň je, ktoré znášajú aj environmentálnu stopu tej cementárne, prečo ani tieto obce nespaľujú svoj odpad v cementárňach. Jeden z dôvodov je, že obce nemajú dostatok kapacít a finančnej podpory na to, aby vytvorili spracovanie odpadu, toho, ktorý je spáliteľný na tzv. TAP, čiže alternatívne, tuhé alternatívne palivo.
Druhým dôvodom je, že tieto tuhé alternatívne palivá o to viac vedia vyrábať v krajinách západu, ktorým často vysoké ceny spaľovania tak, teda ceny spaľovania sú tak vysoké, že sa im oplatí dovoz na Slovensko a spaľovanie v slovenských cementárňach. Tak je to napríklad v prípade Talianska, kde očividne bol, a bol som sa pozrieť v tej cementárni Rohožník aj osobne, kde očividne stoja kamióny zo vzdialenosti 500, 600, 700 a viac kilometrov.
Pokiaľ ale cena, povedzme, 90 až 100 eur za tonu spálenej TAP-ky je úplne neprístupná pre slovenské obce, tak tento stav sa nevie zmeniť a my sme neustále akoby odpadová jama pre okolité krajiny, ktoré si u nás spaľujú často aj materiály zo svojich niekdajších obecných skládok, čistia si svoje územie a slovenský občan teda znáša, ako som už povedal, environmentálnu stopu, ale vlastné odpady obce znovu ukladajú ešte stále do bežných skládok.
Toto, tento reťazec zlej, viacerých zlých okolností chceme prelomiť. To prelomenie si vyžaduje celý súbor opatrení. Vy napokon sa v tejto oblasti vyznáte, tak viete, že sa to nezaobíde bez zvyšovania cien, ukladania odpadu v bežných skládkach, k čomu ministerstvo odvážne pristupuje a chápeme, že si tým nerobíme práve popularitu, ale sme zodpovední, a to sa snažíme vysvetliť aj obciam.
Za druhé, je nevyhnutné, aby sa tu zjavili výrobne tuhého alternatívneho paliva, aby cementári mali vôbec nejakú dodávku zo Slovenska. Zatiaľ je to okolo 20 %, čo ho spaľuje, čo sa spaľuje z domácich zdrojov, 80 % je dovoz.
Memorandum, kvôli ktorému ste túto otázku položili, je teda všeobecným prejavom vôle, že združenie cementárov bude diskutovať o určení nejakého, my si to na ministerstve predstavujeme, nejakého postupného vývoja, kde by zvyšovanie cien skládkovania a aspoň dočasné znižovanie pre domácich tvorcov TAP-iek sa kdesi stretlo, možno okolo 60 eur a tak bolo možné podstatne zvýšiť mieru spaľovania domáceho odpadu.

Ešte raz, tie projekty jednak bežia, ktoré nájdete na internete, mňa nenapadlo vám ich všetky menovať, ale spomínajú mi tu kolegovia, že napríklad presunom sa upriamili peniaze na sanácie svahových deformácií vo vybraných lokalitách Slovenska, ktoré sa práve tu tvoria kvôli dažďom, ktoré boli v máji, ale napokon aj dnes sú zatopené, je zatopených šesť dedín vo východoslovenskom kraji. Tak sa sanácie havarijných svahových deformácií stali pomerne akútnymi. Financie sú nasmerované v tejto chvíli na sedem lokalít Brezovička, Dačov, Kapušany, Ondrašovce, Petrovany, Varhaňovce a Stránske. Dôraz bude kladený na zníženie alebo úplné zastavenie svahovej deformácie a zabezpečenie stabilizácie, trvalej stabilizácie narušeného územia.
Vo všeobecnosti sanačné práce zahŕňajú v tomto prípade aj odvodnenie a technické stabilizačné terénne úpravy zosuvného svahu. Je to veľmi náročná práca, žiaľ, na niektorých lokalitách sa naozaj povolila výstavba v oblasti, kde sa povoľovať nemala. Tu spomeniem aj plán vytvorenia Atlasu pasívnej infraštruktúry Slovenska, ktorý by mal byť kľúčom a súvisí nakoniec aj s novou vodnou politikou. My naozaj nemáme dostatok usporiadaných dát. Ako som povedal, dáta kadejaké sa zbierali celé roky, nie vždy sú kompatibilné, ale najmä nie sú usporiadané tak, aby aj občan, aj odborník mali obraz o situácii.
V tomto prípade nám aj pri pláne, novom pláne vodného hospodárstva vyplývajú úlohy do tohoto Atlasu pasívnej infraštruktúry, chceme dosiahnuť, aby na celom Slovensku nielen ľudia videli, kde sú envirozáťaže, to väčšinou vedia, ale aby naozaj veľmi jasne vedeli, že ak idú stavať v blízkosti vodného toku, ktorý vyzerá ako letný potôčik, tak že on sa naozaj môže v okamihu premeniť na riavu, ktorá ohrozí majetok aj životy.
A to isté, aby obce nepovoľovali stavebné činnosti v oblasti zosuvov. Tých zosuvov je na Slovensku oveľa viac, než sa hovorieva, lebo zatiaľ našťastie k nejakým veľkým smrteľným prípadom neprišlo, ktoré sú známe z tretieho sveta, ale niekedy aj z Talianska alebo z Turecka. V takýchto našich podmienkach je to ale otázka času, kedy môže prísť aj k obetiam na životoch. Preto je správne, že časť tých peňazí, ktoré sa v tejto chvíli, napríklad pre ešte prebiehajúce chemické analýzy nealokujú do environmentálnych záťaží, takže boli presunuté na stabilizovanie rizikových svahov.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, verím, že vaše obavy, aj keď chápem, že také obavy môžu vnikať, budú liché a my financie, ktoré máme, vyčerpáme.
Na Slovensku evidujeme 1 200 environmentálnych záťaží, na ktorých sanáciu by bolo treba miliardy, miliardy eur. Celkove ich máme, aby som bol presný, 1 817, z toho je ale 932 zatiaľ iba predpokladaných, čiže tzv. pravdepodobných, 310 potvrdených, 808 je už sanovaných, resp. rekultivovaných lokalít.
To znamená teda, ako som povedal, že by, keď hráme s takýmito hrubými číslami, mohlo ísť, mohli by sme povedať, že ostáva ešte vyriešiť 1 200 záťaží, ktoré sú evidované v informačnom systéme environmentálnych záťaží. Ten je, ako iste viete, rozdelený do štyroch častí, kde v áčku sú pravdepodobné, v béčku potvrdené, v céčku sanované, resp. kultivované a v déčku sú vyradené lokality environmentálnych záťaží. Tento register stále beží a podľa neho, keďže ide často o viacročné projekty, sa aj odstraňujú environmentálne záťaže. Samozrejme, najviac ich nájdeme tam, kde bola priemyselná výroba.
Keď sa pozrieme na záťaže s vysokou prioritou, tak naozaj predstavuje priemyselná výroba radovo pol miliardy eur očakávaných nákladov. Doprava 83 mil., poľnohospodárska výroba to je veľmi taký jemný odhad dvesto, 23 mil. Sklady, kde sa často nachádza, nachádza environmentálna záťaž alebo priestory, kde prebiehala v minulosti distribúcia tovarov 162 mil. Stavebná výroba 3 mil. evidovaných environmentálnych záťaží. Ťažba nerastných surovín 12, vojenské základne ešte stále 31 mil. A potom zariadenia, ktoré boli kedysi zariadeniami na nakladanie s odpadmi, je pol miliarda záťaží. To sú rôzneho druhu odkaliská. Za bývalého režimu obľúbené vlastne koncové miesta, kde komunisti sa domnievali, že tým je už odpad vyriešený. Tak nám spravidla zanechali časované bomby.
Po tomto prehľade by som ešte chcel k vašej otázke povedať, že sanácia environmentálnych záťaží je na ministerstve naozaj považovaná za jeden z prioritných programov, tak ju stavia aj PVV, programové vyhlásenie vlády. Zdôrazňujeme princíp, znečisťovateľ platí, ktorý v Slovenskej legislatíve nebol zabezpečený, ale aj vďaka podpore vás poslankýň a poslancov Národnej rady je v prvom čí..., prešiel cez prvé čítanie zákon, ktorý túto absurditu napráva.
Peniaze z fondov, som presvedčený, že neprepadnú. Riadiaci orgán pre OP KŽP v súčasnosti realizuje plánované presuny so stopkou disponibilných finančných prostriedkov z prioritnej osi 2 do výkonnejšej prioritnej osi 1, t. j. oblasť vodného hospodárstva a odpadového hospodárstva. A tiež realizuje iné plánované opatrenia na to, aby sme splnili podmienku N+3, čiže aby sme mohli k tomu roku ´21 ešte nejaký čas prirátať.
Možno preukázateľne konštatovať, že aj v súvislosti s predmetnými presunmi a opatreniami OP KŽP v medzimesačnom čerpaní, napríklad keď porovnáte mesiace apríl a máj tohoto roku, tak v porovnaní s inými operačnými programami sme práve v oblasti životného prostredia dosiahli najvyšší nárast čerpania. Uvedené bolo zmienené aj v monitorovacej správe MIRRI, ktorou sa centrálny koordinačný orgán prezentoval pre EŠIF na vláde Slovenskej republiky s informáciou o stave implementácie EŠIF k 31. 5. 2021. To je napokon aj posledná správa, ktorú k tejto téme vláda obdržala.

Ja len dodávam, že v skutku čiastkových databáz je veľmi veľa. Tu stále pracuje predsa hygienik, pracuje tu Slovenský hydrometeorologický ústav, pracuje tu Výskumný ústav vodného hospodárstva, mohol by som ešte chvíľu pokračovať, napríklad aj výskumný ústav Dionýza Štúra. Všetci majú sondy, každý na svojom piesočku a takto to tu roky bežalo. Pokúsime sa to integrovať a naozaj poskytovať online občanom informáciu, ako sa vyvíja stav podzemných vôd.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec Kazda, áno, v skutku správa o vodnom hospodárstve bola od roku 1994 každoročne predkladaná, bol to informatívny materiál na rokovanie Národnej rady.
Potom po schválení v Národnej rade bola správa publikovaná aj v tlačenej forme. Naposledy bola publikovaná v roku 2011 správa za rok 2009. V roku 2011 bola táto úloha pre rezort životného prostredia uznesením vlády zrušená. Ministerstvo ale aj po zrušení tejto povinnosti publikovalo informácie prostredníctvo správy VUVH, čiže Výskumný ústav vodného hospodárstva, a to v roku 2012. Ale pre finančné okolnosti v 2013 ministerstvo ukončilo financovanie spracovania osobitnej správy v pôvodnom obsahu a štruktúre a relevantné informácie, ktoré sú potrebné, zverejňuje prostredníctvom enviroportálu, kde to nájdete pod kapitolou správy, lomítko voda, pomlčka jedna. Je to súčasť z každoročných správ ministerstva o stave životného prostredia. Pokiaľ vám tieto informácie na váš výskum alebo iné potreby nepostačujú, možno sa nám podarí veci zlepšiť, len, samozrejme, je to odvislé od financovania.
Ministerstvo aktuálne pripravuje novú koncepciu vodnej politiky Slovenska, ktorej jednou z prioritných tém bude aj zlepšenie informovanosti o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v súlade s programovým vyhlásením našej vlády na roky 2021 až 2024.
Našou ambíciou bude vytvorenie takej informačnej platformy, ktorá bude poskytovať relevantné informácie a dáta v reálnom čase pre viaceré skupiny potenciálnych užívateľov. Dôležitým predpokladom naplnenia našej ambície je však analýza aktuálneho stavu všetkých zdrojov, údajov, ktoré aktívne vstupujú do informačného systému. Aj v tejto oblasti podobne ako v iných rezortoch nachádzame zdvojenie, ztrojenie monitoringu, ktoré ale si organizácie vzájomne neposkytujú a niektoré úlohy potom sa neplnia tak, ako by sme si predstavovali.
Rezortné informačné systémy poskytujú množstvo čiastkových správ a informácií aj o vodnom hospodárstve, ale aj tu je to nutné podrobiť analýze a konsolidácii z pohľadu efektivity hodnoty za peniaze aj z pohľadu ich využitia a poskytovania reálne užitočných informácií. Dôležitým cieľom pre rezort bude v najbližšej dobe z európskych fondov financovaná sieť nových, nových monitorovacích staníc. Najmä na území medzi Bratislavou a Žitným ostrovom, kde síce niekoľko staníc je, ale nemajú charakter takej sieťke, takého sieťového dohľadu, aby sme mohli si trúfať vyratúvať s vysokou presnosťou digitálne modely pohybu podzemnej vody.
Tieto modely potrebujeme, ak sa chceme skutočne vážne postaviť zoči-voči hrozbe, ktorú predstavuje de facto Bratislava, niekdajšie mesto chémie, ktoré, z ktorého, žiaľ, zostalo veľa environmentálne nebezpečných skládok, čiže s trochou, s trochou tvrdosti môžeme povedať, že Bratislava je jedna environmentálna záťaž. Táto záťaž práve aj výstavbou čoraz dynamickejšou výstavbou aj nad škodlivými územiami alebo územiami s rizikom uvoľnenia dlho tam, dlho tam ležiacich kontaminantov, ako je v okolí Apolla alebo v Prievoze. Bratislava sa stáva aktívne nebezpečným rizikom pre Žitný ostrov a cieľom ministerstva je vytvoriť proti tomu hrádzu.
K tomu patrí aj dostupná informovanosť o vodnom hospodárstve pre širokú verejnosť.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú zákony, ktorý má za cieľ riešenie nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.
Návrhom zákona sa vykonáva najmä úprava v časti súhlasov, kde na základe praktickej aplikácie dochádza k vypusteniu dvoch súhlasov, tak aby reflektovala reálnu situáciu v praxi. Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Nepočúva. (Zaznievanie gongu.) Sulík vyrušuje... Ešte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, pani ministerka, pán minister prednáša, rád by vás požiadal, poprosím vás, keby ste si vydiskutovali veci, ktoré sú určite pre vás dôležité, mimo sály, a pán minister môže pokračovať.
Nech sa páči.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a tiež štátnej správy. V nadväznosti na rozporové konania boli doplnené aj ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami vrátane zákazu energetického zhodnocovania odpadu po dotriedení.
Návrhom zákona sa dopĺňajú opatrenia z aktuálneho Programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019 - 2025, ktoré prijala ešte bývalá vláda, úprava režimu odberania komunálneho odpadu na zbernom dvore a ešte sa upravuje zodpovednosť obce za zber textilu, ktorá, zodpovednosť začne až od roku 2025. Upravuje sa aj možnosť pri prejednávaní priestupku tak, aby bolo možné uložiť súčasne nápravné opatrenie fyzickej osobe nepodnikateľovi.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.