Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, môžem vás uistiť, že ministerstvo životného prostredia naozaj žiadnym spôsobom nepozastavilo ani platby, ani budovanie vodovodných kanalizačných sietí v obciach. Naopak, to budovanie všemožne podporujem. Je potrebné takisto zdôrazniť, že ani Environmentálny fond nezdržuje a nesťažuje dobudovanie legálne rozostavaných vodovodov, kanalizácií, čističiek odpadových vôd, nakoľko priebežne financuje projekty, ktoré sú v poriadku, legálne, a zároveň Environmentálny fond pristupuje ku každej jednotlivej obci individuálne a s náležitou opatrnosťou, aby boli chránené verejné financie.
Zároveň Environmentálny fond v nadväznosti na materiál o financovaní rozvoja verejných vodovodov s dôrazom na obce do 2 000 obyvateľov a verejných kanalizácií s dôrazom na obce v aglomeráciách do 2 000 ekvivalentných obyvateľov má povinnosť v Slovenskej republike pre roky 2020 až 2030 každoročne až do roku ´30 zabezpečiť finančné prostriedky vo výške 50 miliónov eur na projekty budovania verejných kanalizácií a vodovodov. Myslí sa teda naozaj aj na tie obce, ktoré boli v minulosti často odsúvané, obce do 2 000 obyvateľov.

Ďakujem pekne. Pán minister financií mi zanechal pomerne stručnú odpoveď, čiže nevyčerpám tento bohatý čas, a odpovedá takto:
Vážený pán poslanec, celková kvantifikácia samostatne pre samosprávy nie je v tejto chvíli k dispozícii a bude predmetom ďalších príprav a rokovaní. V prípade zvýšenia daňového základu a použití sadzby 19 % sa technicky zvýši výber podielových daní. Podľa zámeru sa predpokladá aj náležitá úprava podielu samospráv, ktorá v prvom kroku prepočtom zabezpečí zachovanie predpokladanej výšky úrovne príjmov z podielových daní a ktorá bude následne v druhom kroku ponížená o spoluúčasť samospráv vo výške 200 miliónov eur.

Za prvé, neviem o tom, že by v tomto výbere podpísanom pánom Érsekom bol nejaký starosta OĽANO, nech sa páči, uveďte ho. (Reakcia z pléna.) Ja nemám žiadne stranícke väzby, len ho uveďte, zverejnite.
Za druhé, obec Kravany bude čeliť, teda jej štatutár vyšetrovaniu kvôli subvenčnému podvodu. To je naša informácia z envirofondu. Ja ho osobne nepoznám, ale to sú vážne veci. Darmo on chodí po demonštráciách aj možno s opozíciou. Chápem, chápem, chápem, prečo chodí, ale to už je otázka iných orgánov. K nim do ich práce sa ministerstvo životného prostredia nestará.

Nemám žiadne vedomie a iste by som nestrpel, keby vedome vedenie Environmentálneho fondu škodilo nejakej obci. Ale tu sa stále hovorí o tých obciach, ktoré boli stranícky vybrané, po voľbách podpísané a ktoré takmer všetky boli, mali rozpory so zákonom, tak možno v niektorých prípadoch to už nie je vec Environmentálneho fondu, ale orgánov činných v trestnom konaní a tie nebudú oznamovať, ako postupujú. V iných prípadoch sa jednoducho, niekedy priam zúfalo hľadali spôsoby, ako nezaťažiť tie obce povinnosťou vracať tieto prostriedky, ktoré nezákonne vynaložili napriek tomu, že boli osobitne upozornení, že príde kontrola a že nestrpíme to pokračovanie protiprávneho stavu.
Pán poslanec, viete jak to tu fungovalo celé roky? Vládli XY a ich starostovia dostávali peniaze z envirofondu, tie rozkradli, česť výnimkám, a keď vládli YZ, tak ich starostovia dostávali peniaze z Environmentálneho fondu a tie používali takýmto spôsobom a nikto sa navzájom nekontroloval.
Teraz prišla vláda, ktorá hovorí o tom, že chce nastoliť právny štát, a hoci poviete, že to je maličkosť, že čo nejakých 40 miliónov. Ja v tom rezorte, za 40 miliónov sa dá urobiť veľmi veľa dobrého pre ľudí a aj sme sa snažili, aby sme nezrušili všetkých 26 obcí. Hľadali sme, poďte toto doplniť, toto napravíme, dáme do súladu so zákonom. Niekedy to bolo veľmi krkolomné, preto ja naozaj nevidím v tom žiaden pôžitok, aby nejaká obec sa dostala do nútenej správy. Naša nútená správa je totiž úplne bezzubá. Ona tej obci nepomôže, nepomôže ani štátu, nepomôže ani ako príklad do budúcnosti. Taká nútená správa by sa takisto mala prehodnotiť a ja ju rátam do toho balíku, o ktorom som hovoril s poslancom Dostálom, že tie skúsenosti, tu v Bratislave máme skúsenosť s Devínom, dokazujú, že takto nastavená nútená správa je k ničomu a je len brzdou.
A z toho som vychádzal a takto som očakával, že aj envirofond sa bude snažiť, aby čo najmenej zbabraných a dokonca v niektorých prípadoch podvedených vecí bolo na úkor občanov. Ale ono je to už raz tak, viete, že keď si, žiaľ, občania aj v Devíne zvolili starostu, ktorý popodpisoval veľmi nešťastné zmluvy, tak on aj je už dnes dávno nebohý, už prešlo 30 rokov od tých čias, Devín je stále v nútenej správe, rozvoj obce, samozrejme, to veľmi poznamenal, ale zákony sú zákony a tí kšeftári, ktorí vytunelovali túto krásnu mestskú časť, sa dávno už aj prestali smiať, peniaze sú ich, majetky, pozemky. Devín mal veľa majetkov.
Žiaľ, takto nedokonalé zákony stále Slovenská republika má a je práve výzvou tejto doby, urobme inventúru toho, čo je v samospráve osvedčené, čo tam výborne ide, priznajme si ako parlament a vláda, že prenášame na tú samosprávu bez peňazí nové a nové ťarchy. Prestaňme s tým, urobme inventúru, kde to je už neúnosné, dajme krok naspäť, nech sa tam, kde je to už neúnosné, nevyžaduje alebo nech sa zaplatí. Lebo samé to nebude. No a tam, kde sa samospráva dokonca pustila mimo zákony, tak nezostáva nič iné, než vracať veci k právnemu štátu. A to je určite aj váš záujem.

Samozrejme, nechcem príliš improvizovať. Vy dobre viete, že sa chystá zmena stavebného zákonu, ktorá má odbremeniť od týchto výdajov samosprávu. Nevieme ešte, aká bude definitívna podoba zákona. Ale vcelku, samozrejme, nemožno nesúhlasiť, že bývalé vlády s obľubou prenášali ďalšie a ďalšie výkony na samosprávu bez toho, že by im presúvali peniaze, a tým si vylepšovali rozpočet. Táto dosť pochybná metodika vytvorila za posledné desaťročie veľký deficit medzi očakávaniami, ktoré oprávnene občania od samosprávy majú, a medzi reálnymi možnosťami, ktoré samospráva môže vykonať. Možno dôsledkom toho sú aj také výsledky, že z dvadsiatich šiestich obcí má 26 nekorektne podané žiadosti na envirofond. Iná otázka je, že ako je možné, že boli odsúhlasené bývalým ministrom. Ale to je téma navyše.
Fakt je, že samospráva si zaslúži zásadnú inventúru, aj v dobrom, aj v zlom, že obidve, obidve vývojové línie – čiže aj degradácia, aj rozvoj – by sa mali po tridsiatich rokoch zhodnotiť, zvýrazniť to dobré, tie dobré smery, kde samospráva uspela, a tam, kde samospráva proste neuspela a kde to aj zámerne bolo pripravené takto, tak tam urobiť nápravu.
Poviem vám pre ilustráciu príklad z môjho rezortu. Pokiaľ samospráve zveruje zákon, až doteraz je tomu tak, aby udeľoval starosta pokuty za čierne skládky, ktoré jeho občania vyhodia, aby udeľoval pokuty napríklad za septiky, ktoré majú prederavené, tak akoby mu zákon odkazoval, že choď a trestaj svojich vlastných voličov, aby ťa už nikdy nezvolili. Takto nastavený zákon je naivný, je slabo vykonateľný. Starostovia ho proste nevykonávajú a výsledok je, že trpí životné prostredie, lebo tieto veci sa proste nevykonávajú. Obec, keď nahlási neznámeho autora čiernej skládky, tak ho má, tak ju má sama zo zákona odstrániť. Tak za týchto okolností máme stav, že obec najradšej nenahlasuje vôbec nič, ale zároveň ani čiernu skládku neodstráni. Čiže tá taká nehybnosť a nedvižnosť, ktorá mnohých ľudí naozaj úprimne a oprávnene hnevá, tak tá je priamo akoby zakotvená v zlých mechanizmoch, ako boli nastavené.
Čiže toto mám na mysli, nie nejaké rúcanie samosprávy, ale tých 30 rokov presne ukázalo, ktoré boli omyly alebo možno aj zámerne zle nastavené pravidlá a ktoré, naopak, v ktorých samospráva bola veľmi úspešná a kde bola pre Slovensko prospešná.

Ďakujem pekne. Dovolím si menom pána ministra financií prečítať reakciu na túto interpeláciu.
Predmetná problematika bola gestorsky, vecne aj procesne zabezpečovaná ministerstvom vnútra za spolupráce s ministerstvom financií a ďalších rezortov. Napriek tomu, že uvedená úloha gestorsky vôbec nepatrila do portfólia ministerstva financií, môžem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 226 zo 14. mája 2014 vzala na vedomie súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy, segmentu územnej samosprávy a tiež návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy ako východisko pre ďalšie rozpracovanie procesu modernizácie územnej samosprávy v Slovenskej republike. V nadväznosti na programové vyhlásenie našej vlády vznikla pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky komisia pre reformu verejnej správy, ktorá sa bude problematikou komplexne zaoberať a mala by predstúpiť s návrhom reformy.

Obec Vislava, ste sa nepýtali, ja nemám konkrétnu informáciu, ale z toho, čo mám, je pravdepodobné, že tam prišlo k porušeniu zákona. Možno ju oslovia iné inštitúcie, túto obec, myslím jej štatutára, než je envirofond.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, na dnešnú hodinu otázok som od vás dostal štyri otázky podobného charakteru. Ide o činnosť Environmentálneho fondu, čiže aj moje odpovede budú na seba nadväzovať.
Na konci minulého volebného obdobia vyhlásilo ministerstvo životného prostredia, konkrétne Environmentálny fond, výzvu, ktorá sa volala Veľké vody, ktorú ale neuzavrelo do dňa volieb a zastupujúci minister Érsek prišiel tieto rozhodnutia podpisovať až nejaký týždeň po voľbách. Ako to už u nás býva tradíciou, takéto povolebné podpisy neveštia nič dobrého. Neskorší vývoj to aj potvrdil. Pri preskúmaní výberu rozhodnutí sa potvrdilo to, čo sa dalo tušiť aj z toho, že tí rozhodujúci vyberatelia boli veľmi politicky predpojatí. Aj výber dopadol politicky nerovnovážne. Ja som o tom mal aj tlačovku.
Envirofond sa rozhodol napriek tomu rešpektovať tento proces, hoci diskutabilný, preto ja naozaj úprimne chcem podporovať čo najrýchlejšiu kanalizáciu, odkanalizovanie obcí, takisto vodovody. Peniaze odišli na účty obcí s tým, že envirofond upozornil, že bude vykonávať, ako mu to zákon ukladá, kontrolu verejných obstarávaní. Ak rátame aj rôzne technické nedostatky, celkove z 26 obcí kontrola preukázala 26 neoprávnených čerpaní. 18 obcí vôbec nesplnilo verejné obstarávanie a to ani podľa zákona z 90. rokov.
Nebudem tu vymenovávať konkrétne obce, v niektorých prípadoch envirofond má podozrenie zo subvenčného podvodu, v iných teda najčastejšie ide o neuskutočnené verejné obstarávania. Niektoré obce by mali dotáciu v celej výške vrátiť. Je to pre nás nepríjemná situácia, pretože možno tie obce naozaj dotáciu vrátiť nebudú môcť. Sú to špecifické situácie a ja o tom diskutujem aj na úrovni vlády. Chcel by som nájsť spôsob, ako sa vyhnúť prípadnej nútenej správe a ako predovšetkým naplniť cieľ, ktorý takto nedbanlivosťou alebo možno až kriminálnou činnosťou zmarili štatutári obcí niektorí a to tým, že nevykonali verejné obstarávania na tieto sumy, ktoré nie sú malé. Dohromady bolo tým 26 obciam rozdaných vyše 40 miliónov eur. Niektoré dostávali na účet štyri-päť miliónov.
Vedenie Environmentálneho fondu – a za to mu, to mu slúži ku cti – hľadalo všetky spôsoby, aby nie všetkých 26 prípadov vracali peniaze. Snažili sa dopĺňať, opravovať, využiť všetky legálne spôsoby, ako napraviť nedbalo pripravené súťaže, až, hovorím, na niektoré obce, ktoré zrejme, zrejme sa opraviť nedajú.
Chcem pána poslanca uistiť, že Environmentálny fond aj v tejto chvíli intenzívne pracuje na riešeniach, ktoré v minulosti absentovali. Napríklad budeme odpolitizovávať ten spôsob výbercov, ktorí hodnotia jednotlivé projekty. Vytvoríme systém losovania týchto odborníkov, tak aby bolo mimo akejkoľvek pochybnosti, že na vyberanie projektov Environmentálneho fondu sa prihliada politickými očami.
Ďakujem.

Máte pravdu, pán poslanec, že v hluku často aj podružných diskusií zaniká tento veľmi dôležitý zákon.
Ja sa aj chcem veľmi poďakovať poslancom, ktorí už pred pol rokom varovne upozornili a išli s vlastnou iniciatívou, tam vtedy hrozilo scudzenie podielov istej vodárenskej spoločnosti. Pomohli ste tomu zabrániť a zároveň ste upozornili štátnu a verejnú správu, že je tu veľký problém. Vďaka tomuto zákonu sa naozaj vraciame aj k tomu problému 40-tisíc domácností, ktoré hoci má pod nosom kanalizáciu, tak ju jednoducho, z rôznych dôvodov sa na ňu nenapájalo.
V minulosti sa legislatíva pokúšala pripraviť zákon, ktorý by ich pod trestom nútil sa pripojiť. No napokon, keďže, samozrejme, nebol to veľmi populárny nápad, nakoniec naši predchodcovia takpovediac pustili do gatí a nehali všetko tak, jako bolo. To zas si treba povedať, že ten stav, samozrejme, nie je pozitívny, Slovensko, ak má 40-tisíc domácností na ulici kanalizáciu a nie je na nich napojené, tak to je proste veľký problém. My sme veľmi nízko, máme veľmi nízky štandard v mnohých lokalitách hygieny domov. Máme nízke percento napojenosti, zhruba v polovici obcí a miest je kompletná kanalizácia a vodovod, čiže 40-tisíc pre obrovský, obrovský počet, to je veľké mesto, keby sme to dali na hromadu.
Tento zákon to rieši príspevkom prevádzkovateľa, čiže sumu nebude musieť vynaložiť ten jednotlivec. Samozrejme, postupne, keďže prevádzkovateľ má právo si účtovať náklady, ktoré mu reálne vznikajú s dodávkou týchto médií, teda voda a odvoz kanalizácie, tak on si to po halieroch, po centoch zo všetkých svojich napojených účastníkov stiahne, ale so všetkých možných riešení je toto najbezbolestnejšia, pretože prevádzkovateľ si tieto náklady môže rozrátať na rádovo desiatky rokov a skutočne v účtoch jednotlivca sa prejavia zanedbateľným, zanedbateľnou sumou, ale pre tých 40-tisíc domácností je to veľmi výrazná zmena.
Takže ďakujem ešte raz za tú iniciatívu spred pol roka, podnietili ste aj nás, aby sme sa problémom urýchlene zaoberali, a tento zákon by mal uspokojivo vyriešiť a chrániť aj do budúcnosti infraštruktúry, ktoré sú od svojej logiky monopolné. Si nikto z nás nevyberie, do čej kanalizácie sa chce pripojiť, tam nemáme na výber, a preto je aj namieste, aby toto bolo verejné vlastníctvo. A to tento zákon už definitívne nastoľuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V týchto článkoch sa vylepšujú a dopĺňajú kompetencie pre okresné úrady v sídle kraja v rámci dohľadu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Ďalej sa upresňujú a dopĺňajú podmienky pre nútenú správu pre toho prevádzkovateľa, ktorý sa do nútenej správy dostane, ako aj povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v rámci nútenej správy. Ide nám, samozrejme, o to, aby nútená správa nepoškodila ani v najmenšom spotrebiteľa.
Ďalšie doplnky sa týkajú skutkových podstát správnych deliktov a priestupkov, ktoré by, ktoré súvisia napríklad s nelegálnym odberom, ale súvisia aj s neférovým postupom dodávateľa. Významnou zmenou tohoto zákona je, že všetky predaje tých sietí, teda vodovodov a i kanalizácií, ktoré sa odohrajú po prijatí tohoto zákona, musia skončiť vo vlastníctve miest a obcí. Tým sa vyjasňuje dlhoročná hmlistá situácia, niektorí občania Slovenskej republiky žili na územiach, kde tieto siete spravovala obec alebo mesto, iní ale museli znášať aj isté finančné tlaky od súkromných skupín, ktoré sa dostali k sieťovým štruktúram kanalizácií a vodovodov.
Dôležitou zmenou je úprava týkajúca sa vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok vo verejnom priestranstve.
Upresňujú sa tiež práva a povinnosti vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií a tiež prevádzkovateľov týchto sietí.
Ďalej sa mení doterajší režim vlastníckeho práva k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona vlastníctvo tejto vodárenskej infraštruktúry mohli nadobúdať len obce a mestá, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí ako takzvané subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme.
Dopĺňajú sa tiež niektoré ustanovenia súvisiace s povoľovaním pásiem ochrany vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce zo zákona.
Dopĺňa sa tiež právna úprava vecných bremien k týmto pásmam ochrany, návrh zákona v čl. II potom zákona o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorému zvykneme hovoriť vodný zákon, napríklad v súvislosti s vymedzením pásiem ochrany vodovodného potrubia, verejného vodovodu a pásiem ochrany potrubia stokovej sieti verejnej kanalizácie mimo zastavané územie obce na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia.
V čl. III sa zasa dopĺňa rozsah cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve o pripojenie na verejnú kanalizáciu a súvisiace legislatívno-technické úpravy.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a podobne aj na podnikateľské prostredie, pozitívny aj negatívny vplyv bude mať na životné prostredie, nemá žiaden vplyv na informatizáciu ani na služby verejnej správy pre občana. Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú v doložke, samozrejme, vybraných vplyvov.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona posuniete do druhého čítania.
Ďakujem.