Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Susko, je, samozrejme, vaše sväté právo podať návrh na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie, len ma zarazilo to vaše zdôvodnenie, a síce tvrdenie, že sú tam nejaké ustanovenia, ktoré tam nemajú byť. A to by som poprosil o vysvetlenie, že ako to myslíte, lebo zákon o rokovacom poriadku nerieši, že čo všetko má byť v návrhu z hľadiska, z hľadiska počtu článkov. Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3 zakazuje prílepky, ale hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, to je vec, ktorú, teda bežne sa robila v uplynulom volebnom období aj v tých predchádzajúcich. Dúfam, že sa bude robiť menej alebo vôbec v tomto volebnom období, ale to je, keď už rokujete o návrhu zákona a v druhom čítaní tam doplníte obsahovo nesúvisiacu novelizáciu iného zákona. To nehovorí nič o tom, že vy keď dávate návrh zákona, či tam môžete, alebo nemôžete novelizovať viacej vecí.
Okrem toho je tu zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý hovorí o tom, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych noriem, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. A v tomto prípade novelizácia Trestného zákona je obsahovo súvisiaca. Je tam 60 bodov, väčšina z tých bodov súvisí so zaistením majetku, ale nikde nie je napísané, ani v zákone o tvorbe právnych predpisov, ani v zákone o rokovacom poriadku, že keď predkladáte návrh zákona, novelizujete viacej, viacej zákonov, lebo, lebo to navzájom súvisí, že nemôžete v rámci toho istého článku novelizovať viacej vecí alebo riešiť viacej problémov. Ak také niečo je, tak mi to ukážte, že kde.

Ďakujem za túto komornú rozpravu. A teda na ospravedlnenie pána poslanca Fica, no on, on nebol na tých novembrových námestiach, pretože si to nevšimol, tak nemá priame zážitky, iba sprostredkované, takže nie sú celkom autentické jeho vyjadrenia v tej, v tejto veci, tak to treba brať.
A myslím, že budeme pokračovať, pokračovať aj v druhom čítaní, asi sa nezúžime iba na otázku tajnej a verejnej voľby. Táto vec je podľa môjho názoru pomerne jasná, kde sa prikloní názor väčšiny, ale teda verím, že v tom návrhu je dostatok vecí, o ktorých budeme vedieť možno aj pokojnejšie diskutovať v druhom čítaní.
A to, či je to naozaj reforma, alebo nie je reforma, sa uvidí podľa toho, aké to bude mať reálne dôsledky, nie podľa toho, čo je tam napísané, napísané na papieri. Reforma nemusí byť revolúcia, to sú dva rôzne pojmy. Reforma nemusí znamenať, že sa úplne prevráti systém, ale, naopak, že sa urobia zmeny, po ktorých bude systém lepšie fungovať. Ja verím, že tie zmeny, tak ako ich nastavíme, prispejú k tomu, že ten systém bude fungovať lepšie, ako fungoval doteraz.
Zároveň by som chcel oznámiť, že hlasovať o tomto návrhu budeme dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Pán poslanec Baránik, pomaly ti začínam závidieť, na mňa reagoval iba pán poslanec Susko a ty máš takú spŕšku reakcií zo smeráckych radov.
No, hovoril si o verejnej voľbe a o tom, že verejná voľba je primeraná, pretože treba rozlišovať, keď volia občania svojich zástupcov a keď tí zvolení zástupcovia o niečom rozhodujú, či už o personálnych veciach, alebo o vecných záležitostiach. A tie argumenty proti sú častokrát až smiešne, že jednak nedôverujeme tomu, že keď sa niekto na 12 rokov stane ústavným sudcom, dokáže rozhodovať nezávisle a bude 12 rokov zaviazaný tomu, koho volil, alebo bude nahnevaný na niekoho, kto ho nevolil. Ale veď dôležité sú predsa počty, dôležité je, ako hlasujú politické strany. Tí ústavní sudcovia, ktorí boli zvolení za kandidátov v minulom volebnom období, keď získali väčšinu, tak predsa vedia, že tú väčšinu nezískali bez hlasov poslancov vládnej koalície, vtedajšej, vtedajšej parlamentnej väčšiny. Čiže toto nikoho nechráni, nechráni to nezávislosť súdnictva, nechráni to tých ľudí, ktorí o tom, o tom rozhodujú. Sú to smiešne argumenty.
Rovnako si veľmi správne v úvode svojho vystúpenia pomenoval zodpovednosť odchádzajúceho Roberta Fica, odchádzajúceho z tejto sály, a teda dúfajme, že postupne aj zo slovenskej politiky, ktorý sa teraz snaží vyviniť, snaží sa tváriť, že on nič, on muzikant, že on nezodpovedá za stav, v akom sa krajina nachádza, v akom sa nachádza súdnictvo, za všetkých tých Kočnerov a systém, ktorý umožnil Kočnerom mať taký vplyv, že rozhodovali o tom, o čom malo rozhodovať súdnictvo. To je jednoznačne zodpovednosť Roberta Fica. Práve preto treba urobiť reformu, s ktorou tu dnes prichádzame.

Pán poslanec Fico, začali ste zdravím pani ministerky. No, tak ja budem pokra; ja začnem vaším zdravím. Teším sa, že sa už tešíte lepšiemu zdraviu, čo vidno nielen zo zvýšenej frekvencie vašich vystúpení na pôde parlamentu, ale aj z toho, že ste sa vrátili k svojej obľúbenej figúre, keď sa snažíte dehonestovať poslanca, ktorý s vami diskutuje, tým, že sa ho spýtate alebo resp. poviete, že ja neviem, kto je tento poslanec. Ja si to veľmi dobre pamätám, ako ste to urobili na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sme vás vypočúvali, lebo ste sa chceli stať predsedom Ústavného súdu. A pán poslanec Marosz, ktorý patril k tým aktívnejším poslancom v tomto parlamente v uplynulom volebnom období, sa vás niečo spýtal a vy ste ho odbili s tým, že ja neviem, kto je tento pán poslanec, tak som vám ho musel predstaviť. Kolegu Baránika vám už predstavil pán podpredseda Šeliga.
Zarazilo ma aj to, že hovoríte o nejakej komornej atmosfére. Možnože keď budete naozaj častejšie chodiť do parlamentu, zistíte, že toto je úplne bežný počet poslancov, aký sa v tejto sále nachádza. Častokrát tu býva oveľa menej poslancov, možno máte nejaký spomienkový optimizmus, a teda chápem, že dva roky v minulom volebnom období, keď ste skončili ako premiér, tak ste sem moc nechodili ako poslanec, tak možno nie celkom viete rozlíšiť, čo je a čo nie je komorná atmosféra.
Určite nikto nehovorí o tom, že by opozícia bola gangsterská alebo gaunerská z dôvodu iných názorov. Na to sú iné dôvody. A teda zaráža ma, že vy niekomu vyčítate, že hovorí o gangstroch a gauneroch kvôli iným názorom, a vy iný názor alebo názor, ktorý je premietnutý do tohto návrhu, dehonestujete, že to nie je žiadna reforma, že proamerický, že Denník N a podobne. Toto je podľa vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec Susko. No, spýtal by som sa, že v čom je ten rozpor k prístupu, rovného prístupu k ústavným volebným funkciám. Ale teda keďže reagujem na faktickú, tak už mi nebudete môcť, nebudete môcť odpovedať. Ale samozrejme, že toto je vec, ktorá mala byť vyriešená ešte v roku 2018, keď, keď sme vedeli, že budeme voliť väčšinu alebo budeme ustanovovať väčšinu ústavných sudcov. Vtedy sa to, vtedy sa to neurobilo.
Toto je jeden konkrétny návrh a, samozrejme, že ak máte nejaký, nejaké riešenie, ktoré je, podľa vášho názoru splní ten istý účel, splní ten istý cieľ, zabezpečí, že jedna garnitúra nebude môcť alebo sa prinajmenšom sťaží, aby jedna garnitúra na dvanásť rokov ovládla Ústavný súd svojimi nominantmi bez toho, aby to malo, aby to malo ten aspekt, že niektorí sú na dvanásť a niektorí na šesť a závisí to od, od počtu hlasov alebo od žrebu, tak treba s takým návrhom prísť a môžme sa, môžme sa o tom návrhu baviť. Ja v tom žiadny, žiadne porušenie rovného prístupu k verejným funkciám nevidím, lebo všetci majú tie podmienky nastavené rovnako.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal citátom: "Napriek všetkým zmenám po roku 1989 je slovenské súdnictvo podnes neefektívne. Na verejnosti panuje oprávnený pocit, že nie je nezávislé, že sa občan ťažko alebo vôbec nemôže domôcť spravodlivosti, že často, a to neraz vo verejne známych prípadoch, je právo nevykonateľné alebo sa obchádza rôznymi obštrukciami, že súdy používajú v rozličných prípadoch odlišné kritériá posudzovania a že súdy sú len v malej miere nástrojom na odstránenie korupcie.
Cieľom reformy súdnictva je vytvoriť všetky predpoklady pre to, aby sa súdnictvo v Slovenskej republike dostalo na úroveň najvyspelejších krajín, zaručovalo nastolenie práva a spravodlivosti, aby sa v ňom významnou mierou zvýšila transparentnosť a znížila miera korupcie, a takýmto spôsobom riešiť jeden z kľúčových a najzávažnejších celospoločenských problémov v Slovenskej republike.
Predkladaná reforma súdnictva vytvára predpoklady pre odstránenie jeho kľúčových nedostatkov. Vyžaduje si zmenu súčasných zákonov a v niektorých prípadoch aj zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Jej cieľom je zvýšenie efektívnosti fungovania súdneho systému, vytvorenie personálnych predpokladov pre kvalifikované, nezávislé a nestranné rozhodovanie sudcov, zvýšenie miery informovanosti verejnosti, predvídateľnosti práva a kontroly výkonu súdnictva zo strany verejnosti, zvýšenie miery garancie ochrany základných ľudských práv a slobôd, zrýchlenie občianskeho súdneho konania."
Toto nie je citát z dôvodovej správy alebo z predkladacej správy k návrhu novely ústavy, o ktorej práve rokujeme, ani citát z dôvodovej správy návrhu zákona o reforme súdnictva, o ktorej budeme rokovať o malú chvíľu, toto je úvod z reformy súdnictva, z návrhu reformy súdnictva v Slovenskej republike, s ktorým v roku 2006 prišiel Ernest Valko a vydal ju, vydal ju ako publikáciu v Konzervatívnom inštitúte Milana Rastislava Štefánika, kde som bol v tom čase ja riaditeľom.
Ale keď si vypočujete tie slová, tak tie slová sú aktuálne ešte i dnes. Tie problémy, ktoré sú pomenované v úvode, sedia ešte aj dnes, ešte aj dnes je súdnictvo jeden z kľúčových a najzávažnejších celospoločenských problémov v Slovenskej republike, teda stav súdnictva a problémy, ktoré sa tam, ktoré sa tam nachádzajú. A aj riešenia, s ktorými pred už takmer 15 rokmi prišiel dnes už nebohý Ernest Valko, sú v mnohých smeroch aktuálne.
V tom návrhu reformy nájdete návrh na zmenu zloženia Súdnej rady, aj keď iným spôsobom, ako, ako sa navrhuje teraz. Ale nájdete tam napríklad návrh na zrušenie, založenie alebo vznik Najvyššieho správneho súdu, nájdete tam návrh na možnosť iniciovania a preskúmania súladu právnych predpisov na základe individuálnej sťažnosti a tak ďalej.
Návrh novely ústavy, a teda nadväzujúci zákon o reforme súdnictva patria k tomu najdôležitejšiemu, čím sa budeme v tomto volebnom období zaoberať. Je to, ak nie jedna z najdôležitejších, možno najdôležitejšia úloha, ktorá pred nami, pred nami stojí. Reagovať na tri desaťročia neriešené alebo nedostatočne riešené problémy súdnictva, pokúsiť sa o očistu súdnictva, pokúsiť sa prekonať dedičstvo harabinizmu, ktoré, ako sa ukazuje, nie je spojené iba s osobou Štefana Harabina, do ktorého sa to pekne personalizovalo, ale ten problém je oveľa širší.
Neznamená to, že všetci sudcovia sú skorumpovaní, že všetci sudcovia sú zlí, že všetci rozhodujú nezákonne, nesprávne. Ja to vôbec nechcem, nechcem kvantifikovať. Nepochybujem o tom, že existuje kopu slušných sudcov, ktorí si robia svoju robotu tak, ako majú. Ale systém musí mať nástroje, akým spôsobom postihne tých, ktorí nepracujú v súlade so zákonom, ktorí sú skorumpovaní, ktorí porušujú zákony. To práve robíme týmito návrhmi, resp. vytvárame pre to predpoklady. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme tento návrh ústavného zákona schválili. A môžu k tomu prispieť aj tie majetkové previerky sudcov, môže k tomu prispieť zefektívnenie disciplinárneho konania cez Najvyšší správny súd a ďalšie opatrenia, ktoré sú tu obsiahnuté.
Pokiaľ ide o niektoré, niektoré konkrétnosti, tak ja na rozdiel od pána poslanca Susku, ktorý tu; Suska, ktorý tu vystúpil, vystúpil predo mnou, naopak, považujem za správne, aby sme explicitne v ústave napísali, že právomocou Ústavného súdu nie je preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Diskusia o materiálnom jadre je legitímna, to nikto, nikto nespochybňuje. Len tá diskusia v podmienkach Slovenskej republiky začala veľmi nešťastne. Keby Ústavný súd v súlade s nejakou svojou dlhodobou rozhodovacou činnosťou vyvodil existenciu materiálneho jadra a zrušil nejaký ústavný zákon v situácii, keby boli ohrozené základné práva a slobody, keby sa tu črtala nejaká autoritatívna forma vlády a Ústavný súd by zatiahol ručnú brzdu, asi by celá tá debata prebiehala v inom kontexte, ako keď to urobil takpovediac vo vlastnej veci, vo veci sudcovských previerok, ktoré sa aj osobne dotýkali veľkej časti z tých sudcov, ktorí takéto rozhod... ústavných sudcov, končiacich ústavných sudcov, ktorí takéto rozhodnutie prijali. To bolo nájdenie materiálneho jadra tam, kde ono reálne, reálne neexistuje. A vždycky je potrebné, aby, aby zákony reflektovali aj realitu, nie iba nejaké teoretické úvahy, teoretické úvahy o nezávislosti, nezávislosti súdnictva je potrebné konfrontovať s realitou, keď o niektorých vieme, o niektorých tušíme. Časť sudcov sa správa tak, ako by sa sudcovia správať nemali, a preto musia existovať nástroje, akým spôsobom súdnictvo očistiť.
Rovnako budem teraz teda polemizovať s pánom poslancom Suskom. Tá zmena spôsobu kreácie Ústavného súdu je podľa mňa veľmi pozitívna vec, lebo je zlé, keď na obdobie, veľmi dlhé obdobie niekoľkých rokov, dlhých rokov, presahujúce dve, minimálne dve až tri volebné obdobia Národnej rady, je zvolená, je zvolená väčšina sudcov jednou politickou garnitúrou. To je zlé a to sa stalo. Toto je vec, ktorú mala riešiť predchádzajúca vládna koalícia, keď sme minulý rok volili kandidátov na ústavných sudcov. No ale vládna garnitúra mala vtedy, vtedy iné problémy a toto sa, toto sa vyriešiť nepokúšala. Samozrejme, ak to my teraz schválime, tak sa to nedotkne tohto parlamentu, nedotkne sa to ani toho budúceho parlamentu, ale je správne, aby to takto bolo nastavené aj smerom do budúcnosti.
Snáď posledná vec, ktorú by som, by som rád zdôraznil, je zmena niektorých procesných aspektov konania pred Ústavným súdom. Jednak je to možnosť, zrušenie možnosti procesného zamietnutia návrhu na začatie konania, ale je to aj možnosť preskúmania súladu právnych predpisov na základe individuálnej sťažnosti. Je to vec, ktorá je podľa môjho názoru potrebná, tak ako je nastavená, je nastavená pomerne konzervatívne, že nemôže priamo, priamo účastník konania to navrhnúť, ale môže to navrhnúť senát Ústavného súdu na základe, na základe iniciatívy alebo podnetu účastníka konania, ktorý mu to navrhne. Čiže je tam, je tam systém nejakej brzdy, aby sa tento inštitút nezneužíval. Ale je podľa mňa legitímne, aby takýto inštitút v ústave konečne zakotvený bol. Nielen preto ja tento návrh ústavného zákona určite podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem obom kolegyniam za reakcie a rád by som zareagoval teda na pani poslankyňu Drábikovú, ak bude dávať pozor. Lebo ja som nijako nespochybňoval, že aj cirkvi sú a majú byť príjemcami dotácií, ktoré sa poskytujú v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si uvedomujem množstvo práce, ktoré cirkvi a cirkevné organizácie robia aj v oblasti charity, aj vôbec toho, čo nazývame sociálna politika, a dokonca vo vzťahu, vo vzťahu k dotáciám na podporu plnenia funkcií rodiny, o ktorých hovoril v úvodnom vstupe pán, pán minister a na ktoré ste reagovali aj vy, tak jediné, jediné slovko pripomienky som nepovedal.
Ja som sa pýtal na to, čo kvalifikuje cirkvi a náboženské spoločnosti, aby boli špeciálne, explicitne menovaným typom subjektu vo vzťahu k dotáciám na doteraz rodovú rovnosť a podľa nového, teda novej terminológie rovnosť žien a mužov a rovnosť príležitostí, lebo naozaj som si ako nevšimol, teraz nespochybňujúc legitimitu pôsobenia cirkví a náboženských spoločností a organizácií, ktoré sú od nich odvodené, nespochybňujúc ich prínos v sociálnej oblasti, ale nevšimol som si, že by presadzovanie rodovej rovnosti alebo rovnosti žien a mužov bolo nejakou dôležitou nosnou agendou práve, práve cirkví. A teda moja otázka potom znie, že prečo sú tam cirkvi a prečo tam nie sú iné typy právnických osôb, teda okrem občianskych združení a neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, lebo nadácie, neinvestičné fondy, obchodné spoločnosti, obce, iks, iks, iks ďalších právnických osôb tam môže byť.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pozorne som si vypočul úvodné slovo pána ministra a keby som mal reagovať na úvodné slovo, tak prvá vec, ktorá mi napadla, je, že či je úlohou štátu nejako podporovať a pomáhať ľuďom, veciam a javom, ktoré nie sú problematické, ktoré, ktoré nemajú problémy, a teda či nie je úlohou štátu venovať sa práve tým veciam, ktoré sú nejako v problémoch, a ľuďom aj rodinám, ktoré sú v problémoch. Napokon, manželské poradne primárne, predpokladám, neslúžia rodinám, ktoré žiadne problémy nemajú, ale teda tiež rodinám, ktoré istý typ problémov majú, hoci možno nie taký akútny a naliehavý, ako sú povedzme prípady domáceho násilia. Ale to je len také zamyslenie, reagujúc sa na, na, reagujúc na úvodné slovo. A nemám, nemám v úmysle spochybňovať zámer zaviesť dve nové dotačné schémy a jedna, jedna z tých dotačných schém je práve tá, o ktorej hovoril pán minister v úvodnom slove, teda dotácie na podporu plnenia funkcií rodiny.
To, čo som nezaregistroval v úvodnom slove, ale čo je súčasťou návrhu zákona, z môjho pohľadu dôležitou súčasťou, je zmena jednej dotačnej schémy, a teda nahradenie dotácií na podporu rodovej rovnosti dotáciami na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti, rovnosti príležitostí.
Pri tejto príležitosti by som rád povedal, že celé to ťaženie proti konceptu rodovej rovnosti považujem za pomýlené. Mali sme to tu celé minulé volebné obdobie, keď pod vedením vtedajšieho predsedu Národnej rady a SNS Andreja Danka Národná rada alebo parlamentná väčšina v Národnej rade bojovala proti tomu, aby Slovenská republika bola súčasťou alebo členskou krajinou dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, tzv. Istanbulskému dohovoru, a to, samozrejme, argumentujúc slameným panákom, gender ideológiou, keď sa pojmu "rodovo podmienené násilie" a "rod", ktorý, ktoré tento dohovor používa, pripisovali, pripisovali veci, ktoré s ním nemajú nič spoločné. Odvodzovalo sa od toho, že sa, že sa pod pláštikom boja proti rodovo podmienenému násiliu bude zavádzať šieste a sedemdesiate ôsme pohlavie, že to povedie, povedie k manželstvám párov rovnakého pohlavia, čo sú veci, čo tento dohovor nijako nerieši ani sa ho, ani sa ho netýkajú, ale pre mnohých, a teda, žiaľ, pre parlamentnú väčšinu, pre drvivú parlamentnú väčšinu v minulom volebnom období to bol dôvod, aby bol Istanbulský dohovor opakovane a opakovane odmietaný. A nepovažujem za šťastné a zmysluplné, že, že teda to ťaženie pokračuje aj v tomto volebnom období, keď sa, keď sa termín rodovej rovnosti systematicky vymazáva z označení útvarov na ministerstve, z dokumentov a teraz, teraz už aj zo zákonov.
Pokiaľ ide o tú konkrétnu, konkrétny návrh právnej úpravy, tak mal by som dve otázky alebo dva podnety. Jeden sa týka toho, že v bode 10 (zaznievanie gongu), ktorý upravuje dotácie na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí, teda bývalé dotácie na podporu rodovej rovnosti, sa v § 9a ods. 3 definuje, ktorým žiadateľom je možné, je možné poskytnúť tieto dotácie a okrem teda neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby alebo občianskych združení registrovaných podľa osobitného predpisu, ak majú v predmete činnosti aktivity alebo činnosti zamerané na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí, sa tam ako možný žiadateľ a prijímateľ týchto dotácií definuje registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo právnická osoba, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od tejto registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak ide o aktivity alebo činnosti podľa ods. 1 písm. f) a g), čiže sú to služby spojené s realizáciou aktivít a činností na účel tejto dotačnej schémy a nájomné za prenájom priestorov potrebné k výkonu aktivít a činností.
Zaujalo ma to teda, že prečo, prečo zrovna pri dotáciách na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí sa prvýkrát spomínajú cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby od nich odvodené. Prvýkrát v tomto zákone explicitne. Samozrejme, že viaceré tie dotačné schémy umožňujú poskytovať dotácie aj, aj cirkvám, ale teda nie sú tam cirkvi explicitne menované, sú tam v rámci nejakých balíkov, že napríklad môže byť cirkev zriaďovateľom materskej školy alebo základnej školy, takže, takže cirkev môže dostať dotáciu, ale teda prvýkrát zrovna pri dotáciách na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí sú spomínané cirkvi. Tak to by ma teda zaujímalo, lebo v dôvodovej správe som nenašiel celkom odpoveď, že, že prečo okrem občianskych združení a neziskových organizácií, čomu teda rozumiem, sú tam explicitne menované práve, práve cirkvi, prečo tam nie sú, nie sú potom menované nadácie, neinvestičné formy alebo nejaké iné formy buď neziskových organizácií, alebo tam nie sú menované, menované aj, aj povedzme obchodné spoločnosti, ktoré tiež môžu, môžu robiť aktivity na podporu, na podporu rovnosti žien a mužov... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Prosím vás, trošku sa ukľudnime, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Čiže, čiže prečo explicitne cirkvi a náboženské spoločnosti práve pri, poviem to tak, bývalej rodovej rovnosti alebo dotáciách na podporu rovnosti žien a mužov, že čo, čo ich tam kvalifikuje, lebo teda som nejako, nejako nezaregistroval, že toto by bola nejaká dôležitá agenda cirkví a náboženských spoločností práve.
Druhá moja otázka sa týka toho, že v prechodných ustanoveniach sa hovorí, že pri hodnoteniach schvaľovaní žiadostí o dotáciu, ktoré boli podané do 31. decembra, sa postupuje podľa právnej úpravy do 31. decembra; tento zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára; okrem žiadostí o dotáciu na podporu rodovej rovnosti a žiadosť o dotáciu na podporu rodovej rovnosti podanú do 31. decembra ministerstvo neposudzuje. Ministerstvo oznámi písomne túto skutočnosť žiadateľovi do 10. januára 2021 spolu s poučením o možnosti podať žiadosť o dotáciu na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí do 28. februára 2021.
Toto je tiež niečo, čomu nie celkom rozumiem, pretože ak, ak teda ideme pokračovať, pokračovať alebo nejako v zásade tie aktivity z veľkej časti sa prekrývajú, dávame tomu nový názov, pridávajú sa tam nejaké, nejaké aktivity typu aj právnych služieb a, a, a psychoterapie, čo teda obsahovo, obsahovo nemám voči tomu námietky na rozdiel od tej terminologickej zmeny, ale prečo by sa nemali, nemali posudzovať žiadosti o dotácie, keď v podstate pôjde o nejakého následníka tej istej dotačnej schémy, normálne sa dotácie podávajú, myslím, od 1. novembra do konca, do konca decembra. Teraz sme ešte v legislatívnom procese... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte.
Prosím, ak chcete debatovať, tak skúste trošku tichšie alebo niekde inde, lebo vyrušujete pána poslanca v jeho prejave.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Sme v prvom čítaní, čiže ten legislatívny proces neskončí do 1. novembra, a teda nevieme, nevieme, ako dopadne, či to bude schválené v tejto podobe, tak myslím si, že by bolo, bolo korektnejšie, keby aj tie dotácie, ktoré boli, boli podané do tri... alebo budú podané do 31. decembra, ešte sa nemôžu podávať, boli posúdené podľa doterajšej úpravy, respektíve, ak je to potrebné zahrnúť do tej novej právnej úpravy, aby sa dotácie, ktoré boli podané na, v rámci dotačnej schémy na podporu rodovej rovnosti, považovali za dotácie v zmysle novej právnej úpravy na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí.
To sú dve také konkrétne otázky, ktoré mám k textu zákona; o tej základnej výhrade som hovoril na úvod.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický, no, ja na rozdiel od pána podpredsedu Grendela môžem reagovať, lebo nevediem schôdzu, tak budem reagovať, lebo tiež som bol pri tom, keď sa menil v réžii Andreja Danka a vašej vládnej koalície rokovací poriadok, a považujem za niečo neuveriteľne nehorázne a pokrytecké, ak človek, ktorý ako poslanec hlasoval za zmenu rokovacieho poriadku, ktorá zakazuje používať vizuálne pomôcky, sa tu teraz vyplakáva a sťažuje, že nám nemôže ukázať nejaké grafy, a hádže to na Igora Matoviča, pretože vy ste tú zmenu schválili, nie my, nie Igor Matovič, vy ste to tak naformulovali, vy ste mali možnosť naformulovať to inak a naformulovali ste to práve takto. Je úplne bežné, že poslanci bývalej vládnej koalície, ktorí si najprv schválili zmenu rokovacieho poriadku, ten istý rokovací poriadok potom porušovali, lebo bol v niektorých veciach hlúpy a nelogický, napríklad že pozmeňujúci návrh sa môže, môže predniesť až na koniec a najprv sa odôvodní, čo je také značne kontraintuitívne a spôsobovalo to problémy aj vašim kolegom alebo vašim bývalým kolegom, ktorí bežne v rámci diskusného príspevku v rozprave čítali v rozpore s rokovacím poriadkom svoje, svoje pozmeňujúce návrhy.
Ale v poriadku, to je taká chyba, ktorú človek urobí neúmyselne. Ale vy sa tu rozhorčujete nad tým, že nemôžete použiť vizuálnu pomôcku, hoci vy, vy ste osobne za to zodpovedný, lebo vtedy ste neboli ministrom, vtedy ste boli poslancom a hlasovali ste za to, že nemôžete použiť vizuálne pomôcky. A keď presiahnete čas, tak ešte pokračujete, hoci viete, že ste schválili obmedzenie – a vy ste ho schválili. Je to absolútne pokrytectvo!