Videokanál poslanca

Pán poslanec Kazda, som rád, že si upozornil na ten aspekt, ktorý zrejme by mal byť predmetom debaty aj potom, keď budeme hovoriť o návrhu zákona. Ten návrh nie je primárne alebo hlavne, alebo myslený ako nútenie k očkovaniu, ten návrh je príprava na situáciu, keď opäť začne narastať počet prípadov, začne narastať počet hospitalizácií a budeme sa baviť o tom, akým spôsobom obmedziť šírenie koronavírusu. A jeden z tých spôsobov je obmedzenie ekonomických aktivít, obmedzenie hromadných podujatí, obmedzenie prevádzok. A potom budeme stáť pred situáciou, že buď ich budeme úplne zatvárať, zakazovať, alebo iba upravíme hygienické podmienky v nich alebo na ich konanie. A, samozrejme, že tie hygienické podmienky by mali, mali okrem toho, že budeme nosiť rúška alebo respirátory podľa vážnosti situácie, mali aj obsahovať nejaké formy zabezpečenia toho, aby sa tam nešíril vírus. A teda tie možnosti sú, reálne sú očkovanie, reálne, reálne je to, je to tým, že bude čerstvý test alebo nejaká informácia o prekonaní, prekonaní choroby, ale, samozrejme, to by malo byť spojené s nejakým zistením, že či sú tam protilátky, alebo nie sú tam protilátky.
A teda je o tom potrebné hovoriť už teraz, lebo my nevieme, kedy príde tretia vlna. Nevieme, či príde v novembri, či príde v septembri, alebo či o dva týždne sa tá krivka začne prudko dvíhať a bude potrebné prijímať nejaké opatrenia. Preto je potrebné o tomto zákone hovoriť a prerokovať ho a schváliť ho v skrátenom legislatívnom konaní.

Som rád, že aj poslanecký klub stany SMER – sociálna demokracia uznáva, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona. Je to úplne zjavné z toho, že za poslanecký klub vystúpil pán poslanec Blaha. Obvykle sa za poslanecký klub SMER-u k skráteným legislatívnym konaniam vyjadruje pán poslanec Susko. Nevravím, že s ním vždy súhlasím, ale jeho kritika máva v sebe racionálny rozmer, lebo pohár obvykle nebýva úplne plný alebo úplne prázdny a možno sa naňho pozerať ako na poloplný alebo poloprázdny, ale obvykle sú to vecné argumenty, nad ktorými sa dá zamyslieť, s ktorými sa dá vecne polemizovať. Nasadenie pána poslanca Blahu ako zástupcu poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia ukazuje, že ani poslanecký klub SMER-u nevidí vecné ani právne dôvody proti skráteniu legislatívneho konania, ale využil toto vystúpenie len ako voľnú politickú jazdu.
Mimoriadne vtipné na tom je, že bezprostredne pred jeho vystúpením pán predseda Národnej rady upozornil všetkých rečníkov, aby hovorili k veci, aby hovorili k bodu programu, o ktorom práve rokujeme, teda o skrátenom legislatívnom konaní. Pán poslanec Blaha na úvod svojho vystúpenia ubezpečil, že to tak bude, že trafí kolík po hlavičke, a potom hovoril takmer výlučne o samotnom návrhu zákona, resp. o jeho rôznych súvislostiach, a nepovedal nič o skrátenom legislatívnom konaní. Nie takmer nič, nič, teda okrem toho, že ho nepodporí.
Analógie, ktoré používajú odporcovia očkovania, krívajú, ale však sme zvyknutí na to, že politici preháňajú, ale jedna analógia je mimoriadne nechutná. Prirovnávanie k nacizmu a fašizmu je nechutné a urážlivé voči obetiam holokaustu.

Pán poslanec Marek Kotleba, argumentujete proti očkovaniu tým, že nemáme dáta, nemáme výskum. No, vďaka vám tie dáta budeme mať a budeme si môcť porovnať na číslach, koľko bude infikovaných a koľko bude hospitalizovaných ľudí, koľkí z nich boli zaočkovaní a koľkí zaočkovaní neboli a budeme si to môcť porovnávať aj u ľudí, ktorí budú mať vážny priebeh choroby, a aj u tých, ktorí zomrú. Dáta budú a budú už čoskoro. Nebojte! Vďaka vám a vášmu nezodpovednému správaniu, vďaka tomu, že pre naháňanie politických bodov riskujete životy svojich voličov. Ale nielen ich, lebo sa to dotkne aj iných ľudí, dokonca aj časti zaočkovaných sa to dotkne. Ale dotkne sa to aj ľudí, ktorí sa nedostanú k potrebnej zdravotnej starostlivosti, lebo zdravotníctvo bude zahltené starostlivosťou o ľudí, ktorí budú potrebovať akútnu pomoc práve kvôli tomu, že budú nakazení COVID-om.
A je teda veľmi milé, že práve vy hovoríte o zanedbávaní inej zdravotnej starostlivosti. Čiže nemocnice sa nemajú starať, nemajú prijímať tých ľudí, ktorí tam prídu, prídu s COVID-om? Máme ich nechať zomierať? A ak nie, tak, samozrejme, že zdravotníctvo bude zahltené a tá situácia tu bola v zime a na jar a bude tu aj teraz. Ale v zime a na jar sme tomu nevedeli predísť, lebo sme nemali vakcínu, nemali sme možnosť zaočkovať ľudí. Teraz tú možnosť máme, ale napriek tomu hrozí, že znova budú nemocnice zahltené, znova bude odkladaná iná zdravotná starostlivosť, ale teraz už preto, lebo nebude dostatočne veľa ľudí zaočkovaných. A to bude vaša zodpovednosť. Bude to stáť kopu životov, životov, ktoré sme mohli chrániť.
Hovoríte o tom, že tu je potrebný dlhodobý výskum, možno desať rokov. Naozaj si myslíte, že teraz vírus si dá pauzu na desať rokov a počká, kým spravíme dlhodobé výskumy?

Ďakujem za reakcie. Padajú tu silné slová – diskriminácia, ohrozenie ľudských práv, budovanie totality, strach, apartheid. Toto nie je normálna, vecná diskusia, v ktorej by sme sa bavili o tom, že či to opatrenie je primerané, alebo nie je primerané, toto je proste vyvolávanie vášní. A vy všetci, ktorí to robíte, ponesiete zodpovednosť za to, keď tu na jeseň počas tretej vlny budú opäť masovo umierať ľudia, ktorí by umreť nemuseli, lebo keby sme mali vyššiu mieru zaočkovanosti, tak by k tomu nedošlo. Ale vy svojím úmyselným podnecovaním k tomu, aby sa ľudia neočkovali, vyvolávaním týchto antivaxerských, nezodpovedných vášní prispievate k tomu, že priebeh tretej vlny na Slovensku bude oveľa horší, ako by mohol byť, lebo máme tu nástroj.
Pán poslanec Beluský hovoril o tom, že ten nástroj možno použijeme až v septembri alebo októbri. No, je to možné, však možno ho nebudeme musieť použiť vôbec, možno sa ľudia do tej miery nechajú zaočkovať, že nebude potrebné, aby sa prijímali takéto obmedzenia. Možno tá tretia vlna bude oveľa miernejšia. Ale to my nevieme. My nevieme, či to nepríde už v auguste, či už v auguste nebude potrebné prijímať tie opatrenia. A bolo by nezodpovedné, keby sme to odkladali na neurčito, lebo to môže prísť oveľa skôr.
Pán poslanec Mizík, ľudí treba liečiť, ľudí treba očkovať. Už keď to dostanú, tak je neskoro a mnohým veciam sa už vtedy nedá zabrániť. Prevencia v podobe očkovania je lepším riešením, je systémovejším riešením, je riešením, ktoré môže nám pomôcť sa s týmto problémom úplne vysporiadať. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SaS aj v mene svojom podporil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý v parlamente pred chvíľou uviedol pán minister zdravotníctva Lengvarský.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Som presvedčený, že podmienky zákona o rokovacom poriadku sú splnené vrchovatou mierou a existujú zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. V prípade situácie, v ktorej sa nachádzame, resp. ktorej čelíme a ktorú sa snaží návrh novely zákona riešiť, sú naplnené hneď dva z troch verejných záujmov, ktorých ohrozenie podľa zákona o rokovacom poriadku odôvodňuje skrátenie legislatívneho konania.
Po prvé, sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, predovšetkým právo na ochranu zdravia, ale sprostredkovane aj právo na prácu a právo na výkon podnikateľskej činnosti. Pandémia COVID-19 ohrozuje nielen zdravie, ale aj životy ľudí. Samotná pandémia mení správanie ľudí, ktorí chránia svoje zdravie aj tým, že dobrovoľne obmedzujú svoje sociálne kontakty a účasť na verejnom a sociálnom živote. Ale menia ho aj štátom nariadené opatrenia, ktoré majú charakter obmedzení hospodárskeho života a ďalších aktivít, ktoré sú s pandémiou spojené a ktoré štát prijíma v záujme ochrany zdravia, a tie zasa zasahujú aj do iných práv, najmä práva na prácu a práva na podnikanie, pretože obmedzujú rôznorodé aktivity ľudí.
Po druhé, druhý, ohrozený verejný záujem, štátu hrozia značné hospodárske škody. Zatváranie či čo i len obmedzovanie ekonomiky spôsobuje škody nielen ľuďom, ktorých sa to bezprostredne týka, nielen podnikateľským a ďalším subjektom, ktorých aktivity sú obmedzené, ale aj štátu. A nemusí to byť hneď tvrdý lockdown, ale každé zásadnejšie obmedzenie ekonomickej aktivity – či už v dôsledku dobrovoľne zmeneného správania ľudí, alebo v dôsledku opatrení štátu na ochranu zdravia – znamená nižšie príjmy štátu a zároveň jeho vyššie výdavky potrebné na kompenzáciu alebo aspoň čiastočnú kompenzáciu týchto obmedzení. Rovnako vyššie náklady na zdravotníctvo na zvládanie pandémie v situácii, keď opäť budeme čeliť nekontrolovanému nárastu prípadov a potrebných hospitalizácií. Takže je evidentné, že okrem ohrozenia základných práv a slobôd je tu prítomná aj hrozba hospodárskych škôd pre štát.
A napokon sú prítomné aj mimoriadne okolnosti, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá ako dôvod pre skrátenie legislatívneho konania. Dlhodobo existujúcou mimoriadnou okolnosťou je pandémia COVID-19. A je mimoriadnou okolnosťou napriek tomu, že ju tu máme už od marca minulého roka. Tváriť sa, že nie, je zakrývaním si očí pred realitou. Na niektoré veci sa už určite bolo možné pripraviť a pripraviť aj legislatívne, ale na niektoré nie, lebo pandémia sa vyvíja tiež. A ak máme možnosť urobiť opatrenia, ktoré nám v boji s pandémiou môžu pomôcť, tak je potrebné urobiť ich čo najskôr, resp. vytvoriť čo najskôr pre ich realizáciu legislatívne prostredie. A je našou povinnosťou tak urobiť. Lebo na tom existuje legitímny verejný záujem, spočívajúci v ochrane zdravia, životov, v ochrane práce, podnikania a ďalších aktivít, ako aj v ochrane štátu pred ďalšími a tentoraz už aj sčasti zbytočnými a neodôvodnenými hospodárskymi škodami.
Ale predovšetkým ide o život. Naozaj o život, nielen obrazne, ale aj doslova. O množstvo životov, ktoré môžeme zachrániť alebo ktoré môžu predčasne skončiť.
V tomto konkrétnom prípade sú navyše prítomné aj ďalšie dôvody, ktoré mimoriadnosť situácie zdôrazňujú a podčiarkujú aj nad rámec evidentnej mimoriadnosti spočívajúcej v samotnej existencii pandémie. Prinajmenšom tri okolnosti, ktoré nebolo možné úplne presne vopred predpokladať do najmenších detailov a na ktoré je potrebné reagovať aj zmenou legislatívy, ktorú máme dnes na stole.
Po prvé, vírus sa vyvíja. Máme tu mimoriadne agresívny a infekčný delta variant, ktorý skôr či neskôr príde a rozšíri sa aj na Slovensku. Môžeme to spomaliť, môžeme sa to snažiť obmedziť či trochu to brzdiť, ale úplne zabrániť jeho príchodu nedokážeme.
Po druhé, máme aj v rámci Európy mimoriadne nízku mieru zaočkovanosti obyvateľstva. Máme tu nástroj, ktorým sa môžeme pred pandémiou chrániť, a tým je očkovanie. Je to vlastne jediný prostriedok, ktorým môžeme COVID-19 úplne poraziť. Ale nevyužívame ho dostatočne. Nie sme dostatočne chránení. Nie sme chránení tak ako mnohé iné vyspelé krajiny aj v našom okolí. Nie sme chránení tak, ako by sme mali byť, a čo je ešte väčší problém, ako by sme už dnes mohli byť. Je to problém, ktorý bude mať pre nás zrejme už v blízkej dobe veľmi vážne následky.
A ten tretí dôvod sú procesy na európskej úrovni, konkrétne aj v odôvodnení spomínané využívanie digitálnych očkovacích preukazov, GreenPassov, ktoré zohľadňujú očkovanie, testy a prekonanie ochorenia. Som presvedčený, že málokedy sú tak jasné a jednoznačne naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie. A preto si návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o ochrane verejného zdravia zaslúži podporu Národnej rady.
Za klub SaS chcem týmto deklarovať, že ju od nás dostane ako návrh na skrátené legislatívne konanie, tak samotný návrh zákona, lebo vidíme dôvod na skrátenie legislatívneho konania a považujeme za potrebné navrhovaný zákon prijať, a to čo najskôr.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Marcinčin, to nebolo zneužitie pravidiel. To nakoniec skonštatovala aj Kancelária Národnej rady, že ten postup bol v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, v súlade s ustáleným výkladom, a teda ak vám nepríde trošku zvláštne, že, že problém, ktorý máte vy, tu sa za vás snažia vyriešiť fašisti, tak mi je to trošku zvláštne, zvláštne príde.
A pokiaľ ide o to, že, že teda nebudem hlasovať za, za návrhy, ktoré predkladajú fašisti, je to, je to nie tento prípad, iba je to zásada, ktorej sa snažím držať, odkedy som sa v roku 2016 stal poslancom a do Národnej rady Slovenskej republiky bola prvýkrát v novodobej histórii Slovenska zvolená aj fašistická strana, a teda jedna z vecí, pre ktoré som sa rozhodol a ktorými som sa zaviazal, je, že nebudem hlasovať za návrhy predkladané fašistami. Myslím si, že je to dobrá zásada, myslím si, že by prospelo kvalite demokracie v našom štáte, keby takýmto spôsobom postupovali aj ostatní poslanci, lebo to je naozaj problém.
Naozaj je problém, keď my legitimizujeme extrémistov tým, že sa tvárime, že sa budeme, budeme vážne zaoberať ich návrhmi, že keby taký Adolf Hitler sedel tu v parlamente a navrhoval by niečo, čo by sa nám páčilo, tak by sme za to hlasovali. Áno, v zásade by sme sa mali správať podľa toho, že by sme sa nemali pozerať na to, kto čo navrhuje, ak nie sme viazaní inými pravidlami, samozrejme, a dohodami, ale aspoň ja osobne sa snažím túto zásadu zachovávať a zachovám ju aj v tomto prípade.

Vážený pán podpredseda Národnej rady a vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť ako k samotnému návrhu zákona, tak najmä k tým pozmeňujúcim zákonom, ktoré tu dnes odzneli, keďže sme, keďže sme v druhom čítaní.
Ako už pán predseda ústavnoprávneho výboru a zástupca skupiny predkladateľov spomenul, toto je ešte len taká malá novela a myslím, že máme ambíciu upraviť zákon o rokovacom poriadku zásadnejším spôsobom, a teda to je to, čo nás čaká a čomu ale ešte budú predchádzať nejaké rozsiahlejšie diskusie. Jednotlivé politické strany, kluby zastúpené v Národnej rade sformovali svoje predstavy, neviem, či, neviem, či všetky, a teraz je, príde čas, aby sme sa o nich bavili, ale teda asi je logický ten postup, že najprv uzavrieme alebo prerokujeme a odsúhlasíme tú novelu, o ktorej práve rokujeme a ktorá rieši isté problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe aj v súvislosti s pandémiou, s epidémiou koronavírusu, a teda opatreniami, ktoré ju sprevádzajú.
Vo vzťahu, vo vzťahu k... Pardon. Vo vzťahu k... k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vetrák, by som chcel vyjadriť podporu. Je to, je to vec, o ktorej sme spolu hovorili, vec, ktorá bola predmetom rokovaní zástupcov jednotlivých koaličných strán a ktorá sa týka teda toho hlavného obsahu, toho, čo už dnes je obsiahnuté v návrhu zákona. Teda zväčša tam nejde o nejaké, nejaké doplnenia, aj keď čiastočne, samozrejme, že sa to dotýka aj iných ustanovení, ako tie, ktoré sú riešené v samotnom návrhu zákona. Tu by som chcel povedať jednu poznámku k... teda k tým zmenám a opatreniam, ktoré si vynucuje koronavírus, alebo teda pandemická, pandemická situácia, a teda upozornil by som na dve z tých z mien. Jednak je to forma rokovania výborov formou videokonferencie, teda rokovanie na diaľku, ktoré bude umožnené počas krízovej situácie, čiže počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
A tým druhým opatrením je videoprenos zo zasadnutí výborov, tak ako dnes máme videoprenos z plenárnych zasadnutí Národnej rady, tak, tak sa navrhuje, aby verejné boli alebo takýmto spôsobom boli prenášané aj zasadnutia výborov. Samozrejme, že sa to vzťahuje iba na tie zasadnutia výborov, ktoré sú, ktoré sú verejné, lebo máme tu aj neverejné rokovania a tam je, samozrejme, nezmysel robiť, robiť videoprenos.
K tej prvej veci, a teda tie videoprenosy alebo online prenosy zo zasadnutí výborov by mali byť trvalým riešením, nie len riešením na, na čas krízovej situácie, teda na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ako je to v tom prvom prípade. A naozaj je dôležité si uvedomiť odlišnosť týchto dvoch inštitútov. Tie videokonferencie alebo rokovanie na diaľku by mali ostať niečím skôr výnimočným, niečím, k čomu sa bude pristupovať, keď na to existujú nejaké vážne dôvody. Nemalo by to nahrádzať normálnu formu rokovania výborov, ako ju poznáme. V tejto súvislosti sa objavili aj úvahy o tom, že by celá Národná rada, teda aj plénum mohla v nejakých výnimočných situáciách rokovať na diaľku a možno v tých najhorších krízach alebo chvíľach pandemickej krízy sa to zdalo ako dobrý nápad, ale ja by som bol veľmi zdržanlivý v takýchto náhradných formách rokovania. Aj keď sa môže zdať, že to, že to je niečo, čo nám umožní preklenúť situáciu, keď je povedzme zákaz vychádzania alebo existujú obmedzenia pohybu vzhľadom na zlú pandemickú situáciu, ale, ale bol by to veľmi vážny zásah do, do spôsobu rokovania Národnej rady, čo pri početnosti Národnej rady, tak máme 150 poslancov plus teda ešte v niektorých prípadoch predkladateľov, by, by zmenilo charakter celej, celej diskusie. Kto ste mali možnosť za obdobie pandémie reagov... teda zúčastniť sa takýchto rokovaní na diaľku, tak viete, že aj ich dynamika je trochu iná, čo možnože vo vzťahu k tým výborom nie je až taký problém, lebo tie majú obmedzený počet členov, tá diskusia je menej formálna.
Ale nemyslím si, že bolo by správne, keby sme uvažovali smerom k, k tomu, že, že sa z toho spraví nejaká štandardná forma vo vzťahu k parlamentu, a aj vo vzťahu, vo vzťahu k výborom by sa to malo skôr využívať, skôr ako doplnková forma, keď existujú nejaké vážne dôvody, prečo nie je možné fungovať štandardnou formou, a teda to aj z hľadiska, povedal by som, že zapojenia, zapojenia verejnosti, keďže, keďže aj rokovanie výborov sú verejné, a teda je potrebné, aby mohla aj verejnosť vstupovať, samozrejme, podľa príslušných, príslušného spôsobu rokovania výboru a spôsobu, akým sa verejnosti udeľuje slovo.
To druhé opatrenie, teda videoprenosy vítam a myslím si, že je to krok správnym smerom. Osobitne má význam v časoch pandemických. Nevieme, či tretia vlna so sebou prinesie nejaké ďalšie obmedzenia podobné, ako sme zažili počas druhej vlny, keď trvali veľmi dlho a keď vážnym spôsobom boli, bol obmedzený pohyb obyvateľstva, stretávanie sa. A teda aj výbory, ktoré zo zákona majú byť verejné, tak boli de facto neverejné, lebo nikto sa na ne nemohol dostať, lebo návšteva výboru nebola medzi povolenými výnimkami zo zákazu vychádzania, a vzhľadom na pandemické opatrenia neboli pripúšťané ďalšie osoby na rokovanie výborov. Tak síce sme tu formálne mali výbory verejné, podľa zákona mali byť verejné, ale de facto boli neverejné. To sa týmto opatrením zmení.
Ak schválime návrh novely rokovacieho poriadku, ako je predložený vrátane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vetráka, tak budú aj zo zasadnutí výboru, výborov verejné videoprenosy, čiže každý si bude môcť pozrieť, akým spôsobom poslanci vystupujú nielen v pléne, ale aj na zasadnutí výborov. V pléne to považujeme za niečo už samozrejmé, ani si nevieme predstaviť, že by to mohlo byť nejako inak, a vo výboroch doteraz iba výnimočne, keď nejaké médium príde alebo keď nejaký poslanec robí prenos, ako robí na zdravotníckom výbore napríklad jeho súčasná predsedníčka aj v minulosti členka Jana Bittó Cigániková.
Čiže to je určite správne opatrenie. Nijako sa to nedotkne prenosov, ktoré by chcel robiť prípadne niekto iný zo zasadnutí, zo zasadnutí výborov, či už teda novinári, alebo, alebo verejnosť, alebo, alebo samotní, samotní poslanci. Toto aj vo vzťahu k zastupiteľstvám, už sú na to aj rozhodnutia súdov, že takéto zverejňovanie záznamov, či už následné, alebo priame prenosy nemožno, nemožno obmedziť.
Čiže vítam to ako krok správnym smerom, niečo, čo tu malo byť už dávno, a som rád, že k tomu pristupujeme aj teraz aj v súvislosti s pandémiou, ale je to opatrenie, ktoré sa bude využívať aj vtedy, keď nebudú existovať žiadne pandemické opatrenia, a činnosť výborov bude, bude transparentnejšia a voliči budú mať možnosť kontrolovať svojich volených zástupcov aj takouto formou a ich aktivitu aj na zasadnutiach výborov.
Druhý predložený pozmeňujúci návrh je od pána poslanca Beluského a týka sa určovania spravodajcov vo výboroch. Pán poslanec hovoril o tom, že by sme sa, o tom, že by sme sa nemali pozerať na to, kto predkladá ten-ktorý návrh. Je to v celku dobrá zásada, ja, pokiaľ je to možné, tak sa ju snažím uplatňovať, teda jedinou výnimkou, keď návrhy predkladajú fašisti alebo iní extrémisti, čo s tým mám teda zásadný problém, podporiť akýkoľvek nimi predložený návrh, lebo si myslím, že ich to legitimizuje a tá legitimizácia extrémizmu je vážnejší problém ako to, čo je obsahom toho-ktorého návrhu zákona.
A k tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu by som chcel stručne povedať iba dve veci. Tá prvá je, že je to účelový návrh, je to návrh, ktorý by sme mohli nazvať lex Janka Bittó Cigániková. Nemyslím si, že je dobré takýmto spôsobom vstupovať do, do problému a účelovo predkladať návrhy.
A druhú vec, ktorú by som chcel v súvislosti s týmto návrhom zákona povedať, je, že pevne dúfam, že aj naši koaliční partneri sú si vedomí koaličnej zmluvy a že, že rešpektujú pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a tak ako keď sme, keď Národná rada rokovala o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi financií tento týždeň, a my, hoci sme mali a máme výhrady k jeho pôsobeniu, tak sme rešpektovali dohodnuté koaličné pravidlá a nehlasovali sme za opozičný návrh na vyslovenie jeho nedôvery. Tak len si dovolím jemne pripomenúť, že, že súčasťou dohodnutých pravidiel, ktoré máme v rámci koaličnej zmluvy je, že podporiť návrh opozičných poslancov je možné, ale iba v prípade, že sa na tom dohodne koalícia. V tomto prípade sa na tom koalícia nedohodla. Tak len teda pripomínam, že pravidlá je potrebné dodržiavať.
A tretí pozmeňujúci návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Maroš Kondrót za SMER - sociálna demokracia, ktorý tu už asi nie je, ale napriek tomu by som sa k nemu rád vyjadril a na rozdiel od návrhu pána poslanca Vetráka, by som si s týmto návrhom, pozmeňujúcim návrhom dovolil vyjadriť nesúhlas, dokonca zásadný nesúhlas. Myslím si, že je to návrh, ktorý ide zlým smerom, napriek tomu, že, ako pán poslanec Vetrák hovoril, a predpokladám, že sa ešte k tomu plánuje dostať v rozprave, je to návrh, na ktorom sa zhodli členovia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je mi ľúto, že práve na tom rokovaní, kde sa o tom hovorilo, som sa nemohol zúčastniť, veľmi rád by som sa do tej debaty zapojil.
A môj nesúhlas v tomto prípade nijako nesúhlasí, nesúvisí s tým, že, že ho predkladá opozičný poslanec. Rovnako by som s ním nesúhlasil, keby ho predkladal koaličný poslanec. Ide o návrh, ktorým by sa vlastne rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, pokiaľ sa nich uskutočňuje konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, aby takéto rokovanie výboru bolo neverejné, čo má byť výnimka z všeobecne verejného charakteru rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, kde, kde, samozrejme, existujú neverejné výbory, ktoré, ktoré pracujú s utajovanými skutočnosťami, rôzne kontrolné orgány, orgány, teda kontrolné výbory vo vzťahu k tajným službám alebo, alebo NBÚ, tam logicky, že, že nie je dôvod na, na to, aby boli verejné.
Ale v tomto prípade, v tomto prípade ide o, o zasadnutie výboru, kde z povahy veci nie je potrebné a nie je správne, aby, aby jeho zasadnutie bolo neverejné, lebo ide o výbor, ktorý kontroluje oznámenia, majetkové oznámenia verejných funkcionárov, poslancov, členov vlády, prezidentky, verejných funkcionárov vymedzených v zákone, ktorým počet nám po ostatnej novele viditeľne narástol. Takže okrem toho, že kontroluje, tak koná a koná vo veciach, keď buď dostane podnet, že bol porušený zákon alebo že oznámenie nespĺňa náležitosti, alebo sa, alebo koná z vlastnej iniciatívy. A to konanie má síce charakter správneho konania, ale ako správne pán poslanec Kondrót vo svojom pozmeňujúcom návrhu uvádza, správne konanie je síce neverejné, ale môže byť, môže byť verejné alebo výnimku zo zásady neverejnosti môže stanoviť osobitný zákon alebo opatrenie prijaté správnym orgánom. Avšak v takom prípade musí správny orgán zabezpečiť a dbať na ochranu práv účastníkov konania, najmä na ochranu osobných údajov, a tiež aby nezverejnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové a obchodné tajomstvo vrátane zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Priznám sa, že keď som si to prečítal, to zdôvodnenie, tak som mal trochu také déja vu, lebo ja som bol členom, členom výboru aj v minulom volebnom období a, a zažil som konanie pod proti vtedajšiemu pánovi prezidentovi Kiskovi, kde sa, kde sa práve s odvolaním na daňové tajomstvo konalo neverejne, a teda v porovnaní s tými inými konaniami to bolo vtedajšou vládnou koalíciou zneužité na šikanózne, šikanózny postup voči, voči pánovi prezidentovi Kiskovi. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby to konanie bolo verejné a keby aj verejnosť si sama mohla utvoriť názor na to, akým spôsobom sa argumentuje a akým spôsobom sa hľadajú zámienky, aby sa mohlo z politických dôvodoch, som o tom presvedčený, konať proti vtedajšiemu pánovi, pánovi prezidentovi, a že by to bolo iné, keby to mala možnosť verejnosť sledovať priamo na zasadnutí výboru, než, než, keď sa tak dialo v... dialo iba tak, že výbor rokoval neverejne s odvolaním sa, že sa rokuje o daňovom tajomstve, a potom jednotliví členovia výboru informovali o tom, čo sa tam za zatvorenými dverami, dverami dialo. A pritom to, čo sme tam spomínali daňové tajomstvo, napríklad vyjadrenia Finančnej správy alebo vyjadrenia dotknutých právnických osôb, tak potom sa pokojne dalo rokovať tak, že by členovia výboru vo svojich verejných vyjadreniach o tom daňovom tajomstve a o tých konkrétnostiach, ktoré tvoria predmet daňového tajomstva, nehovorili, ale bolo to takto využité.
Čiže aj v tomto prípade tu máme na jednej strane deklarovanú snahu, a teda Úradom na ochranu osobných údajov deklarovanú snahu o ochranu osobných údajov a na druhej strane záujem o transparentnosť, verejnú kontrolu a ja som presvedčený, že v tomto prípade by ten záujem o transparentnosť a verejnú kontrolu aj verejných funkcionárov, aj jednotlivých, aj, aj teda konaní výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgánu Národnej rady na to určeného mali prevážiť nad tým, keď niekto, niekto sa skrýva za, za ochranu osobných údajov, lebo teda mám bohaté skúsenosti s rokovaním tohto výboru už, si dovolím tvrdiť, a nemyslím si, že by, že by to nijako narúšalo zásadu ochrany osobných údajov, o iných tajomstvách alebo utajovaných skutočnostiach ani nehovoriac.
Navyše keby sme takúto úpravu schválili, tak sa dostaneme do bizarnej situácie, že na úrovni Národnej rady bude tu konanie neverejné, lebo si to schválime v rokovacom poriadku, ale na úrovní obcí, miest, mestských častí, vyšších územných celkov by naďalej to konanie ostalo verejné, lebo verejnosť, lebo tam je tým konajúcim orgánom zastupiteľstvo, či už obecné, mestské, miestne alebo župné. A v takom prípade by to naozaj bolo zvláštne, že ten istý typ konania vo vzťahu k tým vyšším verejným funkcionárom, ktorí majú podliehať ešte prísnejšej kontrole, aby sa udial v neverejnom režime, a vo vzťahu k tým nižším, čiže starostom obcí a poslancom krajských, mestských a miestnych zastupiteľstiev by bol verejný. Čiže z tohto dôvodu ten návrh odmietam.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Pollák, no pre mňa tá debata, ktorú sme mali v rámci koalície, v rámci druhého čítania, ako bola takou veľkou ukážkou toho, ako by to mohlo fungovať v rámci vládnej koalície aj v iných prípadoch, lebo mali sme rôzne názory, snažili sme sa tie názory zladiť. Niekde sa nám to podarilo, niekde nie. Našli sme nejaký, nejaký kompromis, s ktorým asi nie sme všetci úplne spokojní, ale, ale je to, je to umenie možného a nejaká snaha dohodnúť sa, prispieť k zlepšeniu fungovania fondu prevážila, že sme našli, našli nejaký spoločný prienik a máme zároveň aj ochotu venovať sa tej téme ďalej a naďalej tie nastavenia a pravidlá vylepšovať.
Pani poslankyňa Pleštinská, ten návrh sa netýka spôsobu rozhodovania ani, ani nejakej administratívnej záťaže, čiže v tomto ohľade tam nenastáva žiadna zmena. Ten návrh zákona, ako sme sa aj s kolegom Pollákom snažili vo svojich vystúpeniach upozorniť, sa týka kreovania odborných rád, predovšetkým drvivá väčšina toho, toho návrhu sa týka spôsobu vytvárania odborných rád, a teda uplatňovania toho samosprávneho momentu, keď menšiny samé sa majú podieľať na rozhodovaní o tom, ako budú ich kultúrne aktivity podporované zo štátneho rozpočtu.
A súhlasím, že, že by to nemalo byť príliš komplikované, tie, ten spôsob získavania žiadostí, alebo teda posudzovania žiadostí. Ale zasa to má dve strany mince, že zase aby sme vedeli transparentne rozhodovať a vybrať tých najlepších, tak istá miera záťaže tam, samozrejme, byť musí, ale treba nájsť medzi tým ten správny balans.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov návrhu zákona vystúpil v druhom čítaní k návrhu novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
Na záver môjho vystúpenia prednesiem aj pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli predkladatelia a časť teda ďalších poslancov, ktorí sa o tento návrh zákona a o túto problematiku zaujímali, ale na úvod mi dovoľte pár slov k samotnému zákonu a k doterajšiemu pôsobeniu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Tento zákon bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, je to zákon z roku 2017, je to zákon z čias tretej Ficovej vlády, ja som bol vtedy opozičným poslancom, napriek tomu som za ten zákon hlasoval, lebo som ho považoval za dobrý, považoval som ho za krok správnym smerom, a to z toho dôvodu, že vytváral lepšie podmienky pre financovanie kultúrnych aktivít národnostných menšín. Vniesol do rozhodovania o finančnej podpore kultúry národnostných menšín prvok samosprávnosti a prvok systematickosti. Príslušníci národnostných menšín prostredníctvom rôznych organizácií, v ktorých pôsobia, dostali do rúk nástroj, ako spolurozhodovať o finančnej podpore štátu pre menšinové kultúry, a nástroj, ktorý je upravený priamo v zákone. Myslím si, že je to správne rozhodnutie, národnostné menšiny predstavujú bohatstvo krajiny, a tak by sme sa k nim mali aj správať a vytvárať im čo najlepšie podmienky, aby sa na Slovensku všetci občania cítili ako doma vrátane občanov, ktorí sa hlásia k niektorej z národnostných menšín.
Chcem by som sa poďakovať aj končiacemu riaditeľovi Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý v júli na tomto poste končí, za jeho doterajšiu činnosť, napriek teda tým pochybnostiam, ktoré tu zazneli a ktoré sa týkajú primárne spôsobu konštituovania odborných rád formou voľby členov odborných rád, k tomu sa dostanem, si myslím, že fond je dobre rozbehnutý a predstavuje dobrý nástroj pre podporu kultúrnych aktivít národnostných menšín, napokon v júni minulého roku, v roku 2020 Úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti analyzoval existujúce postupy a metodiky dotácií zo štátneho rozpočtu v rámci rozličných rezortov a fondov a dotačnú schému menšinového kultúrneho fondu zanalyzoval a označil ako dobre nastavenú z hľadiska efektívnosti a transparentnosti.
Napriek tomu predkladatelia návrhu zákona vidia isté rezervy aj z hľadiska, z hľadiska toho nastavenia a vidia tam problémy, ktoré sa týkajú konštituovania odborných rád, čo sú útvary, ktoré rozhodujú o... alebo teda navrhu... posudzujú žiadosti o podporu a navrhujú udelenie finančnej podpory z prostriedkov fondu, sú zriadené pre všetky národnostné menšiny, ktoré sú zadefinované v zákone. Tie menšie národnostné menšiny majú po jednej odbornej, odbornej rade. Väčšina národnostných menšín, maďarská, rómska majú, majú tri pre jednotlivé oblasti, ktoré sú, ktoré sú podporované. Odborné rady určené na podporu kultúry národnostných menšín sú päťčlenné, pričom troch ich členov volí, volia zástupcovia organizácií, kultúrnych organizácií národnostných menšín a dvoch menuje riaditeľ. Čiže je tam, je tam prvok, prvok samosprávnosti, pričom doteraz sa mohla do voľby, v čase voľby zapojiť akákoľvek organizácia, ktorá, alebo akákoľvek právnická osoba, ktorá sa, ktorá sa prihlásila, prejavila záujem, povedala, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín a stala sa, stala sa voliteľom.
Táto novela je pokusom vniesť do toho istý systém, istý, istý poriadok, aby to nebolo iba ad hoc pri hlasovaní, ale ak by existoval trvalý register, alebo teda ak prejde pozmeňujúci návrh, tak evidencia voliteľov, a teda organizácií, ktoré sa môžu podieľať na voľbe členov odborných rád, aby to nebolo tak, že prihlási sa hocikto a je automaticky akceptovaný ako, ako voliteľ, ale aby tá organizácia spĺňala určité podmienky, ktoré preukážu, že organizácia je činná v oblasti kultúry národnostných menšín alebo v niektorej z oblastí kultúrnych a umenia národnostných menšín, nejakú dobu.
Definujeme v návrhu zákona a potom aj v pozmeňujúcom návrhu pojem kultúrnej organizácie národnostnej menšiny. To je organizácia, ktorá bude evidovaná v evidencii a bude sa mať právo podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy organizácií, ktoré sa môžu stať kultúrnymi organizáciami národnostných menšín evidovaných v evidencii v zmysle zákona. A obmedzuje ich na nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a neinvestičné fondy a občianske združenia, teda o mimovládne neziskové organizácie. Tento zoznam chceme pozmeňujúcim návrhom rozšíriť ešte o ďalšie kategórie právnych foriem, a to o samostatné organizačné jednotky občianskych združení, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu, a ďalej o cirkvi, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkvi alebo náboženských spoločností, ak, samozrejme, vyvíjajú činnosť v oblasti menšinovej kultúry.
V tom prípade, v tom prvom prípade ide predovšetkým o miestne alebo oblastné organizácie združenia Csemadok, ktorý je občianskym združením, ale veľmi početným a má aj miestne a regionálne štruktúry, ktoré pôsobia samostatne, sú samostatne zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií ako samostatné organizačné jednotky. A zhodli sme sa na tom, že by mala byť zachovaná možnosť podieľať sa voľbe odborných rád.
Pokiaľ ide o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby odvodené od cirkvi alebo náboženských spoločností, tam zase dôvodom tej zmeny je skutočnosť, že máme na Slovensku menšinu, kde sa etnicita a náboženstvo prekrýva, a teda ide o židovské a náboženské obce, ktoré, ktoré vyvíjajú aktivity aj v oblasti kultúry židovskej menšiny, a bolo by nesprávne, ak by mali byť takouto novelou vylúčené.
Ale aj tak sa oproti súčasnému stavu tým návrhom zúžil rozsah právnych foriem, ktoré budú môcť byť voliteľní, nie poberateľmi podpory, ale voliteľmi do odborných rád. Vypadlo odtiaľ, napr. obchodné spoločnosti, o ktorých hovoril kolega Peter Pollák, ale napríklad aj príspevkové, príspevkové organizácie, obce a podobne.
Po tomto sme mali aj medzi predkladateľmi, a teda aj medzi koaličnými poslancami, ktorí sa o tému zaujímajú, medzi prvým a druhým čítaním pomerne rozsiahle diskusie. A rovno teda poviem, že sme sa úplne, úplne nezhodli, lebo sme mali na to iný názor. Ja som presvedčený, že právo voliť by mali mať všetky organizácie, ktoré sa preukázateľne podieľajú na kultúre národnostných menšín, a to bez ohľadu na ich právnu formu. Boli prípady firiem, ktoré sa zapojili do voľby a boli navzájom majetkovo prepojené, a teda ovplyvňovali výsledok voľby, a stál za nimi jeden človek alebo nejaká skupina prepojených osôb, čo áno, nie je celkom tá správna forma, forma samosprávnosti a skôr teda ide o nejakú formu využívania alebo zneužívania nastavených dotačných pravidiel.
Toto je problém, ktorý, uznávam, ktorý nejakým spôsobom treba ošetriť, ale nie som presvedčený, že, že tým najlepším ošetrením, že vylúčime niektoré právne formy, lebo napríklad isté typy činností, ako sú napríklad vydavateľstvá, nakladateľstvá, filmové, produkčné a audiovizuálne spoločnosti a niektoré ďalšie, neexistujú ako občianske združenia alebo nadácie, ale obvykle ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo teda iné podnikateľské subjekty, ďalšie subjekty typu divadiel alebo iných kultúrnych ustanovizní mávajú právnu formu napríklad príspevkových organizácií, a teda domnievam sa, že mali by mať možnosť podieľať sa nielen na poberaní alebo uchádzaní sa o, o finančnú podporu, ale aj na kreovaní toho odborného názoru vo forme odborných rád.
Takže toto je vec, na ktorej sme sa celkom nezhodli, rovnako, rovnako si myslím, že, že, uznávam, že povedzme spoločnosť s ručením obmedzeným je zneužiteľná na snahu ovplyvniť kreovanie odbornej rady nie celkom kóšer spôsobom, že prihlásim si tam niekoľko eseročiek, ale pokiaľ máme tam občianske združenia, ktoré tam nemôžeme nemať, lebo predstavujú základ občianskej spoločnosti, tak rovnako nie je problém zneužiť aj to, že, že si niekto, kto bude chcieť zneužiť, vytvorí niekoľko občianskych združení. A myslím si, že smerom do budúcnosti budeme musieť hľadať spôsoby, akým to kontrolovať skôr cez kontrolu činností, a teda nejaké, nejaké prepojenia alebo, alebo iným spôsobom zamedziť tomu zneužívaniu. Ale v tejto chvíli, v tejto chvíli sme hľadali najmenší spoločný menovať a tým najmenším spoločným menovateľom je rozšírenie toho pôvodného zoznamu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú v návrhu zákona, aj o organizačné jednotky, samostatné organizačné jednotky občianskych združení, cirkví, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré svoju právnu subjektivitu odvodzujú od cirkví a náboženských spoločností, čo, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, návrhu, ktorý prednesiem na záver svojho vystúpenia.
Ale teda vopred avizujem, že do budúcnosti nevylučujem, že dôjde k ďalšej zmene toho zákona, a budeme sa snažiť nejakým spôsobom jednoznačnejšie nastaviť nejaké pravidlá transparentnosti, o čo sa pokúšame už v tejto novele, ale aj konflikt záujmov a zábezpeky proti účelovému zapojeniu organizácií len za účelom získania vplyvu na rozdeľovanie financií.
V súčasnosti musí organizácia pôsobiť v oblasti kultúry najmenej tri roky, ale nijako sa to nekontrolovalo, iba to stačilo, keď to deklaroval, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín najmenej tri roky. V návrhu je to skrá... zákona je to skrátené na dva roky, ale v tom pozmeňujúcom návrhu ostávame pri súčasne existujúcich troch rokoch. Toto je vlastne obsahom bodu dva a § 6a ktorý nanovo upravujeme pozmeňujúcim, v pozmeňujúcom návrhu.
V § 6b) v tom istom bode navrhujeme, aby to, čo je v návrhu zákona nazvané register kultúrnych organizácií národnostných menšín, sa zmenilo na evidenciu, pretože nie je potrebné vytvárať samostatný, samostatný nový informačný systém. Ide o to, aby tie údaje boli evidované a aby boli zverejnené, aby bolo, aby sa dalo kontrolovať, ktoré organizácie sa podieľali na voľbe, voľbe odborných rád.
Zásadná zmena oproti návrhu zákona, ktorá je obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, sa týka, že návrh zákona počíta iba s nejakou rámcovou úpravou voľby alebo konštituovania odborných rád s tým, že predpokladal, že bude vydaný vykonávací predpis, vyhláška ministerstva kultúry, ktorá upraví konkrétny, konkrétny postup a konkrétne podmienky, ktoré musia organizácie splniť, aby sa mohli zaevidovať do registra, alebo teda po novom do evidencie. Ale aj na základe pripomienok parlamentnej legislatívy, vládnej legislatívy sme dospeli k tomu, že je potrebné upraviť základné náležitosti, základné podmienky a aj postup pri posudzovaní, posudzovaní záujmu zaradiť sa do evidencie kultúrnych organizácií národnostných menších priamo v zákone, nielen odkazom na vyhlášku, a teda ten odkaz na vyhlášku je vypustený a v § 6 v novonavrhovanom je upravené, akým spôsobom dochádza k zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, k výmazu z evidencie kultúrnych organizácií a k predĺženiu platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií. A je tam upravený aj, upravený aj opravný prostriedok.
Sú tam definované, akým spôsobom sa podáva žiadosť, čo má žiadosť obsahovať, aké má mať žiadosť prílohy. Je tam upravený postup, akým spôsobom sa postupuje, keď nie je žiadosť úplná. Ten žiadateľ je upozornený na to, že má do 10 dní doplniť tie chýbajúce údaje, a pokiaľ tak neurobí, tak tá žiadosť je odmietnutá. Je tam upravené, že novú žiadosť môže žiadateľ podať až po uplynutí 6 mesiacov od rozhodnutia od prechádzajúcej žiadosti. Sú tam zadefinované dôvody, kedy príde k výmazu organizácie z evidencií kultúrnych organizácií, teda buď keď ide, keď kultúrna organizácia samotná požiada o výmaz alebo keď kultúrna organizácia zanikne, alebo ak sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynuli štyri roky od zápisu, alebo od predĺženia zápisu a organizácia nepodala návrh na predĺženie zápisu v evidencii.
A ako som spomínal, je tam upravený, upravený aj opravný prostriedok, ktorým je preskúmanie o zápise, a o predĺžení zápisu bude rozhodovať kancelária. Kancelária do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti rozhodne buď o tom, že zapíše organizáciu do evidencie, alebo to odmietne. Keď to odmietne, tak má organizácia možnosť požiadať o preskúmanie, preskúmanie a to preskúmanie do 15 dní urobí riaditeľ fondu.
Rovnako možno použiť tento opravný prostriedok aj na rozhodnutie o výmaze, nie vo všetkých prípadoch, iba v dvoch z tých definovaných prípadoch, teda keď dôvodom výmazu je, že bol zápis vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynula tá štvorročná lehota a nepožiadal žiadateľ o predĺženie platnosti, samozrejme, že keď kultúrna organizácia zanikne, alebo sama požiada o výmaz, tak toto možnosti preskúmania nebude podrobené.
Rovnako sú tam dve formy odmietnutia žiadosti o zápis. Jedna sa týka, jedna sa týka nedoplnenia nie úplnej žiadosti, keď dostane organizácia 10 dní, aby to doplnila, a nedoplní to. A druhá forma sa týka konštatovania kancelárie, že organizácia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tom prípade rozhodne o odmietnutí. Ten prvý prípad je takpovediac procesný, procedurálny, formálny, ten druhý prípad je vecný. V tom procesnom nebude 6-mesačná lehota, keď nemôže opätovne požiadať organizácia o zápis, že môže nanovo požiadať, keď si skompletizuje žiadosť, aj skôr, ale zasa nemôže požiadať o preskúmanie. V tom druhom prípade, keď bol zápis odmietnutý z vecných dôvodov, tak organizácia môže požiadať o preskúmanie, ale ak riaditeľ potvrdí rozhodnutie kancelárie, tak potom má tú 6-mesačnú lehotu na možnosť opätovného požiadania.
Upozornil by som, že som zapísaný ako poslanec vystupujúci za poslanecký klub, takže mám ešte 10 minút. A pozmeňujúci návrh ďalej obsahuje niektoré legislatívnotechnické zmeny, ktoré tu nebudem detailne rozoberať. Upozorním iba na dve vecné zmeny, ktoré pozmeňujúci návrh obsahuje.
Riešime tam, že za člena odbornej rady nemôže byť vymenovaný zamestnanec fondu, aby teda nedochádzalo k tomu, že členmi odborných rád budú podriadení pracovníci riaditeľa fondu, aby tie odborné rady pôsobili nezávisle. Tu považujem za dôležité povedať, že, že aj samotní členovia odborných rád sú v pracovnoprávnom vzťahu s odbornými radami, teda s fondom na základe dohôd. Rovnako tak členovia správnej rady, ktorí získavajú členstvo z titulu členstva v odbornej rade, a... a toto ustanovenie ale nebráni opätovnému zvoleniu niektorej osoby za, za člena odbornej rady, lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu, sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže keď je niekto členom odbornej rady môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia, tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň alebo nejaký ďalší deň, keď by mal byť vymenovaný za člena odbornej rady, už k tomu dňu nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Bráni to teda len členstvu iných zamestnancov, ktorých zamestnanecký pomer alebo pracovnoprávny vzťah sa netýka, pracovnoprávny vzťah fondu sa netýka iba výlučne členstva v odbornej rade alebo správnej rade.
A potom, potom ďalšie ustanovenie sa snaží ošetriť nejaký možný konflikt záujmov, keď sa upravuje, kto môže byť alebo nemôže byť žiadateľom. A tam k doterajším osobám, ktoré nemôžu byť žiadateľmi, kde sa to vzťahuje na členov dozornej rady, riaditeľov, im blízke osoby alebo právnické osoby, kde sú v orgánoch týchto firiem takéto osoby, sa dopĺňa, že nemôže ísť ani o člena odbornej rady, ale iba o člena odbornej rady, ktorý je vymenovaný riaditeľom. Teda nie tých, ktorí sú volení a ktorí tam zastupujú národnostné menšiny, ale, ale týka sa to tých, ktoré, ktoré, ktorí sú menovaní riaditeľom, či už z dôvodu, že národnostná menšina si nezvolila všetkých troch členov odbornej rady, na čo má nárok, alebo tých dvoch, ktorých tak či tak volí, teda menuje riaditeľ. Títo nemôžu byť žiadateľmi ani nesmú byť v orgánoch žiadateľa.
Čiže ako som už avizoval, predpokladám, že toto nie je posledná novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín v tomto volebnom období. Chceme sa tejto téme venovať. Na jeseň by mali prebehnúť voľby členov odborných rád. Budeme to sledovať, vyhodnotíme, ako sa prejavia zmeny, ktoré sú obsiahnuté v zákone, o ktorom rokujeme, ako to ovplyvní spôsob voľby, a môžeme potom na to reagovať buď my ako poslanci legislatívnou iniciatívnou, alebo ministerstvo kultúry, teda ak by išlo o nejakú väčšiu novelu, tak by bolo asi žiaduce, aby to spravilo ministerstvo kultúry s normálnym pripomienkovým konaním, kde by sa potom možno ešte zmenil ten spôsob voľby okruhu organizácii, riešil sa, riešil sa konflikt záujmov, nastavili sa formy podpory, jej zamerania, možno by sa nejak inak nastavili podmienky pre tie väčšie, početnejšie menšiny a tie menšie väčšiny v záujme toho, aby fond smeroval k čo najlepšiemu napĺňaniu svojho poslania.
A teraz teda dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Začínam čítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Györgya Gyimesiho a Gábora Grendela k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 507):
„1. V čl. 1 sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 bod 2 znie:
2. Za § 6 sa vkladajú § 6a až 6c, ktoré vrátane nadpisov a nadpisu nad § 6a znejú:“
Nadpis nad § 6a:
„Evidencia kultúrnych organizácií národnostných menšín
§ 6a
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny (ďalej len „kultúrna organizácia“) je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky podieľajúca sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a) je nadáciou, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, občianskym združením alebo organizačnou jednotkou občianskeho združenia so samostatnou právnou subjektivitou zapísanou v registri mimovládnych neziskových organizácií, 9a) cirkvou, náboženskou spoločnosťou alebo právnickou osobou, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, 9b)
b) preukázateľne pôsobí v niektorej z prioritných oblastí podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo c) najmenej tri roky,
c) je zapísaná v evidencii kultúrnych organizácií.
§ 6b
Evidencia kultúrnych organizácií
Evidencia kultúrnych organizácií je verejne prístupná evidencia, ktorá je zverejnená na webovom sídle fondu a obsahuje údaje o kultúrnych organizáciách, ktoré sa môžu podieľať na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád. Evidencia kultúrnych organizácií obsahuje tieto údaje:
a) názov, sídlo a právna forma kultúrnej organizácie,
b) identifikačné číslo organizácie, ak bolo kultúrnej organizácii pridelené,
c) dátum vzniku kultúrnej organizácie,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje činnosť kultúrnej organizácie,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí prevažnú činnosť kultúrnej organizácie s výnimkou cirkví, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženskej spoločnosti,
g) evidenčné číslo kultúrnej organizácie pridelené kanceláriou,
h) deň zápisu kultúrnej organizácie do evidencie kultúrnych organizácií.
§ 6c
Zápis do evidencie kultúrnych organizácií, výmaz z evidencie kultúrnych organizácií, predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií
(1) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať písomne žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, ktorým je právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6a písm. a) a b); zápis kultúrnej organizácie je dobrovoľný. Splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií predložením kópie jeho stanov, štatútu, nadačnej listiny alebo iného obdobného dokumentu; splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií ďalej najmä:
a) predložením kópie správy o jeho činnosti,
b) predložením zoznamu ním zrealizovaných projektov podporených z verejných zdrojov s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom možno túto skutočnosť overiť, alebo
c) uvedením odkazu na jeho webové sídlo, na ktorom sú uvedené informácie, z ktorých vyplýva, že jeho prevažná činnosť sa realizuje v prioritných oblastiach podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c).
(2) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sa podáva kancelárii a obsahuje tieto údaje o žiadateľovi o zápis do evidencie kultúrnych organizácií:
a) názov, sídlo a právna forma,
b) identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,
c) dátum vzniku,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje jeho činnosť,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí jeho prevažnú činnosť; to neplatí v prípade cirkvi, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností,
g) adresa elektronickej pošty a telefónne číslo.
(3) K žiadosti podľa ods. 2 sa prikladajú tieto prílohy:
a) písomný súhlas osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, alebo písomný súhlas všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so spracúvaním osobných údajov na účel vedenia evidencie kultúrnych organizácií a zverejnenia údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie na webovom sídle fondu v rozsahu meno a priezvisko,
b) čestné vyhlásenie osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa, o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo čestné vyhlásenie všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, že všetky údaje v žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sú pravdivé.
(4) Ak žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií nie je úplná, kancelária písomne vyzve žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií na opravu alebo doplnenie žiadosti o zápis a jej príloh v lehote desať dní odo dňa doručenia výzvy žiadateľovi o zápis. Ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií v lehote podľa predchádzajúcej vety žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií neopraví alebo nedoplní, kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií. O tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(5) Kancelária v lehote 30 dní od doručenia úplnej žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií podanú žiadosť preskúma a rozhodne o
a) zápise do evidencie kultúrnych organizácií, ak sú splnené podmienky podľa § 6a, alebo
b) odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, ak nie sú splnené podmienky podľa § 6a; o tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(6) Ak kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať novú žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, odkedy bol upovedomený o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií alebo odkedy bol upovedomený o výsledku preskúmania žiadosti podľa ods. 10 prvej vety, ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so svojou žiadosťou neuspel.
(7) Kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií, ak
a) kultúrna organizácia požiada o výmaz,
b) kultúrna organizácia zanikne,
c) sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,
d) od zápisu do evidencie kultúrnych organizácií alebo od predĺženia platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií uplynuli štyri roky a nedošlo k predĺženiu platnosti tohto zápisu.
(8) Dňom výmazu kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií stráca táto kultúrna organizácia oprávnenie podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.
(9) O predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií môže kultúrna organizácia požiadať opakovane najskôr jeden rok pred uplynutím platnosti tohto zápisu. Na konanie o predĺžení platnosti zápisu sa ustanovenia ods. 1 až 6 použijú primerane.
(10) Ak kancelária odmietne zápis do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), môže žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie odmietnutia zápisu. Ak kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 7 písm. c) alebo d), môže táto kultúrna organizácia písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie výmazu. Riaditeľ preskúma odmietnutie zápisu podľa prvej vety alebo výmazu podľa druhej vety do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o preskúmanie.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 9a a 9b znejú:
„9a) § 2 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9b) § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.“
3. V čl. 1 bod 3 znie:
3. V § 7 ods. 5 až 7, 9, 10 a 12 sa pred slovo „organizácií“ vkladá slovo „kultúrnych“.
4. V čl. I bod 4 § 7 ods. 8 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 6a ods. 1“.
5. V čl. I bod 4 § 7 ods. 8 písmená b) a c) znejú:
„b) národnostnú menšinu, ku ktorej patria,
c) záujem podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.“.
6. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
d) nie je ku dňu vymenovania v pracovnoprávnom vzťahu k fondu.“.
6. V § 8 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) nie je ku dňu vymenovania v pracovnoprávnom vzťahu k fondu.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú
7. V čl. I bod 5 v § 14 odsek 3 znie:
„(3) Kancelária vedie evidenciu kultúrnych organizácií.“.
8. V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
„6. V § 15 ods. 7 písm. c) sa slová „§ 8 ods. 11“ nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 12“ a slová „§ 8 ods. 13“ sa nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 14“.
7. V § 16 ods. 5 písm. a) a b) sa za slová „člen dozornej komisie“ vkladá čiarka a slová „člen odbornej rady menovaný podľa § 7 ods. 6 druhej vety a podľa § 7 ods. 7“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 24 ods. 3 sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 6a písm. a),“.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.