Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem povedať iba tri veci, nevyužijem tých tridsať minút, ktoré mám k dispozícii ako zástupca klubu.
Chcem sa v prvom rade poďakovať pani verejnej ochrankyni práv za tú robotu, ktorú robí, ktorú odzrkadľuje aj správa za predchádzajúci kalendárny rok, o ktorej dnes rokujeme. Ale dáva o sebe vedieť aj priebežne. Čiže myslím si, že je veľmi dôstojnou nástupkyňou svojej predchodkyne pani verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej a pokračuje v tej, v tej práci, ktorú začala.
Možno taký rozdiel je v tom, že teraz asi prvýkrát v histórii bola plná rokovacia sála parlamentu v čase, keď verejná ochrankyňa práv vystupovala so svojou správou. Doteraz boli také ako veľmi populárne zábery hore z balkóna, ako nás tu sedí možno desať, možno, možno pätnásť počúva, čo hovorí verejná ochrankyňa práv, lebo ľudské práva sú také akože vo všeobecnosti poslancami nezaujímavé. Alebo keď sú zaujímavé, tak sú zaujímavé na to, aby vzbudzovali nenávisť a emócie voči Rómom, voči homosexuálne orientovaným ľuďom, voči transrodových ľuďom, voči väzňom, voči komukoľvek.
Veľmi dobre, a teda vrátim sa k tomu vystúpeniu pani podpredsedníčky výboru Marcinkovej, veľmi dobre tam ukázala tie dva aspekty, cez ktoré sa možno pozrieť na, na ľudské práva a, áno, ľudské práva sú dôležité pre demokraciu, dôležité z hľadiska politického, sú dôležité pre liberálnu demokraciu ako systém, ktorý je založený nielen na rozhodovaní väčšiny, ale aj na ochrane práv jednotlivcov a práv menšín. Ale ľudské práva majú aj rozmer každodennosti, rozmer, rozmer problémov, do ktorých sa ľudia dostávajú, pokiaľ tie ľudské práva nie sú rešpektované. A, áno, máme hovoriť o oboch týchto, týchto aspektoch.
A kto si prečítal alebo aspoň prelistoval správu verejnej ochrankyne práv nie s úmyslom hejtovať a ťažiť z toho, z toho argumenty pre svoju nenávistnú politickú agendu, tak vie, že takých reálnych praktických problémov ľudí, na ktoré pani verejná ochrankyňa práv upozorňuje prostredníctvom toho, že upozorňuje na porušovanie ich základných práv, je tam dosť.
Druhá vec, o ktorej by som chcel stratiť pár slov, je dlh, ktorý si myslím, že parlament má voči verejnej ochrankyni práv, a nehovorím teraz iba o tých prázdnych sálach a o tom nezáujme o činnosť verejnej ochrankyne práv, o ostentatívnom odmietnutí zobrať jej správy, správy na vedomie z časti, veľkej časti poslancov, ale hovorím aj o odporúčaniach verejnej ochrankyne práv, ktoré sú dlhodobo ignorované. Časť tých odporúčaní smeruje pre orgány výkonnej moci a veľká časť tých odporúčaní smeruje pre parlament. Každoročne v tých správach, s ktorými sa máme možnosť ako poslanci oboznamovať, aj v tých mimoriadnych správach, sú obsiahnuté aj odporúčania na zmenu legislatívy. A čo s nimi robí parlament? Obvykle nič.
Ja som sa s kolegyňami a kolegami v predchádzajúcom volebnom období pokúsil pár odporúčaní pani verejnej ochrankyne práv a jej predchodkyne pretaviť do nejakých legislatívnych iniciatív, ale samozrejme, že, že opozičné návrhy zákonov nemali šancu. Takže verím, že nová vládna koalícia zmení prístup a zmení prístup aj v tejto veci, že nebude ignorovať odporúčania verejnej ochrankyne práv, čo neznamená, že musí do bodky naplniť úplne všetko, čo nám odporúča. My môžme mať na niektoré veci iný názor, niečo, čo pani verejná ochrankyňa práv považuje za problém, tak väčšina parlamentu môže vidieť, vidieť inak. Niečo, niečo môže považovať za problém, ale povie si, že nemáme reálne nástroje na to, aby sme ten problém riešili, alebo ho budeme, budeme riešiť inak.
Ale nie tie odporúčania ignorovať. Je potrebné sa nimi zaoberať, je potrebné prebrať ich, prebrať ich aj s orgánmi výkonnej moci a vyhodnotiť, čo z toho vieme v akom čase zmeniť vo forme zmeny legislatívy, čo, čo môžme dať ako odporúčania alebo podnety výkonnej moci a čo, bohužiaľ, zmeniť, zmeniť nevieme.
Tretia, posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť, sa týka činnosti verejnej ochrankyne práv nie počas predchádzajúceho roku, o ktorom hovorí správa, ale v súčasnosti, lebo v súčasnosti sme v mimoriadnej situácii a v rámci tejto mimoriadnej situácie dochádza aj k viacerým zásahom do základných práv a slobôd. To, že k tým zásahom dochádza, je v tejto situácii zdôvodniteľné, pretože sme v mimoriadnej situácii, sú ohrozené životy a zdravie obyvateľstva, čo je práve legitímny dôvod pre to, aby sa zasahovalo aj do základných práv a slobôd. Ale tie zásahy sa musia robiť spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou a zákonmi, ktorý je primeraný, robiť tak, aby boli tie zásahy iba v nevyhnutnej miere, v miere, ktorá je potrebná na to, aby sa nimi dosiahol sledovaný účel, v tomto prípade ochrana zdravia, ochrana, ochrana života.
A, samozrejme, tá mimoriadna situácia vyvoláva aj rozhorčené reakcie, pretože nie vždy sa tie zásahy robia spôsobom, o ktorom som hovoril. Niekedy k tým zásahom dochádza nad mieru, ktorá je nevyhnutná, robia sa spôsobom, ktorý je neprimeraný, robia sa spôsobom, ktorý, ktorý, kde sú pochybnosti, nazvem to tak, pochybnosti o tom, že všetky tie opatrenia, ktoré sa robili, sú v súlade s ústavou a zákonmi, lebo tak sa tie opatrenia musia robiť.
A pani verejná ochrankyňa práv na to upozorňuje. A keď dochádza k takýmto zásahom, tak myslím si, že nikto nemá podozrenie, že k nim dochádza v nejakej zlej viere, v snahe úmyselne obmedzovať, obmedzovať základné práva. Čelíme situácii, akej sme ešte nikdy nečelili. Niečo je to také, s čím nemáme reálnu skúsenosť, s čím dokonca ani naše zákony úplne nepočítajú. A keď táto kríza pominie, tak sa budeme musieť vrátiť aj k zákonnej úprave a možno niektoré veci nastaviť, nastaviť inak. Ale napriek tomu treba hovoriť nielen o opatreniach na boj s pandémiou, ale treba hovoriť aj o tom, aké problémy vznikajú, keď sa tie opatrenia realizujú, a akým spôsobom dochádza k zásahom do základných práv a slobôd a to pani verejná ochrankyňa práv robí.
My sme ju včera navštívili aj teda s pani podpredsedníčkou ľudskoprávneho výboru Marcinkovou, aj s kolegom Radovanom Kazdom a hovorili sme o veciach, ktoré rieši práve, práve v tejto dobe. A je to naozaj veľmi široké spektrum problémov, ktoré sa dotýka mnohých oblastí tých opatrení, ktoré sa dotýka situácie v rómskych osadách a karantény celých rómskych osád, ktoré sa dotýka zariadení sociálnych služieb, v ktorých sú, v ktorých sú dôchodcovia, ktoré sa, ktoré sa týkajú opatrení na obmedzenie mobility v čase Veľkej noci, ktoré sa týkajú situácie na hraniciach, pendlerov, ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia na Slovensko, ktoré sa týkajú povinnej štátnej karantény, podmienok, v akých ľudia v tých štátnych karanténach fungujú, ako sa tam dostávajú, ako čakajú, čakajú na hraniciach, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, pretože žijeme v priestore Európskej únie, kde voľný pohyb osôb nie je možné obmedziť len tak. Problémov, ktoré sa týkajú informovanosti občanov o opatreniach, ktoré sa realizujú, a o konkrétnych, konkrétnych podmienkach.
A ja chcem v tomto - teda tým budem pomaly končiť - oceniť prístup pani verejnej ochrankyne práv, niekedy, keď sa na verejnosti objavia tie upozornenia, tak reakcie bývajú také podráždené, že však musíme riešiť pandémiu a samozrejme, že nejaké ľudské práva majú ísť bokom. Ale to, čo sa objaví v médiách, je iba vrcholček ľadovca, pretože pani verejná ochrankyňa práv sa tie problémy snaží riešiť konkrétne s tými inštitúciami, ktoré sú za ne zodpovedné, a snaží sa zjednať nápravu. A myslím si, že jej prístup je veľmi zdržanlivý. To nie je nejaké, nejaká snaha spochybniť to, čo robí vláda, čo robí Úrad verejného zdravotníctva, čo robí ústredný krízový štáb. Nie, to je snaha upozorniť na problémy, ktoré sú s tým spojené, ktoré nie sú spôsobené akýmkoľvek zlým úmyslom, ale napriek tomu je potrebné dbať na to, aby zásahy do ľudských práv boli primerané.
A keď my z pozície vládnej koalície na to reagujeme, tak by sme mali byť radi, že tu máme inštitúciu, že tu máme verejnú ochrankyňu práv, ktorá nás na to upozorňuje a umožní nám všetky tie opatrenia robiť lepšie. Robiť spôsobom, ktorý bude do základných práv a slobôd zasahovať menej, iba v nevyhnutnej miere a primeraným spôsobom. Nie sa urážať, pohoršovať a hovoriť, že tie veci nie sú dôležité, pretože ony dôležité nepochybne sú a som presvedčený, zo strany verejnej ochrankyne práv sú komunikované takým spôsobom, ako majú byť, a v úmysle pomôcť.
Takže ešte raz ďakujem, pani verejná ochrankyňa práv. (Potlesk.)
