Písal som si to sám, pán Kuffa, aby teda nedošlo, nedošlo k omylu. (Rečník si položil na rečnícky pult notebook.)
Začnem od toho, čo povedal teraz vo faktickej poznámke pán poslanec Ferenčák, a poviem jednu vec, s ktorou súhlasím, a jednu vec, s ktorou nesúhlasím. Pán poslanec povedal, že zákony by mali byť prijímané pre nejaký účel, aby sa niečo zlepšilo. S tým sa dá súhlasiť a ja som presvedčený, že náš návrh je predkladaný práve z tohto dôvodu a že každý, kto má len elementárneho šajnu o tom, v akom stave je v posledných rokoch prokuratúra, vie, že sú tam potrebné zásadné zmeny a že teda zmeny k horšiemu sú dokonca veľmi ťažko predstaviteľné. Už o moc horšie to byť nemôže, ako to bolo za Dobroslava Trnku, nedávam rovnítko medzi pána Čižnára a pána Trnku, ale bez zásadných zmien sa situácia na prokuratúre nezlepší, lebo platí ono známe, že ryba smrdí od hlavy, a pri Generálnej prokuratúre to platí úplne doslova.
Druhá vec, ktorú pán poslanec Ferenčák povedal a ktorá ma tak trochu zarazila, je, že ten návrh predkladáme preto, lebo jeden pán predseda sa preriekol, že je tam zhoda na Lipšicovi. Ja doteraz som vás považoval za korektne argumentujúceho poslanca, ale toto je lož. Toto nikto nikdy nepovedal. Richard Sulík v relácii Na telo povedal, že všetky mená, ktoré sú na stole, sú veľmi kvalitné, a zasa hovorím, že my s nimi súhlasiť budeme. Detaily podľa neho povie premiér potom, ako sa dohodnú na koaličnej rade, a na otázku, či si myslí, čo si myslí o mene advokáta Daniela Lipšica, odpovedal, že je to jedno z tých kvalitných mien. Povedať „je viac mien na stole a Lipšic je jedno z tých kvalitných mien“ nie je to isté, ako sa prerieknuť, že je zhoda na Lipšicovi. To je lož, ktorú ste si vy vyfabulovali a ktorú teraz dookola opakujete, lebo žiadna zhoda nie je. Ale teda nevylučujem, že máte nejaké sprostredkované informácie, a teda že ste vedome neklamali, iba ste sa pomýlili a prebrali, prebrali tú lož.
Asi najdiskutovanejšou otázkou v súvislosti s predkladanou novelou je otvorenie možnosti kandidovania aj pre neprokurátorov. Myslím, že pán poslanec Tomáš tu argumentoval tým, že pani ministerka to vidí inak, že pani ministerka inak vníma to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, že tam vôbec nie je otvorenie aj pre neprokurátorov, ale, samozrejme, on to teda posunul do, do takej svojej tomášovskej roviny, a teda demagogicky tvrdil, že sa ona za to hanbí, ja to vnímam tak, že máme na niektoré veci iné názory, ale asi bude dobré si zacitovať, že čo v tom programovom vyhlásení je napísané. Je tam napísané, že „vláda Slovenskej republiky presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu.“
Keď teda hovoríme o modele, ktorý bude otvorený širšiemu okruhu kandidátov, tak, samozrejme, za istých okolností môžme toto vnímať tak, že budeme hovoriť iba o tom, že rozšírime počet subjektov, ktoré môžu navrhovať kandidátov. Dnes to môžu robiť iba poslanci, rozšírime, rozšírime počet subjektov.
Ale rovnako túto vetu môžme interpretovať tak, že ak ten model má byť otvorený širšiemu okruhu kandidátov, tak to znamená, že okrem prokurátorov, ktorí môžu kandidovať dnes, budú môcť kandidovať aj iné právnické profesie. Samozrejme, že je na diskusiu aké, či to rozšírime iba o sudcov, alebo aj o advokátov, alebo aj o ďalšie právnické profesie, to je už vec interpretácie, ale každý z týchto výkladov, alebo každý z tých návrhov by bol v súlade s programovým vyhlásením, ktoré nešpecifikuje, či sa má rozšíriť iba počet alebo okruh subjektov, ktoré navrhujú, alebo aj okruh možných kandidátov. Mne sa zdá logickejší výklad, že sa rozšíri aj okruh, okruh možných kandidátov, ale rešpektujem, že povedzme pani ministerka to vníma, vníma inak. My sme v progra..., v programe SAS mali rozšírenie a otvorenie tej voľby aj pre kandidátov z radov neprokurátorov, čiže sme to logicky vnímali takýmto spôsobom. A je tam potom odkaz na štandardy pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu. A to, čo sme my spravili v návrhu zákona, je, že sme v podstate prebrali ten model, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavného sudcu, aj pokiaľ ide o subjekty, ktoré môžu navrhovať tých kandidátov, ale aj pokiaľ ide o podmienky z hľadiska výkonu právnického povolania. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Keď ústavným sudcom sa môže stať niekto, kto nebol sudcom, kto bol advokátom, kto bol prokurátorom, kto bol notárom, kto bol pedagógom na právnickej fakulte, a nie je to vnímané ako problém, lebo to nie problém, tak by nemalo byť vnímané ako problém to, že otvoríme možnosť kandidovať pre tieto profesie v podstate podľa modelu voľby kandidátov na ústavných sudcov aj pre voľbu generálneho prokurátora. Dnes sa generálnym prokurátorom môže stať osoba, ktorá je prokurátorom, ale podmienka je, že najmenej desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta a z toho najmenej päť rokov bol sudcom alebo prokurátorom.
Aj v dnešnom systéme sa teda môže stať, že niekto bol päť rokov advokátom, potom bol päť rokov sudcom, zaoberal sa trebárs občianskym právom, ani v jednej z týchto pozícií s trestným právom vôbec neprišiel do kontaktu, a potom zrazu zmení pozíciu, lebo sudca v podstate spĺňa podmienky, aby sa stal prokurátorom, je z neho prokurátor a po mesiaci prokurátorovania spĺňa podmienky pre zvolenie a vymenovanie za generálneho prokurátora. Čiže nie je to tak, že dnes by zákon vyžadoval desaťročné pôsobenie na prokuratúre. Dnes sa prokurátorom v podstate môže stať sudca, ktorý krátko pred voľbou sa stane prokurátorom.
Ja rešpektujem, že viaceré, viacerí majú v tejto veci iný názor, že iný názor má pani ministerka spravodlivosti Kolíková, že iný názor má pani prezidentka Čaputová, že iný názor majú ľudia z prostredia prokuratúry, z prostredia mimovládnych organizácií, niektorí odborníci, ale veď to je iný názor v normálnej, legitímnej, vecnej, odbornej a aj politickej debate.
To nie je, že my sme predložili nejaký návrh zákona a nezhodneme sa v pohľade na túto jednu, jednu z tých otázok s pani ministerkou spravodlivosti, že je to nejaký krok proti nej. Ja si myslím, že my, čo sme predkladatelia, veľmi dobre komunikujeme s pani ministerkou, dôverujeme pani ministerke, budeme spolupracovať na viacerých ďalších návrhov zákonov, ktoré sa budú týkať justície, len v tejto jednej veci máme iný názor.
Však ja myslím, že za štyri roky, ktoré nás tuná čakajú, bude množstvo prípadov, keď na niektoré veci budeme mať aj v rámci koalície trochu iný názor. To neznamená, že si navzájom budeme nedôverovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
