Videokanál poslanca

Písal som si to sám, pán Kuffa, aby teda nedošlo, nedošlo k omylu. (Rečník si položil na rečnícky pult notebook.)
Začnem od toho, čo povedal teraz vo faktickej poznámke pán poslanec Ferenčák, a poviem jednu vec, s ktorou súhlasím, a jednu vec, s ktorou nesúhlasím. Pán poslanec povedal, že zákony by mali byť prijímané pre nejaký účel, aby sa niečo zlepšilo. S tým sa dá súhlasiť a ja som presvedčený, že náš návrh je predkladaný práve z tohto dôvodu a že každý, kto má len elementárneho šajnu o tom, v akom stave je v posledných rokoch prokuratúra, vie, že sú tam potrebné zásadné zmeny a že teda zmeny k horšiemu sú dokonca veľmi ťažko predstaviteľné. Už o moc horšie to byť nemôže, ako to bolo za Dobroslava Trnku, nedávam rovnítko medzi pána Čižnára a pána Trnku, ale bez zásadných zmien sa situácia na prokuratúre nezlepší, lebo platí ono známe, že ryba smrdí od hlavy, a pri Generálnej prokuratúre to platí úplne doslova.
Druhá vec, ktorú pán poslanec Ferenčák povedal a ktorá ma tak trochu zarazila, je, že ten návrh predkladáme preto, lebo jeden pán predseda sa preriekol, že je tam zhoda na Lipšicovi. Ja doteraz som vás považoval za korektne argumentujúceho poslanca, ale toto je lož. Toto nikto nikdy nepovedal. Richard Sulík v relácii Na telo povedal, že všetky mená, ktoré sú na stole, sú veľmi kvalitné, a zasa hovorím, že my s nimi súhlasiť budeme. Detaily podľa neho povie premiér potom, ako sa dohodnú na koaličnej rade, a na otázku, či si myslí, čo si myslí o mene advokáta Daniela Lipšica, odpovedal, že je to jedno z tých kvalitných mien. Povedať „je viac mien na stole a Lipšic je jedno z tých kvalitných mien“ nie je to isté, ako sa prerieknuť, že je zhoda na Lipšicovi. To je lož, ktorú ste si vy vyfabulovali a ktorú teraz dookola opakujete, lebo žiadna zhoda nie je. Ale teda nevylučujem, že máte nejaké sprostredkované informácie, a teda že ste vedome neklamali, iba ste sa pomýlili a prebrali, prebrali tú lož.
Asi najdiskutovanejšou otázkou v súvislosti s predkladanou novelou je otvorenie možnosti kandidovania aj pre neprokurátorov. Myslím, že pán poslanec Tomáš tu argumentoval tým, že pani ministerka to vidí inak, že pani ministerka inak vníma to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, že tam vôbec nie je otvorenie aj pre neprokurátorov, ale, samozrejme, on to teda posunul do, do takej svojej tomášovskej roviny, a teda demagogicky tvrdil, že sa ona za to hanbí, ja to vnímam tak, že máme na niektoré veci iné názory, ale asi bude dobré si zacitovať, že čo v tom programovom vyhlásení je napísané. Je tam napísané, že „vláda Slovenskej republiky presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu.“
Keď teda hovoríme o modele, ktorý bude otvorený širšiemu okruhu kandidátov, tak, samozrejme, za istých okolností môžme toto vnímať tak, že budeme hovoriť iba o tom, že rozšírime počet subjektov, ktoré môžu navrhovať kandidátov. Dnes to môžu robiť iba poslanci, rozšírime, rozšírime počet subjektov.
Ale rovnako túto vetu môžme interpretovať tak, že ak ten model má byť otvorený širšiemu okruhu kandidátov, tak to znamená, že okrem prokurátorov, ktorí môžu kandidovať dnes, budú môcť kandidovať aj iné právnické profesie. Samozrejme, že je na diskusiu aké, či to rozšírime iba o sudcov, alebo aj o advokátov, alebo aj o ďalšie právnické profesie, to je už vec interpretácie, ale každý z týchto výkladov, alebo každý z tých návrhov by bol v súlade s programovým vyhlásením, ktoré nešpecifikuje, či sa má rozšíriť iba počet alebo okruh subjektov, ktoré navrhujú, alebo aj okruh možných kandidátov. Mne sa zdá logickejší výklad, že sa rozšíri aj okruh, okruh možných kandidátov, ale rešpektujem, že povedzme pani ministerka to vníma, vníma inak. My sme v progra..., v programe SAS mali rozšírenie a otvorenie tej voľby aj pre kandidátov z radov neprokurátorov, čiže sme to logicky vnímali takýmto spôsobom. A je tam potom odkaz na štandardy pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu. A to, čo sme my spravili v návrhu zákona, je, že sme v podstate prebrali ten model, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavného sudcu, aj pokiaľ ide o subjekty, ktoré môžu navrhovať tých kandidátov, ale aj pokiaľ ide o podmienky z hľadiska výkonu právnického povolania. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Keď ústavným sudcom sa môže stať niekto, kto nebol sudcom, kto bol advokátom, kto bol prokurátorom, kto bol notárom, kto bol pedagógom na právnickej fakulte, a nie je to vnímané ako problém, lebo to nie problém, tak by nemalo byť vnímané ako problém to, že otvoríme možnosť kandidovať pre tieto profesie v podstate podľa modelu voľby kandidátov na ústavných sudcov aj pre voľbu generálneho prokurátora. Dnes sa generálnym prokurátorom môže stať osoba, ktorá je prokurátorom, ale podmienka je, že najmenej desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta a z toho najmenej päť rokov bol sudcom alebo prokurátorom.
Aj v dnešnom systéme sa teda môže stať, že niekto bol päť rokov advokátom, potom bol päť rokov sudcom, zaoberal sa trebárs občianskym právom, ani v jednej z týchto pozícií s trestným právom vôbec neprišiel do kontaktu, a potom zrazu zmení pozíciu, lebo sudca v podstate spĺňa podmienky, aby sa stal prokurátorom, je z neho prokurátor a po mesiaci prokurátorovania spĺňa podmienky pre zvolenie a vymenovanie za generálneho prokurátora. Čiže nie je to tak, že dnes by zákon vyžadoval desaťročné pôsobenie na prokuratúre. Dnes sa prokurátorom v podstate môže stať sudca, ktorý krátko pred voľbou sa stane prokurátorom.
Ja rešpektujem, že viaceré, viacerí majú v tejto veci iný názor, že iný názor má pani ministerka spravodlivosti Kolíková, že iný názor má pani prezidentka Čaputová, že iný názor majú ľudia z prostredia prokuratúry, z prostredia mimovládnych organizácií, niektorí odborníci, ale veď to je iný názor v normálnej, legitímnej, vecnej, odbornej a aj politickej debate.
To nie je, že my sme predložili nejaký návrh zákona a nezhodneme sa v pohľade na túto jednu, jednu z tých otázok s pani ministerkou spravodlivosti, že je to nejaký krok proti nej. Ja si myslím, že my, čo sme predkladatelia, veľmi dobre komunikujeme s pani ministerkou, dôverujeme pani ministerke, budeme spolupracovať na viacerých ďalších návrhov zákonov, ktoré sa budú týkať justície, len v tejto jednej veci máme iný názor.
Však ja myslím, že za štyri roky, ktoré nás tuná čakajú, bude množstvo prípadov, keď na niektoré veci budeme mať aj v rámci koalície trochu iný názor. To neznamená, že si navzájom budeme nedôverovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec Kmec, ja by som chcel oceniť, že nový SMER má kontinuitu, čo sa týka postoja k voľbe generálneho prokurátora, so starým SMER-om, videli sme tu vystúpenie vášho predrečníka, vaše, nevravím, že to bolo na nerozoznanie, lebo teda tá miera demagógie pána Tomáša sa ťažko dosahuje, ale, ale teda idete, idete v jednej línii a hudiete si svoje, aj keď akože sme vám ixkrát už povedali, že veci sa majú trošku inak.
Ale to, čo, však máte právo na svoj názor, ale to, čo mi strašne píli uši, a teda čomu nedokážem porozumieť, je a vy to hovoríte opakovane, že my ideme politizovať prokuratúru. Toto nám hovoríte po rokoch bačovania Trnku a Čižnára, s ktorými ste boli jedna ruka, s ktorými, s Trnkom sa dohadoval váš minister financií, ako by, bude, bude generálna prokuratúra postupovať v kauze týkajúcej sa Lemikonu, aby, aby z toho vyšlo ministerstvo financií, resp. aby z toho vyšiel Počiatek dobre. Bavili sa na tom, ako, ako Slota urobil kšeft, o ktorom ani, ani Fico nevedel.
Trnka vydieral podľa, podľa nahrávky s Kočnerom šéfa Penty. Trnka sa správal ako poskok Mariána Kočnera. A vy ste istého Trnku navrhovali a aj volili v tajnej voľbe, vaši poslanci, za generálneho prokurátora. Potom ste tam mali Jaromíra Čižnára, ktorý tiež sa nepretrhol vo odhaľovaní smeráckych káuz. A vy teraz budete hovoriť o nejakej politizácii prokuratúry?!
Tak aspoň vážte tie argumenty, prosím.

Pán poslanec Tomáš, no vy začnete tým, že povedzme si pravdu, nalejme si čistého vína - a začnete klamať. (Smiech v sále.) A potom klamete skoré celé svoje vystúpenie.
To, že na mieste predkladateľa nesedí, nesedel Juraj Šeliga, ktorý bol podpísaný ako prvý, ale Alojz Baránik, je technické nedopatrenie, že pán Šeliga tu nestihol prísť, keď sa začalo, začalo o tom rokovať, lebo veľmi rýchlo prebehli tie prvé dva body, ale vy - a myslím, že aj spolu s fašistami - ste si z toho odkonšpirovali, že pán Šeliga sa cíti nejako zle a nie je schopný sa za ten návrh postaviť, keď včera sme všetci piati stáli na tlačovej besede a obhajovali sme ten návrh. Povedali sme, že spravíme odbornú diskusiu, a nebojíme sa argumentovať nebojíme sa, povedať, prečo navrhujeme, čo navrhujeme, a že si za tým stojíme.
A pokiaľ ide o tú politizáciu a argumentovanie Radou prokurátorov, tak ja by som vám rád pripomenul rok 2013, keď Robert Fico ešte predtým, ako Rada prokurátorov povedala, že chce za generálneho prokurátora pána Čižnára, pripustil teda, že pán Čižnár by bol dobrý kandidát, keby s ním prišla Rada prokurátorov.
To nebola politizácia, keď predseda vlády predseda najsilnejšej politickej strany verejne hovoril o tom, že jeho bývalý spolužiak by bol dobrým kandidátom na generálneho prokurátora, ak to navrhne rada prokurátorov, a potom, čuduj sa svete, Rada prokurátorov, nezávislý orgán, záruka apolitickosti navrhne Jaromíra Čižnára a SMER si ho zvolí a Gašparovič, prezident im ho vymenuje?
To je apolitický výber generálneho prokurátora, áno?

Pán poslanec Schlosár, no možno by ste si v rámci opozície mohli nejako ujasniť, aký máte vzťah k pani prezidentke, pokiaľ ide o jej pozíciu k téme výberu nového generálneho prokurátora, lebo na jednej strane opakovane tu zaznieva upozornenie, že ani pani prezidentka nesúhlasí s tým, čo navrhujete, teda, aby sa voľba otvorila aj neprokurátorom, na druhej strane vy ste povedali, že prezidentka je náš človek, a my teda, keď ako vládna väčšina budeme chcieť nejakého prokurátora, generálneho prokurátora odvolať, že sa nám znepáči, tak bude to čisto formalita, že pani prezidentka to odsúhlasí, no lebo to celkom nejde dohromady.
Buď je pani prezidentka svojprávna, má svoj názor, ktorý je v tomto prípade odlišný od nášho, ale v tom prípade nehrozí, že by automaticky v prípade, že by jej akákoľvek vládna väčšina vrátane tej našej dala návrh, ktorý bude považovať za neodôvodnený, a nesprávne ho automaticky odsúhlasila, alebo je náš človek. Ale potom prečo, prečo kritizuje ten náš návrh, prečo, prečo sa vyjadruje, že s tým nesúhlasí?
Pokiaľ ide o tú bezúhonnosť, tak asi sa k tomu budem musieť vyjadriť aj, aj v rozprave, ale len veľmi stručne. V tejto chvíli nie sú zadefinované explicitné podmienky bezúhonnosti pre voľbu generálneho prokurátora, ale vyplýva to z toho, že generálnym prokurátorom sa môže stať iba prokurátor a, a podmienky pre vymenovanie za prokurátora sú v zákone o prokuratúre zadefinované presne tak, ako sme ich my zadefinovali ako podmienku pre vymenovanie za generálneho prokurátora. Bezúhonnosť prokurátorov, ktorí sa dnes ako jediní môžu stať generálnym prokurátorom, je v zákone o prokuratúre zadefinovaná presne takýmto spôsobom.

Pán poslanec Grendel, no opäť musím konštatovať, že mi tu niečo príde smiešne, a teda konkrétne mi príde smiešne, reagujem na to, čo si hovoril, keď nám vyčítajú, že reagujeme na tie obvinenia, že je to šité na, na jednu osobu, a, a vyjadrujeme sa k tomu. No tak, keď nám to vyčítajú, tak je jasné, že sa k tomu vyjadrujeme, ale tvoje vystúpenie potvrdilo, aké sú úmysly predkladateľov a o čo nám ide.
Nám nejde o to, aby sme vytvorili priestor pre, pre jedného človeka, ale ide nám o to otvoriť systém voľby. Predsa keď sa rozšíri okruh kandidátov, tak je väčšia pravdepodobnosť, že medzi tými všetkými kandidátmi bude viac dobrých kandidátov, bude si viac z čoho vyberať. To neznamená automaticky, že, že prokurátori nemajú, nemajú šancu alebo že sa prokurátori nemôžu ukázať ako najlepší, práve naopak, prokurátori, samozrejme, tým, že s tým robia, tak z hľadiska odborného je veľký predpoklad, že by mali mať tí, čo sa, tí, čo sa o tom budú uchádzať, by mali mať navrch pred, pred inými uchádzačmi, ktorí nemajú za sebou prokurátorskú minulosť. A som veľmi rád, že si zdôraznil práve ten moment otvorenosti, moment transparentnosti a moment verejnosti, lebo viackrát sme sa v tomto parlamente naťahovali alebo sa naťahovali iní poslanci o to, či má byť voľba v parlamente tajná alebo verejná.
A toto je práve vec, kde to celé začalo, kde sa začalo o tom hovoriť, že či poslanci majú tak ako voliči hlasovať tajne, alebo poslanci majú ako politici zvolení občanmi zodpovedať za to, ako hlasujú, a teda má byť viditeľné, ako hlasujú, lebo sa to začalo pri hanebnej voľbe, pri ktorej bol Dobroslav Trnka takmer opätovne zvolený za generálneho prokurátora.

Pán poslanec Baránik, tvoje vystúpenie mi pripomenulo tú opakovanú skúsenosť, ktorú s tebou mám, že hovoríš veci priamo, hovoríš ich natvrdo. Niekedy, keď ich ľudia počúvajú tak majú pocit, že, preboha, však to tak nemôže byť, to on určite preháňa. A priznám sa, že aj ja niekedy na začiatku som niekedy mal ten dojem, ale po tom, čo sme sa za uplynulé dva roky dozvedeli o tom, akým spôsobom funguje na Slovensku prokuratúra, akým spôsobom funguje na Slovensku polícia, akým spôsobom fungujú na Slovensku súdy, tak musím uznať, že nepreháňaš, že iba priamo, otvorene a natvrdo pomenúvaš stav vecí. A tak je to aj s tou prokuratúrou. Ja som úplne udivený, keď sú schopní predstavitelia strany SMER - sociálna demokracia hovoriť o nejakej politizácii prokuratúry po tom, ako tu fungoval Dobroslav Trnka ako generálny prokurátor, kde sa ich minister chodil baviť do jeho pracovne, ako by mu generálny prokurátor mohol pomôcť v jeho kauze, a zároveň sa smiali na tom, ako ich koaličný partner oklamal ešte, partner Slota, oklamal ešte aj ich predsedu, predsedu Fica a dobre sa na tom zabávali. Keď SMER bol schopný tohoto Dobroslava Trnku, nie nepopísaný list, ale tohoto Dobroslava Trnku opakovane navrhovať za generálneho prokurátora, sa im zdal vhodným kandidátom. A potom tam mal pána Čižnára, presadil tam pána Čižnára, ktorý síce sa vyhrážal rozpútaním pekla, ale pohol sa k niečomu až vtedy, keď bol pod mediálnym tlakom.
Tak ak SMER hovorí o politizácii prokuratúry, je to smiešne.

Pán poslanec Kotleba, no nestáva sa to často, ale musím v niečom vám dať za pravdu. Povedali ste, každý štát má právo mať na svojom území takú armádu, akú chce. Vy ste to síce povedali na margo Ruska, keď sa tu porovnávalo, že koľko v tom regióne má Rusko vojakov, že je to mnohonásobne viac, ako sú spojenci, ktorí sú umiestnení na území pobaltských štátov a Poľska. Niekoľkonásobne, mnohonásobne viac. A povedali ste, že každý štát má právo mať na svojom území takú armádu, akú chce. Áno, platí to pre Rusko, ale rovnako to platí aj pre Litvu, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko. Aj tieto krajiny majú právo mať na svojom území takú armádu, akú chcú. A pokiaľ chcú mať na svojom území v záujme svojej bezpečnosti armády alebo príslušníkov ozbrojených síl svojich spojencov zo Severoatlantickej aliancie, tak na to majú právo. My tam nejdeme ich okupovať, my tam nejdeme proti vôli vlád a parlamentov tých krajín. My tam ideme preto, lebo oni sa budú cítiť bezpečnejšie, alebo sme tam preto, lebo oni sa cítia bezpečnejšie, keď sú tam aj vojaci ich spojencov, aj keď iba v takom symbolickom počte.
Takže áno, výnimočne s vami súhlasím. Každý štát má právo mať na svojom území takú armádu, akú chce.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Cigániková, no je to presne tak, ako si povedala, čo sa týka účasti pána poslanca Mazureka, lebo vtedy ešte nebol poslancom, vtedy bol len bežným extrémistom, na tej vlakovej stanici. Že áno, to nezľahčuje jeho vinu, že teda sám nehádzal kamene. Ty vravíš, že nezabránil tomu, ale tak to je veľmi eufemicky povedané, lebo on v podstate verbálne útočil a to, čo tam jeho, jeho kamaráti robili, robili s kameňmi, on robil slovami, a teda vyzeralo to dosť nebezpečne, a teda nechcel by som byť v tej chvíli v jeho blízkosti, keď tam hovoril o tom Alahovi, čo by s ním robil.
Pán poslanec Marek Kotleba, povedali ste veľmi zaujímavú vec, aj mňa to teda fascinuje, že ako, ako sa vy dokážete identifikovať aj teraz s fašistami a nacistami, aj, aj s Ruskom, ktoré v druhej svetovej vojne najprv sa síce s nimi kamarátilo a spoločne, spoločne si rozdelili Poľsko a východnú Európu, ale potom, potom s nimi bojovalo. No je to naozaj fascinujúce, lebo vy máte vo svojich radoch obdivovateľov Tisa, máte stále niečo s tou číslovkou 1 488, ale zároveň sa vám páči Putin a Noční vlci. Dúfam, že budeme pokračovať v tejto rozprave, že, akože na prvý pohľad je to paradoxné, ale, ale je to, je to niečo, čo vás, čo vás charakterizuje, rád sa k tomu aj s vami v nejakej ďalšej rozprave vrátim.
Pán poslanec Šimko, no vy ma môžete ubezpečovať, že nie ste extrémista, ale keď ste kandidovali na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko, tak extrémista v mojich očiach ste. A to nie je žiadny argument, lebo pán poslanec Mazurek si tiež myslí, že nie je extrémista a má na to rozhodnutie súdu, že je extrémista. To, že si niekto niečo myslí, neznamená, že to tak je. (Potlesk.)

Vážený pán minister, dovoľ, aby som ti na úvod zagratuloval k tomu označeniu za protislovenského agenta, myslím, že to bolo v pléne premiéra, vitaj v klube! Veľmi rýchlo si sa prepracoval do našich radov, ja som to tu počúval štyri roky, ale myslím, že to neprišlo tak rýchlo. A ešte aby som teda nadviazal na pána poslanca, poslanca Mazureka, lebo teda on ťa tak označil, tak naozaj nemali by sme byť nespravodliví voči nemu, lebo jeho to vždycky tak rozclivie a rozcitliví, keď mu niekto vyčíta, že hádzal kamene na tú arabskú rodinu, a pritom naozaj fakt, že on tie kamene nehádzal, on na ňu len hulákal a nadával im tam a správal sa vulgárne, ale teda nemali by sme, nemali by sme mu hovoriť, že hádzal, lebo teda nehádzal a vždycky ho to tak zamrzí, keď mu to niekto, niekto pripomína.
A pán poslanec Mazurek tu teraz nie je, ale ja by som niečo teda zase aj jemu chcel povedať, že na také existuje niečo, že obrazné vyjadrovanie, že keď pán minister hovoril o tom, že ak by ste vy a teraz neviem, či myslel iba pána poslanca Mazureka alebo kotlebovci, zahlasovali za tento návrh, tak on ho radšej stiahne, lebo by mal pocit, že niečo, niečo urobil zle. No, obraz, reč je niekedy nielen doslovná, ale, ale obsahuje aj metafory a obrazné vyjadrovanie, tak týmto chcel pán minister dať najavo, že si nevie predstaviť, že by ste vy za niečo takéto zahlasovali. A keby ste vy podporovali niečo z toho, čo on navrhuje, napríklad ohľadom NATO, tak by sa nad sebou zamyslel. Nemyslel to, samozrejme, že doslovne, že by ten materiál stiahol, takže pán poslanec Mazurek môže pokojne hlasovať proti, tak sa to očakáva. Nemusí tu robiť experimenty, že zahlasuje za, že čo spraví potom pán, pán minister.
No keďže videl som, že do písomnej rozpravy boli predo mnou prihlásení iba dvaja poslanci fašistickej strany, a teda najväčší experti páni poslanci Mizík a Mazurek, tak som považoval za svoju povinnosť prihlásiť sa, aby rozprava o veci, ktorá sa týka nášho medzinárodno-politického ukotvenia nebola vedená iba v duchu, aký je očakávateľný od poslancov fašistickej strany. A, samozrejme, že páni poslanci nesklamali a úplne dostáli svojej povesti.
Chcel by som teda z tohto miesta povedať, že podporujem návrh na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky, budem za tento návrh hlasovať, tak ako zaň bude hlasovať celý poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita, ako zaň budú hlasovať všetci, verím tomu, že všetci poslanci vládnej koalície, a dúfam teda, že aj neextrémistickej časti opozície za toto zahlasujú, pretože v čase, keď poslanci SMER-u boli, boli vo vláde, tak takéto materiály nám tu predkladali a hlasovali zaň. Verím, že sa to nezmení len z dôvodu, že sú teraz, že sú teraz v opozícii.
Pán minister vo svojom úvodnom vstupe veľmi správne zdôraznil, o čom to celé je. Je to o kolektívnej obrane, o kolektívnej bezpečnosti, o tom, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie sú si navzájom oporou a snažia sa zabezpečiť si bezpečnosť, ktorú si väčšina z nich vzhľadom na to medzinárodné prostredie, v ktorom sa nachádzajú, nedokáže zabezpečiť sama. V tomto prípade je tá podpora skôr symbolická, nemožno hovoriť o tom, že by sa tých 5-tisíc vojakov, ktorých zhruba je tam dohromady vyslaných zo strany spojencov do krajín pobaltských a do Poľska, že by tých 5-tisíc vojakov predstavovalo nejakú reálnu vojenskú silu. Ani obrannú nie, nieto ešte útočnú, ako tu blúznia niektorí poslanci, ale aj tá symbolická prítomnosť ozbrojených síl spojencov zo Severoatlantickej aliancie má význam, lebo demonštruje ochotu brániť sa, demonštruje vôľu postaviť sa na obranu svojich spojencov v rámci spoločenstva slobodných demokratických krajín, ktoré si ctia individuálnu slobodu, demokraciu, ľudské práva a vládu zákona alebo vládu práva.
Je smutné, že až do roku 2016 tu existoval konsenzus vo veci smerovania Slovenskej republiky a ukotvenia Slovenskej republiky v západných integračných spoločenstvách, či už je to Severoatlantická aliancia, alebo Európska únia, že tento konsenzus na parlamentnej pôde sa skončil v roku 2016 príchodom poslancov Kotlebovej strany do Národnej rady Slovenskej republiky a tento konsenzus bol nahradený folklórom, aký sme tu mali možnosť pred chvíľou vidieť a aký, obávam sa, ešte, ešte zažijeme v rámci ústnej rozpravy, keď sa tu šíria nezmysly a hoaxy o obkolesovaní Ruska, o snahe siahnuť na jeho nerastné bohatstvo, o tom, že Rusko nie je hrozba, že Slovania nemajú v DNA agresiu. No, myslím, že pán podpredseda Šeliga tu vo svojej reakcii vymenoval štáty, ktoré mali možnosť zakúsiť, ako je to s tou mierumilovnosťou Ruska; a teraz je to jedno, či to Rusko má podobu komunistickej totality Sovietskeho zväzu, alebo dnešné Putinovo Rusko, ktoré sa teda tiež nespráva celkom mierovo voči svojim, voči svojim susedom.
Predpokladám, že takýchto diskusií tu aj v rámci tohto volebného obdobia zažijeme mnoho, podobne ako sme ich zažili v predchádzajúcom volebnom období; niektoré budú možno, možno stručnejšie, ale dúfam, že prinajmenšom demokratická časť parlamentu si zachová ten konsenzus, ktorý hovorí, že Slovensko má byť súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a má sa podľa toho aj správať. A podľa toho sa správať v prípade bodu, o ktorom teraz rokujeme, znamená správať sa lojálne voči svojim spojencom. A to spravíme tým, že zahlasujeme za návrh, ktorý tu pán minister za vládu predkladá.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Šeliga, spomenul si tie invektívy alebo útoky pána poslanca Mazureka na pána ministra obrany Naďa. No tak ja len chcem poznamenať, neviem, či si to zachytil, že nebolo to celkom nevyprovokované, aj pán minister označil pána poslanca Mazureka za extrémistu, ale teda pán minister sa v tomto prípade môže oprieť o právoplatné rozhodnutie súdu, ktorý odsúdil pána poslanca Mazureka za extrémistický trestný čin. Zo strana pána poslanca Mazureka to naozaj boli len čisto invektívy.