Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, chcel by som sa po mnohých podnetoch od odborne zdatnej obce ľudí s právnickým vzdelaním, ale aj od laikov, ktorí tak, ktorých tak, ako aj mňa znepokojuje predkladaný návrh zákona o zmene voľby generálneho prokurátora.
Bol som zdesený úrovňou i obsahom argumentov a vyjadrení viacerých - v úvodzovkách - kompetentných členov vládnej koalície, ale najmä našej naj odborníčky na všetko a v podstate na nič pani Veroniky Remišovej, ktorá v jednej politickej diskusii perlila skvelé nápady a myšlienky a stala sa z nej najväčšia obhajkyňa tohto predkladaného zákona.
Vysoko odborne a argumentačne šírila podľa názorov odborníkov, s ktorými sa stotožňujem, úplne nezmysly. Proste právnické vzdelanie v sebe táto dáma nezaprie. Táto budúca ministerka, ktorá od 21. 3. tohto roku zastáva v našej republike veľmi dôležitú funkciu a berie za ňu vysoký plat od nás občanov Slovenskej republiky, preto máme právo od nej žiadať k tomu adekvátne kvalitný pracovný výkon. Som toho názoru, že práca každého človeka pre akúkoľvek firmu, inštitúciu má byť priebežne kontrolovaná a vyhodnocovaná podľa vopred daných jasných a všetkým známych kritérií. Ak to tak nie je, má daná firma problém, inštitúcia vážny nedostatok a ten sa v praxi prejaví na úkor nevinných.
Ak Veronika Remišová nevie používať správne pojmy, ak nedokáže nezamieňať dojmy za fakty a zároveň chce brať aj vysoký plat a zastávať ministerský post, tak buď nech sa to všetko doučí, a dovtedy nech sa ako vicepremiérka verejne nevyjadruje alebo nech si navyše ako bojovníčka za spravodlivosť žiada znížiť plat v súlade so svojimi schopnosťami, a teda aj svojím výkonom.
Veronika Remišová tvrdí, citujem: „Voľba generálneho prokurátora je najdôležitejšia voľba tohto volebného obdobia. Je to najsilnejší muž, ktorý bude zodpovedný za to, či naozaj budeme bez rozdielu a spravodlivo stíhať mafiánov, gaunerov a rôznych príživníkov, ktorí tu vyciciavajú štát. Bolo dôležité vo vládnej koalícii, aby sme sa zhodli na procese, tak sme sa zhodli. V prvom rade pre nás bola veľmi dôležitá verejnosť voľby. To znamená, aby bola voľba verejná a zároveň aby bolo verejné vypočutie, čiže toto je mimoriadne dôležitá vec. Budeme rozširovať aj okruh kandidátov aj okruh navrhovateľov. To znamená, aby sa mohol do voľby prihlásiť skutočne čo najširší okruh kandidátov.“
S týmto vyjadrením si dovolím hlboko nesúhlasiť. Či budú všetci, čo porušujú zákon, včas stíhaní a potrestaní podľa platných zákonov, to predsa nezávisí len od osoby generálneho prokurátora, to závisí od každého orgánu štátnej správy a štátnej moci. Tá má tvojho a svojho najvyššieho postaveného úradníka, ktorý zodpovedá za výsledky svojho rezortu rovnako ako generálny prokurátor za výsledky svojho rezortu. Nebolo povedané, ako sa vyvodzuje tá jeho zodpovednosť či nezodpovednosť, kto ju vyvodzuje. Podľa čoho? To však zrejme kolegyňu Remišovú veľmi netrápi, to nepovažuje za dôležité. Zároveň si protirečí, keď v tejto vete povedala, že budeme. Pýtam sa, kto budeme. My občania Slovenskej republiky alebo vládna koalícia? A zároveň, že zodpovedný je generálny (povedané so smiechom) prokurátor. Každý riadiaci pracovník je zodpovedný len za to, či vykonáva svoju prácu v rámci zákonov a predpisov, či maximálne využíva svoju právomoc, aby výsledky rezortu boli maximálne spoločenský.
Ďalšia citácia: „Je dôležité vo vládnej koalícii, aby sme sa zhodli na procese, tak sme sa zhodli. V prvom rade bola pre nás veľmi dôležitá verejnosť voľby, to znamená, aby voľba bola verejná a zároveň aby bolo verejné vypočutie.“
Pani podpredsedníčka vlády mala na mysli zrejme pár ľudí z vládnej koalície, ktorí sú pri vyjednávaní, keď povedala pre nás. Veronika Remišová je ale vo vláde Slovenskej republiky, teda má predovšetkým myslieť na celú Slovenskú republiku, všetkých občanov, nielen na špičky štyroch politických strán.
Ďalej nezdôvodnila, prečo v prvom rade bude dôležitá verejnosť voľby. Mala to doložiť faktami, logickými argumentami. Nepoužíva správne pojem voľba, pretože pojem voľba znamená, že si subjekt slobodne volí medzi viacerými objektmi, ktoré vopred pozná. Ak ich nepozná a vyberie nejaký z týchto objektov, tak to nie je voľba, ale akési iba hádanie, náhoda, losovanie alebo prikázaný akt určitého výberu.
Ďalej poukazuje na verejnosť voľby. Voľba verejná a verejné vypočutie. Žasnem nad touto argumentáciou asi na úrovni základnej školy. Nič však nepovedala o verejnom vypočutí, logicky tam chýbajú informácie. Verejné vypočutie za akých podmienok, miesto, čas, začiatok, koniec? Trvalý záznam z neho bude? Nebude? Verejné vypočutie koho a pred kým? Na akú tému alebo na aké otázky?
Krátky príklad zo života. Ak je svedok na súde vypočutý, vieme, kým a na akú tému. Vopred pripravené otázky, jeho odpovede sú zdokladované a pravdivosť overená. Ten, kým je vypočutý, má na to zákonom dané oprávnenie a koná v rámci zákona. To bude verejné vypočutie monológov bez preukázaných dokladov o pravdivosti povedaného. Mne to príde skôr ako verejná prehliadka, súťaž nejakého recitačného krúžku. Komisia si jednoducho vypočuje a vyberie najlepšieho recitátora alebo bude to ako vypočutie si kázne v kostole. Aj to je tiež verejné.
Ale zamyslite sa nad tým, akú úlohu tam bude mať verejnosť, teda občania Slovenskej republiky. Úplne pasívnu. Budú len divákmi, poslucháčmi. Ak budú dobre počuť a rozumieť, pretože oni tú voľbu, vypočutie nemôžu ničím ovplyvniť. A toto je pre vládnu koalíciu veľmi dôležité. Čiže zvolený bude ten istý, kto by bol aj bez verejnej voľby. Občania Slovenskej republiky ale potrebujú mať schopného a čestného generálneho prokurátora, s tým úplne súhlasím. A verejná voľba pri tom pre nich len toto divadielko. Ak Veronika Remišová nemyslela pri verejnej, pri verejnom vypočutí občanov Slovenskej republiky, ale len poslancov, tak akú úlohu tam budú mať oni, teda my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky? Zase len pasívnu. Tiež budú len divákmi, poslucháčmi, ak budú prítomní počúvajúci, pretože ani poslanci túto voľbu nemôžu túto voľbu ničím ovplyvniť. A čo poslanci počúvajú? To isté. Monológy tých, čo si tam vládna koalícia pozvala, pretože každý sa nemôže prihlásiť. Musí byť predsa navrhnutý.
Ďalej pani podpredsedníčka tvrdí: „Budeme rozširovať aj okruh kandidátov, aj okruh navrhovateľov. To znamená, aby sa mohol do voľby prihlásiť skutočne čo najširší okruh kandidátov.“ Toto je podľa mňa holý nezmysel, pretože okruh kandidátov nemôže nikto rozšíriť, ak sa majú kandidáti sami prihlásiť. Pani podpredsedníčka vlády používa svojvoľne pojmy, ako sa jej zachce, neuvedomuje si ich zmysel. Je to len jej nepozornosť? Možno. Arogancia? Neviem. Je to možno jej neschopnosť pochopiť rozdiel medzi nimi. Pani podpredsedníčka asi predpokladá, že ak sa rozšíri okruh navrhovateľov, navrhovatelia budú z viacerých inštitúcií alebo profesií, tak sa automaticky rozšíri aj profesijné zameranie kandidátov. Keby to povedala takto, nemám jej čo na tejto formulácii vytknúť. Avšak nevysvetlila, ako chápe výraz okruh kandidátov. Ale keď nepoužila výraz počet kandidátov, tak predpokladám, že to myslela kandidáti s právnickým vzdelaním, a nie nutne prokurátor.
Povedala aj ďalší nezmysel, resp. použila nesprávne pojmy, pretože je nemožné, aby sa do voľby niekto prihlásil, musí ho niekto z navrhovateľov navrhnúť. Darmo sa niekto, aj ten najschopnejší, najčestnejší prihlási, ak oň nemá nikto z navrhovateľov záujem. Je to teda zavádzanie a klamanie v priamom prenose.
Na otázku, či sa budú môcť prihlásiť do voľby generálneho prokurátora aj neprokurátori, bola odpoveď Veroniky Remišovej nasledovná: „Na tom sme sa zhodli, že budú sa môcť prihlásiť aj neprokurátori. Aby celá táto zmena prebehla čo najrýchlejšie, bude to poslanecký návrh. Ale, a toto je pre nás mimoriadne dôležité,“ že budeme, „že nebudete,“ pardon, „to žiadna dohoda za zatvorenými dverami na nijakom kandidátovi, pretože nebudeme si predsa z ľudí robiť dobrý deň, že vyhlásime, že bude verejné vypočutie, a vládna koalícia za zatvorenými dverami sa dohodne na nejakom kandidátovi a vo verejnom vypočutí bude vlastne len divadielko. Čiže najdôležitejšia vec je, poslanci budú mať voľnú ruku a všetko sa ukáže na základe verejného vypočutia.“
Tu mohla Veronika Remišová povedať, prečo by dlhšie trvalo, keby to nebol poslanecký návrh. Poďme však uvažovať logicky. Ani prakticky nič nebráni tomu, aby bolo vládnej koalície zaranžované alebo vládnou koalíciou zaranžované verejné vypočutie a zároveň aby sa vládna koalícia za zatvorenými dverami pekne dohodla na nejakom kandidátovi, aj keď tvrdia, že to tak nie je a nebude, a keď aj čelní predstavitelia týchto strán vlastne túto myšlienku ďalej prezentujú. Toto je predsa jasné aj dobrému žiakovi základnej školy, len niektorým predstaviteľom vládnej koalície nie.
Podľa Veroniky Remišovej najdôležitejšia vec je najmä to, že poslanci budú mať voľnú ruku a všetko sa ukáže na základe verejného vypočutia. Pani podpredsedníčka je veľmi naivná, ak si myslí, že toto jej niekto uverí. Je to na smiech i plač, že dokáže takto suverénne zavádzať a klamať. Samotná Rada prokurátorov kritizovala, veľmi kritizovala tento návrh, aby sa do voľby generálneho prokurátora mohli prihlásiť aj samotní neprokurátori. To znamená, nezobrali ste, ctení predkladatelia, ich súhlas v úvahu. Moja otázka je prečo. Kto rozumie lepšie práci prokurátora ako prokurátor?
Kolegyňa Remišová však tvrdí: „Zobrali sme do úvahy všetky možnosti, chceme, aby to bolo otvorené čo najširšiemu okruhu kandidátov. Ale ešte raz, toto neurobila žiadna vládna koalícia, poslanci budú mať voľnú ruku. A ja pevne verím, a to je cieľom všetkých nás, aby sme tam zvolili čestného, dobrého, profesne zdatného človeka.“
Vážení predkladatelia, nevzali ste do úvahy postoj rady prokurátorov, čiže ste ignorovali podľa môjho názoru ten najdôležitejší a najodbornejší názor, čiže v priamom prenose zase táto dáma klame. Chcete, aby bolo otvorené čo najširšiemu okruhu kandidátov, ale to iba sľubujete, používate prázdne frázy a žiadne argumenty. Riešenie je to len a len zavádzanie. Poslanci v Národnej rade okrem poslancov s právnickým vzdelaním a aj tí by sa mali venovať prokuratúre viac, alebo obhajobe nemajú v žiadnom prípade odbornosť na to, aby to dokázali posúdiť.
Chcete požiadať aj verejnoprávnu televíziu, aby toto verejné vypočutie vysielala v priamom prenose, aby si ho mohli pozrieť všetci občania Slovenskej republiky, aby posúdili, ktorý z kandidátov je odborne, morálne zdatný a následne poslanci ponesú osobnú zodpovednosť za toto rozhodnutie. Súhlasím iba v časti, že ak poslanci ponesú osobnú zodpovednosť, teda časť zodpovednosti, tak nie všetci, ale iba tí, ktorí schvália novelu zákona v predloženej forme poslancami vládnej koalície. Ten sa týka vlastne celej voľby.
Všade a stále tvrdíte, že cieľom všetkých vás, vládnej koalície, je to, aby ste tam zvolili vlastne čestného, dobrého, profesne zdatného človeka. Ako s obľubou niektorí používate, otvorili ste nejaké prázdne nožnice, otvorili ste teda dvere, možno aj neprokurátorom. Argument rady prokurátorov je, že títo ľudia nemajú až takéto skúsenosti s prokuratúrou, to znamená, že sa nehodia na funkciu generálneho prokurátora.
Ďalšia perla z dielne podpredsedníčky vlády: „Pre nás toto verejné vypočutie je veľmi dôležité a občania uvidia, kto je dobrý, kto nemá skúsenosti, kto sa možno nevyzná v tejto oblasti, a budú to môcť posúdiť, teda celé Slovensko.“
Tu si pani podpredsedníčka myslí, že poslanci Národnej rady a občania Slovenskej republiky sa vyznajú v problematike prokuratúry, aby mohli niečo z takéhoto verejného vypočutia posúdiť. Česť výnimkám. A keby aj vedeli, čo im to pomôže, keď výsledok závisí od jednotného hlasovania vládnej koalície. Posúdiť niekoho, že sa nevyzná v konkrétnej problematike môže iba ten, kto sa v nej vyzná. Posúdiť, vyhodnotiť znamená povedať v tomto prípade verejne tomu, koho posudzujeme, dôvody, predložené argumenty, nie politické frázy pre také či onaké jeho hodnotenie a dať mu možnosť na oponentúru opäť len s podloženými argumentmi. Objektívne by teda bolo, keby sa posudzovali prihlásení kandidáti navzájom za prítomnosti toho, kto má posledné slovo, a sledovania verejnosti, pretože len oni preukázali svojou prihláškou, koncepciou, ako chcú riadiť, a podľa nich má sa generálny prokurátor riadiť, že sa v tom vyznajú prakticky, a nielen teoreticky ako tí, čo majú nejaké vysvedčenie či funkciu.
Pani podpredsedníčka si želá, aby sme jej verili, že je všetko pravda, čo tvrdí. Ale ktorý rozumný človek to považuje za pravdu? Na základe čoho? Tu vôbec nejde o otázku viery. Je nutné postupovať podľa jasných pravidiel a kritérií verejne známych vopred. Ak ich vládna koalícia nechce, to je horšie, ako keď nevie. Ale pokiaľ platia obidve podmienky, že nechce, nemôže a nevie, čo sa tu v priamom prenose aj ukazuje, tak vtedy nastupuje dezilúzia a zlosť.
Ďalej táto super žena tvrdí: „Prihlásiť sa môže ktokoľvek, preto je to otvorené, a preto bude aj to verejné vypočutie. Čiže otázky typu, že aké mená sú v hre, pre nás sú úplne zbytočné, pretože žiadna dohoda so zatvorenými dverami nebude.“
Tu kolegyňa nepovedala celú vetu, tak akoby mala a použila nelogický argument. Otázkami doplním, čo tam chýba a zdôvodním túto nelogickosť. Prihlásiť sa kde a na čo? Ak na výber generálneho prokurátora, tak to znamená, že ktokoľvek sa prihlási, tak sa dostane do voľby generálneho prokurátora na verejné vypočutie. Aby sa mohol prihlásiť ktokoľvek, je potrebné verejné vypočutie? Myslím si, že nie. Táto veta je formulovaná naozaj nelogicky. Avšak stále tvrdí jedno a to isté dookola: „a preto je to verejné vypočutie“. Tu sa kolegyňa opakovala pri svojich argumentoch stále dookola, len mení poradie slov a použila nič nehovoriace sa vyberie, ľudia a podobne. Každý rozumný človek vie, že nikdy sa nič nevyberie samo, ale že niekto niekoho vyberie. Tu Veronika Remišová nepovedala, kto je ten niekto. O tom, že nie je reálne prakticky možné, aby ľudia videli, kto je ako zdatný, preto rozhodne neverím slovám Veroniky Remišovej.
Ďalšia citácia: „Uvidí sa, kto bude najlepší, a následne sa rozhodne a ľudia to budú kontrolovať, pretože to vidia v priamom prenose, kto ako je schopný, aké má danosti na túto mimoriadne dôležitú funkciu.“ Tu sa zase použili nič nehovoriace uvidí sa, rozhodne sa a ďalšie ľúbivé frázy. Významovo opakuje stále, čo už povedala niekoľkokrát. Nevie totiž, čo znamená slovo kontrolovať, a že to neznamená pasívne vidieť. Ak to vie, tak to vedome nesprávne používa.
A perlička na záver od obhajkyne tohto zákona pani Remišovej: „Tento zákon nepôjde v zrýchlenom legislatívnom konaní, pôjde to ako poslanecký návrh. To znamená, že bude priestor aj na pozmeňujúce návrhy na vylepšenie tak, aby aj Jaromír Čižnár nepresluhoval. Nie je žiadny dôvod, aby sme mu dávali nejaké 2-3 mesiace navyše vo funkcii. Treba túto výmenu urobiť, čo najskôr. Treba to urobiť verejne, transparentne s účasťou verejnosti a na konci to musí dobrý človek.“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vyčerpali ste svoj 20-minútový čas. (Reakcia rečníka.)
Jednu vetu možno na dokončenie.
Kočiš, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čiže tu sa vládna koalícia úplne vyfarbila. Vylepšenie nie je na maximálne objektívny výber z prihlásených kandidátov, ale tu sa jedná iba o to, aby nenastalo presluhovanie Jaromíra Čižnára. Čiže buď nám, táto ctená vládna koalícia, nezáleží, kto bude generálnym prokurátorom, alebo toto celé transparentné divadielko je iba takáto hra.
Ďakujem pekne.
