Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek, veľká vďaka za tvoj príspevok k tomuto nášmu predkladanému návrhu zákona. Naozaj priemerná mzda, ako si správne poznamenal, je jeden fiktívny, jeden vymyslený, jeden nič nehovoriaci údaj. Môžem to veľmi ľahko argumentovať. Priemerná mzda v Prešovskom samosprávnom kraji, kde celý svoj život na severovýchode Slovenska žijem, bola 893 eur. Pre tých kolegov, ktorí tvrdia, že priemerná mzda je nejaký úžasný údaj, od ktorého sa vieme odraziť, od ktorého sa vieme odvíjať, ktorý tuná musíme prezentovať. Minimálna mzda pre tento kalendárny rok, rok 2021, sa nám úboho zvýšila na 623 eur. A musím naozaj povedať, v regióne, v ktorom žijem, je táto minimálna mzda tým údajom, z ktorého vychádza každý jeden zamestnanec, a dovolím si tvrdiť, že 95 % zamestnancov poberá túto minimálnu mzdu, pretože žijem v tak chudobnom regióne, že táto minimálna mzda je toho zrkadlom.
Plat poslanca oproti tomu je nieže kráľovský, ale aj cisárske dynastie v Číne by nám ho mohli závidieť. Čiže týmto naším návrhom zákona chceme sa len naozaj priblížiť ľuďom, nehrať sa alibisticky na to, že keď som v opozícii, tak tu budem lietať ako s prebitou topánkou, ukazovať, poukazovať, čo všetko zlé sa robí pre ľudí, čo všetko dobré sa robí pre poslancov.
Vy ste teraz jeden vládny valec, ktorý tento návrh zákona môže presadiť a kedykoľvek zvrátiť. Nemusíte podporiť náš návrh zákona, ale dajte lepší, dajte kvalitnejší. Vtedy sa ukáže tá vaša ľudskosť, vtedy sa ukáže tá vaša solidarita, vtedy sa ukáže tá vaša empatia.
A čo sa týka odstúpenia a vzdania sa mandátu pána poslanca Mazureka, ten získal 65-tisíc hlasov, takže určite si nezaslúži odovzdať mandát.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Lehotský, veľká vďaka za váš predložený návrh zákona. Naozaj virtuálny smog je obrovským problémom, ktorý je nešvárom v našej peknej vlasti. A nie je to už len problém veľkých miest, okresných miest alebo krajských miest, špecificky Bratislavy, ale tento virtuálny smog sa nám šíri už pri cestách druhej a tretej triedy, to už je naozaj taký nie veľmi pekný zásah do krajinotvorby a je to často už úplne uletené, čo všetko dokážu predaja- alebo ziskuchtiví obchodníci vystaviť na tieto, na tieto bilbordy alebo megabordy. Proste je to už, je to už veľmi neprijateľné. Tento stav naozaj je potrebné riešiť, je potrebné zmeniť.
Z vášho návrhu zákona je veľmi dobre treba vystihnúť alebo jednoducho poznamenať, že áno, je tam odstránenie do tých 30 dní, čo je veľmi dobré, je, stáva sa tento bilbord alebo táto stavba jednoducho iba stavbou, ktorá je dočasnou, čiže je tam odstránenie do troch rokov, takisto veľmi dobré.
Aj keď nie som nejakým zástancom sankcií, ale v tomto ohľade naozaj súhlasím, že vlastne podľa § 88 v ods. 7 sa tam vlastne zvýšila pokuta až na 1 350 eur, čo je dostatočne odstrašujúce pre takéhoto špekulanta alebo pre človeka, ktorý tu nechce jednoducho túto stavbu odstrániť, pri opätovnom porušení alebo nespolupráci je tam tá pokuta až 2 700 eur. Čiže títo kadejakí prevádzkovatelia týchto bilbordov si veľmi dobre uvedomia, že či v tejto činnosti budú pokračovať alebo nebudú.
Veľmi dobré je aj to, že vlastne bude môcť táto pokuta byť vymáhaná exekučným titulom, s čím naozaj súhlasím, a hlavne mestá a obce sa stanú aktívnym bojovníkom v odstraňovaní tohto problému, čo sa týka hlavne veľkých okresných, krajských miest.
Čiže naozaj veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Suja, naozaj veľká vďaka k tvojmu príspevku, ktorým si určite obohatil túto debatu o svoje postrehy minimálne z praxe, ale aj z klasického pohľadu či už vlastníka pozemku, alebo z odborného stanoviska, ktoré si tuná prezentoval. Naozaj si musíme uvedomiť, že máme tu dve skupinky ľudí alebo dve skupinky určitých skupín, ktoré tuná medzi sebou bojujú. Je to skupinka serióznych určitých prenajímateľov alebo nájomcov pôdy, ktorí naozaj chcú mať seriózny vzťah, ako je nájomca, prenajímateľ, a potom sú tu špekulanti, ktorým ide naozaj len o zisk a nechcú v rámci tejto poľnoagendy nejakým spôsobom byť súčinní, ale ide im iba naozaj o naplnenie svojich nejakých ekonomických záujmov.
Bolo tu spomínané, že máme stovky rozdrobených podielov na tisícok parciel. Áno, je to pravda. Deje sa to dlhé roky a nie je to len záležitosť posledných tridsiatich rokov, ale je tu ešte starý tereziánsky urbár ešte z Rakúsko-Uhorska, čiže tento zákon platí stále a neustále a ak naozaj nebudú investované nemalé finančné prostriedky do sceľovania, ale systematického sceľovania parciel, tak tento problém sa u nás nikdy nevyrieši, pretože to nie je beh na dlhé trate, to je maratón v podstate.
Žiadosti a súhlasy v rámci vzťahu prenajímateľ a žiadateľ poľnohospodárskej dotácie, to je zase jeden začarovaný kruh. A naozaj týmto zákonom, ak budú spracované kvalitne všetky pripomienky či už drobných farmárov, väčších podielnických družstiev, alebo prenajímateľov pôdy, či už drobných vlastníkov, bude určite dobrý a bude určite veľmi kvalitným prínosom pre celú našu potravinovú sebestačnosť Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Halgašová, naozaj som si pozorne preštudoval vami predkladaný návrh zákona a váš príspevok, teda úvodné slovo do tejto rozpravy ma nejako neznepokojilo, ale, naopak, ma uistilo, že tento zákon je naozaj v úplnom, v úplnom právnom stave, tak ako si to ja predstavujem.
Čiže rozdrobenosť pozemkov na Slovensku je naozaj značná a neuveriteľná. Čiže toľko parciel, toľko vlastníkov pozemkov, koľko na našom území máme, je až neuveriteľné. Keď si to porovnáme s krajinami, ktoré trošku ten systém majú inak nastavený a ináč sa im darí tieto parcely sceľovať a iným spôsobom sa vedia dopracovať či už k dotácii, alebo keď sa to týka dedičského konania alebo čohokoľvek, čiže tie parcely sa nám nerozdrobujú ešte na menšie diely.
Súhlasím, že vzťah prenajímateľ, užívateľ a špekulanti, to je taká uzavretá nádoba, z ktorej jednoducho musíme vyskočiť. Čiže naozaj musíme uprednostňovať poctivého nájomcu pôdy pred tým nepoctivým nájomcom, ktorý naozaj mu nejde ani o obrábanie, ani o užívanie, ani o vytváranie nejakých hodnôt, ale ide tam iba o prachsprosté okrádanie štátu a zároveň vlastníka, ktorý tento pozemok reálne vlastní, ale nemôže sa k tomuto pozemku v žiadnom prípade ani dopracovať, pretože, tak ako ste povedala, boli zmluvy robené na desiatky rokov a dotyčný človek o tom ani nevedel, pretože sa k tomuto nemal, nemal právnu nejakú povedomosť, ako sa k tomuto nejakým spôsobom dopracovať.
A čo sa týka poľnohospodárskej platobnej agentúry, či už to bolo v minulom volebnom období, alebo až tri volebné obdobia dozadu, tak táto, táto čierna diera tejto poľnohospodárskej šedej ekonomiky alebo pôdohospodárskej šedej ekonomiky bola jednoducho totálnou katastrofou a verím, že týmto vaším zákonom sa ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Richter, chcem sa vám naozaj veľmi pekne poďakovať za veľmi korektívny, korektný a veľmi naozaj odborne zvládnutý príspevok k tejto problematike a k tejto debate.
Ja naozaj veľmi dobre viem, že v minulom volebnom období vy ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny ste v tejto problematike naozaj veľmi tvrdo bojoval či už s ministerstvom zdravotníctva, alebo s inými inštitúciami, čiže táto problematika za vašej vlády minulej z môjho pohľadu bola zvládaná vcelku v poriadku. Viem, že sa, že ste sa priamo angažoval značným spôsobom.
Spomínal ste tu sociálnu starostlivosť a zdravotnú starostlivosť, že nie je medzi nimi určitá, určitá medzera. S vami musím úplne súhlasiť, pretože sú to obdobné, obdobné problémy, ktoré sa zvládajú len spoločne a značne aj tak veľmi ťažko, čiže sú to také prepojené nádoby, ktoré, tá sociálna starostlivosť a tá zdravotná starostlivosť, či už je to u malých detí, alebo detí predškolského veku, alebo u seniorov, je to veľmi prepojená problematika, ktorá sa tuná rieši, riešila a stále sa bude riešiť, pretože zatiaľ sme nedospeli v histórii Slovenskej republiky k takým kvalitným zákonom, ktoré by tieto skupiny obyvateľstva, tieto najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako sú naozaj deti a seniori, dokázali ochrániť pred akýmkoľvek zneužívaním alebo týraním do takej podoby, aby sme sa týmto neduhom jednoducho úplne, úplne by sme im predchádzali alebo by sme ich úplne pochovali. Čiže naozaj ešte raz rozprávam, musíme túto problematiku riešiť komplexne a prispôsobovať sa danej situácii, ktorá je.
Čo sa týka komisárky pre deti, tam v tomto nemám veľmi jasno, pretože pani Tomanová niektoré veci robila dobre, niektoré veci nefungovali tak, ako by mali, ale súhlasím, že pediatri, poisťovne aj SPO-čky musia spolupracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Veľmi pekne ďakujem kolegom za doplnenie, za vyjadrenie podpory pre tento návrh zákona.
A ešte raz musím poznamenať, tento návrh zákona je naozaj veľmi kvalitne spracovaný. Technické veci vieme doriešiť prostredníctvom ďalších debát, ďalšieho dialógu, v tomto nevidím žiaden problém. Ale hovorím to, čo ma najviac oslovilo aj spomínala to kolegynka Žitňanská, jednoducho dieťa, ktoré je znevýhodnené, malo by mať právo nielen vzdelávať sa doma, pretože musí, ale aj v škole, pretože chce.
Hovorím, toto je taká moja srdcová záležitosť a z toho ja jednoducho nemienim upustiť ani teraz, ani zajtra, ani o dva týždne. Čiže tieto možnosti máme, tieto možnosti musíme presadiť a hovorím, každé dieťa je vzdelávateľné, len každé dieťa je vzdelávateľné iným spôsobom. K tomuto dieťaťu si musíme nájsť cestu, či už je to dieťa také, onaké alebo úplne iné.
Čiže hovorím, vzdelávanie detí v domácom prostredí či už je to športovec, či je to umelec, či je to dieťatko znevýhodnené, ku každému musíme mať prístup individuálny, umožniť mu vzdelávať sa v primárnom vzdelávaní aj v sekundárnom v rámci základnej školy, ale zároveň umožniť aj domáce vyučovanie, keď splní, samozrejme, rodič všetky náležitosti, ktoré ukladá školský vzdelávací program, a zároveň bude ho vyučovať kvalitný pedagóg. Týmto deťom v žiadnom prípade nebude ani ublížené. Naopak, myslím si, že takéto deti dosahujú veľmi dobré výsledky, povedal by som, že až nadpriemerné výsledky, aspoň čo mám osobnú skúsenosť.
A ešte raz sa vrátim k deťom, ktoré naozaj sú momentálne v školách nechcené, alebo je obrovský problém ich umiestniť, tak tam musíme hľadať cestu, ako nielen tú školu motivovať, aby takéto dieťatko vzala, ale vytvoriť všetky podmienky, aby tento rodič bol troška daný, bolo by mu jednoducho uľahčené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, pani predkladateľka, pán spravodajca, musím povedať úprimne, že tento návrh zákona z dielne predkladateľov, ktorý tuná prezentovala pani kolegynka Šofranko, ma veľmi milo prekvapil. A keď som si ho čítal, tak som bol viac ako prekvapený, ako tento zákon môže v značnej miere pomôcť, a vôbec nie je nadstavená tak, ako troška tuná bolo nám povedané, že bude niečím negatívny.
Práve chcem povedať, že tento zákon bude mať veľa pozitív a tých negatív bude naozaj minimum, pretože umožniť deťom individuálne vzdelávanie v rámci domova aj na druhom stupni je viac ako nutné, a príkladom sú nám krajiny, ktoré sú nám či už ďalej, alebo bližšie. Tým najbližším je naozaj tá Česká republika, kde je do tisíc detí. Ja osobne poznám rodičov, ktorí takto deti zapísané v Českej republike majú, vychovávajú ich, vzdelávajú ich, tie deti dosahujú naozaj veľmi, veľmi kvalitné výsledky pri rozdielových skúškach a každý zodpovedný a kvalifikovaný rodič vie zvážiť pre, vie zvážiť proti, či to dieťa je vhodné na výučbu individuálnu, to znamená, ako kolega Suja mi nedávno povedal, že veľmi veľa športovcov, či už vrcholoví, alebo ktorí, by sa chceli venovať vrcholovému športu, tento program a tento projekt výučby využíva, ale sú tu aj iné segmenty ľudí. Sú tu ľudia z umeleckého prostredia, ktorí sa chcú venovať tejto umeleckej brandži, a potom sa zase musíme baviť o skupinke detí, ktoré sú nejakým spôsobom znevýhodnené, či už je to fyzická znevýhodnenosť, alebo je tam nejaké, nejaká kombinovaná, kombinovaný súbeh postihnutia alebo sú to deťúrence, ktoré majú určitý, určitý problém v autistickom spektre.
Čiže ja tento zákon naozaj vnímam ako veľmi komplexný, ako veľmi vhodný, ako kolegynka pani riaditeľka školy poznamenala, je dôležité sa rozprávať o tom, ako bude prebiehať to financovanie, lebo každé toto dieťatko je viazané na určitý školský normatív, a či tá škola bude nejakým spôsobom na tej výchove u toho dieťaťa alebo vzdelávaní participovať alebo či to budú znášať tak, ako to doteraz znášali len výlučne rodičia. Hovorím, sú to technické veci, ale tieto veci treba doriešiť a treba jednoducho do tohto zákona možno aj zapracovať, pretože bolo by to len, len, len na dobro celému tohto procesu.
Čiže hovorím, odliv, odliv detí z klasického prezenčného vyučovania nepredpokladám, ale, naopak, hovorím, že každý jeden rozumný rodič vie zhodnotiť potreby svojho dieťaťa, a, naopak, vie negovať poprípade aj úplne vyvrátiť alebo vylúčiť prípadne nedozerné následky, ktoré by taká alebo inaká forma prezenčného alebo domáceho vyučovania mohla na dieťa mať alebo mohla zanechať.
Čiže v tomto ohľade, čo tu bolo doteraz prezentované, súhlasím, že takáto forma, ktorá bude zákonná, bude veľmi vhodná a bude naozaj prínosom pre tento celý školský systém. Rodič určite zhodnotí, aký, aký vyučovací proces by bol pre to dieťa vhodný, ak sa rozhodne, že to dieťatko je vhodné, aby bolo vzdelávané doma, dokáže tomu prispôsobiť svoje možnosti, svoje schopnosti, vie nájsť kvalifikovaného učiteľa, pedagóga, či už na 1 - 4, alebo 5 - 12, a vieme úplne kvalifikovane ísť v súbehu so štátnym vzdelávacím programom.
Ja tam nevidím žiadne rozdiely medzi vyučovaním doma a vyučovaním prezenčnou formou. Prezenčná forma v škole, v klasickej triede, jasné, sú tam určité interakcie, či už sociálne, alebo priamy kontakt učiteľa so žiakom na väčšom priestore, ale to sa dá docieliť maličkou skupinkou aj doma, aj keď je to troška iné vyučovanie a troška ináč to vníma aj ten učiteľ aj to dieťa. Ale naozaj nevidím, aby som v tomto znení, v akom je tento zákon predkladaný, aby som, aby som mal voči nemu nejaké zvláštne výhrady alebo aby som tam videl nejaké záľudnosti, alebo, alebo kadečo iné.
Treba poznamenať ďalšiu vec. Do škôl sa nám tlačia kadejaké nebezpečné ideológie a vlastne rodič, ktorý chce dieťa niečomu takému uchrániť, alebo aby podprahovo to nebolo vsúvané a podsúvané, tak jednoducho radšej sa rozhodne pre tú výučbu doma, ak zhodnotí, že tento stav je už taký, ako sa to deje niekde na Západe, a je takýchto prípadov značne dosť. A bude pokračovať to dieťa jednoducho vyučovaním v domácom prostredí, urobí klasické rozdielové skúšky, či už sú to na pol rok alebo na koniec roka a bude postupovať ročníkovo stále vyššie.
Čiže v tomto, pani kolegyňa, máte moju naozajstnú podporu, budem vám fandiť, aby sa to podarilo presadiť a skúsme to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegynka, chcem sa veľmi pekne poďakovať za kultivovaný, odborný, zvládnutý a naozaj príjemne sa počúvajúci prejav. Čiže ešte raz, veľká vďaka.
Mnohí rodičia, mnohí pedagógovia a možno celá verejnosť, či už odborná, alebo laická, sa možno obáva či už objektívne, alebo subjektívne nejakého masového odlivu žiakov v rámci inštitucionalizovaného, čiže školského vzdelávania v klasických školských triedach. Ale tak, ako to bolo povedané, ja sa naozaj neobávam, aby dochádzalo k masovému odlivu detí v rámci vzdelávania v domácom prostredí.
Každý jeden typ vzdelávania, každé jedno vzdelávanie je určené pre určitý typ dieťaťa, pre určitú jeho povahu a nie každé dieťa je vhodné, aby bolo vzdelávané v domácom prostredí, tak ako nie každé dieťa je vhodné, aby bolo vzdelávané v školskom klasickom prostredí, pretože poznáme výnimky, poznáme rôzne predispozície. Veľmi pekne ste to o nich povedala. Ale to čo, na čo by som chcel najmä teraz zareagovať je to, že táto koronakríza, kde vlastne deti, či už I., alebo II. stupňa, musia byť vzdelávané viac-menej rodičmi doma. A nie každý tento rodič túto situáciu zvláda. Dovolil by som si povedať, že 95 % rodičov, ktoré naozaj sa musia týmto deťom plnohodnotne venovať, túto situáciu nezvláda, ale to zase nie je predmetom vášho predkladaného zákona, ktorý hovorí o niečom inom.
Čiže moja taká menšia obava je tá, že vlastne minulý školský rok a tento školský rok, ktorý začal, deťúrence, ktoré sú doma či už dlhodobo, alebo krátkodobo, nemajú dostatočný počet informácií, to môžem za seba povedať ako rodič a tie vedomosti im budú chýba, ale o tom, myslím, že povieme viacej v rozprave.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja nevylučujem váš dobrý úmysel, ktorý sa určite zakladá na tom, že áno, v určitom momente, v určitej chvíli, je vstup investora súkromného do vodárenskej spoločnosti alebo do kanalizačnej sústavy vhodný. Ale nedokážem sa stotožniť veľmi s vaším názorom, že štát nie je v tomto veľmi dobrým vlastníkom.
Čo sa týka východného Slovenska, tak Východoslovenská vodárenská spoločnosť, alebo Podtatranská vodárenská spoločnosť, na východe Slovenská máme najdlhšiu sieť, čo sa týka vodovodov a kanalizácii, ale zároveň táto sieť je v najhoršom stave, čo sa týka v rámci celého Slovenska. Čiže tretina územia má naozaj tú najhoršiu sieť vodovodnú a kanalizačnú, čiže týmto by sa trebalo veľmi zaoberať a hľadať vhodné riešenia, akým, akým spôsobom by teoreticky snáď vedel nejaký súkromný investor do tohto vstúpiť, ale podotýkam, vždy by to malo byť len o investíciách, a nie o odnímaní alebo vyťahovaní zisku z danej spoločnosti, čo sa už mnohokrát pokúšali kadejaké skupinky po východe Slovenska, ale včasným zásahom predstavenstva týchto spoločností sa tomu zabránilo.
Tak ako to bolo v tejto debate, v tejto rozprave povedané, voda je naozaj strategickou surovinou, o ktorú nemôžme prísť. Patrí naozaj všetkým obyvateľom, nie len východného ani stredného, ani západného Slovenska, patrí naozaj celému Slovensku. A naozaj štát dokáže byť dobrým vlastníkom, ak daná spoločnosť je spravovaná ľuďmi, ktorí danej problematike sa venujú buď dlhé roky, alebo tomu naozaj úprimne rozumejú, a nie tak, ako ste podotýkal, rôznymi špekulantmi a rôznymi iba nasadenými ľuďmi, ktoré tieto spoločnosti chcú buď umelo, alebo oficiálne zaťažovať a ničiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, veľká vďaka za tento predložený návrh zákona, ktorý má naozaj veľmi veľa dobrých a veľmi veľa praktických riešení. Čiže naozaj vodárenská a kanalizačná sieť je veľmi dôležitá v rámci celého územia Slovenskej republiky a nikdy by sa nemala stať, tak ako kolega Suja povedal, predmetom exekučného konania alebo špekulatívneho predaja, odpredaja alebo nejakého záludného konania buď vedenia obce, mesta alebo či už kraja, ale naozaj to predkupné právo by mal mať štát alebo retrospektívne naozaj dookola. Čiže štát na obce, na kraje, na mestá a to isté obce, kraje a mestá na štát.
V niektorých prípadoch by možno aj bolo dobré, ak by vstup súkromného investora bol, ale je to vždy veľkým rizikom. Pochádzam z východného Slovenska a viem, že takéto špekulatívne skupiny na východnom Slovensku fungujú dlhé roky. Dlhé roky sa snažia o vstup či už do Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, chvalabohu, sa to ešte nikdy nepodarilo, pretože naozaj nie sme až tak bohatý región, aby sme dokázali platiť omnoho vyššie vodné, stočné a ďalek... a ďalej nejaké pridané ďalšie hodnoty k tomuto všetkému. Čiže naozaj tento zákon je veľmi dobre prepracovaný, a ak budú kolegu Suju pripomienky dostatočne vysvetlené, tak nevidím dôvod, prečo by sme tento zákon nepodporili.
Čiže naozaj, naozaj veľká vďaka a musíme ďalej spolupracovať na týchto všetkých rozumných veciach, ktoré budú určite naše Slovensko posúvať dopredu.
Ďakujem pekne.